Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_38Cb-16-2005.pdf
PDF · 125.13 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-38Cb/16/2005
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudcom JUDr. Františkom Čisovským v právnej veci žalobcu: eurobus, a.s., so sídlom v Košiciach, Staničné námestie 9, IČO: 36211079, zastúpený JUDr. Hedvigou Gallovou, advokátkou so sídlom v Bratislave, Zámocká 26, proti žalovanému: S. Q., M.. XX.X.XXXX, Q. F. B., B.. T. XX, zastúpený JUDr. Katarínou Adamovskou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Žižkova 6, v konaní o 10.024,56 € s príslušenstvom
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 3.101,64 € s 13%-ným ročným úrokom z omeškania od 19.9.2002 do zaplatenia, do 15 dní odo dňa tohto rozsudku.
Žalobca má právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
-1-
Žalobou doručenou súdu dňa 15.12.2003 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 10.024,56 € (302.000,- Sk) s 13%-ným úrokom z omeškania od 19.9.2002 do zaplatenia a na náhradu trov konania, z titulu neuhradenia faktúry č. 22627 zo dňa 2.8.2002 splatnej 17.8.2002 znejúcej na sumu 1.045,61 € (31.500,- Sk), faktúry č. 22727 zo dňa 6.8.2002 splatnej 21.8.2002 znejúcej na sumu 99,58 € (3.000,- Sk), faktúry č. 24427 zo dňa 22.8.2002 splatnej 6.9.2002 znejúcej na sumu 49,79 € (1.500,- Sk) a faktúry č. 26527 zo dňa 3.9.2002 splatnej 18.9.2002 znejúcej na sumu 8.829,58 € (266.000,- Sk), vystavených za prepravu osôb za účelom zahraničného zájazdu. V písomnom vyjadrení k žalobe podanom na súde dňa 9.8.2004 žalovaný uviedol, že v čl. II Cena prepravy zmluvy o preprave z roku 2002, v zmysle ktorej sa preprava uskutočňovala, sa so žalobcom dohodli na cene jednej kyvadlovej prepravy v sume 2.157,60 € (65.000,- Sk) s DPH, ktorú sumu žalovaný uhrádzal formou predfaktúr. Žalobca dohodnutú cenu prepravy nerešpektoval. Faktúru č. 22627 navýšil o 1.045,61 € (31.500,- Sk), faktúru č. 22727 o 99,58 € (3.000,- Sk) a faktúru č. 24427 o 49,79 € (1.500,- Sk). Podľa názoru žalovaného je žaloba opodstatnená iba pokiaľ ide o faktúru č. 26527, aj to len do výšky 8.630,42 € (260.000 Sk). Vzhľadom na to, že žalobcovi uhrádzal platby v sumách prevyšujúcich dohodnutú cenu prepravy, uznal svoj dlh len do výšky 6.638,78 € (200.000,- Sk).
-2-
Súd vykonal dokazovanie oboznámením s listinnými dôkazmi, najmä so zmluvou o preprave z roku 2002, faktúrou č. 22627 zo dňa 2.8.2002 splatnou 17.8.2002 znejúcou na sumu 1.045,61 € (31.500,- Sk), faktúrou č. 22727 zo dňa 6.8.2002 splatnou 21.8.2002 znejúcou na sumu 99,58 € (3.000,- Sk), faktúrou č. 24427 zo dňa 22.8.2002 splatnou 6.9.2002 znejúcou na sumu 49,79 € (1.500,- Sk) a faktúrou č. 26527 zo dňa 3.9.2002 splatnou 18.9.2002 znejúcou na sumu 8.829,58 € (266.000,- Sk), so spoločnými
cestovnými lístkami č. 097747, 097748, 07770, 097780, 097746, 097724, 091343, 091371, 091397, 097714, 0977111 a 091365, zmluvou o kyvadlovej preprave z 9.3.2004 a jej dodatkom č. 2, faktúrou č. 910040024 zo dňa 8.7.2004, fakúrou č. 91040025 zo dňa 14.7.2004 a faktúrou č. 91040030 zo dňa 23.7.2004, a dohodou o úhrade pohľadávky z 7.7.2006, podacím lístkom č. 45708, vyjadreniami strán sporu a zistil tento skutkový stav: Žalobca, v zmluve označený ako Slovenská autobusová doprava Košická dopravná spoločnosť, a. s. Odštepný závod ROŽŇAVA, IČO: 36211079 a žalovaný v roku 2002 uzatvorili zmluvu o preprave, na základe ktorej sa žalobca ako dopravca zaviazal uskutočniť kyvadlové prepravy do Bulharska - Pomorie a Carevo počas letnej turistickej sezóny 2002, pričom žalovaný sa ako objednávateľ zaviazal za vykonané prepravy zaplatiť dopravcovi náhradu vo výške stanovenej v čl. II zmluvy. Podľa čl. II Cena prepravy zmluvy o preprave z roku 2002, zmluvné strany sa dohodli na cene jednej kyvadlovej prepravy v sume 65.000,- Sk s DPH. Prípadné ďalšie ubehnuté kilometre nad dohodnutých 2.400 km za jednu prepravu dopravca pripočíta k dohodnutej cene za sadzby: 19,- Sk bez DPH za 1 km. Objednávateľ hradí