Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_28Cb-101-2014.pdf
PDF · 132.38 KB
Case nature
Area
Subarea
28Cb/101/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudkyňou JUDr. Katarínou Bartalskou v právnej veci žalobcu: MAKE TECHNOLOGY, s.r.o. so sídlom Hradná 3, 841 10 Bratislava, IČO: 35 856 599, zast. JUDr. Peter Bilkovič, advokát so sídlom Strojnícka 8, 827 01 Bratislava proti žalovanému v 1. rade: Wüstenrot poisťovňa, a.s. so sídlom Karadžičova 17, 825 22 Bratislava, IČO: 31 383 408 a žalovanému v 2. rade: Z. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. XX, XXX XX L., zast. STANĚK VETRÁK & PARTNERI, s.r.o. so sídlom Vlčkova 18, 811 06 Bratislava o zaplatenie 165,- EUR s príslušenstvom
rozhodol:
I. Žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 165,- EUR s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 165,- EUR od 14.10.2012 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Súd priznáva ž a l o b c o v i nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v 1. rade v celom rozsahu.
III. Súd priznáva ž a l o b c o v i nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v 2. rade v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa domáhal žalobou zo dňa 28.04.2014 doručenou tunajšiemu súd dňa 05.05.2014 voči žalovaným vydania rozsudku, na základe ktorého by boli žalovaní spoločne a nerozdielne povinní zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 165,- EUR s úrokom z omeškania a náhrady trov konania a to z dôvodu neuhradenia poistného plnenia v časti spoluúčasti v rámci plnenia z povinného zmluvného poistenia.
2. Žalobca svoj nárok uvedený v žalobe odôvodnil tým, že dňa 15.02.2012 asi o 08:00 hod. vodič a prevádzkovateľ motorového vozidla zn. V. C. EČV: L - žalovaný v 2. rade spôsobil dopravnú nehodu takým spôsobom, že pri jazde z prúdu do prúdu zachytil stojace vozidlo žalobcu V. Z. EČV: L čím mu tento spôsobil škodu. O dopravnej nehode bol spísaný záznam o dopravnej nehode, ktorý podpísal bez výhrad žalovaný v 2. rade. Tento bol pre prípad spôsobenia škody poistený u žalovaného v 1. rade - povinné zmluvné poistenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla podľa zákona č. 431/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov. Žalovaný v 2. rade si splnil aj svoju zákonnú povinnosť podľa § 10 ods. 1 cit. zákona a poistnú udalosť nahlásil žalovanému v 1. rade, čím ho poveril vybavením nárokov na náhradu škody poškodeného - žalobcu, číslom poistnej udalosti č. 15003204/010-1. Žalobca mal svoje motorové vozidlo poistnou zmluvou č. 6890003616 - havarijne poistené v spoločnosti Generali Slovensko poisťovňa, a.s., IČO: 35 709 332, so sídlom Lamačská cesta 3/A, 841 04 Bratislava, zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sa, vložka č. 1325/B a z tohto poistenia si uplatnil aj nárok na poistné plnenie. Toto mu bolo aj bez akýchkoľvek problémov poskytnuté vo výške 1.523,80 EUR s tým, že bola odpočítaná dohodnutá spoluúčasť podľa poistnej zmluvy vo výške 165,- EUR - oznámenie poisťovne zo dňa 29.03.2012.
3. Žalobca má za to, že predmetnú spoluúčasť je povinný uhradiť žalovaný v 1. rade na vrub povinného zmluvného poistenia za škodu spôsobeného prevádzkou motorového vozidla žalovaného v 2. rade. Spoločnosť Generali Slovensko poisťovňa, a.s. žalovaného v 1. rade požiadala, avšak tento nič nehovoriacim a kontroverzným listom zo dňa 28.09.2012 oznámil, že túto škodu nepreplatí s tým, že nie je preukázaná príčinná súvislosť medzi vznikom škody a prevádzkou motorového vozidla žalovaného v 2. rade. Na odvolanie sa žalobcu žalovaný v 1. rade oznámil, že na svojom stanovisku trvá a považuje ho za konečné a nemenné. Žalobca v žalobe navrhol vykonanie dôkazu - vyhotovenie znaleckého posudku nezávislým znalcom, ktorý sa má vyjadriť k priebehu dopravnej nehody čím by bol odstránený rozpor namietaný žalovaným v 1. rade. Zároveň si žalobca uplatnil aj nárok na úrok z omeškania v zákonom stanovenej výške v zmysle ustanovenia § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Žalovaný mal poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa poskytnúť poškodenému poistné plnenie. Za skončenie prešetrovania žalobca považuje dátum uvedený v liste označenom ako „Oznámenie o poistnom plnení“, v ktorom bolo konštatované, že šetrenie poistnej udalosti bolo ukončené dňa 28.09.2012.
