Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6Er-220-2010.pdf
PDF · 70.16 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
DK-6Er/220/2010
Uznesenie
Okresný súd Dolný Kubín v exekučnej veci oprávneného: O. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. G., N. č. XXXX/XX-XX, proti povinnej: O. G., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom W. G., Y. č. XXXX/XX, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Stachom Chladným (nástupca súdneho exekútora Mgr. Júliusa Konečného) pod č. EX 10558/2010, o vymoženie zameškaného a bežného výživného, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu z a s t a v u j e. II. Súd p r i z n á v a súdnemu exekútorovi JUDr. Stachovi Chladnému trovy exekúcie vo výške 41,75 €, ktoré mu je povinný zaplatiť Okresný súd Dolný Kubín. III. Súd ž i a d a učtáreň Okresného súdu Dolný Kubín, aby po právoplatnosti tohto uznesenia vyplatila súdnemu exekútorovi JUDr. Stachovi Chladnému trovy exekúcie vo výške 41,75 €.
odôvodnenie:
1. exekútora na zastavenie exekúcie, keďže povinná zomrela ako nemajetná. Uvedeným podaním si súdny exekútor zároveň uplatnil trovy exekúcie v sume 61,67 €, ktorých výšku neskôr upravil nástupca povereného súdneho exekútora, podaním zo dňa 17.10.2017, na sumu 41,75 € (č.l. 7, 14). 2. Súd má zo spisu Okresného súdu Dolný Kubín sp.zn. 7D/138/2016 preukázané, že povinná dňa 29.08.2016 zomrela, pričom dedičské konanie po povinnej bolo zastavené, keďže povinná nezanechala žiaden majetok. 3. V zmysle § 243b ods. 1 Ex. por. v aktuálne účinnom znení, exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak. 4. V danom prípade sa exekučné konanie začalo dňa 02.08.2010. 5. V zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Ex. por. v znení účinnom do 31.10.2013, súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Exekúciu súd zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu (§ 58 ods. 1 Ex. por.). 6. Vzhľadom na skutočnosť, že samotná smrť povinného nespôsobuje neprípustnosť exekúcie, a teda nie je dôvodom na jej zastavenie v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) Ex. por., súd s poukazom na závery zistené v rámci dedičského konania po povinnej postupoval v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Ex. por. a exekúciu zastavil, keďže povinná zomrela ako nemajetná. Je teda zrejmé, že majetok povinnej nestačí ani na úhradu trov exekúcie a nie je tak možné v exekúcii ďalej pokračovať. 7. Súdny exekútor spolu s návrhom na zastavenie exekúcie predložil súdu špecifikáciu trov exekúcie, ktoré si najskôr uplatnil v sume 61,67 €, neskôr túto sumu upravil na sumu 41,75 €. V zmysle predloženej špecifikácie vyplýva, že exekútor si uplatnil odmenu vo výške 33,19 €, náhradu hotových výdavkov za poštovné vo výške 1,60 € a DPH 20% z odmeny a hotových výdavkov. 8. V zmysle § 196 Ex. por. v znení účinnom do 31.10.2013, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty. Trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok
na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku (§ 200 ods. 1 Ex. por. v znení účinnom do 31.10.2013). Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie (§ 200 ods. 2 Ex. por. znení účinnom do 31.10.2013). Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil (§ 203 ods. 2 Ex. por. znení účinnom od 01.01.2012 do 31.03.2017. ). 9. V zmysle § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. v platnom znení (ďalej len „vyhláška“) ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 €. 10. V zmysle § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. 11. Súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu v ním požadovanej minimálnej výške 33,19 €, ktorá mu prináleží v zmysle § 14 ods. 1 vyhlášky. Súd tiež priznal súdnemu exekútorovi uplatnenú náhradu za poštovné poplatky vo výške 1,60 €, keďže z exekučného spisu č. EX 10558/2010 vyplýva, že súdny exekútor takéto náklady skutočne vynaložil. Zároveň priznanú odmenu a hotové výdavky zvýšil o 20 % daň z pridanej hodnoty v zmysle druhej vety § 196 Ex. por., t.j. o sumu 6,96 €. Súd teda priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v celkovej výške 41,75 € (33,19 + 1,60 + 6,96). 12. Súd sa následne zaoberal tým, koho má zaviazať na úhradu priznaných trov exekúcie. Keďže v danom prípade ide o vymoženie pohľadávky na výživnom a exekúcia bola zastavená pre nemajetnosť povinnej, je na mieste, aby túto povinnosť neznášal oprávnený, ale súd, a to s poukazom na § 203 ods. 2 posledná veta Ex. por. v znení účinnom od 01.01.2012 do 31.03.2017. Súd preto rozhodol tak, že trovy exekúcie vo výške 41,75 € súdnemu exekútorovi uhradí tunajší súd.
Poučenie:
Proti výroku I. a II. tohto uznesenia, okrem výroku o výške trov exekúcie, možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Dolný Kubín. Proti výroku III. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné. V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a jeho podpísania) a § 127 ods. 2 CSP (uvedenia spisovej značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) - § 363 CSP. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).