Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_20Cb-322-2010.pdf
PDF · 132.86 KB
Case nature
Area
Subarea
20Cb/322/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Novotnou Mlinárcsikovou, v spore žalobcu: František Konečný, s miestom podnikania Kpt. Nálepku 1066/5, 742 21 Kopřivnice, Česká republika, IČO: 62 319 825, zastúpený: V4 Legal, s.r.o., so sídlom Tvrdého 4, 010 01 Žilina, IČO: 36 858 820, proti žalovanému: N. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. X, XXX XX R., zastúpený: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Kuric, s. r. o., so sídlom Dolný Val 11, 010 01 Žilina, IČO: 36 841 200, o zaplatenie 673.134 Kč s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 673.134 Kč s úrokom z omeškania vo výške
- 10,5 % ročne zo sumy 537.216 Kč od 25.03.2008 do 30.06.2008
- 10,75 % ročne zo sumy 537.216 Kč od 01.07.2008 do 31.12.2008
- 9,25 % ročne zo sumy 537.216 Kč od 01.01.2009 do 30.06.2009
- 8,5 % ročne zo sumy 537.216 Kč od 01.07.2009 do 31.12.2009
- 8 % ročne zo sumy 537.216 Kč od 01.01.2010 do 30.06.2010
- 7,75 % ročne zo sumy 537.216 Kč od 01.07.2010 do zaplatenia
- 10,5 % ročne zo sumy 135.918 Kč od 08.04.2008 do 30.06.2008
- 10,75 % ročne zo sumy 135.918 Kč od 01.07.2008 do 31.12.2008
- 9,25 % ročne zo sumy 135.918 Kč od 01.01.2009 do 30.06.2009
- 8,5 % ročne zo sumy 135.918 Kč od 01.07.2009 do 31.12.2009
- 8 % ročne zo sumy 135.918 Kč od 01.01.2010 do 30.06.2010
- 7,75 % ročne zo sumy 135.918 Kč od 01.07.2010 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku
Vo zvyšnej časti žalobu zamieta.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.
Žalovaný je povinný zaplatiť Slovenskej republike na účet Okresného súdu Žilina náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Písomnou žalobou doručenou súdu 08.07.2010 sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 673.134 Kč s úrokom z omeškania špecifikovaným základom, sadzbou a dobou omeškania a trovy konania. Na odôvodnenie uplatneného nároku uviedol, že na základe ústnych kúpnych zmlúv a riadneho a včasného dodania tovaru žalobca dňa 24.marca 2008 vystavil faktúru č.
XXXXXX na sumu 105.396 Kč, faktúru č. XXXXXX na sumu 82.198 Kč, faktúru č. XXXXXX na sumu 107.766 Kč, faktúru č. XXXXXX na sumu 109.824 Kč, faktúru č. XXXXXX na sumu 127.612 Kč a faktúru č. XXXXXX na sumu 4.420 Kč, všetky splatné 24.marca 2008. Celková fakturovaná suma bola 537.216 Kč, ktorú žalovaný v čase splatnosti faktúr neuhradil. Dňa 07.apríla 2008 vystavil žalobca na základe ústnej kúpnej zmluvy za riadne a včas dodaný tovar žalovanému faktúru na sumu 135.918 Kč, ktorá rovnako nebola žalovaným uhradená.
2. V prílohe žaloby žalobca predložil listinné dôkazné prostriedky označené ako faktúra za hotové - daňový doklad s označeným číslom a dátumom vystavenia (č.l. 10 až 15 spisu).
3. Súd vo veci vydal dňa 12.10.2010 platobný rozkaz č.k. 20Rob/360/2010-22. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odpor s odôvodnením vo veci samej písomným podaním z 15.11.2010 (č.l. 26 a nasledujúce spisu), v ktorom uviedol, že faktúry označené v žalobe v celom rozsahu uhradil. Na základe uvedeného žiadal žalobu zamietnuť a uplatnil si nárok na náhradu trov konania. Ako dôkaz označil bližšie nešpecifikované príjmové doklady, ktoré v prílohe odporu proti platobnému rozkazu nepredložil, a výsluch účastníkov.
4. Žalobca v písomnom vyjadrení z 21.marca 2011 (č.l. 73 spisu) k odporu žalovaného uviedol, že žalovaný sa v odpore obmedzil na tvrdenie, že označené faktúry celkom v sume 673.134 Kč uhradil. Na preukázanie svojich tvrdení navrhol ako listinný dôkaz „príjmové doklady“, ktoré spolu s odporom nepredložil. K ich hodnovernosti a výpovednej hodnote z hľadiska predmetu žalobného návrhu sa tak žalobca nevie vyjadriť. Žalobca zotrval na tom, že pohľadávka uhradená nebola.
5. Na pojednávaní konanom 29.01.2013 právny zástupca žalobcu zotrval na podanej žalobe. Uviedol, že žalovaný svoje tvrdenia nepreukázal. Právnym zástupcom žalovaného predložený výdavkový pokladničný doklad nemá evidenčné číslo. Ani následné dodávky tovaru žalobcom žalovanému nemôžu preukazovať úhradu dlžnej sumy. Predložil na pojednávaní fotokópie zmeniek s overeným podpisom žalovaného. Konkrétne listinu označenú ako směnka na sumu 537.216 Kč (č.l. 100 spisu), vo vzťahu ku ktorej dňa 25.03.2008 žalovaný uznal podpis za vlastný na Mestskom úrade Kopřivnice (č.l. 101 spisu). Ďalej predložil listinu označenú ako směnka na sumu 135.918 Kč (č.l. 102 spisu) bez uvedeného dátumu vystavenia. Poukázal na to, že hoci tieto listiny nespĺňajú formálne náležitosti zmeniek, spolu predstavujú žalovanú sumu a teda sú uznaním dlžnej sumy žalovaným.
6. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 29.01.2013 uviedol, že dňa 24.03.2008 žalovaný uhradil žalobcovi istinu 686.562 Sk. Na preukázanie tohto tvrdenia predložil výdavkový pokladničný doklad bez uvedeného čísla zo dňa 24.03.2008 (č.l. 99 spisu) znejúci na sumu 686.562 Sk s pečiatkou žalobcu opatrenou nečitateľným podpisom. Uviedol, že o tom, že úhrada bola zrealizovaná, svedčí aj fakt, že po 24.03.2008 žalobca so žalovaným naďalej obchodoval a dodával mu ďalší tovar. Žalobca finančnú čiastku prevzal, čo potvrdil podpisom na výdavkovom pokladničnom doklade. Finančná čiastka bola uhradená a žalovaný mal vôľu touto sumou plniť práve sporné faktúry. Zmenku nepovažoval za uznanie dlhu, poukázal na to, že táto môže byť podpísaná aj bez právneho titulu.
7. Na pojednávaní konanom dňa 07.03.2013 právny zástupca žalobcu namietol pravosť podpisu žalobcu na predložených výdavkových dokladoch. Poukázal na to, že transakcie medzi žalobcom a žalovaným nikdy neprebiehali v slovenských korunách, ale vždy v korunách českých.
8. Žalobca na pojednávaní dňa 07.03.2013 uviedol, že dňa 24.03. dal žalovanému tovar cca za 188.000 Kč s tým, že žalovaný na druhý deň príde. 25.03. žalovaný prišiel, no nemal peniaze, preto podpísal zmenky. Následne mu žalobca dal ďalšiu časť tovaru. Podľa žalobcu však nesedí, že žalovaný podpísal 24.03. výdavkový doklad na sumu 686.562 Sk, avšak tovar v tejto hodnote v ten deň ešte nemal a ani nevedel, v akom objeme tovar bude.
9. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní 07.03.2013 navrhol grafologické skúmanie pravosti podpisov žalobcu na predložených výdavkových dokladoch. Na pojednávaní predložil výdavkový pokladničný doklad z 24.03.2008 na sumu 686.562 Sk (č.l. 118 spisu) a výdavkový pokladničný doklad zo 07.04.2008 na sumu 176.014 Sk (č.l. 121 spisu). Zároveň predložil listiny označené ako faktúra za hotové - daňový doklad, a to č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX a XXXX/XX (č.l. 112 až 117 spisu), všetky vystavené 24.03.2008 a listinu označenú ako faktúra za hotové - daňový
doklad č. XXXX/XX vystavenú 07.04.2008 (č.l. 120 spisu). Taktiež predložil peňažný denník žalovaného za rok 2008 (č.l. 122 a nasledujúce spisu), v ktorom vyznačil peňažné operácie 24.03.2008 č. dokladu T nákup tovaru, výdavok v hotovosti 686.562 Sk a 07.04. č. dokladu T nákup tovaru, výdavok v hotovosti 176.014 Sk.
10. Žalobca vo výpovedi na pojednávaní 17.04.2014 uviedol, že tovar účtovaný faktúrami, ktoré sú predmetom žaloby, si žalovaný zobral, avšak zaň nezaplatil. Následne podpísal zmenky, že mu dlží peniaze. Tovar si žalovaný preberal osobne v sklade. Za prevzatý tovar platil na mieste v hotovosti. Za tovar z 24.03.2008 nezaplatil, nakoľko nemal peniaze. Tovar mu napriek tomu vydali, vzhľadom na predchádzajúcu spoluprácu. Za tovar platil v českých korunách. Ako doklad o prevzatí tovaru sa vydávali faktúry. Na zaplatenie kúpnej ceny sa vystavoval príjmový doklad. Výdavkové pokladničné doklady na č.l. 118 a 121 spisu na slovenské koruny žalobca nikdy nepodpísal. Pečiatka na dokladoch je rovnaká ako pečiatka jeho firmy. Poukázal na to, že 25.03.2008 žalovaný podpísal zmenky, že mu tú sumu dlží, avšak na pojednávaní predložil doklad o úhrade z 24.03.2008. Tovar prevzal v deň vystavenia faktúr. Aj po 24.03. žalovanému tovar ďalej dodával, hoci zaň nezaplatil. Tým, že podpísal zmenky, pokračovali v spolupráci, nakoľko žalovaný prisľúbil, že za tovar zaplatí.
11. Žalovaný vo výpovedi na pojednávaní 17.04.2014 uviedol, že tovar si objednával cez katalóg. Keď tovar došiel, žalobca mu zavolal a on si preň prišiel do Kopřivníc. Za tovar platil v hotovosti na mieste v českých korunách. Zo začiatku žalobca vystavoval príjmový doklad. Neskôr doklady vystavoval žalovaný, nakoľko si ich musel na Slovensku prepočítať na slovenské koruny. Pri prevzatí tovaru 24.03.2008 mal výdavkový pokladničný doklad prichystaný, nakoľko si objednal tovar podľa katalógu a teda dopredu vedel jeho cenu. K podpísaniu zmeniek uviedol, že si otváral novú prevádzku a potreboval viac tovaru. 24.03.2008 si celý tovar nezobral, nakoľko ho bolo veľa. Tovar, ktorý prevzal, vždy zaplatil. Aby sa žalobca nebál a mal istotu, že si tovar vezme, tak podpísal zmenky. Výdavkový doklad na sumu 686.562 Sk z 24.03.2008 žalobca podpísal pár dní po tom ako prevzal celý tovar. Dokladom o tom, že za tovar postupne ako ho preberal, platil, sú vystavené faktúry za hotové. Tovar odviezol na dvakrát v priebehu dvoch, troch dní. Na otázky právneho zástupcu žalovaného žalovaný uviedol, že suma za prevzatý tovar bola platená tak ako boli vystavované faktúry. Tovar prevzal asi na dvakrát. Čo zobral, to aj zaplatil. 24.03.2008 už bolo zaplatené všetko.
