Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BR-4C/473/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Brezno v konaní pred sudkyňou Mgr. Miroslavou Vaňovou, v právnej veci žalobcu: R. V., nar. X.X.XXXX, bytom H. XXX/XX, XXX XX M., právne zastúpeného spoločnosťou URBÁNI & Partners, s.r.o., IČO: 36646181, so sídlom Skuteckého 17, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: U. V., nar. X.X.XXXX, bytom R. XXX, XXX XX R., právne zastúpenému JUDr. Petrom Dlhopolčekom, advokátom, so sídlom Horná 51, 974 01 Banská Bystrica, o zaplatenie 9.200,- € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaný m á n á r o k na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Dňa 23.12.2015 bola na tunajší súd doručená žaloba žalobcu zo dňa 22.12.2015, ktorou sa žalobca domáhal toho, aby súd zaviazal žalovaného formou platobného rozkazu zaplatiť mu sumu 9.200,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 9.200,- € od 17.11.2009 do zaplatenia z titulu bezdôvodného obohatenia, ako aj nahradiť trovy konania. Svoju žalobu zdôvodnil tým, že dňa X.XX.XXXX okolo 8.00 hod. vykonával na nákladnom motorovom vozidle značky Volvo FH 12, ev. č. BR-XXXAV jazdu v smere z Banskej Bystrice do Turčianskych Teplíc, pričom na horskom priechode Šturec mal dopravnú nehodu, následkom ktorej došlo k poškodeniu kamióna. Auto po nehode bolo odtiahnuté do Zvolena, kde bola celá situácia riešená ako poistná udalosť. Žalovaného o tejto nehode bezodkladne informoval. On si vtedy vôbec neuvedomil, že nehoda sa dá riešiť aj iným spôsobom ako vrátením nákladného motorového vozidla do pôvodného stavu vlastnými finančnými prostriedkami (napr. zákonnou poistkou), čo žalovaný využil vo svoj prospech a v situácii a slovne ho nabádal, aby žalovanému uhradil 9.200,- €, načo on pod nátlakom okolností pristúpil. Vzhľadom na vysokú čiastku, ktorú od neho žalovaný požadoval, bol nútený vziať si pôžičku vo výške 10.000,- €, čím sa zaviazal znášať ešte väčšie záväzky, ako mal voči žalovanému. Z vyššie spomenutej pôžičky dokonca musel vyplatiť aj odťah nákladného vozidla zo Šturca do Zvolena. Dňa XX.XX.XXXX v mieste trvalého bydliska žalovaného žalovaný od neho prevzal finančnú hotovosť v celkovej výške 9.200,- €, o čom svedčí aj doklad o prevzatí tejto sumy vo forme písomného potvrdenia. Toto konanie považuje za neoprávnené najmä z toho dôvodu, že majiteľom predmetného nákladného vozidla bola v čase nehody Leasingová spoločnosť UniCredit Leasing Slovakia, a.s., IČO: 35730978, pričom žalovaný bol len užívateľom tohto vozidla, a preto aj všetku škodu spôsobenú prevádzkou vozidla mala v tom čase znášať leasingová spoločnosť, ktorá bola zapísaná ako vlastník vozidla. Dopravnú nehodu riešila polícia Martin pod ORP-P-397/DI-MT-2009. Po dopravnej nehode žalovaný ihneď kontaktoval dispečing škôd poisťovne dňa 2.11.2009. Poistné plnenie bolo poskytnuté vlastníkovi vozidla, t.j. Leasingovej spoločnosti UniCredit Leasing Slovakia, a.s. dňa 16.11.2009 vo výške 14.030,26 €. Po predložení všetkých potrebných dokladov bola poistná udalosť vybavená v zákonnej lehote a škoda vyplatená v zmysle všeobecných obchodných podmienok poisťovne vlastníkovi vozidla. Napriek vedomosti

žalovaného, že v čase dopravnej nehody nebol vlastníkom predmetného motorového vozidla, tým pádom aj vedomosti o tom, že akákoľvek škoda na vozidle spôsobená nebude nahrádzaná z jeho finančných prostriedkov, žalovaný ho prinútil vyplatiť mu finančné odškodnenie za škodu spôsobenú dopravnou nehodou vo výške 9.200,- €, čím sa žalovaný bezdôvodne obohatil na majetku podľa § 451 ods. 1 a nasl. Občianskeho zákonníka. Celková poukázaná suma na účet žalovaného zo strany žalobcu bola vo výške 9.200,- €, o čom svedčí aj doklad vystavený pri odovzdaní. Ďalšou skutočnosťou nasvedčujúcou oprávnenosť jeho nároku voči žalovanému na vydanie sumy 9.200,- € nadobudnutej žalovaným titulom bezdôvodného obohatenia je aj priame zakotvenie v Občianskom zákonníku, ktorý v zmysle ustanovenia § 100 a nasledujúcich priznáva právo na náhradu škody spôsobenú úmyselne až do 10 rokov odkedy ku vzniku škody došlo. V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že dňa 15.11.2014 podal na žalovaného na príslušnom orgáne trestné oznámenie pre podozrenie z prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, avšak príslušný orgán činný v trestnom konaní toto oznámenie zamietol pre uplynutie premlčacej doby, zmeškanie ktorej spôsobuje, že trestné stíhanie nemožno začať, ak je trestné stíhanie premlčané. S ohľadom na ustanovenie § 107 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka a okolností, za ktorých došlo k bezdôvodnému obohateniu na majetku na strane žalovaného je jednoznačne preukázateľné, že žalovaný v čase, keď došlo k plneniu zo strany žalobcu vedel, že dopravnú nehodu bude riešiť prostredníctvom poisťovne, a teda mu žiadna škoda nevznikne, keďže nie je vlastníkom vozidla. Tieto skutočnosti potvrdzuje aj uznesenie Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Brezne, odbor kriminálnej polície, oddelenie vyšetrovania, ktorý sa ako orgán činný v trestnom konaní zaoberal podaním trestného oznámenia voči žalovanému. Uznesenie pod ČVS:ORP-443/VYS- BR-2014 vydané dňa 12.12.2014 v Brezne potvrdzuje, že žalovaný okamžite po dopravnej nehode kontaktoval poisťovňu za účelom riešenia poistnej udalosti. Aj tento fakt preukazuje úmysel žalovaného neoprávnene sa obohatiť na majetku finančným plnením poskytnutým žalobcom. Všetky tieto dôkazy v tomto prípade podmieňujú použitie ustanovenia z § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Nakoľko do dnešného dňa žalovaný na jeho výzvy o mimosúdne urovnanie sporu, teda o vrátenie poskytnutej sumy nereagoval, má za to, že sa žalovaný bezdôvodne obohatil na jeho úkor. Žalovaného kontaktoval aj prostredníctvom svojho právneho zástupcu, a to písomnou výzvou zo dňa 25.11.2015, ktorú žalovaný prevzal dňa 30.11.2015, avšak ani na základe výzvy jeho právneho zástupcu žalovaný bezdôvodné obohatenie nevydal. Žalobu podal aj vzhľadom na to, že žalovaný sa po doručení tejto výzvy telefonicky kontaktoval s jeho právnym zástupcom, pričom v rozhovore vyslovene uviedol, že on sa žiadneho konania kladeného mu za vinu nedopustil a že v prípade, ak žalobca trvá na svojom nároku, všetko sa rozhodne až na súde, čím jednoznačne poprel akýkoľvek spôsob/možnosť urovnania sporu mimosúdnou cestou. V súlade s ustanovením § 517 Občianskeho zákonníka požaduje aj úrok z omeškania, pretože žalovaného upozornil na vydanie bezdôvodného obohatenia a žalovaný už nebol dobromyseľný, pretože sa preukázateľne po doručení a prevzatí predžalobnej výzvy zo dňa 25.11.2015 dozvedel, že má vydať bezdôvodné obohatenie, ktoré spočíva v zaplatení sumy vo výške 9.200,- € a aj napriek tejto skutočnosti tak neurobil a bezdôvodné obohatenie nevydal.

2. Súd žalobe žalobcu v plnom rozsahu vyhovel a v zmysle žaloby vydal platobný rozkaz č.k. 4C/473/2015-27 zo dňa 2.3.2016, ktorý bol žalovanému doručený dňa 15.3.2016, proti ktorému podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odpor zo dňa 22.3.2016, doručený tunajšiemu súdu dňa 29.3.2016, ktorý odôvodnil tým, že s vydaným platobným rozkazom nesúhlasí a považuje ho za nedôvodný, a to jednak z dôvodu neexistencie nároku žalobcu voči nemu na vydanie bezdôvodného obohatenia ako aj z dôvodu zjavného premlčania tohto nároku, pričom súčasne s týmto vzniesol námietku premlčania. Jednoznačne sa ohradil voči tvrdeniu žalobcu, že spáchal trestný čin tým, že od žalobcu prijal peňažnú sumu vo výške 9.200,- € z titulu náhrady škody, čo má podľa názoru žalobcu údajne vyplývať z vyššie uvedeného uznesenia Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Brezne. Z tohto uznesenia však vôbec nevyplýva, že by spáchal nejaký trestný čin. Uvedeným uznesením došlo zo strany policajného zboru k odloženiu veci z dôvodu zániku možnej trestnosti činu v dôsledku uplynutia premlčacej doby, pričom policajný zbor z tohto dôvodu vec odložil bez toho, aby skúmal, či došlo alebo nedošlo k naplneniu pojmových znakov skutkovej podstaty trestného činu podvodu či iného trestného činu. Nakoniec žalobca ako osoba v konaní zastúpená advokátom by mal vedieť, že o tom, či niekto spáchal alebo nespáchal trestný čin nerozhoduje policajný orgán, ale súd svojim právoplatným rozsudkom. Toto nakoniec vyplýva už zo samotnej ústavy SR z čl. 50 ods. 1 a rovnako tak aj z čl. 50 ods. 2. Je pravdou, že ohľadne predmetného vozidla - ťahača Volvo FH 12 42T uzatvoril dňa XX.X.XXXX leasingovú zmluvu, a to na obdobie 60 mesiacov. Kúpna cena, za ktorú leasingový prenajímateľ nadobudol predmetné vozidlo, bola vo výške 1.870.605,- Sk bez DPH a spolu s DPH 2.226.020,- Sk, pričom celková suma, ktorú bol po započítaní všetkých príslušných platieb a úroku

