Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

TO-5C/10/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Topoľčany samosudcom Mariánom Mokošom v právnej veci žalobcu: N. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom P.O. H. XXXX/XX, XXX XX T., proti žalovanému: Provident Financial, s.r.o., so sídlom Mlynské Nivy 49, 821 09 Bratislava 2, IČO: 35 805 731, právne zastúpený advokátska kanceláriou De minimis, spol. s.r.o. so sídlom Lovinského 22, 811 04 Bratislava, IČO: 36 868 949, o neplatnosť zmlúv, o ochranu práv spotrebiteľa, o určenie úverov ako bezúročných, o vydanie bezdôvodného obohatenia, takto

rozhodol:

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 778,79 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

V časti o zaplatenie sumy 16,49 eura, v časti určenia, že úvery poskytnuté na základe zmluvy č. 568317266, zmluvy č. 569394466 a zmluvy č. 570037440 sú bezúročné a bez poplatkov, v časti určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 568317266 zo dňa 04.02.2013, č. 569394466 zo dňa 29.07.2013 a č. 570037440 zo dňa 17.10.2013 a v časti uloženia povinnosti žalovanému ukončiť ďalšie vymáhanie zo zmluvy č. 569394466 súd žalobu zamieta.

Žalovaný je povinný zaplatiť na účet Okresného súdu Topoľčany súdny poplatok v sume 46,50 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

odôvodnenie:

1./ Žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia, že úver poskytnutý na základe zmluvy č. 568317266, zmluvy č. 569394466 a zmluvy č. 570037440 je bezúročný a bez poplatkov a zároveň, že uvedené zmluvy o úvere sú neplatné z dôvodu, že v úverových zmluvách neboli uvedené všetky náležitosti podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a preto sú takéto úvery bezúročné a bez poplatkov a zároveň sú zmluvy o úvere neplatné s poukazom na ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka. Okrem toho sa domáhal od žalovaného vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 795,28 eura z dôvodu, že na základe týchto zmlúv o úvere zaplatil žalovanému podľa prvej zmluvy sumu 565,28 eura, podľa druhej zmluvy sumu 906 eur a podľa tretej zmluvy sumu 744 eur, ale keďže úver je bezúročný a bez poplatkov, tak jeho povinnosťou bolo vrátiť iba sumu 320 eur pri prvej zmluve, sumu 700 eur pri druhej zmluve a sumu 400 eur pri tretej zmluve a teda zvyšok, ktorý zaplatil predstavuje bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného. Zároveň sa domáhal, aby žalovanému bola uložená povinnosť okamžite ukončiť ďalšie vymáhanie zo zmluvy č. 569394466 z dôvodu, že zvyšok pohľadávky bol postúpený spoločnosti KRUK, ktorá ho vyzýva na uhradenie pohľadávky.

2./ Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil a žiadal ju ako nedôvodnú zamietnuť s poukazom na skutočnosť, že so žalovaným boli uzavreté zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zároveň aj zmluvy o

doplnkovej službe, pričom zmluva o úvere uzavretá dňa 04.02.2013 spolu so zmluvou o doplnkovej službe zanikli splnením a posledná splátka bola zaplatená 22.10.2013 a preto vzniesol námietku premlčania voči nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia z tejto zmluvy. Potvrdil, že na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 569394466 zo dňa 29.07.2013 ako aj zmluvy o zabezpečení splátok úveru z toho istého dňa žalobca zaplatil celkovo sumu 906 eur, pričom podľa zmluvy o doplnkovej službe odmena predstavovala sumu 360,50 eura. Na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 570037440 zo dňa 17.10.2013 a zmluvy o zabezpečení splátok úveru z toho istého dňa žalobca zaplatil sumu 744 eur, z čoho odmena podľa zmluvy o doplnkovej službe predstavovala 186 eur. Aj v prípade vydania bezdôvodného obohatenia z tejto zmluvy vzniesol námietku premlčania v časti nároku žalobcu z dôvodu, že subjektívna premlčacia lehota mu začala plynúť dňom 01.11.2014. Namietal nedostatok naliehavého právneho záujmu na určovacích žalobách o určenie neplatnosti právnych úkonov a trval na tom, že zmluvy o spotrebiteľských úveroch obsahovali všetky náležitosti podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. Taktiež namietal nedostatok pasívnej legitimácie ohľadom pohľadávky zo zmluvy o úvere zo dňa 29.07.2013 s tým, že pohľadávka bola so všetkými právami s ňou spojenými postúpená spoločnosti KRUK.

