Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_13C-470-2015.pdf
PDF · 97.84 KB
Case nature
Area
Subarea
13C/470/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudcom Mgr. Petrom Revickým v právnej veci žalobcu: Slovak Telekom, a.s., Bajkalská 28, 817 62 Bratislava, IČO: 35 763 469, zastúpeného JUDr. Oliverom Balážom, advokátom, Zámocká 10, 811 01 Bratislava, proti žalovanému: A. Č., Q.. XX.X.XXXX, Q. U. R., o zaplatenie 467,98 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 413,43 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 413,43 Eur od 10.7.2015 do zaplatenia v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .
Žalobca m á n á r o k voči žalovanému na náhradu trov konania v rozsahu 76%, o ktorých výške rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu 30.11.2015 sa žalobca domáhal, aby súd vydal platobný rozkaz, ktorým by žalovanému uložil povinnosť zaplatiť mu sumu 467,98 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne z tejto sumy od 10.7.2015 do zaplatenia a náhradou trov konania.
2. Žalobu odôvodnil tým, že medzi žalobcom a žalovaným bola dňa 12.8.2014 uzavretá zmluva o poskytovaní verejných služieb č. 4228051, na základe ktorej bola žalovanému poskytnutá aktivovaná užívateľská SIM karta s prideleným telefónnym číslom XXXX XXX XXX. K tejto zmluve bol so žalovaným dňa 12.8.2014 uzavretý dodatok, v ktorom si žalovaný dohodol balík služieb „Happy XL NAJ“ s cenou služieb 33,325 + 0,830 Eur bez DPH/mesiac na dobu 24 mesiacov. Žalovaný sa dodatkom zaviazal zotrvať v zmluvnom vzťahu po dobu 24 mesiacov a počas nej si riadne a včas plniť zmluvné povinnosti. Pre prípad porušenia záväzku žalovaného riadne a včas si plniť zmluvné povinnosti s následkom prerušenia poskytovania služieb bola v dodatku dojednaná zmluvná pokuta s klesajúcou výškou v závislosti od dĺžky plnenia zmluvy. Ďalej žalobca uviedol, že plnil svoj zmluvný záväzok a poskytoval žalovanému služby podľa zmluvy, a tieto vyúčtoval podľa spotrebovaných služieb faktúrami (splatnými od 9.9.2014 do 9.7.2015, ktoré v žalobe ďalej aj konkrétne špecifikoval). Žalovaný si však už od prvého fakturačného obdobia neplnil svoje zmluvne dohodnuté povinnosti, keď neuhrádzal žalobcom vystavené faktúry za dodané služby. Žalovaný je so zaplatením v omeškaní, preto si žalobca uplatňuje aj úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti poslednej faktúry (čo je výhodnejšie pre spotrebiteľa). Na zabezpečenie uvedenej povinnosti bola dojednaná v súlade s ust. § 544-545a Občianskeho zákonníka zmluvná pokuta s klesajúcou výškou podľa dĺžky trvania plnenia zmluvy, pričom jej základ pri uzavretí zmluvy bol dojednaný vo výške 290,- Eur s tým, že za každý deň plnenia sa základ pomerne znižuje. Zmluvná pokuta, uplatnená v tomto prípade, bola dojednaná v súlade s rozhodovacou
praxou slovenských súdov ako degresívna. Zabezpečovaný záväzok (základný paušál počas doby viazanosti) v čase uzavretia zmluvy bol 24 x 34,1550 = 819,72 Eur. Dojednaná zmluvná pokuta nebola neprimerane vyšším zabezpečením, oproti výške zabezpečenej povinnosti v čase uzavretia dohody o zmluvnej pokute, teda nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Žalovaný porušil svoju zmluvnú povinnosť platiť za poskytnuté služby riadne a včas, v dôsledku čoho vznikol žalobcovi nárok na uplatnenie zmluvnej pokuty. Zmluvná pokuta bola v zmysle dodatku vypočítaná degresívnym spôsobom so zohľadnením počtu dní, ktoré uplynuli z doby viazanosti (poskytovanie služieb bolo prerušené po 129 dňoch 18.12.2014) a žalobca si uplatnil zmluvnú pokutu vo výške 238,82 Eur. Dodal, že žalovaný v pozícii spotrebiteľa svojim konaním bez právneho dôvodu podstatným spôsobom porušil práva a oprávnené záujmy poskytovateľa služieb, konaním v rozpore nielen so zmluvou, ale aj s dobrými mravmi, keď záväzky zo zmluvy vôbec neplnil.
