Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4Cob-11-2022.pdf
PDF · 141.18 KB
Case nature
Area
Subarea
4Cob/11/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a sudcov JUDr. Slávky Maruščákovej a JUDr. Igora Ragana v spore žalobcu: KONEX elektro, spol. s r.o., Rastislavova 7, Košice 040 01, IČO: 31 680 569, zastúpený JUDr. Andreou Balážovou, advokátkou, Moyzesova 46, Košice 040 01, proti žalovanému: MAXAN s.r.o., Kováčska 19, Košice - mestská časť Staré Mesto 040 01, IČO: 51 053 152, zastúpený JUDr. Milanom Okajčekom, advokátom, Žriedlová 3, Košice 040 01, o odporovanie právnemu úkonu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I, č.k. 33Cb/123/2017-256 zo dňa 7. júna 2021 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Košice I, č.k. 33Cb/123/2017-347 zo dňa 9. decembra 2021, takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Košice I č.k. 33Cb/123/2017-256 zo dňa 7. júna 2021.
II. Žalovanému priznáva proti žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením rozhodol tak, že žalobu zamietol. Žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 100 %.
2. Súd prvej inštancie toto rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa v tomto konaní domáhal, aby súd určil, že vyhlásenie AKOR s.r.o. o nepeňažnom vklade do spoločnosti MACAN s.r.o., Kováčska 19, Košice (po zmene obchodného mena MAXAN s.r.o.), je voči žalobcovi neúčinné. Žalobca tento návrh odôvodnil tým, že má voči dlžníkovi - spoločnosti AKOR s.r.o., Werferova 1, Košice, IČO: 46 175 610 vymáhateľné peňažné pohľadávky po lehote splatnosti v celkovej výške 127.497,83 eur. Žalobca dlžníka písomne vyzval dňa 29.11.2017 na úhradu tejto peňažnej pohľadávky. Následne žalobca zistil, že dlžník AKOR s.r.o. sa zbavil svojho bonitného majetku a to právnym úkonom - Vyhlásením o nepeňažnom vklade zo dňa 2.8.2017 do spoločnosti MACAN s.r.o., teda do spoločnosti žalovaného, čo bolo zapísané v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom Košice pod č. V11316/17 dňa 15.11.2017, ktorým dlžník AKOR s.r.o. previedol všetok svoj nehnuteľný majetok do spoločnosti žalovaného. Na základe tohto právneho úkonu - vyhlásenie o nepeňažnom vklade, sa stal výlučným vlastníkom majetku dlžníka AKOR s.r.o. žalovaný a to nehnuteľnosti - bytu č. 35 nachádzajúceho sa na 4. poschodí bytového domu Pod Šiancom 1, Košice, zapísaného na LV č. XXXXX vrátane príslušenstva a priľahlých pozemkov a nebytového priestoru zapísaného na LV č. XXXXX a priľahlých pozemkov zapísaných na LV č. XXXXX a XXXXX, obec Košice - Sever, LV č. XXXXX a č. XXXXX, katastrálne územie Košice Severné mesto. Žalobca uviedol, že týmto právnym úkonom jeho dlžník - obchodná spoločnosť AKOR s.r.o. zmenšil svoj majetok tak, že exekúcia by bola voči nemu nemožná, čím ukrátil uspokojenie žalobcovej vymáhateľnej pohľadávky a preto je tento právny úkon dlžníka podľa § 42a ods. 4 písm. c) Občianskeho zákonníka
odporovateľným právnym úkonom. Bol urobený v posledných troch rokoch medzi dlžníkom, ktorý je právnickou osobou, v ktorej má dlžník majetkovú účasť aspoň 10 % v čase uskutočnenia tohto právneho úkonu. Spoločnosť AKOR s.r.o. ako dlžník má väčšinovú majetkovú účasť v žalovanej obchodnej spoločnosti v rozsahu najmenej 99 %.
3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že so žalobou nesúhlasí a navrhuje ju zamietnuť, pretože žalobca nepreukázal dôvodnosť žaloby ani naplnenie zákonných predpokladov odporovateľnosti právneho úkonu proti žalovanému a nepreukázal, že žalobca disponuje vymáhateľnou pohľadávkou voči dlžníkovi v rozsahu 127.497,83 eur. Ďalej uviedol, že predmetným právnym úkonom nedošlo k zmenšeniu majetku dlžníka žalobcu - obchodnej spoločnosti AKOR s.r.o. a to tak, aby to ukracovalo uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, pretože dlžník vlastní ešte taký majetok, ktorý sám o sebe postačuje na to, aby bola uspokojená pohľadávka žalobcu. Taktiež tento právny úkon nie je odporovateľný z toho dôvodu, že na základe napadnutého Vyhlásenia o nepeňažnom vklade sa nezbavil dlžník AKOR s.r.o. svojho majetku, došlo iba k zmene podoby majetku dlžníka keď za nehnuteľnosti ako vložený obchodný podiel do majetku žalovaného, získal odplatu za tento obchodný podiel vo výške 93.700,00 eur a táto suma vložených nehnuteľností do majetku žalovaného bola určená znaleckým posudkom. Z predmetného vyhlásenia vyplýva, že predmetný nepeňažný vklad dlžníka AKOR s.r.o. do základného imania žalovaného sa na záväzok dlžníka na vklad započítava v peňažnej sume 93.700,00 eur. To znamená, že dlžník žalobcu AKOR s.r.o. za vloženie nepeňažného vkladu do majetku žalovaného získal protihodnotu v podobe obchodného podielu, ktorý svojou hodnotou zodpovedal hodnote nepeňažného vkladu. Preto nemožno tvrdiť, že týmto právnym úkonom došlo k zmenšeniu majetku dlžníka, čo je podmienkou pre úspešnosť v konaní o odporovateľnosť právneho úkonu.
4. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol skorším rozsudkom č.k. 33Cb/123/2017-130 zo dňa 20. januára 2020 tak, že žalobe vyhovel. O odvolaní žalovaného proti tomuto rozsudku rozhodol Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd uznesením č.k. 4Cob/51/2020-160 zo dňa 29. septembra 2020 tak, že zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení tohto zrušujúceho uznesenia Krajský súd v Košiciach uviedol, že predmetom žaloby je určenie neúčinnosti právneho úkonu a to vyhlásenia o nepeňažnom vklade a preto súd nemôže posudzovať z hľadiska odporovateľnosti nasledujúce právne úkony, ak tieto neboli predmetom žaloby.
