Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_0Er-2719-2000.pdf
PDF · 87.87 KB
Case nature
Area
Subarea
0Er/2719/2000
Uznesenie
Okresný súd Levice v exekučnej veci oprávneného: OMIKRON TRADING LIMITED, so sídlom Nerine Chambers, P.O.Box 905, Road Town, Tortola, British Virgin Islands, zapísanou v Registri spoločnosti British Virgin Islands pod č. 1503447, zast. v konaní JUDr. Veronika Kubriková, PhD., advokátka so sídlom Martinčekova 13, Bratislava, proti povinnému: S., o vymoženie 21.716,22 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu z a s t a v u j e .
II. Súdnemu exekútorovi JUDr. Soni Stodolovej, Exekútorský úrad so sídlom Kmeťkova 25, Nitra, súd p r i z n á v a trovy exekúcie vo výške 72,97 eur, ktoré je povinný uhradiť povinný do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Levice dňa 27.07.2000 poveril súdneho exekútora JUDr. Soňu Stodolovú, Exekútorský úrad so sídlom Kmeťkova 25, Nitra, vykonaním exekúcie na základe exekučných titulov - rozhodnutí vydaných Sociálnou poisťovňou Bratislava, pobočka Levice, a to platobného výmeru č. 138/2000 zo dňa 23.02.2000 a výkazu nedoplatkov poistného č. 49/99 zo dňa 19.03.1999.
2. Súdny exekútor dňa 05.12.2012 predložil súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že uplynula 10-ročná prekluzívna lehota na vykonanie práva vyplývajúceho z exekučných titulov. Súdny exekútor na výzvu súdu uviedol, že žiada priznať trovy exekúcie vo výške 168,59 eur.
3. Následne súd preskúmal skutočnosť, či sú naplnené formálne a materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie, pretože exekučný súd je oprávnený skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania (t.j. v každom štádiu na návrh účastníka konania alebo aj bez návrhu) a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, musí vyvodiť príslušné procesné dôsledky.
4. Na základe uvedeného, exekučný súd zistil, že exekúcia sa vykonáva na základe rozhodnutí vydaných Sociálnou poisťovňou Bratislava, pobočka Levice, a to platobného výmeru č. 138/2000 zo dňa 23.02.2000 (právoplatného a vykonateľného dňa 03.04.2000) a výkazu nedoplatkov poistného č. 49/99 zo dňa 19.03.1999 (právoplatného a vykonateľného dňa 23.03.1999).
5. Podľa § 148 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, právoplatné a vykonateľné rozhodnutie možno vykonať najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti.
6. Podľa § 277 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, ak povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové zabezpečenie, poistné na poistenie zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze alebo pri chorobe z povolania a povinnosť platiť
príspevok na poistenie v nezamestnanosti a príspevok do garančného fondu vznikla pred 1. januárom 2004 a táto povinnosť nebola do 31. decembra 2003 splnená, pri ich platení a vymáhaní sa po 31. decembri 2003 postupuje podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003.
7. Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení účinnom do 31.12.2003, pohľadávky na poistnom na nemocenské poistenie a na dôchodkové zabezpečenie vymáha príslušná pobočka podľa osobitných predpisov na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia.
8. Podľa § 25 ods. 2 zákona č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení účinnom do 31.12.2003, rozhodnutie uvedené v odseku 1 možno vykonať do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti; ustanovenia všeobecného predpisu o správnom konaní sa nepoužijú.
9. V čase vydania i právoplatnosti predmetného exekučného titulu, zákon č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni neupravoval v ust. § 25 tohto zákona, ani inde, zánik práva vymáhať poistné, resp. možnosti vykonania rozhodnutia preklúziou. Až novelou predmetného zákona č. 242/2001 Z. z., ktorá nadobudla účinnosť dňom 1.7.2001, v ust. § 25 ods. 2 bolo zakotvené, že rozhodnutie príslušnej poisťovne o pohľadávkach na poistnom možno vykonať najneskôr do 10 rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti, pričom ustanovenia všeobecného predpisu o správnom konaní sa nepoužijú. Ostatne citovaný zákon pritom neobsahoval žiadne prechodné ustanovenia.