poplatky počas prepravy, t.j. rozdiel PHM, parkovné a poplatky súvisiace s prepravou mimo pokút zavinených vodičmi týkajúcich sa cestnej premávky. Podľa čl. IV Platobné podmienky zmluvy o preprave z roku 2002, platba sa prevedie formou predfaktúry vo výśke 65.000,- Sk s DPH (bez poplatkov) pred uskutočnením prvej prepravy. Ostatné platby budu hradené priebežne, vždy však najneskôr do začiatku nasledujúcej prepravy. V prípade zvýšených nákladov na dopravu je možné upraviť dohodnutú cenu dopravy len po vzájomnej dohode obidvoch zmluvných strán. Na základe zmluvy o preprave z roku 2002 žalobca žalovanému vyfaktúroval sumu 10.024,56 € za prepravu osôb za účelom zahraničného zájazdu nasledovne: faktúru č. 22627 zo dňa 2.8.2002 splatnú dňa 17.8.2002 znejúcu na sumu 1.045,61 € (31.500,- Sk), faktúru č. 22727 zo dňa 6.8.2002 splatnú 21.8.2002 znejúcu na sumu 99,58 € (3.000,- Sk), faktúru č. 24427 zo dňa 22.8.2002 splatnú 6.9.2002 znejúcu na sumu 49,79 € (1.500,- Sk) a faktúru č. 26527 zo dňa 3.9.2002 splatnú 18.9.2002 znejúcu na sumu 8.829,58 € (266.000,- Sk). Faktúra č. 22627 obsahuje 6 prepráv v celkovej sume 14.107,42 € (425.000,- Sk). Žalovaný uhradil zálohy vo výške 13.061,81 € (393.500,- Sk). Žalobca požadoval rozdiel týchto súm, čo činí sumu 1.045,61 € (31.500,- Sk). Faktúra č. 22727 obsahuje 1 prepravu v sume 2.257,19 € (68.000,- Sk). Žalovaný uhradil zálohou sumu 2.157,61 € (65.000,- Sk). Faktúra č. 24427 obsahuje 1 prepravu v sume 2.257,19 € (68.000,- Sk). Žalovaný uhradil zálohu vo výške 2.207,40 € (66.500,- Sk). Faktúra č. 26527 obsahuje 4 prepravy po 2.207,40 € (66.500,- Sk), teda v sume (8.829,58 €) 266.000,- Sk. Žalovaný zálohu neuhradil. V písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 17.10.2006 žalobca rozdielnosť súm za poskytnutie prepravy na jednotlivých faktúrach odôvodnil tým, že okrem pevnej ceny 2.157,60 € (65.000,- Sk) s DPH za jednu kyvadlovú prepravu si zmluvné strany zároveň dohodli 0,63 € (19,- Sk) bez DPH za každý navyše prejazdený kilometer nad 2.400 prejazdených kilometrov. Ďalším dôvodom je, že miesto odchodu, a v závislosti od neho aj počet reálne najazdených kilometrov, sa menilo. Menilo sa však s vedomím žalovaného, ktorý podpisom tzv. spoločného cestovného lístka odsúhlasoval zmeny. Ďalej uviedol, že o uznaní žalovanej sumy svedčí to, že žalovaný v tejto súvislosti realizoval čiastočné plnenia ako aj to, že medzi zmluvnými stranami došlo k uzatvoreniu dohody o úhrade pohľadávky zo dňa 7.7.2006, obsahom ktorej je mimosúdna dohoda o splatení sumy tvoriacej predmet tohto konania. V písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 15.5.2007 žalovaný namietal, že žalobca si mal ďalšie poplatky, ktoré mu v súvislosti s vykonaním prepravy vznikli, uplatniť v zmysle zmluvy o preprave z roku 2002 dohodnutým spôsobom, t.j. identifikovať ich a následne fakturovať žalobcovi. Nakoľko tak neučinil, na úhradu ďalších poplatkov nemá právo. Pokiaľ ide o faktúru č. 22627, táto obsahuje 6 prepráv v celkovej sume 14.107,42 € (425.000,- Sk). Žalovaný uhradil zálohy vo výške 13.061,81 € (393.500,- Sk). Žalobca požaduje rozdiel týchto súm, čo činí 1.045,61 € (31.500,- Sk). Podľa názoru žalovaného mal žalobca fakturovať sumu 12.945,63 € (390.000,- Sk) (6 x 2.157,61 € (65.000,- Sk)). Teda, po odrátaní záloh má žalovaný preplatok v sume 116,18 € (3.500,- Sk). Faktúra č. 22727 obsahuje 1 prepravu v sume 2.157,61 € (65.000,- Sk), ktorá suma bola uhradená zálohou. Pokiaľ ide o túto faktúru, žalovaná nemá voči žalobcovi dlh. Pokiaľ ide o faktúru č. 24427, táto obsahuje 1 prepravu v sume 2.257,19 € (68.000,- Sk). Žalovaný uhradil zálohu vo výške 2.207,40 € (66.500,- Sk). Žalobca požaduje rozdiel týchto súm, čo činí 49,79 €