3./ Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, oboznámením sa s písomnými vyjadreniami žalovaného a s predloženými dokladmi, pričom zistil, že sporové strany dňa 04.02.2013 uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 568317266, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi úver vo výške 320 eur a žalobca sa zaviazal úver vrátiť v 45 týždenných splátkach s tým, že mal zaplatiť 44 splátok po 8,90 eura a poslednú splátku v sume 8,88 eura a teda celková čiastka, ktorú ako spotrebiteľ mal zaplatiť predstavovala 400,48 eura, pričom do tejto celkovej čiastky bol už započítaný úrok vo výške 22,90 % ročne t.j. 34,71 eura a administratívny poplatok vo výške 45,44 eura, ktoré dve položky predstavovali náklady spotrebiteľa spolu vo výške 80,48 eura. V zmluve je RPMN vyčíslená na 69,48 % a priemerná RPMN na 40,60 %. Termín konečnej splatnosti úveru je podľa zmluvy siedmy deň 45-teho týždňa po dni uzavretia zmluvy. Žalobca mal splátky platiť v hotovosti a to osobne v ktorejkoľvek banke alebo pobočke banky vkladom na účet žalovaného, pričom splatnosť prvej splátky nastala 7.kalendárny deň po uzavretí zmluvy a splatnosť každej ďalšej splátky nastala 7.kalendárny deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Zároveň v ten istý deň sporové strany uzavreli zmluvu o zabezpečení splátok úveru, podľa ktorej žalobcovi bola poskytovaná služba prevzatia splátok úveru prostredníctvom obchodného zástupcu za odmenu vo výške 164,80 eura ako vyplýva z vyjadrenia žalovaného zo dňa 22.12.2016 (č.l. 13), pričom uvedená zmluva sporovými stranami predložená nebola a podľa prehľadu splácania predloženého žalovaným zaplatil žalobca na úvere a za odmenu podľa zmluvy o zabezpečení splátok úveru spolu sumu 548,79 eura (spolu mal zaplatiť 565,28 eura, avšak bola mu poskytnutá zľava vo výške 16,49 eura). Splátky uhrádzal v období od 07.02.2013 do 17.10.2013.

4./ Zároveň strany dňa 29.07.2013 uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 569394466, podľa ktorej bol žalobcovi poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 700 eur a žalobca sa zaviazal úver zaplatiť v 60.tich týždenných splátkach s tým, že mal zaplatiť 59 splátok po 15,70 eura a poslednú splátku v sume 15,20 eura, čo je spolu 941,50 eura. Táto suma predstavuje celkovú čiastku, ktorú mal žalobca ako spotrebiteľ zaplatiť s tým, že sú do nej započítané celkové náklady spotrebiteľa vo výške 241,50 eura a to úrok vo výške 22,38 % ročne t.j. 100,80 eura a poplatok za garantovanú službu v sume 140,70 eura. RPMN bola vyčíslená na 70,38 % a priemerná RPMN na 48,52 %. Konečná splatnosť úveru bola 7.deň 60 týždňa po dni uzavretia zmluvy. Okrem toho v ten istý deň strany uzavreli zmluvu o zabezpečení splátok úveru č. 569394466, podľa ktorej mal žalovaný poskytovať žalobcovi počas platnosti zmluvy službu spočívajúcu v prevzatí peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátky spotrebiteľského úveru a to za celovú odmenu vo výške 360,50 eura, ktorú mal žalobca zaplatiť v 60.tich týždenných splátkach spolu so splátkami úveru. Žalobca zároveň predložil aj kartu splátok týkajúcu sa vyššie uvedeného úveru, podľa ktorej výška úveru predstavovala 700 eur, súhrnný poplatok 602 eur a celková splatná suma 1.302 eur, ktorú mal zaplatiť žalobca v 60-tich splátkach po 21,70 eura. Žalovaný vo svojom vyjadrení potvrdil, že žalobca podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zmluvy o zabezpečení splátok úveru zo dňa 29.07.2013 zaplatil spolu sumu 906 eur. Oznámením zo dňa 16.12.2016 žalovaný oznámil žalobcovi postúpenie pohľadávky z tejto úverovej zmluvy v sume 286 eur a zo zmluvy o zabezpečení splátok v sume 110 eur spoločnosti KRUK Česká a Slovenská republika s.r.o. Hradec Králové.

