Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5CoSr-2-2017.pdf
PDF · 111.58 KB
Case nature
Area
Subarea
5CoSr/2/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a sudcov JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Andreja Šalatu, v spore žalobcu C. F., R.. XX.XX.XXXX, C. Š., B.. S. XXXX/X proti žalovanej POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava, Pribinova 25, IČO : 35 807 598, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovanej proti rozsudku 39Csr/1/2016-86 z 11.1.2016 Okresného súdu Košice I
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok. Stranám sporu sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej len súd) zrušil rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu so sídlom Karloveské rameno 6, Bratislava, spisová značka SR 19375/14 zo dňa 30.06.2015, odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spisová značka SR 19375/14 zo dňa 30.06.2015 do právoplatnosti rozhodnutia Okresného súdu Košice I vo veci 39Csr/1/2016, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a rozhodol, že žalobcovi priznáva náhradu trov konania vo výške 100 %.
2. Vychádzal z toho, že žalobca v žalobe uviedol, že namieta tieto dôvody pre zrušenie rozhodcovského rozsudku : že tento bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania, že jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy a že pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa a rozhodcovská doložka je neprijateľná podmienka. Poukázal na to, že žalovaná poskytuje spotrebiteľom úvery, a že on sám uzavrel so žalovanou Zmluvu o úvere č. 802002120 zo dňa 22.10.2013, ktorá zmluva mu bola predložená na podpis s početnými neprijateľnými podmienkami, pričom v čase uzatvárania zmluvy o tom nemal vedomosť a upozornilo ho na to až združenie na ochranu spotrebiteľa. Poukázal na to, že žalobca požadoval od neho odplatu, ktorý je úžerná a je v rozpore s dobrými mravmi a z tohto dôvodu je neplatná celá zmluva o úvere vrátane rozhodcovskej doložky. Po doručení rozhodcovského rozsudku sa obrátil na združenie na ochranu spotrebiteľa, ktoré mu vysvetlilo aký je rozdiel medzi všeobecným súdom a rozhodcovským súdom. Rozhodcovskému súdu vyčítal, že rozhodcovský rozsudok vydal na základe neprijateľnej podmienky ( žalobný dôvod podľa ust. § 40 ods. 1 písm. c) Z.z. o rozhodcovskom konaní ).
3. Dňa 22.10.2013 uzavreli strany sporu Zmluvu o úvere č. 802002120, na základe ktorej poskytla žalovaná žalobcovi úver vo výške 700 €, ktorý sa žalobca zaviazal vrátiť žalovanej v 12 mesačných splátkach po 110 € spolu s poplatkom vo výške 620 €, celkovo teda sumu vo výške 1 320 €. Súčasťou zmluvy boli Všeobecné podmienky poskytnutia úveru. Zároveň v tento deň bola podpísaná na osobitnej listine Rozhodcovská zmluva podľa ustanovenia §3 a nasledujúce zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. V článku II tejto zmluvy je ustanovené, že všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy
o úvere č. 802002120 uzatvorenej dňa 22.10.2013 vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie alebo spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmeniek zabezpečujúcej uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené : a) pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, pričom účastník rozhodcovského konania môže do 15 kalendárnych dní od doručenia rozhodcovského rozsudku podať Stálemu rozhodcovskému súdu žiadosť o preskúmanie rozhodcovského rozsudku; b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca strana podá žalobu podľa príslušného právneho predpisu ( zákon č.99/1963 Občiansky súdny poriadok ). Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov uvedených v bode 1 tohto článku, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej zmluvy. Zmluva je podpísaná len dlžníkom teda žalobkyňou. Súčasťou zmluvy o úvere bol aj splátkový kalendár.
