Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

50Csp/128/2017

Uznesenie

Okresný súd Bratislava II v právnej veci žalobcu: K. O., G.. XX.XX.XXXX, K. XX, K., proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35792752, o určenie neplatnosti právneho úkonu a o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 26.10.2017 domáhal, aby súd určil, že Dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná, aby súd určil neplatnosť zmluvy pre množstvo neprijateľných zmluvných podmienok a aby súd určil, že úver je bezúročný a bez poplatkov ako aj nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 11.10.2017 zo Zmluvy č. XXXXXXXXXX až do právoplatného skončenia vo veci samej aby súd uložil zamestnávateľovi žalobcu povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy.

Žalobu i návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca odôvodnil tým, že so žalovaným dňa 29.08.2016 uzavrel formulárovú typovú predtlačenú spotrebiteľskú úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX. Súčasťou tejto zmluvy, ktorej znenie bolo vopred pripravené zo strany veriteľa, je aj Dohoda o zrážkach zo mzdy. Žalovaný aj napriek spornosti veci a aj napriek absencii súdneho rozhodnutia požiadal zamestnávateľa žalobcu o vykonávanie zrážok zo mzdy. Dňa 11.10.2017 žalovaný poslal zamestnávateľovi žalobcu príkaz na vykonávanie zrážok zo mzdy bez ohľadu na existenciu sporu. Veriteľ výšku dlhu sám jednostranne diktuje a to bez akéhokoľvek odsúhlasenia súdom. Od 15.05.2017 do 30.07.2017 bol žalobca práceneschopný. Napriek tomu mesačné platby žalovanému riadne uhrádzal. V tomto období žalobca požiadal spoločnosť M., aby mu vyplatil obdobie práceneschopnosti, avšak žalobcovi bola priznaná iba 1 mesačná platba vo výške 132,40 Eur, ktorá bola dňa 05.09.2017 zaslaná žalovanému. Žalobca tým považoval platbu za mesiac september za uhradenú. Dňa 12.10.2017 však žalobca dostal SMS správu od vymáhacej spoločnosti Q., že nemá uhradenú splátku za mesiac september. Dňa 11.10.2017 žalovaný, aj napriek úhrade za mesiac september, zaslal zamestnávateľovi žalobcu príkaz na zrážky zo mzdy, pričom žalobcu ohľadom zrážok nijako neinformoval. Nakoľko žalovaný zamestnávateľa žalobcu už vyzval na výkon zrážok zo mzdy, je dôvodná obava, že žalovaný naplní zásah do majetku žalobcu bez súdneho prieskumu zmluvných ustanovení.

Súd po vyhodnotení skutkového stavu vyplývajúceho z obsahu súdneho spisu v predmetnej veci a po dôkladnom zvážení všetkých okolností danej veci dospel k záveru, že nie sú splnené všetky zákonné predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia.

Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

Neodkladné opatrenie je mimoriadny inštitút súdneho konania, ktorý je na mieste použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu z dôvodu, že žalobcovi reálne a bezprostredne hrozí ujma, alebo že by výkon v budúcnosti očakávaného súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Žalobca musí po osvedčení svojho hmotného nároku, ktorého ochrany sa domáha, presvedčivo osvedčiť skutočnosti odôvodňujúce bezodkladnú potrebu úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Žalobca tak musí osvedčiť také konkrétne správanie sa žalovaného, ktorým spôsobuje žalobcovi nenahraditeľnú ujmu. Nárok uplatnený vo veci samej pritom nemusí byť nepochybne preukázaný, ale musí byť aspoň osvedčený. Miera osvedčenia sa riadi situáciou, najmä naliehavosťou riešenia. Osvedčovanie znamená zisťovanie najvýznamnejších skutočností potrebných pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia prostredníctvom označených dôkazov. Osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia sa posudzuje len podľa návrhu a k nemu doložených listín. Takýto postup predpokladá platná právna úprava (§ 329 ods. 1 , sledujúca tým dosiahnutie účelu inštitútu neodkladného opatrenia, ktorým je rýchle a pružné riešenie situácie vyžadujúcej si okamžitý zásah súdu v prípade potreby.

Aj v prípade splnenia formálnych a vecných predpokladov vyžadovaných zákonom pre nariadenie neodkladného opatrenia súd musí ešte zvažovať, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov strán sporu alebo tretích osôb, a teda posúdiť primeranosť zásahu, ktorý predstavuje nariadenie neodkladného opatrenia. Požadované obmedzenie musí byť primerané poskytnutej ochrane navrhovateľa a nesmie nad nevyhnutnú mieru limitovať odporcu.

