Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25C/42/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I dňa 03.11.2017 sudkyňou JUDr. Martou Melicherčíkovou v spore žalobcu: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, proti žalovanému: C. V., X.. XX.XX.XXXX, L. H. XXXX/XX, XXX XX F., o zaplatenie 1.368,97 EUR, takto

rozhodol:

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.163,34 EUR s 8,75 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.203,34 EUR od 26.03.2013 do 10.10.2017, s 8 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.163,34 EUR od 11.10.2017 do zaplatenie to všetko v pravidelných mesačných splátkach po 40,- EUR, počnúc mesiacom november 2017 do zaplatenia, najneskoršie vždy do 25. dňa v mesiaci pod následkami straty výhody splátok.

Konanie v sume 223,63 EUR s prísl. zastavuje.

Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania vo výške 74 %.

odôvodnenie:

1. Právny predchodca žalobcu, spoločnosť Consumer Finance Holding a.s., žalobou zo dňa 11.02.2016 sa voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy vo výške 1.386,97 EUR s príslušenstvom titulom dlžných splátok pôžičky. Súčasne požadoval náhradu trov konania.

2. Uviedol, že dňa 25.11.2012 uzavrel so žalovaným zmluvu o pôžičke č. 6134286, na základe ktorej mu poskytol celkovú sumu pôžičky 2.430,- EUR. Podľa zmluvy mal žalovaný pôžičku splácať v pravidelných 60 mesačných splátkach v sume 40,50 EUR. Žalovaný z dlžnej sumy do podania žaloby neuhradil nič. Vzhľadom na to, že porušil povinnosť splácať poskytnutú pôžičku resp. jednotlivé splátky riadne a včas, žalobca dňa 14.03.2013 predžalobnou upomienkou vyzval žalovaného k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorázovo. Celkový dlh žalovaného ku dňu podania žaloby predstavoval sumu 1.386,97 EUR.

3. Uznesením č.k. 25C/42/2016-22 zo dňa 21.02.2017 súd pripustil, aby z konania vystúpil žalobca: Consumer Finance Holding a.s., so sídlom Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok, IČO: 35 923 130 a na jeho miesto vstúpil: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 831 154, žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal.

4. Žaloba bola žalovanému doručená dňa 11.09.2017, ku ktorej sa nevyjadril.

5. Podaním zo dňa 30.10.2017 žalobca žiadal súd aby vec prejednal a vo veci rozhodol v jeho neprítomnosti, na základe predložených dôkazov. Zároveň uviedol, že v prípade, že žalovaný uzná uplatnený nárok, s poukazom na ustanovenie § 282 navrhuje, aby súd rozhodol vo veci rozsudkom pre uznanie nároku.

6. Podaním zo dňa 30.10.2017, pred začatím konania vo veci samej, žalobca zobral žalobu čiastočne späť v časti o zaplatenie sumy 183,63 EUR s príslušenstvom titulom uplatnených zmluvných pokút a poplatkov bez uvedenia dôvodu. Taktiež zobral žalobu čiastočne späť v časti o zaplatenie 40,- EUR z dôvodu, že žalovaný po podaní žaloby dňa 10.10.2017 uvedenú sumu uhradil.

7. Na pojednávaní dňa 03.11.2017 žalovaný žalovanú sumu vo výške 1.163,34 EUR s príslušenstvom uznal čo do základu aj výšky, túto bol ochotný v mesačných splátkach po 40,- EUR žalobcovi aj uhradiť.

8. Podľa § 282 zákona č. 160/2015 Z. z., Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak žalovaný uzná nárok uplatnený žalobcom alebo jeho časť, rozhodne súd na návrh žalobcu rozsudkom pre uznanie nároku.

9. Podľa § 285 CSP, odôvodnenie rozsudku pre uznanie nároku obsahuje len stručnú identifikáciu procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre uznanie nároku.

