Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5S/259/2021

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici, so sídlom Národná 12, 974 01 Banská Bystrica, právne zastúpený: SUCHÝ & PARTNERS s. r. o., so sídlom Horná 13, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 52 826 791, proti žalovanému: Slovenská inovačná a energetická agentúra, so sídlom Bajkalská 27, 827 99 Bratislava, IČO: 00 002 801, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného o zastavení konania o žiadosti o poskytnutie nenávratného finančného príspevku s kódom žiadosti NFP310040BCT4 a o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného o zastavení konania o žiadosti o poskytnutie nenávratného finančného príspevku s kódom žiadosti NFP310040BCV7, takto

rozhodol:

I. Krajský súd v Bratislave žalobu o d m i e t a.

II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave ako správnemu súdu (ďalej len „správny súd“) dňa 04.10.2021 sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného o zastavení konania o žiadosti o poskytnutie nenávratného finančného príspevku s kódom žiadosti NFP310040BCT4 a preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného o zastavení konania o žiadosti o poskytnutie nenávratného finančného príspevku s kódom žiadosti NFP310040BCV7 (ďalej „napadnuté rozhodnutia“), ktorými žalovaný rozhodol tak, že v súlade s ustanovením o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon o príspevku z EŠIF“) konania o žiadostiach o poskytnutie nenávratného finančného príspevku, kód NFP310040BCT4 a NFP310040BCV7 zastavil z dôvodu, že žalobca na základe výziev sprostredkovateľského orgánu na doplnenie chýbajúcich náležitostí žiadostí neodstránil pochybnosti o pravdivosti alebo úplnosti žiadostí, hoci bol vo výzvach na doplnenie poučený o možnosti zastavenia konania.

2. K žalobe sa vyjadril žalovaný písomným podaním zo dňa 27.01.2022. Vo vyjadrení uviedol, že žalobu považuje za nedôvodnú a žiada ju zamietnuť. Mal za to, že napadnuté rozhodnutia sú správne, zrozumiteľné a riadne odôvodnené a s tvrdeniami obsiahnutými v žalobe nesúhlasí.

3. Podľa (ďalej len „“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

4. Podľa každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

5. Podľa na účely tohto zákona sa rozumie rozhodnutím orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka.

6. Podľa opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.

7. Podľa správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú o ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

8. Podľa správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.

9. Podľa , ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").

10. Podľa správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.

11. Správny súd v súlade s ust. skúmal splnenie zákonných procesných podmienok pre ustálenie, či môže vo veci meritórne konať a rozhodnúť.

12. V prvom rade je potrebné zdôrazniť, že v správnom súdnictve je právo na prístup k súdnemu preskúmaniu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy na základe správnej žaloby determinované princípom generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou, z ktorého vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia alebo opatrenia orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté, okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje ( ). Nie je pritom rozhodujúce, ako je napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie formálne označené, ani to, či pri jeho vydaní procesne postupoval správny orgán podľa o správnom konaní (ďalej len „“) alebo podľa iného právneho predpisu. Pri posudzovaní prípustnosti súdneho preskúmania rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy je správny súd povinný posúdiť, či sa žalobou napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie nedotýka základných práv alebo slobôd účastníka konania, ktoré mu zaručuje alebo príslušná medzinárodná zmluva o ľudských právach a základných slobodách. V takých prípadoch totiž vylúčenie súdneho preskúmania rozhodnutia správneho orgánu nemožno uplatniť. O takýto prípad však v prejednávanej veci nejde.

13. Správny súd je toho názoru, že rozhodnutia orgánu verejnej správy o zastavení konania v súlade s ustanovením zákona o príspevku z EŠIF sú rozhodnutiami, ktoré sú v zmysle vylúčené zo súdneho prieskumu. Dôvodom neprípustnosti súdneho prieskumu týchto rozhodnutí je ich samotná povaha. Ide totiž v súlade s o individuálne správne akty s charakterom procesnej povahy, pri ktorých nedochádza k uplatneniu vrchnostenských právomocí riadiaceho orgánu a k autoritatívnemu zásahu do právnej sféry fyzických a právnických osôb uložením vykonateľnej právnej povinnosti, preto nemôžu spôsobiť ujmu na právach dotknutých osôb (viď napr. uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 23. augusta 2017, sp. zn. zo dňa 12. augusta 2018, sp. zn. zo dňa 14. februára 2017). Najvyšší správny súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení sp. zn. zo dňa 27. októbra 2021 v obdobnej veci uviedol: „Na rozdiel od situácie, keď sa rozhoduje o schválení/neschválení žiadosti o nenávratný finančný príspevok ( zákona o pomoci a podpore), na ktorý nie je právny nárok, v prípade rozhodovania o jeho (hoci len čiastočnom) vrátení sa už rozhoduje o finančných prostriedkoch, ktoré sa dostali do

