Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19P-417-2015.pdf
PDF · 106.72 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-19P/417/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice - okolie samosudkyňou JUDr. Andreou Gazdagovou vo veci starostlivosti o maloletú G. B., nar.X.X.XXXX, bytom u matky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, dieťaťa rodičov matky X. V., nar.XX.XX.XXXX, bytom O. U. 9, U. nad V., zastúpenej JUDr. Tomášom Hermanom, so sídlom na Bočnej 10 v Košiciach a otca D. B., nar.XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX, zastúpeného JUDr. Janou Bajužíkovou, advokátkou, so sídlom na Štefánikovej 8 v Michalovciach, v konaní o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu
rozhodol:
Z v e r u j e maloletú G. B., nar.X.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude oprávnená a povinná maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach. V podstatných veciach majú právo maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok obaja rodičia.
Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej G. mesačne sumou rovnajúcou sa 30% životného minima, určenej zákonom č.601/2003 Z.z. o životnom minime v platnom znení, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky, počnúc doručením rozsudku.
Styk otca s maloletou G. súd upravuje takto:
19P/417/2015
- 2 -
Otec je o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletou G.
- každý nepárny kalendárny týždeň, v dobe od soboty od 8.00 hod. do nedele do 18.00 hod., s tým, že otec je oprávnený v určenom čase prevziať maloletú v mieste bydliska matky a je povinný v určenom čase maloletú matke do miesta jej bydliska vrátiť,
- každý týždeň v stredu, v dobe od 16.00 hod. do 19.00 hod., s tým, že otec je oprávnený prevziať maloletú v určenom čase v školskom zariadení a je povinný v určenom čase maloletú vrátiť matke do miesta jej bydliska.
Matka je p o v i n n á maloleté dieťa na styk s otcom riadne a včas pripraviť a otcovi ju odovzdať alebo umožniť jej prevzatie otcom.
O trovách štátu rozhodne súd samostatným uznesením.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka, matka maloletej G. B., nar.X.X.XXXX, podala tunajšiemu súdu dňa 4.12.2015 návrh na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, s odôvodnením, že nežije s otcom maloletej v jednej domácnosti. Navrhla, aby súd zveril maloletú G. do jej osobnej starostlivosti a zo strany otca určil výživné v minimálnej zákonnej výške. Úpravu styku otca s maloletou navrhla ponechať bez časového obmedzenia, po dohode rodičov.
2. V priebehu konania matka upravila svoj návrh na úpravu styku otca s maloletou. Žiadala, aby bol styk otca s maloletou upravený za jej prítomnosti, s poukazom na agresívnu povahu otca a na to, že maloletá sa otca bojí a stretávať sa s ním odmieta.
3. Otec maloletej sa k podanému návrhu matky písomne nevyjadril. Vo svojom prvom vyjadrení na pojednávaní súhlasil, aby súd maloletú G. zveril do osobnej starostlivosti matky, súhlasil aj s určením minimálneho zákonného výživného. Nesúhlasil s úpravou styku
19P/417/2015
-3-
s maloletou G. za prítomnosti matky. Podľa jeho vyjadrenia je jeho vzťah s maloletou dcérou dobrý, poprel tvrdenia matky o svojej agresivite.
4. V priebehu konania zmenil svoje vyjadrenie, navrhol, aby súd nariadil striedavú osobnú starostlivosť oboch rodičov, v týždňových intervaloch. Po vypracovaní znaleckého posudku navrhol, aby súd zveril maloletú G. do jeho osobnej starostlivosti, a to v zmysle záverov znaleckého dokazovania.
5. Kolízny opatrovník navrhol zveriť maloletú G. do osobnej starostlivosti matky, určiť zo strany otca ako povinného rodiča primerané výživné a upraviť styk otca s maloletou tak, aby bol čo najviac rešpektovaný záujem maloletého dieťaťa a aby sa otec v rámci stretávania s maloletou mohol podieľať na výchove maloletého dieťaťa.
