Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_7CoP-200-2017.pdf
PDF · 96.02 KB
Case nature
Subarea
7CoP/200/2017
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Marianny Hraboveckej vo veci starostlivosti súdu o maloletú K. B. nar. XX.X.XXXX zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach dieťaťa matky Mgr. X. V. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v S. na X. I. č. XX a otca F. B. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v Y. na G. ul. č. XX zastúpeného Mgr. Silviou Kováčovou advokátkou so sídlom v Rožňave na Námestí baníkov č. 1 v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na návrh rodičov na nariadenie neodkladného opatrenia o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Košice II z 24.7.2017 č.k. 43P 12/2017-55 takto
rozhodol:
M e n í uznesenie v napadnutom výroku o zamietnutí návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia tak, že do právoplatného skončenia konania vo veci samej upravuje styk otca s mal. K. každý párny kalendárny týždeň v roku v sobotu od 8.00 hod. do 18.00 hod. s tým, že matka je povinná maloleté dieťa v čase určenom pre začiatok styku pripraviť a odovzdať ho otcovi v mieste jej bydliska a otec je povinný v čase určenom pre koniec styku odovzdať dieťa matke na rovnakom mieste.
Ukladá mal. K. B., nar. XX.X.XXXX, jej rodičom Mgr. X. V., nar. XX.X.XXXX a F. B., nar. XX.X.XXXX povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu na Referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach po dobu 3 mesiacov.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal úpravy styku s maloletou do právoplatného rozhodnutia vo veci, ako aj návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhala, aby súd zveril maloletú do jej osobnej starostlivosti, zaviazal otca na plnenie vyživovacej povinnosti vo výške, ktorú určí súd a dočasne zakázal styk otca s maloletou alebo povolil styk s maloletou len v nevyhnutnom rozsahu, vždy po dohode s ňou a výlučne za jej prítomnosti.
2. V odôvodnení uviedol, že otec sa podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhal úpravy jeho styku s mal. K. do právoplatného rozhodnutia vo veci tak, aby sa mohol s maloletou stýkať každý párny týždeň v priebehu kalendárneho roka počas víkendu od piatka 17.00 hod. do nedele 18.00 hod. okrem letných prázdnin v roku 2017 a zimných prázdnin 2017, kedy žiadal upraviť styk počas letných prázdnin od 24.7. od 10.00 hod. do 31.7. do 18.00 hod., od 7.8. od 10.00 hod. do 13.8. do 18.00 hod. a od 21.8. od 10.00 hod. do 27.8. do 18.00 hod., ako aj od 23.12. od 16.00 hod. do 24.12. do 14.00 hod. a od 27.12. od 10.00 hod. do 30.12. do 18.00 hod. s tým, že v stanovený čas si prevezme maloletú od matky pred jej bytom a v stanovený čas jej dieťa odovzdá na tom istom mieste, matka bude povinná maloletú na styk s ním riadne pripraviť, odovzdať a prevziať ju od neho v stanovený čas a na stanovenom mieste. Návrh odôvodnil tým, že matka mu bráni v styku s maloletou a neuznáva jeho rodičovské práva. Od januára 2017 videl maloletú maximálne šesťkrát, celkom v trvaní asi 12 hodín. Naposledy ju videl 11.4.2017. Momentálne žije v Y. v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi. Matka často cestuje do Y.