(1.500,- Sk). Podľa názoru žalovaného mal žalobca fakturovať sumu 2.157,61 € (65.000,- Sk). Teda, po odrátaní zálohu má žalovaný preplatok v sume 49,79 € (1.500,- Sk). Faktúra č. 26527 obsahuje 4 prepravy po 2.207,40 € (66.500,- Sk). Žalovaný zálohu neuhradil. Podľa názoru žalovaného mal žalobca fakturovať sumu 8.630,42 € (260.000,- Sk) (4 x 2.157,61 € (65.000,- Sk), teda o 199,16 € (6.000,- Sk) menej. Dlh žalovaného je vzhľadom na uvedené podľa názoru žalobcu 8.630,42 € (260.000,- Sk) a preplatok 165,97 € (5.000,- Sk). Započítaním tejto sumy je dlh vo výške 8.464.45 € (255.000,- Sk). Dňa 9.3.2004 žalobca, v zmluve označený ako SAD KDS Košice a.s., DZ Sp. N. Ves, IČO: 36211079 a žalovaný uzatvorili zmluvu o kyvadlovej preprave. Podľa čl. II Predmet zmluvy predmetnej zmluvy, 1. Objednávateľ záväzne objednáva kyvadlovú prepravu osôb na letnú turistickú sezónu 2004 podľa priloženého časového harmonogramu nasledovne: a) miesto určenia: Bulharsko, Carevo (Mičurin), b) trasa: Spišská Nová Ves - Prešov - Košice - Seňa/Tornyosnémeti - Miskolc - Debrecen - Artánd/ Oradea - Cluj-Napoca - Sibiu - Rimnicu Vilcea - Giurgiu/Ruse - Sumen - Burgas - Carevo, c) v termíne: od 22.6.2004 do 5.9.2004 (9 kyvadiel pre ležadlový autobus) a od 30.6.2004 do 6.9.2004 (8 kyvadiel pre klimatizovaný autobus), d) odchody podľa priloženého termínovníka. 2. Dopravca sa zaväzuje zabezpečiť kyvadlovú prepravu podľa uvedeného autobusom typu Karosa LC 735 s ležadlovou úpravou a autobusom Karosa LC 956 - s klimatizáciou. Vlastníkom autobusov je SAD KDS Košice a.s., DZ Spišská Nová Ves. Podľa čl. III Cena prepravy, 1. Cena bola stanovená dohodou zmluvných strán na základe zákona č. 18/1996 Z.z. o cenách. Cena včítane DPH, diét vodičov, diaľničných poplatkov, ceny pohonných hmôt a ostatných náležitostí je stanovená: a) 1 kyvadlo pri ubehnutí do 2.760 km, cena za jedno kyvadlo 97.000 Sk, b) cena je kalkulovaná zo Spišskej Novej Vsi s prístavnými kilometrami c) správnosť stanovených km sa spoločne overí po prvom absolvovanom kyvadle d) vyšší počet km môže byť iba na základe dohody a písomného potvrdenia objednávateľa v prípade pristavenia v inom meste, ako bola kalkulovaná cená prepravy. Dňa 23.7.2004 uzatvorili žalobca a žalovaný dodatok č. 2 ku zmluve o kyvadlovej preprave z 9.3.2004, podľa ktorého objednávateľ na základe zmeny zákona o DPH požiadal o prehodnotenie dohodnutej ceny za nasledujúce prepravy. Po prerokovaní predmetnej problematiky za zmluvné strany dohodli na znížení dohodnutej čiastky o 6.000,- Sk, t.j. na sume 91.000,- Sk za každú nasledujúcu prepravu. Dopravca za km ubehnuté naviac oproti dohodnutým 2.760 km bude objednávateľovi doúčovavať príslušné sumy. Tolerancia je do 30 prekročených km. Žalovaný si uplatnil voči žalobcovi aj ďalšie pohľadávky. Ide o preplatky za prepravu spočívajúce v DPH zo zaplatených zálohových platieb v zmysle zmluvy o kyvadlovej preprave z 9.3.2004. Pred poskytnutím prepráv a vystavením faktúr bolo plnenie, ktoré je predmetom tohto konania, od platenia dane oslobodené. Žalobca však faktúry neupravil, sumu pripadajúcu na DPH si ponechal, čím sa podľa názoru žalovaného bezdôvodne obohatil. Z dohody o úhrade splátok zo dňa 7.7.2006 vyplynulo, že žalovaný uznal svoj dlh voči žalobcovi v sume 10.024.56 € (302.000,- Sk) z titulu neuhradených faktúr za vykonanú prepravu v mesiacoch august a september 2002, pričom sa zaviazal uhradiť ho žalobcovi v splátkach, a to nasledovne: do 15.9.2006 sumu 75.500,- Sk, do 15.11.2006 sumu 75.000,- SK a do 31.12.2006 sumu 151.000 Sk. Dňom podpísania dohody povinný uhrádza k rukám oprávneného sumu 30.676,- Sk titulom trov konania. Zmluvné strany sa dohodli, že nesplnením čo i len jednej splátky sa stane zročným celý dlh a povinný sa zaväzuje uhradiť oprávnenému zostatok pohľadávky s úrokmi z omeškania. Opravnený prehlásil, že do 3 dní odo dňa splnenia podmienok dohody zo strany povinného, zoberie žalobu vedenú na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 38Cb 16/2005 v celom rozsahu späť a nebude požadovať náhradu trov konania. Z podacieho lístka č. 45708 mal súd za preukázané, že žalovaný dňa 7.7.2006 uhradil právnemu zástupcovi žalobcu sumu 1.018,92 € (30.696,-Sk). Nakoľko žalovaný poukázal žalobcovi sumu 1.018,92 € (30.696,- Sk) na trovy konania, uplatnil námietku započítania aj vo vzťahu ku tejto sume. Z listinného dôkazu zo dňa 13.6.2006 vyplynulo, že žalovaný odstúpil od dohody o splátkach dlhu s odôvodnením, že suma, ktorú žalobcovi dlhuje je nižšia, než suma uvedená v dohode Z dôvodu, že výška trov konania, ktoré žalovaný uhradil dňa 7.7.2006 nezodpovedá sume, na ktorú má podľa názoru žalovaného žalobca nárok, žalovaný požiadal o jej vrátenie.