5. Súd vykonal dokazovanie výsluchmi matky a otca maloletého dieťaťa, výsluchom maloletej G., bolo vykonané znalecké dokazovanie, oboznámil sa so správami ÚPSVaR v Košiciach, ako aj s odporúčaniami psychológa RPPS na ÚPSVaR v Košiciach, ako aj s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a zistil tento stav vo veci:
6. Maloletá G. B., nar.X.X.XXXX pochádza z družobného pomeru rodičov. Rodičia maloletej G. nežijú v spoločnej domácnosti približne od júna 2015.
7. Matka maloletej G. žila približne od septembra 2015 v Hrhove u svojej tety B. V., kde bývala so svojimi dvoma deťmi M. M., nar.XX.X.XXXX a maloletou G.. Iné vyživovacie povinnosti matka nemá. V tomto období bola nezamestnaná, evidovaná na úrade práce ako uchádzačka o zamestnanie, poberala dávku v hmotnej núdzi, výživné a rodinné prídavky v celkovej výške 260,-Eur mesačne. Na pojednávaní konanom 20.4.2016 už matka uviedla, že býva v Y. č.XXX, v rodičovskom rodinnom dome, v spoločnej domácnosti s rodičmi. Od 1.4.2017 býva matka s maloletou G. v podnájme, v jednoizbovom byte na adrese O. U. X v U. nad V. Matka pracuje na 3hodinový pracovný úväzok ako upratovačka na úrade práce, s príjmom vo výške do 140,-Eur mesačne. Zároveň pracuje ako upratovačka na základe dohody o vykonaní práce v spoločnosti Dyha, s.r.o. Z tejto činnosti uviedla príjem vo výške 70,-Eur mesačne. Ďalej matka poberá kompezačné príspevky - na zdravotnícke pomôcky vo výške 18,-Eur mesačne a na pohonné hmoty vo výške 33,-Eur mesačne. Nájomné matka uhrádza vo výške 236,-Eur mesačne. Na stravu do domácnosti uviedla matka výdaje vo výške do 150,-Eur mesačne.
8. Matka maloletej uviedla, že maloletá G. má od narodenia zdravotné problémy. Podstúpila operáciu chrbtice v Bratislave, kvôli lipómu na mieche, ďalej podľa vyjadrenia matky má maloletá G. strach z otca a to kvôli jeho agresívnej povahe, keďže mala byť svedkom hádok a incidentov v čase, keď žili
rodičia v jednej domácnosti. Z tohto dôvodu matka uviedla, že nesúhlasí s tým, aby sa otec s maloletou stretával bez jej prítomnosti, maloletá sa údajne otca bojí. Matka s maloletou navštevuje odborného lekára neurológa a psychiatra.
19P/417/2015
-4-
9. Otec maloletej G. žije na adrese trvalého bydliska, v rodičovskom rodinnom dome, v spoločnej domácnosti s otcom, sestrou a jej priateľom. Všetci spoločne hospodária. V období od 11.1.2016 do 1.8.2017 bol otec maloletej G. zamestnaný, pracoval v spoločnosti RDB, s.r.o. so sídlom v Moldave nad Bodvou, ako manipulačný pracovník, s príjmom vo výške 350,-Eur. Od 1.8.2017 je nezamestnaný, vedený na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie, poberá dávku v hmotnej núdzi vo výške 62,- Eur mesačne. Iný príjem nemá. Iné vyživovacie povinnosti otec nemá. Vo svojom prvom vyjadrení na pojednávaní uviedol, že od doby, odkedy sa matka s maloletou zo spoločnej domácnosti odsťahovala, chodil do Hrhova za maloletou Letíciou asi raz týždenne na niekoľko hodín. Nie je pravdou, žeby sa ho maloletá bála, matka si podľa neho vymýšľa. Pripustil, že má zdravotné problémy, kvôli diagnóze, ktorú mu určil lekár. Jedná sa o depresie, ktorými trpí približne od roku 2015, pravidelne berie lieky a navštevuje ambulantne psychiatra.