povinný zaplatiť v leasingových splátkach činila sumu 2.469.240,- Sk. Uvedenú sumu bol povinný zaplatiť 60 leasingových splátkach po 41.154,- Sk. Do tejto sumy nebolo zarátané poistné, ktoré musel platiť a na ktorom zaplatil Komunálnej poisťovni, a.s. celkovo 4.821,19 €. Po riadnom ukončení leasingovej zmluvy a splatení všetkých leasingových splátok mal právo nadobudnúť predmet leasingovej zmluvy do svojho výlučného vlastníctva. Dňa X.XX.XXXX žalobca vykonával na predmetnom motorovom vozidle prepravu, pričom spôsobil dopravnú nehodu a predmetné motorové vozidlo úplne zničil. Aj zo strany poisťovne bola škoda na vozidle vyhodnotená ako totálna škoda, pričom celkové poistné plnenie zo strany poisťovne činilo 14.030,26 €. Uvedené poistné plnenie bolo poukázané leasingovému prenajímateľovi, ktorý toto plnenie započítal na nesplatenú istinu vo výške 17.361,03 € a jemu ako leasingovému nájomcovi zostávalo doplatiť ešte leasingovému prenajímateľovi sumu 2.446,64 €. Argumentácia žalobcu o tom, že sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil, vychádza v danom prípade z úplne mylného predpokladu, že jediným subjektom, ktorý v dôsledku žalobcom spôsobenej havárie utrpel škodu bol leasingový prenajímateľ. Je pravdou, že leasingový prenajímateľ utrpel škodu, ktorá bola hradená z poistky, avšak nebol jediným subjektom, ktorý v danom prípade utrpel škodu. Je nepochybné, že v danom prípade je poškodeným subjektom aj on ako leasingový nájomca, ktorý zaplatil všetky leasingové splátky, poistenie leasingu a ktorý po skončení leasingu nemal možnosť nadobudnúť vlastnícke právo k plne funkčnému motorovému vozidlu. Plnenie, ktoré mu žalobca poskytol sa teda netýkalo škôd, ktoré boli hradené z poistenia leasingovému prenajímateľovi, ale týkalo sa iných škôd, ktoré mu žalobca spôsobil ako leasingovému nájomcovi a na ktoré sa uzatvorená poistka nevzťahovala. Konkrétne sa jednalo o škody súvisiace so skutočnosťou, že v dôsledku totálneho zničenia vozidla zo strany žalobcu došlo k úplnému zmareniu účelu zmluvy, ktorým bolo nadobudnutie vlastníckeho práva k plne funkčnému predmetu leasingu. Jednalo sa teda o tieto škody: a) skutočnú škodu vo výške 2.469.240,- Sk, ktorá mu vznikla tým, že sa mu znížili majetkové hodnoty v dôsledku platieb leasingových splátok v tejto výške. Tieto leasingové splátky, ktoré boli aj platbami kúpnej ceny za kamión však na strane druhej neboli vyvážené protihodnotou, t.j. nadobudnutím vlastníckeho práva k plne funkčnému motorovému vozidlu, b) ušlý zisk vo výške hodnoty plne funkčného rovnakého alebo obdobného kamiónu, ktorý mu vznikol tým, že v dôsledku dopravnej nehody spôsobenej žalobcom prišiel o možnosť nadobudnúť k takémuto predmetu leasingu vlastnícke právo. Jedná sa o náklady, ktoré je potrebné vynaložiť na nadobudnutie obdobného motorového vozidla, v danom prípade išlo o sumu 11.900,- €, c) ušlý zisk, ktorý mu vznikol poklesom tržieb spôsobených tým, že so zničeným vozidlom nemohol vykonávať prepravu a dosahovať zisk, d) spoluúčasť na poistnom plnení poisťovne vo výške 748,43 €. Jednalo sa pritom o škody, ktoré spolu vysoko prevyšovali žalobcom poskytnuté plnenie. Ak mu preto žalobca poskytoval plnenie, neposkytoval mu ho bez právneho dôvodu, ale uhrádzal mu ním škody, ktoré mu aj reálne spôsobil. Súčasne zdôraznil, že k poskytnutiu tohto plnenia žalobcu nijako nenútil, naopak v tomto období sám žalobca cítil zodpovednosť za škodu, ktorú mu spôsobil. Svoj názor na to žalobca zmenil až neskôr, zrejme pod vplyvom svojich právnych zástupcov. Žalobca pritom veľmi dobre vedel aj to, že tieto finančné prostriedky boli použité na kúpu nového náhradného ťahača, ktorý mal nahradiť ním zničený ťahač za kúpnu cenu vo výške 7.140,- € a náhradného nákladného návesu v cene 4.760,- €. Celkovo tak zaplatil za náhradu žalobcom zničeného vozidla sumu vo výške 11.900,- €, pričom táto suma prevyšuje sumu, ktorú mu žalobca poskytol za účelom náhrady škody vo výške 9.200,- €. Je teda nepochybné, že zo strany žalobcu mu dodnes nebola uhradená celá ním spôsobená škoda. Žalobca ďalej zastáva názor, že jeho nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia sa premlčuje v 10-ročnej lehote, nakoľko sa podľa názoru žalobcu jedná o úmyselné bezdôvodné obohatenie. Jeho úmysel bezdôvodne sa na úkor žalobcu obohatiť má údajne dokazovať skutočnosť, že v čase, keď mu žalobca poskytoval plnenie vedel, že dopravná nehoda sa bude riešiť prostredníctvom poisťovne a že mu žiadna škoda nevznikne, nakoľko nie je vlastníkom vozidla. Uvedenú argumentáciu žalobcu považuje za účelovú a nechápe, prečo by samotná jeho vedomosť o tom, že dopravná nehoda sa bude riešiť prostredníctvom poisťovne mala preukazovať jeho vedomosť o tom že mu žiadna škoda nevznikne a že následne ani nemá nárok na plnenie od žalobcu. V tomto smere považuje za absurdné, že jeho ako osobu právne nevzdelanú stavia žalobca do pozície akéhosi sudcu, ktorý má byť plne odborne spôsobilý posúdiť si zložité právne vzťahy týkajúce sa otázky náhrady škôd v danej veci a možnej zodpovednosti jednotlivých subjektov za vzniknuté škody. V tomto smere žalovaný uviedol, že v danej veci je nesporné, že v dôsledku dopravnej nehody, ktorú zapríčinil žalobca, vznikla v jeho majetkovej sfére značná ujma, a preto sa z jeho pohľadu cítil byť takýmto konaním žalobcu právom poškodený a to najmä s ohľadom na tú skutočnosť, že to bol práve on, kto zaplatil všetky leasingové splátky, poistné a utrpel aj ďalšie vyššie popísané škody. Na tomto jeho presvedčení nemohla nič zmeniť ani

skutočnosť, že poisťovňa poskytla poistné plnenie, pretože ho poskytla leasingovému prenajímateľovi a nie jemu, a teda poisťovňa neuhrádzala škody, ktoré žalobca spôsobil jemu, ale len tie, ktoré spôsobil leasingovému prenajímateľovi. Ak preto prijímal od žalobcu plnenie vo výške 9.200,- €, neprijímal ho s vedomím, že prijíma niečo, čo mu nepatrí, ale s vedomím, že sa jedná o plnenie, na ktoré má nárok z titulu náhrady škody, ktorú mu žalobca spôsobil. Vzhľadom na to, že Občiansky zákonník nevymedzuje podstatu úmyselného konania, treba vychádzať z právnej úpravy zavinenia podľa Trestného zákona. O priamy úmysel ide vtedy, ak ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatil, vedel, že svojím konaním získa bezdôvodné obohatenie a súčasne ho aj získať chcel. O nepriamy úmysel ide vtedy, ak ten, kto sa na úkor iného obohatil, vedel, že svojím konaním obohatenie, ktoré mu nepatrí, môže získať a s týmto následkom bol pre prípad, že nastane uzrozumený. V oboch prípadoch je teda rozhodujúcim znakom úmyslu predchádzajúca vedomosť subjektu, ktorí sa neoprávnene obohatil, že získava hodnoty, ktoré mu nepatria. V danom prípade je vylúčené, že by sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil úmyselne, pretože úmysel predpokladá vedomosť o bezdôvodnom obohatení a on v čase, keď od žalobcu prijímal plnenie vo výške 9.200,- € nevedel, že sa jedná o bezdôvodné obohatenie, ale naopak prijímal ho s vedomím a presvedčením, že sa jedná o plnenie, na ktoré má z titulu náhrady škody nárok. Takéto vedomie a presvedčenie má aj dnes, nakoľko doteraz nikto nepreukázal, že plnenie, ktoré mu žalobca poskytol je skutočne bezdôvodným obohatením a že sa nejedná o plnenie, na ktoré má z titulu náhrady škody nárok. Vzhľadom na uvedené, ako aj na ním vznesenú námietku premlčania potom považuje žalobcom uplatnený nárok za premlčaný. Tu však považuje za potrebné zdôrazniť, že v prípade právneho vzťahu medzi ním a žalobcom sa jednalo o právny vzťah medzi podnikateľmi, pri výkone ich podnikateľskej činnosti, založený zmluvou o obchodnom zastúpení. Tento právny vzťah sa preto riadi príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka vrátane ustanovení Obchodného zákonníka o premlčaní. Vzhľadom na to, že neupravuje osobitne otázku premlčania nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia v obchodnoprávnych vzťahoch, premlčiava sa takýto nárok v 4-ročnej premlčacej dobe podľa § 397 Obchodného zákonníka. Naopak otázku premlčania práva na vydanie bezdôvodného obohatenia v obchodnoprávnych vzťahoch nie je možné posudzovať podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka o premlčaní práva na vydanie bezdôvodného obohatenia, t.j. podľa § 107 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, a to z toho dôvodu, že je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku lex specialis a nie naopak. To znamená, že ustanovenie § 397 Obchodného zákonníka je vo vzťahu k ustanoveniu § 107 Občianskeho zákonníka ustanovením špeciálnym a jeho použitie v obchodnoprávnych vzťahoch má prednosť pred ustanovením § 107 Občianskeho zákonníka. Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia v obchodnoprávnych vzťahoch sa teda premlčuje v 4-ročnej premlčacej lehote podľa § 397 Obchodného zákonníka a nie v 2-ročnej subjektívnej premlčacej dobe, 3-ročnej objektívnej premlčacej dobe, či 10-ročnej objektívnej premlčacej dobe stanovenej pre úmyselné bezdôvodné obohatenie podľa § 107 Občianskeho zákonníka. V danom prípade je preto úplne zbytočné skúmať, či sa úmyselne bezdôvodne obohatil alebo nie, nakoľko skúmanie úmyslu pri premlčaní práva na vydanie bezdôvodného obohatenia v obchodnoprávnych vzťahoch je právne irelevantné. V tomto smere poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 29Odo 383/2001, rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 29Odo 813/2001, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obo 86/2005, nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 92/2006, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Obo 191/2003, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. M Obdo V 2/2000, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obo 67/2011. Ak by teda aj plnenie vo výške 9.200,- €, ktoré mu žalobca poskytol, skutočne bolo bezdôvodným obohatením, premlčalo by sa v 4-ročnej premlčacej dobe, ktorá by začala plynúť v deň nasledujúci po dni, kedy došlo k bezdôvodnému obohateniu, t.j. dňa 18.11.2009 a uplynula by dňa 18.11.2013. Vzhľadom na to, že vzniesol námietku premlčania a na to, že právo na vydanie bezdôvodného obohatenia si žalobca uplatnil až dňa 23.12.2015, t.j. po uplynutí tejto premlčacej doby, jedná sa celkom zjavne o premlčané právo a podanú žalobu je preto potrebné aj z tohto dôvodu zamietnuť.