V písomnou vyjadrení doručenom súdu dňa 6.9.2007 žalobca argumentoval tým, že suma 1.018,92 € (30.696,- Sk) nesúvisí s dlhom žalovaného voči žalobcovi prejednávanom v tomto konaní. Ide o úhradu časti trov konania, ktoré boli žalobcovi súdom priznané a žalovaným vyplatené právnemu zástupcovi žalobcu pri spisovaní dohody o mimosúdnom vysporiadaní dlžnej sumy formou splátok. Na pojednávaní konanom na súde dňa 18.2.2008 žalovaný uznal pohľadávku do výšky 5.603,27 € (177.841,80 Sk). V prevyšujúcej časti tvoriacej rozdiel medzi žalobným petitom a uznaním dlhu má žalovaný za to, že ku zániku pohľadávky došlo zápočtom, resp. boli započítané preplatky, ktoré zvýšili zo zaplatených záloh za jednotlivé prepravy. Súd v danej právnej veci rozhodol rozsudkom, č.k. 38Cb 16/2005-156 zo dňa 10.12.2009 tak, že žalovaného zaviazal ku povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 10.024,56 € spolu s 13%-ným ročných úrokom z omeškania zo sumy 10.024,56 € od 19.9.2002 do zaplatenia a nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 870,36 €. Proti predmetnému rozsudku v časti o zaplatenie 3.101,64 € s príslušenstvom a náhrady trov konania podal v zákonnej lehote žalovaný odvolanie. V odvolaní v podstatnom namietal nedôvodnosť navýšenia faktúr nad sumu 2.157,60 € (65.000,- Sk), nakoľko trasa bola pevne dohodnutá. Rovnako namietal, že súd sa započítaním pohľadávok nezaoberal. Vo vyjadrení k odvolaniu proti rozsudku žalobca uviedol, že faktúra č. 91040030, o ktorú žalovaný opiera svoje odvolanie, bola vystavená Dopravným závodom Spišská Nová Ves, teda nie žalobcom. Pokiaľ ide o tvrdenie o nesprávne uplatňovanej DPH, z predmetnej faktúry jednoznačne vyplýva, že DPH sa neuplatňovala. DPH bola vždy fakturovaná v zmysle platného zákona o DPH. Pokiaľ ide o trasu, resp. počet prejazdených kilometrov, s poukazom na čl. II zmluvy o preprave z roku 2002 uviedol, že skutočný počet prejazdených kilometrov bol na spoločnom cestovnom lístku podpisom zamestnanca žalovaného vždy potvrdený. Na základe odvolania žalovaného Krajský súd v Košiciach ako súd druhej inštancie uznesením č.k. 4Cob 101/2010-184 zo dňa 16.3.2011 zrušil rozsudok v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 3.101,64 € spolu s 13%-ným ročným úrokom z omeškania od 19.9.2002 do zaplatenia a vo výroku o trovách konania a v zrušenom rozsahu vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Proti výroku, ktorým súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 6.922,80 € spolu s 13%- ným ročným úrokom z omeškania od 19.9.2002 do zaplatenia nebolo podané odvolanie, teda stal sa právoplatným dňa 4.3.2010. Po rozhodnutí súdu druhej inštancie predmetom konania zostala suma 3.101,64 € spolu s 13%-ným ročným úrokom z omeškania od 19.9.2002 do zaplatenia. Žalovaného obrana vo vzťahu ku nároku, ktorý zostal predmetom tohto konania spočívala v uplatnení započítacej námietky. Žiadal započítať sumy, ktoré zaplatil v sporných faktúrach z roku 2002 a v ďalších troch faktúrach z roku 2004, pričom žiadal započítať aj ďalšie nároky. V odôvodnení uznesenia súd druhej inštancie uložil súdu prvej inštancie povinnosť vyporiadať sa so započítacou námietkou žalovaného, najmä posúdiť, či ide o vzájomné pohľadávky účastníkov konania (strán sporu). Započítaniu nebráni ak ide o rôzne (aj z rôznych období) obchodné prípady, z ktorých nároky strán vznikli a či na strane žalovaného skutočne ide o pohľadávku, alebo len o námietku nesprávne vyúčtovaného prepravného. Úlohou súdu prvej inštancie je zároveň posúdiť, o aký nárok zo strany žalovaného ide, kedy sa tento nárok stal splatným, a