4. Podľa § 53 ods.1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa § 9 ods.1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia vyššie uvedených zmlúv o úvere zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
5. Spornými skutočnosťami ostalo v konaní to, či žalobca uzavrel úverovú zmluvu ako spotrebiteľa alebo podnikateľ ako aj to, či je rozhodcovská zmluva uzavretá medzi stranami sporu platná. Pokiaľ ide o samotnú žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku, súd tento právny spor posudzoval v zmysle zákona č. 335/2015 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Žalobca sa domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku pre neplatnosť rozhodcovskej zmluvy a zároveň pre to, že rozhodcovský súd pri rozhodovaní porušil všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa. Súd však ex offo v zmysle ustanovenia § 45 ods.3 skúmal, či sú dané dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 45 ods.1 písmeno c), e), i) , j) k) l) zákona č. 335/2015 Z.z. Samotnú rozhodcovskú zmluvu však posudzoval podľa zákona č. 244/2002 Z.z. ( v zmysle ustanovenia § 73 ods.3 zákona č. 335/2015 Z.z. ). Súd poukazuje na to, že v zmysle ustanovenia § 52 ods.4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Ak žalovaná tvrdí, že žalobca ako dlžník nemienil použiť peňažné prostriedky na svoju súkromnú potrebu, nie je spotrebiteľom, je povinná toto svoje tvrdenie v zmysle článku 8 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok preukázať (podľa tohto článku Strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu). Nakoľko však žalobca ohľadne tohto svojho tvrdenia neuniesol dôkazné bremeno a súd nemal dôvod neveriť výpovedi žalobcu mal za to, že predmetnú zmluvu uzatváral žalobca ako fyzická osoba spotrebiteľ a preto predmetnú zmluvu považoval za zmluvu spotrebiteľskú.
6. Súd následne skúmal platnosť rozhodcovskej zmluvy. Po posúdení vyššie uvedenej rozhodcovskej zmluvy má súd za to, že táto je neplatná v zmysle ustanovenia § 53 ods.4 písmeno r) v spojení s ustanovením §53 ods.5 Občianskeho zákonníka. Táto rozhodcovská zmluva nebola individuálne dojednaná a nebola výsledkom prejavenej slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Individuálne dojednanie je také, kde má spotrebiteľ možnosť ho neprijať, odmietnuť, hoci ho pripravil dodávateľ. Dôkazné bremeno na preukázaní individuálneho dojednania je v tomto prípade na samotnom dodávateľovi - žalovanej. Súd sa neuspokojil so skutočnosťou, že rozhodcovská zmluva bola na samostatnom papieri a že v zmluve bolo uvedené, že ktorákoľvek zo zmluvných strán má právo odstúpiť od tejto zmluvy aj bez uvedenia dôvodu a to v lehote 10 dní od uzatvorenia tejto zmluvy. Zo súdnej praxe v obdobných sporoch považuje súd za pravdepodobné, že neuzavretím rozhodcovskej zmluvy by žalobcovi úver nebol poskytnutý. To že táto zmluva nebola individuálne dojednaná potvrdil aj sám žalobca vo svojej účastníckej výpovedi, keď uviedol, že keď uzatvárali úverovú zmluvu, tak mu dali podpísať aj zmluvu rozhodcovskú. Vychádzajúc z tejto jej výpovede ako aj z predloženej rozhodcovskej
zmluvy mal súd za to, že ide o formulárovú zmluvu, táto bola vopred žalovanou ako dodávateľom pripravené a žalobca nemal možnosť ovplyvniť ani jej znenie ani konkrétny obsah. Mohol len túto rozhodcovskú zmluvu ( ako aj úverovú zmluvu ) odmietnuť ako celok alebo ich prijať a podrobiť sa všetkým podmienkam. Nemal možnosť ani sám vyplniť v zmluve kolonku, ktorý orgán bude rozhodovať v prípade sporu a takisto ani nemal možnosť ovplyvniť výber rozhodcovského súdu prípadne samotného rozhodcu. Nakoľko rozhodcovská zmluva obsahuje neprijateľnú podmienku v zmysle ustanovenia § 53 