Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoP/33/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členiek senátu Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: X. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka O. K. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. 5, I. a otec X. I., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt E. S. XX, I., zastúpený: JUDr. Vladimír Lamačka, advokát, Hlavné námestie 70, Nové Zámky, v konaniach na návrh otca o zníženie výživného a na návrh matky o zvýšenie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V, zo dňa 09.11.2021, č.k. -127, jednomyseľne takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutých výrokoch II., III. a v závislých výrokoch IV. a V. p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. V napadnutom rozsudku súd prvej inštancie zamietol návrh otca na zníženie výživného (výrok I.), otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého X., nar. XX.XX.XXXX sumu 220 eur mesačne, vždy vopred do 15. dňa v kalendárnom mesiaci k rukám matky, počnúc dňom 01.09.2021 (výrok II.), dlh na zročnom výživnom za obdobie od 01.09.2021 do 09.11.2021 vo výške 80 eur uložil otcovi zaplatiť k rukám matky do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok III.), vo výroku IV. deklaroval zmenu rozhodnutia Okresného súdu Bratislava V, č.k. -84, zo dňa 07.06.2019, v časti vyživovacej povinnosti otca a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (výrok V.).

2. Rozhodnutie právne odôvodnil ,, ,,,, o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej „“) konštatujúc, že v posudzovanej veci rozhodoval o návrhoch oboch rodičov (uznesením, č.k. -8, zo dňa 16.07.2020 spojil konanie o návrhu matky o zvýšenie výživného a konanie o návrhu otca na zníženie výživného na spoločné konanie) a po vykonanom dokazovaní (rodný list maloletého, daňové priznanie spoločnosti X., s.r.o. za rok 2019 a 2020, potvrdenie o príjme matky za obdobie 01/2020 - 09/2021, potvrdenie o poberaní prídavku na dieťa za rok 2021, rozhodnutie Sociálnej poisťovne zo dňa 03.12.2020 o invalidnom dôchodku matky, výpis z obchodného registra a zo živnostenského registra, potvrdenie o návšteve školy maloletým, potvrdenie o štúdiu C. W., nar. XX.XX.XXXX, zoznam príjmov a výdavkov otca za obdobie 01/2021 - 10/2021, potvrdenie ČSOB banka, a.s. zo dňa 05.11.2021, príjmové pokladničné doklady, faktúry odberateľa spoločnosti R.B. J. s.r.o., poštové poukazy, potvrdenia Slovenskej sporiteľne, a.s. o platbách na exekúciu, oboznámil sa s obsahom spisu Okresného súdu Bratislava V, sp. zn. , ,

a ostatným obsahom spisu) dospel k záveru o nedôvodnosti návrhu otca na zníženie výživného a dôvodnosti návrhu matky na zvýšenie výživného. Vykonaným dokazovaním zistil, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava V, č. k. -84, zo dňa 07.06.2019, bola zvýšená vyživovaciu povinnosť otca zo sumy 120 eur na sumu 180 eur mesačne. V čase predchádzajúcej úpravy súdu matka žila v spoločnej domácnosti so svojou matkou, ktorá popri starobnom dôchodku vo výške 600 eur si privyrábala sumou cca 650 eur, matka mala vyživovaciu povinnosť k plnoletému synovi C., ktorý nastúpil na vysokú školu, bola uznaná invalidnou v dôsledku zisteného poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 45 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, s výškou invalidného dôchodku v sume 151,20 eur mesačne. Od 01.09.2018 sa na dobu určitú do 30.09.2019 zamestnala ako pokladník