12. Uznesením č.k. 20Cb/322/2010-199 z 23.06.2014 súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie znalkyňou z odboru písmoznalectvo, odvetvie ručné písmo (identifikácia pisateľa) Mgr. Ľubicou Mikovou so zadanou úlohou zistiť, či na origináli výdavkového pokladničného dokladu č. 18 z 24.03.2008 a na origináli výdavkového pokladničného dokladu č. 21 zo 07.04.2008, ktoré sú založené v prílohovej obálke na č.l. 197 spisu, sa nad textom podpis príjemcu nachádza podpis žalobcu T. G.. Ustanovená znalkyňa bola nahradená PhDr. PaedDr. Erikou Strakovou uznesením č.k. 20Cb/322/2010-231 zo 07.02.2017.
13. Znalkyňa vo veci vypracovala znalecký posudok č. 35/2017 (č.l. 240 a nasledujúce spisu) so záverom, že podpis na výdavkovom pokladničnom doklade č. 18 zo dňa 24.03.2008 a podpis na výdavkovom pokladničnom doklade č. 21 zo 07.04.2008 nad textom podpis príjemcu nevyhotovil žalobca T. G.. Na strane 3 znaleckého posudku pod bodom 1/ sporný materiál „SM“ znalkyňa uviedla, že SM1 je originálny parafovitý podpis na doklade Výdavkový pokladničný doklad na sumu 686.562 Sk zo dňa 24.03.2008. Podpis bol vyhotovený modro píšucim písadlom a je lokalizovaný v pravom dolnom rohu predtlačeného obdĺžnikového dokladu, ktorý bol pôvodne s vysokou mierou pravdepodobnosti prenesený na biely kancelársky papier formátu A4 pomocou kopírovania. Sporný podpis je z veľkej časti prekrytý textom obdĺžnikovej pečiatky. Text pečiatky bol na sporný doklad prenesený tiež pomocou kopírovania fotografickou metódou a nie priamo natlačením. Pokladničný doklad má č. XX, pričom uvedené číslo bolo dopísané na pôvodne vybielené miesto - korigované číslo. Cez sporný podpis je vedený aj svetlo modrý tlačený text s nečitateľným obsahom. SM2 je originálny parafovitý podpis na doklade výdavkový pokladničný doklad na sumu 174.014 Skk zo dňa 07.04.2008. Podpis bol vyhotovený modro píšucim písadlom a je lokalizovaný v pravom dolnom rohu predtlačeného obdĺžnikového dokladu, ktorý bol pôvodne s vysokou mierou pravdepodobnosti prenesený na biely kancelársky papier formátu A4 pomocou kopírovania. Sporný podpis je z veľkej časti prekrytý textom obdĺžnikovej pečiatky. Text pečiatky bol na sporný doklad prenesený tiež pomocou kopírovania fotografickou metódou a nie priamo natlačením. Pokladničný doklad má číslo XX, pričom uvedené číslo bolo dopísané na pôvodne vybielené miesto - korigované číslo. Na strane 5 znaleckého posudku, v rámci predbežnej obhliadky sporného materiálu znalkyňa uviedla, že po predbežnej obhliadke originálnych sporných podpisov pod
technickými zariadeniami nezisťujú stopy mechanického, chemického alebo iného zásahu. Nakoľko telá podpisov boli silne prekryté textami pečiatok, podpisy upravili aj pomocou programu Skicár tak, aby bola morfológia podpisov jasnejšie popísateľná. Na strane 6 znaleckého posudku znalkyňa poukázala na to, že porovnávacie podpisy od predpokladaného pisateľa sú druhovo, morfologicky aj opticky podobné sporným podpisom, pochádzajú zo širšieho časového obdobia a spĺňajú všetky kritéria primeranosti a umožňujú posúdenie variačnej šírky jednotlivých rukopisných znakov pisateľa ovplyvnených rôznymi endogénnymi a exogénnymi podmienkami pri písaní. Na strane 17 znaleckého posudku znalkyňa uviedla, že pri komparácii porovnávacích podpisov PM so spornými podpismi SM1,2 boli identifikované aj zhodné a podobné, ale najmä rozdielne rukopisné tendencie, pričom v SM1,2 podpisoch boli diagnostikované aj znaky nevieruhodné, súvisiace s technikami napodobňovania. K úrovni a originalite sporných podpisov SM1,2 znalkyňa na strane 18 znaleckého posudku uviedla, že úroveň podpisov zlátaná s labilnou fyziognómiou najmä v úvodných častiach bez jasne identifikovateľných tvarov. Jednotlivé ťahy sú miestami nefyziologicky nadpojené po tzv. nezvládnutých spojeniach tak, že už aj bez optiky odrážajú znaky nevieruhodných a agravačných techník v písme. Na špecifickej rovine skúmania SM1,2 podpisy neposkytujú obraz zautomatizovaných, nacvičených, vypísaných podpisov s porovnateľnými absolútnymi aj relatívnymi (pomerovými) charakteristikami ako porovnávacie podpisy. Prvé veľké písmená sú v podpisoch prakticky neidentifikovateľné a sú prakticky bez tvaru (amorfné) bez jasnej fyziognómie a individuálno identifikovateľných rukopisných znakov. K