3. Súd jeho návrhu vyhovel, platobný rozkaz sa však žalovanému nepodarilo doručiť do vlastných rúk, a preto ho súd postupom podľa ust. § 266 ods. 3 CSP zrušil. Žaloba s prílohami a výzvou bola žalovanému doručovaná na adresu označenú žalobcom i na adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky, kde si ju v odbernej lehote nevyzdvihol, a keďže sa súdu napriek šetreniu nepodarilo zistiť adresu skutočného pobytu žalovaného a na takto zistenú adresu mu žalobu doručiť, súd podľa § 116 ods. 2 CSP následne zverejnil oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu, a podľa § 116 ods. 3 CSP po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia sa žaloba považovala za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvedel. Ďalšie písomnosti súd žalovanému doručoval v zmysle § 116 ods. 3 CSP na adresu podľa § 106 ods. 1 písm. a) CSP.
4. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, hoci ho na to súd uznesením doručeným mu vyššie uvedeným postupom vyzval. Keďže v danom prípade hodnota sporu bez príslušenstva (§ 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka) neprevyšuje sumu 1000,- Eur (tzv. „drobný spor“), súd vec následne v súlade s ust. § 297 CSP prejednal bez nariadenia pojednávania.
5. V zmysle ustanovenia § 132 ods. 1 CSP musí žalobca v žalobe uviesť pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, ktoré odôvodňujú uplatnený nárok (povinnosť tvrdenia), teda vymedziť skutkové okolnosti, ktoré majú byť podkladom rozhodnutia, a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (dôkazná povinnosť). Podľa § 132 ods. 2 CSP opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy.
6. V sporovom konaní, ktoré je ovládané dispozičnou zásadou, platí, že súd je viazaný žalobou. Nárok uplatnený žalobou je charakterizovaný opísaním skutkových okolností, ktorými žalobca svoj nárok odôvodňuje, a skutkovým základom opísaným v žalobe v spojení so žalobným petitom je potom vymedzený základ nároku uplatneného žalobou, ktorý je predmetom konania. Rozhodujúcimi skutočnosťami sa rozumejú (všetky) údaje, ktoré sú celkovo nutné k tomu, aby bolo jasné, o čom a na akom základe má súd rozhodnúť, a ktoré, ak budú preukázané, umožňujú žalobe vyhovieť (porovnaj tiež napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 23. januára 2002, sp. zn. 25 Cdo 643/2000, in Soubor rozhodnutí Nejvyššího soudu, nakladateľstvo C.H.Beck, zväzok 13, publ. pod označením C 962).
7. Rozsah nutných údajov, ktoré odôvodňujú uplatnený nárok čo do základu a výšky (bremeno tvrdenia), je pritom určovaný hypotézou právnej normy, ktorá sa má na daný právny vzťah resp. skutkový stav aplikovať.
8. Podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
9. Súd sa vo veci oboznámi so žalobou, vykonal dokazovanie všetkými predloženými listinami, ktorých odpis bol stranám sporu v priebehu konania doručený (§ 204 CSP), a to zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 12.8.2014, dodatku k tejto zmluve z toho istého dňa, cenníka pre poskytovanie služieb žalobcu a predložených faktúr, a na základe zhodných (resp. nespochybnených) tvrdení strán (§ 186 ods. 2 CSP) a vykonaných dôkazov overil a zistil skutkový stav tak, ako ho vo svojej žalobe opísal žalobca.
