Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

RK-5Cpr/4/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Ružomberok sudkyňou JUDr. Jankou Majerčíkovou v právnej veci žalobcu: D. S., nar. XX.XX.XXXX, J. XXX, XXX XX J., zast.: Advokátska kancelária JUDr. Tomáš Mutkovič, s. r. o., SNP 10, 920 01 Hlohovec, IČO: 53121279, proti žalovanému: Old-Age Care Slowakei s. r. o., Kálov 354/11, 010 01 Žilina, IČO: 52088847, v pracovnoprávnom spore o zaplatenie 3.171,17 eur s prísl., takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému s a p r i z n á v a náhrada trov konania v rozsahu 100 %, ktoré mu je žalobkyňa povinná zaplatiť vo výške určenej samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom, po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

odôvodnenie:

1. Žalobou podanou na Okresnom súde Banská Bystrica dňa 09.11.2021 si žalobkyňa uplatnila voči žalovanému právo na zaplatenie sumy 3.171,17 eur titulom nevyplatenej mzdy za mesiace: jún 2019 vo výške 569,51, júl 2019 vo výške 1.299,41 eur a august 2019 vo výške 1.302,25 eur, pričom v odôvodnení podanej žaloby uviedla, že u žalovaného pracovala na základe pracovnej zmluvy zo dňa 08.04.2019 ako opatrovateľka seniorov, podpora marketingu. Mzda za mesiac apríl 2019 jej bola vyplatená riadne a včas dňa 30.05.2019 vo výške 964,62 eur, mzda za mesiac máj jej bola vyplatená s omeškaním v dvoch splátkach, a to dňa 01.07.2019 vo výške 253,42 eur a dňa 09.07.2019 vo výške 328,50 eur. Mzda za mesiace jún 2019, júl 2019 a august 2019 jej nebola ku dňu podania žaloby uhradená ani len v časti. Pracovný pomer žalobkyne so žalovaným bol skončený dohodou ku dňu 21.10.2019, pričom jej nebola vyplatená ani mzda za mesiace september a október 2019, ktorú mzdu si však v tomto konaní žalobkyňa neuplatňuje. Žalobkyňa vyzývala opakovane žalovaného k úhrade mzdy, v tejto veci s ním aktívne komunikovala, avšak bezvýsledne. Žalovaný so žalobkyňou prestal komunikovať, neuhradil dlžnú mzdu ani len v časti, pričom žalobkyňu opakovane zavádzal ohľadom dôvodov, prečo mzdu vyplatiť nemôže, respektíve že sa ju snažil vyplatiť.

2. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní vydal dňa 07.12.2021 platobný rozkaz, voči ktorému podal žalovaný odpor s odôvodnením vo veci samej, v dôsledku čoho došlo k zrušeniu vydaného platobného rozkazu a na základe návrhu žalobcu na pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa bola predmetná vec postúpená Okresnému súdu Ružomberok, a to dňa 15.02.2022.

3. Žalovaný v podanom odpore (č.l.26 spisu) poprel nárok uplatnený žalobkyňou v podanej žalobe, potvrdil, že strany sporu uzavreli dňa 08.04.2019 pracovnú zmluvu, na základe ktorej pracovala žalobkyňa pre žalovaného na pozícii „opatrovateľka seniorov, podporné práce v marketingu“, a to v prevažnej väčšine prípadov u zahraničných klientov žalovanej v SRN. Pracovný úväzok žalobkyne bol

