Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21C/63/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad v konaní pred sudkyňou Mgr. Ninou Kollárovou v právnej veci žalobcov: 1/ I. G., S.. E., F.. XX.XX.XXXX, T. P. Č.. XXX, XXX XX P., štátny občan SR, 2/ D. G., F.. XX.XX.XXXX, T. P. Č.. XXX, XXX XX P., štátny občan SR, obaja zastúpení: Mgr. Juraj Berčo, advokát, Zimná 59, 052 01 Spišská Nová Ves proti žalovanej: I. E., S.. E., F.. XX.XX.XXXX, T. A.. J. XXXX/XX, XXX XX H., štátny občan SR, zastúpenej: JUDr. Oľga Lišková, advokátka, Štefánikova 882/39, 058 01 Poprad, o určenie vlastníckeho práva s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanej p r i z n á v a voči žalobcom právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobcovia sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 25.04.2012 domáhali určenia, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXX k. ú. P. a to pozemku parcela č. C-KN XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 692 m2, pozemku parcela C-KN XXXX/XX- orná pôda o výmere 96 m2 a pozemku parcela C-KN XXXX/XXX - orná pôda o výmere 269 m2 v celosti. Zároveň si uplatnili náhradu trov konania.

2. Žalobcovia žalobu odôvodnili nasledujúcimi skutočnosťami. Žalovaná je toho času vedená ako vlastníčka nehnuteľnosti zapísaných na liste vlastníctva č. XXX k. ú. P. a to pozemkom parcela č. C-KN XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 692 m2, parcela C-KN XXXX/XX- orná pôda o výmere 96 m2 a parcela C-KN XXXX/XXX - orná pôda o výmere 269 m2. Vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam nadobudla darovacou zmluvou vedenou Správou katastra H. pod č. R. XXXX/XXXX, ktorej účinky nastali dňa 28.04.2009, od svojej mamy I. E., S.. K., F.. XX.XX.XXXX, ktorá je zároveň mamou žalobkyne 1. I. E., mama žalobkyne 1 a žalovanej vlastnícke právo k týmto pozemkom nadobudla titulom vydržania, o čom vyhotovila notárka Mgr. Oľga Piskoríková notársku zápisnicu. I. E. pri spísaní Osvedčenia o vydržaní opomenula niekoľko podstatných právnych skutočností, ktoré podľa názoru žalobcov robia osvedčenie o vydržaní absolútne neplatným právnym úkonom. Ako je uvedené v samotnom osvedčení, tieto pozemky sú tzv. domovými parcelami, teda buď na nich je priamo postavená stavba, rodinný dom súp. č. XXX na parcele C-KN č. XXXX/XX alebo sú priľahlými pozemkami k tejto parcele a užívajú sa ako dvor k rodinnému domu súp. č. XXX. Vlastníkmi rodinného domu súp. č. XXX boli najneskôr od roku 1999 zapísaní aj na liste vlastníctva č. XXX žalobcovia, pričom toto vlastníctvo nadobudli na základe potvrdenia o pridelení súpisného čísla po tom, čo im bol darovaný práve I. E. a jej dnes už nebohým manželom D. E.. Práve žalobcovia minimálne od roku 1999 užívali rodinný dom súp. č. XXX spolu s priľahlými pozemkami ako svoj vlastný a teda práve oni vydržaním

