Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6CoP/23/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Anderlovej a sudcov Mgr. Stanislavy Kollárovej a Mgr. Mareka Anovčina v právnej veci navrhovateľa J. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. F., A. F. XXX/XX, zastúpeného JUDr. Gabrielou Holmovou Divkovou, MBA, advokátkou so sídlom Považská Bystrica, Šoltésovej 346/1 proti manželke navrhovateľa E. L., rod. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. F., A. F. XXX/XX, zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Martin Bicko, advokát s.r.o., so sídlom Považská Bystrica, Dukelská 972/7 - 3, o rozvod manželstva, o odvolaní manželky navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 11. januára 2022 č. k. -17, takto

rozhodol:

Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie manželstvo J. L. a E. L., rod. H., uzatvorené dňa XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev Obvodného úradu - matriky J., vo zväzku 8, ročník 1991, na strane 319, pod por. č. 79, rozviedol. Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. Právne vec posúdil podľa § 1 ods. 1, 2, § 18, § 19 ods. 1, § 23 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že účastníci sú manželia, pričom z manželstva pochádzajú dve deti, obe plnoleté a manželstvo je trvalo a hlboko rozvrátené a ani do budúcnosti nie je predpoklad na zlepšenie vzťahov medzi manželmi, čo bolo preukázané aj tým, že manžel dlhodobo pracuje v zahraničí a na Slovensko dochádza sporadicky. Účastníci už dlhšiu dobu (podľa slov manželky rok, podľa manžela tri roky) sa intímne nestýkajú a spolu nehospodária. Príčinami, ktoré viedli k postupnému odcudzeniu zo strany manžela boli hádky (sama manželka na pojednávaní potvrdila, že mali nezhody kvôli rozdielnym predstavám o trávení voľného času) ako aj správanie manželky, ktoré podľa manžela bolo hysterické, čo následne viedlo k ochladeniu jeho citov k manželke. Aj napriek tomu, že manželka s rozvodom nesúhlasí a manželstvo chce zachrániť, ktorú skutočnosť deklarovala počas celého pojednávania, navrhovateľ sa prostredníctvom právnej zástupkyne jednoznačne vyjadril, že o záchranu manželstva nemá záujem, so svojou manželkou byť viac nechce, navyše sa s manželkou nechce už ani len stretnúť. Pre zásadné stanovisko navrhovateľa k rozvodu manželstva, nie je predpoklad na jeho obnovenie aj napriek tomu, že manželka je za zachovanie manželstva. Podľa názoru súdu manželstvo za súčasnej situácie nemôže plniť svoj účel a minimálne od navrhovateľa nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia, pričom súd nemôže nútiť navrhovateľa k tomu, aby zotrval v nefunkčnom manželskom zväzku. Pokiaľ manželka poukazovala na skutočnosť, že s manželom sa po dedine vodili za ruky, všetci im závideli a žili spolu krásne 27 rokov, ide o skutočnosti, ktoré medzi manželmi boli v období, keď manželstvo ešte fungovalo, pričom pre súd je podstatný stav v čase rozhodovania. Keďže od posledných takýchto prejavov medzi manželmi ubehli viac ako tri roky, nie je možné i toho času konštatovať, že manžel prechováva k svojej manželke rovnaké citové puto, nakoľko jednoznačne prejavil svoju vôľu rozviesť

sa. Vzhľadom k tomu, že manželstvo si neplní svoje základné funkcie, pričom manželia už viac ako tri roky spolu nežijú ako rodina a z manželstva ani nepochádzajú žiadne maloleté deti, súd manželstvo navrhovateľa a jeho manželky rozviedol. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia .

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie manželka navrhovateľa. Dôvodila, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a tiež rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Považuje rozhodnutie za predčasné, vydané bez vykonania relevantných a pre vec rozhodujúcich dôkazov. Podľa jej názoru súd nevykonal zásadný dôkaz - výsluch navrhovateľa (manžela), ktorý podal návrh na rozvod. V konaní o rozvod ide o osobnú vec a bola toho názoru, že len účastník konania (nie jeho právny zástupca) vie najlepšie, ako manželstvo fungovalo a ako funguje teraz. Je nepochybné, že osobný výsluch navrhovateľa je nevyhnutný pre zistenie rozhodujúcich skutočností, akými sú v prípade rozvodu najmä to, či manželstvo je trvalo rozvrátené a či už nemôže plniť svoju funkciu. Mala tiež za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Za nesprávne skutkové zistenia považovala najmä to, že podľa jej názoru neexistujú žiadne dôvody na rozvod manželstva. I keď súd prvej inštancie uvádza, že manželstvo je trvalo rozvrátené a nemôže plniť svoj účel najmä preto, že manžel dlhodobo pracuje v zahraničí, toto nie je znakom nefunkčnosti manželstva a dôvodom na jeho rozvod. Je pravdou, že manžel pracuje v zahraničí, no toto je úplne bežné a takto fungujú už viac rokov. Na adrese spoločného bydliska má manžel všetky svoje osobné veci, má tu vytvorené podmienky domova a rodiny. Keďže je manžel preč, logicky sa spolu intímne stýkajú sporadicky. Ohľadne hospodárenia je tiež logické, keďže je manžel pracovne preč, bežné denné výdavky ako strava a pod. si každý hradí sám. Spoločne hospodária ohľadne domu, ktorý spoločne prerobili a kde spoločne bývajú. Je teda zrejmé, že súd rozhodol na základe skutočností, ktoré z dôkazov nevyplynuli (rozvrat manželstva, nefunkčnosť, nemožnosť obnovenia) a neprihliadol na skutočnosti, ktoré boli preukázané (dlhodobý vzťah, kompletná rodina a pod.). Tak isto je presvedčená, že ich vzťahy ako manželov nie sú nijako narušené a manželstvo nie je trvalo rozvrátené a môže plniť svoj účel. I keď sa pre súd môže manželstvo javiť ako problémové pre hádky, mala za to, že tieto sú všade bežné a nie sú problémom a dôvodom na rozvod, resp. nepreukazujú nefunkčnosť manželstva. I keď dôjde k bežnej hádke, vždy sa vedia rozumne udobriť, čo je práve znakom fungujúceho manželstva. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považovala za predčasné aj v tom, že sa sú nepokúsil viesť manželov k odstráneniu príčin rozvratu a nevykonal žiadne úsilie o zmierenie. Súd v konaní o rozvod vedie manželov k odstráneniu príčin rozvratu a usiluje sa o ich zmierenie. Súd by mal výpoveďou manželov zistiť, či sa príčiny rozvratu dajú odstrániť a existuje perspektíva ich zmierenia. Rozvod manželstva by mala byť teda až posledná a jediná možnosť riešenia rozvratu vzťahov medzi manželmi. Za uvedeným účelom však môže súd účastníkov vyzvať, aby sa o zmierne riešenie pokúsili mediáciou. Takto však súd vôbec nepostupoval. Ona má eminentný záujem zotrvať v manželstve. Manželov návrh bola len reakcia na pracovné odlúčenie od rodiny, čo sa však dá riešiť inak ako rozvodom. Na základe uvedeného navrhla, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové prejednanie. V rámci nového prejednania navrhla, aby bol k veci vypočutý navrhovateľ.

3. Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnuté rozhodnutie v zmysle potvrdiť, nakoľko toto je vecne správne, keď je pravdou, že manželstvo je trvalo rozvrátené, neplní si žiaden účel a nie je predpoklad z jeho strany na jeho obnovenie. Návrh na rozvod manželstva podával z dôvodu, že manželstvo si neplní žiadnu zo svojich funkcií, ide už len o formálny vzťah. Uviedol, že stratil akúkoľvek citovú náklonnosť k manželke a vôbec nemá záujem sa k nej vrátiť. Pracuje dlhodobo v zahraničí a keď príde na Slovensko, býva u svojich rodičov. Viac ako 3 roky s manželkou nežijú, nehospodária spolu a ani sa intímne nestýkajú. Jej tvrdenia, že má ísť o dlhodobý vzťah, kompletnú rodinu, keď krásne žili 27 rokov, pomáhali si, vodili sa za ruky a celá dedina im závidela, je dávnou minulosťou. Je rozhodnutý, že s bývalou manželkou nechcem mať nič spoločné a vôbec nejde o skratové konanie, ako to tvrdí. K tvrdeniu manželky, že rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za predčasné, že sa súd nepokúsil viesť k odstráneniu príčin rozvratu a nevykonal žiadne úsilie o zmierenie uviedol, že o nápravu vzťahu nemá záujem a ani sa nemieni pokúšať o jeho záchranu. Je definitívne rozhodnutý ukončiť ich vzťah rozvodom. Preto bol toho názoru, že súd prvej inštancie dodatočne zistil skutkový stav veci, keď dospel k záveru, že manželstvo účastníkov si neplní svoje základné funkcie.

Mal za to, že nikoho nie je možné nútiť, aby zotrval v takomto nefungujúcom a neharmonickom zväzku, aj keď jeden z účastníkov je zásadne proti a s rozvodom nesúhlasí.

4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa a (ďalej len „“) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa (ďalej len „“) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa ako vecne správne potvrdiť.

5. Odvolací súd za aplikácie v spojení s ust. z úradnej povinnosti predovšetkým posudzoval, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadami, ktoré sa týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa . 6. Napadnutým rozhodnutím súd prvej inštancie manželstvo účastníkov v zmysle ust. Zákona o rodine rozviedol, keď uzavrel, že manželstvo je trvalo a hlboko rozvrátené a ani do budúcnosti nie je predpoklad na zlepšenie vzťahov medzi manželmi. Účastníci už dlhšiu dobu sa intímne nestýkajú a spolu nehospodária (podľa slov manželky rok, podľa manžela tri roky). Príčinami, ktoré viedli k postupnému odcudzeniu zo strany navrhovateľa boli hádky, ako aj správanie manželky, ktoré podľa manžela bolo hysterické, čo následne viedlo k ochladeniu jeho vzťahov k manželke. Aj napriek tomu, že manželka s rozvodom nesúhlasí, navrhovateľ sa prostredníctvom právnej zástupkyne jednoznačne vyjadril, že o záchranu manželstva nemá záujem, so svojou manželkou byť viac nechce. Podľa názoru súdu pre zásadné stanovisko navrhovateľa k rozvodu manželstva nie je predpoklad na jeho obnovenie, manželstvo za súčasnej situácie nemôže plniť svoj účel a minimálne od navrhovateľa nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia, pričom súd nemôže nútiť navrhovateľa k tomu, aby zotrval v nefunkčnom manželskom zväzku.

7. Odvolateľka namietala nenaplnenie zákonných predpokladov pre rozvod manželstva tvrdiac, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je predčasné, nakoľko súd nevykonal osobný výsluch navrhovateľa nevyhnutný pre zistenie rozhodujúcich skutočností, akými sú v prípade rozvodu najmä to, či manželstvo je trvale rozvrátené a či si už nemôže plniť svoju funkciu. Rozvrat manželstva nie je preukázaný, i keď dochádza v manželstve k hádkam, tieto nie sú v takej miere intenzity, že by dochádzalo k fatálnym názorovým rozdielom bez následného zmierenia. I keď manžel dlhodobo pracuje v zahraničí, toto nie je znakom nefunkčnosti manželstva a dôvodom na jeho rozvod. Myslí si, že počas celého manželstva bolo vytvorené zdravé rodinné prostredie, ktoré má šancu aj naďalej fungovať, preto nie je dôvod takto dlhotrvajúce manželstvo rozviesť.