3. Dňa 16.5.2016 bolo na tunajší súd doručené vyjadrenie žalobcu zo dňa 9.5.2016, v ktorom okrem iného uviedol, že žalovaný v podanom odpore namieta skutkovú i právnu kvalifikáciu konania, na základe ktorého sa žalobca dožaduje vydania plnenia získaného bezdôvodným obohatením. S podaným odporom sa nemožno stotožniť, nakoľko z jednotlivých odsekov zjavne vyplýva, že žalovaný sa len zbavuje zodpovednosti za svoje konanie, pričom všetky právne skutočnosti, ktoré zohrali dôležitú úlohu a boli rozhodujúce v momente, keď došlo k bezdôvodnému obohateniu, opomenul. Ako prvú žalovaný namieta skutočnosť, že z uznesenia Okresného riaditeľstva Policajného zboru Brezno vyplýva, že konanie žalovaného naplnilo znaky trestného činu. V tomto smere žalobca znova považuje za potrebné poukázať na konkrétnu alineu uznesenia pod ČVS: ORP-443/VYS-BR-2014, v ktorom orgán

činný v trestnom konaní konštatuje, že skutok v čase spáchania mal znaky trestného činu, za ktorý by v prípade, že by neuplynula premlčacia lehota trestného stíhania bol žalovanému riadne uložený trest, keďže vyšetrovateľ mal za preukázané úmyselné konanie žalovaného smerujúce k dosiahnutiu zisku na úkor žalobcu. Úmyselné konanie ako jedna zo zložiek skutkovej podstaty trestného činu podvodu, ku ktorému konanie žalovaného jednoznačne smerovalo, je definované tak, že na to, aby došlo k naplneniu skutkovej podstaty trestného činu nestačí, že páchateľ len úmyselne konal, ale je potrebné, aby úmyselne porušil alebo ohrozil záujem chránený týmto zákonom spôsobom v tomto zákone uvedenom (R 92/1951). Popri základnej skutkovej podstate sa musí pri konaní žalovaného tiež vziať do úvahy fakt, že na preukázanie úmyselného obohatenia sa vyžaduje, aby bolo úmyselným zavinením páchateľa pokryté nielen to, že „iného uvádza do omylu alebo využíva iného omyl“, ale takýmto konaním páchateľa musí byť pokryté aj to, že takýmto konaním „chce spôsobiť na cudzom majetku škodu“ a zároveň chce „seba alebo iného obohatiť“. Dovolí si tvrdiť, že všetky tieto znaky konanie žalovaného v rozhodnom momente napĺňalo, a preto všetky tvrdenia, ktoré by preukazovali opak, považuje za nepodložené s cieľom vyhnúť sa následkom resp. zodpovednosti za svoj konanie. Ako ďalšie žalovaný dal do pozornosti peňažné prostriedky vynaložené na obstaranie si ťahača Volvo FH12 a spôsob jeho nadobudnutia. V tomto smere však žalobca poukazuje na to, že žalovaný nikdy nebol vlastníkom predmetného motorového vozidla, nakoľko toto mal financované prostredníctvom leasingovej spoločnosti, ktorá bola teda jeho vlastníkom počas celej doby trvania leasingového vzťahu, ako vyplýva z čl. 3 ods. 1 veta prvá, podľa ktorého „leasingový prenajímateľ zostáva po celú dobu trvania leasingového vzťahu výlučným vlastníkom predmetu leasingu“. Pri podpise leasingovej zmluvy, ktorú ako prílohu žalovaný priložil k podanému odporu, tento bol s jej obsahom v plnom rozsahu oboznámený, ako to vyplýva z čl. 5 ods. 7 leasingovej zmluvy č. XXXXXXXX. Jedným z konkrétnych dojednaní je aj čl. 4 ods. 4, a to, že „poistenie predmetu leasingu zabezpečí leasingový nájomca“. Zmluvnými stranami pritom boli spoločnosť CAC Leasing s.r.o., IČO: 35730978, so sídlom Hurbanovo námestie 1, Bratislava ako leasingový prenajímateľ a žalovaný ako leasingový nájomca. Fakt, že žalovaný zaplatil na poistnom plnení spoločnosti Komunálna poisťovňa a.s. celkovo 4.821,19 € v tomto prípade nemožno pripisovať ako ujmu jemu spôsobenú dopravnou nehodou zakladajúcou akýkoľvek nárok na požadovanie plnenia vo výške 9.200,- € od žalobcu. Jedná sa totiž o poistné, ktoré je podmienkou existencie leasingového vzťahu, a teda o dôsledok havarijného poistenia vozidla užívaného žalovaným. Naviac, kvalita týchto právnych vzťahov nemá nič spoločné s nárokom žalovaného. V súvislosti s uvedenou leasingovou zmluvou uviedol žalovaný, že mu vznikla škoda na majetku, keďže po dopravnej nehode hodnotenej poisťovňou ako totálna škoda nemohol k predmetu leasingu nadobudnúť vlastnícke právo. Keďže k škode došlo pri výkone podnikania žalovaného, žalobca má za to, že tak, ako to vyplýva zo zákonnej definície podnikania, t.j. že podnikaním sa rozumie činnosť podnikateľa prevádzkovaná vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť a za účelom dosiahnutia zisku, pričom takáto činnosť je vždy spojená s istou mierou rizika, tvrdenie, že došlo k ukráteniu žalovaného na práve nadobudnúť vlastníctvo k predmetu leasingu poskytovaného žalobcovi výhradne za účelom dosiahnutia zisku je v tomto prípade absolútne neopodstatnené. Je potrebné vziať do úvahy, že motorové vozidlo slúžilo len ako nástroj na podnikanie, teda v prvom rade ako nástroj na dosiahnutie zisku žalovaného a nie ako majetková hodnota v jeho výlučnom vlastníctve. Tu poukazuje tiež na fakt, že práve pre tieto účely slúži havarijné poistenie. Žalovaný dňa 17.11.2009 prevzal od žalobcu sumu vo výške 9.200,- € ako finančné odškodnenie za škodu spôsobenú dopravnou nehodou na vozidle Volvo FH 12. Toto plnenie nemalo žiadny právny podklad, a preto jednoznačne zakladá bezdôvodné obohatenie. Tesne potom, ako sa stala dopravná nehoda na motorovom vozidle Volvo FH12 ev.č. BR-XXXAV na ceste medzi Banskou Bystricou a Turčianskymi Teplicami, oznámil žalobca túto nehodu žalovanému, pričom tento na neho okamžite začal vyvíjať nátlak, aby mu uhradil sumu 9.200,- € ako náhradu škody. Táto suma mala predstavovať akúsi náhradu za spôsobenú škodu na vozidle, teda aspoň tak to žalovaný v telefonáte tvrdil. Vozidlo bolo však zmluvne havarijne poistené poisťovňou Komunálna poisťovňa, pričom na základe čl. 7 ods. 6 všeobecných zmluvných podmienok pre technológie, dopravné zariadenia a motorové vozidlá nad 3,5 t „leasingový prenajímateľ postupuje na leasingového nájomcu práva, resp. pohľadávky, ktoré vzniknú pri poškodení predmetu leasingu zavinením tretích osôb a leasingový nájomca toto postúpenie prijíma.“ Z citovaného ustanovenia jasne vyplýva, že žalovaný nebol oprávnený prijať akékoľvek plnenie v súvislosti so škodou spôsobenou na motorovom vozidle tretími osobami, napriek tomu však od žalobcu požadoval sumu 9.200,- €. Napriek tomu, že žalovaný vedel, že škoda vzniknutá pri dopravnej nehode sa bude uhrádzať z poistného plnenia, prijal finančnú hotovosť od žalobcu, ktorý v tom čase o takomto spôsobe vysporiadania celej záležitosti vedomosť nemal, čo len preukazuje záujem žalovaného získať pre seba neoprávnený prospech na úkor iného, a teda napĺňa znaky bezdôvodného obohatenia v zmysle Občianskeho zákonníka. Keďže skutočnosti opísané vyššie potvrdzujú, že žalovaný v rozhodnom čase

vedel, že na takéto plnenie nemá nárok, no napriek tomu ho od žalobcu prijal, možno konštatovať, že konal úmyselne, čo podmieňuje použitie 10-ročnej premlčacej lehoty. Námietka premlčania je tak nedôvodná a ešte aj v rozpore s dobrými mravmi vzhľadom na okolnosti prípadu. Záverom by sa ešte vyjadril k vzťahu, ktorý existoval medzi žalobcom a žalovaným, ktorý má tak isto vplyv na posudzovanie počítania lehôt v tomto prípade. Dňa XX.X.XXXX uzavreli medzi sebou žalobca ako zástupca a žalovaný ako zastúpený zmluvu o obchodnom zastúpení podľa § 652 Obchodného zákonníka, zmyslom ktorej bolo sprostredkovanie obchodu, služieb, dopravy a vedenia motorového vozidla. Vznikol medzi nimi teda obchodnoprávny vzťah, z ktorého obidvom stranám vyplývali rovnako práva aj povinnosti. Na základe tejto zmluvy vykonával žalobca prepravu motorovým vozidlom Volvo FH12, pričom po spôsobení dopravnej nehody si od neho žalovaný vyžiadal hotovosť ako fyzická osoba od fyzickej osoby a nie ako podnikateľ od podnikateľa. Došlo tu teda k zmene právnej úpravy, podľa ktorej sa bude posudzovať spor vyplývajúci z tejto situácie. Dôkazom preukazujúcim tieto tvrdenia je okrem iného aj potvrdenie o prevzatí finančnej hotovosti medzi žalobcom ako odovzdávajúcim a žalovaným ako prijímajúcim. Obidvaja podpísali túto dohodu ako fyzické osoby a nie ako podnikatelia, a teda takáto dohoda sa bude spravovať príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka, čo len potvrdzuje nároky z vydania bezdôvodného obohatenia získaného úmyselným konaním žalovaného v tomto prípade. Konanie žalovaného pritom taktiež nepožíva žiadnu právnu ochranu, naopak je v rozpore s dobrými mravmi a v neposlednom rade aj v rozpore so základnými zásadami obchodného práva ako zásadou poctivého obchodného styku zakotvenými v Ústave SR.

4. Dňa 26.10.2016 bolo na tunajší súd doručené vyjadrenie žalovaného zo dňa 18.10.2016, v ktorom okrem iného uviedol, že z vyjadrení žalobcu je zrejmé, že vôbec neporozumel a to tak prejednávanej problematike, ako aj obsahu uznesenia riaditeľstva policajného zboru v Brezne ČVS: ORP-443/VYS- BR-2014 zo dňa 12.12.2014. Veta, ktorú žalobca cituje, sa uvádza na prvej strane predmetného uznesenia, a to v časti, kde sa len popisuje samotný skutok bez akéhokoľvek konštatovania, či sa jedná alebo nejedná o trestný čin. Na strane druhej žalobca úplne prehliada fakt, že v odôvodnení tohto uznesenia policajný orgán vôbec neskúmal, či došlo alebo nedošlo k naplneniu pojmových znakov skutkovej podstaty trestného činu podvodu, či iného trestného činu. Naopak v odôvodnení uznesenia sa zaoberal výlučne otázkou zániku trestnosti v dôsledku uplynutia premlčacej doby. Ďalej sa žalobca v podanom vyjadrení zaoberal otázkou úmyselného zavinenia pri bezdôvodnom obohatení, pričom vlastne len poukazoval na skutočnosť, že pri úmyselnom bezdôvodnom obohatení sa vyžaduje, aby bolo úmyselným zavinením pokryté nielen to, že niekto iného uvádza do omylu alebo využíva iného omyl, ale takýmto konaním musí byť pokryté aj to, že takýmto konaním chce spôsobiť na cudzom majetku škodu a zároveň chce seba alebo iného obohatiť. Následne vo vzťahu k jeho konaniu sa žalobca obmedzuje len na suché konštatovanie, že konanie žalovaného všetky tieto znaky napĺňalo a že všetky tvrdenia, ktoré by preukazovali opak považuje za nepodložené, s cieľom vyhnúť sa následkom resp. zodpovednosti za svoje konanie. Musí však konštatovať, že žalobca nepredložil jediný dôkaz, ktorý by preukazoval existenciu úmyslu žalovaného pri údajnom bezdôvodnom obohatení, neuviedol k tomuto nič podstatné a vôbec sa nezaoberal jeho tvrdeniami, ktorými vyvracal jednak samotnú existenciu žalobcovho nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia a jednak jeho údajný úmysel sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatiť. Trvá na tom, že v danom prípade je vylúčené, že by sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil úmyselne, pretože úmysel predpokladá vedomosť o bezdôvodnom obohatení a on v čase, keď od žalobcu prijímal plnenie vo výške 9.200,- € nevedel, že sa jedná o bezdôvodné obohatenie, ale naopak prijímal ho s vedomím a presvedčením, že sa jedná o plnenie, na ktoré má z titulu náhrady škody nárok. Takéto vedomie a presvedčenie má aj dnes, nakoľko doteraz nikto nepreukázal, že plnenie, ktoré mu žalobca poskytol, je skutočne bezdôvodným obohatením a že sa nejedná o plnenie, na ktoré má z titulu náhrady škody nárok. Tu poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 33 Odo 938/2002. Aj v prejednávanej veci žalobca vyvodzuje úmysel žalovaného sa bezdôvodne obohatiť len zo skutočnosti, že údajne porušil zákon a dopustil sa činnosti, ktorá je podľa platnej právnej úpravy zakázaná, a teda prijal plnenie, na ktoré nemal nárok, čo ako vyplýva z vyššie uvedeného rozhodnutia úmysel preukazovať nemôže. Žalobca navyše vôbec neuvádza, ktoré ustanovenie zákona by mu malo zakazovať prijať plnenie od žalobcu, ale celý nárok opiera len o ustanovenia Občianskeho zákonníka o bezdôvodnom obohatení. V danej veci takúto argumentáciu žalobcu navyše oslabuje ešte aj ten fakt, že žiadne ďalšie ustanovenie zákona mu nezakazuje prijímať plnenia týkajúce sa náhrad škôd, ktoré mu vznikli. Taktiež skutočnosť, že žalobca tento jeho nárok na náhradu škody spochybňuje a že sa teda jedná sporný nárok, t.j. o nárok, o ktorom doposiaľ nebolo právoplatne rozhodnuté, nemôže preukazovať existenciu jeho úmyslu sa bezdôvodne obohatiť, a to ani v prípade, že by dodatočne vyšlo najavo, že mu takýto nárok na náhradu škody nevznikol a že sa na úkor žalobcu skutočne bezdôvodne obohatil. Samotná