plnej dispozičnej sféry dotknutého subjektu a stali sa jeho majetkom. Takto získaný majetok nepochybne spadá do obsahu a rozsahu vlastníckeho práva podľa a požíva ochranu pred neodôvodnenými zásahmi verejnej moci (podobne HUSSEINI, F.; BARTOŇ, M.; KOKEŠ, M.; KOPA, M. a kol.: Listina základních práv a svobod. Komentář. 1. vydání. Praha: C. H. Beck, 2021, str. 369, 374 -375). Autoritatívne, mocenské odnímanie finančných prostriedkov, nadobudnutých na základe zákona o pomoci a podpore, prostredníctvom rozhodnutí orgánov verejnej moci, ktorými nepochybne dochádza k zásahu do vlastníckeho práva prijímateľov finančných prostriedkov, nesmie byť v súlade s vylúčené zo súdneho prieskumu.“

14. Žalovaný napadnutými rozhodnutiami zastavil konanie z dôvodu, že na základe výziev sprostredkovateľského orgánu na doplnenie podstatných chýbajúcich náležitostí žiadostí spočívajúcich v doplnení údajov o celkovej podlahovej ploche, neodstránil pochybnosti o pravdivosti alebo úplnosti žiadostí, hoci bol vo výzvach na doplnenie poučený o možnosti zastavenia konania a čo tvorí prekážku ďalšieho postupu v rozhodnutí o poskytnutí nenávratného finančného príspevku. Právny nárok na poskytnutie príspevku podľa § 25 ods. 2 zákona o príspevku z EŠIF vzniká až nadobudnutím účinnosti zmluvy alebo nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia, ak je prijímateľ a poskytovateľ tá istá osoba a je viazaný na splnenie podmienok dohodnutých v zmluve. Keďže žalobca procesne nesplnil podmienky pre vznik nároku na poskytnutie príspevku v zmysle § 25 zákona o príspevku z EŠIF, nevznikol žalobcovi právny nárok na poskytnutie takéhoto príspevku a napadnutými rozhodnutiami preto nedochádza k uplatneniu vrchnostenských právomocí riadiaceho orgánu a k autoritatívnemu zásahu do právnej sféry žalobcu ako právnickej osoby uložením vykonateľnej právnej povinnosti, tak ako to predpokladajú aj vyššie uvedené rozhodnutia Najvyššieho súdu SR a Najvyššieho správneho súdu SR, preto napadnuté rozhodnutia nemôžu žalobcovi spôsobiť ujmu na jeho subjektívnych právach. Žalovaný žalobcovi napadnutými rozhodnutiami neodňal poskytnuté finančné prostriedky, čím by mohol zasiahnuť do vlastníckeho práva žalobcu, ani neporušil právny nárok žalobcu na poskytnutie príspevku, keďže takýto nárok žalobcovi nevznikol. Z uvedeného dôvodu je preskúmavanie napadnutých rozhodnutí správnym súdom neprípustné, pretože ide o procesné rozhodnutia, ktoré nezasahujú do subjektívnych práv žalobcu. Správny súd nakoniec pre úplnosť uvádza, že poučením o prípustnosti súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia uvedeným v napadnutom rozhodnutí nie je správny súd viazaný. Súdny prieskum v merite veci je možný, len ak sú jeho podmienky splnené a jedná sa o prípustný predmet súdneho prieskumu.

15. Keďže súd dospel k záveru, že žaloba proti napadnutým rozhodnutiam žalovaného je neprípustná, postupoval podľa v spojení s a žalobu odmietol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. Súd s ohľadom na uvedený záver dodáva, že sa nezaoberal obsahom žaloby, keďže žalobnými námietkami vo veci samej by sa mohol zaoberať až po splnení podmienky, že preskúmavané rozhodnutie je rozhodnutím, ktoré podlieha súdnemu prieskumu v správnom súdnictve.

16. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko žaloba bola odmietnutá a nebol zistený žiaden dôvod pre aplikáciu .

17. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 ( v spojení s ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého

sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.