za svojimi rodičmi. Dcéru zvykne nechať u svojej matky a ona cestuje kvôli práci do Košíc. Po príchode do Y. sa mu matka len zriedka ozvala, aby videl dcéru, avšak toho času to už nerobí vôbec. Žiadal ju o styk s dcérou, avšak často mala matka nejaké výhovorky, aby sa s maloletou stretnúť nemohol. Poukázal na čl. 5 písm.h/ Zákona o rodine, čl. 41 ods. 1 Ústavy SR, čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, nález ÚS Českej republiky I.ÚS 618/05, ako aj rozsudok Krajského súdu v Žiline z 31.7.2009 sp.zn. 9CoP 54/2009. Konajúci súd ďalej poukázal na písomné vyjadrenie matky doručené súdu 3.7.2017, v ktorom uviedla, že nesúhlasí s nariadením neodkladného opatrenia na úpravu styku otca s maloletou a žiadala tento návrh zamietnuť. Zároveň žiadala, aby súd neodkladným opatrením zveril maloletú do jeho osobnej starostlivosti, zaviazal otca na plnenie vyživovacej povinnosti vo výške, ktorú určí súd a dočasne zakáže styk otca s maloletou alebo povolí styk s maloletou len v nevyhnutnom rozsahu vždy po dohode s ňou a výlučne za jej prítomnosti. Uviedla, že s otcom nežije v spoločnej domácnosti. Vo februári 2017 s ňou otec začal komunikovať tak, že jej cez mobilný telefón posielal urážajúce textové správy. Vždy keď sa stretol s ňou a s maloletou, stretnutie skončilo urážkami a hádkou, a to výlučne iba zo strany otca, čo maloletá vnímala stresujúco. Vo februári a apríli 2017 na ňu otec maloletej fyzicky zaútočil v prítomnosti maloletej. Po prvom útoku otec žiadal o stretnutie s dcérou v Y. s jeho rodinou. Maloletá K. strávila s otcom a jeho rodinou v Y. jeden deň a na druhý deň sa už pýtala naspäť domov do S., preto ju matka vyzdvihla. Po poslednom útoku otca na jej osobu mal. K. pôsobila ustráchane, nemala pokojný spánok. Uviedla, že stretnúť s otcom sa nechce. Zdôraznila, že jej úmyslom nie je obmedzovať rodičovské práva otca nad nevyhnutnú mieru. Konajúci súd ďalej poukázal na správu kolízneho opatrovníka zo 14.7.2017, v ktorej uviedol, že otec dieťaťa približne od 24.4.2017 pracuje v Ostrave na základe živnostenského listu v železiarňach. Matka s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia nesúhlasí. Plánuje navštíviť s dcérou detského psychológa, aby zistil príčinu, prečo sa dcéra bojí otca a odmieta stretnutia s ním. Uviedol, že nariadenie neodkladného opatrenia nie je nevyhnutné a v riadnom konaní si posúdenie veci vyžaduje súdneho znalca z oblasti psychológie, ktorý dokáže stanoviť, aký je najlepší záujem dieťaťa do budúcna. Následne súd citoval ust. § 325 ods. 1, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1, 2 CSP a § 360 CMP a konštatoval, že otec ani matka neosvedčili naliehavosť predbežnej úpravy pomerov ani nebezpečenstvo bezprostredne hroziace maloletej, ktoré by odôvodňovalo okamžitý zásah súdu formou nariadenia neodkladného opatrenia. Nakoľko neboli splnené zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, nebola preukázaná naliehavosť zásahu súdu do pomerov účastníkov, návrhy matky a otca na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodné zamietol s tým, že vo veci rozhodne v riadnom konaní na základe návrhu matky z 30.3.2017 sp.zn. 43P 12/2017.