10. Za účelom zistenia názoru maloletého dieťaťa a jeho vzťahu k obom rodičom bola súdu dňa 1.2.2016 doručená správa PhDr. Sisákovej z RPPS pri ÚPSVaR v Košiciach, z ktorej vyplýva, že po vykonaní konzultácie s rodičmi maloletej G. i s maloletou G. bolo preukázané, že maloletá G. sa otca nebojí a prejavuje k nemu pozitívnu náklonnosť. Bolo preukázané, že k obom rodičom má maloletá pozitívny vzťah. Z otca strach nemá a má záujem sa s ním pravidelne stretávať, ako aj s rodičmi z otcovej strany.
11. V priebehu ďalšieho pojednávania otec maloletej predniesol, že s maloletou G. sa reálne naposledy videl v decembri 2015. Podľa neho mu matka odopiera kontakt s maloletou, nedvíha mu mobilný telefón, otec ani nemal vedomosti, že matka sa s maloletou vrátila do Drienovca do domu k rodičom. Uviedol, že by sa chcel s maloletou plnohodnotne stretávať, vedel by sa postarať o maloletú v rovnakom rozsahu ako matka, poukázal na bývanie, v akom matka s maloletou v Drienovci bývajú. Trval na tom, aby súd nariadil u maloletej G. striedavú osobnú starostlivosť oboch rodičov.
12. Za účelom zhodnotenia komplexného zdravotného stavu maloletej G. bola kontaktovaná pediatrička maloletej - MUDr. Mária Rédvayová, ktorá vypracovala písomnú správu o zdravotnom stave maloletej G.. Maloletá G. B. bola od narodenia sledovaná na neurologickej ambulancii, spočiatku pre zaostávanie vertikalizácie, oneskorenú chôdzu. V roku 2010 sa u nej objavilo vyklenutie v bedrovej oblasti, ktoré malo tendenciu rásť, bola podrobená operačnému zákroku, s kladným efektom a následným stabilizovaným stavom. Je v starostlivosti neurológa, ortopéda, urológa. Dieťa je bez patologických zmien na mozgu. V čase podania správy pediatričky mala odporúčaný kľudový réžim. Pravidelne navštevuje psychológa. Ochorenia iného charakteru maloletá nemá.
13. Keďže matka poukázala na psychickú chorobu u otca maloletej, bola kontaktovaná ošetrujúca lekárka otca - psychiatrička MUDr. Kornélia Fabišíková, ktorá súdu zaslala dňa 26.5.2016 písomnú správu. Z tejto vyplýva, že otec maloletej - D. B., je vedený v ambulancii od roku 2009. Trpí na schizoafektívnu poruchu, zmiešaný typ. Od 18.6.2015 do 2.7.2015 bol hospitalizovaný na psychiatrickom oddelení v Rožňave. Menovaný je v liečbe, berie lieky, chodí pravidelne na kontroly, jeho stav je dlhodobo stabilizovaný, pri udržiavaní zdravotného stavu mu nič nebráni z hľadiska jeho ochorenia podieľať sa v starostlivosti o maloleté dieťa. 19P/417/2015 -5-
14. Zo správy ÚPSVaR Košiciach, zo dňa 27.5.2016 súd zisťuje, že dňa 23.4.2016 malo dôjsť k stretnutiu otca s maloletou G., avšak maloletá odmietla ísť k otcovi, údajne sa ho bála. Pozitívne reagovala iba na starú matku z otcovej strany. Dňa 25.4.2016 boli vykonané konzultácie s rodičmi
i s maloletou G. na pôde RPPS pri ÚPSVaR v Košiciach. Psychológ dieťa hodnotil ako pokojné, komunikatívne, bez sprievodných neurotických prvkov. Dieťa bolo pozorované počas spoločnej aktivity s otcom, neprejavoval sa u neho žiadny strach z otca. Až v prítomnosti matky dieťa prehnaným emocionálnym sprievodom demonštruje, že sa bojí otca, že ju odnesie. Vyjadrenia dieťaťa sú nápadne podobné resp. totožné s matkinými. Pri zmienke o striedavej starostlivosti dieťa plače, že k otcovi ísť nechce. Matka neustále opakuje, že nesúhlasí, aby sa otec s maloletou stretával sám, že je nebezpečný, má zbraň, rozpráva nedostatočne kompetentne ako rodič pred maloletou. Psychológ navrhuje vykonať znalecké dokazovanie, so zameraním na osobnosť oboch rodičov, na citové väzby maloletej k obom rodičom a rodičovské predpoklady.