skutočnosť, že určitá osoba plní sporný záväzok, o ktorom sa dodatočne právoplatne rozhodne súdnom konaní tak, že nie je dôvodný, nemôže zakladať úmysel osoby, ktorá toto plnenie prijala sa bezdôvodne obohatiť už len z toho dôvodu, že táto osoba pred právoplatným rozhodnutím súdu vo veci nemohla vidieť, či je jej nárok dôvodný alebo nie. O sporných právach je oprávnený rozhodnúť len súd, a preto pred právoplatným rozhodnutím súdu o spornom práve nemôže existovať vedomosť osoby o tom, že sa na úkor iného bezdôvodne obohacuje a tým pádom ani jej úmysel sa bezdôvodne obohatiť. Naopak od žiadnej osoby a už vôbec nie od právne nevzdelanej osoby nemožno očakávať, že bude dopredu, a teda pred rozhodnutím súdu vedieť že jej nárok je nedôvodný a že sa na úkor osoby, od ktorej prijíma plnenie bezdôvodne obohacuje. Ak by sme totiž u každej osoby už od počiatku prezumovali schopnosť posúdiť si dôvodnosť svojho práva a tým aj vedomosť o tom, že sa bezdôvodne obohacuje, malo by to za následok to, že každé bezdôvodné obohatenie by bolo bezdôvodným obohatením prijatým úmyselne, čo určite nebolo zámerom zákonodarcu. Nakoniec ani v rámci trestného práva nie je zavinenie prezumované (a to dokonca ani zavinenie nedbanlivostné), ale je často predmetom pomerne zložitého dokazovania. Takýto výklad by navyše úplne spochybňoval účel a zmysel ustanovení Občianskeho zákonníka o urovnaní (§ 585 a nasl.), pretože zmyslom dohody o urovnaní je práve úprava práv sporných a pochybných. Domnieva sa, že takáto ústna dohoda o urovnaní bola uzatvorená aj medzi ním a žalobcom. Túto dohodu navyše uzatváral v dobrej viere, že mu nárok na náhradu škody patrí, a preto takáto dohoda nemôže v zmysle § 586 ods. 2 stratiť platnosť ani v prípade, že by dodatočne vyšlo najavo, že toto právo na náhradu škody v čase dojednania urovnania nemal. Súčasne v tomto smere poukázal aj na skutočnosť, že argument žalobcu o tom, že sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil, vychádza v danom prípade z úplne mylného predpokladu, že jediným subjektom, ktorý v dôsledku žalobcom spôsobenej havárie utrpel škodu bol leasingový prenajímateľ. Je pravdou, že leasingový prenajímateľ utrpel škodu, ktorá bola hradená z poistky, avšak nebol jediným subjektom, ktorý v danom prípade utrpel škodu. V danom prípade je poškodeným subjektom aj on ako leasingový nájomca, ktorý zaplatil všetky leasingové splátky, poistenie leasingu a ktorý po skončení leasingu nemal možnosť nadobudnúť vlastnícke právo k plne funkčnému motorovému vozidlu. Týmto mu vznikla škoda vo forme ušlého zisku, ktorá z uzatvorenej poistnej zmluvy hradená nebola a ani byť nemohla. Žalobca ďalej vo svojom vyjadrení uvádzal, že žalovanému žiadny nárok na náhradu škody vo forme ušlého zisku nemohol vzniknúť, čo má vyplývať zo základnej definície podnikania, ktorým sa rozumie činnosť podnikateľa prevádzkovaná vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť a za účelom dosiahnutia zisku, pričom takáto činnosť je vždy spojená s istou mierou rizika. Uvedenú argumentáciu však považuje za absurdnú, pretože žalobca nezmyselne zahŕňa pod pojem podnikateľské riziko, ktoré je podnikateľ povinný znášať, aj povinnosť znášať škody spôsobené protiprávnym konaním iných osôb. Akceptovanie takéhoto názoru by malo za následok, že žiadny podnikateľ, ktorému by v príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním iných osôb vznikla škoda, by sa nemohol domáhať náhrady týchto škôd, a to len preto, že by bol podnikateľom. Takýto výklad je navyše v úplnom rozpore s účelom a zmyslom zákona, t.j. Obchodného zákonníka, ktorý umožňuje podnikateľom domáhať sa škody aj vo forme ušlého zisku, ktorá im vznikne v príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním iných osôb. Žalobca ďalej poukazoval na skutočnosť, že motorové vozidlo žalovanému slúžilo v prvom rade ako nástroj na dosiahnutie zisku a nie ako majetková hodnota vo výlučnom vlastníctve. Uvedené tvrdenie žalobcu považuje za účelové s cieľom bagatelizovať skutočnosť, že po skončení leasingu mal právo nadobudnúť vlastnícke právo k plne funkčnému predmetu leasingu a že sa tak nestalo práve v dôsledku protiprávneho konania žalobcu. Pre posúdenie existencie nároku na náhradu škody vo forme ušlého zisku je v danom prípade dôležitá práve existencia tohto nároku na prevod vlastníckeho práva k predmetu leasingu, nakoľko sa jednalo o hodnotu, o ktorú by sa bol jeho majetok bez existencie protiprávneho konania žalobcu rozmnožil. Nakoniec skutočnosť, že vozidlo slúžilo ako nástroj na dosiahnutie zisku zakladá jeho ďalší nárok na úhradu ušlého zisku, ktorý mu vznikol z dôvodu, že v dôsledku protiprávneho konania žalobcu nemohol so zničeným vozidlom vykonávať dopravu a dosahovať zisk a to až do doby obstarania nového vozidla. Žalobca v podanom vyjadrení ďalej poukazoval na ustanovenie článku 7 ods. 6 všeobecných zmluvných podmienok, ktoré stanovuje, že leasingový prenajímateľ postupuje na leasingového nájomcu práva, resp. pohľadávky, ktoré vzniknú pri poškodení predmetu leasingu zavinením tretích osôb a leasingový nájomca toto postúpenie prijíma. Podľa názoru žalobcu z tohto ustanovenia vyplýva, že nebol oprávnený prijať akékoľvek plnenie v súvislosti so škodou spôsobenou na motorovom vozidle tretími osobami a napriek tomu od žalobcu požadoval sumu v hodnote 9.200,- €. Ohľadne tohto musí však konštatovať, že žalobca toto ustanovenie vôbec nepochopil, pretože z tohto ustanovenia vyplýva presný opak toho, čo tvrdí. Ak totiž leasingový prenajímateľ už vopred na neho postúpil všetky práva, resp. pohľadávky, ktoré vzniknú pri poškodení predmetu leasingu zavinením tretích osôb, stal sa veriteľom z takýchto pohľadávok výlučne on ako leasingový nájomca, ak teda len on a nie leasingový prenajímateľ mal

následne právo prijímať plnenia takýchto pohľadávok. Toto ustanovenie sa navyše vôbec nevzťahovalo na škodu vo forme ušlého zisku, ktorú mu uhrádzal žalobca, pretože táto škoda nevznikla leasingovému prenajímateľovi, ale priamo jemu ako leasingovému nájomcovi, a preto mu takúto požiadavku leasingový prenajímateľ ani nemohol postupovať. Žalobca ďalej poukazoval na skutočnosť, že žiadal od neho finančnú hotovosť ako fyzická osoba od fyzickej osoby a nie ako podnikateľ od podnikateľa, o čom má svedčiť aj potvrdenie o prevzatí finančnej hotovosti, ktoré obaja podpisovali ako fyzické osoby a nie ako podnikatelia. Vzhľadom na tieto skutočnosti žalobca zastáva názor, že ich vzťah sa nebude spravovať ustanoveniami Obchodného zákonníka ale Občianskym zákonníkom vrátane ustanovení o premlčaní. V zmysle § 261 ods. 1, § 261 ods. 8 a § 489 Obchodného zákonníka sa Obchodným zákonníkom spravujú tie záväzkové vzťahy, ktoré a) vznikli medzi podnikateľmi, b) týkajú sa ich podnikateľskej činnosti, c) jedná sa o záväzkové vzťahy a to bez ohľadu na to, z akého titulu vznikli, a teda aj o záväzky, ktoré vznikli zo spôsobenej škody. V danom prípade sú tieto podmienky splnené. V prípade právneho vzťahu medzi ním a žalobcom sa jednalo o právny vzťah medzi podnikateľmi, pri výkone ich podnikateľskej činnosti, založený zmluvou o obchodnom zastúpení. Rovnako tak aj škodu vo forme ušlého zisku mu žalobca spôsobil počas a pri výkone podnikateľskej činnosti na základe zmluvy o obchodnom zastúpení a na predmete, t.j. motorovom vozidle, ktoré mu ako podmienku výkonu tejto podnikateľskej činnosti poskytol. Tu považuje za potrebné zdôrazniť, že sa jednalo o nákladné motorové vozidlo, ktoré využíval výlučne len na podnikateľské účely a nie na nepodnikateľské aktivity. Argumentáciu žalobcu, že potvrdenie o prevzatí finančnej hotovosti bolo podpísané nimi ako fyzickými osobami a nie podnikateľmi a že sa preto jedná o občianskoprávny vzťah považuje za zavádzajúcu a nesprávnu. Skutočnosť, že na potvrdení o prevzatí finančnej hotovosti figurujú fyzické osoby nemôže nič takého dokazovať, nakoľko v záväzkovom vzťahu založenom zmluvou o obchodnom zastúpení tiež obaja vystupovali ako fyzické osoby podnikatelia. Navyše pre posúdenie, či sa jedná o obchodnoprávny vzťah je rozhodujúci okamih vzniku záväzku a nie neskoršie obdobie, a teda nie ani doba, keď došlo k plneniu tohto záväzku, resp. podpísaniu potvrdenia o plnení záväzku. Naopak v tejto súvislosti je dôležitejší samotný obsah potvrdenia, z, ktorého celkom jednoznačne vyplýva, že sumu vo výške 9.200,- € prevzal od žalobcu ako finančné odškodnenie za škodu spôsobenú dopravnou nehodou na vozidle Volvo FH12, BR XXX AV dňa X.XX.XXXX. Je teda zrejmé že sa jednalo o úhradu záväzku (škody), ktorý vznikol už predtým táto pri výkone podnikateľskej činnosti oboch subjektov a na predmete (vozidle), ktoré žalobcovi pre výkon tejto podnikateľskej činnosti poskytol. To znamená, že dôležitá je tá skutočnosť, že žalobca v čase spôsobenia dopravnej nehody viedol motorové vozidlo ako podnikateľ vykonávajúci predmet svojej podnikateľskej činnosti a že túto podnikateľskú činnosť vykonával na základe zmluvy o obchodnom zastúpení pre neho ako podnikateľa a za účelom realizácie, výkonu jeho vlastnej podnikateľskej činnosti. Medzi ním a žalobcom existoval len jediný zmluvný vzťah, a to ten, ktorý bol založený zmluvou o obchodnom zastúpení. Žiaden iný zmluvný vzťah medzi nimi nevznikol. Celá činnosť, ktorú žalobca vykonával pre neho, vykonával na základe tejto zmlúv a taktiež všetky plnenia, ktoré si vzájomne poskytovali sa týkali výkonu činnosti v zmysle tejto zmluvy, resp. s výkonom tejto činnosti súviseli. Tento právny vzťah sa preto riadi príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka vrátane ustanovení Obchodného zákonníka o premlčaní, čo má za následok premlčanie žalovaného nároku. Na záver žalobca uviedol, že konanie žalovaného nepožíva žiadnu právnu ochranu, pretože je v rozpore s dobrými mravmi a základnými zásadami obchodného práva ako zásadou poctivého obchodného styku. Ani tento názor žalobcu nie je správny, naopak má za to, že práve konanie žalobcu v tejto veci je nutné hodnotiť ako konanie v rozpore s dobrými mravmi, pričom má za to, že aj z tohto dôvodu nie je možné s poukazom na ustanovenie § 3 Občianskeho zákonníka a § 265 Obchodného zákonníka žalobcovi priznať uplatnený nárok. Tu je potrebné zobrať do úvahy tú skutočnosť, že cieľom podanej žaloby je v podstate to, aby bol žalobca zbavený akejkoľvek zodpovednosti za škodu, ktorú svojím nezodpovedným konaním spôsobil. Je potrebné tiež zohľadniť aj to, že to bol práve on, kto zaplatil všetky leasingové splátky a poistné za poistenie vozidla. Ak by preto súd v tomto konaní žalobcovi uplatnený nárok priznal, malo by to za následok to, že by on musel znášať nielen všetky tieto náklady, ale aj škodu ktorá mu vznikla vo forme ušlého zisku. Na strane druhej osoba, ktorá celú škodu spôsobila, t.j. žalobca by bol zbavený akejkoľvek zodpovednosti za spôsobenú škodu, nakoľko by vôbec nemusel uhrádzať vzniknutú škodu.

5. Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť Zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorým bol zrušený Občiansky súdny poriadok (§ 473 Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), v ktorom v prechodných ustanoveniach v § 470 ods. 1 je zakotvené, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. V § 470 ods. 2 prvej vete sa uvádza, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

6. V zmysle § 470 ods. 1 platí tento zákon aj na konanie v súdenej veci, ktoré začalo predo dňom nadobudnutia účinnosti CSP.

7. Súd nariadil pojednávanie v predmetnej veci na deň 3.11.2017, na ktoré sa nedostavil žalobca, dostavil sa právny zástupca žalobcu, ktorý mal doručenie predvolania na pojednávanie vykázané riadne a včas. Na pojednávanie sa dostavil žalovaný, taktiež sa dostavil právny zástupca žalovaného, ktorá mal doručenie predvolania na pojednávanie vykázané riadne a včas. Súd postupoval v súlade s ustanovením § 180 CSP, keď vec na tomto pojednávaní prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu.

8. Súd na pojednávaní sa oboznámil s prednesom právneho zástupcu žalobcu a tiež s prednesom právneho zástupcu žalovaného a tiež vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré označili strany sporu a ktorých fotokópie doložili do súdneho spisu v priebehu konania, a to: uznesenie Okresného riaditeľstva PZ v Brezne, odbor kriminálnej polície sp. zn. ČVS: ORP-443/VYS-BR-2014 zo dňa 12.12.2014 z č.l. 8-13, potvrdenie o prevzatí finančnej hotovosti zo dňa 17.11.2009 z č.l. 14, predžalobná výzva na vydanie bezdôvodného obohatenia zo dňa 25.11.2015 spolu s fotokópiou doručenky z č.l. 15-18, leasingová zmluva č. XXXXXXXX uzatvorená dňa XX.XX.XXXX z č.l. 34-35 spolu s pripojeným splátkovým kalendárom z č.l. 36-39, všeobecné zmluvné podmienky spoločnosti CaC Leasing zo dňa 20.02.2006 z č.l. 40-54, výpis z inkasného účtu poistnej zmluvy za obdobie od 20.02.2006 do 18.03.2016 z č.l. 55-56, oznámenie o poistnom plnení zo dňa 17.11.2009 z č.l. 57, protokol o finančnom vysporiadaní leasingovej zmluvy č. XXXXXXXX z dôvodu totálneho zničenia zo dňa 17.12.2009 z č.l. 58, potvrdenie UniCredit Bank o vklade v hotovosti zo dňa 12.02.2010 z č.l. 59, faktúra č. XXXXXXX zo dňa 19.11.2009 z č.l. 60, faktúra č. XXXXXXX zo dňa 19.11.2009 z č.l. 60 p.v., potvrdenie spoločnosti UniCredit Leasing zo dňa 18.02.2010 z č.l. 61, zmluva o obchodnom zastúpení zo dňa 15.09.2009 z č.l. 62, pričom zistil tento skutkový stav.

9. Z prednesu právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní súd okrem iného zistil, že zotrvávajú na žalobe o vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 9.200,- € s príslušenstvom. V žalobe ako aj v následných písomných vyjadreniach sa vysporiadali so všetkými námietkami žalovaného, a to najmä s námietkou premlčania. Tu poukázali najmä na uznesenie Okresného riaditeľstva PZ v Brezne, ktoré doložili k žalobe vo fotokópii, ktoré preukazuje, že uvedený skutok je trestným činom, avšak z dôvodu jeho premlčania zanikla trestnosť tohto činu. Z uvedeného majú za to, že nemohlo ísť o náhodné bezdôvodné obohatenie, ale o úmyselné bezdôvodné obohatenie zo strany žalovaného. Majú za to, že námietky žalovaného, ktoré uvádzal vo svojich vyjadreniach, nie sú spôsobilé niečo zmeniť na dôvodnosti žaloby a trvajú na žalobe v celom rozsahu. V záverečnej reči uviedol, že v prvom rade chce upriamiť pozornosť na dôkaz pripojený k žalobe, a to je potvrdenie o prevzatí finančnej hotovosti zo 17.11.2009. Toto potvrdenie vyhotovil žalovaný. Žalovaný je v ňom označený ako fyzická osoba nepodnikateľ, nemá uvedené ičo, ani nepoužil pečiatku, ktorú používa v bežnej obchodnej činnosti, čo bolo jeho povinnosťou. Ako príklad uviedol samotnú zmluvu o obchodnom zastúpení, prípadne v spise sa nachádzajúce dokumenty ohľadne uzatváraných leasingových zmlúv. Pokiaľ sa týka žalobcu tento v tomto prípade na základe jednostranne pripraveného potvrdenia o prevzatí finančnej hotovosti mal plniť odškodnenie za škodu spôsobenú dopravnom nehodou na vozidle Volvo FH 12. To znamená žalovaný žalobcovi podsunul nahradenie škody na niečom čo mu nepatrilo, preto akékoľvek tvrdenia uvedené neskôr v odpore, alebo aj na pojednávaní zo strany právneho zástupcu žalovaného, že sa mal nahradzovať nejaký ušlý zisk, alebo niečo iné nie je pravdou. Z tohto dedukuje aj úmyselnosť, pretože žalovaný si musel byť vedomý, že predmetné vozidlo Volvo FH 12 v tom čase evidenčného čísla BR XXX AV nebolo jeho majetkom, ale bol držiteľom tohto vozidla a vlastníkom bola leasingová spoločnosť, pričom už 16.11.2009, t.j. deň pred odovzdaním predmetnej hotovosti 9.200,- € zo strany žalobcu žalovanému došlo v zmysle uzavretého havarijného poistenia k nahradeniu spôsobenej škody na majetku leasingovej spoločnosti. Znamená to, že žalobca bol žalovaným uvedený do omylu nielen čo sa týka samotnej náhrady škody ako takej ale aj subjektu, ktorému by škoda mala vzniknúť. Z tohto dôvodu nemôžu akceptovať zo strany žalovaného kvalifikáciu predmetu tohto sporu ako obchodnoprávneho. Práve naopak zo všetkých okolností a najmä písomného dokladu žalovaného vyplýva, že sa jednalo o vzťah v tomto prípade nie exkontraktu ale malo sa jednať o vzťah exdeliktu čiste občiansko-právny vzťah, čomu podľa ich názoru zodpovedá aj zaradenie do senátu C na tunajšom súde. Pokiaľ by sa jednalo o obchodno-právny vzťah bol by mohol byť použitý odkaz v uvedenom prevzatí hotovosti na nejakú konkrétnu zmluvu čo sa nestalo. Rovnako by mal žalovaný povinnosť použiť identifikačné číslo podnikateľa, čo taktiež nepoužil, nepoužil ani pečiatku a v tomto prípade nemajú žiadny dôvod domnievať sa, že sa jedná o vzťah obchodno-právny.

