Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10C-511-2014.pdf
PDF · 125.8 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/511/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda pred sudkyňou Mgr. Erikou Szalaiovou v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 35724803, zast. advokátom: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Údernícka č. 5, Bratislava proti žalovaným: X/ E. J., L.. XX.XX.XXXX, J. E. K. Č.. XXX, X/ B. J., L.. XX.XX.XXXX, J. E. K. Č.. XXX, zastúpení advokátom: JUDr. Patrik Podhorský, so sídlom Zámocká 36, Bratislava o zaplatenie 3.887,40 € s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Súd konanie v časti čo do istiny vo výške 562,65 € a v časti vyčísleného úroku z omeškania vo výške 115,73 € zastavuje.
II. Súd vo zvyšku žalobu zamieta.
III. Súd priznáva žalovaným náhradu trov konania v celom rozsahu.
IV. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou zo dňa 09.04.2014 sa domáhal na tunajšom súde o zaplatenie 3.887,40 € s príslušenstvom. 2. Žalovaní žiadali žalobu v celom rozsahu zamietnuť. 3. Súd vykonal vo veci dokazovanie vypočutím právnych zástupcov strán sporu, oboznámil sa s obsahom listín predložených žalobcom a to zmluvou o splátkovom úvere na č.l. 4, všeobecnými obchodnými podmienkami právneho predchodcu žalobcu na č.l. 5, zmluvou o postúpení pohľadávok na č.l. 22, pokusom o zmier na č.l. 33, 34, oznámením na č.l. 48, písomným podaním právneho zástupcu žalobcu na č.l. 50, 84, 152, 192, vyjadrením vedľajšieho účastníka na č.l. 70, 86, 90, námietkou na č.l. 79, písomným vyjadrením právneho zástupcu žalovaných na č.l. 108, 129, 167, 184, výzvou na č.l. 158, 159, oznámením o postúpení pohľadávky na č.l. 160, 162, čiastočným späťvzatím žaloby na č.l. 194 a ustálil nasledovný skutkový stav veci: 4. Žalobca v žalobe ako aj na ústnych pojednávaniach uviedol, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 13.12.2012 medzi postupcom Slovenská sporiteľňa a.s. a žalobcom, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovaným. Postupca a žalovaní v 1. a 2. rade uzatvorili dňa 27.09.2006 zmluvu č. 192631877. Na základe uvedenej zmluvy právny predchodca žalobcu poskytla žalovaným v 1. a 2. rade peňažné prostriedky. Pohľadávka ku dňu postúpenia predstavovala sumu 4.875,69 €, ktorá pozostávala z istiny 4.226,71 €, riadneho úroku 646,23 € a úroku z omeškania výške 2,75 €. Žalobca ďalej uviedol, že sumu 2,75 € predstavujúcu úrok z omeškania v tomto konaní si neuplatňuje. Podľa zmluvy postupca poskytol žalovaným úver vo výške 3.319,39 €, ktorý mal byť splácaný v mesačných splátkach vo výške 51,15 €, vždy k 20. dňu v mesiaci. Uviedol, že si v tomto
konaní uplatňuje splátky úveru splatné od 20.05.2010 do 20.08.2016 v počte 76 a v celkovej výške 3.887,40 €. Splátky pôvodne splatné od 20.03.2013 do 20.08.2016 sa stali splatnými dňa 25.02.2013, kedy žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Žiadal ďalej priznať úroky z omeškania podľa § 517 ods. 2 OZ počnúc dňom splatnosti každej splátky úveru samostatne. V súvislosti s aktívnou legitimáciou poukázal na tú skutočnosť, že v konaní predložil relevantné oznámenie postupcu žalovaným o postúpení pohľadávky, ktoré bez ďalšieho zakladajú aktívnu legitimáciu postupníka a súd má povinnosť z týchto oznámení vychádzať bez toho, aby skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. V tom smere poukázal na rozsudok NS SR č. 116/2003 sp. zn. 4Obo 210/01. Platnosť postúpenia pohľadávky preukázala aj ustanovením § 92 ods. 8 ZoB pričom uviedol, že ustanovenie § 92 ods. 8 cit. zákona nemožno spájať aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky. Zo systematického zradenie tohto ustanovenia je zrejmé, že účelom predmetného ustanovenia je úprava výnimiek z bankového tajomstva a nehovorí o podmienkach platnosti postúpení pohľadávok, ale iba o podmienkach, za splnenia ktorých nedochádza k porušeniu bankového tajomstva. Zo zákona nevyplýva, že by podmienky uvedené v predmetnom ustanovení podmieňovali platnosť právneho úkonu postúpenia pohľadávky. Norma obsiahnutá v § 92 ods. 8 cit. zákona nezakladá občianskoprávnu povinnosť