Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10Csp-33-2017.pdf
PDF · 81.08 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
DK-10Csp/33/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dolný Kubín sudkyňou Mgr. Andreou Novotnou v spore medzi žalobcom: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Žilina, Hodžova 11, IČO: 31 575 951 a žalovaným: Z. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. E., A. D. XXXX/X, o zaplatenie 2.280,83 eur s príslušenstvom, rozsudkom pre čiastočné uznanie nároku, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 2.280,83 eur, a to v splátkach po 100,- eur mesačne splatných vždy do každého 25. dňa v mesiaci so splatnosťou prvej splátky v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto výroku rozsudku až do úplného zaplatenia dlhu s tým, že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má za následok zročnosť celého dlhu.
II. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a .
III. Žalobca m á proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 86 %, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 21.08.2017, doručenou tunajšiemu súdu dňa 25.08.2017, sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 2.280,83 eur spolu s úrokom vo výške 28 % ročne z tejto sumy od 27.07.2017 do zaplatenia a náhrady trov tohto konania.
2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 14.03.2013 uzatvoril so žalovaným Zmluvu č. XXXXXXXXXX (ďalej len „zmluva“), na základe ktorej bol žalovanému zriadený a vedený účet č. K tak, ako preukazujú priložené výpisy z účtu. Podľa príslušných ustanovení zmluvy sa táto spravuje aj znením obchodných podmienok banky pre jednotlivé produkty a všeobecných obchodných podmienok (ďalej len „VOP“), pričom žalovaný sa s nimi pred podpisom zmluvy riadne oboznámil, čo potvrdil svojim podpisom. Podľa zmluvy je preto žalobca oprávnený za poskytovanie produktov a služieb účtovať na ťarchu vedeného účtu poplatky podľa aktuálneho sadzobníka poplatkov. V zmysle bodu 3.8 VOP, klient je povinný mať na účte dostatok finančných prostriedkov postačujúcich na vykonanie požadovaných transakcií, splátok úveru, poplatkov v zmysle sadzobníka poplatkov a akýchkoľvek finančných záväzkov voči banke. Vzhľadom na porušenie uvedenej zmluvnej povinnosti žalovaným tým, že sa dostal na účte do nepovoleného prečerpania vo výške žalovanej istiny a tento dlh nevyrovnal, žalobca zatvoril predmetný účet, o čom žalovaného informoval posledným výpisom z účtu. Účet je možné zatvoriť, len pokiaľ je na ňom nulový zostatok, a preto žalobca ešte pred zatvorením účtu vykonal dňa 26.07.2017 internú účtovnú transakciu (prevod), kedy debetný zostatok na účte žalovaného previedol na svoj vnútorný pohľadávkový účet č. K pričom teda v tomto prípade išlo o internú transakciu banky, nie o úhradu zo strany žalovaného. V zmysle bodu 3.12 VOP, pri zúčtovaní úrokov, poplatkov, operácií prostredníctvom platobných kariet, opravnom zúčtovaní, uplatnení zrážkovej dane, v prípadoch dohodnutých medzi
bankou a klientom, ako aj v iných prípadoch môže dôjsť k nepovolenému prečerpaniu bežného účtu. Nepovolené prečerpanie je automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom banka umožňuje majiteľovi účtu nakladať s peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na bežnom účte. Ak nepovolené prečerpanie nastane, musí ho majiteľ účtu bez zbytočného odkladu vyrovnať. Po dobu nepovoleného prečerpania je majiteľ účtu povinný platiť z prekročenej čiastky úrok vypočítaný na základe úrokovej sadzby „úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu“. V súlade s citovaným znením VOP v spojení s výveskou úrokových sadzieb je istina pohľadávky 2.280,83 eur (nepovolené prečerpanie účtu) úročená úrokom vo výške 28 % ročne (úroková sadzba platná od 1.7.2012), a to až do vyplatenia celej pohľadávky.