teda, či je spôsobilý na započítanie. Následne súd prvej inštancie uzavrie, či došlo k zániku pohľadávok strán sporu, alebo nie, prípadne ak áno, v akom rozsahu a vo veci rozhodne presúmateľným spôsobom. Na pojednávaní konanom na súde dňa 13.11.2013 žalovaný pred súdom predniesol, že z čl. II zmluvy o preprave vyplýva, že cenu za prípadné zvýšenie nákladov bolo potrebné upraviť po vzájomnej dohode zmluvných strán. Rovnako uviedol, že zmluva nadobúda účinnosť dňom jej podpisu, avšak táto zmluva, na základe ktorej sa uskutočnovala preprava v roku 2002, nie je datovaná. V písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 3.2.2014 žalobca uviedol, že zmluvu o preprave z roku 2002 so žalovaným uzatvoril za Slovenskú autobusovú dopravu Košickú dopravnú spoločnosť Košice, akciovú spoločnosť, Odštepný závod Rožňava, riaditeľ závodu L. P.. Zmluvu o preprave z roku 2004 so žalovaným za AD KDS Košice a.s. uzatvoril DZ Spišská Nová Ves riaditeľ závodu Ing. Macala. Teda zmluvy uzatvorili iné, ekonomicky samostatné, na sebe nezávislé subjekty. Rovnako vzniesol námietku premlčania nárokov z faktúr, v ktorých žalobca vidí bezdôvodné obohatenie z titulu neoprávneného účtovania DPH, t.j. faktúry č. 910040024 zo dňa 8.7.2004, fakúry č. 91040025 zo dňa 14.7.2004 a faktúry č. 91040030 zo dňa 23.7.2004, a to s poukazom na dátumy ich splatností. Uviedol, že je prinajmenšom otázne, z akého dôvodu žalovaný žiadal vrátenie neoprávnene vyplatenej DPH z roku 2004 až listom zo dňa 2.5.2007.
V písomnom podaní podanom na súde dňa 12.4.2017 žalovaný zhrnul svoju obranu do nasledovných tvrdení: Žalovaný dňa 9.3.2004 uzatvoril zmluvu o preprave so žalobcom, v tom čase označeným ako „SAD KDS Košice a.s., DZ Sp. No. Ves“ Išlo o odštepný závod žalobcu, ktorý v čase uzavretia zmluvy nemal právnu subjektivitu, a teda všetky úkony vykonané vedúcim odštepného závodu boli úkonmi žalobcu, čo potvrdzuje aj IČO a DIČ žalobcu uvedené na zmluve. S poukazom na čl. III Cena prepravy, bod 1. zmluvy o kyvadlovej preprave z 9.3.2004 uviedol, že išlo o cenu vrátane DPH, diét vodičov, diaľničných poplatkov, ceny pohonných hmôt a ostatných náležitostí v sume 97.000,- Sk za jedno kyvadlo. Kyvadlom sa rozumie cesta zo Spišskej Novej Vsi do miesta určenia (Bulharsko, Carevo (Mičurin)) a naspäť. Trasa bola zmluvnými stranami presne dohodnutá v čl. II bode 1 b) a čl. III bode 1 a) predmetnej zmluvy. Rovnako uviedol, že v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy o preprave bola doprava zdaniteľným plnením a uplatňovala sa na ňu 19%-ná sadzba DPH. Odo dňa 1.5.2005, kedy nadobudol účinnosť zákon č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty, bola doprava osôb od dane oslobodená. Vzhľadom na uvedené, zmluvné strany uzatvorili dodatok č. 2 ku zmluve zo dňa 23.7.2004, v ktorom sa dohodli na znížení jedného kyvadla na 3.020,65 € (91.000,- Sk). Nakoľko zníženie o 199,16 € (6.000,- Sk) nezodpovedalo pôvodnej 19%-nej DPH, podľa názoru žalovaného, jeho nárok predstavuje sumu 2.989,13 €. Konkrétne ide o trikrát 514,09 € (15.487,40 Sk), čo predstavuje 19% DPH z pôvodne dohodnutej ceny dopravy 3.219,81 € (97.000,- Sk) a trikrát 482,29 € (14.529,40 Sk), čo predstavuje 19% DPH z ceny 3.020,65 € (91.000,- Sk). Ďalej uviedol, že za účelom urovnania sporných nárokov dňa 19.6.2006 žalovaný predložil žalobcovi návrh dohody o splátkach dlhu, obsahom ktorého bolo uhradenie dlhu, ktorý je predmetom tohto konania a uhradenie sumy 1.018,92 € k rukám právnej zástupkyni žalobcu titulom trov konania, ktorú sumu žalovaný dňa 7.7.2006 uhradil. Nakoľko k platnej dohode v dôsledku späťvzatia návrhu dohody o splátkach dlhu z 19.6.2006 zo strany žalovaného nedošlo, nemohol z nej ani žalobcovi vzniknúť nárok na trovy konania. Túto úhradu je preto potrebné započítať na dlh žalovaného voči žalobcovi. Namietal, že to, že delegáti cestujúci so zákazníkmi v jednotlivých autobusoch podpísali vodičom autobusov spoločné cestovné lístky ešte neznamená, že žalovaný s navýšením cien za