Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_35Er-1835-2015.pdf
PDF · 78.47 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
K2-35Er/1835/2015
Uznesenie
Okresný súd Košice II v exekučnej veci oprávneného: I. I., T.. XX.XX.XXXX, H. D. Y., U. X proti povinnému: I. I., T.. XX.XX.XXXX, H. D. Y. B. X o vymoženie dlžného výživného vo výške 1.392,30 € a trov exekúcie vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ľubošom Sidorjákom
rozhodol:
Námietky povinného proti exekúcii z a m i e t a.
Návrh povinného na odklad exekúcie z a m i e t a.
Návrh povinného na čiastočné zastavenie exekúcie z a m i e t a.
odôvodnenie:
Oprávnený sa podaným návrhom zo dňa 15.04.2015 domáhal u súdneho exekútora JUDr. Ľuboša Sidorjáka vykonania exekúcie voči povinnému na vymoženie dlžného výživného vo výške 1.392,30 € s príslušenstvom na základe exekučného titulu, ktorým je vykonateľný rozsudok Okresného súdu Košice II spis. zn. 19C/143/2003-31 zo dňa 14.12.2004 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach spis. zn. 7CoP/262/2009-147 zo dňa 18.01.2010. Dňa 30.04.2015 doručil súdny exekútor súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie s prílohami, na základe ktorej mu súd udelil poverenie na vykonanie exekúcie č. 5803 *159369 zo dňa 12.05.2015. Dňa 20.05.2016 postúpil súdny exekútor súdu námietky povinného proti exekúcii. Povinný vo svojich námietkach uviedol, že namieta proti výške určeného výživného 1.392,30 €. Táto suma je vyčíslená na základe mesačných zrážok vo výške 123,00 €. Vyživovacia povinnosť povinného voči oprávnenému predstavuje 66,30 € mesačne a nie 123,00 €. Povinný preto žiadal o prešetrenie dlžnej sumy a trov konania exekúcie. Povinný zároveň požiadal o odklad a čiastočné zastavenie exekúcie. Dňa 06.06.2016 postúpil súdny exekútor súdu vyjadrenie oprávneného k námietkam povinného. Oprávnený vo svojom vyjadrení uviedol, že sumu, ktorú uviedol v návrhu na vykonanie exekúcie, potvrdzuje v celom rozsahu. Dlžná suma je vyčíslená podľa exekučného titulu. Vyživovacia povinnosť činí mesačne 66,30 € a nie 123,00 € ako uvádza povinný. Povinný si neplnil svoju vyživovaciu povinnosť v mesiacoch február, marec, apríl, máj roku 2010, teda spolu dlžní za toto obdobie na výživnom 265,20 €; v mesiacoch september a júl roku 2012, čo predstavuje dlh vo výške 132,60 €; v mesiacoch október, november a december roku 2013 spolu vo výške 198,90 €; v mesiacoch január, február, marec, apríl, máj, október, november a december roku 2014, teda spolu vo výške 530,40 € a v mesiacoch január, február, marec a apríl roku 2015, čo činí 265,20 €. Spolu teda povinný dlží na výživnom sumu 1.392,30 €. Podľa ust. § 243h ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), prvá veta, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Podľa ust. § 50 ods. 1 Exekučného poriadku povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho
vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1995/233/20170201.html>), o námietkach netreba rozhodnúť. Vychádzajúc z citovaného zákonného ustanovenia sa súd najskôr zaoberal posudzovaním včasnosti podania námietok povinným. Z obsahu spisu vyplýva, že povinný si prevzal upovedomenie o začatí exekúcie do vlastných rúk dňa 29.04.2016, pričom námietky proti exekúcii boli súdnemu exekútorovi doručené osobne dňa 19.05.2016, teda po zákonom stanovenej 14-dňovej lehote. Pretože námietky povinného boli podané po zákonom stanovenej lehote 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, súd rozhodol tak, že námietky povinného proti exekúcii ako oneskorene podané zamietol. Povinný zároveň podal návrh na odklad exekúcie, ktorý žiadnym spôsobom neodôvodnil, resp. neuviedol iné skutočnosti ako v námietkach proti exekúcii. Podľa ust. § 56 ods. 1 Exekučného poriadku na návrh povinného môže súd (§ 45 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/20170201.html>) povoliť odklad exekúcie, ak sa povinný bez svojej viny ocitol prechodne v takom postavení, že by neodkladná exekúcia mohla mať pre neho alebo pre príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky a oprávnený by nebol odkladom exekúcie vážne poškodený. Odklad exekúcie môže súd povoliť iba na návrh povinného, ktorý je fyzickou osobou. Podľa ust. § 56 ods. 2 Exekučného poriadku aj bez návrhu môže súd povoliť odklad exekúcie, ak možno očakávať, že exekúcia bude zastavená (§ 57 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1995/233/20170201.html>). Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že súd môže povoliť odklad exekúcie len ak sa povinný bez svojej viny ocitol prechodne v takom postavení, že by neodkladná exekúcia mohla mať pre neho alebo príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky a zároveň musí byť splnená podmienka, že odkladom exekúcie by nebol vážne poškodený oprávnený. Tieto podmienky musia byť pri rozhodovaní o odklade exekúcie naplnené kumulatívne. V danom prípade je vymáhanou pohľadávkou dlžné výživné pre oprávneného. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje spolu s vyživovacou povinnosťou medzi manželmi dva základné piliere celého systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb v spoločnosti - deťom. Vznik a existencia vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom sa nedá vylúčiť ani obmedziť a táto povinnosť je neprevoditeľná a nescudziteľná. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom má zároveň prednosť pred všetkými ďalšími povinnosťami platiteľa výživného. Je teda prednostnou pohľadávkou. V právnej teórii i praxi sa preto kladie dôraz na dôsledné si plnenie vyživovacej povinnosti platiteľom, a to riadne a včas v súlade s právoplatným rozhodnutím súdu. Vyživované dieťa má totiž zo zákona právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť a odlúčenie jeho rodičov nesmie byť na ujmu jeho riadneho vývoja. Vzhľadom na uvedené je súd toho názoru, že nie je splnená jedna zo základných zákonných podmienok pre povolenie odkladu exekúcie, a síce, že oprávnený nebude odkladom exekúcie vážne poškodený. Rovnako, s poukazom na to, že povinný svoj návrh na odklad exekúcie žiadny spôsobom neodôvodnil, súd nemôže preskúmať ani slnenie ďalších podmienok pre povolenie odkladu exekúcie, a teda, že povinný sa prechodne ocitol v takom postavení, že by neodkladná exekúcia mohla mať pre neho alebo príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky. Preto rozhodol tak, že návrh povinného na odklad exekúcie zamietol. Povinný tiež podal návrh na čiastočné zastavenie exekúcie, ktorý rovnako žiadnym spôsobom neodôvodnil. Podľa ust. § 57 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak a) sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným, b) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným, c) zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie, d) exekúcia postihuje veci alebo práva, ktoré sú vylúčené z exekúcie alebo nepodliehajú exekúcii podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona,6b) <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/20170201.html> e) bolo právoplatne rozhodnuté, že exekúcia postihuje vec, na ktorú má niekto právo nepripúšťajúce exekúciu (§ 55 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/1995/233/20170201.html>), f) po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané, g) exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, h) majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, i) oprávnený nezaplatí súdny poplatok za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, j) pri exekúcii predajom zálohu zaniklo záložné právo a oprávnený bol záložným veriteľom, k) rozhodol, že majetok štátu podľa § 61c ods. 2 <https://www.slov-
lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/20170201.html> je nevyhnutne potrebný na plnenie úloh štátu alebo na plnenie verejnoprospešného účelu alebo že majetok Exportno-importnej banky Slovenskej republiky podľa § 61c ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/20170201.html> je nevyhnutne potrebný na vykonávanie jej činností a plnenie jej úloh. l) je výkon exekučného titulu v rozpore s verejným poriadkom. m) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Podľa ust. § 57 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona. Podľa ust. § 57 ods. 3 Exekučného poriadku ak sa exekúcie týka niektorý z dôvodov zastavenia len sčasti alebo ak sa exekúcia vykonala v širšom rozsahu, než stačí na uspokojenie oprávneného, exekúcia sa zastaví len čiastočne. Pretože povinný svoj návrh na čiastočné zastavenie exekúcie žiadnym spôsobom neodôvodnil a zároveň nepredložil súdu žiadne listinné dôkazy, ktoré by odôvodňovali postup súdu podľa ust. § 57 ods. 1-3 Exekučného poriadku, súd rozhodol tak, že návrh povinného na čiastočné zastavenie exekúcie zamietol.
Poučenie:
Proti výroku tohto rozhodnutia, ktorým súd zamietol námietky povinného proti exekúcii odvolanie nie je prípustné.
Proti výroku tohto rozhodnutia, ktorým súd zamietol návrh povinného na odklad exekúcie odvolanie nie je prípustné.
Proti výroku tohto rozhodnutia, ktorým súd zamietol návrh povinného na čiastočné zastavenie exekúcie, je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP - v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, s uvedením spisovej značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody ) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.