10 hodín týždenne, jej mzda pozostávala z hodinovej mzdy a cestovných náhrad. Žalovaná uspokojila všetky mzdové nároky riadne a včas a neeviduje žiadne splatné alebo nesplatné záväzky. Mzdové nároky žalobkyne za mesiace 04/2019 a 05/2019 boli uhradené žalobkyni bezhotovostným bankovým prevodom na bankový účet žalobkyne uvedený v pracovnej zmluve. Mzdové nároky žalobkyne za mesiace 06, 07, 08, 09 a 10/2019 boli žalobkyni uhradené na jej vlastnú žiadosť konateľom spoločnosti p. Michaelom Kunstom v hotovosti, a to pred dvoma svedkami, pánom G.om Y.om a X.om L.om. Žalovanej sa však nepodarilo dohľadať pokladničné výdajové bloky potvrdzujúce vydanie a prevzatie predmetných miezd, keďže ide o mzdy z roku 2019, pričom od uvedeného roku do súčasnosti žalovaná tri krát zmenila poskytovateľa účtovných služieb. Pracovný pomer medzi stranami sporu bol ukončený k 21.10.2019, a to dohodou zmluvných strán. Pokiaľ by sa tvrdenie žalobkyne zakladalo na pravde, je veľmi nepravdepodobné, že by pracovný pomer medzi stranami sporu bol ukončený dohodou zmluvných strán a to predovšetkým s ohľadom na možnosť žalobkyne ukončiť pracovný pomer okamžitou výpoveďou podľa . V takom prípade by žalobkyni vznikol aj nárok na náhradu mzdy v sume jej priemerného príjmu za výpovednú dobu v trvaní dvoch mesiacov. Taktiež je ťažko predstaviteľné, žeby žalobkyňa vykonávala pre žalovaného závislú prácu po dobu skoro piatich mesiacov bez akéhokoľvek plnenia zo strany žalovanej, a to predovšetkým s ohľadom na finančné záväzky pre bežnú potrebu žalobkyne v jej súkromnom živote. Žalobkyňa od ukončenia pracovného pomeru až do podania žaloby žalovanú nejako nekontaktovala ohľadom úhrady akejkoľvek dlžnej sumy, nezaslala žalovanej žiadnu výzvu, nepodala žiaden podnet orgánom verejnej moci ani sa nepokúsila podniknúť akékoľvek kroky vedúce k vymoženiu jej domnelej pohľadávky. Žalovaná všetky špecifikované mzdy vedie vo svojom účtovníctve ako uhradené. Okrem toho zaslala žalovaná žalobkyni dňa 04.02.2020 ročné zúčtovanie k dani, v ktorom sú predmetné mzdy taktiež vedené ako uhradené, pričom žalobkyňa obsah ročného zúčtovania k dani nikdy nerozporovala.

4. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k podanému odporu (č.l.30 spisu) zotrvala na svojej argumentácii, a poprela tvrdenia žalovaného, že mzdu za mesiace jún až október 2019 jej žalovaný uhradil v hotovosti za prítomnosti dvoch svedkov. Z konania žalovaného je zrejmé, že mal problémy s úhradou mzdy žalobkyni už v mesiaci máj, kedy jej túto bez uvedenia dôvodu s oneskorením zaslal v dvoch splátkach. Následne jej však žiadne peniaze zo strany žalovaného uhradené neboli. To, že pracovný pomer bol ukončený dohodou nepreukazuje pravdivosť tvrdení žalobkyne o tom, že jej mzda nebola riadne uhradená. Žalobkyňa bola ochotná sa na skončení pracovného pomeru dohodnúť, aj s ohľadom na možnosť ďalšieho zmierneho riešenia zaplatenia neuhradenej mzdy v budúcnosti, nakoľko žalobkyňa so žalovaným v tejto veci pred skončením ako i po skončení pracovného pomeru aktívne komunikovala. Žalovaný žalobkyňu opakovane zavádzal o problémoch s úhradou mzdy ako napr. pre vysoké poplatky v banke, neskôr problém s platobnou schopnosťou banky a iné, pričom jej sľuboval že dlžnú mzdu jej uhradí keď tieto rôzne vyfabulované problémy pominú. Žalobkyňa poprela tvrdenia žalovaného, žeby žalobkyňa žiadnym spôsobom nekomunikovala ohľadom neuhradenia mzdy, nakoľko títo spolu predmetnú vec komunikovali, žalobkyňa žalovaného na úhradu riadne vyzývala avšak aj s odstupom času už žalobkyňa nevidela iné riešenie na vymoženie neuhradenej mzdy, ako podanie návrhu na vydanie platobného rozkazu. Žalovaný svoje tvrdenia žiadnym spôsobom nepreukázal, v spore uvádza len subjektívne dohady.