- informátor v Športových zariadeniach Petržalky, kde v r. 2018 dosiahla priemerný mesačný netto príjem vo výške 679,60 eur, za obdobie mesiacov január až máj 2019 v priemernej výške 527,80 eur netto mesačne, poberala rodinné prídavky na deti vo výške 48,68 eur mesačne a splácala hypotéku s aktuálnym zostatkom 29 215,17 eur v splátkach po 269,52 eur mesačne (jej ďalšími nákladmi boli 29,84 eur elektrika, internet + televízia + mobilné siete cca 110 eur mesačne, RTVS 4,64 eur, zálohové platby na plyn 25 eur štvrťročne). Otec v danom čase uvádzal, že jeho mesačný príjem nepresiahne 200 eur, pričom má ešte 2 ďalšie vyživovacie povinnosti k maloletým deťom v celkovej výške 117 eur mesačne, okolnosťami nezávislými od jeho vôle bol nútený ukončiť podnikateľskú činnosť a pokúsiť sa zamestnať v pracovnom pomere, kde by dosahoval pravidelný mesačný príjem. Deklaroval, že nevlastní žiaden majetok vyššej hodnoty, bol jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti X. s.r.o. a zároveň živnostník. Otec ako fyzická osoba daňové priznanie k dani z príjmov fyzických osôb za zdaňovacie obdobia r. 2017 a 2018 nepodal, za obchodnú spoločnosť podal za r. 2017 a 2018 žiadosť o predĺženie lehoty, hoci na podanie daňového priznania za r. 2018 otcovi v čase podania návrhu ešte plynula predĺžená lehota, za r. 2017 si otec ako konateľ obchodnej spoločnosti túto povinnosť za predchádzajúci rok nesplnil. Súd mal v pripojených spisoch k dispozícii jedine daňové priznanie spoločnosti RB J. s.r.o. z r. 2014 s uvedením prevažnej činnosti nákladná cestná doprava, z ktorého vyplýval výsledok hospodárenia pred zdanením 1 632,76 eur. Otec mal 2 ďalšie vyživovacie povinnosti k medzičasom plnoletej S. D., nar. XX.XX.XXXX a k X. I., nar. XX.XX.XXXX. Maloletý bol na druhom stupni základnej školy, nosil okuliare, mal alergiu na roztoče, trpel seboreou, kvôli čomu musel používať špeciálne šampóny, krémy a mydlá. Navštevoval bezplatný krúžok vybíjanej. Inak boli náklady na maloletého bežné, primerané veku, zvýšené v súvislosti so zdravotným stavom.

3. V súčasnosti matka naďalej býva so svojou matkou, ktorá poberá starobný dôchodok, ale už nepracuje, má naďalej vyživovaciu povinnosť k plnoletému synovi, ktorý študuje na vysokej škole, je naďalej uznaná invalidnou v dôsledku zisteného poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 45 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, poberá invalidný dôchodok vo výške 160 eur mesačne a stále pracuje u zamestnávateľa Športové zariadenia Petržalky, s.r.o., s priemerným mesačným príjmom za obdobie 01/2021 - 09/2021 vo výške 760,54 eur netto, poberá rodinné prídavky na 2 deti vo výške 51 eur mesačne, naďalej spláca hypotéku v splátkach po 255,21 eur mesačne. Ďalšie náklady spojené s bývaním boli zistené v členení 250 eur zálohové platby, 35 eur elektrika, internet + televízia + mobilné siete 130 eur, plyn 25 eur štvrťročne. Maloletý je žiakom 1. ročníka Hotelovej akadémie, A. 1, I., má 16 rokov, do školy chodí MHD, má predplatenú ročnú električenku. Nakoľko študuje v odbore čašník, musí mať v tejto súvislosti zaobstarané tomu zodpovedajúce oblečenie. Jeho zdravotný stav sa zmenil vo vzťahu k zubnej starostlivosti, naďalej nosí okuliare, je alergik a trpí seboroickou dermatitídou, od poslednej úpravy výživného začal nosiť zubný strojček, ktorý už z časti bol uhradený, avšak časť ceny ešte matka musí splácať a zároveň musí maloletý chodiť na pravidelné kontroly, boli mu diagnostikované aj zubné cysty. Otec je naďalej konateľom a spoločníkom spoločnosti R. B. J., s.r.o. a má aj živnostenské oprávnenie. V daňových priznaniach spoločnosti R.B. J., s.r.o. za rok 2019 a 2020 sú uvedené nulové hodnoty, z odpovede Daňového úradu Bratislava zo dňa 23.08.2021 vyplýva, že otec nepodal daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2019 a 2020. Otec býva so svojou matkou, ktorej prispieval na bývanie sumou 250 eur mesačne a na stravu 150 eur mesačne, k matke sa presťahoval pred dvomi týždňami, pričom dovtedy býval aj v podnájme u priateľky v S. a prispieval jej na nájom. Adresu trvalého pobytu ma virtuálnu, pričom za toto si platí. Od svojej matky si vzal pôžičku 14 600 eur, čo sa týka podnikania venuje sa odťahovej službe, kuriérskej a asistenčnej službe, pred pandémiou to v celku išlo, ale teraz to podľa jeho tvrdenia šlo rapídne dole a klesli objednávky. Tento rok mal len dve objednávky na odťah a ešte má 15 pohľadávok, ktoré neboli doposiaľ uhradené. Otec má naďalej dve vyživovacie povinnosti, a čo sa týka jeho zdravotného stavu, má kŕčové žily. 4. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania vo vzťahu k návrhu otca na zníženie výživného a jeho zamietnutiu uviedol, že otec zhoršenie svojej finančnej situácie neodôvodnil