15. Zo správy podanej dňa 17.5.2016 Základnou školu na I. v U. nad V. vyplýva, že maloletá G. B., bola v školskom roku 2015/2016 žiačkou 2.ročníka. V septembri 2015 nastúpila do školy, od 3.11. do podania správy školu nenavštevovala zo zdravotných dôvodov. Matka triednu učiteľku pravidelne informuje o zdravotnom stave maloletej, posiela pravidelne ospravedlnenky za jej neprítomnosť na vyučovaní.
16. Z dôvodov komplexného posúdenia osobnostných predpokladov oboch rodičov, ich vzťahov navzájom a vzťahov maloletej G. k obom rodičom, za účelom vyriešenia otázky najvhodnejšej formy starostlivosti o maloletú, bol do konania pribratý znalec - PhDr. Viera Trusková, PhD, ako znalec z odboru psychológie, odvetvia klinickej psychológie detí a dospelých. Znalkyňa súdu doručila 16.2.2017 písomný znalecký posudok číslo 7/2017, s týmito závermi: Vzťah maloletej G. k matke je ambivalentný. Maloletá o matke hovorí pekne, no vzápätí popisuje, ako matka kričí. Dieťa v domácnosti matky má výrazný handicap, nemajú zavedenú elektrinu, nemá TV, počítač, tieto životné podmienky výrazne formujú negatívnejší postoj maloletej k matke. Vo vzťahu k otcovi je maloletá nesmelá, pre dlhodobé odlúčenie, ale po nadviazaní komunikácie je k nemu zdielna. S otcom maloletá komunikuje veľmi otvorene. Maloletá sa matky bojí, čo naznačuje nepriamo, pri priamom dotazovaní sa bojí jej reakcie. Osobnostné predpoklady oboch rodičov spĺňajú štandard pre výchovu maloletej. Intelekt matky je výrazne nižší ako otcov. Matka má vo všeobecnosti tendenciu javiť sa v lepšom svetle. Lepšie osobnostné predpoklady na výchovu maloletej javí otec maloletej. Má lepšie osobnostné dispozície, ako aj lepšie ekonomicko - technické podmienky v domácnosti. Osobnosť otca je mierne neurolabilná, bez psychopatogogických charakteristík. Má nadpriemernú inteligenciu, osobnosť je nekonfliktná, bez agresívnych tendencií. Otec nemá črty psychopatie ani inej afektívnej patológie. Jeho diagnóza nemá vplyv na jeho správanie, vnímanie reality a výchovu maloletého dieťaťa. Osobnosť matky je neurostabilná, nevyvážená, bez psychopatologických charakteristík Má podpriemernú inteligenciu. Osobnosť je vo všeobecnosti konfliktná, znížene sociabilná, bez agresívnych tendencií. Pri znaleckom dokazovaní nebolo zistené, žeby sa maloletá otca bála, alebo mala z neho strach. Nemala ani k otcovi odmietavý postoj. Naopak, obávala sa reakcie matky, čo urobí alebo povie, ak nebude prezentovať negatívny postoj k otcovi. Matka maloletej má vysoké L-ží 19P/417/2015 -6-
skóre a je vysoko pravdepodobné, že má konfabulačné sklony a tendenciu realitu vnímať skreslene a to aj na základe zníženého intelektu. Zo starostlivosti nie je vylúčený ani jeden rodič.
17. Ďalšie dokazovanie súd vykonal výsluchom maloletej G., na súde, za účasti psychológa a kolízneho opatrovníka, bez prítomnosti rodičov a ich advokátov. Od doby vykonaného znaleckého dokazovania sa zmenili pomery u matky a u maloletej G.. Matka sa s maloletou presťahovala, približne od apríla 2017 do podnájmu, do bytu v Moldave nad Bodvou, kde býva doposiaľ. Matka si našla prácu. Maloletá G. navštevuje v tomto školskom roku 4.ročník na ZŠ v blízkosti aktuálneho bydliska. Chodí aj do školského klubu. Navštevuje výtvarný krúžok na škole. V škole má kamarátov, prostredie sa jej páči, do školy chodí rada. Doma má svoju izbu, kde má vytvorené podmienky pre svoje záujmy a školskú prípravu. Na dotaz o otcovi neuvádza žiadny spoločný zážitok. Opakuje o ňom rovnaké vyjadrenia: „otec vezme bambusovú palicu, všetkých nás zbije, stará mama hovorí, že má pištoľ“. Stretnutia s otcom maloletá odmieta.