vo vzťahu ku klientovi banky. V tomto prípade žalovaní, ale administratívnu zodpovednosť postihnuteľnú Národnou bankou Slovenska podľa § 580 ods. 1 ZoB. Uviedol, že doručenie písomnej výzvy banky dlžníkovi v zmysle § 92 ods. 8 cit. zákona nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky. To znamená, že ak banka pred postúpením pohľadávky písomne nevyzvala dlžníka na plnenie, nemá to vplyv na platnosť postúpenia pohľadávky v zmysle § 524 OZ. Nedoručením takejto výzvy môžu byť spojené len sankcie vyplývajúce zo ZoB. S nedoručením takejto výzvy teda nemôže byť spojená sankcia v podobe neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok, ale len sankcia vyplývajúca zo ZoB, konkrétne zodpovednosť banky v zmysle ustanovenia § 50 ods. 1 ZoB. 5. Uviedol ďalej, že v súlade s prílohou č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok boli žalovaní ku dňu postúpenia pohľadávky v omeškaní po dobu 1117 dní, teda súčet všetkých omeškaní žalovaných so splnením len časti toho istého peňažného záväzku voči banke presiahol jeden rok. Vzhľadom na dikcii ustanovenia § 92 ods. 8 ZoB s poukazom na to, že omeškanie žalovaných trvalo nepochybne viac ako rok, zastáva názor, že právny predchodca žalobcu vykonal v súlade s ustanovením § 92 ods. 8 ZoB ( a teda by neporušil bankové tajomstvo) aj v takom prípade, ak by písomnú výzvu žalovaným nezasielal. 6. Zo znenia ustanovenia § 92 ods. 8 cit. zákona nevyplýva, že predmetom postúpenia môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktorá je už splatná. Z gramatického výkladu nie len prvej alebo druhej vety tohto ustanovenia je zrejmé, že zákonodarca rozlišuje dva pojmy a to pojem peňažný záväzok ako celok a pojem časť peňažného záväzku. Predmetné ustanovenie nadväzuje na predchádzajúcu, teda prvú vetu ustanovenia. Jeho zmyslom je vyjadrenie podmienky, že pokiaľ dlžník uhradil banke tú časť záväzku, splnením ktorej bol v omeškaní, a to v čase pred postúpením pohľadávky, právo banky postúpiť celú pohľadávku, najmä jej nezaplatený zostatok zaniká. Pokiaľ by predmetné ustanovenie malo na mysli postúpenie len časti peňažného záväzku, s ktorou je dlžník v omeškaní, bolo by to v predmetnom ustanovení výslovne uvedené. Uvedený názor je zrejmý aj zo samotného logického znenia daného ustanovenia, inak by nebolo formulované v tom zmysle, že ak je klient v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku, ale bolo by formulované v tomto zmysle, že časť peňažného záväzku, s ktorou je dlžník v omeškaní, môže byť predmetom postúpenia. V tomto zmysle poukázal na ustanovenia Krajský súd Banská Bystrica č. 15Co 511/2015 zo dňa 09.12.2015, rozhodnutie Krajského súdu v Žiline č. 7Co 540/2015 zo dňa 04.11.2015. Vzhľadom k uvedenému je zrejmé, že banka môže postúpiť peňažný záväzok ako celok, vrátane jeho príslušenstva. Ďalej poukázal na výzvu zo dňa 25.09.2008, ktorou v konaní preukázal, že právny predchodca žalobcu splnil všetky povinnosti, ktoré mu ustanovenia § 92 ods. 8 ZoB ukladá, teda že žalovaní boli v mene banky vyzvaní na úhradu dlžnej sumy a zároveň boli v omeškaní so splnením čo len časti ich peňažného záväzku voči banke nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní. 7. Zmluvné strany v danom prípade si v zmluve o splátkovom úvere dojednali plnenie v splátkach s presným stanovením termínov splatnosti jednotlivých splátok. Žalovaní sa dostali do omeškania, uvedené termíny neplnili a právnemu predchodcovi žalobcu tým vzniklo právo pristúpiť k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru. Právny predchodca žalobcu toto svoje oprávnenie nevyužil, pričom mimoriadnu splatnosť vyhlásil žalobca a to podaním zo dňa 06.02.2013, označeným ako „ Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru“. K vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru došlo ku dňu 25.02.2013 a to dodržaním lehoty podľa ustanovenia § 53 ods. 9 OZ. Postúpením pohľadávky sa stal žalobca veriteľom pohľadávky, pričom základným právom veriteľa je v zmysle § 488 OZ právo na plnenie dlžníka záväzkového vzťahu. Vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru predstavuje právo veriteľa požadovať splatenie svojej pohľadávky, na základe uvedeného teda považuje za nesporné, že
spolu s postúpenou pohľadávkou prešli na žalobcu všetky práva s touto pohľadávkou spojené, teda aj právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru. Zosplatnenie dlhu veriteľom znamená, že už dlh nie je možné zo strany dlžníka zaplatiť v splátkach. V dôsledku nesplnenia povinnosti dlžníkom sa stáva splatný celý dlh vyhlásením jeho zosplatnenia. Táto skutočnosť však nemá žiadny vplyv na výšku alebo existenciu dlhu dlžníka, týka sa výlučne spôsobu zaplatenia jeho dlhu a závisí výlučne od vôle veriteľa. V nadväznosti na uvedené zastáva preto názor, že vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru postupcom nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky. 8. Poukázal ďalej na § 89 ods. 1 Zákona o bankách ktorý pripúšťa úpravu vzťahov medzi bankou a klientom odchýlne od ustanovenia daného zákona, pokiaľ zákon predmetnú odchýlku nevylučuje, pričom ustanovenia § 92 ods. 8 cit. zákona nevylučuje odchýlnu úpravu vzájomných vzťahov, zmluvné strany si dohodli otázku odstúpenia odchýlne od predmetného zákona. Vo všeobecných obchodných podmienkach, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy si zmluvné strany dohodli možnosť postúpenia pohľadávky nepodmienenú počtom dní omeškania, prípadne zaslaním písomnej výzvy. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že došlo k platnému postúpeniu pohľadávky. S uvedeným záverom sa stotožnil aj Krajský súd v Prešove v rozhodnutí 11Co 11/2015 zo dňa 25.08.2016, 9Co 145/2015 zo dňa 05.10.2016, 11Co 206/2015 zo dňa 05.10.2016. Uviedol ďalej, že nemôže súhlasiť ani s tým, že by predmetné ustanovenie spôsobovalo nevyvážené postavenie zmluvných strán, nakoľko predmetné ustanovenie je v súlade s ustanovením § 524 ods. 1 OZ. Zákon o bankách umožňuje zmluvným stranám upraviť si vzájomné vzťahy odchýlne od predmetného zákona, pričom predmetné ustanovenie obchodných podmienok je v súlade s ustanoveniami OZ. 9. Podaním zo dňa 06.10.2017 žalobu v časti čo do istiny vo výške 562,65 € a v časti vyčísleného úroku z omeškania vo výške 115,63 € zobral späť v tejto časti žiadal konanie zastaviť. V tom smere uviedol, že požaduje od žalovaných zaplatenie neuhradených a nepremlčaných splátok ku dňu podania žaloby, t. j. 65 nepremlčaných splátok ( od splátok splatných 20.04.2011 do 20.08.2016) vo výške 3.324,75 € a navrhol, aby súd zaviazal žalovaných na zaplatenie tejto istiny spoločne a nerozdielne spolu s 8,75% ročným úrokom z omeškania od 26.02.2013 do zaplatenia, úrok z omeškania zo splátok za obdobie od 21.04.2011 do 25.02.2013 vo výške 96,02 €. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania. 10. Právny zástupca žalovaných žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Na ústnom pojednávaní ako aj v písomných vyjadreniach poukázal na tú skutočnosť, že žalobca si v tomto konaní uplatňuje nárok na zaplatenie sumy zo zmluvy o splátkovom úvere uzavretým medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanými zo dňa 27.09.2006, ktorej súčasťou sú všeobecné podmienky postupcu v znení ich dodatkov. V zmluve sa strany dohodli, že súčasťou zmluvy sa stali všeobecné obchodné podmienky, úverové podmienky. Sadzobník a podmienky určené zverejnením, pričom za VoB sa považujú všeobecného obchodné podmienky vydané ... s účinnosťou od 01.08.2002. Zmluva je svojou povahou bankovou zmluvou, preto sa riadi režimom OZ. Tento výklad je v súlade so smernicou Rady 93/2013 EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach o spotrebiteľských zmluvách. Neplatné je podľa § 52 ods. 2 OZ preto aj prípadné dojednanie o režime obchodného zákonníka. Záver o tom, že okresný aj krajský súd na vzťah žalovaných zmluvou o úvere, ktorá je vo výpočte ustanovení § 261 ods. 6 písm. d) obchodného zákonníka aplikovali ustanovenie občianskeho zákonníka v spotrebiteľských veciach nie je v rozpore so zákonom ani inými právami žalobcu, vyslovil aj Ústavný súd v uznesení sp. zn. IUS 402/2013 - 10 zo dňa 19.06.2013. Vzhľadom na aplikačné problémy bola preto prijatá novela OZ a to konkrétne § 52 ods. 2 OZ. 11. Čo do aktívnej