4. K žalobe sa vyjadril žalovaný v 1. rade podaním zo dňa 10.06.2014, doručeným súdu dňa 13.06.2014, v ktorom uviedol, že predmetnú udalosť bezodkladne prešetril a dospel k záveru, že jej vznik nie je v príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou. Na základe uvedeného listom zo dňa 18.09.2012 oznámil žalobcovi, že škodovú udalosť vybavuje bez nároku na poistné plnenie. Uviedol, že má odôvodnené pochybnosti o právnom základe nároku žalobcu ako poškodeného na náhradu škody, nakoľko nemá za preukázané, že ku škodovej udalosti došlo a už vôbec, že k nej došlo spôsobom a v rozsahu ako uvádza žalobca. Na základe vyhotovenej fotodokumentácie vyplynulo, že rozsah poškodenia motorových vozidiel nezodpovedá deklarovanému priebehu dopravnej nehody, najmä z hľadiska nekorešpondencie z energetického ako aj geometrického hľadiska. V závere navrhol vykonať dôkaz výsluchom svedkov, vodiča Z. L. a B. F. ako účastníkov škodovej udalosti.
5. K žalobe sa vyjadril žalovaný v 2. rade podaním zo dňa 16.06.2014, doručeným súdu dňa 16.06.2014, v ktorom uviedol, že škodový nárok žalobcu je uplatnený v rozsahu nezodpovedajúcom reálnej škode, ktorá mu vznikla škodovou udalosťou žalovaným v 2. Rade a nie je prípustné, aby žalovaný v 2. rade zodpovedal za údajnú škodu nad rozsah skutočného poškodenia na motorovom vozidle žalobcu. Namieta aj nedostatok pasívnej legitimácie na strane žalovaného v 2. rade, a to z dôvodu rozporu s ustanovením § 420 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. - Obchodný zákonník (ďalej aj ako „ObZ“), pretože na daný prípad sa aplikuje ustanovenie § 15 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnou poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej aj ako „PZP“). Žiadal, aby súd žalobu voči žalovanému v 2. rade zamietol ako nedôvodnú a priznal žalovanému v 2. rade nárok na náhradu trov konania.
6. K vyjadreniu žalovaného v 2. rade sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 10.07.2014 stanoviskom, že vzhľadom k tomu, že žalovaný v 2. rade popiera rozsah spôsobenej škody pri dopravnej nehode, už v samotnom žalobnom návrhu žiada, aby súd vykonal dôkaz nezávislým znalcom v odbore cestná doprava a oceňovanie motorových vozidiel, lebo od samotného počiatku k tomu smeruje aj stanovisko žalovaného v 1. rade. Navrhuje, aby tento dôkaz bol zabezpečený na náklady oboch žalovaných, lebo oni spochybňujú rozsah spôsobenej škody. Žalobca má za to, že rozsah škody bol jednoznačne zadokumentovaný a zistený šetrením poisťovacej spoločnosti Generali Slovensko poisťovňa, a.s. pri riešení poistného prípadu č. 2090085385. Tvrdenie žalovaného v 2. rade, že rozsah poškodenia vozidla pri dopravnej nehode žalobcu bol iného rozsahu ako bolo zadokumentované a preverené, nemá v ničom oporu (prečo by za daného stavu žalobca menil rozsah poškodenia - nemá to žiadnu skutkovú ani právnu logiku).
7. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný v 1. rade podaním zo dňa 21.07.2014, doručeným súdu dňa 28.07.2014, v ktorom uviedol, že zodpovednosť za prípadnú škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla typu S. C., EČ: L vyplýva žalovanému v 2. rade s poukazom na § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka s poukazom na porušenie právnej povinnosti vyplývajúcej zo zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a § 427 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka vzhľadom na skutočnosť, že je prevádzateľom vyššie uvedeného motorového vozidla. Žalovaný v 1. rade má za to, že tým je daná pasívna legitimácia žalovaného v 2. rade v predmetnej právnej veci. Zároveň poukazuje na skutočnosť, že v ustanovení
§ 15 ods. 1 PZP je zakotvená len možnosť uplatnenia nároku poškodeného i voči poisťovni, čo však neznamená stratu pasívnej legitimácie žalovaného v 2. rade založenú v zmysle § 420 ods. 1, resp. § 427 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Svoje vyjadrenie doplnil podaním zo dňa 06.08.2014, doručeným súdu dňa 08.08.2014 s tým, že žiada, aby náklady na vypracovanie znaleckého posudku znášal žalobca, ktorý uvedený dôkaz navrhoval vykonať a ktorý má v spore aj dôkazné bremeno. Potvrdil, že Generali Slovensko poisťovňa, a.s. si uplatnila regresný nárok voči žalovanému v 1. rade, avšak plnenie nebolo poskytnuté pre rozpor s ustanovením § 5 ods. 1 písm. h) PZP.