10. O uplatnenom nároku súd rozhodol podľa nižšie citovaných zákonných a zmluvných ustanovení:

Podľa § 52 ods. 1 OZ, účinného v čase spísania zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 OZ, účinného v čase spísania zmluvy, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 OZ, účinného v čase spísania zmluvy, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 OZ, účinného v čase spísania zmluvy, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), účinnom v čase uzavretia zmluvy, tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

Podľa § 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, účinnom v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi

Podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch, účinnom v čase uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 232 ods. 4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne

inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom do 31.01.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky bola v období od 11.07.2012 do 08.05.2013 0,75 %. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky je od 16.03.2016 0,00 %.

11. Na základe takto zisteného skutkového stavu a vyššie citovaných zákonných ustanovení, keďže žalovaný uznal pred súdom nárok žalobcu na zaplatenie istiny vo výške 1.163,34 EUR i príslušenstvo pohľadávky a právny zástupca žalobcu navrhol rozhodnúť rozsudkom na základe uznania, súd v súlade s ustanovením § 282 rozhodol rozsudkom pre uznanie nároku a zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy vo výške 1.163,34 EUR s 8,75 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.203,34 EUR od 26.03.2013 do 10.10.2017, s 8 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.163,34 EUR od 11.10.2017 do zaplatenia, to všetko v pravidelných mesačných splátkach po 40,- EUR počnúc mesiacom november 2017 do zaplatenia, najneskoršie vždy do 25. dňa v mesiaci pod následkami straty výhody splátok.

12. V danom prípade žalovaný požiadal o mesačné splátky, ktoré by zodpovedali jeho finančnej situácii, maximálne 40,- EUR mesačne. Uviedol, že jeho jediným príjmom je dôchodok vo výške cca 260,- EUR mesačne, z ktorého uhrádza 140,- EUR za pobyt v resocializačnom zariadení. Predložil výpisy z bankového účtu za mesiace september a október 2017, z ktorých je zrejmé že poberá dôchodok vo výške 238,50 EUR mesačne. Pri rozhodovaní o povolení splátok pohľadávky súd prihliadol na pomery žalovaného, ale aj na postavenie žalobcu, aby povolením splátok nedošlo k jeho neprimeranému zvýhodňovaniu. Vzhľadom na to, že jediným príjmom žalovaného je dôchodok vo výške 238,50 EUR mesačne, z ktorého uhrádza 140,- EUR za pobyt v resocializačnom zariadení súd mu povolil splácať priznanú sumu v mesačných splátkach po 40,- EUR počnúc mesiacom november 2017 do zaplatenia, najneskoršie vždy do 25. dňa v mesiaci, pod následkami straty výhody splátok.

13. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.

14. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

15. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

16. Na základe dispozitívneho úkonu žalobcu (čiastočné späťvzatie žaloby) a citovaných zákonných ustanovení súd konanie v časti o zaplatenie 223,63 EUR s prísl. zastavil.

17. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

18. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

19. V sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, t.j. strane, ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov proti neúspešnej strane. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. Strana, ktorá mala plný úspech vo veci má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci úspech nemala.

20. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

21. Žalobca si v konaní uplatnil nárok na zaplatenie sumy vo výške 1.386,97 EUR a súd mu priznal sumu 1.163,34 EUR. V časti o zaplatenie sumy 183,63 EUR s prísl. zobral žalobu v časti uplatnených zmluvných pokutách a poplatkoch späť, bez uvedenia dôvodu a v časti o zaplatenie sumy 40,- EUR zobral žalobu späť z dôvodu úhrady uvedenej sumy žalovaným po podaní žaloby. Žalobca tak bol v konaní v prevažnej miere, percentuálne vyjadrenej na 86,76 % úspešný a neúspešný v pomere 13,24 %. Z uvedeného dôvodu vznikol žalobcovi nárok na pomernú náhradu trov konania vo výške 73,52 % (86,76 % - 13,24 %, po zaokrúhlení 74 %).

22. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti I. výroku rozsudku pre uznanie odvolanie nie je prípustné, okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia (§ 356 .

Proti II. výroku rozsudku o zastavení konania a III. výroku o trovách konania je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Košice I, vo dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica. (§ 48 Exekučného poriadku).