3. Súd vec prejednal na pojednávaní dňa 06.11.2017 v neprítomnosti žalobcu, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti. Žalovaný na uvedenom pojednávaní žalovanú istinu 2.280,83 eur uznal, keď zároveň uviedol, že si je vedomý, že túto sumu musí žalobcovi uhradiť. Nie je však v jeho schopnostiach zaplatiť ju žalobcovi jednorazovo. Už v minulosti sa pokúšal dojednať si so žalobcom splátkový kalendár ohľadne zaplatenia jeho dlhu, ale zo strany žalobcu mu to bolo odmietnuté. Zamestnaný je ako vodič u podnikateľa R. Barku, kde jeho čistý mesačný príjem spolu s diétami činí 1.000,- eur. Z uvedenej sumy sa mu ešte mesačne zráža 60,- eur na exekúciu. V spoločnej domácnosti žije s manželkou a ich dvoma deťmi, pričom dcéra má 19 rokov a ešte študuje a syn má 16 rokov. Žalobcovi by mohol splácať predmetnú istinu v splátkach po 100,- eur mesačne, väčšiu sumu splácať mesačne v jeho možnostiach nie je. Žalovaný ďalej uviedol, že pokiaľ však ide o uplatnený úrok vo výške 28 % ročne zo sumy 2.280,83 eur od 27.07.2017 do zaplatenia, s týmto nesúhlasí, nakoľko sa mu to zdá už moc.
4. Podľa § 282 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak žalovaný uzná nárok uplatnený žalobcom alebo jeho časť, rozhodne súd na návrh žalobcu rozsudkom pre uznanie nároku.
5. Podľa § 285 CSP, odôvodnenie rozsudku pre uznanie nároku obsahuje len stručnú identifikáciu procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre uznanie nároku.
6. S poukazom na vyššie uvedené, keďže žalovaný uznal časť nároku uplatneného podanou žalobou predstavujúcu žalovanú istinu 2.280,83 eur, súd o tejto časti rozhodol rozsudkom pre čiastočné uznanie nároku, nakoľko boli splnené podmienky pre vydanie takéhoto typu rozsudku stanovené v § 282 CSP (žalobca navrhol vydanie rozsudku pre uznanie nároku v jeho písomnom podaní doručenom tunajšiemu súdu dňa 03.11.2017 a žalovaný na pojednávaní dňa 06.11.2017 uznal žalovanú istinu).
7. Súd zároveň aplikujúc ustanovenie § 232 ods. 3 CSP (ktoré umožňuje súdu stanoviť dlhšiu lehotu na splnenie uloženej povinnosti, než je obvyklá trojdňová lehota plynúca od právoplatnosti rozsudku) umožnil žalovanému splácať priznanú istinu 2.280,83 eur v splátkach po 100,- eur mesačne, ktorých splatnosť zároveň určil, pričom v tomto smere súd prihliadol na postoj žalovaného k svojmu dlhu (žalovaný uznal žalovanú istinu) a na jeho súčasné finančné možnosti, keď z vyjadrenia žalovaného vyplynulo, že jeho čistý mesačný príjem spolu s diétami činí 1.000,- eur, pričom sa s manželkou starajú o dve nezaopatrené deti.