5. Žalovaný vo vyjadrení doručenom súdu dňa 03.03.2022 (č.l.40 spisu) zotrval na svojich tvrdeniach, keď je nesporné, že pracovná zmluva bola ukončená dohodou zmluvných strán ku dňu 21.10.2019. Žalovaná si splnila všetky mzdové nároky voči žalobkyni a jediné, čo vyplýva z tvrdenia žalobkyne a ňou predložených listín, sú uvedené skutočnosti a ďalej je skutočnosť, že mzdy žalobkyne za mesiac 06, 07, a 08/2019 neboli uhradené na bankový účet žalobkyne vedený v Tatra Banka a.s.. Samotná žalobkyňa tvrdí určité skutočnosti a pred svoje tvrdenia nepredkladá žiadne dôkazy. Tvrdenia žalobkyne neboli preukázané žiadnym spôsobom a nezakladajú sa na pravde. Žalovaná uvádza, že so žalobkyňou komunikovala, avšak nie ohľadom žalobkyňou deklarovaných nevyplatených miezd, ale ohľadom sprostredkovania klienta u ktorého bola žalobkyňa v dobe predmetnej komunikácie vyslaná a ďalej ohľadom vyplatenia sprostredkovateľskej provízie za sprostredkovaných zamestnancov, čo žalovaná môže aj dokázať. Žalovaná si je vedomá, že skutočnosti na ktoré poukazuje vo svojom odpore (že podľa jej subjektívneho názoru je nepravdepodobné aby zamestnanec vykonával pre svojho zamestnávateľa závislú prácu v prípade žeby sa zamestnávateľ nachádzal v omeškaní s výplatou hoci jednej mesačnej mzdy, pričom by takéto omeškanie trvalo dlhšie ako 6 mesiacov, že pracovná zmluva bola ukončená dohodou a nie jednostranným právnym úkonom zo strany žalobkyne, že po skončení pracovného pomeru žalobkyňa nezaslala žalovanej žiadnu výzvu na plnenie ani nekontaktoval miestny

príslušný inšpektorát práce) nepredstavujú dôkaz, ale iba určité indície o neštandardnom správaní žalobkyne.

6. Sporové strany na pojednávaniach zotrvali na svojich vyjadreniach a argumentácii. Právny zástupca žalobkyne na doplnenie uviedol, že žalobkyňa telefonicky komunikovala so žalovanou, osobne s konateľom spoločnosti, a to ohľadom nevyplatenia mzdy, písomne ho nevyzývala na vyplatenie neuhradenej mzdy. Stále mala dôveru v spoločnosť, v ktorej pracovala. Domnievala sa, že jej mzda bude vyplatená, i keď s nejakým omeškaním. Keď jej nebola mzda vyplatená, požiadala zamestnávateľa o ukončenie pracovného pomeru. V zmysle písomnej pracovnej zmluvy bolo medzi zmluvnými stranami dohodnuté, že mzda jej bude vyplácaná na bankový účet, pričom priamo v pracovnej zmluve v bode 9.2 je uvedené, že zmena pracovnej zmluvy je možná len písomnou formou. Preto pokiaľ tvrdí žalovaný, že žalobkyni vyplácal niektoré časti mzdy alebo náhradu mzdy v hotovosti, mohol tak spraviť len po písomnom dodatku k pracovnej zmluve. Žalobkyňa nikdy nežiadala žalovaného o vyplatenie mzdy v hotovosti, výplatu mzdu v hotovosti žalovaný uvádza ako účelovú obranu, pričom sa snaží preukázať vyplatenie mzdy zaúčtovaním hotovostných položiek v účtovnom denníku, v účtovnej knihe, pričom reálne vyplatenie sumy je druhá vec. Podľa názoru právneho zástupcu žalobkyne, pokiaľ mala byť vyplatená v hotovosti mzda, napr. v septembri, mala byť zaúčtovaná v septembri. Za mesiac august v účtovnom denníku nie je zaúčtovaná žiadna hotovostná mzda.

7. Svedok G. Y. vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že bol jedným z troch konateľov žalovanej spoločnosti od konca roku 2019 do začiatku roku 2021, v tom čase p. žalobkyňa už nemala žiaden vzťah k spoločnosti. Pokiaľ ide o uhrádzanie mzdy p. žalobkyni, pokiaľ bol konateľom spoločnosti, žalobkyňa ho nikdy nekontaktovala ohľadne úhrady mzdy, s pani žalobkyňou sa stretol len jeden krát na stretnutí v Žiline v kancelárii ako jeden z konateľov spoločnosti, kde v jeho prítomnosti p. žalobkyňa prevzala finančnú hotovosť, svedkovi bolo oznámené, že ide o vyplatenie mzdy p. žalobkyni spätne za 3 - 4 mesiace. Bolo to koncom septembra 2019 za prítomnosti p. L.. Nevidel množstvo peňazí, tieto boli v obálke, ale bolo mu povedané, že ide o viac ako 1.000,- eur. Keďže videl na stole obálku s väčším množstvom peňazí tak sa opýtal, čo sú to za peniaze, viac sa o túto záležitosť nezaujímal.

8. Svedok X. L. počas trvania pracovného pomeru pani žalobkyne u žalovanej pôsobil v pracovnej pozícii ako koordinátor pre žalobkyňu plánoval jej cesty, zakupoval cestovné lístky. S pani žalobkyňou sa stretol osobne za prítomnosti konateľa spoločnosti p. Kunsta a p. Y. v kancelárii v Žiline, kde jej bola odovzdaná hotovosť cez 3.000,- eur, išlo o vyplatenú mzdu pre p. žalobkyňu, podpísala výdavkové doklady a odišla. Predmetné doklady však nie sú k dispozícii. Išlo o vyplatenie mzdy za mesiace jún, júl, august 2019. Pani žalobkyňa ho nikdy nekontaktovala po ukončení spolupráce ohľadne nevyplatenej mzdy alebo časti mzdy. Pokiaľ aj v pracovnej zmluve bolo dohodnuté vyplácanie mzdy na účet, bežne sa vyplácala mzda v hotovosti z dôvodu, že pokiaľ boli nejaké exekúcie, bola výhodnejšie pre zamestnancov vyplácanie mzdy v hotovosti. Peniaze pre p. žalobkyňu boli vybrané z trezoru, vybral ich p. U., dal do obálky a táto bola odovzdaná p. žalobkyni. o vyplatenie mzdy v hotovosti požiadala samotná žalobkyňa, bola to bežná prax v spoločnosti. V takom prípade stačila ústna žiadosť o vyplatenie mzdy v hotovosti, nepožadoval sa žiaden písomný doklad, keď komunikácia s opatrovateľkami bola pomerne zložitá, nakoľko boli v zahraničí, komunikovali buď emailom, telefonicky, cez whatsapp.

9. V rámci dokazovania sa súd oboznámil s obsahom listín založených v spise, pričom zistil a ustálil nasledovný skutkový a právny stav:

