Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-28C/591/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II, sudcom JUDr. Martinom Kolesárom, v právnej veci žalobcu: D. R., M.. X.XX.XXXX, Q. L.Ň. X, Košice, zastúpený Jozefom Baščanom, bytom Mudroňova 6, Košice, proti žalovaným: 1/ LABAŠ s.r.o., so sídlom Textilná 1, Košice, IČO: 36 183 181, zastúpený: AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., so sídlom Kmeťova 26, Košice, 2/ BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 11/A, Bratislava, IČO: 47 967 692, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, v spore o zaplatenie 5.711,58 Eur s príslušenstvom, rozhodol

rozhodol:

Žalovaný v 2. rade j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 5.282,41 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 3.509,30 Eur od 13.2.2016 do zaplatenia a vo výške 5 % ročne zo sumy 1.773,11 Eur od 8.12.2016 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcom rozsahu žalobu voči žalovanému v 2. rade z a m i e t a . Vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade žalobcovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . Žalovaný v 2. rade j e p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok za žalobu v sume 316,79 Eur do troch dní od právoplatnosti uznesenia na účet Okresného súdu Košice II. Žalobu voči žalovanému v 1. rade z a m i e t a . Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovanému v 1. rade 100 % trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobou, podanou na súde dňa 16.9.2015, po pripustení jej zmeny uznesením zo dňa 13.10.2016, sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému v 1. rade a pôvodne tiež i spoločnosti PRO CIVITAS s.r.o., IČO: 45 869 464, zaplatiť mu sumu 5.711,58 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy 3.828,86 Eur od 16.9.2015 do zaplatenia a zo sumy 1.882,72 Eur od 22.2.2016 do zaplatenia. Na odôvodnenie takto uplatneného nároku žalobca v podstatnom tvrdil, že žalovaný v 1. rade, v hmotnoprávnom postavení zamestnávateľa, v období mesiacov august 2014 až december 2015, na základe spoločnosťou PRO CIVITAS s.r.o. predložených dohôd o zrážkach zo mzdy, i napriek jeho opakovaným výhradám k takémuto postupu, vykonal zo mzdy zúčtovanej mu na výplatu zrážky v sume spolu zodpovedajúcej istine uplatnenej pohľadávky, ktoré vyplatil spoločnosti PRO CIVITAS s.r.o. na uspokojenie jej pohľadávok voči žalobcovi z dvoch úverových zmlúv č. 7772296107 zo dňa 24.8.2007 a č. 0863500208 z 27.3.2008 uzavretých žalobcom pôvodne s Poštovou bankou , a.s.. Podľa argumentácie žalobcu žalovaný v 1. rade vykonával zrážky z jeho mzdy neoprávnene preto, že tak robil bez existencie súdneho rozhodnutia zaväzujúceho žalobcu plniť spoločnosti PRO CIVITAS s.r.o., tiež z dôvodu, že postúpenie úverových pohľadávok voči nemu Poštovou bankou, a.s. na ďalšie subjekty, včítane spoločnosti PRO CIVITAS s.r.o, nakoľko neboli bankou, bolo podľa presvedčenia žalobcu neplatné, ďalej i preto, že dohody o zrážkach zo mzdy, v skutočnosti obsahové súčasti úverových zmlúv boli neplatné („podvodom zakotvené“) pre rozpor s právnymi predpismi na ochranu spotrebiteľa, ďalej

tiež z dôvodu že pôvodný veriteľ Poštová banka, a.s. nesplnené záväzky z úverových zmlúv zosplatnila (ku dňu 18.6.2009 úverovú zmluvu č. 7772296107 a ku dňu 7.12.2009 úverovú zmluvu č. 0863500208), následkom čoho, podľa názoru žalobcu, zanikli i dohody o zrážkach zo mzdy. Žalobca vo svojej argumentácii poukázal tiež na to, že v čase zosplatnenia záväzku z úverovej zmluvy č. 0863500208, Poštová banka, a.s. vykazovala nesplnený zostatok úveru v sume 1.829,86 Eur. Zaplatenia tejto peňažnej sumy sa podľa tvrdenia žalobcu spoločnosť PRO CIVITAS s.r.o. (po nadobudnutí pohľadávky) domáhal na Stálom rozhodcovskom súde, zriadenom spoločnosťou ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA a MEDIAČNÁ, a.s. (ďalej tiež len „rozhodcovský súd“), ktorý rozhodcovským rozsudkom sp. zn. PW- C/0413/0184 zo dňa 24.10.2014 uložil žalobcovi zaplatiť spoločnosti PRO CIVITAS s.r.o. úverovú istinu v sume 1.815,54 Eur, úroky a úroky z omeškania vyčíslené do 15.12.2010 v sume 567,61 Eur, úroky vo výške 21% ročne od 16.12.2010 do zaplatenia, úroky z omeškania vo výške 9% ročne od 16.12.2010 do zaplatenia, poplatok v sume 3,32 Eur a nahradiť trovy rozhodcovského konania v sume spolu 332,82 Eur. Žalobca uviedol, že na základe jeho žaloby Okresný súd Košice II rozsudkom sp. zn. 41C/111/2014 zo dňa 13.11.2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2Co/73/2016 zo dňa 2.2.2017 tento rozhodcovský rozsudok zrušil z dôvodu, že ním došlo k porušeniu všeobecne záväzných predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, pokiaľ priznal, v rozpore s ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. premlčanú pohľadávku. Práve predloženie dohody o zrážkach zo mzdy zamestnávateľovi spoločnosťou PRO CIVITAS s.r.o. na uspokojenie premlčaného dlhu a vykonávanie zrážok zo mzdy na uspokojenie premlčaného dlhu sa stalo ťažiskom argumentácie žalobcu o protiprávnom konaní oboch žalovaných a o ich zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie, prípadne za škodu spôsobenú mu následkom tohto konania. Žalobca upriamil pozornosť i na to, že iným rozsudkom rozhodcovského súdu sp. zn. PW- B/0413/0070 zo dňa 24.10.2014 bol zaviazaný zaplatiť spoločnosti PRO CIVITAS s.r.o. záväzok z druhej úverovej zmluvy č. 7772296107 v sume 23,14 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 9% ročne od 16.12.2010 do zaplatenia, zrušenia ktorého súdom, i napriek presvedčeniu o jeho nezákonnosti sa žalobca nedomáhal. Nakoniec podľa argumentácie žalobcu predloženie dohody o zrážkach zo mzdy a vykonávanie zrážok z jeho mzdy bolo v rozpore s právnymi predpismi na ochranu spotrebiteľa, v rozhodnom čase už nepripúšťajúcimi podľa názoru žalobcu vykonávanie zrážok zo mzdy na uspokojenie spotrebiteľského záväzku.