8. Súd v danej právnej veci po nariadených pojednávaniach a vykonanom dokazovaní vyniesol dňa 23.11.2015 rozsudok, ktorým vyhovel sčasti návrhu žalobcu, keď v zmysle návrhu zaviazal žalovaného v 1. rade k zaplateniu sumy 165,- EUR s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z tejto sumy, a to od 14.10.2012 do zaplatenia. Voči žalovanému v 2. rade súd prvej inštancie návrh žalobcu v plnom rozsahu zamietol.
9. Voči rozsudku súdu prvej inštancie sa odvolal žalobca a ako odvolací dôvod uviedol nesprávne právne posúdenie veci podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. v otázke právneho názoru na pasívnu legitimáciu u žalovaného v 2. rade. Žalobca zopakoval, že zodpovednosť žalovaného v 1. rade za náhradu škody vyplýva zo zákona o povinnom zmluvnom poistení, a to z § 4 ods. 2, podľa ktorého má poisťovateľ povinnosť uhradiť poistenému nároky uvedené v tomto ustanovení a potom podľa § 15 ods. 1 zákona o PZP poškodený má nárok uplatniť si tento nárok priamo voči poisťovni. Ide však o jeho právo uplatniť si tento nárok priamo, nejde o cesiu zodpovednosti z jedného povinného subjektu na iný. Žalobca nesúhlasil ani s právnym posúdením nároku na úrok z omeškania, ktorý mal súd prvej inštancie posúdiť nesprávne podľa ustanovení obchodného zákonníka, hoci sa vzťahuje úprava podľa § 517 OZ. Žalobca namietal aj nesprávne datovanie úroku z omeškania. Súdu vytkol, že opomenul zohľadniť to, že žalovaný mal povinnosť podľa § 11 ods. 7 zákona o PZP bezodkladne, ale najneskôr do troch mesiacov odo dňa ohlásenia škody, vykonať šetrenie a oznámiť poistenému výsledok s uvedením nárokov, ktoré mu vyplývajú. K nehode prišlo dňa 15.02.2012, škodca si splnil povinnosť oznámiť poisťovni škodovú udalosť a lehota troch mesiacov začala bežať dňa 01.03.2012 a skončila dňa 31.05.2012. Žalovaný v 1. rade až listom dňa 28.09.2012 oznámil, že ukončil prešetrovanie a teda nepochybne lehotu troch mesiacov nedodržal. Potom je pripočítanie 15 dní navyše, ako to vykonal súd nesprávne a omeškanie nastalo už dňa 29.09.2012. Žalobca žiadal súd o zmenu napadnutého rozhodnutia, a to v súlade s jeho návrhom.
10. Odvolanie voči rozsudku prvej inštancie podal tiež žalovaný v 1. rade z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolateľ nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, kedy súd posúdenie skutočnej škody znalcom v hodnote nižšej ako hodnote, ktorá bola žalobcom deklarovaná ako skutočná škoda (náklady na opravu vozidla), nepovažoval za relevantný dôvod na zamietnutie návrhu žalobcu na zaplatenie spoluúčasti navyše. Podľa názoru odvolateľa z titulu náhrady škody podľa zákona č. 381/2001 Z.z. o PZP, ako aj zo všeobecných ustanovení OZ o náhrade škody, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, pričom tieto nároky je poškodený povinný preukázať. Na otázku, aká bola skutočná výška škody, znalec odpovedal, že ide o sumu 1.191,67 EUR bez DPH. Žalobcom prevyšujúca suma potom podľa názoru odvolateľa predstavuje bezdôvodné obohatenie a súd nepostupoval v zmysle § 127 ods. 1 O.s.p., kedy napriek odbornému posúdeniu tejto otázky nerešpektoval názor znalca. Odvolateľ nesúhlasil ani s právnym posúdením pasívnej legitimácie žalovaného v 2. rade. Zodpovednosť žalovaného v 1. rade vyplýva z toho, že túto škodu spôsobil a zo zákonného ustanovenia § 420 ods. 1 a § 427 ods. 1 OZ. Zodpovednosť poisťovne vyvodená z ustanovenia § 15 ods. 1 zákona o PZP je len doplňujúcou možnosťou poškodeného priamo uplatňovať nároky aj voči poisťovni, čo však nepopiera jeho nároky voči škodcovi. Odvolateľ žiadal napadnutý rozsudok zmeniť tak, že návrh žalobcu súd zamietne a zaviaže žalobcu k náhrade trov konania. K odvolaniu žalovaného v 1. rade sa žalobca vyjadril tak, že nesúhlasil s názorom žalovaného na namietanie výšky uplatnenej náhrady škody. Výšku náhrady škody si uplatnil žalobca v súlade s interným dojednaným havarijnej zmluvy medzi ním a poisťovňou Generali Slovensko poisťovňa, a.s. Výška škody bola riadne zdokladovaná a spoločnosťou uhradená, pričom bola krátená o spoluúčasť, ktorá má následne tvoriť spolu so zvyškom škody regresný nárok voči poisťovni škodcu.