jednotlivé prepravy súhlasil. Delegáti nedisponovali splnomocnením žalovaného na takéto úkony a neboli ani v rámci svojej činnosti oprávnení odsúhlasiť takého navýšenie. V podaní doručenom súdu dňa 19.5.2017 žalobca opätovne uviedol, že z predmetných faktúr jednoznačne vyplýva, že sadzba DPH je 0 %. Čo sa týka obrany žalovaného ohľadom sumy 1.018,92 € z titulu trov konania, ktoré vyplatil pri uzatvorení dohody o splátkach dlhu dňa 19.6.2006, táto suma nemôže byť započítaná. Ide o trovy konania za úkony právnej služby v mimosúdnom konaní strán sporu. Nie je pravda, že nedošlo k platnému uzatvoreniu dohody. Na základe tejto dohody žalovaný aj čiastočne plnil. Svoje rozhodnutie neplniť v zmysle dohodnutých splátok oznámil až listom zo dňa 13.10.2006, t.j. účelovo po uplynutí splatnosti prvej splátky dlžnej sumy v snahe oddialiť čas zaplatenia dlhu.
-3-
Podľa ust. § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka, právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon. Podľa ust. § 269 ods.2 Obchodného zákonníka, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá. Podľa ust. § 580 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie. Podľa ust. § 581 ods. 2 Občianskeho zákonníka, započítať nemožno premlčané pohľadávky, pohľadávky, ktorých sa nemožno domáhať na súde, ako aj pohľadávky z vkladov. Proti splatnej pohľadávke nemožno započítať pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná.
Podľa ust. § 358 Obchodného zákonníka, na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť na súde. Započítaniu však nebráni, ak je pohľadávka premlčaná, ale premlčanie nastalo až po dobe, keď sa pohľadávky stali spôsobilými na započítanie. Podľa ust. § 365 Obchodného zákonníka platného a účinného v rozhodnom období, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.. Podľa ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka platného a účinného v rozhodnom období, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti a nie je dohodnutá sadzba úrokov z omeškania, je dlžník povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 1% vyššie, než je úroková sadzba určená obdobne podľa § 502. Podľa ust. § 501 ods. 1 Obchodného zákonníka platného a účinného v rozhodnom období, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške. Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka platného a účinného v rozhodnom období, Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa ust. § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. platného a účinného v rozhodnom období, Výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska2) platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
-4-
Započítanie je jednostranný právny úkon, na ktorý sa nevyžaduje súhlas druhej strany a možno ho vykonať aj proti jeho vôli. Pokiaľ žalobca v konaní uviedol, že so započítaním nesúhlasí, nemá to na prípadný zánik vzájomných pohľadávok započítaním (ak sú splnené zákonné podmienky) žiaden vplyv. Predpokladom zániku pohľadávok započítaním je totiž existencia vzájomných pohľadávok veriteľa a dlžníka, ktorí sú voči sebe vo vzťahu zároveň veriteľa aj dlžníka, ide o plnenie rovnakého druhu a na základe započítacieho prejavu jedného z nich (prípadne dohodou oboch) dôjde k zániku v rozsahu, v akom sa tieto pohľadávky vzájomne kryjú. V obchodných vzťahoch platia pre započítanie aj ust. § 358 Obchodného zákonníka. K zániku vzájomných pohľadávok dochádza okamihom, kedy sa pohľadávky spôsobilé na započítanie stretli. Vykonaným dokazovaním, vychádzajúc z tvrdení strán sporu a nimi predložených dôkazov, dospel súd k záveru, že v prejednávanej veci nebolo sporné, že v roku 2002 žalovaný a žalobca uzatvorili zmluvu, na základe ktorej sa žalobca ako dopravca zaviazal uskutočniť kyvadlové prepravy do Bulharska (Pomorie a Carevo) počas letnej turistickej sezóny 2002, pričom žalovaný sa ako objednávateľ zaviazal za vykonané prepravy zaplatiť dopravcovi náhradu vo výške 2.157,60 € (65.000,- Sk). Strany sporu zhodnými tvrdeniami o