legitimácie žalobcu uviedol, že žalobca svoje nároky voči žalovanému odvodzuje zo zmluvy, ktorú žalovaný uzavrel so Slovenskou sporiteľnou a.s. teda s bankou poskytujúcou úver na základe bankovej licencie, čo je skutočnosť všeobecne známa. Tieto nároky mal žalobca získať postúpením. Preto je potrebné sa v prvom rade zaoberať otázkou, či zistení skutkový stav opodstatňuje záver, že postúpenie je platné a účinné. Postúpenie pohľadávky je upravené v ustanovení § 524 a nasl. OZ. V tomto prípade sa však právny predchodca a žalobca musia pri postúpení pohľadávok riadiť okrem všeobecných ustanovení OZ aj ustanovením § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, ktorý umožňuje banke postúpiť pohľadávku inej osobe ako banke, avšak po splnení určitých podmienok. V zmysle citovaného ustanovenia tak predpokladom postupiteľnosti pohľadávky banky na inú osobu je aby bola vydaná písomná výzva banky a aby bol ohľadom tejto pohľadávky klient v omeškaní aspoň 90 dní. Ak tieto predpoklady nie sú splnené, pohľadávka banky nie je postupiteľná, pretože tomu bráni ustanovenie § 524 a nasl. OZ a § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. Ak určitá pohľadávka nie je postupiteľná, potom jej postúpenie je svojím obsahom a účelom v prípadom rozpore so zákonom a ako také je neplatné v zmysle § 39 OZ a to nie len medzi stranami zmluvy o postúpení, ale aj navonok, voči dlžníkovi. 12. Postupca ktorému bola pohľadávka postúpená bankou, je tak v zmysle uvedeného povinný tvrdiť a dokázať, že pred postúpením pohľadávky banka klienta písomne vyzvala na splnenie jeho záväzku
a klient napriek tomu zostal v omeškaní so splatením svojho záväzku aspoň 90 dní. Nepreukázanie týchto skutočností má za následok nedokázanie aktívnej legitimácie postupníka. V konaní nemožno už považovať za dokázanú požiadavku 90 dňového omeškania žalovanej s niektorou splátkou ako ani to, že by bola aj písomne vyzvaná na splnenie svojho záväzku zo zmluvy. Žalobca teda nepreukázal, že by v čase, keby mala byť pohľadávka Slovenskej sporiteľne a.s. voči žalovanej postúpená naňho, boli tieto podmienky postupne splnené. Ďalej nedokázal, že pohľadávka voči žalovaným v čase jej postúpenia bola spôsobilá na postúpenie v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách. V dôsledku toho nemožno považovať za dokázané, že toto postúpenie je platné a že žalobca je oprávnený pohľadávku voči žalovaným uplatňovať pred súdom. V danom prípade preto predmet sporu určený žalobcom nemá žiadny hmotnoprávny vzťah so žalovaným. Žalobca si v tomto konaní teda uplatňuje pohľadávku, ktorá na neho nebola platne postúpená, nakoľko do vydania uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, nepredložil žiadny dôkaz o splnení povinnosti vyplývajúcej z § 92 ods. 8 zákona o bankách, t. j. nedodržanie písomnej formy výzvy postupcu adresovanej klientovi, že je v omeškaní a následne dodržanie 90 dňovej lehoty pred postúpením pohľadávky tretej osobe ( rozpor s § 39 a 40 ods. 1 OZ). Zdôraznil ďalej, že túto povinnosť nemožno nahradiť ani vyhlásením postupcu v zmluve o postúpení pohľadávok. Preto žalobca nedisponuje aktívnou vecnou legitimáciou. V tom smere poukázal na závery rozsudkov OS Nitra č. 9C 261/2013 zo dňa 17.02.2015, rozsudok OS Banská Bystrica č. 7C 209/2014 zo dňa 04.03.2015, rozsudok OS Galanta č. 26C 261/2014 zo dňa 27.01.2015, 15C 33/2014 zo dňa 27.01.2015, rozsudok OS Považská Bystrica č. 3C 195/2014 zo dňa 05.03.2015, rozsudok OS Banská Bystrica č. 13C 212/2014 zo dňa 23.04.2015, rozsudok OS Trenčín č. 20C 20/2014 zo dňa 27.03.2015. 13. Nepredložením dôkazu o odoslaní výzvy v zmysel § 92 ods. 8 zákona o bankách žalobca neuniesol dôkazné bremeno splnenia tejto povinnosti. Uviedol ďalej, že je potrebné poukázať na to, že ak by žalobca doložil výzvu zo systému, musí preukázať, že túto výzvu aj skutočne banka zaslala žalovaným. Existuje dôvodná obava, že právny predchodca žalobcu vygeneroval zo systému výzvu, ktorú doložil v konaní. V tejto súvislosti je potrebné zaoberať sa aj tým, kedy bola výzva žalovaným doručená a to za účelom vyhodnotenia dodržania 90 dňovej lehoty po splatnosti záväzkov žalovaných, ako podmienky postúpenia § 92 ods. 8 cit. zákona. Tento záver teda povinnosť preukázať zaslanie výzvy vyvodili viaceré Okresného súdu napr. OS Prešov rozsudkom č. 9C 153/2014 zo dňa 12.03.2015, OS Považská Bystrica č. 3C 206/2014 zo dňa 02.04.2015, OS Trenčín 20C 20/2014 zo dňa 27.03.2015. 