rýchlosti sporných podpisov znalkyňa na strane 18 znaleckého posudku uviedla, že sú vyhotovené pomaly s váhavými krivkami s pomerom nepriamych znakov rýchlosti k znakom pomalosti 3:5, porovnávacie podpisy sú rýchlejšie a sú vyhotovené s pomerom znakov rýchlosti k znakom pomalosti 4:4. Na strane 18 znaleckého posudku v spornom podpise SM2 znalkyňa vyznačila tzv. nezvládnuté spojenie, pričom nič podobné nie je možné identifikovať v porovnávacích podpisoch. Najnápadnejšie rozdiely v nepriamych znakoch rýchlosti a pomalosti je možné popísať medzi SM1,2 a porovnávacími podpismi v čulosti písacieho ťahu v istote nasadenia písacieho ťahu po jeho prerušení a v tvarovej morfológii. K tlakovým a ťahovým charakteristikám znalkyňa na strane 19 znaleckého posudku uviedla, že porovnávané podpisy vykazujú pod optikou rozdielne kvality. Aj napriek tomu, že je tlak zhodne pastózny bez pravidelného striedania úsekov tlakovo podhodnotených a zdôraznených. V SM1,2 začínajú ťahy spravidla tlakovo posilnenými alebo aj tlakovo podhodnotenými adjustačnými ťahmi, ktoré sa javia ako akési prípravné ťahy a v porovnávacích podpisoch sa vôbec nevyskytujú. Ťah je v SM1,2 podpisoch napätý a mierne torpídny bez tlaku. V porovnávacích podpisoch má ťah najbližšie k mäkkým charakteristikám. Na obrázku na strane 19 znaleckého posudku znalkyňa popísala rozdiel v úvodných adjustačných ťahoch medzi porovnávanými podpismi - v SM1,2 sú adjustačné ťahy nápadné, v porovnávacích podpisoch sa nevyskytujú.
14. Žalobca ani žalovaný sa k znaleckému posudku písomne nevyjadrili.
15. Na pojednávaní dňa 03.11.2017 právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že sa stotožňuje so závermi znaleckého posudku. Zotrvala na žalobe v celom rozsahu. Vzhľadom na závery znaleckého posudku považovala všetky skutkové tvrdenia žalovaného v tejto veci za sporné a nepravdivé, v celom rozsahu vyvrátené znaleckým posudkom.
16. Právny zástupca žalovaného uviedol, že sa pridržiava všetkých doterajších prednesov, pričom mal za to, že predloženými listinami žalovaný preukázal, že žaloba je nedôvodná. Žalobu žiadal zamietnuť z dôvodu, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že by mu žalovaný bol dlžný žalovanú čiastku. S poukazom na listinné dôkazy, ktoré súdu predložil, mal za to, že žalovaný preukázal nerelevantnosť žaloby a že uhradil všetky platby, ktoré mal žalobcovi uhradiť tak ako boli dohodnutí. Pokiaľ bolo poukazované na zmenky, tak žaloba nebolo opretá o zmenkové právo, ide iba o sekundárny dôkaz, ktorým žalobca preukazuje existenciu svojej pohľadávky. Z dôkazov, ktoré boli vykonané, je, podľa jeho názoru nesporné, že pohľadávka bola uhradená.
17. Nakoľko žalobca je fyzickou osobou s bydliskom na území Českej republiky a žalovaný je fyzickou osobou s bydliskom na území Slovenskej republiky, súd sa osobitne zaoberal otázkou právomocí a rozhodného práva aplikovateľného v prejednávanej veci. Právomoc súdov Slovenskej republiky na prejedanie a rozhodnutie uplatneného nároku žalobcu je daná podľa kapitoly II oddiel 1 čl. 2 bod 1. Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22.12.2000 o právomocí a o uznávaní a výkone rozsudkov v Občianskych a obchodných veciach, v zmysle ktorého ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.
18. Súd vzhľadom na postavenie žalobcu a žalovaného ako subjektov záväzkovo-právneho vzťahu v čase jeho vzniku (fyzické osoby - podnikatelia na základe živnostenského oprávnenia) a predmet ich záväzkov vyhodnotil záväzkovo-právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným ako vzťah obchodno- právny.
19. Vzhľadom na obsah práv a povinností žalobcu a žalovaného z existujúceho záväzkovo-právneho vzťahu súd posúdil záväzkovo-právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným ako kúpnu zmluvu, resp. zmluvu o kúpe tovaru, ktorá podlieha ustanoveniam Dohovoru OSN o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru podpísaného dňa 11. apríla 1990 vo Viedni (ďalej len „Viedenský dohovor“). V zmysle čl. 7 ods. 2 Viedenského dohovoru otázky patriace do predmetu úpravy tohto dohovoru, ktoré sa v ňom výslovne neriešia, sa riešia podľa všeobecných zásad, na ktorých dohovor spočíva, alebo ak také zásady chýbajú, podľa ustanovení právneho poriadku rozhodného podľa ustanovení medzinárodného práva súkromného.