2. Žalovaný v 1. rade uplatnený nárok ani len sčasti neuznal a na svoju obranu v podstatnom odmietol možnosť bezdôvodného obohatenia sa na úkor žalobcu vykonávaním zrážok z jeho mzdy za situácie, že zrazené časti jeho mzdy na základe dohôd o zrážkach z mzdy bezozbytku vyplatil veriteľovi - spoločnosti PRO CIVITAS s.r.o., a teda k zväčšeniu jeho majetku (v širšom zmysle) nedošlo. Žalovaný v 1. rade argumentoval tiež i tým, že vykonávaním zrážok zo mzdy si plnil zákonnú povinnosť voči zamestnávateľovi, vyplývajúcu z ust. § 551 Občianskeho zákonníka, ktorá vzniká podľa zákonného vymedzenia okamihom predloženia dohody o zrážkach zo mzdy, ktorej účastníkom nebol a materiálne nemohol a po práve mu ani neprináležalo platnosť takejto dohody preskúmavať. Práve pokiaľ by po predložení dohody o zrážkach zo mzdy tieto zo mzdy žalobcu nevykonával, podľa názoru žalovaného v 1. rade by konal protiprávne a zodpovedal by tým za škodu tým spôsobenú spoločnosti PRO CIVITAS s.r.o.

3. V priebehu konania dňa 9.8.2017 spoločnosť PRO CIVITAS s.r.o. zanikla zlúčením so spoločnosťou BENCONT COLLECTON, a.s., s ktorou na základe uznesenia zo dňa 16.10.2017 súd v konaní pokračoval. Žalovaný v 2. rade ( jeho právny predchodca) uplatnený nárok žalobcu neuznal. Čo do základu žalovaný v 2. rade na svoju obranu v podstatnom 1/ vytkol žalobe jej neurčitosť v smere údaja čoho sa ňou žalobca domáha, 2/ namietol neúplnosť subjektov, majúc za to, že konania sa v postavení nerozlučného spoločníka mal zúčastniť i pôvodný veriteľ pohľadávok, zabezpečených dohodami o zrážkach zo mzdy, 3/ poukázal na to že, pasívnu vecnú legitimáciu k uplatnenému nároku stratil postúpením pohľadávky na spoločnosť OMICRON TRADING LIMITED na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 12.11.2015, 4/ namietal nedostatok právomoci súdu prejednať a rozhodnúť spor strán domnievajúc sa v tejto súvislosti, že strany rozhodcovskou doložkou v úverových zmluvách stanovili právomoc rozhodcovského súdu, 5/ namietal nedostatok procesnej prípustnosti žaloby s tvrdením o neexistencii naliehavého právneho záujmu žalobcu na rozhodnutí, ktorého sa domáhal, 6/ vychádzal z toho, že dohody o zrážkach zo mzdy sú platné, pretože spĺňajú zákonom stanovené všeobecné kritéria platnosti a nie sú v kolízii ani s predpismi na ochranu spotrebiteľa; zvlášť v tejto súvislosti vyjadril presvedčenie, že tento spôsob zabezpečenia bol v čase uzavretia úverových zmlúv právne dovolený a odmietol, aby svojim obsahom dohody o zrážkach zo mzdy založili hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov úverových vzťahov a argumentoval v tomto smere tiež i tým, že

ani v prípade posúdenia dohody o zrážkach zo mzdy ako neplatnej by sa prijatím zamestnávateľom zrazenej mzdy na úkor žalobcu neobohatil a nemohlo by dôjsť ani k zmenšeniu majetku žalobcu (k vzniku škody) pri existencii právnej povinnosti žalobcu plniť z oboch úverových zmlúv, 7/ prisvedčil právnemu názoru žalovaného v 1. rade o právnej povinnosti zamestnávateľa na základe dohody o zrážky zo mzdy vykonávať zrážky a poukazovať ich veriteľovi bez možnosti preskúmania jej platnosti žalobcu a nakoniec 8/ upriamil pozornosť i na to že ani v prípade premlčania nárokov z úverových zmlúv by sa na úkor žalobcu nemohol prijatím zamestnávateľom vyplácaných zrážok bezdôvodne obohatiť, nakoľko tomu bráni ust. § 455 ods.1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého bezdôvodným obohatením prijatie premlčaného dlhu nie je. Čo do výšky, žalovaný v 2. rade poprel skutkové tvrdenie žalobcu, aby prijal od žalovaného v 1. rade tiež zrážku za mesiac august 2014 v sume 339,06 Eur a tiež i skutkové tvrdenia žalobcu o celkovo zrazenej a vyplatenej sume 5.711,58 Eur a sám ohľadne rozsahu tvrdil, že žalovaný v 1. rade mu po predložení dohody o zrážkach zo mzdy postupne vyplatil spolu sumu 5.282,41 Eur, z toho na úhradu záväzkov z úverovej zmluvy č. 7772296107 sumu 1.727,95 Eur a na úhradu záväzkov z úverovej zmluvy č. 0863500208 sumu 3.554,46 Eur. Žalovaný v 1. rade rozsah takto zrazených a žalovanému v 2. rade vyplatených súm tvrdil tiež.