18. Za účelom doplnenia znaleckého posudku, bola po uskutočnení výsluchu maloletej G. dopočutá znalkyňa Dr.Trusková. Skonštatovala, že od doby vypracovania znaleckého posudku sa zmenili materiálne podmienky v domácnosti matky, čím sa maloletej G. výrazne zlepšil komfort bývania. Vzhľadom na dlhé odlúčenie od otca má maloletá G. o otcovi skreslenú predstavu, čo je navyše
nabaľované neustálym ovplyvňovaním matky voči otcovi. Jedná sa o výrazne negatívne ovplyvňovanie zo strany matky, ako aj zo strany starej matky z matkinej strany. Vzhľadom na uvedené navrhuje znalkyňa ponechať maloletú G. v starostlivosti matky a postupne obnoviť kontakt maloletej s otcom. Maloletá musí opätovne nadobudnúť pocit istoty, že zo strany otca jej nehrozí žiadne ohrozenie. Maloletá G. netrpí žiadnou psychickou poruchou. Nie je potrebné navštevovať s ňou psychiatrickú ambulanciu. Vzhľadom na súčasné rozpoloženie u maloletej, ktorá odmieta otca skrz negatívne ovplyvňovanie matky, znalkyňa toho času neodporúča ani striedavú osobnú starostlivosť oboch rodičov.
19. Za účelom obnovenia kontaktu otca s maloletou G. súd v priebehu konania nariadil uznesením číslo konania 19P/417/2015 - 212 zo dňa 5.10.2017 neodkladné opatrenie, ktorým do doby právoplatného skončenia konania vo veci samej dočasne upravil styk otca s maloletou G. tak, že otec bude oprávnený stretávať sa s maloletou G. každú sobotu v dobe od 13.00 hod. do 16.00 hod., počnúc dňom nariadenia neodkladného opatrenia.
19. Zo správy ÚPSVaR v Košiciach zo dňa 20.10.2017 vyplýva, že v zmysle nariadeného neodkladného opatrenia sa uskutočňujú stretnutia otca s maloletou G.. Maloletá sa na stretnutia s otcom a otcovou rodinou teší.
20. Na pojednávaní bola ako svedok vypočutá stará matka maloletej G. z otcovej strany - G. B., ktorá uviedla, že po maloletú na stretnutia chodí spolu s otcom. Potvrdila, že maloletá sa na tieto stretnutia teší. Stará matka bola s maloletou v intenzívnom kontakte, v čase, keď rodičia maloletej žili v jednej domácnosti. Maloletá často trávila čas v domácnosti starej matky. Stará matka má k maloletej vytvorený vrúcny citový vzťah.