20. Pri určení rozhodného práva vo vzťahu k otázkam Viedenským dohovorom výslovne neriešeným, postupoval súd pri zohľadnení momentu vzniku záväzkovo-právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným (marec/apríl 2008) podľa čl. 4. bod 1 a 2 Dohovoru o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky z 19.06.1980 (Rímsky Dohovor), v zmysle ktorých v rozsahu, v ktorom nedošlo k voľbe rozhodného práva pre zmluvu podľa čl. 3, zmluva sa spravuje právnym poriadkom štátu, s ktorým má najužšiu väzbu. Ak je však časť zmluvy oddeliteľná od jej zostatku a táto časť má užšiu väzbu s iným štátom, možno ju výnimočne posudzovať podľa právneho poriadku tohto iného štátu. S výhradou ustanovenia ods. 5 tohto článku platí domnienka, že zmluva má najužšiu väzbu so štátom, kde má účastník zmluvy, ktorý má uskutočniť plnenie charakteristické pre zmluvu, obvyklý pobyt v čase uzatvorenia zmluvy alebo v prípade zapísanej alebo nezapísanej právnickej osoby svoju ústrednú správu. Ak sa však zmluva uzatvorí v rámci výkonu obchodnej činnosti alebo povolania tohto účastníka, tak platí domnienka, že zmluva má najužšiu väzbu s tým štátom, kde sa nachádza jeho hlavná prevádzkareň, alebo, ak má podľa zmluvy plnenie poskytnúť iná prevádzkareň ako hlavná prevádzkareň so štátom, kde sa nachádza táto iná prevádzkareň. Miesto podnikania žalobcu, ktorý v postavení zmluvnej strany predávajúceho mal uskutočniť plnenie charakteristické pre zmluvu, sa nachádza v Českej republike. Na vzťah medzi stranami je preto potrebné v otázkach výslovne neupravených Viedenským dohovorom aplikovať hmotné právo Českej republiky.
21. Podľa Čl. 1 ods. 1 Dohovoru OSN o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru podpísaného dňa 11. apríla 1990 vo Viedni (Viedenský Dohovor), tento Dohovor upravuje zmluvy o kúpe tovaru medzi stranami, ktoré majú miesta podnikania v rôznych štátoch, a) ak tieto štáty sú zmluvnými štátmi; alebo b) ak podľa ustanovení medzinárodného práva súkromného sa má použiť právny poriadok niektorého zmluvného štátu.
22. Podľa Čl. 3 Viedenského dohovoru, (1) Zmluvy o dodávke tovaru, ktorý sa má vyrobiť alebo vyhotoviť, sa považujú za zmluvy o kúpe tovaru, ibaže strana, ktorá tovar objednáva, sa zaväzuje dodať podstatnú časť vecí potrebných na ich výrobu alebo zhotovenie. (2) Tento Dohovor sa nepoužije na zmluvy, v ktorých prevažujúca časť záväzkov strany, ktorá dodáva tovar, spočíva vo vykonaní prác alebo poskytovaní služieb.
23. Podľa Čl. 7 ods. 2 Viedenského dohovoru, otázky patriace do predmetu úpravy tohto Dohovoru, ktoré sa v ňom výslovne neriešia, sa riešia podľa všeobecných zásad, na ktorých Dohovor spočíva, alebo, ak také zásady chýbajú, podľa ustanovení právneho poriadku rozhodného podľa ustanovení medzinárodného práva súkromného.
24. Podľa Čl. 11 Viedenského dohovoru, zmluva o kúpe sa nemusí uzavrieť alebo preukazovať písomne a nevyžadujú sa pri nej žiadne iné formálne náležitosti; možno ju preukazovať akýmikoľvek prostriedkami, včítane svedkov.
25. Podľa Čl. 53 Viedenského dohovoru, kupujúci je povinný zaplatiť za tovar kúpnu cenu a prevziať dodávku v súlade so zmluvou a týmto Dohovorom.
26. Podľa Čl. 58 ods. 1 Viedenského dohovoru, ak kupujúci nie je povinný zaplatiť kúpnu cenu v inej určitej dobe, je povinný ju zaplatiť, keď predávajúci v súlade so zmluvou a týmto Dohovorom umožní kupujúcemu nakladať s tovarom alebo s dokladmi, na základe ktorých môže kupujúci nakladať s tovarom. Predávajúci môže urobiť závislým odovzdanie tovaru alebo dokladov od takého zaplatenia kúpnej ceny.
27. Podľa Čl. 59 Viedenského dohovoru, kupujúci je povinný zaplatiť kúpnu cenu v dobe ustanovenej zmluvou alebo určiteľnej podľa zmluvy a tohto Dohovoru a nie je potrebné, aby bol na to vyzvaný alebo aby boli splnené iné formality zo strany predávajúceho.
28. Podľa ustanovenia § 261 ods. 1 zákona č. 513/1991 Sb. Obchodní zákoník v znení platnom a účinnom na území Českej republiky ku dňu vzniku záväzkového vzťahu medzi stranami (ďalej len Obchodní zákoník), tato část zákona upravuje závazkové vztahy mezi podnikateli, jestliže při jejich vzniku je zřejmé s přihlédnutím ke všem okolnostem, že se týkají jejich podnikatelské činnosti.
29. Podľa ustanovenia § 365 Obchodního zákoníka, dlužník je v prodlení, jestliže nesplní řádně a včas svůj závazek, a to až do doby poskytnutí řádného plnění nebo do doby, kdy závazek zanikne jiným způsobem. Dlužník však není v prodlení, pokud nemůže plnit svůj závazek v důsledku prodlení věřitele.
30. Podľa ustanovenia § 369 ods. 1 Obchodního zákoníka, je-li dlužník v prodlení se splněním peněžitého závazku nebo jeho části a není smluvena sazba úroků z prodlení, je dlužník povinen platit z nezaplacené částky úroky z prodlení určené ve smlouvě, jinak určené předpisy práva občanského.