5. Súd prvej inštancie vec opätovne prejednal a zistil tento skutkový stav:
6. Žalobca v žalobe tvrdil, že má vymáhateľné pohľadávky voči spoločnosti AKOR s.r.o., Werferova 1, Košice po lehote splatnosti v celkovej výške 127.497,83 eur. Žalobca zistil, že tento jeho dlžník spoločnosť AKOR s.r.o. zmenšil svoj majetok a to právnym úkonom - Vyhlásením o nepeňažnom vklade zo dňa 2.8.2017 do spoločnosti MACAN s.r.o. (v súčasnosti MAXAN s.r.o.), teda do spoločnosti žalovaného. Týmto nepeňažným vkladom previedol dlžník žalobcu - obchodná spoločnosť AKOR s.r.o. všetok svoj nehnuteľný majetok do vlastníctva žalovaného. Tak sa žalovaný stal výlučným vlastníkom nehnuteľnosti, ktoré patrili obchodnej spoločnosti MAXAN s.r.o. a to bytu č. 35 zapísaného na LV č. XXXXX N. XXXXX nachádzajúcim sa vo vchode bytového domu Pod Šiancom, Košice a taktiež nebytového priestoru na prízemí bytového domu Pod Šiancom 1, súpisné číslo XXXX zapísaných na LV č. XXXXX a XXXXX. Vlastníctvo žalovaného je evidované na listoch vlastníctva pre Obec Košice - Sever, kat. území Severné mesto: LV č. XXXXX v časti „ B" ako vlastník pod poradovým číslom 79. a 94. v podiele 1/1, LV č. XXXXX v časti „ B" ako vlastník pod poradovým číslom 142. a 143. v podiele 1/314, LV č. XXXXX v časti „ B" ako vlastník pod poradovým číslom 108. a 109. v podiele 1/175, LV č. XXXXX v časti „B" ako vlastník pod poradovým číslom 1. v podiele 1/1, LV č. XXXXX v časti „ B" ako vlastník pod poradovým číslom 226. a 227. v podiele 1/314.
7. Súd prvej inštancie nevyhovel návrhu žalobcu na zmenu žaloby a to uznesením č.k. 33Cb/123/2017-178 zo dňa 18. decembra 2020, ktorým žalobca navrhol, aby súd určil, že právny úkon
- vyhlásenie obchodnej spoločnosti AKOR s.r.o. o nepeňažnom vklade do spoločnosti MAXAN s.r.o. registrovaný Okresným úradom Košice, katastrálny odbor č. V 11316/2017 zo dňa 15.11.2017 je voči žalobcovi právne neúčinné a že právny úkon - zmluva o prevode obchodného podielu spoločnosti MAXAN s.r.o. uzatvorená medzi prevodcom AKOR s.r.o. a nadobúdateľom Ing. G. U., Y. XX/A, U. zo dňa 6.11.2017 je voči žalobcovi právne neúčinná a taktiež súd prvej inštancie týmto uznesením nepripustil vstup Ing. G. U. na strane žalovaného do tohto konania.
8. Súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný bol založený spoločenskou zmluvou zo dňa 2.8.2017. Dňa 9.11.2020 zmenil svoje obchodné meno na MAXAN s.r.o. Spoločníkom žalovanej spoločnosti MAXAN s.r.o. bol Ing. G. U. s peňažným vkladom 1.300,- eur a spoločnosti AKOR s.r.o. s nepeňažným vkladom vo výške 93.700,- eur. Z vyhlásenia o nepeňažnom vklade spoločnosti AKOR s.r.o. do spoločnosti MAXAN s.r.o. vyplýva, že predmetný nepeňažný vklad do základného imania žalovaného sa započítava na záväzok AKOR s.r.o. na vklad v peňažnej sume 93.700,- eur, ktorý bol určený znaleckým posudkom Ing. Jána Hrabinského zo dňa 20.7.2017. Súd prvej inštancie uviedol, že z toho vyplýva, že spoločnosť AKOR s.r.o. nadobudla ako protiplnenie obchodný podiel žalovanej spoločnosti zodpovedajúci hodnote predmetných nehnuteľnosti vo výške 93.700,- eur. To znamená, že na jednej strane spoločnosť AKOR s.r.o. na základe tohto vyhlásenia o nepeňažnom vklade prišla o vlastnícke právo k predmetnému nehnuteľnému majetku a na druhej strane spoločnosť AKOR s.r.o. nadobudla do svojho vlastníctva ako protihodnotu obchodný podiel žalovanej obchodnej spoločnosti MAXAN s.r.o. Tento obchodný podiel zodpovedal práve hodnote predmetných nehnuteľností. Došlo teda k zmene podoby aktív žalovaného dlžníka bez akéhokoľvek úbytku na ich hodnote. Následne bolo zistené, že spoločnosť AKOR s.r.o. bola zrušená bez likvidácie a dňa 26.5.2020 bola vymazaná z obchodného registra.
9. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovenia § 42a Občianskeho zákonníka, ktoré upravuje odporovateľnosť právnych úkonov, podľa ktorých možno odporovať právnym úkonom, ktoré ukracujú uspokojenie pohľadávky veriteľa, ku ktorým došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a ďalšou osobou. Ďalej podľa ustanovenia § 59 ods. 3 Obchodného zákonníka, ktoré upravuje nepeňažný vklad do spoločnosti.
10. Súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žaloba nie je dôvodná. Žalobca sa domáhal určenia neúčinnosti právneho úkonu a to vyhlásenia o nepeňažnom vklade obchodnej spoločnosti AKOR s.r.o. do obchodnej spoločnosti žalovaného. Žalobca v žalobe uviedol, že je veriteľom obchodnej spoločnosti AKOR s.r.o., ktorá previedla svoj majetok do obchodnej spoločnosti žalovaného a to na základe vyhlásenia o nepeňažnom vklade a žalovaný sa tak stal výlučným vlastníkom nehnuteľnosti, ktorých vlastníkom bola predtým obchodná spoločnosť AKOR s.r.o.
11. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že nedošlo k súčasnému naplneniu obidvoch zákonných predpokladov, pre ktoré sa možno domáhať odporovateľnosti právneho úkonu proti žalovanému a to, že žalobca disponuje vymáhateľnou pohľadávkou a zároveň, že vyhlásenie o nepeňažnom vklade ukracuje uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky žalobcu. Žalobca preukázal, že má vymáhateľné pohľadávky po lehote splatnosti v celkovej výške 127.497,83 eur voči obchodnej spoločnosti AKOR s.r.o. tak ako to vyplýva z platobného rozkazu vydaného Okresným súdom Banská Bystrica sp. zn. 6Up/36/2018. Žalobca však nepreukázal splnenie druhej podmienky pre hodnotenie tohto právneho úkonu ako odporovateľného a to, že vyhlásenie o nepeňažnom vklade ukracuje uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky. Žalobca nevyvodil odporovateľnosť právneho úkonu - vyhlásenie o nepeňažnom vklade obchodnej spoločnosti AKOR s.r.o. do obchodnej spoločnosti žalovaného z toho samotného právneho úkonu, ale až z nasledujúcich právnych úkonov vykonaných po tomto právnom úkone a to najmä z prevodu obchodného podielu dlžníka žalobcu - obchodnej spoločnosti AKOR s.r.o. na spoločníka žalovaného Ing. G. U. a následnej zmeny spoločenskej zmluvy. Súd preto tieto ďalšie úkony spoločnosti AKOR s.r.o. a to prevod obchodného podielu na spoločníka žalovaného Ing. G. U. neposudzoval, pretože neboli predmetom petitu žaloby. V konaní nebolo sporné, že predmetom tohto sporu je posúdenie odporovateľnosti právneho úkonu - vyhlásenie o nepeňažnom vklade dlžníka spoločnosti AKOR s.r.o. do spoločnosti žalovaného MAXAN s.r.o. za znaleckú cenu.
12. Súd prvej inštancie uviedol, že sporné v konaní bolo a žalobca nepreukázal to, či tento právny úkon za ekvivalentné plnenie spôsobilo, že došlo k zmenšeniu majetku dlžníka žalobcu a to obchodnej spoločnosti AKOR s.r.o. Žalobca v konaní napadol odporovateľnosťou iba prvý úkon žalobcovho dlžníka
- spoločnosti AKOR s.r.o. a to jeho vyhlásenie o nepeňažnom vklade zo dňa 2.8.2017. Spoločnosť AKOR s.r.o. za tento právny úkon prijala primerané protiplnenie a to 93.700,- eur, ktoré predstavuje výšku hodnoty nepeňažného vkladu preukázanú znaleckým posudkom v súlade s ustanovením § 59 ods. 3 Obchodného zákonníka.
13. Súd prvej inštancie uviedol, že predmetom žaloby o určenie neúčinnosti právneho úkonu neboli následné právne úkony dlžníka žalobcu AKOR s.r.o. a to prevod obchodného podielu spoločnosti AKOR s.r.o. na jeho ďalšieho spoločníka Ing. G. U.. Keďže tento ďalší prevod nebol predmetom žaloby, nemohol
ho súd prvej inštancie posudzovať a nie je možné vyvodiť odporovateľnosť právneho úkonu - vyhlásenie o nepeňažnom vklade až z nasledujúcich právnych úkonov vykonaných po tomto právnom úkone a to z prevodu obchodného podielu dlžníka žalobcu AKOR s.r.o. na spoločníka žalovaného Ing. G. U.. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že predmetným právnym úkonom - vyhlásením o nepeňažnom vklade došlo k zmene formy majetku dlžníka žalobcu za znaleckú cenu a preto nedošlo k ukráteniu vymáhateľnej pohľadávky žalobcu vo výške 127.497,83 eur voči spoločnosti AKOR s.r.o. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že žalobca tesne pred pojednávaním dňa 4.6.2021, teda jeden pracovný deň pred pojednávaním dňa 7.6.2021, na ktorom bol vyhlásený napadnutý rozsudok, predložil súdu účtovnú závierku spoločnosti AKOR s.r.o. z roku 2016 a spoločnosti MAXAN s.r.o. z roku 2017. Súd prvej inštancie uviedol, že v zmysle § 153 ods. 1, 2 CSP v rámci koncentrácie konania neprihliadal na tieto ďalšie dôkazy, ktoré predložil žalobca až pred pojednávaním, pretože neboli predložené včas a žalobca ani neuviedol akú skutočnosť s týmito účtovnými závierkami chce preukázať. Súd prvej inštancie neprihliadal na tieto účtovné závierky, vrátane návrhu žalobcu na výsluch svedka Ing. B. B., pretože by sa to javilo aj ako nehospodárne a to aj vzhľadom na obsah petitu a vzhľadom k tomu, že žalobca bol povinný podľa § 191 ods. 1 CSP zabezpečiť prítomnosť tohto svedka na pojednávaní nakoľko ho sám navrhol, avšak jeho prítomnosť nezabezpečil. Súd prvej inštancie uviedol, že koncentrácia konania predstavuje efektívny nástroj zrýchlenia sporového konania tak, aby strany využili prostriedky svojej procesnej obrany a útoku čo najskôr.
14. Súd prvej inštancie preto žalobu zamietol, pretože žalobca nepreukázal, že predmetným právnym úkonom - vyhlásením o nepeňažnom vklade obchodnej spoločnosti AKOR s.r.o. do obchodnej spoločnosti MAXAN s.r.o. - žalovaného došlo k sťaženiu uspokojenia vymáhateľnej pohľadávky žalobcu.
15. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 a § 262 CSP tak, že úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania voči neúspešnému žalobcovi v celom rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti uznesenia, ktorým sa konanie končí.
16. Súd prvej inštancie opravným uznesením opravil záhlavie rozsudku, v ktorom doplnil všetky zákonné náležitosti označenia žalobcu a žalovaného, teda najmä identifikačné čísla týchto právnických osôb a doplnenie právnych zástupcov žalobcu a žalovaného.
17. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Uviedol, že odvolanie podáva z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. b), e), g), h) a § 365 ods. 2 CSP, pretože súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a podľa písm. e) pretože právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, teda uznesenie o nepripustení zmeny žaloby má vadu a táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. K týmto odvolacím dôvodom žalobca uviedol, že žalobca navrhol v súlade s vysloveným právnym názorom Krajského súdu v Košiciach v zrušujúcom uznesení skoršieho rozsudku súdu prvej inštancie sp. zn. 4Cob/51/2020 zmenu a to rozšírenie žaloby. Tomuto návrhu žalobcu súd prvej inštancie nevyhovel a uznesením č.k. 33Cb/123/2017-178 zo dňa 18.12.2020 nepripustil zmenu a rozšírenie žaloby. Toto rozhodnutie súd prvej inštancie riadne neodôvodnil, iba citoval zákonné ustanovenia, čím bolo porušené právo žalobcu na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej inštancie toto uznesenie odôvodnil iba zásadou hospodárnosti konania a tým, že doterajšie dokazovanie nemôže byť podkladom pre konanie o zmenenom návrhu. Toto tvrdenie súdu prvej inštancie v uvedenom uznesení považuje žalobca za pochybenie súdu prvej inštancie. Žalobca uviedol, že počas celého konania viacnásobne poukazoval na ďalší právny úkon a to prevod obchodného podielu obchodnej spoločnosti AKOR s.r.o. na Ing. G. U.. Preto nie je zrejmé, prečo by vykonané dokazovanie nebolo podkladom pre konanie o zmenenom návrhu o vyslovenie neúčinnosti aj tohto ďalšieho právneho úkonu a to zmluvy o prevode obchodného podielu obchodnej spoločnosti žalovaného na Ing. G. U.. Tento právny úkon nebol v žiadnom prípade novotou v rámci tohto súdneho konania.
18. Žalobca ďalej v odvolaní poukázal na to, že súd prvej inštancie nevykonal žalobcom navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, ktoré žalobca navrhol písomným podaním zo dňa 23.11.2020. Žalobca navrhol, aby bolo preukázané, či predmetný právny úkon - vyhlásenie o nepeňažnom vklade, ktorým došlo k zmene formy majetku dlžníka žalobcu, aj keď za znaleckú cenu, či nedošlo tým k ukráteniu vymáhateľnej pohľadávky žalobcu vo výške 127.497,83 eur a či bez tohto právneho úkonu by bolo postavenie žalobcu voči dlžníkovi AKOR s.r.o. pri vymáhaní tejto pohľadávky
pravdepodobnejšie a nebyť tohto právneho úkonu, či by sa žalobca uspokojil z majetku dlžníka a to z predmetných prevedených nehnuteľnosti. Súd prvej inštancie neakceptoval ani návrh žalobcu na výsluch svedka Ing. B. B. a konateľa spoločnosti AKOR s.r.o. a Ing. G. U. jediného spoločníka a konateľa spoločnosti žalovaného - MAXAN s.r.o. Ďalej súd prvej inštancie neakceptoval návrh na znalecké dokazovanie, ktorým by bola určená trhová cena nehnuteľnosti tvoriaca nepeňažný vklad spoločnosti AKOR s.r.o. a trhová hodnota obchodného podielu dlžníka žalobcu AKOR s.r.o. v spoločnosti MAXAN s.r.o. Žalobca uviedol, že nie je možné stotožniť hodnotu obchodného podielu spoločnosti s výškou vkladu spoločníka spoločnosti. Skutočná hodnota obchodného podielu je závislá od čistého obchodného imania spoločnosti, ktorá zohľadňuje aj výšku záväzkov spoločnosti. Taktiež žalobca navrhoval, aby súd uložil Ing. G. U. predložiť doklad preukazujúci zaplatenie odplaty - ceny za nadobudnutie väčšinového obchodného podielu v spoločnosti MAXAN s.r.o. od predávajúceho AKOR s.r.o. Žalobca uviedol, že dohodu o prevode obchodného podielu predkladá žalobca v prílohe a uvádza ho ako dôkaz preukazujúci skutočnosť úmyselného a vedomého zmenšenia majetku dlžníka žalobcu. Súd prvej inštancie pochybil keď neodôvodnil prečo nepripustil tieto navrhnuté dôkazy. Jedine výsluchom svedka Ing. B. B., ktorý zodpovedal za obchodné vedenie obchodnej spoločnosti AKOR s.r.o. a zároveň jeho jediného konateľa a spoločníka by bolo možné zodpovedať odvolacím súdom položenú otázku, či by majetok dlžníka žalobcu postačoval na úhradu vymáhateľnej pohľadávky žalobcu.
19. Žalobca ďalej v odvolaní poukázal na odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. c) CSP a to, že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany. Žalobca nesúhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že v prejednávanom prípade došlo len k zmene podoby aktív dlžníka bez akéhokoľvek úbytku na ich hodnote. Žalobca k tomu udáva, že nie je možné stotožniť hodnotu obchodného podielu spoločnosti s výškou vkladu spoločníka spoločnosti, pretože skutočná hodnota obchodného podielu je závislá od čistého obchodného imania spoločnosti, ktoré zohľadňujú aj výšku záväzkov spoločnosti. Žalobca uviedol, že dňa 25.6.2021 získal listinný dôkaz, ktorý nemal zatiaľ k dispozícii a to zo súdneho spisu vedeného Okresným súdom Košice II sp. zn. 30Cb/35/2020
- dohoda o určení odplaty za prevod obchodného podielu zo dňa 6.11.2017 uzatvorená 6.11.2017 medzi dlžníkom žalobcu - obchodnou spoločnosťou AKOR s.r.o. a Ing. G. U.. V predmetnej dohode sa zmluvné strany dohodli na odplate za prevod obchodného podielu vo výške 46.000,- eur. Zároveň Ing. G. U. v písomnom vyjadrení uviedol, že táto odplata 46.000,- eur je primeraná, pretože vlastné imanie žalovaného k 31.12.2017 bolo v sume 52.383,- eur. Tieto listiny preukazujú, že majetok dlžníka žalobcu AKOR s.r.o. sa úmyselne a vedomým konaním zmenšil bez adekvátnej ekvivalentnej hodnoty. Dlžník žalobcu teda akceptoval odplatu za prevod svojho obchodného podielu ani nie v polovičnej výške 46.000,- eur oproti hodnote ním vnesenému nehnuteľnému majetku do základného imania žalovaného v ohodnotenej znaleckej cene 93.700,- eur. Z toho vyplýva, že dlžník žalobcu AKOR s.r.o. neobdŕžal nadobudnutím obchodného podielu v obchodnej spoločnosti žalovaného adekvátne protiplnenie k hodnote ním vnesených nehnuteľností a že jednoznačne došlo k úbytku aktív dlžníka už jeho právnym úkonom - vyhlásením o nepeňažnom vklade do základného imania žalovaného. V krátkom období ani nie 3 mesiace hodnota obchodného podielu žalovaného klesla o viac ako polovicu. To znamená, že majetok v hodnote 93.750,- eur sa stal vlastníctvom žalovaného, ktorý na základe vyhlásenia o nepeňažnom vklade dlžníka žalobcu ušiel z majetku dlžníka žalobcu bez ekvivalentnej náhrady.