11. Odvolací súd konštatoval, že pokiaľ ide o skutkový stav veci, v štádiu do akého dospel v dokazovaní súd prvej inštancie, odvolací súd má za to, že skutkový stav bol zistený dostatočne. Odvolací súd má za to, že nie je daný zákonný dôvod na opakovanie alebo doplnenie dokazovania v súlade s § 384 CSP a preto je viazaný skutkovým stavom veci, tak ako bol zistený súdom prvej inštancie v súlade s § 383 CSP.
Po preštudovaní spisového materiálu, odvolania žalobcu a žalovaného v 1. rade odvolací súd dospel k záveru, ktorý sa nestotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, čo do právneho posúdenia. Za daných okolností bolo potrebné zrušiť rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písmeno c) CSP.
12. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie správne posúdil, že nárok žalobcu ako taký, na zaplatenie spoluúčasti, je dôvodný. Odvolací súd zhodne s názorom súdu prvej inštancie konštatuje, že medzi sporovými stranami vznikol z dôvodu škodovej udalosti zodpovednostný vzťah. Vzťah medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade sa riadi ustanoveniami zákona č. 381/2001 Z.z. a je založený na základe zodpovednostného vzťahu poisťovne škodcu voči poškodenému. Z titulu poistnej zmluvy č. 1060609736 žalovaný v 1. rade sa ako poisťovateľ zaviazal uhradiť za žalovaného v 2. rade náhradu škody, a to v prípade jej spôsobenia poisteným. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že i keď v rámci poistného vzťahu vystupuje jeden alebo oba subjekty v pozícii podnikateľského subjektu, úprava poistnej zmluvy sa ako zmluvný typ nachádza výhradne v Občianskom zákonníku. Z daného dôvodu súd prvej inštancie správne konštatoval, že v súlade s § 261 ods. 9 Obchodného zákonníka, podľa ktorého „Zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom.“ Potom poistenie a vzťahy vyplývajúce medzi poisťovňou ako žalovaným v 1. rade, žalobcom ako poškodeným a žalovaným v 2. rade ako škodcom, riadia sa úpravou § 788 a nasl. Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie správne, citujúc ustanovenie § 788 ods. 1 OZ, podľa ktorého „Poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.“, konštatoval že žalovaný v 1. rade bol povinný poskytnúť svojmu poistencovi, teda žalovanému v 2. rade poistné plnenie, vzhľadom k tomu, že išlo o poistenie zodpovednosti za škodu, za ktorú zodpovedal poistený. Podľa ustanovenia § 790 písm. c) OZ, poistiť možno najmä „zodpovednosť za škodu vzniknutú na živote a zdraví alebo na veci, prípadne zodpovednosť za inú majetkovú škodu (poistenie zodpovednosti za škodu).“ V súlade s ustanovením § 797 „(1) Právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený). (2) Právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť). (3) Plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.“
13. Skutočnosť, že nastala poistná udalosť, pri ktorej vznikla škoda na majetku žalobcu, za ktorú zodpovedal žalovaný v 2. rade ako poistenec žalovaného v 1. rade, medzi sporovými stranami sporná nebola. Žalovaný v 1. rade síce namietal nedostatok príčinnej súvislosti nehody a vzniku škôd, ale tento svoj argument žiadnym dôkazom nepreukázal, ostal len v rovine tvrdenia. Podľa názoru odvolacieho súdu je žalovaný v 1. rade pasívne legitimovaný voči žalobcovi z titulu svojej povinnosti uhrádzať za svojho poistenca náhradu škody, ktorú by si inak uplatňoval poškodený priamo voči škodcovi, čo je účelom poistenia zodpovednosti za škodu. Nároky žalobcu ako poškodeného sú bližšie definované v špeciálnom predpise zákona č. 381/2001 Z.z. o PZP. V súlade s úpravou rozsahu poistenia podľa § 4 zákona o PZP, „(1) Poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve. (2) Poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu: a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie, d) ušlého zisku.“ Platnosť poistnej zmluvy medzi žalovaným v 1. rade a 2. rade nebola v konaní spochybnená, a teda pasívna legitimácia žalovaného v 1. rade ako poisťovateľa je nesporná. Potom ustanovenie § 15 ods. 1 zákona o PZP, ktoré bolo v konaní viac krát citované, upravuje mechanizmus uplatňovania nároku na náhradu škody poškodeným priamo voči poisťovni. V súlade s § 15 ods. 1 zákona o PZP, „Náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.“
14. Odvolací súd konštatoval, že zodpovednosť žalovaného v 1. rade bola nesporná vzhľadom k uzatvorenej poistnej zmluve a obsahu povinností z nej vyplývajúcich. Žalobca svoj nárok riadne preukázal spisom o poistnej udalosti. Náklady na opravu vozidla boli riadne zdokumentované a uhradené okrem spoluúčasti, ktorá je predmetom tohto sporu. Výška uplatnenej náhrady nebola spochybnená poisťovňou poškodeného a bola riadne uhradená. Výšku uplatnenej náhrady spochybňoval žalovaný v 1. rade, avšak nijako ním tvrdený nadmerný rozsah uplatnenej náhrady nepreukázal.