uzatvorení zmluvy o preprave z roku 2002 v priebehu konania zhojili nedostatok náležitosti zmluvy spočívajúci v neuvedení dátumu uzatvorenia zmluvy. Súd sa v intenciách uznesenia súdu druhej inštancie zaoberal námietkou započítania pohľadávok vznesenou zo strany žalovaného. S tvrdením žalovaného, že trasa bola pevne dohodnutá sa súd nestotožnil. Uvedené vyplýva z čl. II Cena prepravy zmluvy o preprave z roku 2002, ktorý priamo počíta s možnosťou navýšenia počtu prejdených kilometrov. Pokiaľ ide o poplatky, ktoré žalobcovi vznikli v súvislosti s vykonaním jednotlivých prepráv v roku 2002 nad pevne stanovenú sumu 2.157,60 € (65.000,- Sk) s DPH za jednu kyvadlovú prepravu, sporná medzi stranami sporu zostala otázka, či delegát zájazdu bol osobou oprávnenou odsúhlasovať zmeny trasy, v dôsledku čoho sa navýšil počet skutočne prejazdených kilometrov, resp. či na odsúhlasenie takýchto zmien postačoval podpis delegáta na spoločnom cestovnom lístku. V zmluve o preprave z roku 2002 absentuje úprava, ktorá osoba je oprávnená schvaľovať zmeny trasy a v jej dôsledku vyšší počet skutočne prejdených kilometrov. Súd považoval podpis zamestnanca žalovaného, resp. delegáta zájazdu na jednotlivých spoločných cestovných lístkoch za dostatočný dôkaz o tom, že počet reálne prejazdených kilometrov, resp. zmena trasy bola uskutočňovaná s vedomím žalovaného. Vzhľadom na charakter poskytovanej služby (preprava osôb), ide o službu, pri ktorej schválenie zmien trasy vyžaduje
okamžité rozhodnutie. Podľa názoru súdu, delegát zájazdu, ktorý bol za žalovaného ako jediný prítomný pri uskutočňovaní prepravy, je osobou, ktorá je v rámci svojej činnosti oprávnená odsúhlasiť takého navýšenie. Počet skutočne prejazdených kilometrov mal súd za preukázaný aj na základe žalobcom predložených tachografických kotúčov. Z hľadiska sumy 1.018,92 €, strany sporu zhodne potvrdili, že na základe dohody žalovaný dňa 7.7.2006 uhradil túto sumu právnemu zástupcovi žalobcu. Nakoľko ide o sumu, vyplatenú na základe dohody, od ktorej napokon žalovaný odstúpil, nejde o trovy mimosúdneho konania, ale len o ďalšiu pohľadávku, o ktorej ak žalovaný tvrdí, že ju zaplatil v dôsledku odstúpenia od dohody bez právneho titulu, ide o bezdôvodné obohatenie. V takom prípade je dlžníkom vždy ten, kto tieto prostriedky reálne má a tým je právny zástupca žalobcu, nie žalobca. V tomto vzťahu nemožno držiteľa peňažných prostriedkov vnímať len ako platobné miesto tak, ako tvrdí žalovaný. Táto suma nemôže byť predmetom započítania, nakoľko nie je splnená podmienka vzájomnej pohľadávky žalovaného ako veriteľa a žalobcu ako dlžníka. Súd mal takisto preukázané, že dňa 9.3.2004 žalobca a žalovaný uzatvorili zmluvu o kyvadlovej preprave, na základe ktorej sa žalobca ako dopravca zaviazal uskutočniť kyvadlové prepravy do Bulharska, Carevo (Mičurin) počas letnej turistickej sezóny 2004, pričom žalovaný sa ako objednávateľ zaviazal za vykonané prepravy zaplatiť dopravcovi náhradu vo výške 3.219,81 € (97.000,- Sk). Medzi stranami sporu zostala sporná cena za 1 kyvadlovú prepravu z prepráv uskutočňovaných v počas letnej turistickej sezóny 2004. Podľa názoru žalovaného, cena 1 kyvadlovej prepravy mala reflektovať zmenu zákonnej úpravy spočívajúcu v oslobodení prepráv osôb od DPH. Nakoľko žalobca cenu 1 kyvadlovej prepravy za prepravy uskutočnené do času uzatvorenia dodatku č. 2 ku zmluve o kyvadlovej preprave z 9.3.2004 o 19%-nú DPH neponížil, žalovaný si voči žalobcovi započítal sumu 2.989,13 € predstavujúcu podľa jeho názoru neoprávne započítanú DPH. Zo znenia čl. III písm. a) zmluvy o kyvadlovej preprave z 9.3.2004 jednoznačne vyplýva, že cena za 1 kyvadlo pri prejdení do 2.760 km je pevne stanovená na 3.219,81 € (97.000 Sk). To znamená, že bez ohľadu na to, či v priebehu platnosti zmluvy dôjde či ku zmene výšky DPH, alebo ku zmene inej zo zložiek obsiahnutých v pevne stanovenej cene za 1 kyvadlo (napr. pohonných hmôt, diaľničných poplatkov a pod.), táto suma je nemenná. Žalovaný s takto fixne stanovenou