Procesnú zodpovednosť za výsledok konania (dôkazné bremeno) v tomto smere má len žalobca. Z uvedeného vyplýva, že pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí ísť o osvedčenie takého stavu právnych (nie len faktických) vzťahov medzi žalobcom a žalovaným, ktorý vyžaduje rýchlu úpravu pomerov medzi nimi súdom, t.j. naliehavosť situácie i po právnej stránke, a taktiež o osvedčenie ohrozenia nároku, keď jeho ohrozenie musí byť podložené konkrétnymi skutočnosťami.

Žalobca musí opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. Rozhodujúce skutočnosti musí navrhovateľ náležitým spôsobom osvedčiť. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi stranami, žalobcom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia

exekúcie, uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobca domáha, navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah a sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu. V súvislosti s vyhodnotením potreby bezodkladne upraviť pomery musí súd nevyhnutne skúmať aj splnenie ďalších predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia a otázku ich osvedčenia zo strany navrhovateľa, vrátane hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Pokiaľ dospeje k záveru, že žalobca sa domáha niektorého zo zákonom predpokladaných neodkladných opatrení, skúma bez ďalšieho splnenie všeobecných podmienok jeho nariadenia. Súd pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení riadne dokazovanie nevykonáva, a vychádza z obsahu spisu a skutočností osvedčených z predložených listín. Listinné dôkazné prostriedky majú pri rozhodovaní o návrhu osobitný význam, keďže súd nevykonáva plnohodnotné dokazovanie. Súd na základe dostupných dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie relevantné skutočnosti. Žalobca je povinný dosiahnuť hodnoverné osvedčenie. Súd nemôže nariadiť neodkladné opatrenie ak žalobca neosvedčil svoj nárok a ak nepripojil listiny, na ktoré sa odvoláva.

Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia počas konania je typickým procesným úkonom žalobcu. Za takýto návrh sa považuje aj návrh podaný spolu so žalobou, ktorej doručením súdu sa začína konanie vo veci samej. Súd tak posúdil návrh žalobcu ako návrh podaný počas konania.

Opis rozhodujúcich skutočností, ktorý je zo strany žalobcu síce daný, avšak nie je dostatočný na to, aby súd neodkladné opatrenie nariadil, má nevyhnutne za následok zamietnutie návrhu. Aplikuje sa tak striktná zodpovednosť žalobcu za vlastnú procesnú aktivitu a dôslednosť pri koncipovaní návrhu a jeho príloh. Nestačí tak iba opísať rozhodujúce skutočnosti a skutkový stav, ale žiadaný nárok, je potrebné, v prípade neodkladného opatrenia, aspoň osvedčiť. Žalobca síce súdu doložil úverovú zmluvu, list od spoločnosti M. - ohľadom poistného vo výške 132,40 Eur, sťažnosť zaslanú žalovanému, prihlášku do poistenia a splátkový kalendár, avšak najdôležitejšie listiny, na ktoré sa odvoláva a svoj nárok odvodzuje, súdu nedoložil. Žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, resp. v žalobe tvrdí, že súčasťou úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 29.08.2016 je aj Dohoda o zrážkach zo mzdy, avšak tú súdu nedoložil. Taktiež súdu nebola doložená listina - príkaz na zrážky zo mzdy, ktorá bola podľa žalobcu doručená jeho zamestnávateľovi. Súd má za to, že žalobca neosvedčil potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami, keďže vyššie uvedené listinné dôkazy - žiadosť žalovaného o vykonanie zrážok zo mzdy doručenej zamestnávateľovi žalobcu a dohoda o zrážkach zo mzdy neboli doložené a v súdnom spise absentujú. Nie je tak osvedčené, že ku dňu podania návrhu žalovaný žiada od zamestnávateľa žalobcu vykonávanie zrážok z jeho mzdy, pričom táto skutočnosť nevyplýva ani z tých listín, ktoré žalobca predložil. Súd v dôsledku absencie týchto listinných dôkazov, nemôže posúdiť pravdivosť a opodstatnenosť tvrdení žalobcu a ani preskúmať potrebné osvedčenie konkrétneho správania sa žalovaného, ktorým spôsobuje žalobcovi nenahraditeľnú ujmu. Žalobca tak neosvedčil a nepreukázal skutočnosti odôvodňujúce nariadenie predbežného opatrenia. Súd k uvedenému na záver uvádza, že absencia listín podľa § 326 ods. 2 je dôvodom na zamietnutie návrhu.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Keďže neúspešný žalobca spolu s podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podal aj žalobu vo veci samej, súd o trovách konania neodkladného opatrenia nerozhodoval, nakoľko toto rozhodnutie o neodkladnom opatrení nie je rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, resp. rozhodnutím vo veci samej. S otázkou trov konania a ich náhrady sa tak súd podľa § 262 ods. 1 vysporiada až v rozhodnutí vo veci samej, prípadne v inom rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje, písomne a to vo 2 vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Toto neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením.