Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14P-12-2017.pdf
PDF · 82.63 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PB-14P/12/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Považská Bystrica sudca Mgr. Libor Kysucký vo veci starostlivosti súdu o mal. H. H., nar. X.X.XXXX, bytom u otca, zastúpenej Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica, dieťa otca Ľ.Í. V., nar. XX.X.XXXX, bytom Q. XXX/X-X, XXX XX Q. M. a matky O. H., nar. X.X.XXXX, bytom R. XXXX/XXX, XXX XX Q. M. o návrhu otca na zvýšenie výživného takto
rozhodol:
Matka je p o v i n n á prispievať na výživu mal. H., nar. X.X.XXXX od 1.11.2017 výživným zvýšeným z 30 € mesačne na 90 € mesačne, vždy k 25. dňu v mesiaci vopred k rukám otca.
Súd návrh vo zvyšku z a m i e t a .
Zameškané výživné za obdobie od 1.11.2017 do 30.11.2017 na mal. H. vo výške 60 € je matka p o v i n n á zaplatiť do rúk otca do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Otec maloletej sa podaným návrhom domáhal, aby súd od 1.11.2017 zvýšil výživné zo strany matky na 100 €. Otec maloletej tvrdil, že s matkou maloletej nie sú manželia a že mal. H. bola rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica č.k. 6P/7/2016-25 zo dňa 29.2.2016 zverená do osobnej starostlivosti otca a matka bola zaviazaná platiť na maloletú výživné vo výške 30 € mesačne od 1.3.2016. Mal. H. je žiačkou 2. triedy základnej školy a na začiatku školského roka boli zvýšené náklady na maloletú (80 € zápisné na gymnastický krúžok, 10 € za balerínky, 20 € zápisné na tanečný krúžok, cca 100 € na rôzne školské potreby - napr. taška, prezuvky, tepláková súprava, cvičky, peračník, pastelky, perá, zošity, obaly, pravítka, výtvarné pomôcky, 50 € na poplatky v škole a družine, 100 € na ošatenie a obutie, 50 € prehliadka u zubára), pričom matka maloletej neprispela na tieto výdavky žiadnou čiastkou ani jej nič nekúpila. Matka maloletej nepravidelne prispieva výživným a dcére nekupuje ani ošatenie, ani obutie, ani hygienické potreby, ani školské potreby, hračky atď... Otec maloletej na pojednávaní uviedol, že doteraz určených 30 € je málo, že matka maloletej doteraz nič nekúpila, ani z materského, ani z iných príjmov. Zmenu pomerov oproti poslednej úprave výživného otec vidí v tom, že kým matka maloletej s ním žila, on jej dal telefón, na ktorom matka veľa pretelefonovala a v súčasnosti musí exekútorovi zaplatiť viac ako 800 €. Otec tiež uviedol, že poberá invalidný dôchodok vo výške 185 € a okrem toho aj v súčasnosti brigádne zarába 800 € mesačne čistého. Takéto brigády sa mu však nepodarí zohnať každý mesiac, a teda tento príjem 800€ mesačne netto dosahuje iba počas 7 mesiacov v roku. Okrem mal. H. ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá. O maloletú sa stará odvtedy, ako táto mala 10 dní, pričom matka maloletú videla prvý raz až vtedy, keď mala 7 mesiacov. Keď matke dieťa nosieval, matka od neho žiadala, aby jej dal sunar, plienky a ďalšie potrebné veci s tým, že ona nič takéto nemá.