4. Žalobca v reakcii na takúto obranu len zopakoval svoje presvedčenie o neplatnosti dohôd o zrážkach zo mzdy a akcentoval pritom i skutočnosť, že tieto neboli uzavreté ako samostatné právne úkony, ale ako obsahová súčasť oboch úverových zmlúv. Pripomenul už v žalobe tvrdenú skutočnosť, že žalovaného v 1. rade viackrát márne vyzval, a to písomne i v ústnej forme, aby od vykonávania zrážok upustil a poukázal v tejto súvislosti tiež na skutočnosť, že žalobca v 1. rade vykonával z jeho mzdy zrážky ešte aj v priebehu tohto konania až do skončenia jeho pracovného pomeru v mesiaci február 2016. Žalobca prezentoval svoje presvedčenie o koordinovanom postupe žalovaných, zvlášť o tom, že žalovaný v 1. rade konal úmyselne v prospech nekalej činnosti žalovaného v 2. rade. Žalobca v konečnom dôsledku tvrdenia žalovaných o rozsahu skutočne zrazených a zamestnávateľom veriteľovi vyplatených súm (5.282,41 Eur) naproti pôvodne sčasti odlišným tvrdeniam v žalobe, už nepoprel.

5. Žalovaní vo svojom stanovisku zhodne odmietli rozpor svojho konania so zákonom; žalovaný v 2. rade pritom akcentoval právnu povinnosť vykonávať zrážky zo mzdy, založenú právnou skutočnosťou predloženia dohody o zrážkach zo mzdy a naopak protiprávnosť postupu, pokiaľ by zrážky zo mzdy nevykonával. Žalovaný v 2. rade argumentoval tiež i tým, že splatnú pohľadávku voči žalobcovi vykonával legitímnym spôsobom na základe platnej zmluvy o úvere, čo podľa jeho názoru vylučuje jeho zavinenie, či už vo forme úmyslu alebo nedbanlivosti k spôsobenej škode; odmietol zároveň tiež i prípadnú kolíziu jeho konania pri uplatňovaní práv z dohody o zrážkach zo mzdy s dobrými mravmi.

6. V priebehu konania dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zák. č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok (C.s.p.), ktorým došlo k zrušeniu zák. č. 99/1963 Zb. v znení účinnom do 30.6.2016, Občiansky súdny poriadok (O.s.p.). V súlade s ust. § 470 ods. 1 C.s.p. súd po účinnosti tohto zákona vo veci postupoval podľa nového procesného predpisu pri zachovaní právnych účinkov úkonov, ktoré v konaní nastali dovtedy, v zmysle ust. § 470 ods. 2 veta prvá C.s.p. Po účinnosti C.s.p. súd poskytol obom procesným stranám priestor na popretie skutkových tvrdení protistrany a na uplatnenie ďalších prostriedkov procesného útoku a obrany s poučením o následkoch ako riadneho nepopretia skutkových tvrdení (§ 151 C.s.p.) tak aj včasného neuplatnenia prostriedkov procesného útoku či obrany. Nakoľko za tohto stavu ani uplatnenie sudcovskej koncentrácie (len vo vzťahu k žalovaným) a ani uplatnenie ustanovení o popretí skutkových tvrdení nemohlo byť v neprospech niektorej z procesných strán, súd v konaní po 1.7.2016, postupoval bez zohľadnenia obmedzení, vyplývajúcich pre skôr začaté konania z ust. § 470 ods. 2 veta druhá C.s.p. Zároveň, nakoľko v tejto veci šlo o nároky, majúce skutkový základ v právnom vzťahu (vzťahoch) zo zmluvy o úvere, ktorú právny predchodca žalovaného v 2. rade (Poštová banka. a.s.) uzavrel a plnil v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti (teda ako dodávateľ v zmysle ust. § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka) a naopak žalobca ako fyzická osoba v tomto právnom vzťahu ako podnikateľ nevystupoval (bol teda spotrebiteľom podľa ust. § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka), jednalo sa o spotrebiteľský spor a preto súd vo svojom procesnom postupe po 1.7.2016 uplatňoval tiež ustanovenia na ochranu slabšej strany v zmysle ust. § 290 a nasl. C.s.p. Ani spotrebiteľská povaha sporu, vychádzajúc z tejto osobitej úpravy, nevylučovala použitie ustanovení civilného sporového poriadku o prostriedkoch procesného útoku a procesnej obrany; nezbavovala teda žalobcu ani povinnosti pravdivo a úplne uvádzať rozhodujúce skutkové tvrdenia (§ 150 ods. 1 C.s.p.), v záujme vyváženia prirodzene nerovnovážneho postavenia strán sporu (Čl. 6 ods. 2 C.s.p.), však súd

aj bez návrhu mohol predovšetkým obstarať a vykonať dôkazy a z nich zistiť i ďalšie ako žalobcom a žalovaným tvrdené skutočnosti, potrebné pre aplikáciu noriem spotrebiteľskej ochrany.