ods.5 písmeno r) Občianskeho zákonníka - výlučné oprávnenie rozhodcovského súdu riešiť spory zo zmluvy a ako už súd uviedol vyššie zmluva nebola individuálne dojednaná. Okrem toho text tejto zmluvy je písaný malými písmenami a obsahuje množstvo právnickej terminológie, ktorú žalobca ako priemerný spotrebiteľ nemohol pochopiť v krátkej dobe, bez možnosti vopred oboznámiť sa s textom zmluvy, nakoľko tak zmluvu o úvere ako aj rozhodcovskú zmluvu podpisoval v jeden deň. Takáto rozhodcovská zmluva spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa a to tým, že v prípade podania žaloby dodávateľom (žalovanou) nútia spotrebiteľa (žalobcu) podrobiť sa rozhodcovskému konaniu pred rozhodcovským súdom. Ďalším dôvodom pre zrušenie rozhodcovského rozsudku je to, že Stály rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov v zmysle ustanovenia § 45 ods.1 písmeno i) zákona č. 335/2014 Z. z. a zároveň rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci - dôvod upravený v ustanovení § 45 ods.1 písmeno l) zákona č. 335/2014 Z. z., ku ktorým dôvodom dospel súd po preskúmaní predmetnej zmluvy o úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Súd má za to, že zmluva o úvere č. 802002120 zo dňa 22.10.2013 je v zmysle ustanovenia § 11 ods.1 písmeno a) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch bezúročná a bez poplatkov, nakoľko neobsahuje v zmysle ustanovenia § 9 ods.2 písmeno f) zákona č. 129/2010 Z.z. dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a ani v zmysle ustanovenia § 9 ods.2 písmeno j) zákona č. 129/2010 Z.z. ročnú percentuálnu mieru nákladov. Pokiaľ ide o konečnú splatnosť úveru v zmluve je uvedený len počet splátok, z čoho by síce bolo možné vypočítať konečnú splatnosť úveru, avšak zákon striktne vyžaduje uvedenie konkrétneho termínu ( dátumu ) konečnej splatnosti úveru. Zmluva neobsahuje žiadny údaj o RPMN a to ani napriek tomu, že tento údaj je jednou z podstatných náležitostí zmluvy o úvere. Zároveň absentuje aj údaj o úrokovej sadzbe tak, ako je to upravené v ustanovení § 9 ods.1 písmeno i) zákona č. 129/2010 Z. z. Po porovnaní s odôvodnením rozhodcovského rozsudku rozhodcovský súd mal za to, že medzi stranami sporu ide o záväzkový vzťah ktorý je potrebné posúdiť ako absolútny obchod v zmysle ust. § 261 ods.3 písm. b) Obchodného zákonníka ( strana 3 rozhodcovského rozsudku ), čím rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných predpisov na ochranu spotrebiteľa a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu ( § 45 ods.1 písmeno j) zákona č. 335/2014 Z.z. ). Pokiaľ ide o odklad vykonateľnosti tohto rozsudku, súd rozhodol o tomto odklade v súlade s ustanovením § 46 ods.2 zákona č. 335/201 Z.z. ( podľa tohto ustanovenia doručený rozhodcovský rozsudok nadobudne právoplatnosť až po uplynutí lehoty na podanie žaloby podľa odseku 1, a ak je žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku podaná, až po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia súdu v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku. ) v záujme ochrany žalobcu ako spotrebiteľa, nakoľko tento by mohol byť do právoplatnosti rozhodnutia v tejto veci použitý ako exekučný titul. O trovách úspešného žalobcu bolo rozhodnuté v zmysle ustanovenia § 255 ods.1 C.s.p. podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca bol v tomto konaní plne úspešný, preto mu súd priznal náhradu trov konania vo výške 100 %.
7. V podanom odvolaní žalovaný navrhol zrušiť rozsudok a vec vrátiť na nové konanie, navrhol priznať trovy konania. Dlžník nemienil použiť peňažné prostriedky na svoju súkromnú potrebu, potom nie je spotrebiteľom a vzájomný právny vzťah účastníkov konania je teda obchodnoprávny.