10. Zákon č. 274/1994 Z. z. bol následne zrušený zákonom č. 461/2003 Z. z. s účinnosťou do 1.1.2004, pričom zákonodarca v ust. § 277 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. zakotvil, že ak povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové zabezpečenie a ďalšie vznikla pred 1.1.2004 a táto povinnosť nebola do 31.12.2003 splnená, pri ich platení a vymáhaní sa po 31.12.2003 postupuje podľa predpisov účinných do 31.12.2003.
11. V danom prípade teda po vydaní a právoplatnosti vykonávaného exekučného titulu došlo novelizáciami zákona č. 274/1994 Z. z. k zakotveniu 10-ročnej prekluzívnej lehoty na možnosť vykonať rozhodnutie, ktorým bolo poistné predpísané (§ 25 ods. 2 cit. zákona), s účinnosťou od 1.7.2001. S poukazom na cit. ust. § 277 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., ktorým došlo k zrušeniu zákona č. 274/1994 Z. z., keďže vymáhaná povinnosť platiť poistné vznikla pred 1.1.2004 a nebola do 31.12.2003 splnená, pri vymáhaní po 31.12.2003 je potrebné postupovať podľa predpisov činných do 31.12.2003 zákona č. 274/1994 Z. z.
12. V súlade so všeobecne uznávanou právnou zásadou zákazu retroaktivity právnej normy treba vznik, zmenu a zánik právnych vzťahov ako aj právne účinky, ktoré z nich vyplývajú, zásadne posudzovať podľa práva platného v čase, kedy k vzniku, k zmene alebo k zániku právneho vzťahu došlo. Používanie tejto zásady platí tak pre oblasť práva verejného ako i pre právo súkromné, avšak s určitými odchýlkami. Vo vzťahoch upravujúcich právo súkromné nemôže právna norma pôsobiť spätne, pokiaľ v zákone jej spätná účinnosť nie je výslovne uvedená. Odlišná situácia však platí pre oblasť práva verejného. Novšia právna norma, ktorej účinky sú pre jej adresáta výhodnejšie tu platí spätne vtedy, ak by predchádzajúca právna úprava upravovala danú vec spôsobom pre adresáta nevýhodnejším. Za týchto okolností pritom nerozhoduje, že retroaktivita právnej normy nie je v nej výslovne uvedená. Právne pomery adresáta právnej normy sa teda budú spravovať novším právnym predpisom, ak je pre neho výhodnejší. Opačná je potom situácia vtedy, ak novšia právna norma obsahuje právnu úpravu, podľa ktorej by situácia bola pre jej adresáta nevýhodnejšia, v tomto prípade platí všeobecne platná zásada zákazu retroaktivity právnej normy (obdobne porovnaj stanovisko správneho kolégia NS SR č. Snj 84/02).
13. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, keďže preklúzia - zánik práva na vykonanie rozhodnutia Sociálnej poisťovne v zákonom stanovenej lehote 10 rokov je pre adresáta - povinného z rozhodnutia výhodnejšia ako predchádzajúca úprava, keď v čase právoplatnosti vykonávaného rozhodnutia zákon takýto inštitút vôbec nepoznal, je potrebné s poukazom na vyššie uvedené zdôvodnenie, aplikovať ust. § 25 ods. 2 zákona č. 274/1994 Z. z. v znení účinnom od 1.7.2001 zavedenom novelou zákona č. 242/2001 Z. z. i na vykonávané rozhodnutia, hoci nadobudlo právoplatnosť pred účinnosťou tohto znenia predmetného zákona.
14. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd konštatuje, že v zmysle citovaných právnych predpisov pre posúdenie prekludovania práva oprávneného na vymáhanie poistného na nemocenské
poistenie a dôchodkové zabezpečenie v zmysle § 25 ods. 1 a 2 zákona č. 274/1994 Z. z. v znení zákona č. 242/2001 Z. z. je pohľadávka oprávneného prekludovaná.