15. V konaní bola namietaná zodpovednosť samotného škodcu. Žalovaný v 2. rade namietal, že sa necíti byť pasívne legitimovaným z dôvodu, že jeho zodpovednosť je upravená len v ustanovení § 420 ods. 1 OZ v spojení s § 427 ods. 1 OZ, čo predstavuje všeobecnú úpravu zodpovednosti a tá je v kolízii so špeciálnym predpisom zákona č. 381/2001 Z.z. o PZP, ktorý má ako lex specialis prednosť. K tomuto názoru odvolací súd konštatuje, že je nesprávny, vzhľadom k tomu, že zodpovednosť žalovaného v 1. rade vychádza zo zmluvy o poistení, a teda je zmluvne dojednanou povinnosťou uhradiť za svojho poistenca škody. Zodpovednosť za škodu podľa § 420 ods. 1 a § 427 os. 1 OZ je všeobecnou zodpovednosťou každého subjektu, ktorej sa nemožno zbaviť uzatvorením poistnej zmluvy. Navyše argumentácia § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o PZP je právne irelevantná, nakoľko dáva poškodenému len možnosť uplatniť si svoje nároky priamo voči poisťovni, nedochádza tu k prechodu zodpovednosti. Poškodený má právo na náhradu škodu vo výške skutočnej škody a ušlého zisku. Vzhľadom k tomu, že poškodený nemôže mať vedomosť o obsahu poistnej zmluvy škodcu, je spravodlivé, aby si uplatnil túto náhradu voči obom zodpovedným subjektom, jednému z titulu spôsobenia škody ako právnej skutočnosti a druhému z titulu zmluvného dojednania zodpovednosti. Následne mechanizmus náhrady bude závisieť od toho, či poisťovňa uzná svoju zodpovednosť a bude za svojho poistenca hradiť ním spôsobenú škodu, alebo nie. Poškodený dostane plnenie len jeden krát, a teda nedochádza k bezdôvodnému obohateniu, vzhľadom k tomu, že plnením jedného zo zodpovedných zaniká povinnosť druhého subjektu. Odvolací súd teda konštatuje, že súd prvej inštancie nesprávne vec právne posúdil, keď vylúčil zodpovednosť škodcu len z titulu špeciálnej úpravy zákona o PZP č. 381/2001 Z.z.
16. Pokiaľ ide o výšku nároku žalobcu, odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie. Tento správne definoval škodu ako tú časť náhrady nákladov za uvedenie do pôvodného stavu, ktoré poškodenému preplatené neboli a ide práve o spoluúčasť. Žalobca má uzatvorenú s poisťovňou zmluvu o havarijnom poistení flotily č. 951-00258-99. V súlade s ustanovením 5.1 poistnej zmluvy, poistenie sa dojednáva so spoluúčasťou, ktorou sa rozumie čiastka, ktorá sa odpočíta z poistného plnenia poisťovne pri každej poistnej udalosti. V zozname vozidiel je potom podľa typu poisteného vozidla dojednaná výška spoluúčasti na 5 %, minimálne v hodnote 165,- EUR. Škodou sa rozumie zmenšenie v majetkovej sfére poškodeného, ku ktorému došlo spôsobením škody a skutočnú škodu tvoria náklady za uvedenie do prechádzajúceho stavu. Vzhľadom k tomu, že náklady na opravu vozidla boli poisťovňou žalobcu uhradené, jeho zmenšenie v majetkovej sfére predstavuje len spoluúčasť, ktorú až doposiaľ znáša poškodený. Výšku plnenia, ktoré si uplatnil žalobca za náklady na opravu, mohla spochybniť len jeho poisťovňa, ktorá však výhrady voči tomuto plneniu nemala. Z daného dôvodu odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie konštatuje, že suma 165,- EUR ako spoluúčasť je škodou, ktorá vznikla žalobcovi a tento nárok mu ako poškodenému patrí. Skutočnosť, že tento nárok ako taký je oprávnený, potvrdil tiež znalecký posudok, ktorý sa k otázke korešpondovania poškodení s nehodovou udalosťou vyjadril kladne. V otázke konkrétnych nákladov bol jeho odhad síce odlišný, avšak súd nemal za povinnosť rešpektovať odhadný názor znalca doslovne. Mierna odchýlka od ceny za opravu mohla byť spôsobená rôznymi cenami za obdobné služby na trhu. V súlade s čl. 15 ods. 2 CSP, „Žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu.“ Hodnotenie dôkazov je upravené v ustanovení § 191 nasledovne „Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.“ Znalecký posudok slúži na zistenie odborných otázok, avšak neslúži na nahradenie názoru súdu. Súd si má zo znaleckého posudku vziať potrebné odborné názory, avšak zachovaná je právomoc súdu dôkaz zhodnotiť podľa vlastnej úvahy. Súd prvej inštancie ustanovil znalca z dôvodu, že nedokáže bez odborného posúdenia zistiť, či k nehode a vzniku škôd došlo skutočne tak, ako tvrdil žalobca, a nie primárne za účelom zistenia výšky škody, vzhľadom k tomu, že náklady za opravu, ktoré v prevažnej časti hradila poisťovňa žalobcu, neboli namietané. Súd nemal za povinnosť premietnuť celý názor znalca do rozsudku, nakoľko v danom prípade by išlo o nahradenie rozhodnutia súdu znalcom.