14. K platnosti postúpenia pohľadávky uviedol, že v danom prípade sa Slovenská sporiteľňa a.s. ako banka a pôvodný veriteľ pri postúpení pohľadávky žalovaných na inú osobu musel riadiť okrem všeobecných ustanovení OZ aj ustanovením § 92 ods. 8 zákona o bankách. Žalobca výzvu adresovanú postupcom ako nevyhnutný predpoklad postúpenia pohľadávky nepreukázal a preto žalobou uplatnenú pohľadávku nenadobudol. Spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách môže byť však iba pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú už splatnými a to za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy potom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 92 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky. Musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. Žalobca navyše nijakým spôsobom nepreukázal, že jeho právny predchodca mal oprávnenie postúpiť pohľadávku a to s poukazom na druhú vetu § 92 ods. 8 cit. zákona, podľa ktorej ak klient banke uhradil omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva, nemôže banka pohľadávku postúpiť. V opačnom prípade by šlo o postúpenie, ktoré je v rozpore s § 39 OZ. Záver o tom, že banka môže na žalobcu postúpiť iba splatné pohľadávky, vyplýva priamo z dôvodovej správy zákona o bankách kde je uvedené „ V odseku 7 sa upravuje možnosť použiť inštitút postúpenia svojej pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu a to aj osobe, ktorá nie je bankou“. Znamená to, že banka môže postúpiť pohľadávku za súčasného splnenia podmienok § 92 ods. 8 ( predtým odsek 7) zákona o bankách zodpovedajúcu nesplácaného dlhu, a nie dlhu, ktorý ešte nie je splatný. Tento záver jednoznačne vyplýva jednak z dôvodovej správy, tak aj z gramatického výkladu k uvedenému ustanoveniu. 15. Ďalej uviedol, že vyhlásenie mimoriadnej splatnosti pohľadávky zo dňa 06.02.2013, ktorú vykonal žalobca považuje za nekalú obchodnú praktiku zo strany žalobcu, resp. úkon v rozpore so zákonom, keďže žalobca nie je držiteľom bankového povolenia v zmysle zákona o bankách, čo v konečnom dôsledku znamená, že žalobca nemôže spravovať tzv. živý úver, teda ani vyhlasovať mimoriadnu splatnosť takéhoto úveru. Poukázal ďalej na to, že banka má právo postúpiť aj pohľadávku z celého úverového vzťahu. Pre takýto postup banky je však nevyhnutné pristúpiť v súlade so zákonom a obchodnými podmienkami k vyhlásenia predčasnej mimoriadnej splatnosti celého úveru. Vyhlásiť predčasnú splatnosť bankového úveru je však výlučným oprávnením banky, pričom toto oprávnenie môže banka realizovať ešte pred postúpením pohľadávky. Toto oprávnenie žalobca nemá, keďže nemá bankovú licenciu. Preto aj nárok uplatnený žalobcom ktorý opiera o vyhlásenie mimoriadnej splatnosti, je
nárokom, ktorý nemá oporu v zákone a preto súd nemôže takémuto právu poskytnúť ochranu. Tento zver podporuje dokonca aj článok 7 bod 7.6.1. VOP „ ak dôjde k porušeniu akejkoľvek zmluvnej povinnosti alebo zmluvného dojednania zo strany klienta... banka je oprávnená a) vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, ...“. Zmluvné strany sa dohodli v texte VOP, že iba banka je oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť. Všetky vyššie uvedené závery potvrdzuje aj uznesenie KS Prešov zo dňa 29.05.2014 pod č. 6Co 119/2013. 