31. Podľa § 1 Nařízení vlády č. 142/1994 Sb. ze dne 8. června 1994, kterým se stanoví výše úroků z prodlení a poplatku z prodlení podle občanského zákoníku (ďalej len Nařízení), výše úroků z prodlení odpovídá ročně výši repo sazby stanovené Českou národní bankou, zvýšené o sedm procentních bodů. V každém kalendářním pololetí, v němž trvá prodlení dlužníka, je výše úroků z prodlení závislá na výši repo sazby stanovené Českou národní bankou a platné pro první den příslušného kalendářního pololetí.
32. Predmetom konania v prejednávanej veci bol žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie kúpnej ceny tovaru dodaného žalobcom žalovanému celkom v sume 673.134 Kč v zmysle špecifikácie vo faktúrach označených v čl. II. žaloby predložených v konaní žalobcom ako listinné dôkazy. V konaní nebolo sporné, že tovar špecifikovaný v žalobcom predložených listinných dôkazných prostriedkoch označených ako faktúra za hotové - daňový doklad (č.l. 10 - 15 spisu), ktoré zhodne boli do obsahu spisového materiálu predložené aj žalovaným na pojednávaní konanom dňa 07.03.2013, bol žalobcom žalovanému dodaný a rovnako nebola sporná výška kúpnej ceny celkom v sume 673.134 Kč.
33. Obsahom procesnej obrany žalovaného v prejednávanej veci bolo tvrdenie, že žalované faktúry v celom rozsahu uhradil, čo žalobca v priebehu konania popieral. Spornou skutočnosťou tak bola otázka zániku pohľadávky uplatnenej žalobcom v tomto konaní jej splnením zo strany žalovaného, pričom dôkazné bremeno vo vzťahu k uvedenému tvrdeniu v konaní znášal žalovaný.
34. Ako dôkaz o úhrade žalovaných faktúr žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu označil príjmové doklady. Tieto príjmové doklady spolu s podaním odporu v prejednávanej veci nepredložil. Na pojednávaní konanom dňa 29.01.2013 právny zástupca žalovaného uviedol, že dňa 24.03.2008 uhradil žalovaný žalobcovi istinu 676.562 korún, pričom predložil fotokópiu výdavkového pokladničného dokladu z uvedeného dátumu. Výdavkový pokladničný doklad predložený právnym zástupcom žalovaného na pojednávaní 29.01.2013 je súčasťou spisového materiálu na č.l. 99 spisu. Ide o výdavkový pokladničný doklad z 24.03.2008, z čoho je zrejmé, že tento sa nemôže týkať úhrady sumy 135.918 Kč na základe faktúry vystavenej žalobcom 07.apríla 2008 č. XXXXXX. a zároveň výdavkový pokladničný doklad znie na sumu 686.562 korún slovenských, ktorá suma uvedením konkrétneho prepočtu konkrétnym konverzným kurzom nebola zo strany žalovaného objasnená vo vzťahu k žalovaným faktúram znejúcim na koruny české. Následne, na pojednávaní konanom 07.03.2013 boli právnym zástupcom žalovaného predložené dva výdavkové pokladničné doklady, a to výdavkový pokladničný doklad zo dňa 24.03.2008 znejúci na sumu 686.562 Skk (č.l. 118 spisu), ktorý oproti skôr predkladanému výdavkovému pokladničnému dokladu z 24.03.2008 č.l. 99 spisu má napísané č. 18 vedený v denníku pod poradovým číslom 9. Zároveň, na pojednávaní dňa 07.03.2013 predložil právny zástupca žalovaného aj výdavkový pokladničný doklad č. XX zapísaný v denníku pod por. č. XX zo dňa 07.04.2008 č.l. 121 spisu znejúci na
sumu 176.114 Skk. Uvedené výdavkové pokladničné doklady, ktoré sú súčasťou spisového materiálu na č.l. 118 a 121 spisu, boli následne v súvislosti s nariadeným znaleckým dokazovaním predložené žalovaným do obsahu spisového materiálu aj v origináli a sú založené v prílohovej obálke na č.l. 197 spisu, pričom podpisy na týchto výdavkových pokladničných dokladoch nad riadkom podpis príjemcu označené ako SM1 (výdavkový pokladničný doklad z 24.03.2008) a SM2 (výdavkový pokladničný doklad zo 07.04.2008), boli predmetom skúmania v rámci nariadeného znaleckého dokazovania.
35. Zo znaleckého posudku č. 35/2017 pritom jednoznačne vyplýva záver, že podpis na výdavkovom pokladničnom doklade č. 18 z 24.03.2008 a podpis na výdavkovom pokladničnom doklade č. XX zo 07.04.2008 nad textom podpis príjemcu nevyhotovil žalobca T. G.. Na strane 3 znaleckého posudku tak vo vzťahu k spornému podpisu SM1 na výdavkovom pokladničnom doklade z 24.03.2008 ako aj vo vzťahu k spornému podpisu SM2 na výdavkovom pokladničnom doklade zo 07.04.2008 bolo znalkyňou konštatované, že predtlačený obdĺžnikový doklad, v pravom dolnom rohu ktorého je lokalizovaný jeden aj druhý sporný podpis, bol pôvodne s vysokou mierou pravdepodobnosti prenesený na biely kancelársky papier formátu A4 pomocou kopírovania. Text pečiatky (pozn. sudkyne pečiatka žalobcu) bol na sporný doklad prenesený tiež pomocou kopírovania fotografickou metódou a nie priamo natlačením. Zároveň tak na výdavkovom pokladničnom doklade z 24.03.2008 č. XX, ako aj na výdavkovom pokladničnom doklade zo 07.04.2008 č. XX bolo dopísané na pôvodne vybielené miesto - korigované číslo. Vykonaným znaleckým dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že na výdavkových pokladničných dokladoch z 24.03.2008 a zo 07.04.2008, ktorými žalovaný preukazoval úhradu dlžnej sumy žalobcovi, nie je podpis žalobcu. Vykonaným znaleckým dokazovaním, a to tak jeho jednoznačným záverom ako aj skutočnosťami vyplývajúcimi z jeho obsahu, bola hodnovernosť týchto dokladov, ktorými žalovaný preukazoval svoju procesnú obranu v prejednávanej veci, spochybnená.