8. V rozsiahlom odvolaní poukazuje na ustálenú judikatúru a odvolateľ zdôrazňuje, že rovnaký záver vyplýva aj zo znenia aktuálne účinnej smernice č. 2005/48/ES o spotrebiteľskom úvere (čl. 24 ods. 1), ktorá zaväzuje členské štáty zabezpečiť primeraný a účinný postup na urovnanie spotrebiteľských sporov, ktoré sa dotýkajú zmluvy o úvere. Tento záver je uvedený o. i. aj v odbornej literatúre: Raban, P.: Autorizovaní rozhodcovia alebo adjudikátori? Je efektívne zabezpečená spravodlivosť v spotrebiteľských vzťahoch? Bulletin advokácie, 2010, č. 6, str. 17. Treba len zdôrazniť, že platné a účinné ustanovenia týkajúce sa spotrebiteľských úverov sú vo vzťahu k právnej úprave spotrebiteľských zmlúv v Občianskom zákonníku (aj keď ani táto zásadne rozhodcovské konanie nezakazuje) nielen lex specialis, ale aj lex posterior, a teda jednoznačne majú prednosť pri aplikácii. Prípustnosť rozhodcovského konania v spotrebiteľských sporoch vyplýva jednoznačne aj z odporúčania Komisie č. 98/257/ES
o zásadách použiteľných na orgány zodpovedné za mimosúdne riešenie spotrebiteľských sporov. Odborná literatúra použitie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskom spore pripúšťa, pričom žalovaný odkazuje na: Hulmák, M. - Tomančáková, B.: Rozhodcovské konanie ako vhodný prostriedok riešenia sporov medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Obchodnoprávna revuje, 2010 č. 6 a 7, str. 167 a nasl. a 189 a nasl.; Nový, Z.: Spotrebiteľské úvery a rozhodcovské konanie. Jurisprudence, 2010 č. 7, str. 22 a nasl. Je nepochybné, že strany sporu uzatvorili zmluvu o úvere č. 802002120, žalobcovi bol poskytnutý úver 700 €, zvýšený o príslušný poplatok v sume 620 €, teda spolu 1.320 €, zmluva o úvere bola uzatvorená s dlžníkom ako podnikateľom podľa Obchodného zákonníka. Nesprávne sa prvostupňový súd stotožnil s navrhovateľom a usúdil, že úver bol poskytnutý za účelom podnikania, pričom toto svoje tvrdenie nijako neodôvodnil a neuviedol, ktorý dôkaz bol pre neho v tomto smere rozhodujúci. Odôvodnil to „navrhovateľ to výslovne potvrdil“. Navyše jednak odborná literatúra ako i samotné komentáre k zákonom hovoria o tom, že každý podnikateľ má vo všeobecnosti vyššiu znalosť právnych predpisov ako nepodnikateľ, a preto tvrdenia o nevedomosti žalobcu sú len tvrdením na podporu tvrdenia žalovaného a nie spotrebiteľského statusu, ktorým nedisponuje žalobca ako nemohol navrhovateľ vedieť, že zmluva sa vypisuje na podnikateľský účel, keď tam je výslovne uvedené jeho obchodné meno a IČO.
9. Vo vyjadrení k vyjadreniu spoločnosti Pohotovosť, z 7.7.2017 považoval žalobca odvolanie za neopodstatnené a rozsudok ako zákonný navrhol potvrdiť a žalovanému nepriznať trovy. Vychádzal z rozhodnutí napr. Rozhodnutie Krajského súdu v Prešove z 8. decembra 2011 sp. zn. 16Co/71/2011 V predmetnej veci sa stala predmetom súdnej kontroly z hľadiska princípov absolútnej neplatnosti právnych úkonov zmluva o úvere zo dňa 16. 04. 2007 č. 8250985, podľa ktorej žalovaný nebankový subjekt poskytol žalobcovi na štyri mesiace úver 40 000 Sk (1 328 Eur) za poplatok 17 600 Sk (584 Eur), teda v prepočte na ročné vyjadrenie ceny úveru per annum ide o úver za cenu 132 %. Už len samotná skutočnosť, že cenu úveru vyjadruje trojciferné číslo je zarážajúca a odôvodňujúca zvýšenú pozornosť z hľadiska prvkov úžery a vadnosti právneho úkonu. Súdy už judikovali, že aj ľahkomyseľnosť dlžníka je kvalifikačným kritériom úžery (napr. Krajský súd v Prešove vo veci 3Co 3/2011). Kvalifikačné kritériá úžery nie je možné taxatívne uzavrieť. Vzhľadom na nedostatok explicitnej úpravy tzv. civilnoprávnej úžery sa dá judikatúrou dosiahnuť rovnaký výsledok. Civilnoprávna úžera spôsobuje neplatnosť právneho úkonu v celom rozsahu pre rozpor s dobrými mravmi (NS ČR 21Cdo 1484/04), pretože sa poskytuje úver pri nadvláde veriteľa za úžernú cenu úveru. V danom prípade pri zjavnom využití aj ľahkovážnosti dlžníka stačí, že k využitiu nadvlády nad dlžníkom dôjde