Žalobkyňa pracovala u žalovaného na základe pracovnej zmluvy zo dňa 01.04.2019 (č.l.117-121 spisu) na pozícii „Opatrovateľ seniorov a pomocník v domácnosti, podporné práce v marketingu“, s dňom nástupu do práce 08.04.2019. Za vykonanú prácu bola dohodnutá hodinová mzda 4,1846 eur/ brutto/hodina (čl. IV. bod 4.1 Zmluvy), pričom mzda zamestnanca je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do 25. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Zamestnávateľ so zamestnancom sa dohodli, že zamestnávateľ bude poukazovať zamestnancovi mzdu na účet určenú zamestnancov v záhlaví tejto Zmluvy. Zmenu účtu sa zamestnanec zaväzuje okamžite písomne oznámiť zamestnávateľovi. V prípade porušenia uvedenej povinnosti zamestnávateľmi nesie zodpovednosť za omeškanie vyplatenia mzdy (čl. IV. bod 4.2 Pracovnej zmluvy). Pracovný pomer žalobkyne bol ukončený Dohodou oboch zmluvných strán ku dňu 21.10.2019 (č.l.9 spisu). Uvedené medzi stranami nebolo sporné, rovnako nebolo sporné, že za mesiac apríl 2019 zamestnávateľ poukázal na účet žalobkyne platbu 964,62 eur dňa 30.05.2019 (č.l.10 spisu), za mesiac máj 2019 poukázal na účet

žalobkyne platbu vo výške 253,42 eur dňa 01.07.2019 a platbu 328,50 eur dňa 09.07.2019 (č.l.11 spisu). Podľa predložených výplatných pások za mesiac 06/2019 prislúchala žalobkyni mzda vo výške 569,51 eur (č.l.13 spisu), za mesiac 07/2019 vo výške 1.299,41 eur (č.l.14 spisu), a za mesiac 08/2019 mzda vo výške 1.302,25 eur (č.l.15 spisu). Žalobkyňa v podanej žalobe tvrdí, že mzdy za mesiace 06/2019, 07/2019 a 08/2019 v celkovej výške 3.171,17 eur jej neboli vyplatené, na podporu svojich tvrdení predložila súdu Dohodu o skončení pracovného pomeru, výpis z účtu o zaplatení mzdy za mesiac 04/2019 a 05/2019 ako aj výplatné pásky za mesiace 06/2019 až 08/2019 ako aj emailovú korešpondenciu z 18.10.2019 (č.l.9/rub spisu), z obsahu ktorej vyplýva, že jej zamestnávateľ zašle „sľúbené ukončenie“, v priebehu dňa bude hotová posledná výplatná páska takže v pondelok maximálne v utorok bude mať svoje peniaze. Žalovaný na svoju obranu tvrdil, že mzdy v stanovenej výške za mesiac 06/2019, 07/2019 a 08/2019 boli žalobkyni uhradené v hotovosti, a to pri osobnom stretnutí v Žiline za prítomnosti p. L. a p. Y.a, čo právny zástupca žalobkyne poprel. Žalovaný na podporu svojich tvrdení predložil účtovný denník za obdobie od 01.01.2019 do 31.12.2020 (č.l.53-67 spisu), ako aj hlavnú účtovnú knihu ku dňu 01.01.2020 (č.l.68-71 spisu) s tým, že účtovníctvo viedla externá firma, a to na základe Zmluvy o poskytovaní účtovných služieb (č.l.86-90 spisu), Zmluvy o poskytovaní účtovných služieb zo dňa 01.05.2020 ( č.l.90-91 spisu). Zároveň poukázal i na počet zamestnancov, ktorým boli mzdy uhrádzané (či už na účet alebo v hotovosti) registrovaných v mesiacoch 06/2019, a to 5 zamestnancov (č.l.115 spisu), v mesiaci 07/2019 bolo registrovaných 5 zamestnancov (č.l.101 spisu), v mesiaci 08/2019 registrovaní 3 zamestnanci, vrátane žalobkyne (č.l.102 spisu), zároveň pripojil i výplatné pásky registrovaných zamestnancov za rozhodné obdobie, ako aj zápočtový list žalobkyne (č.l.125 spisu), potvrdenie o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti za rok 2019 (č.l.124 spisu), ktoré dokumenty boli žalobkyni doručené, ich obsah žalobkyňa, respektíve jej právny zástupca nenamietal ani nespochybňoval. Zároveň žalovaný poukázal na SMS korešpondenciu so žalobkyňou v období od 28.09.2019 do 30.06.2021 (č.l.104-108 spisu).