16. Poukázali na tú skutočnosť, že žalobca v konaní nepreukázal hodnoverným spôsobom výšku dlžnej sumy žalovaných, nakoľko nepredlžil jednak prehľad o úhradách, ktoré žalovaní splácali na úhradu ich úveru, a jednak nepredložil kartu klienta ani históriu úveru z ktorých by bolo možné zistiť, ktoré dohodnuté splátky žalovaní uhradili, a ktoré naopak v dohodnutých termínoch právnemu predchodcovi žalobcu a žalobcovi neuhradili. Žalobca v žalobe uviedol, že si uplatňuje iba nárok na neuhradené splátky za určité obdobie, avšak ničím nepreukázal aký bol zostatok nesplatenej časti úveru ku dňu 06.02.2013 vyhlásenia mimoriadnej splatnosti, či ku dňu 18.12.2012 postúpenia pohľadávky a teda či dovtedy alebo neskôr žalovaní už neuhradili aj časť úveru, ktorá bola splatná vyhlásením mimoriadnej splatnosti. Poukázali ďalej na to, že žalobca síce tvrdí, že splátky sa stali splatnými, kedy mimoriadnu splatnosť vyhlásil žalobca, teda ani nie jeho právny predchodca banka. Zo strany žalobcu teda ide o hypotetické ničím nepredložené tvrdenie, pretože ako strana, ktorá má dôkazné bremeno na preukázanie uplatneného nároku nepreukázala, či a akú výšku úveru splatili žalovaní do 18.12.2012, tiež po 18.12.2012 a akým spôsobom dospel k záveru, že k 18.12.2012 nebol uhradený úver vo výške 4.875,69 €. Príloha č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávky zo dňa 13.12.2012, nie je v žiadnom prípade dôkazom, ktorý by preukázal opodstatnenosť nároku žalobcu voči žalovaným, čo do dôvodu a výšky, ale dokladom o tom, že si nárok v takejto výške voči žalovaným uplatňuje z titulu postúpenej pohľadávky, ktorá bola prílohou v zmluve o postúpení pohľadávok a jej príloha je iba dôkazom skutočnosti, že prešlo právo s pôvodného veriteľa na nového veriteľa žalobcu, avšak nie dôkazom toho, že suma , ktorá je uvedená v zmluve o postúpení pohľadávok je skutočne aj dlžnou sumou, ktorá by mala byť priznaná právoplatným rozhodnutím súdu. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojho nároku, že žalovaní mu dlhujú 3.887,40 eur a nepredložil žiadny prehľad o úhradách, kartu klienta, ani históriu úveru z ktorých by bolo možné zistiť, ktoré splátky žalovaní uhradili a ktoré v dohodnutých termínoch právnemu predchodcovi žalobcovu neuhradili. Z uvedených dôvodov nie je ani možné, zo zreteľom na vznesenú námietku premlčania žalovaných zistiť, či a akú výšku úveru splatili do 18.12.2012 a po 18.12.2012. 17. Uviedol ďalej, že v danom prípade celý dlh žalovaných titulom úveru je splatný na základe vyhlásenia mimoriadnej splatnosti zo dňa 5.6.2014. žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru podľa bodu 7.6.1 písm. a/ všeobecných zmluvných podmienok, ktoré zosplatnenie umožňujú v prípade omeškania splatením splátky dlhšie ako 10 dní. Toto dojednanie však nekorešponduje so sprísnenou zákonnou úpravou pri zosplatnení dlhu zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorá v § 53 ods. 9 OZ vyžaduje omeškanie spotrebiteľa aspoň 3 mesiace a dodávateľovi umožňuje zosplatneniu pristúpiť len ako spotrebiteľ bol o tejto možnosti upozornený v lehote nie kratšej ako 15 dní. Pôvodný veriteľ teda s ustanovením všeobecných obchodných podmienok odchýlil od zákona v neprospech spotrebiteľa, keď požadovanú dobu omeškania skrátil a zároveň pre zosplatnenie dlhu nevyžaduje predchádzajúce upozornenie. Takéto zmluvné ustanovenia je v zmysle § 53 ods. 4 OZ neplatné, lebo spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, ktorého ukracujú na ochrane poskytnutej zákonom. Uviedol, že má zato, že dohoda v zmysle § 565 (článok 7.6 bodu 7.6.1 VOP) je neplatná pre rozpor so zákonom a preto nie je možné úver vyhlásiť za predčasne splatný. Je zrejmé, že neboli dodržané všetky podmienky postúpenia pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách, keďže bola postúpená aj nezosplatnená časť úveru, teda živý úver, pretože zmluvné strany sa dohodli v rozpore so zákonom možnosť predčasne vyhlásiť mimoriadnu splatnosť. Banka a to právny predchodca žalobcu teda nevyhlásil mimoriadnu splatnosť a to má zásadný význam pri postupovaní pohľadávky. Poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť nakoľko žalobca nemá aktívnu legitimáciu, žiadal ďalej priznať náhradu trov konania. 18. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. 19. Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie splnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 20. Podľa § 488 OZ záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie ( pohľadávka ) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. 21. Podľa § 51 OZ účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená, zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.