3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie otec a navrhol, aby odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a upravil jeho styk s maloletou v súlade s jeho návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia okrem letných prázdnin v roku 2017, ktorú úpravu už nebude možné realizovať s tým, že v tejto časti berie návrh späť. Vyjadril názor, že vzhľadom na aktuálne preukázané nezhody medzi ním a matkou maloletej vyplývajúce i zo samotných vyjadrení matky, ktoré majú negatívny vplyv na ich maloleté dieťa je preukázaná potreba dočasne upraviť pomery medzi účastníkmi konania do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Domnieva sa, že z dôvodu zabezpečenia najvyššej ochrany práv dieťaťa bolo potrebné zvážiť, či tu nie je možné aplikovať aj ust. § 361 CMP, podľa ktorého súd nariadi neodkladné opatrenie aj vtedy, ak to vyžaduje verejný záujem. Ďalej poukázal na to, že samotné podania matky preukazujú potrebu upraviť pomery, i keď obsahujú nepravdy a rozpory, keď na jednej strane tvrdí, že nikdy mu nebránila v stykoch s dcérou, no na druhej strane rezonuje jej snaha zabrániť realizácii styku s dieťaťom a vykresľuje jeho osobu v negatívnom svetle. Zdôrazňuje, že matka predovšetkým opisuje ich vzájomný vzťah, z čoho vyvodzuje dopad na ich dcéru. Matka popisuje negatívne skúsenosti maloletej, ktoré mala zažiť za prítomnosti všetkých troch. Zdôraznil, že nemal nikdy záujem vyhľadávať prítomnosť matky, ale realizovať styk s dcérou, kde matka vôbec nemala a nemusela byť prítomná. Dcéru by jej odovzdal riadne a včas, ak by sa boli na tom dohodli, no k dohode s matkou nedochádzalo a musel ju prosiť, aby sa s dcérou mohol stretnúť. Prítomnosť matky pri jeho stykoch s dcérou len škodia a jej prítomnosť je nežiaduca a nedôvodná. Ich dcéra vie byť bez matky dlhší čas, keďže navštevuje materskú školu, kde trávi čas s cudzími ľuďmi bez prítomnosti matky. Len jemu nie je umožňovaný styk s dcérou. Maloletú naposledy videl 11.4.2017, z čoho je evidentné, že matka mu v styku s dcérou bráni a robí z neho zločinca. Výslovne uvádza, že matku nikdy fyzicky nenapadol, práve naopak, bola to matka, ktorá ho fyzicky napadla za prítomnosti ich dcéry, dala mu trikrát facku a ešte ho aj poškriabala na krku. Matkou uvádzaný strach maloletej z neho je vytvorený len matkou, keďže maloletá cíti, že matka má k nemu negatívny postoj. Maloletá z neho nemôže mať skutočný strach, pretože jej nikdy neublížil a majú pekný
vzťah. V rámci času, keď mohol byť dcérou sám bez prítomnosti matky, maloletá bola spokojná a nemala z neho strach. Prikladá o tom aj fotografie vyhotovené mobilným telefónom. Uviedol, že 2.8.2017 navštívil kolízneho opatrovníka, aby sa vyjadril ku skutočnostiam ohľadne stretnutia 11.4.2017 (nesprávne sa uvádza ich stretnutie 12.4.2017) a súčasne požiadal, aby mu bola poskytnutá pomoc pri stretávaní s maloletou. Dostal síce poučenie o poskytovaní poradenstva, avšak žiadne sa nerealizovalo. Pokiaľ ide o plnenie vyživovacej povinnosti, matka hodnotila negatívne, že nezaplatil výživné za jún 2017, i keď si dobrovoľne plnil vyživovaciu povinnosť do tej doby napriek tomu, že má vedomosť, že je živnostníkom a bez vykonania práce nemôže mať finančný zisk, pričom finančné rezervy nemá a za vykonanú prácu mu objednávateľ zaplatil až 17.7.2017, preto následne uhradil výživné za 2 mesiace, a to jún a júl 2017. Domnieva sa, že i matkine argumenty, ktorými poukazuje na skutočnosť, že pracuje v Čechách a nevlastní žiadnu nehnuteľnosť ani auto, evokujú jej snahy zamedziť mu styk s maloletou. Zároveň bol šokovaný jej návrhom, ktorým dokonca žiada zakázať jeho styk alebo povoliť styk len v nevyhnutnom rozsahu a výlučne za jej prítomnosti a po dohode s ňou, keďže si je veľmi dobre vedomá, že práve čas hrá proti nemu, keďže dlhšia odluka medzi ním a dcérou môže mať dopad na jej správanie a prežívanie vo vzťahu k nemu. Poukázal na nález Ústavného súdu ČR I.ÚS 618/2005. K odvolaniu pripojil fotografie, úradný záznam spísaný na ÚPSVaR v Košiciach 2.8.2017 a doklad o úhrade výživného za mesiac jún a júl 2017 spolu 140 €.
4. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že zotrváva na svojom písomnom stanovisku k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a má za to, že nariadenie neodkladného opatrenia nie je nevyhnutné s tým, že v riadnom konaní si posúdenie veci vyžaduje súdneho znalca z oblasti psychológie, ktorý dokáže stanoviť, aký je najlepší záujem dieťaťa do budúcna.
5. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že otec od apríla 2017, kedy na ňu v prítomnosti maloletej fyzicky zaútočil, sa o maloletú žiadnym zásadným spôsobom nezaujíma, nesnažil sa o pravidelný kontakt, ani telefonicky, nezaujímal sa ako sa maloletá má, či je zdravá a či nič nepotrebuje. Napriek tomu, že maloletá mala meniny 12.7., ani jej nezavolal, ani neposlal darček. Domnieva sa, že otec mohol navštíviť kolízneho opatrovníka už v čase podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a nie až po tom, keď mu bolo známe, že jeho návrhu nebolo vyhovené. Otec argumentuje nálezom Ústavného súdu ČR, teda jeho právami, avšak zabúda, že takéto práva má aj maloleté dieťa, a to predovšetkým právo na rešpektovanie jeho názoru, právo dieťaťa slobodne sa vyjadrovať o všetkých záležitostiach, ktoré sa ho týkajú. Ak sa otec chcel stretnúť s maloletou, vždy sa jej pýtala bez emócií alebo nátlaku, či sa s otcom chce stretnúť, pričom maloletá povedala, že nie. Toto je názor ich dcéry, ktorý otec očividne nevie pochopiť. Opakovane uvádza, že nie je jej úmyslom zasahovať do práv otca nad nevyhnutnú mieru, preto jeho tvrdenia o tom, že sa mu chce mstiť, odmieta. Vždy uvádzala, že nebude otcovi brániť v styku, ak maloletá o stretnutia s ním bude prejavovať záujem, pričom tiež uviedla, že je potrebné vykonať rozsiahlejšie dokazovanie, ktoré prekračuje konanie o nariadenie neodkladnej starostlivosti. Poukazuje tiež na to, že aj jej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol zamietnutý, voči čomu sa neodvolala, čo dokazuje, že nie je takým človekom, akým sa ju otec dieťaťa snaží vykresliť. Domnieva sa, že neexistujú pomery, pre ktoré by bolo potrebné nariadiť neodkladné opatrenie, čo potvrdil aj kolízny opatrovník, nakoľko otec sám záujem o dcéru preukázateľne neprejavuje, robí tak len výlučne v podaniach adresovaných súdu a zároveň preto, že dcéra sa s otcom stretávať kvôli jeho správaniu nechce. Tiež nie je pravdou, že by odmietala, aby otec ostal s maloletou sám, nakoľko zhodne potvrdili, že maloletá strávila jeden deň sama s otcom v Y. vo februári, avšak už druhý deň sa pýtala k nej domov, nakoľko nechcela byť s otcom v dôsledku jeho správania. S maloletou tiež navštívila psychológa 26.7.2017, ktorú správu k vyjadreniu pripája a z ktorej vyplýva, že maloletá má vytvorenú pozitívnu emocionálnu väzbu k nej, pretože jej zabezpečuje pocit bezpečia a stability, osoba otca u nej vzbudzuje negatívne emócie, pričom maloletá zažité situácie s ním vyhodnocuje negatívne.
6. Otec doručil odvolaciemu súdu 20.10.2017 podanie (odvolacím súdom doručené matke 28.10.2017), v ktorom opisuje udalosti, ktoré sa mali odohrať v materskej škôlke 11.9.2017, kedy prišiel navštíviť dcéru v tomto zariadení pri príležitosti jej narodenín. Matka sa podaním doručeným odvolaciemu súdu 3.11.2017 vyjadruje k uvedenej udalosti zo svojho pohľadu a vnímania. Nakoľko odvolací súd pri preskúmaní uznesenia súdu prvej inštancie vychádza zo stavu v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329 ods.2 CSP), uvedené podania rodičov neboli pre rozhodnutie odvolacieho súdu relevantné a v konečnom dôsledku z nich nevyplynuli žiadne podstatné skutočnosti, ktoré by zásadným spôsobom menili stav existujúci v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie.
7. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
8. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
9. Podľa § 325 ods. 2 písm.d/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
10. Podľa § 360 ods. 1 CMP neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.
11. Podľa § 362 vety druhej CMP odvolací súd môže neodkladné opatrenie nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.
12. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
13. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
14. Odvolací súd preskúmal uznesenie v napadnutom výroku o zamietnutí návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle zásad vyplývajúcich z § 65 a § 66 CMP, oboznámil sa s obsahom predloženého spisu a dospel k záveru, že v danom prípade bola splnená zákonná podmienka pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktorou je naliehavosť úpravy pomerov daná záujmom maloletého dieťaťa na vytvorení a udržaní citovej väzby k obom rodičom. Otec maloletej dostatočným spôsobom osvedčil naliehavosť potreby úpravy jeho styku s dieťaťom, a to najmä so zreteľom na skutočnosť, že rodičia dieťaťa spolu nežijú, nevedia sa dohodnúť na podmienkach a pravidelnej realizácii styku otca s dieťaťom, v dôsledku čoho je otec vylúčený z pravidelného styku s dieťaťom, čo je v rozpore so záujmom maloletého dieťaťa. Dlhodobá absencia otca pri výchove dieťaťa môže so zreteľom na jeho vek spôsobiť úplné odcudzenie, preto je nariadenie neodkladného opatrenia dôvodné a v záujme maloletej. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že rodičovské práva a povinnosti sú budované na základe rovnoprávneho postavenia otca a matky pri ich výkone, pričom je v záujme dieťaťa, aby mu nebolo odňaté právo mať zabezpečený pravidelný osobný kontakt s oboma rodičmi. Ani jednému z rodičov nepatrí právo obmedzovať pri starostlivosti o dieťa druhého rodiča (pokiaľ o tom nerozhodne súd). Je predovšetkým na rodičoch, aby maloletému dieťaťu zabezpečili bezkonfliktné a stabilné výchovné prostredie a úlohou matky, ktorá zabezpečuje osobnú starostlivosť o dieťa, vytvoriť priaznivé podmienky na uskutočnenie styku otca s dieťaťom. Z vyjadrenia matky je zjavné, že má tendenciu samostatne rozhodovať o všetkom, čo sa týka maloletého dieťaťa, pričom to odôvodňuje najlepším záujmom dieťaťa a vôľou dieťaťa s poukazom na údajne negatívny vzťah maloletej k otcovi v dôsledku jeho správania. Poukazovanie na údajnú vôľu dieťaťa vo veku 4 rokov zjavne nie je namieste, keďže rozumové schopnosti dieťaťa v takomto veku mu nepochybne neumožňujú zhodnotiť samostatne a bez akýchkoľvek vplyvov, čo je pre neho v konkrétnej situácii vhodné a čo nie a zjavne ani matka nerešpektuje v každom ohľade prianie dieťaťa, keď chce namiesto obeda jesť sladkosti, nechce v noci spať alebo chce sledovať celý deň televízny program a podobne. Je všeobecne známou skutočnosťou, že deti v útlom veku sú ovplyvňované prostredím, v ktorom sa nachádzajú a osobami, ktoré sú v ich blízkosti a teda na ne výchovne pôsobia. Odvolací súd nepopiera, že pre dieťa nie je vhodné prostredie plné konfliktov a disharmónie medzi rodičmi, ktorí zjavne nie sú schopní adekvátne spracovať ukončenie svojho partnerského vzťahu a používajú svoje dieťa ako nástroj na vybavovanie si vzájomných konfliktov.
15. Odvolací súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali potrebu separácie dieťaťa od otca, pričom táto potreba nevyplynula ani z odborného psychologického vyšetrenia maloletej 26.7.2017 predloženej matkou maloletej, z ktorej vyplýva, že maloletá má vytvorenú pozitívnu emocionálnu väzbu k matke, osoba otca u nej vzbudzuje negatívne emócie a maloletá zažité situácie s otcom vyhodnocuje negatívne, nakoľko dieťa bolo vyšetrené len za prítomnosti matky a psychologička vychádzala výlučne z matkou prezentovaných údajných problémov dieťaťa, teda závery psychologičky nemôžu byť objektívne, keďže sa nezaoberala skutočnými príčinami odmietavého, resp. negatívneho postoja dieťaťa k otcovi.