20. Ďalej žalobca v odvolaní uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože súd prvej inštancie nesprávne dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno v tomto konaní. Súd prvej inštancie neprihliadal na žalobcom prezentované skutkové tvrdenia na pojednávaní dňa 7.6.2021. Žalobca na tomto pojednávaní tvrdil, že nie je možné stotožniť hodnotu obchodného podielu spoločnosti s výškou vkladu spoločníka a spoločnosti, pretože skutočná hodnota obchodného podielu je závislá od čistého obchodného imania spoločnosti, ktoré zohľadňuje aj výšku záväzkov spoločnosti. Toto tvrdenie žalobca oprel o účtovnú závierku, ktorá je verejne dostupná a preto nie je potrebné preukazovať, ale v záujme predídenia uplatnenia práva sudcovskej koncentrácie konania, žalobca ešte pred pojednávaním tieto listiny doručil súdu prvej inštancie aj žalovanému. Žalobca uviedol, že preukázanie majetkových pomerov dlžníka žalobcu je nesporne zložité, pretože ani účtovná závierka tieto majetkové pomery nepreukazuje, ale len v spojitosti s ďalšími listinnými dôkazmi, ktoré sú v spise vrátane znaleckého posudku znalca Ing. Jána Hrabinského. Žalobca uviedol, že považuje za porušenie práva na spravodlivý proces využitie práva sudcovskej koncentrácie konania voči žalobcovi v tomto konaní, keď žalobca počas celého konania žiadnym spôsobom nezneužil svoje procesné postavenie k prieťahom v konaní a k nehospodárnosti v konaní, či neefektívnosti konania, na
rozdiel od súdu prvej inštancie, ktorý vytýčil prvé pojednávanie až po dvoch rokoch od podania žaloby vo veci samej.
21. Žalobca v odvolaní zhrnul, že je nesporné, že nebyť úkonu dlžníka žalobcu - vyhlásenia o nepeňažnom vklade, bola by možnosť na strane žalobcu uspokojiť svoje pohľadávky voči dlžníkovi AKOR s.r.o. Žalobca poukázal aj na ďalšie úkony tohto dlžníka žalobcu keď v pomerne krátkom časovom slede vniesla obchodná spoločnosť AKOR s.r.o. svoj majetok do základného imania žalovaného a to týmto vyhlásením o nepeňažnom vklade, čím bolo znemožnené uspokojenie pohľadávky žalobcu voči spoločnosti AKOR s.r.o. z jeho majetku - bonitného nehnuteľného majetku. Nie je možné ustáliť, že účasť dlžníka AKOR s.r.o. formou obchodného podielu v obchodnej spoločnosti je totožná s hodnotou nehnuteľnosti, ktoré mal dlžník žalobcu pred vyhlásením o nepeňažnom vklade. Nie je preukázané, že žalobca dostal za prevedený majetok skutočne reálnu cenu, preto aj žalobcom navrhnutý dôkaz - znalecké dokazovanie ohľadom ustálenia hodnoty obchodného podielu dlžníka žalobcu v obchodnej spoločnosti žalovaného, súd prvej inštancie nevykonal. Preto žalobca navrhuje, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
22. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že nepovažuje za dôvodné tvrdenie žalobcu v odvolaní, že súd prvej inštancie nepostupoval v konaní procesne správne, ak nepripustil zmenu a rozšírenie žaloby. S touto argumentáciou žalobcu sa žalovaný nestotožňuje, považuje ju za neudržateľnú. V konaní nebol žalobca dostatočne aktívny, čo vyplýva aj z toho, že mal mať záujem na perfektnosti obsahu žaloby. Preto je žalovaný toho názoru, že návrh na zmenu žaloby po takmer troch rokoch od začatia konania, je v rozpore s hospodárnosťou a efektívnosťou konania. Nič nebránilo žalobcovi podať takýto návrh skôr a nie až po rozsiahlom dokazovaní. K nesprávnemu posúdeniu procesnej normy a to nepripustení zmeny a rozšírenia žaloby, žalovaný uviedol, že nešlo o posúdenie procesnej normy takej intenzity, že by to malo zásah do práva na spravodlivý proces. Takýto záver vyplýva aj z uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 516/2019 zo dňa 17. decembra 2019, podľa ktorého jedným z hraničných kritérií pre posúdenie porušovania práva na spravodlivý proces je, či súd nepripustením zmeny žaloby zabránil sťažovateľovi v uplatnení jeho práva na súde, alebo či ho zhoršil. Pri posudzovaní je relevantný aj stav konania v posudzovanej veci. Z uvedeného vyplýva, že v prejednávanom spore nedošlo k zabráneniu žalobcovi v uplatnení svojho práva, pretože žalobca mal možnosť podať novú žalobu, čo žalobca aj využil keďže aktuálne sa vedie ďalšie konanie na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 30Cb/35/2020, predmetom ktorého je odporovateľnosť právneho úkonu, ktorého sa žalobca domáhal práve návrhom na zmenu žaloby a to odporovateľnosť prevodu obchodného podielu. Ďalej žalovaný uviedol, že sa v celom rozsahu stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie, ktorý vychádzal z predmetu žaloby, zo žalobného návrhu. Vo vzťahu k ďalšiemu žalobcom predloženému dodatočnému dôkazu - novôt vo forme „Dohody o určení odplaty za prevod obchodného podielu“ žalovaný uviedol, že takýto dôkaz v odvolacom konaní považuje za neprípustný, pretože žalobca mal príležitosť na uplatnenie tohto prostriedku procesného útoku skôr. Z tvrdenia žalobcu, že až 25. júna 2021 obdŕžal zo spisu Okresného súdu Košice II sp. zn. 30Cb/35/2020 túto dohodu, nevyplýva prečo tento listinný dôkaz získal žalobca až v tomto štádiu konania a nepredložil ho už v rámci konania na súde prvej inštancie. K tomuto dôkazu - dohoda o určenie odplaty za prevod obchodného podielu žalovaný uviedol, že táto dohoda je súčasťou vyšetrovacieho spisu v trestnom konaní, ktoré inicioval žalobca a žalobca je poškodenou stranou so všetkými procesnými právami, ktoré mu priznáva Trestný poriadok, vrátane jeho práva na nahliadnutie do spisu. Preto nie je pravdou, že žalobca nemal možnosť sa s dohodnutou výškou odplaty za prevod obchodného podielu oboznámiť ešte v rámci konania na súde prvej inštancie pred rozhodnutím súdu prvej inštancie. Taktiež oneskorene predložil žalobca aj účtovnú závierku spoločnosti AKOR s.r.o. z roku 2016 a spoločnosti MACAN s.r.o. z roku 2017 a to jeden pracovný deň pred pojednávaním. Žalobca na pojednávaní dňa 7.6.2021 sa snažil opraviť svoju neaktivitu keď dopĺňal nové skutočnosti a skutkové tvrdenia.