aj čo len z nedbanlivosti (KS v Prešove 3Co 3/2011). V predmetnej veci ide o cenu úveru 132 % p. a. a odvolací súd túto extrémnu až úžernú odplatu za úver považuje za dôvod absolútnej neplatnosti úveru bez ďalšieho. Tak neprimeraná odplata za úver ohrozuje najmä sociálne slabšie obyvateľstvo a úverový právny úkon za takéto úžerné protiplnenie je ťažko možné podrobiť moderácii. Z celospoločenského hľadiska sú takéto úverové praktiky nebezpečné v súvislosti s neprimeraným úverovým zaťažením obyvateľstva. Rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne zo 14. septembra 2010 č. k. 16Cob/208/2009. Krajský súd potvrdil rozhodnutie okresného súdu o určení vlastníckeho práva v prospech spotrebiteľa, ktorý o vlastnícke právo prišiel na základe zabezpečovacieho prevodu práva - praktiky nebankovej spoločnosti. Tzv. prepadná klauzula, podľa ktorej sa nebanková spoločnosť mala stať definitívnym vlastníkom obydlia spotrebiteľa je v rozpore s dobrými mravmi. V rozpore s dobrými mravmi je okrem početných ďalších aj ustanovenie zmluvy, podľa ktorého mal spotrebiteľ po dobu 12 mesiacov splácať dohodnuté príslušenstvo pohľadávky (úroky) a posledná 13. splátka mala predstavovať samotnú výšku úveru (istinu). Vysloveniu neplatnosti nemorálnej zmluvy o úvere a zmluvy o zabezpečovacom prevode práva a určeniu vlastníckeho práva nebráni skutočnosť, že spotrebiteľ úver nebankovej spoločnosti doposiaľ nevrátil. 12. Rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 15.12.2004, sp. zn. 21 Cdo 1484/20. Dovolatel se domáhal průzkumu rozhodnutí soudu prvního a druhého stupné, u nichž navrhoval, aby prohlásily za neplatné smlouvy o půjčce, v nichž se zavázal vrátit věřiteli : vypůjčenou částku s 5% měsíčním úrokem (tedy šlo o úrok 60% ročně), tvrdil, že tyto smlouvy uzavrel v tisni spočívající v jeho tehdejší hospodáfrké situaci, kdy nezbytně potreboval investovat peněžité prostředky do svého podnikaní, aby se nedostal do úpadkové situace, a za nápadně nevýhodných podmínek vyplývajících z výše úroku za poskytnutí půjčky, která by la nepřiěřeně vysoká a podstatným způsobem prevyšovala obvyklou úrokovou míru, za kterou dochází k poskytování půjček či úvěrů ze strany peněžních ústavů. K ďalšej snahe žalovaného, ktorou sa snaží preukázať svoju dobrú vieru (strana 5 vyjadrenia), nemožnosť kontroly vyše 400 000 zmlúv o úvere z pohľadu, na čo klient financie použije - strana 6 vyjadrenia (čo od neho ani nikto nechce, pretože som už poukázal - aj účtovníctvom, aj daňovým priznaním, aj ďalšími okolnosťami, ktoré potvrdzujú, že som pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti) poukazujeme na naše predchádzajúce
vyjadrenia a najmä plne odkazujeme na početnú judikatúru súdov, ktoré už podmienky a praktiky spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o. neraz posudzovali a judikovali. Zároveň sa až záhadne úplne stotožňujeme s výrokom žalovaného na strane 8 vyjadrenia, podľa ktorého sa na dobré mravy nemôže odvolávať ten, kto ich ako prvý svojím konaním porušil. Uvedený argument vyznieva o to zvláštnejšie, že ho na svoju obranu používa spoločnosť POHOTOVOSŤ, s. r. o., ktorej súdy mnohé podmienky posúdili ako neprijateľné, obchádzajúce a porušujúce príslušné právne predpisy, a konanie vôbec judikovali ako konanie v rozpore s dobrými mravmi. Vzhľadom na vyššie uvedené naďalej považujeme odvolanie žalovaného ako celok za nedôvodné. Rozsudok Okresného súdu Košice I, č. k. 39Csr/l/2016 je zákonný, správny a čo do dôvodov rozhodnutia preskúmateľný, preto ho žiadame ako vecne správny potvrdiť. Zároveň žiadame súd, aby žalovanému nepriznal žiadne trovy konania.
10. V poslednom vyjadrení z 3.4.2017 žalovaná poukazuje na to, že úver možno použiť iba na určitý účel, pokiaľ sa žalobca dovoláva údajov bánk, koná tak v priamom rozpore s ust. § 53 OZ, podľa ktorého je ako merítko považovaná odplata obvykle požadovaná na finančnom trhu, t. j. nielen bankami, ale aj inými účastníkmi finančného trhu.