7. Nakoľko neboli žalovanými popreté, ako z nesporných, súd postupom podľa ust. § 151 ods. 1 C.s.p. vyšiel z tvrdení žalobcu, že v období mesiacov september 2014 až december 2015, na základe spoločnosťou PRO CIVITAS s.r.o. predložených dohôd o zrážkach zo mzdy žalovaný v 1. rade, v tom čase zamestnávateľ žalobcu, vykonal zo mzdy zúčtovanej mu na výplatu zrážky, ktoré vyplatil spoločnosti PRO CIVITAS s.r.o. na uspokojenie jej pohľadávok voči žalobcovi z dvoch úverových zmlúv č. 7772296107 zo dňa 24.8.2007 a č. 0863500208 z 27.3.2008 uzavretých žalobcom pôvodne s Poštovou bankou, a.s. Nespornými v tejto súvislosti sa v priebehu konania stali tiež skutočnosti, že na základe uplatnenia práva okamžitého zosplatnenia žalobcom nesplácaného úveru došlo k zosplatneniu celého záväzku žalobcu z úverovej zmluvy č. 7772296107 dňom 18.6.2009, ktorý k tomuto dňu (podľa výzvy zo dňa 18.6.2009) predstavoval 916,15 Eur a z úverovej zmluvy č. 0863500208 ku dňu zosplatnenia dňa 7.12.2009 vo výške 1.829,86 Eur (vychádzajúc z výzvy zo dňa 7.12.2009), ako aj, že na úhradu záväzkov žalovaného z prvej z úverových zmlúv žalovaný v 1. rade zrazil zo mzdy žalobcu a vyplatil spoločnosti PRO CIVITAS s.r.o. sumu 1.727,95 Eur a na úhradu záväzkov z druhej úverovej zmluvy sumu 3.554,46 Eur. Uvedené bez rozdielu korešponduje podľa zistenia súdu ako s evidenciou spoločnosti PRO CIVITAS s.r.o. o výške vyplatených súm tak aj s výkazom o zrazených sumách žalovaného v 1. rade. Úverová zmluva č. 7772296107 podľa zistenia súdu vo svojej časti 2 bod 3 obsahovala dojednanie v tomto znení: „Podpisom tejto zmluvy zmluvné strany zároveň uzatvárajú Dohodu o zrážkach zo mzdy (Dohoda) v zmysle § 551 zákona č. 40/1964 Zb. (Občiansky zákonník) v platnom znení, ktorá je zabezpečením pohľadávky PB, Klient udeľuje PB výslovný súhlas na predloženie Dohody platiteľovi mzdy klienta. Táto dohoda sa vzťahuje i na budúceho platiteľa mzdy ako i na iné príjmy klienta. Obsahovo obdobné dojednanie o zrážkach zo mzdy obsahovala podľa zistenia súdu tiež Úverová zmluva č. 0863500208 vo svojej časti 2 bod 5. Podľa článku 4 bod 4.8 Obchodných podmienok pre úver Klient a banka podpisom úverovej zmluvy zároveň uzatvárajú Dohodu o zrážkach zo mzdy podľa ust. § 551 Občianskeho zákonníka, klient udeľuje Banke súhlas s predložením tejto dohody platiteľovi mzdy s tým, že v záverečnej časti sa strany dohodli, že zabezpečenie záväzkov voči banke ukončením platností úverovej zmluvy nezaniká. Žalobou doručenou podľa dennej pečiatky dňa 29.4.2013 spoločnosť PRO CIVITAS s.r.o. proti žalobcovi uplatnila plnenie sumy 930,24 Eur s príslušenstvom z úverovej zmluvy č. 7772296107 na rozhodcovskom súde, ktorý rozsudkom zo dňa 24.10.2014 uložil žalobcovi zaplatiť sumu 23,14 Eur a vo zvyšku žalobu zamietol v podstatnom z dôvodu, že nakoľko v úverovej zmluve nebol uvedený údaj o RPMN, úver považoval za bezúročný a bez poplatkov s tým, že podľa jeho zistenia až na priznanú sumu žalovaný poskytnuté peňažné prostriedky veriteľovi vrátil. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva tiež, že rozhodcovský súd posúdil uplatnený nárok i z hľadiska jeho premlčania so záverom, že obchodnoprávna povaha úverového vzťahu strán predurčuje plynutie všeobecnej 4 ročnej premlčacej doby podľa Obchodného zákonníka, ktorá začala plynúť deň po zosplatnení úveru (19.6.2009) a uplynula by dňom 19.6.2013 pokiaľ by ešte predtým nebola podaná rozhodcovská žaloba. Inou žalobou doručenou podľa dennej pečiatky v ten istý deň ako predošlá, spoločnosť PRO CIVITAS s.r.o. proti žalobcovi uplatnila plnenie sumy 2.383,15 Eur s príslušenstvom z úverovej zmluvy č. 0863500208 na rozhodcovskom súde, ktorý rozsudkom zo dňa 24.10.2014 uložil žalobcovi zaplatiť žalovanú sumu s príslušenstvom a trovami konania. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že rozhodcovský súd posúdil otázku premlčania uplatneného práva obdobne ako v prípade predchádzajúceho rozhodnutia. Na základe žaloby, podanej žalobcom na súde dňa 29.12.2014, tunajší súd rozsudkom sp. zn. 41C/111/2014 zo dňa 13.11.2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2Co/73/2016 zo dňa 2.2.2017 tento rozhodcovský rozsudok zrušil z dôvodu, že ním došlo k porušeniu všeobecne záväzných predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, pokiaľ priznal, v rozpore s ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. premlčanú pohľadávku s tým, že v tomto závere súd vyšiel z potreby aplikácie ustanovení Občianskeho zákonníka pre posúdenie premlčania. V žalobných odpovediach žalobcu (obe zo dňa 27.8.2013) podľa zistenia súdu žalobca mimo iného argumentoval občianskoprávnou povahou uplatnených nárokov, ktoré rozporoval zároveň i z hľadiska výšky. Listom zo dňa 10.10.2013 spoločnosť PRO CIVITAS s.r.o. predložila žalovanému v 1. rade dohodu o zrážkach zo mzdy (fakticky úverovú zmluvu s dojednaním o zrážkach zo mzdy) za účelom vykonávania zrážok zo mzdy žalobcu na úhradu jej pohľadávky z úverovej zmluvy č. 7772296107 v sume 1744,70 a následne listom zo dňa 18.6.2014 predložila tiež dohodu o zrážkach zo mzdy zabezpečujúcu záväzok z úverovej zmluvy č. 0863500208, ktorý v tom čase činil podľa obsahu tohto listu 4.630,83 Eur. Listom zo dňa 26.11.2014 žalobca vyzval žalovaného v 1. rade na zastavenie vykonávania zrážok z jeho mzdy v prospech spoločnosti PRO