2. Na preukázanie svojich tvrdení otec neoznačil žiaden dôkaz.
3. Matka navrhla, aby súd návrh zamietol a uviedla, že predpokladom zvýšenia výživného je zmena pomerov na strane oprávneného alebo povinného. Pokiaľ otec žiada výživné 100 € mesačne, jedná sa viac ako o trojnásobné zvýšenie, pričom navrhovateľ nijakým spôsobom nepreukázal, že by došlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala 330% zvýšenie výživného, resp. nepreukázal žiadnu zmenu pomerov. K zmene zárobkových a majetkových pomerov matky nedošlo a ani u dieťaťa nemohli náklady na výživné vzrásť trojnásobne, keďže nedošlo k zmene školy, ktorú navštevuje. Mesačný príjem matky t.č. predstavuje cca 600 €, z čoho je povinná vynakladať 100 € na náklady spojené s bývaním, má vyživovaciu povinnosť voči dvom synom - Z. vo veku 16 rokov a U. vo veku 14 rokov, ktorých nevyhnutné potreby spolu predstavujú cca 150 € mesačne, má náklady na stravu cca 200 € mesačne, ošatenie cca 50 mesačne, chod domácnosti cca 50 € mesačne, cestovné cca 30 € mesačne, telefón cca 20 € mesačne. Pri zohľadnení celkových mesačných výdavkov nie je schopná platiť požadované zvýšené výživné. Návrh je neprimeraný, nezodpovedá jej zárobkovým pomerom. Odôvodnené potreby maloletej sú ovplyvnené jej schopnosťami a možnosťami, ktoré sú však obmedzené, a preto musia byť takto posudzované aj odôvodnené potreby detí. Podľa návrhu navrhovateľa sú nevyhnutné výdavky mal. H. 410 €, čo považuje pre 8-ročné dieťa za neprimerané. Matka maloletej namietla, aby jednorazové výdavky spojené s začiatkom školského roka boli použité na určenie nevyhnutných výdavkov mal. dieťaťa. Maloletej kupuje veci, napr. pred dvoma týždňami jej kúpila čižmy za 20 €. Poprela, že by otcovi maloletej pretelefonovala okolo 800 €. Pri poslednej úprave výživného mala vyživovaciu povinnosť aj k X. Ď.. Tento je toho času už dospelý, pričom v máji tohto roku ukončil štúdium na strednej priemyselnej škole, kde študoval základné štúdium v dĺžke trvania 3 rokov a potom si dorábal ďalšie nadstavbové štúdium v trvaní 2 rokov. Od mája 2017 si prácu nenašiel, lebo možno ešte pôjde do ďalšej školy, konkrétne na vysokú školu, pričom ak by na túto vysokú školu išiel, nastúpil by na ňu až v septembri 2018. Nie je pravdou, čo uvádza otec, nakoľko počas prvých siedmich mesiacov maloletej sa o maloletú starala ona, pričom otec si ju brával iba na víkendy.
4. Matka ako dôkaz označila potvrdenia zamestnávateľov o výške príjmu.
5. Pracovník Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica uviedol, že navrhuje, aby súd výživné zvýšil s tým, že príjem otca sa o niečo znížil; naproti tomu príjem matky sa o niečo zvýšil, pričom matke ubudla naviac jedna vyživovacia povinnosť. Keď sa to prepočíta, ďalšie deti matky, ktoré má s pánom X., sú na tom lepšie ako mal. H..