5./ Dňa 17.10.2013 sporové strany uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 570037440 na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi úver vo výške 400 eur a tento sa ho zaviazal vrátiť v 60-tich týždenných splátkach s tým, že mal zaplatiť 59 splátok po 8,97 eura a poslednú splátku v sume 8,77

eura, čo je spolu 538 eur a táto suma predstavovala celkovú čiastku, ktorú musí žalobca ako spotrebiteľ zaplatiť s tým, že do nej boli zahrnuté celkové náklady vo výške 138 eur pozostávajúce z úroku 22,38 % ročne t.j. 57,60 eura a z poplatku za garantovanú službu v sume 80,40 eura. RPMN bola vyčíslená na 70,38 % a priemerná RPMN na 46,06 %. Termín konečnej splatnosti úveru bol 7.deň 60-teho týždňa po dni uzavretia zmluvy. Rovnako ako predchádzajúce dva úvery mal žalobca aj tento úver splácať hotovostnými splátkami osobne v banke vkladom na účet žalovaného. V ten istý deň medzi stranami bola uzavretá aj zmluva o zabezpečení splátok úveru za takých istých podmienok ako predchádzajúce dve zmluvy o zabezpečení splátok úveru s tým, že žalobca za poskytnutú službu mal zaplatiť odmenu vo výške 206 eur, čo potvrdil žalovaný vo svojom vyjadrení (č.l. 14), pričom uvedená zmluva súdu predložená nebola. Podľa prehľadu plnenia predloženého žalovaným zaplatil žalobca na úvere a na odmene podľa zmluvy o zabezpečení splátok úveru spolu sumu 744 eur a splátky uhrádzal v období od 28.10.2013 do 17.02.2015.

Podľa § 9 ods.1 Zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzatvorenia zmlúv, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa ods.2 písm. f/ zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať dobru trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, podľa písm. j/ ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podľa písm. k/ výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

Podľa § 11 ods.1 Zákona č.129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmlúv, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak podľa písm. b/ zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods.2 písm. a/ až k/, r/ a y/ a podľa písm. d/ ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Podľa ods. 2, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej / § 101 až § 110 /. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 107 ods. 1 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za 2 roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Podľa ods. 2, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za 3 roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za 10 rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

6./ Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu je iba čiastočne dôvodná, pričom tento si uplatnil viacero nárokov a najskôr žiadal, aby súd určil, že vyššie uvedené úvery poskytnuté na základe jednotlivých zmlúv uzavretých so žalovaným sú bezúročné a bez poplatkov a zároveň, že zmluvy o spotrebiteľských úveroch sú neplatné, avšak podľa názoru súdu podľa § 137 písm. c/ Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z.) nepreukázal naliehavý právny záujem na takomto určení a preto v tejto časti súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol. V prípade vyhovenia žalobe v časti uvedených výrokov by sa žiadnym spôsobom nezmenilo právne postavenie žalobcu, nakoľko podľa zmlúv o spotrebiteľských úveroch č. 568317266 zo dňa 04.02.2013 a č. 570037440 zo