Práve naopak pokiaľ sa týka kvalifikácie ako bezdôvodného obohatenia majú za to, že z vykonaného dokazovania nie je sporné, že by toto potvrdenie o prevzatí finančnej hotovosti nahrádzalo akúkoľvek škodu, nie to ešte škodu, ktorá je v tomto potvrdení vyslovene uvedená. Čiže vzťah z bezdôvodného obohatenia, ktorý právne žalobca pomenoval tu je, pretože sám žalovaný nepresvedčil ani neuviedol súdu, že by toto nahradilo škodu na vozidle Volvo FH 12, tak ako vyplýva z uvedeného potvrdenia. Nemožno abstrahovať ani od ostatných skutkových okolností prípadu, napriek tomu sú toho názoru, že uznesenie vydané orgánmi činnými v trestnom konaní je jednoznačné čo do posúdenia, že sa skutok stal, pretože pred zistením, že sa skutok stal, nie je možné pre premlčanie odložiť vec, pretože vec je možné odložiť, alebo postúpiť aj pretože nie je preukázané, že sa skutok stal. Samozrejme žalobca súhlasí s tým, že vinu môže určiť len súd, ale ustanovenie § 85 ods. 1 písm. d) Trestného zákona je záväzné pre ktorýkoľvek orgán činný v trestnom konaní prokurátora alebo súd a ktorýkoľvek z nich v ktorejkoľvek fáze podľa tohto ustanovenia vec odloží. Vzhľadom na tieto okolnosti však považujú uvedené uznesenie nie za alfu a omegu tohto prípadu, ale len dokreslenie toho, že skutkové okolnosti tohto prípadu tak, ako ich prezentoval žalobca, boli zistené aj orgánmi činnými v trestnom konaní a rovnako orgány činné v trestnom konaní zistili, že náhrada škody na vozidle bola poisťovni poskytnutá a z tohto prípisu, alebo aj z tohto zdôvodnenia len zduplujú dôkaznú situáciu ohľadom toho, že nebolo akú škodu žalovanému nahrádzať. Všetky ďalšie argumenty, ktoré žalovaný prednášal v tomto prípade sú len útekom pred konkrétnymi okolnosťami, pričom sám uvedený prípis vyhotovil, finančnú hotovosť prevzal a pokiaľ by bolo pravdou, že sa nahradila škoda 9.200,- € na uvedenom Volve, žalovaný by mal mať faktúru o oprave tohto vozidla, čo nemá alebo predložiť iný dôkaz o tom, že naozaj sa jednalo o náhradu škody. Ďalšou podstatnou vecou na strane žalobcu je, že žalovaný pokiaľ by tvrdil že je to obchodno-právny vzťah, prijal 9.200,- €, došlo na jeho strane k zdaniteľnému plneniu. V takomto prípade by bol žalovaný povinný vystaviť faktúru na prijatú náhradu škody a túto faktúru by mal odovzdať žalobcovi, pokiaľ by tvrdil, že je to obchodno-právny vzťah. To sa nestalo, takýto dôkaz neprodukoval a tvrdia, že už ani produkovať nemôže, jednoducho preto je to občiansko-právny vzťah, aby túto faktúru vystaviť nemusel. Preto tá náhrada škody nemôže byť obchodno-právnym vzťahom. Úmyselné bezdôvodné obohatenie vidia v tom, že žalovaný si bol dobre vedomý, že vozidlo nie je jeho, ale je len v leasingu a preto toto obohatenie vo výške 9.200,- € bolo z vopred zaumienenou pohnútkou. Nejednalo sa teda o nejaké bezdôvodné obohatenie ohľadne okolnosti, ktoré by nebodaj žalovanému neboli známe, alebo v dobrej viere prijatú náhradu škody, ktorá neskôr sa ukáže byť v menšom rozsahu, v takom prípade v súlade s dobrými mravmi by bol predsa povinný aj sám žalovaný náhradu škody vrátiť. Avšak z povahy tohto vzťahu, ktorý medzi žalobcom a žalovaným bol, ktorý nemôžu nazvať inak ako obchádzanie ustanovení Zákonníka práce o zamestnávaní vodičov však vyplýva, že tento vzťah nemôže byť obchodno-právny. Nijakým spôsobom neodkazuje na zmluvu o obchodnej spolupráci, ktorej predmetom je však výkon práce vodiča, napriek tomu sa jedná jedine o bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného a v práve okolnosti prípadu a aj zistenia orgánov činných v trestnom konaní preukazujú úmysel. V takom prípade považujú za správne použitie právnej kvalifikácie podľa § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka o tom, že kto sa bezdôvodne obohatí úmyselne, vzťahuje sa na takéto konanie 10-ročná premlčacia lehota. Vo zvyšku odkazuje na obsažné písomné podania žaloby a vyjadrenia k odporu. Žiadal žalobe vyhovieť v celom rozsahu.

10. Z prednesu právneho zástupcu žalovaného na pojednávaní súd okrem iného zistil, že taktiež zotrvávajú na svojich vyjadreniach, ktoré boli podané k žalobe ako aj k vyjadreniam žalobcu. Podľa ich názoru ako sa aj vyjadrili vo svojich vyjadreniach písomných, žaloba je v celom rozsahu nedôvodná. V prvom rade poukázal na to, že podľa nich nejde ani o bezdôvodné obohatenie, ale ide o náhradu škody, čo odvodzuje z toho, že žalovaný nenadobudol motorové vozidlo po skončení leasingu, a teda je to odlišný nárok od nároku leasingového prenajímateľa. Zároveň poukázal na to, že voči žalobe vzniesli námietku premlčania. Jedná sa podľa ich názoru o obchodnoprávny vzťah medzi žalobcom a žalovaným, a teda aj premlčanie sa spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka. Ďalej čo sa týka spomínaného úmyslu, a teda úmyselného bezdôvodného obohatenia, poukázal, že uznesenie, ktoré predložil žalobca spolu so žalobou vôbec nerieši otázku trestnosti, ale len otázku skutku, žalobca doteraz ničím nepreukázal úmysel žalovaného sa bezdôvodne obohatiť. V ostatnom zotrval na svojich písomných vyjadreniach. V záverečnej reči uviedol, že naďalej sa pridržiava svojich písomných podaní. K tým jednotlivým veciam, ktoré tu boli zo strany žalobcu povedané, žalobca sa tu opiera o potvrdenie o prevzatí finančnej hotovosti, pričom tvrdí, že má z neho vyplývať, že sa nejedná o obchodno-právny vzťah, pričom poukazuje tam na to, že žalovaný U. V. tam nie je identifikovaný ako podnikateľ. Z jeho pohľadu toto nie je vôbec dôležité. Je to skutočnosť, ktorá je úplne irelevantná. Dôležitý je skôr tak ako tu už aj bolo povedané obsah tohto potvrdenia o prevzatí finančnej hotovosti, kde sa hovorí, že

sa má jednať o finančné odškodnenie za škodu spôsobenú dopravnou nehodou na vozidle Volvo dňa XX.XX.XXXX. Dôležité pre posúdenie toho, či je to obchodno-právny alebo občiansko-právny vzťah je v danom prípade tá skutočnosť, že ide o to, na základe akého právneho dôvodu bola vykonávaná činnosť v čase, keď došlo k vzniku tejto škody. Je evidentné, že tam bola dohoda o obchodnej činnosti, ktorú žalovaný uzavrel so žalobcom. Toto myslím, že dostatočne identifikuje aj samotný obchodno- právny vzťah, ale aj samozrejme v čase, keď vykonával tú činnosť tak samozrejme ju vykonával jedna aj druhá strana v zmysle práve tejto dohody, teda šoféroval žalobca predmetné vozidlo ako živnostník, ako podnikateľ a vykonával tým svoju podnikateľskú činnosť a tým zároveň plnil aj predmet podnikateľskej činnosti žalovaného. Teda nie je dôležitá tá identifikácia, nie je dôležité ani to, či bola alebo nebola vystavená faktúra, to sú otázky účtovných dokladov, s týmto absolútne nesúvisia. Ak by tam aj nejaká zodpovednosť možno bola, alebo nebola, tak je to samozrejme na posúdenie príslušných daňových orgánov, ale myslím si, že s touto vecou to absolútne nesúvisí. Čiže jedná sa o obchodno-právny vzťah, a preto sa vlastne posudzuje aj otázka premlčania podľa Obchodného zákonníka a je tam 4-ročná premlčacia doba. Zopakoval znovu, jedná sa o sporný vzťah aj čo sa týka pokiaľ ide o deklarovaný úmysel tým nemá žalobca ako vlastne preukazovať úmysel bezdôvodne sa obohatiť. Za prvé stále trvajú na tom, že ani to bezdôvodné obohatenie nie je, keďže tam boli dve škody, jedna skutočná škoda, ktorá vznikla leasingovému prenajímateľovi, tá bola uhrádzaná z poistky a potom tam bol nárok na náhradu ušlého zisku, ktorý samozrejme uhrádzaný nebol a súvisel s tým, že v dôsledku škodovej udalosti, ktorú zapríčinil žalobca, sa nerozmnožil majetok žalovaného o funkčný automobil, ktorý bol predmetom leasingu, čiže nie je možné tam nejakým spôsobom preukázať úmysel, čo sa týka toho rozhodnutia policajného orgánu, tak tam samozrejme už bolo dostatočne povedané, to nerieši vôbec nič, vôbec sa nezaoberalo podstatnými otázkami a nakoniec aj keby sa zaoberalo, tak by to nebolo podstatné, pretože ako už uviedli, tak o vine a o treste rozhoduje súd a nie policajný orgán. V ostatnom sa pridržiaval svojich písomných vyjadrení.

11. Žalobca k žalobe pripojil uznesenie Okresného riaditeľstva PZ v Brezne, odbor kriminálnej polície sp. zn. ČVS: ORP-443/VYS-BR-2014 zo dňa 12.12.2014, z ktorého súd zistil, že týmto vyšetrovateľ npor. Mgr. M. Q. podľa § 197 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku s poukazom na § 9 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku vec podozrenia z prečinu „Podvod“ podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, ktorého skutku sa mal dopustiť U. V., nar. X.X.XXXX, trvale bytom R. XXX tým, že dňa XX.XX.XXXX v R. XXX prevzal finančnú hotovosť vo výške 9.200,- € ako finančné odškodnenie za škodu spôsobenú dopravnou nehodou na vozidle Volvo FH12 od R. V., nar. X.X.XXXX, bytom M., H. XXX/XX, ktorý ako SZČO v zmysle zmluvy o obchodnom zastúpení zo dňa 15.9.2009 pracoval u menovaného podnikajúcim pod obchodným menom U. V., miesto podnikania R., Q. XXX, K.: XXXXXXXX, vykonávajúci okrem iného nákladnú dopravu, ako vodič kamiónovej prepravy na vozidle Volvo FH12, ev. č. BR-XXXAV, ktorého vlastníkom bola leasingová spoločnosť, s uvedeným vozidlom mal dňa X.XX.XXXX dopravnú nehodu na horskom prechode Šturec v smere od Banskej Bystrice do Turčianskych Teplíc a pod zámienkou úhrady škody na kamióne U. V. zobral od R. V. finančnú hotovosť 9.200,- €, čím sa mal neoprávnene obohatiť, nakoľko náklady spojené s poškodením vozidla Volvo FH12, ev. č. BR-XXXAV znášala leasingová spoločnosť a R. V. svojimi tvrdeniami uviedol do omylu a spôsobil mu škodu vo výške 9.200,- €, odložil, nakoľko zanikla trestnosť činu.

12. Ďalej žalobca k žalobe pripojil potvrdenie o prevzatí finančnej hotovosti zo dňa 17.11.2009, z ktorého súd zistil, že týmto žalovaný U. V., Q. XXX, R. potvrdil, že prevzal od žalobcu R. V., bytom H. XXX, M. sumu vo výške 9.200,- € ako finančné odškodnenie za škodu spôsobenú dopravnou nehodou na vozidle Volvo FH12, BR XXX AV dňa 2. novembra 2009.

13. Predžalobnou výzvou na vydanie bezdôvodného obohatenia zo dňa 25.11.2015 vyzval žalobca žalovaného v rámci pokusu o mimosúdne vyporiadanie veci na úhradu sumy 9.200,- €, ktorá predstavuje bezdôvodné obohatenie na úkor žalobcu, ktorá pozostáva z finančného odškodnenia za škodu spôsobenú dopravnou nehodou na vozidle Volvo FH12, ev.č. BR-XXXAV dňa 2.11.2009, a to v lehote 7 dní od doručenia tejto výzvy. Z pripojenej poštovej doručenky súd zistil, že poštová zásielka bola žalovanému doručená dňa 30.11.2015, keď zásielku adresovanú žalovanému prevzala manželka žalovaného.

14. Žalovaný k odporu pripojil leasingovú zmluvu č. XXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX, z ktorej bolo zistené, že táto bola uzatvorená dňa XX.X.XXXX medzi spoločnosťou CAC LEASING Slovakia, a.s., IČO: 35730978, so sídlom Hurbanovo námestie 1, Bratislava ako leasingovým prenajímateľom

a žalovaným konajúcim pod obchodným menom U. V., K.: XXXXXXXX, s miestom podnikania Q. XXX, R. ako leasingovým nájomcom. Predmetom leasingu bol ťahač Volvo FH 12 42T, kúpna cena bola 1.870.605,- Sk, doba leasingu 60 mesiacov, počet leasingových splátok 60, výška leasingovej splátky k úhrade bola dohodnutá vo výške 1,8488 % z obstarávacej ceny bez DPH, predajná cena 1.000,- Sk bez DPH, termín dodania predmetu leasingu bol určený do 28.2.2006 za predpokladu nadobudnutia účinnosti leasingovej zmluvy, poistenie predmetu leasingu zabezpečí leasingový nájomca. Neoddeliteľnou súčasťou leasingovej zmluvy boli všeobecné zmluvné podmienky pre technológie, dopravné zariadenia a motorové vozidlá nad 3,5t, ktoré upravovali vzťahy medzi zmluvnými stranami. Súčasťou leasingovej zmluvy bol aj splátkový kalendár, z ktorého bolo zistené, že medzi zmluvnými stranami boli dohodnuté presné termíny splatnosti jednotlivých splátok, ktoré boli dohodnuté vo výške 41.154,- Sk, splatnosť prvej leasingovej splátky bola 5.3.2006, splatnosť poslednej leasingovej splátky bola dohodnutá 5.2.2011. Spolu splátky boli dohodnuté v celkovej výške 2.469.240,- Sk.