skutočnosťami, ktoré by mu objektívne znemožňovali dosahovať príjem postačujúci na hradenie výživného určeného súdom, rovnaké skutočnosti a argumentáciu používa už niekoľko rokov, pričom oproti okolnostiam, ktoré tu boli v čase predchádzajúcej úpravy nevzhliadol na strane otca takú zmenu, ktorá by odôvodňovala záver, že v jeho schopnostiach a možnostiach nie je možné hradiť určené výživné. Na strane otca nedošlo k objektívnej zmene pomerov v negatívnom zmysle, ktoré by mali vplyv na jeho zárobkové schopnosti a možnosti. Naďalej je zdravý, nepribudla mu vyživovacia povinnosť. Súd prvej inštancie mal za to, že otcovi v súčasnosti nič nebráni nájsť si vhodné zamestnanie zodpovedajúce jeho zdravotnému stavu a pracovným skúsenostiam.

5. Pokiaľ ide o návrh matky na zvýšenie výživného dospel k záveru, že od poslednej úpravy práv a povinností rodičov voči maloletému, došlo k podstatnej zmene pomerov na strane maloletého predovšetkým v súvislosti s plynutím času (vyše 2 rokov do rozhodovania súdu), počas ktorého prirodzene vzrástli životné náklady ako aj potreby maloletého v súvislosti s pribúdajúcim vekom. Maloletý medzičasom nastúpil na strednú školu, čo bolo preukázané potvrdením o návšteve školy, pričom vo všeobecnosti u školákov možno za zmenu pomerov výraznejšieho rázu v okolnostiach, ktoré tvorili podklad pre vydanie skoršieho rozhodnutia o výživnom , je prestup na iný stupeň školskej dochádzky. Pri rozhodovaní zohľadnil skutočnosť, že otec sa žiadnym iným spôsobom na výžive maloletého nepodieľa, nezaujíma sa oňho, netrávi s ním prázdniny, nevenuje sa mu v príprave na vyučovanie ani iným podstatným spôsobom nezabezpečuje jeho potreby. Súd prihliadol na to, že otec, ktorý je v produktívnom veku (43 rokov), nepreukázal, že zo zdravotného hľadiska nie je schopný riadne pracovať, že má určité obmedzenia vo výbere a výkone v práci, a že pre nepriaznivý zdravotný stav sú mu trvale odčerpávané finančné prostriedky na kúpu liekov, zdravotných pomôcok, absolvovanie rehabilitácií a pod.. Mal za to, že bez zvýšenia výživného na maloletého X. zo strany otca by matka v súčasnosti len s ťažkosťami zabezpečovala všetky jeho odôvodnené potreby. Nie všetky náklady detí sa preukazujú - ide o všeobecne známe náklady na výživu, služby, školskú činnosť a pod. Súd prvej inštancie prihliadol aj na vývoj životných nákladov ( nárast cien tovarov a služieb), ktoré sa vo všeobecnosti zvýšili, keď matka z doterajšej výšky výživného určenej v roku 2019 v súčasnom období zabezpečí menej potrieb dieťaťa ako v čase jeho určenia. Na základe uvedeného mal za to, že je v možnostiach a schopnostiach otca prispievať na maloletého zvýšeným výživným v sume 220 eur mesačne od nástupu maloletého na strednú školu, s ktorou sú zvýšené výdavky najmä v súvislosti s cestou ako aj zabezpečením oblečenia, keďže ide o hotelovú akadémiu - odbor čašník a v súvislosti so zdravotným stavom ( začal nosiť fixný strojček a boli mu diagnostikované zubné cysty), zohľadňujúc, že náklady za poplatok za ZRPŠ a poistenie je 140 eur ročne, električenka 