23. Žalovaný ďalej vo vyjadrení k žalobcom napádanej neekvivalentnosti vloženia nepeňažného vkladu obchodnej spoločnosti AKOR s.r.o. do obchodnej spoločnosti žalovaného uviedol, že dlžník žalobcu - spoločnosť AKOR s.r.o. týmto nepeňažným vkladom vložila predmetné nehnuteľnosti do základného imania žalovaného pri založení žalovaného, nie počas života spoločnosti kedy už vlastné imanie záviselo od predošlého hospodárenia, alebo ďalšej podnikateľskej činnosti žalovaného. Žalobca v priebehu celého konania, až do momentu zrušenia prvého rozsudku súdu prvej inštancie vo veci samej, nikdy nespochybnil túto hodnotu obchodného podielu, ktorú získal dlžník žalobcu AKOR s.r.o. v obchodnej spoločnosti žalovaného na základe napádaného vyhlásenia o nepeňažnom vklade. K dohode o určení
odplaty za prevod obchodného podielu žalovaný uviedol, že táto dohoda sa viaže na prevod obchodného podielu, ktorej účinky nastali až 9. januára 2018 a preto je irelevantná vo vzťahu k hodnote obchodného podielu získaného pri založení obchodnej spoločnosti žalovaného ako novej obchodnej spoločnosti. Žalovaný preto uviedol, že považuje odvolanie žalobcu za nedôvodné a navrhuje, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny a priznal žalovanému náhradu trov odvolacieho konania.
24. Žalobca v odvolacej replike uviedol, že považuje za zavádzajúce tvrdenie žalovaného, že žalobca nebol počas troch rokov trvania tohto sporu aktívny. Žalobca zabezpečil všetky dostupné dôkazné prostriedky podľa svojich možnosti a schopnosti. Zmenu žaloby navrhol žalobca vo svojom písomnom podaní zo dňa 23.11.2020, teda dva týždne po obdŕžaní rozhodnutia odvolacieho súdu, vzhľadom na vyslovený právny názor odvolacieho súdu. Žalobca naďalej trvá na tom, že vyhlásenie o nepeňažnom vklade je ukracujúcim právnym úkonom žalobcu ako veriteľa svojho dlžníka AKOR s.r.o. Týmto úkonom obchodná spoločnosť AKOR s.r.o. nikdy nesledovala zhodnotenie svojho majetku a jeho ďalšie rozširovanie, ale výlučne jeho „upratanie“ tak, aby sa nestal predmetom možnej exekúcie veriteľov dlžníka a aby sa dostal do výlučnej dispozície Ing. G.N. U., jediného spoločníka žalovaného. Nepripustením zmeny žaloby možno konštatovať, že sa postavenie žalobcu jednoznačne zhoršilo, pretože žalobca bol donútený pre krátkosť času podať ďalšiu žalobu v záujme zachovania lehoty na uplatnenie práva. Nie je pritom možné nespomenúť opakovane to, že žalobca sa nie svojím vlastným zavinením dostal do časovej tiesne v dôsledku dvojročnej nečinnosti súdu prvej inštancie. Žalobca nemal možnosť iným spôsobom získať listinný dôkaz, ktorý predložil v rámci odvolacieho konania, napriek tomu, že je poškodený v trestnom konaní vedenom voči jedinému spoločníkovi žalovaného Ing. G. U. a štatutárnemu zástupcovi dlžníka AKOR s.r.o. Ing. B. B.. Žalobca sa opakovane domáhal u konajúceho vyšetrovateľa v trestnom konaní oznámenia dôkazu o úhrade odplaty za prevod obchodného podielu a oznámenia výšky odplaty za prevod obchodného podielu. Tieto skutočnosti získal žalobca až neskôr a hneď ich oznámil súdu. Preto žalobca navrhuje, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
25. Žalovaný v odvolacej duplike uviedol, že trvá na svojich doterajších písomných podaniach a trvá na tom, že žalobca nebol procesne v konaní aktívny a žalobca neuniesol v konaní dôkazné bremeno. Žalovaný uviedol, že po nepripustení zmeny žaloby v tomto konaní sa postavenie žalobcu v tomto konaní nezhoršilo lebo následne podal novú žalobu, predmetom ktorej je odporovateľnosť právneho úkonu - zmluvy o prevode obchodného podielu z prevodcu AKOR s.r.o. na nadobúdateľa Ing. G.N. U.. Podanie takejto žaloby je práve tým k čomu žalobca defacto nesprávne smeroval svoj procesný útok v tomto konaní. Vzhľadom na nesprávny právny názor, že táto žalobcova aktivita je bez právnej relevancie vo vzťahu k odporovateľnosti napádaného vyhlásenia o nepeňažnom vklade, podal žalobca novú žalobu, čím nebol ukrátený na svojich právach. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno, že vyhlásením o nepeňažnom vklade došlo k ukráteniu uspokojenia jeho pohľadávky voči obchodnej spoločnosti AKOR s.r.o. Preto žalovaný navrhuje potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie.
26. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 CSP. Odvolanie prejednal podľa § 379 - § 385 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
27. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.
28. Žalobca podanie odvolania odôvodnil dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. a), b), c), d), e) a § 365 ods. 2 CSP. Odvolací súd zastáva názor, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.
29. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností dospel k správnemu právnemu záveru. Odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).
30. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, k odvolaniu žalobcu a k podstatným tvrdeniam strán sporu v tomto odvolacom konaní, odvolací súd udáva:
31. Odvolací súd ako prvoradé posudzoval, či nie je naplnený žalobcom tvrdený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 2 CSP a to, že právoplatné rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo tomuto napadnutému rozsudku vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 ods. 1 CSP a či táto vada mohla mať vplyv na správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie vo veci samej o zamietnutí žaloby.
32. Právoplatným rozhodnutím súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo tomuto napadnutému rozsudku bolo uznesenie súdu prvej inštancie č.k. 33Cb/123/2017-178 zo dňa 18. decembra 2020, ktorým súd prvej inštancie rozhodol o návrhu žalobcu, zmenu žaloby a návrhu na pristúpenie Ing. G. U. do konania tak, že „zmenu žaloby navrhnutú žalobcom v písomnom podaní zo dňa 23.11.2020 nepripúšťa. Nepripúšťa vstup Ing. G. U., P.. XX.XX.XXXX, Y. Y. XX/A, U. do konania ako žalovaného v 2. rade“. Súd prvej inštancie teda nepripustil rozšírenie žaloby o odporovateľnosť ďalšieho právneho úkonu a to zmluvy o prevode obchodného podielu spoločnosti MAXAN s.r.o. uzatvorenej medzi prevodcom AKOR s.r.o. Košice a nadobúdateľom Ing. G. U. zo dňa 6.11.2017. Teda nepripustil rozšírenie žaloby keď žalobca v pôvodnej žalobe navrhol vyhlásiť za neúčinný právny úkon vyhlásenie AKOR s.r.o. Košice o nepeňažnom vklade do spoločnosti MAXAN s.r.o. zo dňa 2.8.2017. Súd prvej inštancie týmto rozhodnutím nepripustil rozšírenie žaloby o odporovateľnosť ďalšieho právneho úkonu dlžníka žalobcu AKOR s.r.o. a nepripustil, aby do konania na strane žalovaného pristúpil ako žalovaný v 2. rade Ing. G.N. U.. To znamená, že týmto navrhovaným rozšírením žaloby zo 7.12.2020 žalobca navrhol rozšíriť okruh žalovaných aj o Ing. G. U. a žalobca žiadal určiť ako neúčinný právny úkon vo vzťahu k žalobcovi aj ďalší právny úkon AKOR s.r.o. voči ďalšej osobe a to Ing. G. U., ktorý nebol označený ako žalovaný v žalobe z 13.12.2017, teda pred tromi rokmi.
33. Odvolací súd k tomu udáva, že pri posudzovaní súdu, či pripustí zmenu žaloby, teda rozšírenie žaloby, je podľa § 140 ods. 1, 2, 3 CSP rozhodujúce to, či výsledky doterajšieho konania môžu byť podkladom pre konanie o zmenenej - rozšírenej žalobe. Toto je významné aj pri posudzovaní toho, či súd podľa § 79 CSP pripustí do konania ďalší subjekt, ktorý nebol stranou v spore.
34. Odvolací súd zistil z obsahu odôvodnenia tohto právoplatného uznesenia súdu prvej inštancie č.k. 33Cb/123/2017-178 zo dňa 18. decembra 2020, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 28. decembra 2020, že súd prvej inštancie uviedol, že doterajšie dokazovanie nemôže byť podkladom pre konanie o zmenenom návrhu a preto súd prvej inštancie zmenu žaloby nepripustil. Žalobca svoj návrh na pristúpenie Ing. G. U. do konania odvodzoval od návrhu na zmenu žaloby a keďže zmena žaloby nebola pripustená, súd prvej inštancie z toho dôvodu nepripustil ani vstup Ing. G. U. do konania ako žalovaného v 2. rade. Odvolací súd sa stotožňuje s týmto záverom súdu prvej inštancie, pretože navrhované rozšírenie žaloby o ďalší právny úkon, ktorý má byť vyhlásený ako neúčinný právny úkon a pristúpenie ďalšieho účastníka na strane žalovaného do konania Ing. G. U., je skutkovo úplne iným právnym úkonom, ktorý má byť súdom vyhlásený za neúčinný právny úkon, ako bol v žalobe uvedený právny úkon - vyhlásenie o nepeňažnom vklade spoločnosti AKOR s.r.o. do spoločnosti MAXAN s.r.o. zo dňa 2.7.2017 a to o ďalší právny úkon - zmluva o prevode obchodného podielu spoločnosti AKOR s.r.o., obchodnej spoločnosti MAXAN s.r.o. na nadobúdateľa Ing. G. U. zo dňa 6.11.2017.
35. Odvolací súd ďalej poukazuje na to, že žalobca tento návrh na rozšírenie žaloby a pristúpenie ďalšieho žalovaného do konania podal dňa 7.12.2020 teda potom ako mu bolo dňa 16.11.2020 doručené uznesenie Krajského súdu v Košiciach ako odvolacieho súdu č.k. 4Cob/51/2020-160 zo dňa 29. septembra 2020, ktorým odvolací súd zrušil skorší rozsudok súdu prvej inštancie vydaný v tomto konaní č.k. 33Cb/123/2017-130 zo dňa 20. januára 2020 a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolací súd udáva, že v tomto svojom zrušujúcom uznesení nedal pokyn súdu prvej inštancie, aby posudzoval v konaní ako neúčinný iný právny úkon, okrem toho, ktorý bol predmetom žaloby a to vyhlásenie o nepeňažnom vklade obchodnej spoločnosti AKOR s.r.o. do majetku žalovaného zo dňa 2.8.2017. Práve naopak odvolací súd uviedol, že súd prvej inštancie je viazaný žalobou a má v konaní posudzovať ako neúčinný ten právny úkon voči žalobcovi, ktorý je predmetom žaloby a nie ďalšie právne úkony, ktoré po predmetnom žalovanom úkone nasledovali. Súd prvej inštancie preto postupoval v konaní podľa záväzných pokynov uložených odvolacím súdom v tomto zrušujúcom uznesení vydanom v tomto spore. Odvolací súd udáva, že každý právny úkon má svoje skutkové a právne dôvody, zmluvné strany, právne následky a preto súd musí každý právny úkon hodnotiť samostatne. Preto sa odvolací súd stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie č.k. 33Cb/123/2017-178 zo dňa 18. decembra 2020, ktorým nepripustil zmenu žaloby ani nepripustil vstup Ing. G.V. U. do konania na strane žalovaného,
pretože výsledky doterajšieho dokazovania o neúčinnosti právneho úkonu, vyhlásenie o nepeňažnom vklade spoločnosti AKOR s.r.o. do obchodnej spoločnosti MACAN s.r.o. zo dňa 2.8.2017, nemôžu byť podkladom pre konanie o neúčinnosti ďalšieho právneho úkonu a to zmluvy o prevode obchodného podielu spoločnosti MACAN s.r.o. uzatvorenej medzi prevodcom AKOR s.r.o. a nadobúdateľom Ing. G. U. dňa 6.11.2017.
36. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol uznesením č.k. 33Cb/123/2017-178 zo dňa 18. decembra 2020 správne a preto toto právoplatné rozhodnutie nezakladá odvolací dôvod uvedený v § 365 ods. 2 CSP, pretože toto rozhodnutie nemá vplyv na rozhodnutie vo veci samej o určenie neúčinnosti pôvodného žalovaného právneho úkonu.
37. Po tomto posúdení procesného postupu súdu prvej inštancie, ktorým nepripustil rozšírenie žaloby a nepripustil vstup ďalšieho účastníka do tohto konania, súd prvej inštancie rozhodol správne, ak žalobu o neúčinnosti právneho úkonu - vyhlásenie spoločnosti AKOR s.r.o. do spoločnosti MAXAN s.r.o. zo dňa 2.8.2017 nepovažoval za taký úkon, ktorým bolo ukrátené uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky žalobcu voči svojmu dlžníkovi - spoločnosti AKOR s.r.o.
38. Odvolací súd nepovažuje za dôvodné ani tvrdenie žalobcu v odvolaní, že znalecká cena, za ktorú spoločnosť AKOR s.r.o. vložila svoj majetok do spoločnosti MAXAN s.r.o. a to v žalobe špecifikované nehnuteľnosti za znaleckú cenu 93.700,- eur nezohľadňuje trhové ceny nehnuteľnosti a AKOR s.r.o. neobdŕžal po tomto nepeňažnom vklade do majetku obchodnej spoločnosti MACAN s.r.o. adekvátne protiplnenie. Toto tvrdenie žalobcu odvolací súd považuje za negovanie inštitútu nepeňažného vkladu spoločníka do spoločnosti v zmysle § 59 ods. 2, 3 Obchodného zákonníka, podľa ktorého nepeňažným vkladom môže byť len majetok, ktorého hospodárska hodnota sa dá určiť a musí byť splatený pred zápisom výšky základného imania do obchodné registra. Nepeňažný vklad a určenie jeho peňažnej sumy, v akej sa nepeňažný vklad započítava na vklad spoločníka, sa musia uviesť v spoločenskej zmluve, zakladateľskej zmluve alebo v zakladateľskej listine. Hodnota nepeňažného vkladu sa určí znaleckým posudkom, ktorý musí obsahovať aj opis nepeňažného vkladu, spôsob jeho ocenenia, alebo hodnote prevzatého záväzku na vklad do spoločnosti. Zápis nepeňažného vkladu do spoločnosti sa premietne aj v zápise v obchodnom registri spoločnosti a súd v tomto konaní o neúčinnosti právneho úkonu - vyhlásenia o nepeňažnom vklade, nemôže spochybňovať hodnotu vloženého nepeňažného vkladu AKOR s.r.o. do majetku žalovaného, ak bola táto hodnota nepeňažného vkladu znalecky ocenená. Túto hodnotu nepeňažného vkladu nemožno následne posudzovať ani v tomto konaní formou znaleckého dokazovania o ustálení hodnoty obchodného podielu AKOR s.r.o. v obchodnej spoločnosti žalovaného tak, ako to navrhoval žalobca.
39. Žalobca v odvolaní ďalej poukazuje na vzťah Ing. G.N. U. ako konateľa a spoločníka v obchodnej spoločnosti MACAN s.r.o. (MAXAN s.r.o.) a spochybnil to, či Ing. G. U. zaplatil spoločnosti AKOR s.r.o. odplatu za prevedený obchodný podiel 46.000,- eur. Odvolací súd k tomu udáva, že predmetom tohto sporu nie je posudzovanie ďalšieho právneho úkonu - prevodu obchodného podielu AKOR s.r.o. v obchodnej spoločnosti žalovaného na Ing. G. U., preto dokazovanie v tomto smere, či Ing. G. U. zaplatil odplatu 46.000,- eur za prevedený obchodný podiel obchodnej spoločnosti AKOR s.r.o., nie je pre predmet tohto sporu významné a dokazovanie by naviedlo k iným skutkovým zisteniam a právnym záverom súdu o tom, že právny úkon, ktorý je predmetom tohto sporu - žaloby a to vyhlásenie o nepeňažnom vklade dlžníka žalobcu AKOR s.r.o. do obchodnej spoločnosti MAXAN s.r.o. nie je právnym úkonom neúčinným vo vzťahu k žalobcovi, ktorým malo byť sťažené uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky žalobcu voči svojmu dlžníkovi AKOR s.r.o. V konaní nebolo sporné, že nepeňažný vklad AKOR s.r.o. vložený do obchodnej spoločnosti žalovaného bol znalecky ohodnotený, bol zapísaný do obchodného registra. K tomuto právnemu úkonu - vyhláseniu o nepeňažnom vklade nemá Ing. G. U. žiaden vzťah, pretože nešlo o jeho vyhlásenie, išlo o vyhlásenie obchodnej spoločnosti AKOR s.r.o. do majetku obchodnej spoločnosti žalovaného.
40. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol správne, ak žalobu zamietol, pretože v konaní nebolo preukázané, že predmetným právnym úkonom - vyhlásením o nepeňažnom vklade obchodnej spoločnosti AKOR s.r.o. do spoločnosti MAXAN s.r.o. (MACAN s.r.o.) zo dňa 2.8.2017 došlo k sťaženiu vymoženia vymáhateľnej pohľadávky žalobcu vo výške 127.497,83 eur.
41. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby ako vecne správny a taktiež výrok o náhrade trov konania pre úspešného žalovaného zo strany neúspešného žalobcu.
42. O náhrade trov tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanému, ktorý bol v tomto odvolacom konaní úspešný, priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinný nahradiť neúspešný žalobca. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
43. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení § 419 C.s.p.
Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) C.s.p.
V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).