17. Príslušenstvo tvorí zákonný úrok z omeškania a súd prvej inštancie ho priznal až od uplynutia zákonnej 15-dňovej lehoty od ukončenia prešetrenia. Odvolací súd sa s týmto názorom stotožnil. Namietané omeškanie poisťovne, s vyjadrením sa o výsledku prešetrenia a nedodržania zákonnej lehoty určenej v § 11 ods. 6 zákona o PZP zo strany poisťovne, nemá za následok upustenie alebo skrátenie lehoty na poistné plnenie, ktorá je 15 dní od skončenia prešetrovania podľa § 11 ods. 7 zákona o PZP.
18. Súd po konaní na súde druhej inštancie, riadiac sa vyjadreným právnym názorom a procesným usmernením, ktoré je pre súd prvej inštancie v naznačenom smere právne záväzné, nariadil vo veci pojednávanie na termín 25.09.2017 - zrušené z objektívnych dôvodov na strane súdu a termín 06.11.2017, na ktorom sa zúčastnil právny zástupca žalobcu, žalovaný v 1. rade, a právny zástupca žalovaného v 2. rade. V rámci konania súd vykonal výsluch prítomných strán sporu s konštatovaním, že žalobca zotrval na svojom návrhu a v súlade s právny názorom súdu druhej inštancie s upresnením, že v tomto prípade vznikla obtiažnosť v tom, že boli rôzne subjekty poisťovní pre PZP a pre havarijné poistenie, čo však nič nemení na skutočnosti, že žalobca má nárok na náhradu škody aj v časti uplatnenej spoluúčasti, ktorá je predmetom tohto konania. Žalovaní uviedli, že zotrvávajú na svojich návrhoch a argumentácii uplatnenej v rámci konania.
Podľa ustanovenia § 132 ods. 1 CSP „V žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.“
Podľa ustanovenia § 182 CSP „Ak súd pojednávanie neodročí, pred jeho skončením vyzve strany, aby zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu a k právnej stránke veci. Ak po vyjadrení strán súd nepovažuje za potrebné vykonať ďalšie dôkazy, uznesením vyhlási dokazovanie za skončené.“
Podľa ustanovenia § 191 ods. 1 CSP „Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.“
Podľa ustanovenia § 192 CSP „Skutočnosť, pre ktorú je v zákone ustanovená domnienka pripúšťajúca dôkaz opaku, má súd za preukázanú, ak v konaní nevyšiel najavo opak.“
19. Súd posudzoval predmetný právny spor na základe týchto ustanovení:
Podľa ustanovenia § 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej aj ako „ObZ“) „(1) Tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. (2) Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.“
Podľa ustanovenia § 261 ods. 1, 9 ObZ „(1) Táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. (9) Zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom.“
Podľa ustanovenia § 1 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej aj ako „OZ“) „Občiansky zákonník upravuje majetkové vzťahy fyzických a právnických osôb, majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy vyplývajúce z práva na ochranu osôb, pokiaľ tieto občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony.“ Podľa ustanovenia § 420 ods. 1 OZ „Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.“ Podľa ustanovenia § 442 ods. 1 OZ „Uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).“ Podľa ustanovenia § 788 ods. 1 OZ „Poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.“
Podľa ustanovenia § 822 OZ „Z poistenia zodpovednosti za škody má poistený právo, aby v prípade poistnej udalosti poistiteľ za neho nahradil podľa poistných podmienok škodu, za ktorú poistený zodpovedá.“ Podľa ustanovenia § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj ako „PZP“) „Poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.“ Podľa ustanovenia § 11 ods. 7 písm. b) PZP „Poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.“ Podľa ustanovenia § 15 ods. 1 PZP „Náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.“
Podľa ustanovenia § 324 ods. 1 ObZ „Záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.“
Podľa ustanovenia § 340 ods. 1 ObZ „Dlžník je povinný záväzok splniť v čase určenom v zmluve.“
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 ObZ „Dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.“
Podľa ustanovenia § 369 ods. 1, 2 ObZ „(1) Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. (2) Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.“
Podľa ustanovenia § 517 ods. 1, 2 OZ „(1) Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. (2) Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.“
V zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Zb., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka „Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.“
V čase omeškania sa žalovaného s úhradou dlžnej sumy úroková sadzba ECB predstavovala 1 %, čím výpočet výšky úrokov z omeškania súd považoval za správny.