11. Pri definícii spotrebiteľa jasne vyplýva, že z hľadiska určenia jeho statusu je rozhodujúce na aký účel bol spotrebiteľský úver poskytnutý, a teda nie na aký účel boli poskytnuté peňažné prostriedky dlžníkom následne použité. Úver bol výlučne na základe vyhlásenia dlžníka poskytnutý na účel podnikania a vtedy nepôjde o spotrebiteľský úver. Žalovaný je povinný preukázať, na aký účel boli peňažné prostriedky poskytnuté. Nenesie, však, povinnosť preukazovať či naozaj klient použije prostriedky na daný účel. Je nemysliteľné aby spoločnosť POHOTOVOSŤ kontrolovala, ak uzatvorila vyše 400 000 zmlúv o úvere každého klienta, na čo financie použije. Ten sa sám zaväzuje svojim podpisom, že prostriedky budú použité na poskytnutý účel. Rovnako posudzoval zmluvu aj Krajský súd v Žiline vo svojom rozhodnutí sp. zn. 6CoE/122/2011, v ktorom zrušil rozhodnutie OS, ktorý zastavil exekúciu z dôvodu, že rozhodcovská zmluva bola~v rozpore s normami spotrebiteľského práva, pričom rozhodcovský rozsudok posúdil súd prvého stupňa za rozhodnutie, ktoré priznáva nedovolené plnenie. Avšak KS ZA zrušil jeho rozhodnutie a vec mu vrátil na ďalšie konanie, vzhľadom na to, že OS dospel k záveru o postavení povinného ako spotrebiteľa na základe skutočnosti, ktoré nepreveril ani neodôvodnil. Rovnako ako to je v tomto prípade. Žalobca sa domáha určenia absencií náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, avšak ani jediným dôkazom nepoukázala prečo by sa mala zmluva za spotrebiteľskú považovať. Vzhľadom na uvedené žalobca navrhuje, aby odvolací súd podľa ustanovenia § 391 ods. 1 C.s.p.v platnom znení I., II. a IV. výrok Rozsudku Okresného súdu Košice I, č. k. 39Csr/l/2016, zo dňa 11.10.2016, zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň žalovaný žiada úhradu trov konania, ktorý mu vznikli, vrátane trov odvolacieho konania.
12. Odvolací súd postupom podľa § 485 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že odvolanie nie je opodstatnené a napadnutý rozsudok je treba potvrdiť podľa § 387 CSP.
13. Je potrebné zdôrazniť, že súdna kontrola štandardných zmlúv je postavená na absolútnej neplatnosti neprijateľných klauzúl, rozhodujúce teda je, že problémová zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa. Súd v danom prípade poukazuje napr. na závery Komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich pri Ministerstve spravodlivosti SR zo dňa 21. 1. 2011 pod č. 8636/2010-110.98,113,179 ktorým v bode 9 Komisia dospela k záveru, že dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená podľa § 551 Občianskeho zákonníka je zmluvnou podmienkou spôsobujúcou hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a je v rozpore s ustanovením § 53 Občianskeho zákonníka, keďže spotrebiteľ je už v čase vzniku.
14. Nakoľko uvedený zabezpečovací inštitút umožňuje dodávateľovi siahnuť na majetkové práva spotrebiteľa aj za predpokladu, že si uvedené nároky uplatňuje z neprijateľných klauzúl, resp. neplatných právnych úkonov, súd je toho názoru, že spôsobuje hrubú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa, ktorý je povinný sa takémuto konaniu dodávateľa podriadiť bez predchádzajúcej súdnej kontroly, prípadných neprijateľných klauzúl uplatneného nároku dodávateľa a z uvedeného dôvodu súd rozsudok a podmienky vyhodnotil za neprijateľné a tým aj neplatné zmluvné podmienky v zmysle ustanovení § 53 ods. 1 až 6 Občianskeho zákonníka a žalobe v plnom rozsahu vyhovel, ktoré rozhodnutie je zákonné a presvedčivé odvolací súd zdôrazňuje, že ak je rozhodcovská doložka (zmluva) neplatná, treba mať na
zreteli, že jej absolútna neplatnosť (negotium nullum), nastáva priamo zo zákona (ex lege), v dôsledku čoho sa na takúto doložku (zmluvu) hľadí tak, ako keby nebola nikdy urobená. Na dôvod zakladajúci absolútnu neplatnosť (každého) právneho úkonu musí súd vždy prihliadnuť ex officio (aj bez návrhu, rozhodnutie NS SR 3Cdo/27/2011).
15. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).
Poučenie:
Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.