22. Podľa § 3 ods. 1 OZ výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Podľa § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľkou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorá uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. 23. Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri zatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. 24. Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 25. Podľa ust. § 53 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase uzatvorenia zmluvy o pripojení spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia , ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa ( neprijateľné podmienky ) . To neplatí ak ide o predmet plnenia , cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané . 26. Podľa ust. § 53 ods. 4, písm. k/ Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia , ktoré požadujú od spotrebiteľa , ktorý nesplnil svoj záväzok , aby zaplatil neprimerane vysokú sumu , ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. 27. Podľa ust. § 3 ods. 1/ nar. vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom do 31.01.2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 28. Podľa ust. § 273 ods. 1/ Obchod. zák. časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené. Podľa § 145 ods. 2 C. s .p. ak je žaloba vzatá späť v časti súd konanie v tejto časti zastavuje. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. 29. Podľa § 92 ods. 8 veta prvá zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splatením čo len v časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banke, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe m, ktorá nie je bankou (ďalej len postupník) aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postúpenie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá pre postúpenie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu. 30. Podľa § 2 písm. b/ zákona č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona SNR č. 71/1986 zbierky o slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy „zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. 31. Podľa § 4 ods. ZSU „Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere“. 32. Žalovaní v zmluvnom vzťahu vystupovali ako fyzické osoby - občania, teda ide o spotrebiteľa ako to vyplýva z ust. § 52 ods. 4/ Obč. zák. Nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Táto okolnosť z pripojenej zmluvy nevyplýva a žalobca opak tohto postavenia žalovanej nepreukázal žiadnymi dôkazmi a ani ho netvrdil. 33. Ak ide o vzťah dodávateľ a spotrebiteľ, ide o vzťah spotrebiteľský, zo spotrebiteľskej zmluvy podľa ust. § 52 ods. 1/ Obč. zák. a to bez ohľadu na jeho právnu formu. Preto sa musí riadiť zákonnými ustanoveniami Obč. zák. 34. Okrem toho je preukázané, že ide o vzťah, v ktorom zmluvné podmienky neboli v celom rozsahu individuálne dojednané. Ide o formulárové zmluvy vrátane všeobecných zmluvných podmienok a vypĺňajú sa len niektoré kolónky. Žalovaní ako spotrebitelia nemajú právo nejakým podstatným spôsobom ich meniť. Uvedené vyplýva z predložených listín a súdu je to známe aj z jeho doterajšej rozhodovacej činnosti, keď obdobné zmluvy a ostatné listiny k nej boli predmetom v konaniach, v ktorých vystupoval ako navrhovateľ právny predchodca navrhovateľa, alebo iný právny nástupca žalobcu z titulu postúpenia pohľadávok, len sa menila žalovaná. 35. Súd z výsledkov vykonaného dokazovania mal jednoznačne za preukázané, že žalobca v tomto konaní uplatňuje nárok na zaplatenie sumy zo zmluvy o splátkovom úvere uzavreté medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanými zo dňa 27.9.2006, ktorých súčasťou sú VOP v znení ich dodatkov. V zmluve sa strany dohodli, že súčasťou zmluvy sa stanú VOP, úverové podmienky ako aj sadzobník a podmienky určené zverejnením. Zmluva je svojou povahou bankovou zmluvou.
36. Podľa úvahy súdu žalobca svoje nároky voči žalovaných odvodzuje zo zmluvy, ktorú žalovaní uzavreli so Slovenskou sporiteľňou, a.s., teda bankou poskytujúcou úvery na základe bankovej licencie. Tieto nároky mal žalobca získať postúpením. Preto je potrebné sa v prvom rade zaoberať s otázkou, či zistený skutkový stav opodstatňuje záver, že postúpenie je platné a účinné. V danom prípade súd poukazuje na to, že postúpenie pohľadávky je upravené v ustanoveniach § 524 OZ. V tomto prípade sa však právny predchodca a žalobca musia pri postúpení pohľadávky riadiť okrem všeobecných ustanovení OZ aj s ustanovením § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, ktorý umožňuje banke postúpiť pohľadávku aj inej osobe ako banke, avšak po splnení určitých podmienok. Vzhľadom na uvedenú zákonnú výluku ustanovenia § 92 ods. 8 cit. zákona, dovoľuje banka postúpiť pohľadávku voči klientovi za splnenia určitých podmienok. V zmysle citovaného ustanovenia tak predpokladom postupiteľnosti pohľadávky banky na inú osobu je, aby bola vydaná písomná výzva banky a aby bol ohľadom tejto pohľadávky klient v omeškaní aspoň 90 dní. 37. Ak tieto predpoklady nie sú splnené pohľadávka banky nie je postupiteľná, pretože tomu bráni ustanovenie § 524 a nasl. OZ a § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. Ak určitá pohľadávka nie je postupiteľná, potom jej postúpenie je svojim obsahom a účelom v priamom rozpore so zákonom, a ako také je neplatné v zmysle § 39 OZ a to nie len medzi stranami zmluvy o postúpení, ale aj voči dlžníkom. 