CIVITAS s.r.o. Túto výzvu žalobca zopakoval tiež listom zo dňa 9.1.2015, v ktorom zároveň vyzval žalovaného v 1. rade na zaplatenie zrazenej častí mzdy.

8. Podľa ust. § 551 Občianskeho zákonníka, uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia. (2) Proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila. (3) Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia aj pre iné príjmy, s ktorými sa pri výkone rozhodnutia nakladá ako so mzdou. Podľa ust. § 5a ods. 1 písm. a) zák. č. 250/2007 Z. z. v znení účinnom od 1.5.2014, neprípustné je zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy (tiež) dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť. Podľa ust. § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Podľa ust. § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone. Podľa ust. § 492 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o záväzkoch, ktoré vznikajú zo zmlúv, sa použijú primerane aj na záväzky vznikajúce na základe iných skutočností upravených v zákone, ak niet osobitnej úpravy. Podľa ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Podľa ust. § 451 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.(2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Podľa ust. § 455 Občianskeho zákonníka, bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám. Podľa ust. § 455 ods. 1 Občianskeho zákonníka, za bezdôvodné obohatenie sa nepovažuje, ak bolo prijaté plnenie premlčaného dlhu alebo dlhu neplatného len pre nedostatok formy.

9. Možno konštatovať, že rozhodujúce skutkové otázky neboli medzi stranami sporné a tak vzhľadom na obranu žalovaných v konaní šlo ťažiskovo o posúdenie právnych otázok v smere existencie/neexistencie právnej povinnosti žalovaných (niektorého z nich) zrazené časti mzdy žalobcovi vrátiť, eventuálne nahradiť. Žalovaný v 1. rade podľa názoru súdu celkom správne poukazoval na to, že zrazené sumy bezozbytku vyplatil právnemu predchodcovi žalovaného v 2. rade, zo zrazených súm nemal žiaden prospech a tak už len to pojmovo vylúčilo aby sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil. Nakoľko súd nie je viazaný právnou kvalifikáciou uplatneného nároku žalobcom, v intenciách opisu rozhodujúcich skutočností súd posudzoval či žalovaný nárok voči žalovanému v 1. rade nevyplýva zo zodpovednosti za škodu. I tu súd musí prisvedčiť argumentácii žalovaného v 1. rade, že pre vznik zodpovednosti za škodu absentuje v jeho konaní protiprávnosť. I podľa názoru súdu totiž platiteľ mzdy, pokiaľ mu je predložená dohoda zo zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, nemá inú možnosť ako zo mzdy vykonávať zrážky a tieto poukazovať veriteľovi na uspokojenie jeho pohľadávky voči dlžníkovi. Práve ak by tak neurobil, ako výstižne tvrdil žalovaný v 1. rade, by platiteľ mzdy porušil právnu povinnosť vyplývajúcu zo zákona a zodpovedal by za škodu tým spôsobenú veriteľovi, prakticky by nezrazené sumy musel veriteľovi zaplatiť zo svojho. Je potrebné v tejto súvislosti na doplnenie zdôrazniť, že podľa právnej praxe zákon nedáva možnosť zamestnávateľovi skúmať právny vzťah medzi veriteľom a dlžníkom, ktorý je zamestnancom zamestnávateľa a podľa toho sa rozhodovať, či dohodu o zrážkach zo mzdy akceptuje alebo neakceptuje. Zamestnávateľ je povinný dohodu o zrážkach zo mzdy akceptovať, pričom nemá možnosť s dohodou nesúhlasiť a musí sa predloženou dohodou riadiť (por. tiež rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 19. decembra 2007, sp. zn. 25 Cdo 140/2006). Zamestnanec má v reálnom čase možnosť zabrániť zamestnávateľovi vykonávať zrážky zo mzdy na základe predloženej dohody len prostredníctvom inštitútu neodkladného opatrenia, ktorým súd nariadi zamestnávateľovi dlžníka zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy, prípadne nariadi veriteľovi zákaz nakladania s vyplatenými zrážkami zo mzdy dlžníka. Žiada sa v tejto súvislosti poznamenať, že i keď takýto návrh na nariadenie predbežného opatrenia podal žalobca v tomto konaní (ešte podľa starej úpravy) nemohlo mu byť vyhovené len preto, že bol urobený v tomto spore o plnenie, keďže dočasný zákaz vykonávať zrážky nemal vo vzťahu ku konečnému rozhodnutiu - prakticky vráteniu zrazenej časti mzdy predbežnú povahu, pretože ak by