10. Z nespochybnených tvrdení žalobcu a predložených príloh vyplýva, že žalovaný mu nezaplatil cenu poskytnutých služieb vyúčtovaných faktúrou so splatnosťou 9.9.2014 na sumu 13.90 Eur, faktúrou so splatnosťou 9.10.2014 (okrem upomienky 4,99 Eur) na sumu 50,95 Eur, faktúrou so splatnosťou 10.11.2014 (okrem položky obmedzenie služby-neplatenie 16,50 Eur + DPH a upomienky 4,99 Eur) na sumu 35,49 Eur, faktúrou so splatnosťou 9.12.2014 (okrem upomienky 4,99 Eur) na sumu 35,48 Eur a faktúrou so splatnosťou 9.1.2015 na sumu 38,79 Eur (32,3225 Eur + DPH, okrem položky prerušenie služby-neplatenie 16,50 Eur + DPH). Upomienky, resp. obmedzenie či prerušenie služby pritom nepochybne nie sú službou poskytnutou žalovanému a v jeho prospech. Následne faktúrou so splatnosťou 9.7.2015 vyúčtoval žalobca žalovanému aj zmluvnú pokutu vo výške 238,82 Eur.
11. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách (ďalej len „ZoEK“) zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy.
12. Podľa § 43 ods. 1 ZoEK podnik má právo a) na úhradu za poskytnutú verejnú službu, d) bod 2. dočasne prerušiť alebo obmedziť poskytovanie verejnej služby z dôvodu nezaplatenia splatnej sumy za verejnú službu v lehote upravenej v zmluve o poskytovaní verejných služieb, a to až do jej zaplatenia alebo do zániku zmluvy o poskytovaní verejných služieb; dočasne prerušiť poskytovanie verejnej služby možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení a uplynutí primeranej lehoty určenej na zaplatenie.
13. Podľa § 43 ods. 12 písm. b) ZoEK účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.
14. Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
15. Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
16. Podľa § 545a Občianskeho zákonníka neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah vzniknutej škody.
17. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (v znení účinnom v čase vzniku právneho vzťahu), výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
18. V danom prípade mal súd na základe zisteného skutkového stavu za to, že žalobca na základe zmluvy o poskytovaní verejných služieb umožnil žalovanému využívať telekomunikačné služby za čo mal nárok na úhradu ich ceny, a keďže žalovaný doposiaľ cenu poskytnutých služieb nezaplatil, pričom porušil tak aj svoju zmluvnú povinnosť, za čo má žalobca nárok aj na dojednanú zmluvnú pokutu (uplatnenú pomerne), ktorú súd vzhľadom na odpredaný telefón, zabezpečovanú povinnosť i jej degresívnu povahu nepovažoval za neprimeranú, a je v omeškaní s plnením svojho peňažného dlhu, súd posúdil návrh žalobcu v tejto časti ako dôvodný a žalovanému uložil povinnosť na ich úhradu vo
výške 413,43 Eur spolu s uplatnenými úrokmi z omeškania. Úroky z omeškania boli uplatnené v súlade so zákonom z dlžných súm vo výške o päť percentuálnych bodov vyššej než bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania so splatnosťou tej ktorej faktúry, a preto ich súd v tomto rozsahu z dlžných súm za poskytnuté služby a zmluvnú pokutu žalobcovi priznal tak, ako je uvedené v prvom odseku výrokovej časti tohto rozsudku.
19. V časti uplatnenej sumy nad rámec ceny za poskytnuté telekomunikačné služby a vypočítanej zmluvnej pokuty, zodpovedajúcej podľa predložených faktúr sumám za upomienky, sume za obmedzenie služby a sume za prerušenie služby-neplatenie, však súd považoval žalobu za nedôvodnú. Súd pripomína, že dôvod uplatneného nároku musí byť v žalobe vymedzený dostatočne konkrétne, určite a nezameniteľne (aj pre vymedzenie totožnosti rozhodovanej veci) tak, aby bolo zrejmé o čom a na základe akých skutočností (teda v tomto konkrétnom prípade zrejme na základe ktorých konkrétnych skutočností súvisiacich s dostatočne konkrétnym vymedzeným porušenia určitej zmluvnej povinnosti), má súd o nároku na zaplatenie poplatku za upomienku a za obmedzenie či prerušenie služby rozhodnúť.