16. Vzhľadom na uvedené odvolací súd zmenil uznesenie v napadnutom výroku a neodkladne upravil styk otca s maloletou tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia, pričom uvedený rozsah a frekvenciu styku otca s dieťaťom považoval vzhľadom na doposiaľ zistené skutočnosti za primerané s poukazom na útly vek dieťaťa, skutočnosť, že od apríla 2017 sa styk otca s dieťaťom nerealizoval, preto je potrebné tento kontakt postupne obnoviť a po tejto iniciačnej fáze je možné styk rozšíriť tak, aby to bolo v súlade s potrebami, ako aj najlepším záujmom maloletého dieťaťa. S poukazom na konfliktný vzťah rodičov odvolací súd nepovažoval za vhodné, aby sa matka zúčastňovala, resp. bola prítomná pri styku otca s dieťaťom s tým, že určený rozsah styku otca nemôže v súčasnosti v žiadnom prípade ohrozovať ani bazálnu citovú väzbu dieťaťa na matku, ktorá je v tomto veku prirodzená. Na druhej strane návrh otca na úpravu styku v podstate v štandardnom rozsahu od piatku poobede do nedele večera nepovažoval vzhľadom na súčasný stav za vhodný a rešpektujúci fyzické potreby dieťaťa. Vzhľadom na skutočnosť, že momentálne je dieťa v predškolskom veku nepovažoval ani za nevyhnutné osobitne upravovať styk otca s dieťaťom neodkladným opatrením počas letných a zimných prázdnin. Napokon vo veci samej je vedené konanie o úprave výkone rodičovských práv a povinností, v rámci ktorého súd vykoná riadne dokazovanie na zistenie skutočného stavu veci, na základe ktorého upraví styk v súlade so zisteným skutočným stavom, teda potrebami dieťaťa, ako aj možnosťami rodičov realizovať tento styk.
17. S poukazom na výrazne konfliktný vzťah medzi rodičmi a nedostatok ich primeranej komunikácie týkajúcej sa maloletého dieťaťa odvolací súd považoval za potrebné bezodkladne nariadiť rodičom dieťaťa, ako aj dieťaťu povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu na Referáte poradensko- psychologických služieb pri Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach po dobu 3 mesiacov za účelom odstránenia komunikačných problémov medzi rodičmi vo vzťahu k zabezpečovaniu starostlivosti o dieťa, ktoré sú poznačené výrazným konfliktom medzi rodičmi manifestovaným aj pred maloletým dieťaťom, ktoré dieťa v dôsledku rozvíjajúcej sa psychicky nie je schopné vo vnútornom prežívaní zvládnuť, v dôsledku čoho mu hrozí emočné preťaženie, ktoré môže mať vážne následky na jeho psychike, čo rozhodne nie je v záujme maloletého dieťaťa. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že referát poradensko-psychologických služieb je samostatnou zložkou úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zameranou na poskytovanie poradenských a psychologických intervencií vo vzťahu k realizácii výkonu rodičovských práv a povinností za účelom odstránenia komunikačných problémov medzi rodičmi navzájom alebo medzi rodičmi a dieťaťom, psychologickej pomoci a poradenstva maloletému dieťaťu vo vzťahu k styku s rodičom a podobne, v prípade, ak rodičia doposiaľ neboli schopní odstrániť vzájomné negatívne vzťahy, nie sú schopní spolu komunikovať alebo nie sú schopní dieťa patrične usmerňovať a vychovávať k správnemu postoju k druhému rodičovi (zákon č. 305/2005 Z.z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele v platnom znení). Prístup rodičov k nariadenému odbornému poradenstvu, ako aj jeho výsledky budú mať nepochybne význam aj pre rozhodnutie vo veci samej.
18. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).