36. Dôvodnosti a pravdivosti procesnej obrany žalovaného, že žalovanú sumu žalobcovi uhradil, však nenasvedčujú ani ostatné dôkazy, ktoré boli vykonané v prejednávanej veci. Žalobca vo výpovedi v priebehu konania jednoznačne poprel, že predložené výdavkové pokladničné doklady podpísal, čo bolo potvrdené aj znaleckým posudkom vypracovaným v prejednávanej veci. Vo výpovedi uviedol, že tovar účtovaný spornými faktúrami žalovaný prevzal, avšak za tento tovar nezaplatil. Uviedol, že tovar si žalovaný preberal osobne v sklade, kedy za prevzatý tovar platil na mieste v hotovosti, a to v českých korunách. Uviedol, že za tovar z 24.03.2008 žalovaný nezapaltil, nakoľko nemal peniaze a následne podpísal zmenky, že žalobcovi dlží peniaze. Objasnil, prečo napriek uvedenému žalovanému tovar vydali, a to pri zohľadnení ich predchádzajúcej spolupráce ako aj podpísania zmeniek zo strany žalovaného. Uviedol, že ako doklad o prevzatí tovaru sa vydávali práve faktúry a na zaplatenie kúpnej ceny sa vystavoval príjmový doklad. Ďalej uviedol, že tovar prevzal žalovaný v deň vystavenia faktúr.
37. Niektoré tvrdenia žalovaného uvádzané v rámci jeho výpovede boli rozporné nielen s tvrdeniami žalobcu, ale v niektorých častiach bola výpoveď žalovaného rozporná aj z hľadiska ním uvádzaných tvrdení, čo znižovalo jej hodnovernosť. Samotný žalovaný uvádzal, že za tovar platil v hotovosti, a to na mieste v českých korunách. Na jednej strane uvádzal, že 24.03.2008 si celý tovar nezobral, nakoľko ho bolo veľa a tovar, ktorý prezval, vždy zaplatil. Následne, na otázky svojho právneho zástupcu uviedol, že suma za prevzatý tovar bola platená tak, ako boli vystavované faktúry, ktoré sú všetky vystavené s dátumom 24.03.2008 a posledná s dátumom 07.04.2008. Zároveň uvádzal, že tovar prevzal asi na dvakrát a čo zobral, to zaplatil. 24.03.2008 už bolo zaplatené všetko. Zároveň ale vo výpovedi uvádzal, že výdavkový doklad na sumu 686.562 Sk z 24.03.2008 žalobca podpísal až pár dní po tom, ako on prevzal celý tovar. Pokiaľ uvádzal, že to, čo zobral, zaplatil a 24.03.2008 už bolo zaplatené všetko, je to v rozpore s jeho skorším tvrdením, že 24.03.2008 si celý tovar nezobral, nakoľko ho bolo veľa. Žalovaný uvádzal, že dokladom o tom, že za tovar postupne ako ho preberal, platil, sú vystavené faktúry za hotové. Všetky tieto listiny sú opatrené pečiatkou, príp. pečiatkou a podpisom tak žalobcu ako aj žalovaného. Žalobca tieto faktúry označoval za potvrdenie o prevzatí tovaru. Ani sám žalovaný ich pôvodne, v rámci procesnej obrany v prejednávanej veci, najmä v rámci odporu proti platobnému rozkazu, ale ani na prebiehajúcich pojednávaniach, cestou právneho zástupcu, neoznačoval ako doklady o úhrade dlžnej sumy. V odpore ako doklady o úhrade dlžnej sumy označoval príjmové doklady, ktoré však v konaní nepredložil. Neskôr, na pojednávaní 29.01.2013 jeho právny zástupca ako doklad o úhrade dlžnej sumy predložil výdavkový pokladničný doklad z 24.03.2008 na sumu 686.562 Sk, ktorý následne, v odlišnom vyhotovení, predložil na pojednávaní 07.03.2013 na č.l. 118 spisu spolu aj s výdavkovým pokladničným dokladom zo 07.04.2008 č.l. 121 spisu. Žalovaný zároveň v konaní nespochybnil, že podpísal žalobcom predložené listiny označené ako směnka na sumu 537.216 Kč (č.l. 100 spisu), ktorá suma zodpovedá
sume neuhradených faktúr XXXXXX, XXXXXX, XXXXXX, XXXXXX, XXXXXX a XXXXXX, kedy podpis na tejto listine uznal za vlastný na Mestskom úrade Kopřivnice 25.03.2008 a rovnako nepoprel podpis listiny označenej ako směnka na sumu 135.918 Kč (č. l. 102 spisu), ktorá suma zodpovedá sume neuhradenej faktúry č. XXXXXX. Bez toho, aby sa súd vyjadroval k otázke, či tieto listiny sú alebo nie sú platnou zmenkou, tak žalovaný náležite neobjasnil, prečo, pokiaľ uvádzal, že 24.03.2008 už bolo zaplatené všetko, by 25.03.2008 uznával za vlastný svoj podpis na zmenke znejúcej na sumu 537.216 Kč, resp. nie je zrejmé, prečo by podpisoval směnky na plnú sumu ceny tovaru v zmysle sporných faktúr, pokiaľ by táto už čiastočne alebo úplne bola uhradená.