10. Podľa , , zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu. Mzda je peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda) poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Za mzdu sa nepovažuje najmä náhrada mzdy, odstupné, odchodné, príspevok na stravovanie podľa <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2001/311/20220401> a <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/20220401>, cestovné náhrady vrátane nenárokových cestovných náhrad, príspevky zo sociálneho fondu, príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, príspevky na životné poistenie zamestnanca, výnosy z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií, daňový bonus, náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, doplatky k nemocenským dávkam, náhrada za pracovnú pohotovosť, peňažná náhrada podľa <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/20220401> a iné plnenie poskytované zamestnancovi v súvislosti so zamestnaním podľa tohto zákona, osobitných predpisov, kolektívnej zmluvy alebo pracovnej zmluvy, ktoré nemá charakter mzdy. Za mzdu sa tiež nepovažuje ďalšie plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi zo zisku po zdanení.

Podľa , mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nedohodlo inak. Na žiadosť zamestnanca musí mu byť mzda splatná počas dovolenky vyplatená pred nastúpením dovolenky. Pri skončení pracovného pomeru vyplatí zamestnávateľ zamestnancovi mzdu splatnú za mesačné obdobie v deň skončenia pracovného pomeru, ak sa nedohodli inak, najneskôr však v najbližšom výplatnom termíne nasledujúcom po dni skončenia pracovného pomeru.

11. V prejednávanej veci ide o pracovnoprávny spor medzi bývalou zamestnankyňou (žalobkyňou) a žalovaným ako bývalým zamestnávateľom o vyplatenie mzdy za vykonanú prácu v mesiacoch 06/2019

- 08/2019, v celkovej výške 3.171,17 eur. I v tomto spore zaťažuje sporové strany bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno, t.j. povinnosť predložiť dôkazy na preukázanie vlastných tvrdí. Žalobkyňa tvrdí, že za uvedené mesiace jej nebola vyplatená mzda, v tomto prípade dôkazné bremeno zaťažuje žalovaného ako zamestnávateľa, aby preukázal, že si svoju povinnosť vyplývajúcu z pracovnoprávneho vzťahu splnil. Žalovaný uvedené preukazuje prostredníctvom výpovede konateľa, výpovede svedkov pána Y. a pána L. ako aj predloženými listinnými dôkazmi (výplatné pásky, účtovný denník, hlavná účtovná kniha, počet registrovaných zamestnancov v rozhodnom období a ich výplatné pásky). Žalovaný tvrdí,

že napriek dojednaniu v pracovnej zmluve o poukazovaní mzdy na osobný účet žalobkyne, ktorá za mesiace 04/2019 a 05/2019 bola vyplatená na osobný účet žalobkyne, na žiadosť žalobkyne jej mzdu vyplatil v hotovosti, čo žalobkyňa popiera, výdavkový doklad, ktorý by preukazoval vyplatenie žalovanej sumy nebol predložený (podľa vyjadrenia žalovaného bol vystavený a podpísaný pani žalobkyňou, ale tento sa z dôvodu zmeny externej účtovnej firmy nepodarilo dohľadať). Z predložených účtovných dokladov je zrejmé, že zamestnancom boli uhrádzané mzdy na účet (označené ako výplata miezd zamestnancom), napríklad žalobkyni dňa 01.07.2019 vo výške 253,72 (časť mzdy za 05/2019) a 09.07.2019 vo výške 328,50 eur (doplatok za 05/2019), ako to vyplýva z účtovného denníka (č.l.56-57 spisu), taktiež boli mzdy uhrádzané hotovostne, označené v účtovnom denníku ako „hotovostné mzdy“. Plnenie žalovaného na základe pracovnej zmluvy žalobkyne za vykonanú prácu pozostávalo z dojednanej hodinovej mzdy ako aj z cestovných náhrad vyúčtovaných v zmysle , pričom cestovné náhrady sa nepovažujú za mzdu (, druhá veta ), teda z uvedená zložka nepredstavuje zdaniteľný príjem zo závislej činnosti, ani z nej zamestnávateľ neodvádza povinné odvody do zdravotnej a sociálnej poisťovne. (viď tzv. Ročné zúčtovanie dane z príjmu žalobkyne za rok 2019 - č.l. 124 spisu).

12. Vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že tvrdenia žalobkyne o nevyplatení mzdy za obdobie mesiacov 06/2019 až 08/2019 v celkovej výške 3.171,17 eur bolo vyvrátené dôkazmi označenými žalovaným - výpoveď strany sporu, svedkov, predloženými listinami, pričom súd hodnotil dôkazy nielen jednotlivo, ale aj vo vzájomnej súvislosti s ostatnými vykonanými dôkazmi s prihliadnutím na všetko, čo počas konania vyšlo najavo. Výpovediam žalovaného a svedkov korešpondujú aj ostatné v konaní vykonané dôkazy, konkrétne listiny - záznamy v účtovnom denníku, hlavná účtovná kniha za rozhodné obdobie, preukazujúce odvody poistného do zdravotnej poisťovne a do sociálnej poisťovne, daňové odvody zo mzdy zamestnancov žalovaného (vrátane žalobkyne) za celé obdobie trvania pracovného pomeru, ďalej už spomínané Potvrdenie o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti za rok 2019, zápočtový list žalobkyne (č.l.125 spisu).V rozpore so skutočnosťami zistenými z týchto dôkazov je potom tvrdenie žalobkyne o nevyplatení mzdy za rozhodné obdobie, ktoré je predmetom sporu. Žalobkyňa napriek svojmu tvrdeniu v žalobe nepredložila žiaden dôkaz o tom, že sa svojich nárokov na mzdu voči žalovanej domáhala. Žalovaným predložená SMS komunikácia (č.l.104 - 108 spisu za obdobie od 28.09.2019 do 30.06.2021) , ktorá trvala aj po skončení pracovného pomeru nenasvedčuje tomu, že by žalobkyňa nemala uspokojené nároky na mzdu za sporné obdobie. Komunikácia prebiehala v prívetivom duchu, bez akýchkoľvek požiadaviek žalobkyne na výplatu mzdy, jediná informácia (dotaz žalobkyne) týkajúca sa platby je obsiahnutá v SMS správe z 17.02.2021, čo vysvetlil žalovaný, že sa jednalo sa výplatu dohodnutej sprostredkovateľskej provízie. Žalovaná sa nariadených pojednávaní nezúčastnila, z pracovných dôvodov, jej právny zástupca netrval na jej výsluchu, takže toto tvrdenie žalovaného nebolo žalobkyňou sporované. Pokiaľ žalobkyňa tvrdí v žalobe, že sa domáhala vyplatenie svojich mzdových nárokov, na preukázanie tohto tvrdenia nepredložila žiaden dôkaz. Rovnako je nepochopiteľné, pokiaľ žalobkyni nebola vyplatená mzda za tri mesiace, že naďalej u žalovaného pracovala, neiniciovala žiadne konanie voči žalovanému z dôvodu nevyplatenie mzdy. So žalovaným bola až do 06/2021 v kontakte, až v mesiaci 11/2021 si uplatnila nárok na nevyplatenú mzdu na súde, podaniu žaloby nepredchádzala ani predžalobná výzva na plnenie.

13. Po vykonanom dokazovaní súd teda ustálil, že žalovaná v konaní uniesla dôkazné bremeno na preukázanie svojej obrany o vyplatení mzdy žalobkyni, z ktorého dôvodu žaloba nemohla byť úspešná. Žalovaný preukázal uspokojenie nároku žalobkyne, preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

14. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ust. a priznal žalovanému, ktorý bol vo veci úspešný, právo na náhradu trov konania vo výške 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom súde Ružomberok. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline.

Podľa , sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa , 1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. 3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa , prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.