99,50 eur ročne a náklady na objednanie oblečenia cca 120 eur ročne ( t.j. 409,50 eur ročne). Tiež sa zvýšili výdavky na zubnú starostlivosť, keď matka ešte naďalej musí splácať zubný strojček vo výške 250 eur mesačne a v prípade potreby aj platiť za každý scan 100 eur, pričom zohľadňujúc skutočnosť, že v zásade strojček je jednorazový výdavok (aj keď časť je ešte plnená v mesačných splátkach), avšak s nezanedbateľnou cenou 3 600 eur, pričom výživné sa určuje do budúcna na niekoľko rokov dopredu ako pravidelne opakujúce sa platby, ako primeraný zvýšený výdavok na uvedené súd posudzoval sumu 30 eur mesačne. Mal za to, že nepochybne vzrástli aj náklady v súvislosti s trávením voľného času, keď maloleté dieťa navštevujúce strednú školu má prirodzene vyššie výdavky v tomto smere, keď viac času trávi s kamarátmi a potrebuje aj vreckové. Na základe uvedeného dospel k záveru, že zvýšené výdavky na maloletého sú minimálne v sume 80 eur mesačne čo zodpovedá času, ktorý ubehol od poslednej úpravy výživného a skutočnosti, že maloletý dospieva a navštevuje už strednú školu, kde sú náklady vyššie oproti návšteve základnej školy, na ktorých by sa rovnakou mierou mali podieľať obaja rodičia (súd nevzhliadol vyššiu životnú ani u jedného z nich a matka síce naďalej zabezpečuje osobnú starostlivosť, avšak pri maloletom vo veku 16 rokov je už jej osobná zaangažovanosť nižšia a maloletý je viac samostatný). Následne ustálil, že otcovi za obdobie od 01.09.2021 do dňa vyhlásenia rozsudku 09.11.2021, kedy bolo posledné splatné výživné za mesiac október, vznikol na výživnom zročný dlh za dva mesiace v celkovej výške 80 eur (súd prvej inštancie vychádzal z uhrádzania výživného na maloletého v sumách 180 eur mesačne).

6. O trovách konania rozhodol podľa ( ďalej „ C.m.p.“).

7. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec namietajúc, že na pojednávaní dňa 09.11.2021 predložil množstvo listinných dôkazov, ktoré konajúci súd oboznámil veľmi stručne a pri vyhodnocovaní dokazovania sa s nimi dôsledne nevysporiadal. V konaní bol označovaný ako otec maloletého X., pričom jeho otcovstvo k dieťaťu súdy odvodzujú od rozsudku o osobnom stave, teda od rozsudku o určení

otcovstva, ktorý bol kreovaný v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava V, pod sp.zn. , na základe Znaleckého posudku č. 4/07 zo dňa 24.01.2007, vypracovaného Doc. RNDr. Vladimírom Ferákom CSc. (ktorý doložil aj do konania o návrhoch oboch rodičov o zmenu výšky výživného). Poukazujúc na dátum narodenia maloletého dieťaťa, ktorému bol pre účely určenia otcovstva odobratý genetický materiál (01.08.2005 a nie 11.08.2005), sú všetky právne akty a predovšetkým rozsudok o určení otcovstva zmätočné a nezákonné. V danej veci súd rozhodol celkove v piatich výrokoch, avšak o jeho návrhu na zapretie otcovstva , ktorý bol obsiahnutý v návrhu nielenže nevykonal dokazovanie, ale ani o ňom nerozhodol. Na základe uvedených dôvodov otec navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne návrh matky na zvýšenie výživného zamietnuť.