dňa 17.10.2013 už poskytol plnenie žalovanému a uhradil prakticky všetky splátky a teda pre neho nemá žiaden význam rozhodnutie súdu o neplatnosti týchto zmlúv ako aj určenie, že úvery podľa týchto zmlúv sú bezúročné a bez poplatkov, keď uvedenú skutočnosť si musí vyriešiť ako prejudiciálnu otázku súd pri rozhodovaní o časti žaloby žalobcu, ktorou sa domáhal vydania bezdôvodného obohatenia. Rovnako pokiaľ ide o ďalšiu úverovú zmluvu č. 569394466 zo dňa 29.07.2013 súd nemal preukázaný naliehavý právny záujem na určení jej neplatnosti ako aj určení, že úver poskytnutý podľa nej je bezúročný a bez poplatkov, i keď pohľadávku podľa tejto zmluvy žalobca zatiaľ v celom rozsahu neuhradil, avšak žalovanému zaplatil podľa nej a zmluvy o zabezpečení splátok úveru spolu sumu 906 eur, pričom pri rozhodovaní o nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia si súd vyrieši otázku platnosti tejto zmluvy a otázku bezúročnosti úveru ako otázku prejudiciálnu, pričom zvyšok pohľadávky z tejto zmluvy bol postúpený ďalšej spoločnosti a pokiaľ by súd aj určovacej žalobe v tejto časti vyhovel, tak uvedený výrok rozsudku by nebol záväzný pre právneho nástupcu žalovaného s poukazom na ustanovenie § 228 ods. 1 CSP. Z uvedeného dôvodu súd zamietol žalobu žalobcu v určovacej časti výroku týkajúceho sa zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 569394466. V prípade ďalšieho nároku žalobcu a to uloženia povinnosti žalovanému okamžite ukončiť ďalšie vymáhanie z uvedenej zmluvy, mal súd za to, že nie je preukázaný naliehavý právny záujem na takomto určení, resp. takéto určenie nezodpovedá žiadnym zákonným ustanoveniam a okrem toho zvyšok pohľadávky, ktorej sa má vymáhanie týkať, bol postúpený inej spoločnosti a preto žalovaný ani nie je pasívne vecne legitimovaný v tejto časti žaloby. Z toho dôvodu súd zamietol žalobu žalobcu aj v tejto časti ako nedôvodnú.

7./ Predmetom prejednania zostal nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia, pričom pri nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia musel súd najskôr skúmať obsah všetkých zmlúv o úvere a okolností, za ktorých boli uzatvorené a posúdiť, či uvedené zmluvy obsahujú náležitosti stanovené zákonom. Podľa názoru súdu ani v jednej zo zmlúv, ktoré sú obsahovo zhodné nie je jednoznačným spôsobom uvedený termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 9 ods. 2 písm. f/ zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmlúv, nakoľko pod pojmom termín sa rozumie konkrétny dátum konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a v každej zo zmlúv je tento uvedený len ako 7.deň 60-teho, prípadne 45-teho týždňa po dni uzavretia zmluvy. Okrem toho ani v jednej zo zmlúv nie je uvedená výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. a zmluvy obsahujú iba výšku, počet a termíny celkových splátok bez špecifikácie výšky istiny, úrokov a iných poplatkov. Právny zástupca žalovaného vo svojom podaní zo dňa 27.03.2017 odkázal na aktuálny právny názor vyjadrený v rozsudku Súdneho dvora EÚ zo dňa 09.11.2016 v právnej veci C-42/l5 (Home Credit Slovakia a.s. c/ a Klára Bíróová) s tým, že zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje všetky náležitosti podľa zákona č. 129/2010 Z.z., avšak súd s týmto názorom právneho zástupcu žalobcu nesúhlasí a má za to, že uvedený rozsudok nie je spôsobilý zmeniť doterajšiu rozhodovaciu prax všeobecných súdov, nakoľko pri konflikte smernice a vnútroštátneho zákona členského štátu musia vnútroštátne súdy v prvom rade skúmať, či môžu smernici priznať priamy účinok. V sporoch medzi jednotlivcami je priamy účinok smernice zásadne vylúčený a preto vnútroštátne súdy musia skúmať, či môžu smernici priznať aspoň účinok nepriamy, teda či môžu zákon vykladať eurokonformne. Tento nepriamy účinok smernice a teda eurokonformný výklad zákona však nie je absolútny, pretože takýto výklad nemôže nahradiť výslovné znenie zákona, nakoľko by sa jednalo o výklad contra legem. Podľa zákona č. 129/2010 Z.z. sa vyžaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem iného obsahovala výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a teda zákon ide nad rámec Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ ES č. 2008/48 a celkom jednoznačne požaduje vyjadrenie tak splátok istiny, ako aj splátok úrokov a splátok iných poplatkov. Ak by slovenský zákonodarca chcel vyjadriť to isté, čo požaduje smernica, je zrejmé, že by použil takú istú terminológiu ako používa smernica. Avšak slovenský zákonodarca takúto terminológiu nepoužil, ale k termínu "splátky" pridal slová "istiny, úrokov a iných poplatkov". K výkladu tohto ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. existuje konštantná judikatúra slovenských súdov, v zmysle ktorej sa má toto ustanovenie vykladať tak, že zmluva musí obsahovať vyjadrenie splátok istiny, splátok úrokov a splátok poplatkov, inak sa zmluva o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. považuje za bezúročnú a bez poplatkov. Okrem toho vo všetkých zmluvách je síce vyčíslená RPMN ako aj celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, avšak podľa názoru súdu tieto údaje nie sú vypočítané správne a hlavne RPMN je uvedená v zmluvách v neprospech spotrebiteľa a táto skutočnosť spolu s ďalšími chýbajúcimi náležitosťami už vyššie uvedenými spôsobuje, že poskytnuté spotrebiteľské úvery sa považujú za bezúročné a bez poplatkov. Ohľadom nesprávnosti výpočtu RPMN a celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť vychádza názor súdu z toho, že popri zmluvách o spotrebiteľských úveroch bola žalobcovi predložená vždy aj zmluva o zabezpečení splátok