aj súd vykonávanie zrážok dočasne zakázal, po právoplatnosti rozhodnutia by žalovaný v 2. rade v realizácii dohody o zrážkach zo mzdy mohol pokračovať. Riadiac sa týmito úvahami dospel súd k záveru, že žalovaný v 1. rade nemá právnu povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu zodpovedajúcu ním zrazeným a veriteľovi vyplateným častiam mzdy ani zo zodpovednosti za škodu. Nakoľko súd v rozsahu tvrdení žalobcu nezistil ani inú právnu skutočnosť zakladajúcu povinnosť žalovaného v 1. rade plniť, žalobu voči nemu v celom rozsahu zamietol. 10. Správnou, podľa úvahy súdu, bola i argumentácia žalovaného v 2. rade, že v okolnostiach prípadu nenastala žiadna zo skutkových podstát určených zákonom pre vznik zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie a zvlášť v tejto súvislosti sa súd stotožniť i s jeho názorom, že ani neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy, žalobcom v spore zdôrazňovaná, k vzniku bezdôvodného obohatenia na jeho strane nemohla viesť pokiaľ zrazená a právnym predchodcom žalovaného v 2. rade prijatá mzda i na podklade prípadne neplatnej dohody o zrážkach zo mzdy bola použitá na úhradu dlhu žalobcu z inak platného veriteľsko-dlžníckeho vzťahu. Pri posudzovaní uplatneného nároku voči žalovanému v 2. rade ako náhrady škody súd vo svojich úvahách vyšiel vo všeobecnosti z toho, že predpokladom pre vznik zodpovednosti za škodu je kumulatívne splnenie štyroch základných podmienok: musí dôjsť či už konaním alebo opomenutím k porušeniu právnej povinnosti (zákonnej alebo zmluvnej alebo všeobecnej prevenčnej), musí dôjsť k vzniku škody, teda ujmy v majetkovej sfére poškodeného, prejavujúcej sa na veci, majetku alebo na zdraví, ktorá je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom (peniazmi), medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody musí existovať príčinná súvislosť a k porušeniu právnej povinnosti a k vzniku škody musí dôjsť zavineným konaním alebo opomenutím škodcu, ktorá sa predpokladá. Porušením právnej povinnosti sa pritom rozumie objektívny rozpor medzi tým, ako fyzická alebo právnická osoba konala alebo nekonala a tým, ako konať mala, či už podľa zákona, podľa zmluvy alebo aby učinila zadosť všeobecnej prevenčnej povinnosti upravenej v ust. § 415 Občianskeho zákonníka. Možno prisvedčiť žalovanému v 2. rade v tom, že dohoda o zrážkach zo mzdy v čase jej uzavretia nebola v spotrebiteľských vzťahoch zákonom ani priamo vylúčená a ani obmedzená stanovením osobitných podmienok platnosti, tak, ako je tomu s účinnosťou od 1.5.2014. Ani tento fakt však nič nemení na tom, že v spotrebiteľských vzťahoch je potrebné vždy mať na zreteli, že zmluvná voľnosť strán je obmedzená tým, že nedovoleným a teda neplatným je tiež i dojednanie spôsobujúce značnú nerovnováhu v postavení, právach a povinnostiach účastníkov. Argumentácia, že spotrebiteľ sa oboznámil so zmluvou, že si prečítal aj všeobecné obchodné podmienky, že podpisom s nimi vyjadril súhlas a že súhlasil s každým takto upraveným inštitútom, povinnosťami na ňom viaznucimi opomína podstatu spotrebiteľskej ochrany a to, že spotrebiteľovi neprijateľné podmienky predovšetkým nemožno predkladať a pokiaľ tak dodávateľ urobí, musí byť uzrozumený s tým, že na takéto neprijateľné podmienky súd neprihliadne bez ohľadu na to, či a do akej miery sa spotrebiteľ tou ktorou podmienkou zaoberal. Takto je podľa názoru súdu potrebné nazerať aj na zmluvnú podmienku dohody o zrážkach zo mzdy. Možno súhlasiť, že mimo spotrebiteľských vzťahov je tento zabezpečovací inštitút ako každý iný. V spotrebiteľských vzťahoch však je a bolo vždy potrebné sledovať tiež, či jeho dojednaním nedošlo k založeniu značnej nerovnováhy. V úvahách o rozsahu nerovnováhy treba mať súčasne na zreteli, že prirodzene každý zabezpečovací inštitút má väčšiu alebo menšiu mieru disproporcie, keďže už len jeho účelom je prakticky pomôcť realizovať práva len jednej strane. Podľa názoru súdu však vzhľadom na závažnosť tohto zabezpečovacieho inštitútu bolo vždy, a teda aj pred zavedením obmedzujúcich opatrení v ust. § 5a ods. 1 písm. a) zák. č. 250/2007 Zb., potrebné v spotrebiteľských vzťahoch venovať mu zvýšenú pozornosť z hľadiska transparentnosti jeho úpravy a vyváženosti dopadu na práva a povinnosti strán; vyvarovať sa pritom najmä nevýraznému zakomponovaniu v zmluve či vo všeobecných obchodných podmienkach a spôsobom jeho dojednania obchádzať ochranu, ktorú spotrebiteľ pred veriteľom požíva. I pokiaľ spotrebiteľská dohoda o zrážkach zo mzdy tieto atribúty spĺňa treba naviac tento zabezpečovací inštitút tiež realizovať s primeranou razanciou a opatrnosťou k právam spotrebiteľa. Mýli sa v tomto zmysle žalovaný v 2. rade pokiaľ sa domnieva, že neexistencia zákazu automaticky znamená bezmedznosť pri realizácii takto vytvoreného priestoru. Kritériom pre uplatnenie práv i za takejto situácie (uplatnenia právom dovoleného inštitútu) sú totiž práve dobré mravy, v prípade spotrebiteľov vymedzené v ust. § 4 ods. 8 Zákona na ochranu spotrebiteľa. 11. Podľa ust. § 3 ods. 1 zák. č. 250/2007 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnkov, každý spotrebiteľ má právo na výrobky a služby v bežnej kvalite, uplatnenie reklamácie, náhradu škody, vzdelávanie, informácie, ochranu svojho zdravia, bezpečnosti a ekonomických záujmov a na podávanie podnetov a sťažností orgánom dozoru, dohľadu a kontroly a obci pri porušení zákonom priznaných práv spotrebiteľa. Podľa ust. § 4 ods. 8 zák. č. 250/2007 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnkov, predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi; ustanovenia § 7 až 9 tým nie sú dotknuté. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami

a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody. Podľa ust. § 52 Občianskeho zákonníka, v znení neskorších zmien a doplnkov, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.(3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.(4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa ust. § 100 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.(2) Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.(3) Nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na vkladných knižkách alebo na iných formách vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá. Podľa ust. § 101 Občianskeho zákonníka, Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. 12. Skutkovo majúc za to, že záväzky z úverovej zmluvy č. 7772296107 sa stali splatnými najneskôr dňa 18.6.2009 a záväzky z úverovej zmluvy č. 0863500208 najneskôr dňa 7.12.2009 a právne vychádzajúc z toho, že v zmysle ust. § 52 ods. 2 posledná veta Občianskeho zákonníka je potrebné posúdiť otázku premlčania podľa občianskoprávnej úpravy dospel súd k záveru, že nakoľko právny predchodca žalovaného svoje právo na rozhodcovskom súde uplatnil až dňa 29.12.2014, jeho nároky z úverovej zmluvy č. 7772296107 sa premlčali najneskôr dňa 19.6.2012 a z úverovej zmluvy č. 0863500208 najneskôr dňa 8.12.2012. 13. Podľa úvahy súdu, za situácie premlčania pohľadávok, naviac keď v tom čase prebiehalo rozhodcovské konanie, neskôr už i konanie pred súdom v ktorých sa žalobca bránil námietkou premlčania a argumentoval potrebou aplikácie ustanovení Občianskeho zákonníka na úpravu premlčania a rozporoval tiež i výšku vykazovaného zostatku úveru, v čase realizovania prvej zo zrážok už bolo účinné ust. § 5a ods. 1 písm. a) zák. č.250/2007 Z. z., ktoré dohodu o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby považoval za neprípustnú okrem prípadov že táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť, pričom treba poznamenať, že k takejto novozavedenej úprave niet prechodného ustanovenia a tak i na dohody o zrážkach zo mzdy uzavreté skôr je potrebné ju aplikovať, a bolo účinné už i ust. § 52 ods. 2 štvrtá veta Občianskeho zákonníka, ktoré stanovilo absolútnu prednosť občianskoprávnej úpravy, ktorú je potrebné na aplikovať i na posudzovaný vzťah strán (por. rozsudok NS SR sp. zn. 4Mcdo 17/2014 zo dňa 26.11.2015), za ktorých okolností so zreteľom na všetky skutočnosti si žalovaný v 2. rade objektívne minimálne musel uvedomovať, že postupom voči žalobcovi - uplatnením dohôd o zrážkach zo mzdy mu uprie spotrebiteľskú ochranu jeho ekonomických záujmov, ktorá v sebe zahŕňa okrem ochrany pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami i ochranu pred uplatňovaním premlčanej pohľadávky, ktorej by sa mu dostalo v súdnom konaní, nemohol byť čestný a dobromyseľný pokiaľ dohody o zrážkach zo mzdy predložil zamestnávateľovi, čím prakticky znemožnil sa žalobcovi brániť sa námietkou premlčania, či súdu (i rozhodcovskému) spravodlivo aplikovať spotrebiteľskú ochranu jeho práv. Žalovaný v 2. rade tým porušil osobitnú právnu povinnosť k spotrebiteľovi vyplývajúcu z ust. § 4 ods. 8 zák. č. 250/2007 Z. z a za škodu tým spôsobenú v podobe nedobrovoľného plnenia premlčaného dlhu, zodpovedá žalobcovi v rozsahu nesporne žalovaným v 1. rade zrazenej a žalovanému v 2. rade vyplatenej sumy 5.282,41 Eur. V tomto rozsahu uplatnenej istiny pohľadávky súd žalovaného v 2. rade zaviazal žalovanému plniť a v prevyšujúcom rozsahu žalobu ako nedôvodnú zamietol.