8. Matka a kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca písomne nevyjadrili.

9. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( a C.m.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa C.m.p., , ods. 1, ( ďalej „ “), s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné. Konštatuje, že z obsahu odvolania otca a jeho odvolacieho návrhu vyplýva, že ním napadol výroky II. a III. rozsudku, v ktorých súd prvej inštancie otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 220 eur mesačne, počnúc dňom 01.09.2021 a povinnosť zaplatiť zročné výživné za obdobie od 01.09.2021 do 09.11.2021 vo výške 80 eur, k rukám matky, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

10. Podľa C.m.p. na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

11. Ako prvoradé odvolací súd konštatuje, že v postupe súdu prvej inštancie nezistil žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok, na ktoré je z úradnej povinnosti povinný prihliadať ( C.m.p., ).

12. Podľa ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody .

13. Odvolací súd sa v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi sa výrokov II. a III. prvoinštančného rozsudku, v ktorých súd prvej inštancie otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 220 eur mesačne, počnúc dňom 01.09.2021 a povinnosť zaplatiť zročné výživné za obdobie od 01.09.2021 do 09.11.2021 vo výške 80 eur , k rukám matky, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Konštatuje, že súd prvej inštancie v rozhodnutí dostatočne a zrozumiteľne zodpovedal na v konaní nastolené otázky majúce pri rozhodovaní o návrhu matky v týchto častiach podstatný význam a nárok aj správne právne posúdil ( ) a z obsahu odvolania otca ani nevyplývajú podstatné námietky majúce podstatný skutkový a právny význam vo vzťahu k vecnému a právnemu posúdeniu návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti. Odvolací súd len v záujme doplnenia dôvodov a vyporiadania sa s odvolacími námietkami dodáva nasledovné. 14. Podľa plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

15. Podľa obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

16. Podľa pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

17. Podľa výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

18. Podľa dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

19. Podľa pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

20. Ustanovenie určuje, že ak sa vo veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. Ustanovenie C.m.p. upravuje možnosť zmeny rozsudku vo veciach (o.i.) výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých, a to aj bez návrhu. Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol o veci znova rozhodnúť je zmena pomerov. Znamená to, že okolnosti, z ktorých súd vychádzal v čase vyhlásenia posledného rozhodnutia sa zmenili v takej miere, že sa závažnejším spôsobom prejavujú v pomeroch účastníkov. Zmena pomerov môže byť odôvodnená okolnosťami na strane oprávnenej, alebo povinnej osoby, pričom prejaviť sa môže aj objektívne vývojom životných nákladov. Zmena výšky výživného je možná najskôr od času, keď preukázateľne k zmene pomerov došlo.

21. Predpokladom na zmenu právoplatného rozhodnutia o výživnom je zmena pomerov podstatného (kvalifikovaného) rázu, v dôsledku ktorej je treba zmeniť aj výšku výživného. Zmena pomerov v zmysle je základnou a prvoradou skutočnosťou relevantnou pre posúdenie opodstatnenosti nároku osoby, dožadujúcej sa návrhom úpravy výživného. Za zmenu pomerov v zmysle ust. treba považovať podstatnú zmenu pomerov, či už na strane dieťaťa, alebo rodičov, na ktorých je odkázané výživou. Pri rozhodovaní o zmene výživného musí súd porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného ako v čase predchádzajúceho, tak i nového rozhodnutia, a to na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania. Pri posudzovaní zmenených pomerov je treba prihliadať ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Dôvodom pre zmenu vyživovacej povinnosti rodičov je len taká zmena pomerov, za ktorých bolo doposiaľ určené výživné, ktorá sa výrazným spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov, ktorá dosahuje relevantnú intenzitu pre zmenu rozhodnutia.

22. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd v konaní o úpravu výživného nemôže skúmať správnosť pôvodného rozsudku (ktorého výrokom sú účastníci a aj súd v zmysle , viazaní), ale musí sa dôsledne zaoberať otázkou, či sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie v budúcnosti splatného výživného. Zmenu pomerov v zmysle ust. C.m.p., je treba definovať ako stav odlišný od stavu, ktorý bol rozhodujúci pri predchádzajúcom rozhodovaní. Je treba uviesť, že súd prvej inštancie sa tomuto posúdeniu v napadnutom rozhodnutí dôsledne venoval a pokiaľ následne dospel k záveru, že na strane maloletého dieťaťa zistil pri dôslednom porovnaní jeho pomerov v čase predchádzajúceho rozhodnutia podstatnú zmenu pomerov, ktoré následne pri súčasnom zohľadnení pomerov na strane rodičov existujúcich pri poslednej úprave a v súčasnosti, správne premietol do výroku o zvýšení výživného od otca na sumu 220 eur mesačne (od 01.09.2021), s týmto záverom sa odvolací súd s odkazom na podrobné a dôsledné odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie plne stotožňuje a v plnej miere naň odkazuje.

23. Námietku otca, že súd prvej inštancie v rozhodnutí nerozhodol o jeho návrhu na zapretie otcovstva odvolací súd neposúdil ako dôvodnú a majúcu v tomto konaní akýkoľvek právny význam. Z obsahu spisu vyplýva, že otec sa návrhom zo dňa 01.12.2020, doručeným na súd dňa 02.07.2021, domáhal zníženia vyživovacej povinnosti na maloletého X., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 180 eur mesačne na sumu 100 eur mesačne a toho, aby súd v tomto alebo inom samostatnom konaní rozhodol , že matka maloletého X. I., nar. XX.XX.XXXX je povinná strpieť úkony testov na zabezpečenie analýzy DNA maloletého X. I. a k tomu poskytnúť všetku náležitú súčinnosť. Otec na výzvu súdu v podaní z 21.09.2021 oznámil, že návrh na uloženie povinnosti podrobiť sa testom DNA podával súčasne ako návrh na zapretie otcovstva , pričom testy DNA navrhoval z hľadiska vyriešenia predbežnej otázky k poslednému odseku jeho návrhu zo dňa 01.12.2020. Súd prvej inštancie následne uznesením zo dňa 22.09.2021, č.k. -49 podľa C.m.p. v spojení s vylúčil časť návrhu otca, v ktorom sa domáha zapretia otcovstva k maloletému X. I. na samostatné konanie (a túto skutočnosť aj uviedol v ods. 2 napadnutého rozsudku). Uvedené znamená, že v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, nebol predmetom konania návrh otca na zapretie otcovstva, pričom súd v konaní o zmene výšky výživného na

maloleté dieťa, nemôže otázku otcovstva k maloletému dieťaťu (v tomto prípade vyriešenú právoplatným rozhodnutím súdu) posudzovať ani ako predbežnú otázku.

24. S poukazom na obsah odôvodnenia uvedeného v predchádzajúcej časti tohto rozhodnutia, odvolací súd za dôvodnú neposúdil ani námietku otca, „že na pojednávaní dňa 09.11.2021 predložil množstvo listinných dôkazov, ktoré konajúci súd oboznámil veľmi stručne a pri vyhodnocovaní dokazovania sa s nimi dôsledne nevysporiadal“. Z obsahu spisu vyplýva, že návrh otca, návrh matky, uznesenie o spojení veci, následné jednotlivé podania účastníkov a nimi doložené listinné dôkazy súd prvej inštancie pred pojednávaním nariadeným na deň 09.11.2021 , resp. v jeho priebehu riadne účastníkom doručoval. Zo zápisnice z pojednávania súdu nariadeného na deň 09.11.2021 vyplýva, že v jeho priebehu súd prvej inštancie oboznámil obsah spisu, pričom účastníci nežiadali vykonať dôkaz oboznámením obsahu listín predložených a doručených na tomto pojednávaní. Poukazujúc na uvedené, ako aj na to, že písomné vyhotovenie rozhodnutia súdu prvej inštancie spĺňa kritériá kladené na riadne odôvodnenie písomného rozhodnutia ( ), v ktorom sa súd riadne vysporiadal so skutkovými a právnymi zisteniami majúcimi podstatný význam pre rozhodnutie má za to, že otcom vytýkané pochybenia súdu prvej inštancie nebolo odvolacím súdom zistené.

25. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch II. a III. a v závislých výrokoch IV. a V. podľa ako vecne a právne správny potvrdil.

26. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa , C.m.p.

27. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 ( C.m.p., ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).