38. Súd po vyhodnotení dôkazov a tvrdení strán sporu podľa svojej úvahy (čl. 15 základných princípov CSP), pri zohľadnení rozporov v tvrdeniach žalobcu a žalovaného, rozporov v tvrdeniach samotného žalovaného, pochybností o hodnovernosti výdavkových pokladničných dokladov predkladaných žalovaným v tomto konaní, vzhľadom na to, že ako relevantný dôkaz najprv označoval príjmové pokladničné doklady, ktoré nepredložil, následne predložil len jeden výdavkový pokladničný doklad z 24.03.2008 a následne výdavkový pokladničný poklad z 24.03.2008 v inom znení a zároveň výdavkový pokladničný poklad zo 07.04.2008, pričom nie je zrejmé, z akého dôvodu tieto dôkazy nepredložil už s podaním odporu v tejto veci, no najmä pri zohľadnení jednoznačných záverov znaleckého posudku vypracovaného v konaní v spojení so zisteniami znalkyne vo vzťahu k posudzovaným listinným dôkazným prostriedkom (výdavkové pokladničné doklady z 24.03.2008 a zo 07.04.2008) súd konštatuje, že žalovaný v konaní neuniesol dôkazné bremeno ohľadne tvrdenej úhrady žalobcom uplatneného nároku, nakoľko ním tvrdené skutočnosti a predložené dôkazy túto procesnú obranu žalovaného hodnoverne nepreukazujú. S poukazom na uvedené súd vyhodnotil žalobcom uplatnený nárok za skutkovo a právne dôvodný. Pokiaľ ide o počiatok omeškania žalovaného so splnením peňažného záväzku voči žalobcovi, súd poukazuje na to, že z výpovede žalobcu a žalovaného zhodne vyplýva, že boli dojednaní na splatnosti kúpnej ceny dodaného tovaru dňom jeho prevzatia, a preto omeškanie žalovaného so zaplatením kúpnej ceny voči žalobcovi mohlo nastať až odo dňa nasledujúceho po prevzatí tovaru. Žalobca uvádzal, že ako doklad o prevzatí tovaru sa vystavovali faktúry, na ktorých je uvedený deň dodania tovaru, ktorá skutočnosť nebola žalovaným v konaní relevantne spochybnená. Vo vzťahu k sume 537.216 Kč, účtovanej faktúrami č. XXXXXX, XXXXXX, XXXXXX, XXXXXX, XXXXXX a XXXXXX sa tak žalovaný mohol dostať do omeškania až odo dňa 25.03.2008 a vo vzťahu k sume 135.918 Kč účtovanej faktúrou č. XXXXXX s dňom vystavenia 07.04.2008 až odo dňa 08.04.2008, od ktorého dňa súd priznal žalobcovi nárok na zákonný úrok z omeškania a vo zvyšnej časti uplatneného nároku na úrok z omeškania súd žalobu zamietol. Pokiaľ v petite žaloby na č.l. 2 rub spisu žalobca požadoval zaplatenie úroku z omeškania v sadzbe 10,75 % ročne zo sumy 537.216 Kč od 01.júla 2009 do 31.decembra 2009 a v sadzbe 10,75 % ročne zo sumy 135.918 Kč od 01.júla 2009 do 31.decembra 2009, tak v tejto časti ide o zrejmú nesprávnosť v petite žalobného návrhu, nakoľko z časovej súslednosti uplatneného úroku z omeškania je zrejmé, že tu má byť uvedený kalendárny rok 2008.
39. Podľa Čl. 4 Základných princípov CSP, (1) Ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. (2) Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.
40. Podľa ustanovenia § 255 CSP, (1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. (2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
41. Pre potreby rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania súd vyčíslil hodnotu predmetu konania v zmysle podanej žaloby 1.198.676,40 (istina 673.134 Kč a vyčíslený úrok z omeškania 525.542,41 Kč), hodnotu predmetu konania v časti, v ktorej bol žalobca úspešný 1.197.935,30 Kč (istina 673.134 Kč + vyčíslený úrok z omeškania ku dňu vyhlásenia rozsudku 524.801,37 Kč), hodnotu predmetu konania v časti, v ktorej bola žaloba zamietnutá 741,10 € a čistý úspech na strane žalobcu v sume 1.197.194,20 Kč, čo vo vzťahu k hodnote predmetu konania v zmysle žaloby predstavuje 99,88 %. Neúspech žalobcu
tak predstavuje 0,12 % z uplatneného nároku. Neúspech v takomto rozsahu súd hodnotí ako nepatrný a za aplikácie čl. 4 ods. 2 základných princípov CSP priznal žalobcovi vzhľadom na konštatovaný nepatrný úspech na strane žalobcu plnú náhradu trov konania v súlade s ust. § 255 CSP. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s ust. § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.
42. Zároveň súd za analogického použitia ustanovenia § 255 ods. 1 CSP v nadväznosti na Čl. 4 základných princípov CSP priznal štátu - Slovenskej republike v zastúpení Okresným súdom Žilina voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania, ktoré štát platil titulom vyplatenia časti znalečného za vypracovanie znaleckého posudku z rozpočtových prostriedkov súdu, v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania štátu rozhodne súd prvej inštancie rovnako v súlade s ust. § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde v Žiline.
Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného sporového poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).