cenou prepravy, bez ohľadu na meniace sa zložky, ktoré ju tvoria, súhlasil, čo potvrdil svojim podpisom na zmluve. Navyše, zmluvné strany sa dohodli, že jej jednotlivé časti, cenu za 1 kyvadlo nevynímajúc, je možné meniť len na základe dohody zmluvných strán písomným dodatkom. Skutočnosť, že odo dňa 1.5.2005, kedy nadobudol účinnosť zákon č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty, došlo ku zmene právnej úpravy v tom zmysle, že doprava osôb bola od dane oslobodená, sa prejavilo v uzatvorení dodatku č. 2 ku zmluve o kyvadlovej preprave zo dňa 23.7.2004. v ktorom sa zmluvné strany dohodli na znížení 1 kyvadla na 3.020,65 € (91.000,- Sk). Podpisom dodatku č. 2 podľa názoru súdu žalovaný jasne deklaroval skutočnú vôľu a ochotu prijať tento spôsob riešenia ako reakciu na zmenu právnej úpravy týkajúcu sa oslobodenia prepravy osôb od DPH. Pri skúmaní podmienok započítania sa súd sa nestotožnil s argumentom žalobcu, že zmluva o preprave z roku 2002 a zmluva o kyvadlovej preprave z 9.3.2004 boli podpísaná odlišnými subjektami, teda, že z dôvodu rozdielnosti subjektov, ktoré so žalovaným uzatvorili zmluvy o preprave nemohlo dôjsť k započítaniu. Nakoľko odštepný závod Rožňava ani dopravný závod Spišská Nová Ves nemajú právnu subjektivitu, je zrejmé, že obe zmluvy so žalovaným uzatvoril samotný žalobca. Pokiaľ ide o preplatky z faktúr vystavených na základe zmluvy o preprave z roku 2002, nakoľko súd vyhodnotil, že žalobca skutočne prešiel počet ním uvedených kilometrov na jednotlivých spoločných cestovných lístkoch, v dôsledku čoho sa zvýšila fakturovaná cena za prepravu, žalobca si účtoval tieto poplatky navyše plne v súlade so zmluvou o preprave z roku 2002. Nakoľko samotný žalovaný uviedol, že žalobcovi za jednotlivé prepravy uhradil len pevne dohodnutú sumu 2.157,60 € (65.000,- Sk), žalobca nepochybne žiadnu pohľadávku voči žalovanému spočívajúcu v preplatkoch nemá, a teda nemohlo dôjsť ani k jej započítaniu. Naopak, žalovaný žalobcovi dlží sumu tvoriacu poplatky vzniknuté v súvislosti s vykonaním prepráv v roku 2002 tak, ako uviedol žalobca v žalobe. Z hľadiska preplatkov z faktúr z roku 2004 spočívajúce v nevrátenej DPH, súd vzhľadom na vyššie uvedené argumenty rovnako uzavrel, že žalobca sumy uvedené na faktúrach z roku 2004 účtoval správne. Žalovaný teda nemá pohľadávku voči žalobcovi tvoriacu nevrátenú DPH, a teda nemohol si ju voči žalobcovi ani započítať. Pre úplnosť súd dodáva, že žalobca v priebehu konania vzniesol námietku premlčania faktúr z roku 2004. Nakoľko však súd uzavrel, že sumy uvedené vo faktúrach z roku 2004 žalobca žalovanému fakturoval správne, žalovaný nemá voči žalobcovi pohľadávku, a teda nemohlo dôjsť ani k jej premlčaniu a následne k prípadnému započítaniu. Vzhľadom na uvedené, začiatkom plynutia premlčacích dôb sa súd nezaoberal.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd uzavrel, že ku zániku pohľadávok strán sporu započítaním nedošlo, preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Zároveň súd priznal žalobcovi v zmysle ust. § 365 Obchodného zákonníka v spojení s ust. § 369 Obchodného zákonníka, § 502 Obchodného zákonníka, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. aj žiadané úroky z omeškania vo výške uvedenej vo výrokovej časti rozsudku z fakturovanej sumy tvoriacej cenu za poskytnutú prepravu v zmysle zmluvy o preprave z roku 2002, ktorá po rozhodnutí súdu druhej inštancie zostala predmetom tohto konania, a to odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti faktúry č. 26527 z 3.9.2002 splatnej dňa 18.9.2002 do zaplatenia (diskontná sadzba NBS k 19.9.2002 bola 7,50%).
-5-
Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. V danom prípade mal žalobca v konaní plný úspech, preto mu súd v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP - v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, s uvedením spisovej značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody ) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.