20. Z vykonaného dokazovania v prvom kroku, z Oznámenia škody z poistenia motorových vozidiel a Správy o nehode, mal súd za preukázané, že došlo k poistnej udalosti, ktorú likvidovala v rámci havarijného poistenia poisťovňa žalobcu. Tá plnila v celom rozsahu vystavenej faktúry č. 201009 na sumu 1.688,80 EUR s výnimkou sumy spoluúčasti predstavujúcej 165,- EUR a to na základe zmluvy č. 951-00258-99 o havarijnom poistení flotily. Táto skutočnosť vyplynula z Oznámenia o ukončení likvidácie zo dňa 29.03.2012 spoločnosti Generali Slovensko poisťovňa, a.s. Žalovaný v 1. rade odmietol poistné plnenie voči žalobcovi z dôvodu, že nie je preukázaná príčinná súvislosť medzi vznikom škody na vozidle poškodeného a prevádzkou motorového vozidla škodcu, ako vyplynulo z oznámenia stanoviska zo dňa 28.09.2012. Žalovaný od počiatku namietal pasívnu legitimáciu v spore s tým, že nezodpovedá za vzniknutú škodu. Z vypracovaného znaleckého posudku vyplynulo, že podľa popisu priebehu analýzy dopravnej nehody táto mohla nastať.
21. Súd v rámci konania, ako jednu z podmienok konania, skúma okruh účastníkov konania z hľadiska vecnej legitimácie. Z obsahu rozsudku NS SR, sp.zn. 3 Cdo 192/2004 „Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je.“ Charakter záväzku žalovaných, tak ako ho prezentuje žalobca, nie je možné posúdiť ako charakter záväzku spoločného podľa ustanovenia § 511 OZ, nakoľko škodu nespôsobili žalovaní spoločne a nerozdielne podľa ustanovenia § 438 OZ. Žalovaný v 2. rade je povinný plniť v zmysle ustanovenia § 420 OZ a žalovaný v 1. rade na základe ustanovenia § 15 ods. 1 PZP „Náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.“ vyplýva, že nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, teda pasívne legitimovaným, je žalovaný v 1. rade. Citovaný právny predpis určuje, že predmetný nárok si môže poškodený uplatniť voči poisťovni priamo. Podaným hlásením o škodovej udalosti tak žalobca učinil, čím bol naplnený účel a obsah citovaného ustanovenia PZP. Poistnú udalosť likvidoval a výplatu náhrady škody realizoval žalovaný v 1. rade. Na druhej strane vo vzťahu k žalovanému v 2. rade, jeho zodpovednosť je daná na základe ustanovenia § 420 ods. 1 a § 427 os. 1 OZ ako všeobecná zodpovednosť každého subjektu, ktorej sa nemožno zbaviť uzatvorením poistnej zmluvy, ani neprechádza ako zodpovednosť na základe ustanovenia § 15 ods. 1 PZP, ide len o možnosť uplatniť si svoje nároky priamo voči poisťovni. Žalobca ako poškodený má právo na náhradu škodu vo výške skutočnej škody a ušlého zisku. Vzhľadom k tomu, že poškodený nemôže mať vedomosť o obsahu poistnej zmluvy škodcu, je spravodlivé, aby si uplatnil túto náhradu voči obom zodpovedným subjektom, jednému z titulu spôsobenia škody ako právnej skutočnosti a druhému z titulu zmluvného dojednania zodpovednosti. Následne mechanizmus náhrady bude závisieť od toho, či poisťovňa uzná svoju zodpovednosť a bude za svojho poistenca hradiť ním spôsobenú škodu, alebo nie. Poškodený dostane plnenie len jeden krát, a teda nedochádza k bezdôvodnému obohateniu, vzhľadom k tomu, že plnením jedného zo zodpovedných zaniká povinnosť druhého subjektu.