15. Ďalej žalovaný predložil výpis inkasného účtu poistnej zmluvy za obdobie od 20.2.2006 do 18.3.2016 vystavený Komunálnou poisťovňou, a.s. Vienna Insurance Group, z ktorého súd okrem iného zistil, že sa týka poistnej zmluvy XXXXXXXXXX, ako poistník a platiteľ je uvedený U. V., začiatok poistenia 20.2.2006, so stavom S19 - zánik rizika po totálnej škode, s tým, že ako predpis poistného za obdobie od 20.2.2006 do 30.11.2009 je uvedená suma spolu 4.821,19 €, platby spolu 4.821,19 €, nedoplatok 0,- €.

16. Taktiež žalovaný predložil oznámenie o poistnom plnení zo dňa 17.11.2009 vystavené Komunálnou poisťovňou, a.s. Vienna Insurance Group, z ktorého súd zistil, že toto je adresované spoločnosti UniCredit Leasing Slovakia, a.s. s tým, že sa týka poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX, poisteného vozidla F poisteného U. V.. Jedná sa o poškodené vozidlo Volvo FH 12 42 TB, EVČ: F rok výroby 2003, počet km XXXXXX, pričom bolo oznámené, že dňa 16.11.2009 ukončili šetrenie poistnej udalosti, na základe ktorého v prílohe tohto listu predkladajú výpočet výšky plnenia, keď poistnú udalosť likvidujú v zmysle poistnej zmluvy ako totálnu škodu a poistné plnenie poukazujú v zmysle § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka a na základe predložených dokladov na účet UniCredit Leasing Slovakia, a.s. v sume 14.030,26 €.

17. Ďalej žalovaný predložil protokol o finančnom vysporiadaní leasingovej zmluvy č. XXXXXXXX z dôvodu totálneho zničenia zo dňa XX.XX.XXXX vystavený spoločnosťou UniCredit Leasing Slovakia, a.s., z ktorého bolo zistené, že nedoplatok žalovaného ako leasingového nájomcu voči spoločnosti UniCredit Leasing Slovakia, a.s. ako leasingovému prenajímateľovi predstavuje sumu 2.446,64 €. Uvedená suma predstavuje nárok leasingového prenajímateľa v súvislosti s ukončením leasingovej zmluvy ku dňu 30.11.2009 z dôvodu totálnej havárie, na úhradu ktorého bol súčasne týmto žalovaný vyzvaný do 15 dní odo dňa doručenia tohto protokolu.

18. Z potvrdenia hotovostného vkladu v UniCredit Bank Slovakia, a.s. zo dňa 12.2.2010 súd zistil, že týmto bol uskutočnený vklad na sumu 2.446,64 € Vladimírom Kazárom, názov účtu UniCredit Leasing Slovakia, a.s., č.účtu XXXXXXXXXXX/XXXX.

19. Ďalej žalovaný predložil potvrdenie zo dňa 18.2.2010, z ktorého súd zistil, že týmto spoločnosť UniCredit Leasing Slovakia, a.s. potvrdila, že úhradou vo výške 2.446,64 € zo dňa 12.2.2010 bol uhradený celý dlh, ktorý vznikol po finančnom vysporiadaní leasingovej zmluvy č. XXXXXXXX a týmto sa stáva neplatnou dohoda o uznaní dlhu a splácaní dlhu v splátkach podpísaná dňa 1.2.2010. Uvedené potvrdenie je adresované žalovanému.

20. Žalovaný k odporu pripojil aj zmluvu o obchodnom zastúpení uzavretú podľa § 652 a nasl. Obchodného zákonníka dňa XX.X.XXXX medzi žalobcom ako zástupcom a žalovaným ako zastúpeným, predmetom ktorej podľa čl. 1 bolo sprostredkovanie obchodu, služieb, dopravy a vedenie motorového vozidla. V čl. 2 je uvedené, že obchodný zástupca bude činnosť uvedenú v čl. 1 vykonávať po dohode na území Slovenska podľa potreby. V čl. 3 je uvedené, že obchodný zástupca sa zaväzuje vykonávať činnosť v rozsahu, skladbe a za podmienok určených zastúpením. V čl. 4 je uvedené, že obchodný zástupca sa zaväzuje oznamovať zastúpenému vady vyskytujúce sa na motorovom vozidle a v súlade s pokynmi odovzdať motorové vozidlo v dobrom technickom stave. Podľa čl. 6 sa zastúpený zaviazal platiť zástupcovi za činnosť podľa tejto zmluvy odmenu vo výške 10% podľa vystavenej faktúry odberateľovi, ďalej odmeny vo výške 50,- € s odmeny za flexibilnosť a to vždy ku 15. dňu nasledujúceho mesiaca.

V čl. 8 je uvedené, že táto zmluva sa uzatvára na dobu neurčitú, pričom každá zo zmluvných strán ju môže vypovedať písomne výpoveďou bez uvedenia dôvodu, nakoľko zástupca pracuje ako živnostník.

21. Z faktúry č. XXXXXXX zo dňa 19.11.2009 súd okrem iného zistil, že ako dodávateľ je tu uvedený Ladislav Šatura-ADA-TRANS, IČO: 40535240, Brehy 302, ako odberateľ je uvedený žalovaný, dátum splatnosti 3.12.2009, označenie dodávky nákladné vozidlo - ťahač návesu Renault Magnum 440, VIN: U celková fakturovaná suma s DPH 7.140,- €.

22. Z faktúry č. XXXXXXX zo dňa 19.11.2009 súd okrem iného zistil, že ako dodávateľ je tu uvedený Ladislav Šatura-ADA-TRANS, IČO: 40535240, Brehy 302, ako odberateľ je uvedený žalovaný, dátum splatnosti 3.12.2009, označenie dodávky nákladný náves KOGEL SNCC 24, VIN: O celková fakturovaná suma s DPH 4.760,- €.

23. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

24. Podľa § 261 ods. 8 Obchodného zákonníka, pri použití tejto časti zákona podľa odsekov 1 a 2 je rozhodujúca povaha účastníkov pri vzniku záväzkového vzťahu.

25. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

26. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

27. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

28. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

29. Podľa § 458 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. S predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať aj úžitky z neho, pokiaľ ten, kto obohatenie získal, nekonal dobromyseľne.

30. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

31. Podľa § 387 ods. 1 Obchodného zákonníka, právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom.

32. Podľa § 388 ods. 1 Obchodného zákonníka, premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí premlčacej doby.

33. Podľa § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka, pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.

34. Podľa § 397 Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.

35. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

36. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

37. Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

38. Vychádzajúc z uvedených skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov dospel súd k názoru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná.

39. Podanou žalobou doručenou súdu 23.12.2015 žiadal žalobca zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy 9.200,- € s príslušenstvom titulom bezdôvodného obohatenia. Obe strany sporu potvrdili, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá zmluva o obchodnom zastúpení zo dňa 15.09.2009, na základe ktorej žalobca pracoval ako SZČO u žalovaného ako vodič kamiónovej prepravy. Dňa X.XX.XXXX okolo 8.00 hod. vykonával žalobca na nákladnom motorovom vozidle značky Volvo FH 12, ev. č. BR-XXXAV jazdu v smere z Banskej Bystrice do Turčianskych Teplíc, pričom na horskom priechode Šturec mal dopravnú nehodu, následkom ktorej došlo k poškodeniu kamióna. Auto po nehode bolo odtiahnuté do Zvolena, kde bola celá situácia riešená ako poistná udalosť. Majiteľom predmetného nákladného vozidla bola v čase dopravnej nehody Leasingová spoločnosť UniCredit Leasing Slovakia, a.s., IČO: 35730978, pričom žalovaný bol len užívateľom tohto vozidla, a to na základe leasingovej zmluvy uzavretej dňa XX.X.XXXX medzi spoločnosťou UniCredit Leasing Slovakia, a.s., IČO: 35730978 ako leasingovým prenajímateľom a žalovaným ako leasingovým nájomcom. Následne zo strany poisťovne bola škoda na vozidle vyhodnotená ako totálna škoda, pričom celkové poistné plnenie zo strany poisťovne činilo 14.030,26 €, pričom uvedené poistné plnenie bolo poukázané leasingovému prenajímateľovi spoločnosti UniCredit Leasing Slovakia, a.s. Tieto skutočnosti neboli medzi stranami sporu sporné. Medzi stranami nebolo sporné ani to, že dňa 17.11.2009 žalovaný prevzal od žalobcu sumu 9.200,- €. Podľa potvrdenia o prevzatí finančnej hotovosti zo dňa 17.11.2009 sa malo jednať o finančné odškodnenie za škodu spôsobenú dopravnou nehodou na vozidle Volvo dňa 2.11.2009. Žalobca tvrdil, že toto plnenie nemalo žiadny právny podklad, a preto jednoznačne zakladá bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného, nakoľko žalovaný v čase dopravnej nehody nebol vlastníkom predmetného motorového vozidla a vedel, že akákoľvek škoda na vozidle spôsobená nebude nahrádzaná z jeho finančných prostriedkov. Po vydaní platobného rozkazu žalovaný podal vo veci odpor, v ktorom namietal jednak dôvodnosť uplatnenej pohľadávky titulom bezdôvodného obohatenia, pričom žalovaný v podanom odpore proti platobnému rozkazu vzniesol aj námietku premlčania nároku žalobcu. Žalovaný v podanom odpore a aj svojich ďalších písomných vyjadreniach tvrdil, že v čase, keď od žalobcu prijímal plnenie vo výške 9.200,- € nevedel, že sa jedná o bezdôvodné obohatenie, ale naopak prijímal ho s vedomím a presvedčením, že sa jedná o plnenie, na ktoré má z titulu náhrady škody nárok. Podľa tvrdenia žalovaného argumentácia žalobcu o tom, že sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil, vychádza v danom prípade z mylného predpokladu, že jediným subjektom, ktorý v dôsledku žalobcom spôsobenej havárie utrpel škodu bol leasingový prenajímateľ, nakoľko v danom prípade je poškodeným subjektom aj on ako leasingový nájomca, ktorý zaplatil všetky leasingové splátky, poistenie leasingu a ktorý po skončení leasingu nemal možnosť nadobudnúť vlastnícke právo k plne funkčnému motorovému vozidlu.