6. Súd považuje za preukázané, že rozsudkom tunajšieho súdu sp.zn. 6P/26/2009 zo dňa 20.4.2009 bola schválená dohoda rodičov o zverení mal. H. do osobnej starostlivosti matke a určení výživného na 30 €/mesačne. Súd považuje za preukázané aj to, že rozsudkom tunajšieho súdu sp.zn. 11P/47/2009 zo dňa 20.5.2009 bola schválená dohoda rodičov o tom, že otec maloletej je oprávnený stýkať sa s mal. H.. Súd považuje za preukázané aj to, že rozsudkom tunajšieho súdu sp.zn. 6P/7/2016 zo dňa 29.2.2016 bola mal. H. zverená do osobnej starostlivosti otca a bolo určené výživného zo strany matky na 30 €/ mesačne. V čase vyhlásenia tohto rozsudku matka maloletej žila v spoločnej domácnosti s druhom R. X. a deťmi X. Ď. (v tom čase 20-ročným), mal. U. X. (ktorý mal v tom čase 12 rokov) a mal. Z. X. (ktorý mal v tom čase 14 rokov) v trojizbovom byte. Na syna X. Ď. poberala sirotský dôchodok po 100 mesačne. Pracovala ako robotníčka v spoločnosti Z. V. L..V.. s príjmom 377 € netto mesačne. Spolu s druhom platila nájomné 150 € mesačne spolu s inkasom. Dlhy nemala. Otec maloletej žil v 2 a pol izbovom byte v Q. M. s družkou. Otec poberal invalidný dôchodok po 184 € mesačne, okrem toho vykonával živnosť ako kamenár a stolár s príjmom cca 800 € mesačne. Okrem vyživovacej povinnosti k mal. H. inú vyživovaciu povinnosť nemal. Vlastnil staré auto a splácal úver na byt po 140 € mesačne. Súd považuje za preukázané aj to, že matka v súčasnosti žije v spoločnej domácnosti s druhom a deťmi X. Ď., mal. U. a mal. Z. X. v prenajatom byte. Matka maloletej má vyživovaciu povinnosť voči maloletej, mal. U. a mal. Z.. Súd považuje za preukázané aj to, že v období od decembra 2016 do septembra 2017 matka zarobila 6 513,97 € netto.
7. Súd vykonal listinné dôkazy uvedené v odseku 2 a 4 a z týchto dôkazov aj vychádzal. Súd týmto listinným dôkazom uveril, pretože v konaní nebola spochybnená ich pravdivosť a pravosť.
8. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
9. Z produkovaných dôkazov je zrejmé, že od poslednej úpravy výživného došlo k podstatnej zmene pomerov na strane mal. H., ktorá je o 1 rok a 8 mesiacov staršia, a tak sa náklady na jej výživu nepochybne zvýšili. Pomery sa však podstatne zmenili aj na strane matky. Súd túto zmenu pomerov videl v tom, že kým v čase vydania rozsudku č.k. 6P/7/2016-25 bol príjem matky 377 € mesačne netto, v súčasnosti je príjem matky už 651,39 € mesačne netto. Takéto zvýšenie príjmu nepochybne odôvodňuje zvýšenie výživného, pričom súd dospel k záveru, že je v možnostiach matky platiť 90 € mesačne.
10. Súd pri zvýšení výživného prihliadol aj na to, že na strane otca maloletej došlo k určitému poklesu príjmov (z 984 € na 651,66 €), a teda je potrebné, aby práve matka vo zvýšenej miere prispievala na výživu maloletej - najmä za situácie, že matke ubudla vyživovacia povinnosť na mal. X. Ď., ktorý po vyhlásení rozsudku č.k. 6P/7/2016-25 ukončil štúdium na strednej škole, pričom zatiaľ nepokračuje vo vysokoškolskom štúdiu.
11. K zvýšeniu výživného došlo v intenciách návrhu otca od 1.11.2017 a je teda zrejmé, že nie je fyzicky možné, aby matka zvýšené výživné za november - t. j. sumu 60 € zaplatila v lehote podľa § 76 ods. 1 zákona o rodine (t.j. aby výživné za november bolo zaplatené už v októbri). Súd preto výživné za minulé obdobie vyjadril tak, že vyčíslil výšku dlhu (nedoplatku) za minulé obdobie pred rozhodnutím súdu s tým, že matke podľa § 232 ods. 3 C.s.p. povolil tieto sumy zaplatiť v 30 dňovej lehote.
12. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 C.m.p..
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Považská Bystrica v troch vyhotoveniach (§ 355 ods. 1 C.s.p.). V odvolaní treba uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisovú značku konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci alebo i) súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcej vete, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.). Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 C.m.p.).
Odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu (§ 65 C.m.p.). Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.