22. Z vykonaného dokazovania, na základe uvedených právnych predpisov a v záujme spravodlivého rozhodovania súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne. Nesporná bola existencia záväzkového vzťahu zodpovednosti za spôsobenú škodu, spočívajúca vo vzniknutom úbytku v majetkovej sfére žalobcu, nevyplatením neposkytnutého plnenia v rámci poistného plnenia poisťovňou žalobcu, z dôvodu plnenia havarijného poistenia. Spoluúčasť je zmluvne dohodnutá suma, ktorou sa poistený podieľa na škode. Znamená to, že o túto sumu bude poistné plnenie krátené. V prípade škody z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti vozidla vyplatí vždy poisťovňa poškodenému celú výšku škody a prípadnú spoluúčasť následne po vyúčtovaní poistnej udalosti žiada od škodcu, čiže poisteného. Pri poistení zodpovednosti za škodu (okrem PZP) vyplatí poisťovňa poškodenému poistné plnenie zodpovedajúce výške škody, zníženej o spoluúčasť. Z uvedenej definície je zrejmé, že nevyplatená suma spoluúčasti predstavuje úbytok v majetkovej sfére poškodeného, ktorý zaplatil za opravu poškodeného motorového vozidla cenu vrátane spoluúčasti, teda sa finančne podieľal na poistnej udalosti, ktorú nezavinil. Keďže podstatou PZP je náhrada skutočnej škody, práve suma spoluúčasti predstavuje skutočnú škodu. Na základe uvedeného je teda opodstatnené žiadať o zaplatenie tejto sumy z titulu PZP žalovaného v 1. rade. OZ nedefinuje pojem „skutočná škoda“ a zákonodarca ponecháva vymedzenie tohto pojmu právnej vede a súdnej praxi. V podstate ide o majetkovú ujmu vyjadriteľnú v peniazoch, ktorá spočíva v dôsledku protiprávneho úkonu, škodovej udalosti, v zničení, strate, zmenšení, znehodnotení už existujúceho majetku poškodeného a ktorá predstavuje majetkové hodnoty nevyhnutné na uvedenie veci do pôvodného stavu. Judikatúra uvádza v R 55/1971, s. 151 „vymedzenie skutočnej škody ako ujmy spočívajúcej v zmenšení majetkového stavu poškodeného, ktorá vznikla v dôsledku škodovej udalosti a v príčinnej súvislosti s ňou a reprezentuje majetkové hodnoty, ktoré je nevyhnutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu.“ Doktrína si túto súdnou praxou vytvorenú definíciu vysvetľuje ako rozdiel v hodnote majetku poškodeného pred spôsobením škody a po spôsobení škody na majetku, pričom výška škody je daná rozdielom v hodnote majetku, ktorú treba nahradiť peňažným plnením alebo uvedením veci do pôvodného stavu. V danom prípade je preukázané, že žalobca zaplatil za opravu sumu, ktorú mu poisťovňa preplatila zníženú o sumu spoluúčasti, dohodnutej na zmluvnom základe. Bez ohľadu na právny základ vzniku pohľadávky poisťovne skutočnosť, že nevyplatením spoluúčasti nastal úbytok v majetkovej sfére žalobcu, je daná. Z titulu PZP, ktorý spočíva v náhrade skutočnej škody, súd považuje finančné vyjadrenie spoluúčasti zaplatenej v rámci odplaty za opravu poškodeného vozidla a nevyplatenej poisťovňou žalobcu za úbytok v majetkovej sfére žalobcu. Z uvedeného právneho titulu má súd za to, že je spravodlivé priznať uplatnený nárok žalobcu voči žalovaným zaviazaným spoločne a nerozdielne.
23. Skutočnosť, že na základe znaleckého posudku bola určená hodnota poškodenia nižšia ako poistné plnenie, nemá vplyv na meritórne rozhodnutie súdu ohľadne nároku žalobcu, nakoľko ide o rozdielne právne tituly, ktoré nie je možné navzájom kompenzovať, resp. námietku ich neoprávnenosti by musela podať na to aktívne legitimovaná osoba, ktorou žalobca ani žalovaní nie sú.
24. Vzhľadom k tomu, že žalovaný bol v omeškaní so splatnosťou poistného plnenia, vznikol žalobcovi nárok na úrok z omeškania z dlžnej sumy počnúc dňom omeškania, teda prvým dňom po márnom uplynutí 15-dňovej lehoty po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa podľa ustanovenia § 11 ods. 7, 8 PZP. Dňom skončenia prešetrovania bol 28.09.2012, teda žalovaný v 1. rade sa dostal do omeškania 14.10.2012. Od tohto dňa priznal súd žalobcovi nárok na úroky z omeškania v zákonom stanovenej výške. V danom prípade je zmyslom a účelom príslušných právnych predpisov priznanie plnenia žalobcovi ako veriteľovi v zmysle ustanovenia § 324 ods. 1 ObZ, ktoré súd v tomto prípade mal za preukázané a nesporné, preto žalobe v celom rozsahu vyhovel.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované ustanovenia právnych predpisov súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
25. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 262 ods. 1 CSP, podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí a žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd priznal náhradu trov konania potrebných na úspešné uplatňovanie práva proti žalovaným, ktorí vo veci úspech nemali. Nárok na náhradu trov konania súd priznal žalobcovi voči žalovaným v pomere úspechu v konaní. O výške trov konania rozhodne súd v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 CSP ako súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Z týchto dôvodov súd rozhodol o trovách konania tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 365 CSP. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zákona č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).