15. Exekučný titul - rozhodnutie Sociálnej poisťovne pobočka Levice - platobný výmer č. 138/2000 zo dňa 23.02.2000, nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 03.04.2000 a v zmysle vyššie uvedených ustanovení zákona č. 274/1994 v znení účinnom do 31.12.2003 prekluzívna doba na vymáhanie poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie trvala od 03.04.2000 do 03.04.2010. Odo dňa 04.04.2010 bol nárok oprávneného na vymáhanie poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie, ktorý mu vyplýva z exekučného titulu prekludovaný. Rovnako sa uvedené týka aj exekučného titulu výkazu nedoplatkov poistného č. 49/99 zo dňa 19.03.1999 právoplatného a vykonateľného dňa 23.03.1999, u ktorého prekluzívna doba uplynula dňom 23.03.2009.
16. Podľa § 243h ods. 1 vety prvej zák. č. 233/1995 Z. z., ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
17. Podľa § 235 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z. v znení platnom a účinnom do 31.3.2017, exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov.
18. Podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku v znení platnom a účinnom do 31.01.2002, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.
19. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v znení platnom a účinnom do 31.01.2002, exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
20. Na zánik práva - preklúziu, prihliada súd z úradnej povinnosti, nakoľko prekludovaná pohľadávka zaniká ex lege a nemení sa na naturálnu obligáciu. V danom prípade teda exekučný súd po uplynutí prekluzívnej lehoty zastaví exekúciu aj bez návrhu s poukazom na skutočnosť, že nepostačuje ani skutočnosť, že sa exekúcia začala pred uplynutím prekluzívnej lehoty.
21. Uplynutím 10-ročnej prekluzívnej lehoty zaniklo právo na výkon rozhodnutia a nie je možné uvedenú pohľadávku vymáhať. V zmysle citovaného zákonného ustanovenia, ak aj bola exekúcia pred uplynutím tejto lehoty začatá, avšak nebola ukončená, nie je možné ďalej v nej pokračovať.
22. Podľa § 196 Exekučného poriadku v znení platnom a účinnom do 31.01.2002, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
23. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku v znení platnom a účinnom do 31.01.2002, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
24. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku v znení platnom a účinnom do 31.01.2002, trovami exekúcie sú odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonávaní exekúcie.
25. V zmysle § 14 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov účinnej do 30.04.2008 / ďalej len " vyhláška"/, ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu a paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti. Základná hodinová sadzba je 6,64 eur za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eur.
26. Súd priznal v súlade s § 14 vyhlášky súdnemu exekútorovi odmenu vo výške 19,92 eur za nasledovné úkony: vyhotovenie predvolania povinnému (10 min), vypracovanie písomnej správy o stave exekúcie (3 x 30 min), výzva na vyhlásenia o majetku (4 x 20 min), spolu 180 minút, t.j. 3 hodiny účelne vynaložené na exekúciu (3 x 6,64 eur).
27. Preskúmaním trov uplatnených exekútorom dospel súd k záveru, že postupujúc v súlade s ustanoveniami vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. nie je možné priznať súdnemu exekútorovi odmenu podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu za nasledovné úkony: prevzatie návrhu na vykonanie exekúcie 30 minút, vyhotovenie žiadosti o udelenie poverenia 30 minút, vyhotovenie zmluvy o vykonaní exekúcie 40 minút, nakoľko nejde o čas vynaložený na exekúciu, za ktorý by mohol exekútor požadovať odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. a), ods. 2 vyhlášky. Exekúcia sa totiž začína až vydaním poverenia na jej vykonanie súdom podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a nie už dôjdením návrhu na vykonanie exekútorovi, ktorým sa len iniciuje začatie exekučného konania. Tieto úkony sú súčasťou získania poverenia na vykonanie exekúcie, čo je úkon exekučnej činnosti, pri ktorom patrí súdnemu exekútorovi odmena podľa § 15 ods. 1 písm. a) vyhlášky. V tomto prípade došlo k duplicitnému uplatneniu náhrady trov exekúcie.