úveru, podľa ktorej mal žalobca zaplatiť žalovanému odmenu za osobné preberanie splátok úveru a teda ide o ďalšie náklady spotrebiteľa za preberanie splátok (zmluvy o zabezpečení splátok úveru síce naoko nesúvisia s úverovou zmluvou, avšak zjavne boli spotrebiteľovi nanútené, keď v samotných zmluvách o spotrebiteľských úveroch je uvedené, že splátky bude spotrebiteľ platiť osobne v banke vkladom na účet Providentu) a tieto náklady neboli započítané do nákladov uvedených v spotrebiteľských zmluvách, i keď ich musel spotrebiteľ v súvislosti s úverom zaplatiť a preto výpočet celkových nákladov a celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť nie je v jednotlivých zmluvách o spotrebiteľských úveroch správny a rovnako nie je potom správna ani RPMN a táto je v zmluvách uvedená v neprospech spotrebiteľa. Tomuto záveru súdu prisvedčuje aj karta splátok (č.l. 19), kde je uvedená výška pôžičky 700 eur a poplatok 602 eur (čiže 241,50 eura náklady a odmena podľa zmluvy o zabezpečení splátok úveru v sume 360,50 eura) a do splátok sú započítané aj splátky odmeny podľa zmluvy o zabezpečení splátok úveru (60 splátok x 21,70 eura = 1.302 eur). Súdom uvedené chýbajúce náležitosti spotrebiteľskej zmluvy a nesprávne vypočítaná RPMN v neprospech spotrebiteľa majú za následok, že spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. b/ a d/ zákona č. 129/2010 Z.z. Zároveň súd poukazuje na skutočnosť, že uzatváraním zmlúv o zabezpečení splátok úveru dochádzalo zo strany žalovaného k obchádzaniu zákona, čo spôsobuje podľa § 39 neplatnosť zmlúv o zabezpečení splátok úveru a pokiaľ by odmena za osobné preberanie splátok úveru bola uvedená v samotných spotrebiteľských zmluvách, tak podľa § 53 ods. 4 písm. t/ ( § 879p by takáto podmienka bola neprijateľnou a teda neplatnou a z toho dôvodu uvedenú podmienku žalovaný neuvádzal priamo v spotrebiteľských zmluvách, ale zakomponoval ju do zmluvy o zabezpečení splátok úveru snahe vyhnúť sa posúdeniu tejto podmienky v samotnej spotrebiteľskej zmluve ako podmienky neprijateľnej. V tomto prípade ide o zjavný úmysel žalovaného a preto ak na jeho strane na základe uzavretých zmlúv o spotrebiteľských úveroch a zmlúv o zabezpečení splátok úveru došlo k bezdôvodnému obohateniu, tak súd takéto bezdôvodné obohatenie posúdil ako úmyselné.

8./ Vzhľadom k tomu, že podľa názoru súdu všetky tri úvery poskytnuté žalobcovi žalovaným na základe vyššie uvedených zmlúv o spotrebiteľských úveroch je potrebné považovať za bezúročné a bez poplatkov, tak povinnosťou žalovaného bolo vydať bezdôvodné obohatenie žalobcovi a v prípade zmluvy č. 568317266 ide o bezdôvodné obohatenie vo výške 228,79 eura (úver poskytnutý vo výške 320 eur, pričom žalobca zaplatil celkovo 548,79 eura), v prípade zmluvy č. 570037440 ide o bezdôvodné obohatenie vo výške 344 eur (úver poskytnutý vo výške 400 eur, pričom žalobca zaplatil celkovo sumu 744 eur) a v prípade zmluvy č. 569394466 ide o bezdôvodné obohatenie vo výške 206 eur (úver poskytnutý vo výške 700 eur, pričom žalobca zaplatil celkovo sumu 906 eur) , čo spolu činí sumu 778,79 eura a z toho dôvodu súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi uvedenú sumu z titulu bezdôvodného obohatenia a vo zvyšnej časti, o zaplatenie sumy 16,49 eura žalobu ako nedôvodnú zamietol. Žalovaný síce vzniesol námietku premlčania vydania bezdôvodného obohatenia zo zmluvy č. 568317266 a časti vydania bezdôvodného obohatenia zo zmluvy č. 570037440 (v prípade zmluvy č. 569394466 námietku premlčania nevzniesol), avšak podľa názoru súdu k premlčaniu nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia z týchto zmlúv nedošlo a preto bolo žalobe v tejto časti vyhovené prakticky v celom rozsahu okrem sumy 16,49 eura, keďže v tejto výške bola žalobcovi poskytnutá zľava zo zmluvy č. 568317266, kde v skutočnosti zaplatil sumu 548,79 eura a nie sumu 565,28 eura ako žalobca tvrdil. Keďže v prípade práva na vydanie bezdôvodného obohatenia je potrebné pri vznesení námietky premlčania skúmať subjektívnu aj objektívnu premlčaciu dobu, pričom subjektívna premlčacia doba nemôže začať plynúť skôr, než objektívne premlčacie doby a subjektívna premlčacia doba je 2 ročná a objektívna premlčacia doba pri úmyselnom bezdôvodnom obohatení je 10 ročná, tak súd skúmal plynutie týchto premlčacích lehôt a mal za to, že nároky žalobcu nie sú premlčané. Keďže zmluvy o spotrebiteľských úveroch boli uzatvorené v r. 2013 a žaloba na súde bola podaná dňa 16.02.2017, tak objektívna 10 ročná premlčacia doba v prípade dvoch posudzovaných zmlúv do podania žaloby stále plynula a rovnako tak aj 2 ročná subjektívna premlčacia doba, ktorá začala plynúť žalobcovi len v priebehu minulého roku, keď sa dozvedel, že úvery, ktoré žalovanému splácal, sú bezúročné a bez poplatkov a následne žalovaného vyzval na zaslanie úverových zmlúv, aby si voči nemu mohol uplatniť svoj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Keďže na strane žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu získanému plnením bez právneho dôvodu, tak objektívna premlčacia doba začala plynúť okamihom poskytnutia plnenia a subjektívna premlčacia doba začala plynúť odo dňa, keď sa žalobca dozvedel, že plnil bez právneho dôvodu a komu plnil. Vedomosť o tom, že plnil bez právneho dôvodu nadobudol žalobca až v priebehu roku 2016 a preto mal súd za to, že do podania žaloby na súd žalobcovi neuplynula subjektívna premlčacia doba. Uvedený názor súdu vyplýva aj z doterajšej rozhodovacej praxe v obdobných veciach, keď súdu je známe, že v dôsledku medializácie práv spotrebiteľov sa