40. Vo vzťahu k samotnému nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia uplatnenému žalobcom v predmetnej žalobe, keďže žalovaný v podanom odpore proti platobnému rozkazu vzniesol námietku premlčania, na základe toho sa touto musel súd primárne zaoberať, pričom súd posúdil vznesenú námietku premlčania za dôvodnú a to z nasledovných dôvodov. Medzi stranami nebolo sporné, že medzi žalobcom ako zástupcom a žalovaným ako zastúpeným bola uzavretá zmluva o obchodnom zastúpení zo dňa XX.XX.XXXX, predmetom ktorej bolo sprostredkovanie obchodu, služieb, dopravy a vedenie motorového vozidla zástupcu pre zastúpeného. Na základe toho potom uvedený právny vzťah medzi stranami sporu súd posúdil ako obchodno-právny vzťah, s poukazom na znenie ustanovenia § 261 ods. 1 a § 261 ods. 8 Obchodného zákonníka. Pokiaľ žalobca tvrdil, že po spôsobení dopravnej nehody si od neho žalovaný vyžiadal hotovosť v sume 9.200,- € ako fyzická osoba od fyzickej osoby a nie ako podnikateľ od podnikateľa, čoho dôkazom má byť potvrdenie o prevzatí finančnej hotovosti zo dňa 17.11.2009, kde obe strany toto podpísali ako fyzické osoby a nie podnikatelia, a teda právny vzťah medzi stranami sporu je podľa názoru žalobcu potrebné posudzovať ako občianskoprávny

vzťah, s týmto názorom žalobcu sa súd nestotožnil, nakoľko v danej veci je potrebné nahliadať na uvedený vzťah nielen z pohľadu označenia účastníkov v predmetnom potvrdení o prevzatí finančnej hotovosti, ale je potrebné prihliadnuť aj na obsah tohto potvrdenia, podľa ktorého sumu 9.200,- € prevzal žalovaný od žalobcu ako finančné odškodnenie za škodu spôsobenú dopravnou nehodou na vozidle Volvo FH12, BR XXX AV dňa X.XX.XXXX, a v tej súvislosti je potom dôležitá tá skutočnosť, že v čase dopravnej nehody existoval medzi stranami sporu obchodno-právny vzťah na základe zmluvy o obchodnom zastúpení zo dňa XX.XX.XXXX, na základe ktorej žalobca v čase spôsobenia dopravnej nehody viedol motorové vozidlo ako podnikateľ vykonávajúci predmet svojej podnikateľskej činnosti a túto podnikateľskú činnosť vykonával na základe zmluvy o obchodnom zastúpení pre žalovaného. Aj keď právna úprava bezdôvodného obohatenia obsiahnutá v Občianskom zákonníku sa bude aplikovať aj na obchodné vzťahy, premlčanie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia bude v obchodných vzťahoch podliehať režimu Obchodného zákonníka. Pokiaľ súd teda vychádza z toho, že predmetný vzťah medzi stranami sporu je obchodno-právnym vzťahom, je potrebné naň aplikovať príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka o premlčaní. Súd z toho potom vyvodil, že premlčacia lehota je v zmysle citovaných ustanovení Obchodného zákonníka štvorročná, pričom začína plynúť odo dňa, keď k plneniu došlo. Súd mal v danej veci jednoznačne preukázané, že k plneniu žalobcu v prospech žalovaného vo vzťahu k sume 9.200,- € došlo dňa 17.11.2009, kedy začala plynúť štvorročná premlčacia lehota, ktorá uplynula dňa 17.11.2013 a nakoľko žaloba bola na tunajšom súde podaná až dňa 23.12.2015, tak ako to vyplýva z došlej pečiatky tunajšieho súdu, nárok žalobcu je premlčaný a vzhľadom na žalovaným vznesenú námietku premlčania súd nemal inú možnosť ako žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

41. Pokiaľ by súd aj vychádzal z premisy, že predmetný vzťah medzi stranami sporu sa považuje za občianskoprávny, a preto je potrebné naň aplikovať príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o premlčaní práva na vydanie bezdôvodného obohatenia, aj v tom prípade sa súd musel zaoberať vznesenou námietkou premlčania zo strany žalovaného, pričom dospel k záveru, že táto je aj v tomto prípade dôvodná. Pri premlčaní práva z bezdôvodného obohatenia Občiansky zákonník ustanovuje subjektívnu, ako aj objektívnu premlčaciu dobu pri práve na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia. Pri subjektívnej premlčacej lehote sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa premlčí za tri roky a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie za 10 rokov odo dňa, keď k nemu došlo. K plneniu žalobcu v prospech žalovaného vo vzťahu k sume 9.200,- € došlo dňa 17.11.2009. Dňom nasledujúcim začala plynúť premlčacia lehota pre žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia a uplynula v prípade trojročnej objektívnej lehoty 17.11.2012. Žaloba na tunajšom súde bola podaná 23.12.2015, teda po zákonom stanovenej lehote, a teda žalovaný sa úspešne dovolal premlčania. Žalobca podal na súde žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia po uplynutí objektívnej trojročnej premlčacej doby na vydanie bezdôvodného obohatenia. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že začiatok a koniec dvojročnej subjektívnej premlčacej doby neskúmal, pretože dospel k záveru, že žalobcovi márne uplynula objektívna premlčacia trojročná lehota, a teda nie je potrebné skúmať počiatok plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty vzhľadom k tomu, že táto uplynie v rámci trojročnej. Súd sa pritom nestotožnil s názorom žalobcu, že sa u žalovaného má jednať o úmyselné bezdôvodné obohatenie, kde je objektívna premlčacia doba 10-ročná. Súd totiž zastáva názor, že úmysel, a to či už priamy alebo nepriamy, musí smerovať k bezdôvodnému obohateniu a musí existovať už v čase jeho získania. Nepostačuje preto, že by bolo preukázané, že žalovaný získal bezdôvodné obohatenie neúmyselne a následne by si ho úmyselne ponechal. Dôkazné bremeno ohľadne úmyselného bezdôvodného obohatenia by opäť spočívalo na žalobcovi a tento predmetný úmysel nijakým spôsobom nepreukázal, keď žalovaný v priebehu celého konania poukazoval na to, že predmetnú sumu považoval za nárok z titulu náhrady škody, ktorú mu žalobca spôsobil v dôsledku dopravnej nehody, pričom sa to netýkalo škody, ktorá bola hradená z poistenia leasingovému prenajímateľovi, ale škody, ktorá súvisela so skutočnosťou, že v dôsledku totálneho zničenia vozidla zo strany žalobcu došlo k zmareniu účelu leasingovej zmluvy, ktorým bolo nadobudnutie vlastníckeho práva žalovaného k plne funkčnému predmetu leasingu, ako aj z titulu ušlého zisku, ktorý mu vznikol poklesom tržieb spôsobených tým, že so zničeným vozidlom nemohol vykonávať prepravu a dosahovať zisk. Občiansky zákonník ako taký podstatu úmyselného konania nevymedzuje, preto súd pri posúdení úmyslu žalovaného vychádzal z právnej úpravy zavinenia obsiahnutej v trestnom práve. Podľa § 15 Trestného zákona je zavinenie budované na dvoch zložkách vedomostnej a vôľovej. Podľa stupňa vôľovej zložky sa rozlišuje úmysel priamy alebo nepriamy. O priamy úmysel pri bezdôvodnom obohatení podľa ide vtedy, ak ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatil vedel, že svojim konaním získa bezdôvodné obohatenie a súčasne, že ho získať chcel. O nepriamy úmysel ide, ak ten kto sa na úkor

iného obohatil vedel, že svojim konaním môže získať bezdôvodné obohatenie a pre prípad, že sa tak stane bol s takýmto následkom uzrozumený. Na preukázanie úmyslu žalovaného získať bezdôvodné obohatenie je nutné preukázať, že žalovaný v čase prijatia plnenia skutočne vedel alebo aspoň mohol byť uzrozumený s tým, že sa bezdôvodne obohacuje. Toto však na základe vykonaného dokazovania nemal súd za preukázané aj vzhľadom na vyššie uvedené. Pokiaľ žalobca poukazoval na uznesenie Okresného riaditeľstva PZ v Brezne, odbor kriminálnej polície sp. zn. ČVS: ORP-443/VYS-BR-2014 zo dňa 12.12.2014, ktoré má podľa žalobcu preukazovať úmysel žalovaného neoprávnene sa obohatiť na majetku žalobcu, s týmto názorom žalobcu sa súd nestotožnil, nakoľko z uvedeného uznesenia vyplýva, že sa týkalo veci podozrenia z prečinu podvodu, pričom uvedeným uznesením došlo zo strany vyšetrovateľa k odloženiu veci z dôvodu zániku možnej trestnosti činu v dôsledku uplynutia premlčacej doby, keď vec bola odložená bez skúmania, či došlo alebo nedošlo k naplneniu pojmových znakov skutkovej podstaty trestného činu podvodu, a teda aj bez skúmania otázky zavinenia. V tomto smere neobstojí tvrdenie žalobcu, že v tomto uznesení orgán činný v trestnom konaní konštatoval, že skutok sa stal a je trestným činom, nakoľko tieto skutočnosti z predmetného uznesenia nevyplývajú. Pokiaľ ďalej žalobca tvrdil, že úmysel žalovaného bezdôvodne sa obohatiť na majetku žalobcu mala preukazovať skutočnosť, že žalovaný okamžite po dopravnej nehode kontaktoval poisťovňu za účelom riešenia poistnej udalosti, ani tento názor súd nepovažoval za správny, nakoľko nahlásenie poistnej udalosti žalovaným poisťovni ihneď po dopravnej nehode bolo zákonnou aj zmluvnou povinnosťou žalovaného v zmysle uzatvorenej leasingovej zmluvy ako aj poistnej zmluvy, nepreukazuje to však úmysel žalovaného bezdôvodne sa obohatiť. Vzhľadom na tieto všetky okolnosti súd dospel k záveru, že nie je možné v danej veci aplikovať na beh plynutia premlčacej lehoty 10-ročnú premlčaciu lehotu. Z uvedených dôvodov potom pre úspešne vznesenú námietku premlčania, ktorú súd vyhodnotil ako dôvodnú, bola žaloba v celom rozsahu zamietnutá.

42. Pokiaľ žalobca naviac tvrdil, že vznesená námietka premlčania je ešte aj v rozpore s dobrými mravmi, súd sa ani s týmto právnym názorom nestotožnil, keď súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že všeobecne záväzné právne predpisy platné a účinné v SR neobsahujú vymedzenie pojmu dobré mravy. Ide o otvorený pojem, ktorého obsah súd určuje vždy s ohľadom na okolnosti konkrétnej posudzovanej veci. Dobré mravy nepredstavujú paušálne pravidlo správania sa, ale prostredníctvom toho, že sú obsiahnuté v hypotézach konkrétnych právnych noriem, dochádza týmto spôsobom k prepojeniu práva a neprávnych normatívnych systémov, najmä morálky. Prostredníctvom dobrých mravov je právo prepojené so systémom hodnôt, z ktorých pramení jeho existencia. Najvyšší súd ČR vo svojom rozhodnutí sp. zn. 33 Cdo 1682/2007 uviedol, že „Právny úkon sa prieči dobrým mravom, ak sa jeho obsah ocitne v rozpore so všeobecne uznávanou mienkou, ktorá vo vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi určuje, aký má byť obsah ich konania, aby bolo v súlade so základnými zásadami mravného poriadku demokratickej spoločnosti. Dobré mravy netvoria spoločenský normatívny systém, ale sú skôr meradlom etického hodnotenia konkrétnych situácií zodpovedajúcim všeobecne uznávaným pravidlám slušnosti, poctivého jednania a pod. Dobré mravy sú vykladané ako súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, vystihujú podstatné historické tendencie, sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných.“ Súd po zhodnotení okolností a konkrétnosti súdenej veci nedospel k záveru, že by vznesenie námietky premlčania v tomto prípade bolo v rozpore s dobrými mravmi. Súd takéto právo dlžníkovi priznáva, bolo teda uplatnené v súlade so zákonom.

43. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

44. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

45. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

46. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v zmysle vyššie citovaných ustanovení Civilného sporového poriadku tak, že nakoľko bol žalovaný v celom rozsahu úspešný v tomto konaní, bol mu priznaný nárok na náhradu trov konania voči neúspešnému žalobcovi v plnom rozsahu, t.j. vo výške 100 %. O konkrétnej výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku (§ 262 ods. 2 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 355 ods. 1, § 362 ods. 1 veta prvá .

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 .

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 . Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 . Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 . Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 .

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 .

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 .

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 .

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.