19P/417/2015
-7-
21. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí nežijú spolu, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia §§ 24,25 a 26 Zákona o rodine sa použijú primerane. 22. Na základe vykonaného dokazovania a zisteného stavu súd dospel k záveru, že je potrebné upraviť práva a povinností rodičov k maloletej G. B., keďže rodičia maloletej nežijú v spoločnej domácnosti. Súd zveril maloletú G. do osobnej starostlivosti matky, ktorá zabezpečuje faktickú starostlivosť o dieťa dlhodobo. Matka od apríla 2017 žije v domácnosti v Moldave nad Bodvou. Prešetrením pomerov v tejto domácnosti bolo zistené, že sú tu vytvorené podmienky pre zabezpečenie starostlivosti matky o maloletú. Na základe doplnenia znaleckého dokazovania, aj v zmysle odporúčania znalkyne, bude v najlepšom záujme v súčasnej dobe pre maloletú, že bude ponechaná v osobnej starostlivosti matky. Maloletá G. bola od otca dlhšiu dobu odlúčená, a to v dôsledku správania sa matky, ktorá neumožňovala otcovi pravidelný kontakt s maloletou. Rodičia maloletej spolu nevedia komunikovať. Maloletá si potrebuje aktuálne priblížiť osobu otca, a to pravidelným stretávaním a navštevovaním v jeho domácnosti, keďže v jej živote rola otca dlhodobo absentovala. Toho času má v domácnosti matky stabilné rodinné prostredie, ktoré jej vytvára matka a plnoletá sestra M.. Bolo by nevhodné, s poukazom na predošlé stresové reakcie maloletej na osobu otca, aby jej bolo toho času opätovne zmenené prostredie výchovy. V predošlom školskom roku bola maloletá G. kvôli chorobe v škole málo, bola izolovaná od svojich kamarátov, rovesníkov. V súčasnej dobe je jej zdravotný stav stabilizovaný, v domácnosti matky, ktorá je v blízkosti školy, ktorú maloletá navštevuje, je maloletá G. šťastná, adaptovaná. Tieto faktory sú dôležité pre zabezpečenie jej priaznivého budúceho psychického a fyzického vývinu. Preto súd s poukazom na tento prioritný záujem maloletej rozhodol o jej zverení do osobnej starostlivosti matky.
23. Podľa § 65 ods.1 Zákona o rodine ak rodičia maloletých detí spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
24. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
25. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
26. Podľa § 62 ods. 4 zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
27. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
19P/417/2015
-8-
28. Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktorý povinný na seba berie.
29. Pri určení výšky výživného súd má vychádzať z možností a schopností oboch rodičov, ako aj z odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa. Súd určil vyživovaciu povinnosť otca v zákonnej minimálnej sume, s poukazom na nemajetnosť otca a na skutočnosť, že bez vlastného zavinenia prišiel o stabilné zamestnanie. Matka maloletej na pojednávaní uviedla, že otec maloletej prispieval takmer pravidelne na výživu maloletej sumou 30,-Eur mesačne. Uviedla, že nežiada dlžné výživné zo strany otca spätne, od podania návrhu. Navrhla určiť vyživovaciu povinnosť otca do budúcna.
30. Keďže rodičia maloletej G. mali odlišné predstavy o úprave styku otca s maloletou a keďže v priebehu konania neboli schopní uzavrieť dohodu o úprave styku, súd autoritatívne upravil styk otca s maloletou tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Súd poukazuje na to, že znaleckým dokazovaním nebolo preukázané, žeby bol nejaký dôvod na strane otca, ktorý by mal viesť súd k obmedzeniu jeho styku s maloletou. U otca maloletej neboli preukázané také vlastnosti, ktoré by odôvodňovali úpravu styku za prítomnosti matky. Práve naopak v tomto prípade by prítomnosť matky pri styku otca s maloletou bola kontraproduktívna, keďže dokazovaním bolo preukázané, že maloletá je výrazne negatívne voči otcovi ovplyvnená matkou a súčasne sa bojí reakcíí matky, ak preukáže svoju náklonnosť k otcovi. V tejto súvislosti súd apeluje na matku a zároveň ju upozorňuje, že ak matka bude naďalej takýmto nevhodným spôsobom negatívne ovplyvňovať maloletú voči otcovi, môže to v ďalšom smerovaní viesť k zhodnoteniu takejto výchovy u maloletej.
31. Vzhľadom na vykonané dokazovanie, zistený skutkový stav a právny stav súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
32. V konaní vznikli štátu trovy pozostávajúceho z nákladov na znalecké dokazovanie, ako aj s pribratím tlmočníka prekladateľa na pojednávaní. Keďže do vyhlásenia rozsudku neboli vyčíslené, súd o nich rozhodne samostatným uznesením.
33. Rozhodnutie o trovách konania sa opiera o ustanovenie § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice - okolie.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach ( § 127 ods. 1 CSP )
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). 19P/417/2015 -9-
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť iba dôvodmi uvedenými v § 365 ods.1 CSP: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávne obsadený súd, d/konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany, alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 CMP) Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62ods. 2 CMP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.