8. Preskúmaním rozhodujúcich skutočností majúcich pôvod v obsahu spisového materiálu, odvolací súd dospel k záveru o nedôvodnosti podaného odvolania, keďže je dostatočne zrejmé, že právne závery o naplnení hmotnoprávnych predpokladov na rozvod manželstva účastníkov založil súd prvej inštancie na konkrétnych ustanoveniach právnych predpisov a skutkovo dovodil z konkrétnych zistení, ktoré majú pôvod v dostatočne vykonanom dokazovaní, za jeho správneho vyhodnotenia v zmysle zásad uvedených v ust. . Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie tiež dostatočne odôvodnil v súlade s požiadavkami uvedenými v ust. . Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, konštatuje správnosť jeho dôvodov a v podrobnostiach na tieto poukazuje ( ), aby nadbytočne neopakoval všetky pre účastníkov známe fakty spolu so správnou citáciou právnych predpisov.

9. Na zdôraznenie správnosti dôvodov uvedených v rozhodnutí súdu prvej inštancie a s prihliadnutím na obsah odvolania, uvádza odvolací súd nasledovné:

10. Z vykonaného dokazovania v konaní nepochybne vyplynulo, že manželstvo účastníkov trvajúce od roku 1991, z ktorého pochádzajú dve, t.č. už plnoleté deti, je v súčasnosti formálnym zväzkom, keď účastníci viac ako 3 roky spolu nežijú, nehospodária a intímne sa nestýkajú. Navrhovateľ pracuje v zahraničí, po príchode domov nemá záujem o komunikáciu s manželkou, vyhýba sa stretnutiam s ňou, vzťahy medzi manželmi sú dlhodobo narušené. Podľa jeho tvrdenia príčinami, ktoré viedli k postupnému odcudzeniu, boli hádky ako aj správanie manželky, ktoré bolo podľa manžela hysterické. Navrhovateľ

kategoricky vylučuje obnovenie spolužitia, verbalizuje absolútne citové odcudzenie a je rozhodnutý definitívne ukončiť vzťah rozvodom.

11. Ustanovenie § 23 Zákona o rodine vymedzuje podmienky, splnenie ktorých má za následok opodstatnenosť záveru o existencii dôvodov pre jeho rozvod. Vychádzajúc z neho, vzťahy medzi manželmi musia byť tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Je v právomoci súdu, aby posúdil vážnosť rozvratu medzi manželmi so zreteľom na ich celkové správanie sa, a to z hľadiska účelu manželstva biologickej, výchovnej, hospodárskej, funkcie vzájomnej pomoci, ktoré všetky vytvárajú zdravé rodinné prostredie, bezpečie a istotu dieťaťu pochádzajúceho z manželstva. Prechodný a krátkodobý nesúlad medzi manželmi nemôže byť dôvodom na rozvod manželstva.

12. V preskúmavanej veci sa odvolací súd plne identifikuje so záverom súdu prvej inštancie, založenom na výsledkoch vykonaného dokazovania, že v prípade účastníkov sú splnené hmotnoprávne podmienky dané zákonom pre rozvod, keďže pre vážnosť narušenia manželských vzťahov a trvalosť ich rozvratu, si manželstvo nemôže plniť svoj účel, teda nemôže vytvárať harmonické a trvalé životné spoločenstvo, pretože za jednoznačne verbalizovaného, kategoricky odmietavého postoja navrhovateľa k ďalšiemu pretrvávaniu toho času nepochybne len formálneho zväzku, nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Otázka trvalého rozvratu musí byť posudzovaná v každom jednotlivom prípade individuálne a nie je stanovená doba, bez uplynutia ktorej by konštatovanie v trvalom rozvrate nebolo možné. Podstatné je , či trvalý rozvrat manželských vzťahov nastal alebo nie. V tomto smere súd prvej inštancie zdôraznil ako predpoklad pre ďalšie trvanie manželstva dobrovoľnosť a slobodné rozhodnutie, poukazom na okolnosť, že nie je možné nútiť manželov zotrvať v manželstve, čo v danom prípade z vyjadrení navrhovateľa preukázané bolo. Jednoznačný a rozhodný postoj navrhovateľa, ktorý už v manželstve nemieni zotrvať, je potom znakom trvalého rozvratu manželstva ako dôvodu na jeho rozvod. Nič na tom nemení ani nesúhlas manželky navrhovateľa s rozvodom manželstva.