14. Podľa ust. § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

Podľa ust. § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. (2) Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa ust. § 3 nar. vl. SR č. 87/1995 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnkov, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

15. Pri posúdení dôvodnosti uplatnených úrokov z omeškania súd vo všeobecnosti vyšiel z toho, že v prípade nároku na náhradu škody čas plnenia nie je dohodnutý subjektmi tohto zodpovednostného vzťahu a nie je daný ani zákonom. Dlžník je preto povinný splniť veriteľovi záväzok prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal, v zmysle ust. § 563 Občianskeho zákonníka. Nakoľko žalobca v konaní nepreukázal, aby žalovaného v 2. rade (jeho právneho predchodcu) požiadal o plnenie už skôr, súd za kvalifikovanú výzvu na splnenie záväzku z pôvodne žalovaného a priznaného rozsahu 3.509,30 Eur považoval až doručenie žaloby, k čomu došlo dňa 11.2.2016 a v prípade rozšírenej časti žaloby v sume 1.773,11 Eur až doručenie žalobnej zmeny, k čomu došlo dňa 6.12.2016. Nasledujúci deň po doručení žaloby a zmeny žaloby bol žalovaný povinný svoj peňažný záväzok žalobcovi splniť s účinkami včasného plnenia a nakoľko tak neurobil, počnúc ďalším dňom - 13.2.2016 vo vzťahu k plneniu sumy 3.509,30 Eur a dňom 8.12.2016 vo vzťahu k plneniu sumy 1.773,11 Eur sa s plnením týchto peňažných záväzkov dostal do omeškania. Počnúc týmto dňom preto súd priznal žalobcovi proti žalovanému v 2. rade popri omeškanom peňažnom záväzku (istine) tiež úroky z omeškania v percentuálnej výške o 5 percentuálnych bodov viac ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Dňa 13.2.2016 predstavovala základná úroková sadzba ECB 0,05%, preto za omeškanie so zaplatením sumy 3.509,30 Eur patria žalobcovi úroky z omeškania v percentuálnej výške 5,05%. Dňa 8.12.2016 predstavovala základná úroková sadzba ECB 0,0%, preto za omeškanie so zaplatením sumy 1.773,11 Eur patria žalobcovi úroky z omeškania v percentuálnej výške 5,0%.V tomto rozsahu, čo do percentuálnej výšky a obdobia omeškania súd žalobcovi úroky z omeškania priznal a v prevyšujúcom rozsahu jeho žalobu zamietol.

16. Pre úplnosť súd považuje za potrebné na tomto mieste vysporiadať sa tiež s ďalšími podstatnými skutočnosťami, na ktoré v rámci svojej obrany v spore poukazoval žalovaný v 2. rade. Súd sa predovšetkým nestotožňuje s jeho názorom o nedostatku právomoci súdu prejednať túto vec vzhľadom na rozhodcovskou doložkou (bez potreby posudzovania jej platnosti pre účely tohto konania) v úverovej zmluve založenú právomoc rozhodcovského súdu. Podľa názoru súdu i vychádzajúc z ust. § 3 ods. 6 zák. č. 335/2014 Z. z. právo spotrebiteľa obrátiť sa so svojim nárokom proti dodávateľovi i napriek uzavretej rozhodcovskej doložke nemožno obmedziť a právomoc súdu prejednať spotrebiteľskú vec na základe žaloby spotrebiteľa nemožno právne účinne namietať. Za tohto stavu podľa názoru súdu jeho právomoc k danej veci daná rozhodne bola. V otázke pasívnej vecnej legitimácie súd zastával názor, že povinnosť nahradiť škodu zaťažovala spoločnosť PRO CIVITAS s.r.o., ktorá ju spôsobila, že k zmene nositeľa tejto právnej povinnosti nedošlo ani postúpením pohľadávky na spoločnosť OMICRON TRADING LIMITED na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 12.11.2015, keďže na základe tohto právneho úkonu akýkoľvek záväzok na nadobúdateľa pohľadávky prejsť v žiadnom prípade nemohol a že naopak žalovaná povinnosť po zániku spoločnosti PRO CIVITAS s.r.o., prešla na jeho univerzálneho právneho nástupcu - žalovaného v 2. rade, ktorý jediný a to samostatne bol v spore pasívne vecne legitimovaným subjektom. K procesnej prípustnosti žaloby súd len stručne pripomína, že žalobca sa žalobou nedomáhal určenia práva, pri ktorom sa vyžaduje žalovaným v 2. rade postrádaný naliehavý právny záujem ale plnenia peňažnej povinnosti, v prípade ktorej zákon osobitnú podmienku procesnej prípustnosti nestanovuje. 17. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 C.s.p. Vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade súd plne procesne úspešnému žalovanému v 1. rade priznal v zmysle ust. § 255 ods. 1 C.s.p. nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. V súlade s ust. § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade i keď procesne úspešnejšiemu žalobcovi vzniklo právo na náhradu trov konania podľa ust. § 255 ods. 2 C.s.p., nakoľko sa tohto práva zriekol (na pojednávaní dňa 6.11.2017) súd mu nárok na náhradu trov konania nepriznal.

18. Podľa ust. § 2 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb., v znení neskorších zmien a doplnkov, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však odporca nemá v konaní o rozvode manželstva, o neplatnosti manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je, ak súd tak rozhodne alebo ak uloží náhradu trov konania poplatníkovi.

19. V súlade s citovaným ustanovením zákona, nakoľko bol žalobca od platenia súdneho poplatku za žalobu oslobodený v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. u) zák. č. 71/1992 Zb., v znení neskorších zmien a doplnkov, poplatková povinnosť za žalobu prešla na neúspešného žalovaného v 2. rade v rozsahu jeho procesného neúspechu 92,49%. Výška poplatkovej povinnosti vyplýva z položky 1 písm. a) sadzobníka poplatkov, tvoriaceho prílohu zák. č. 71/1992 Zb., v znení neskorších zmien a doplnkov.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 C.s.p.), ktoré môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.) v lehote 15 dní od jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 C.s.p.)

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 C.s.p.) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C.s.p.) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 2, 3 C.s.p.). Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 2 Exekučného poriadku).