38. Z uvedeného potom vyplýva, že ak je pre platnosť postúpenia v týchto prípadoch potrebné splniť určité podmienky ako napr. uvedené v § 92 ods. 8 cit. zákona je postupca v súdnom konaní, v ktorom takto postúpenú pohľadávku uplatňuje povinný tvrdiť a dokázať predpoklady svojej aktívnej legitimácie. Teda okrem iného aj splnenie podmienok platného postúpenia. V konaní nemožno už opovažovať za dokázanú požiadavku 90 dňového omeškania žalovaných s niektorou splátkou, ako ani to, že by boli aj písomne vyzvaní na splnenie svojich záväzkov zo zmluvy. v danom prípade má teda súd za to, že žalobca teda nepreukázal, že by v čase kedy mala byť pohľadávka jeho právneho predchodcu voči žalovaným postúpená na neho, boli tieto podmienky postupne splnené. Žalobca nedokázal, že pohľadávka voči žalovaným v čase jej postúpenia bola spôsobilá na postúpenie v zmysle § 92 ods. 8 cit. zákona. vzhľadom na vyššie uvedené postavenie žalobcu súd má zato, že predmet sporu určený žalobcom nemá žiadny hmotnoprávny vzťah žalovaným a jeho vystupovania v tomto konaní je v rozpore so základnými zásadami občianskeho súdneho procesu. Žalobca v tomto konaní uplatňuje pohľadávku, ktorá na neho nebola platne postúpená, nakoľko do vydania uznesenia ktorým sa končí dokazovanie nepredložil žiadny dôkaz o splnenia povinnosti vyplývajúce z § 92 ods. 8 cit. zákona a to napr. dodržanie písomnej formy výzvy postupcu adresovanej klientovi že je v omeškaní. Túto povinnosť nemožno nahradiť ani vyhlásením postupcu v zmysle o postúpení pohľadávok. Podľa úvahy súd u teda žalobca v danom prípade nemá aktívnu legitimáciu. 39. V danom prípade Slovenská sporiteľňa a.s. ako banka a pôvodný veriteľ pri postúpení pohľadávky žalovaných na inú osobu musí riadiť okrem všeobecných ustanovení OZ aj s ustanovením § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, ktorý umožňuje banke postúpiť pohľadávku aj inej osobe ako banke, avšak po splnení určitých podmienok. Je potrebné uviesť, že pri tzv. bankových úveroch kde postupcom je banka, je zároveň pre platné postúpenie pohľadávky nutné dodržať podmienky ustanovené v § 92 ods. 8 cit. zákona. keďže zákon pre platné postúpenie pohľadávky banky vyžaduje súčasné splnenie oboch podmienok v zmysle § 92 ods. 8 cit. zákona tieto skutočnosti žalobca nepreukázal. Preto podľa úvahy súdu postúpenie pohľadávky poukazujúc na § 39 OZ je neplatná. 40. Je potrebné poukázať na to, že banka má právo postúpiť pohľadávku z celého úverového vzťahu. Pre takýto postup banky je však nevyhnuté pristúpiť v súlade so zákonom a obchodnými podmienkami k vyhláseniu predčasnej mimoriadnej splatnosti celého úveru,. Vyhlásiť predčasnú splatnosť bankového úveru je však výlučným oprávnením banky, pričom toto oprávnenie môže banka realizovať ešte pred postúpením pohľadávky. Toto oprávnenie žalobca nemá, keďže nemá bankovú licenciu. Preto aj nárok uplatnený žalobcom, ktorý opiera o vyhlásenie mimoriadnej splatnosti je podľa úvahy súdu nárokom, ktorý nemá oporu v zákone a preto súd nemôže takémuuto právu poskytnúť ochranu. 41. Poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že v danom prípade je namieste žalobu žalobcu zamietnuť. 42. Rozhodnutie o trovách konania sa opiera o § 255 ods. 1 CSP podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci, ako aj o § 262 ods. 2 CSP podľa ktorého o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať účastník konania ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie proti ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa s ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania ( § 127 CSP). V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh).( § 363 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky b/ súd nesprávny procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces c/ rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávny obsadený súd d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany, alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súd prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 CSP). Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci ( § 62 CMP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a doplniť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 ods. 3 CSP). Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 CMP). V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy ( § 63 CMP). Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná. Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu. Konanie o výkone neodkladného opatrenia nariadi súd vždy aj bez návrhu ( 376 ods. 1, 2, 3 CMP).