postupne vyvíja aj ich právne povedomie a následne až po uzavretí spotrebiteľských zmlúv a často až po tom, ako splatia spotrebiteľské úvery zistia, že zmluvy neobsahovali náležitosti vyžadované zákonom a že tieto je možné považovať za bezúročné a bez poplatkov a vlastne až od zistenia tejto skutočnosti začína spotrebiteľom plynúť subjektívna premlčacia doba v prípade uplatnenia nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. Pokiaľ by aj nebolo možné stotožniť sa s týmto názorom súdu, tak súd poukazuje na nález Ústavného súdu SR sp.zn. I.ÚS 33/2012 zo dňa 03.10.2012, podľa ktorého v zásade námietka premlčania dobrým mravom neodporuje, ale môžu nastať situácie, že uplatnenie tejto námietky je výrazom zneužitia práva na úkor účastníka, ktorý márne uplynutie premlčacej doby nezavinil a voči ktorému by za takej situácie zánik nároku v dôsledku uplynutia premlčacej doby bol neprimerane tvrdým postihom v porovnaní s rozsahom a charakterom ním uplatňovaného práva a s dôvodmi, pre ktoré svoje právo neuplatnil včas. V duchu tohto právneho názoru sa uplatnenie premlčacej námietky môže priečiť dobrým mravom len vo výnimočných prípadoch, keď by bolo na úkor účastníka, ktorý márne uplynutie premlčacej doby nezavinil, alebo keď by sa aprobovalo konanie, ktoré je contra bonos mores (§ 3 ods. 1 O.z.). V rovine jednoduchého práva je nutné pre udržanie princípu spravodlivosti starostlivo posudzovať individuálne okolnosti každého prípadu cez uvedenú prizmu kogentného ustanovenia § 3 ods. 1 O.z. zakotvujúceho zásadu súladného výkonu práv s dobrými mravmi, ktoré je v rovine jednoduchého podústavného práva odrazom zhora vymedzenej ústavnej požiadavky nájsť spravodlivé riešenie. Ústavnoprávne je teda ustanovenie § 3 ods. 1 O.z. tým miestom, skrz ktoré sú všeobecné súdy povinné nechať preniknúť ideu materiálneho právneho štátu do interpretácie a aplikácie podústavného práva. Len napĺňaním idey spravodlivosti právo a prípadne súdy plnia svoju funkciu, pretože ich rozhodnutia sú akceptovateľné väčšinovou mienkou. Spravodlivosť totiž sprostredkováva aplikovateľnosť rozhodnutia preto, že je univerzálnou hodnotou, lebo každý, aj ten najobyčajnejší človek, má schopnosť rozpoznať, čo je a čo nie je spravodlivé. Hlavne v tomto zmysle je spravodlivosť imanentnou kategóriou práva. Ústavný súd považuje za samozrejmé a určujúce pre hľadanie práva, že vždy je nevyhnutné vychádzať z individuálnych rozmerov každého jednotlivého prípadu, ktoré sú založené na konkrétnych skutkových zisteniach. K neakceptovaniu vznesenej námietky premlčania všeobecným súdom môže dôjsť celkom výnimočne a to po zistení a preukázaní relevantných dôvodov. V súlade s citovaným názorom Ústavného súdu SR posudzoval súd vznesenú námietku premlčania a skúmal, či táto nie je v rozpore s dobrými mravmi s poukazom na skutkové zistenia produkované v priebehu súdneho konania. Podľa názoru súdu v tomto prípade bola námietka premlčania zo strany žalovaného uplatnená v rozpore s dobrými mravmi, keďže žalovaný využil pri uzatváraní spotrebiteľských zmlúv nerovnaké postavenie strán a jeho snahou bolo na základe poskytnutého úveru vyprodukovať určitý zisk a to aj za cenu obchádzania zákona a využil nízke právne povedomie spotrebiteľa, ktorého cieľom bolo len získať finančné prostriedky a tieto následne veriteľovi splátkami vrátiť. Žalovaný uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zmluvy o zabezpečení splátok úveru svoj cieľ dosiahol a získal od žalobcu aj finančné prostriedky, na ktoré by pri riadnom dodržiavaní zákona nemal nárok a preto toto jeho konanie je možné posudzovať ako rozporné s dobrými mravmi a z toho dôvodu súd aj námietku premlčania, ktorú vzniesol žalovaný považoval za rozpornú s dobrými mravmi a priznal žalobcovi bezdôvodné obohatenie v takej výške ako bolo získané žalovaným na základe jeho konania.

9./ Žalobca je oslobodený od súdnych poplatkov podľa § 4 ods. 2 písm. u/ Zákona č.71/1992 Zb. a preto súd podľa § 2 ods.2 cit. zákona zaviazal na zaplatenie súdneho poplatku za podanú žalobu žalovaného, pričom súdny poplatok predstavuje sumu 46,50 eura (6 % zo sumy 778,79 eura, ktorá bola priznaná žalobcovi ako bezdôvodné obohatenie) podľa položky 1 písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov.

10./ O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo, nakoľko obe strany mali vo veci iba čiastočný úspech a to žalobca v časti vydania bezdôvodného obohatenia a na druhej strane žalovaný bol úspešný v časti konania o určenie neplatnosti úverových zmlúv a bezúročnosti úverov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd Topoľčany. Podľa §-u 363 v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutie smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).