13. Pokiaľ za týchto okolností súd prvého stupňa vyhovel návrhu na rozvod manželstva účastníkov, rozhodol vecne správne. Ani v odvolacom konaní neboli z podaní účastníkov zaznamenané také zmeny, ktoré by boli spôsobilé viesť k odlišnému záveru, aký vo svojom rozhodnutí vyvodil súd prvej inštancie. Odvolací súd vo vzťahu k námietkam manželky, že má záujem na obnovení manželského spolužitia, ako i verbalizovaniu jej citového vzťahu k manželovi, považuje za potrebné zdôrazniť, že manželstvo je dobrovoľným zväzkom muža a ženy, poslaním ktorého je spolužitie vo vzájomnej zhode, porozumení s cieľom vytvoriť zdravé a harmonické spoločenstvo pre všetkých, ktorých sa dotýka. Žiadneho z manželov nemožno spravodlivo prinútiť, aby v rozpore s jeho vôľou bol nútený žiť vo zväzku, ktorý ho citovo nenapĺňa, ktorý je formálny, neplniaci si svoje funkcie, teda účel, pre ktorý bolo toto spoločenstvo uzatvorením manželstva založené, ako tomu je tiež v preskúmavanej veci.

14. Manželka navrhovateľa namietala, že súd prvej inštancie neviedol manželov k odstráneniu príčin rozvratu a neusiloval sa o ich zmiernenie ako i skutočnosť, že rozvrat manželstva nie je v konaní preukázaný. Odvolací súd vyhodnotil tieto odvolacie námietky ako zjavne nedôvodné, keď súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, vec správne právne posúdil a poukázal na všetky funkcie manželstva, ich nefunkčnosť, ako i nezáujem navrhovateľa- manžela na obnovení manželského spolužitia. Len samotná kritika súdneho rozhodnutia bez vecných dôvodov a nespokojnosť s rozhodnutím nemôže bez ďalšieho zakladať nesprávne rozhodnutie. Odvolací súd poukazuje na postoj navrhovateľa v konaní a jeho nemennosť, nezáujem a absolútne vylúčenie možnosti zotrvať v nefunkčnom manželstve. Manželka v konaní ako i v odvolaní len poukazuje na všeobecné atribúty manželstva bez vzťahu k predmetnej veci. Odvolacie námietky manželky navrhovateľa poukazujúce na to, že súd prvej inštancie nevykonal zásadný dôkaz - výsluch navrhovateľa, odvolací súd vyhodnotil za nedôvodné. Navrhovateľ si zvolil na zastupovanie v konaní právneho zástupcu - advokáta, ktorý bol prítomný na pojednávaní, predniesol návrh na rozvod manželstva a vyjadril sa k výsluchu manželky navrhovateľa. Manželka navrhovateľa nenavrhla vykonať ďalšie dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, netrvala na výsluchu navrhovateľa a súd sám nemôže nahrádzať procesnú aktivitu strán sporu.

15. Nedôvodne v konečnom dôsledku za týchto okolností odvolateľka tiež namietala, že rozvod má byť takým opatrením, ktoré má umožniť rozchod manželov len vtedy, ak iné riešenie už nezostáva. Manželia sú si v manželstve rovní v právach, ale aj v povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Plnenie týchto povinností nemožno nijako právne vynútiť. Ak sa však neplnia, majú za následok rozvrat manželstva, ku ktorému došlo tiež v posudzovanej veci s vyústením do jeho rozvodu, preto námietky manželky navrhovateľa sú nedôvodné. Jednoznačný a rozhodný postoj navrhovateľa, ktorý už nemieni v manželstve zotrvať, je potom znakom trvalého rozvratu manželstva ako dôvodu na jeho rozvod .

16. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil, podľa ust. .

17. Podľa ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

18. Podľa žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

19. Podľa súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.

20. O nároku na náhradu trov konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, keďže nezistil dôvod na aplikáciu výnimky v zmysle .

21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu Trenčín pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).