20. V danom prípade, s ohľadom na podanú žalobu, pre komplexné odôvodnenie rozsudku podľa § 220 ods. 2 CSP (predtým obdobne § 157 ods. 2 O.s.p., s uvedením čoho sa žalobca domáhal a z akých dôvodov, t.j. aké skutočnosti tvrdil) považuje súd za potrebné poukázať predovšetkým na to, že žalobca vo svojom návrhu v podstate ani len riadne netvrdil všetky rozhodujúce skutočnosti (skutkové okolnosti), ktoré by konkrétne a komplexne odôvodňovali celý uplatnený nárok, resp. jeho jednotlivé položky - vo vzťahu k vo faktúram uvedeným poplatkom za upomienky, a sumám za obmedzenie a prerušenie služby.
21. Na doplnenie uvedeného súd poukazuje aj na uznesenie Nejvyššího soudu ČR zo dňa 17. 6. 2010, sp. zn. 33 Cdo 2259/2008, podľa ktorého nestačí len „aby žalobce předložil soudu celou řadu listin a v žalobě (či jejím doplňku) souhrnně a nekonkrétně, bez vztahu k jednotlivým rozhodným tvrzením odkázal na tyto listiny. Takový postup by stíral rozdíl mezi skutkovými tvrzeními stran a skutkovými zjištěními, která soud činí z provedených důkazů, a zcela nepřípustným způsobem by přenášel aktivitu a odpovědnost příslušející účastníkům řízení na soud a byl by též v rozporu se základními zásadami občanského (sporného) řízení - zásadou dispoziční, projednací, rychlosti a hospodárnosti.“
22. Teória procesného práva podmieňuje úspech účastníka konania v spore unesením dvoch bremien. Ide jednak o bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore a jednak bremeno tieto skutočnosti preukázať. Ak účastník nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti tvrdenia, teda neunesenie bremena tvrdenia, má za následok, že skutočnosť, ktorú účastník vôbec netvrdil a ktorá nevyšla inak v konaní najavo, spravidla nebude predmetom dokazovania. Ak ide o skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva, potom neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti bude mať pre účastníka väčšinou za následok pre neho nepriaznivé rozhodnutie.
23. „Zákon účastníkom ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností, je určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov. Táto norma zásadne určuje jednak rozsah dôkazného bremena, t.j. okruh skutočností, ktoré musia byť ako rozhodné preukázané, jednak nositeľa dôkazného bremena. Rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkmi v spore závisí na tom, ako vymedzuje právna norma práva a povinnosti účastníkov. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného.“ (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. marca 2012, sp. zn. 6 MCdo 17/2010).
24. V tomto prípade vzhľadom na to, že suma za prerušenie služby, ako aj sumy za upomienky zahrnuté vo faktúrach (ku ktorým si podnik neuplatňoval DPH) zjavne nespadajú do nároku na zaplatenie ceny za poskytnuté telekomunikačné služby (ktorá je podľa vymedzenia žalobcu predmetom tohto konania), a žalobca k nim netvrdil a ani nepreukázal žiadne rozhodujúce skutočnosti, ktoré by ich odôvodňovali, súd žalobu v tejto časti zamietol.
25. Súd pritom tiež pripomína, že pre spotrebiteľský právny vzťah vychádzajúc aj z európskej judikatúry je typická tzv. teória skutočného plnenia, ktorá spočíva v tom, že spotrebiteľ má platiť len za skutočne dodanú službu. Za neprijateľnú zmluvnú podmienku sa považuje podmienka, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v
skutočnosti záujmu dodávateľa (rozsudok ESD C-26/13, Arpád Kásler, Hajnalka Káslerne Rábai proti OTP Jelzálogbank Zrt z 30.apríla 2014, bod 58). Tento princíp je už zakomponovaný aj v ust. § 53 ods. 4 písm. v/ OZ, v zmysle ktorého za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzavretím zmluvy preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve alebo za ktoré spotrebiteľ nedostáva dohodnuté protiplnenie
26. O náhrade trov konania súd rozhodoval v zmysle ust. § 262 ods. 1 CSP, podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
48. Žalobca bol v konaní o svojej žalobe na zaplatenie 467,98 Eur úspešný v časti vo výške 413,43 Eur, čo predstavuje 88% úspešnosť, žalovaný bol v konaní procesne úspešný vo zvyšku, čo predstavuje 12% úspešnosť, takže žalobca má potom podľa pomeru úspechu nárok na náhradu trov konania v rozsahu pomerného rozdielu vo výške 76%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.