28. Čo sa týka odmeny podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky, súd dospel k záveru, že súdnemu exekútorovi nepatrí ani odmena za úkony: vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie 30 minút, ktorá môže byť priznaná len podľa § 15 ods. 1 vyhlášky, nakoľko v prípade jej priznania na základe vyúčtovania súdneho exekútora by išlo ako pri poverení o duplicitné priznanie náhrady trov exekúcie za tieto úkony.
29. Čo sa týka odmeny podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky, súd dospel k záveru, že súdnemu exekútorovi nepatrí ani odmena za vypracovanie podnetu na zastavenie exekúcie 40 minút, vypracovanie časovej špecifikácie jednotlivých úkonov exekučnej činnosti 80 minút, nakoľko ho nemožno vnímať ako čas účelne vynaložený na exekúciu, keďže nesmeroval k naplneniu účelu exekúcie - k uspokojeniu oprávneného.
30. Podľa § 15 vyhlášky súd priznal exekútorovi paušálnu odmenu vo výške 13,28 eur za tieto úkony: získanie poverenia na vykonanie exekúcie 3,32 eur, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie 3,32 eur, každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného 3,32 eur, každé zisťovanie majetku povinného 3,32 eur.
31. Podľa § 22 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Účelnosť vynaložených hotových výdavkov je nutné posudzovať vo vzťahu k času účelne vynaloženému a k účelne vykonaným paušálne odmeňovaným úkonom v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti. V časti náhrady hotových výdavkov súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu vo výške 27,61 eur, ktorá pozostáva z poštových nákladov vo výške 14,33 eur a kolkových známok vo výške 13,28 eur.
32. Nakoľko k zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu preklúzie, teda uplynutím času, súd skúmal, koho je možné zaviazať na náhradu trov exekúcie. V § 197 ods. 1 Exekučného poriadku je zakotvená zásada, podľa ktorej trovy exekúcie uhrádza zásadne povinný. Exekučný poriadok pozná výnimky z tejto zásady. Všetky výnimky prichádzajú do úvahy v prípade zastavenia exekúcie, a to pokiaľ bola exekúcia zastavená zavinením oprávneného, druhou výnimkou je situácia, pokiaľ sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 203 EP). Preskúmaním exekučného spisu súd nemal preukázanú nemajetnosť povinného. Z týchto výnimiek by do úvahy v tomto prípade prichádzala prvá z možností - zavinenie oprávneného, avšak súd po preskúmaní okolností prípadu dospel k záveru, že oprávnenému nemožno pričítať zavinenie zastavenia. Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie včas, preto procesné zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty, určenej na jeho vykonanie neprichádza do úvahy. Oprávnený totiž prípadné vykonanie exekučného titulu do uplynutia prekluzívnej lehoty v priebehu konania, nemohol ovplyvniť.
33. Najvyšší súd SR judikoval (napr. uznesenie zo dňa 11.04.2012, sp. zn. 3M Cdo 22/2011), že pokiaľ oprávnený podal včas návrh na vykonanie exekúcie, neprichádza do úvahy jeho procesné zavinenie na zastavení exekúcie z dôvodu straty účinnosti exekučného titulu v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty, určenej na jeho vykonanie. Oprávnený totiž postup súdu vo vykonávacom konaní, resp. postup súdneho exekútora v exekučnom konaní, ako i dĺžku trvania tohto postupu, teda aj prípadné vykonanie exekučného titulu do straty jeho účinnosti v priebehu konania, nemohol ovplyvniť. Okrem toho súd by bol povinný exekúciu zastaviť i z úradnej moci, ak by zistil stratu účinnosti exekučného titulu v priebehu konania.
34. Keďže súdny exekútor preukázal, že je platiteľom DPH, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady o túto daň vo výške 20 % teda o 12,16 eur, a teda mu patrí 72,97 eur.
35. Z uvedeného vyplýva, že trovy exekučnej činnosti potrebné na účelné vymáhanie nároku predstavujú spolu 72,97 eur, ktoré povinný zaplatí súdnemu exekútorovi podľa § 197 Exekučného poriadku.
36. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, súd exekúciu zastavil a o trovách súdneho exekútora rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti výroku I. tohto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Proti výroku II. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.