8. Súd sa ďalej zaoberal dôvodnosťou zvyšnej časti uplatneného nároku nedotknutého uznávacím prejavom žalovaného, teda nároku na zaplatenie úroku vo výške 28 % zo sumy 2.280,83 eur od 27.07.2017 do zaplatenia. V tomto smere sa súd oboznámil s listinnými dôkazmi, ktoré do spisu doložil žalobca. Súd mal preukázané, že strany sporu uzatvorili dňa 14.03.2013 zmluvu o bežnom účte v zmysle § 708 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka (nazvanú ako Zmluva o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb), na základe ktorej žalobca zriadil pre žalovaného osobný účet č. K Hoci k tomuto osobnému účtu pôvodne nebolo dojednané povolené prečerpanie, žalobca neskôr povolil žalovanému prečerpať osobný účet od 21.08.2015 do limitu 1.500,- eur, čo preukazovalo aj samotné konanie žalovaného, ktorý podľa predložených výpisov z účtu vykonával debetné operácie aj nad rámec kreditných operácii na svojom účte. Výška debetného zostatku na účte žalovaného, ktorý žalovaný žalobcovi doposiaľ nevyrovnal, predstavovala žalovanú istinu, ktorú žalovaný, ako je už vyššie uvedené, uznal. Predmetná zmluva je nesporne spotrebiteľskou zmluvou, keďže pri jej uzatváraní a plnení žalobca konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, teda vystupoval ako dodávateľ podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka a naopak žalovaný, ako fyzická osoba, takto nekonal, teda bol spotrebiteľom podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Preto si žalobca voči žalovanému mohol účtovať úroky iba za predpokladu, že tieto boli zmluvnými stranami individuálne
dojednané. V konaní však nebol zo strany žalobcu predložený žiadny listinný dôkaz preukazujúci dojednanie úroku pre prípad nepovoleného prečerpania na účte. Preto podľa názoru súdu žalovanému nevznikla povinnosť platiť požadovaný úrok. V spotrebiteľskom právnom vzťahu musia byť totižto úroky uvedené priamo v zmluve, inak ich nemožno považovať za individuálne dojednané. A pokiaľ sa žalobca odvolával na všeobecné obchodné podmienky, resp. sadzobník poplatkov a vývesku úrokových sadzieb, súd poukazuje na to, že vo všeobecnosti zmluvné ustanovenia vo vopred pripravovanej formulárovej zmluve, resp. v spleti všeobecných obchodných podmienok alebo iných listín, ktoré naviac navodzujú skôr dojem obsahu nepodstatného charakteru, v tejto časti spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, a preto nie sú pre spotrebiteľa záväzné. Keďže teda žalobca v danom prípade nepreukázal platné individuálne dojednanie úroku vo výške 28 % ročne v spotrebiteľskej zmluve a ani v inej listine, ktorá by bola spojená so zmluvou, bola žaloba v časti celého uplatneného úroku ako nedôvodná zamietnutá.
9. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 CSP tak, že priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na ich náhradu v rozsahu 86 %. Predmetom konania bola žalovaná istina 2.280,83 eur spolu s úrokom vo výške 28 % z tejto sumy od 27.07.2017 do zaplatenia, pričom tento úrok po vyčíslení ku dňu vyhlásenia rozsudku prestavuje sumu 180,21 eur. Predmetom konania tak bola so stavom ku dňu vyhlásenia rozsudku celková suma 2.461,04 eur. Žalobca mal vo veci úspech ohľadne tej časti predmetu konania, ohľadne ktorej bolo rozhodnuté rozsudkom pre čiastočné uznanie nároku, teda ohľadne zaplatenia istiny 2.280,83 eur, čo predstavuje k celkovému predmetu konania 93 %-ný úspech. Naopak žalovaný mal úspech ohľadne tej časti predmetu konania, ohľadne ktorej bola žaloba zamietnutá, teda ohľadne zaplatenia uplatneného úroku, ktorý, ako je už vyššie uvedené, po vyčíslení ku dňu vyhlásenia rozsudku predstavuje sumu 180,21 eur, čo predstavuje k celkovému predmetu konania 7 %-ný úspech žalovaného. Pomer úspechu žalobcu a žalovaného bol tak 93 % ku 7 %-ám, teda rozdiel predstavuje 86 %, ktorý je čistým úspechom žalobcu. Preto súd v takomto rozsahu priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania. O konkrétnej výške priznaných trov súd s poukazom na § 262 ods. 2 CSP rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti rozsudku vydanému na základe čiastočného uznania nároku odvolanie nie je prípustné okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia (§ 356 písm. a/ CSP).
Proti výroku rozsudku, ktorým bola žaloba vo zvyšnej časti zamietnutá a výroku rozsudku o trovách konania možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Dolný Kubín (§ 355 ods. 1 v spojení s § 362 ods. 1 prvá veta CSP).
V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 127 ods. 1 a 2 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, jeho podpísania a uvedenia spisovej značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) - § 363 CSP.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona - zákon č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších zmien.