nadobudli vlastnícke právo k týmto pozemkom. Na základe listiny o pridelení súpisného čísla zo dňa 22.01.1999 bol podaný na Správu katastra v H. návrh na záznam, ktorým boli žalobcovia zapísaní ako vlastníci rodinného domu súp. č. XXX. Žalovaná podľa názoru žalobcov zneužila vek I. E., presvedčila ju o potrebe spísania notárskej zápisnice o vydržaní, aby následne I. E. obratom darovala tieto nehnuteľnosti žalovanej. Pritom práve žalobcovia venovali svoje celoživotné úspory a námahu do rodinného domu súp. č. XXX s priľahlými pozemkami, pretože sa ešte za života otca D. E. dohodli s rodičmi žalobkyne 1, že dom aj pozemky budú patriť výlučne im. Žalovaná sa o dom ani o pozemky nijak nestarala, nejavila o nich žiadny záujem. Jej jediným záujmom podľa žalobcov je tieto nehnuteľnosti speňažiť a mať z nich majetkový prospech. Potvrdením tohto je aj skutočnosť, že v dedičskom konaní po neb. D. E., otcovi žalobkyne 1 a žalovanej, ktorého účastníkom okrem nich bola aj I. E., vdova po nebohom D. E., žiaden z účastníkov nepožadoval poňať do dedičstva jednak rodinný dom súp. č. XXX a jednak domové parcely. Všetky strany akceptovali, že tieto nehnuteľnosti v danom čase vlastnia žalobcovia. Žalobcovia platili až do roku 2009 daň z domovej parcely, ktorá v tom čase bola známa o výmere 499 m2. Žalovaná ani jej právna predchodkyňa nemali žiadny záujem o úhradu dane z nehnuteľnosti z týchto parciel. Preto nemôže byť pravdivé prehlásenie pani I. E. o tom, že po smrti manžela sama užívala tieto pozemky a nikto sa nedomáhal ich vlastníctva alebo vydania. Ako doklad pripojili žalobcovia platobný výmer Obce P. za rok 2009. Zároveň k žalobe pripojili aj geometrický plán na oddelenie pozemkov a určenia práv k nehnuteľnostiam, ktorý vyhotovila dňa 15.12.1998 O.. L. J.. Geometrický plán a vlastnícke práva z neho vyplývajúce však neboli v danom čase zapísané do katastra nehnuteľnosti. Až v roku 2009 právna predchodkyňa žalovanej použila základ práve z tohto geometrického plánu, kde však už ako vlastník figuruje ona. Ďalej žalobcovia predložili ako dôkaz Zmluvu o dielo č. XX/XX, kde objednávateľom zhotovenia plynovej prípojky je žalobca 2. Plynová prípojka prechádza cez pozemok - parcelu C-KN č. XXXX/XX. Cenu za dielo hradili žalobcovia. Stavebníkmi plynovej prípojky cez parcelu C-KN č. XXXX/XX boli práve žalobcovia. Z uvedeného je zrejmé, že I. E. zamlčala podstatné skutočnosti o užívaní daných pozemkov a obišla tak právo žalobcov k týmto pozemkom. Vyhlásenie o vydržaní vo forme notárskej zápisnice tak nemôže byť platným právnym úkonom, keďže obchádza zákon v tom zmysle že vlastníkmi týchto parciel mali byť žalobcovia. Ďalším samostatným dôvodom, pre ktorý musí byť vyhlásenie o vydržaní vykonané právnou predchodkyňou žalovanej neplatné je skutočnosť, že absolútne opomína práva dedičov po neb. D. E., medzi ktorých patrí aj žalobkyňa 1. Naliehavý právny záujem vidia v tom, že opísaným konaním jednak žalovanej a jej právnej predchodkyne nastal skutkový stav, kedy žalobcovia prišli o vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré predtým nadobudli vydržaním.

3. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe uviedla, že žalobcovia nie sú aktívne legitimovaní a žalovaná nie je pasívne legitimovaná, nakoľko v dobrej viere nadobudla nehnuteľnosti darom od svojej matky. Poukázala na konania vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 13C/158/2008 a 21C/70/2010. Tvrdenia žalobcov nie sú pravdivé, zamlčujú dôležité právne skutočnosti, nakoľko v súdnom spore vedenom pod sp. zn. 13C/158/2008 bolo právoplatne rozhodnuté, že I.T. E., darkyňa pozemkov, je spoluvlastníčkou rodinného domu súp. č. XXX v obci P. a to v jednej polovici k celku a o druhú polovicu rodinného domu je vedený na tomto súde spor pod sp. zn. 21C/70/2010. V právoplatne skončenom spore bolo preukázané, že žalobcovia si svojvoľne dali zapísať predmetný rodinný dom do svojho bezpodielového spoluvlastníctva, ako aj sami uvádzajú, na základe listiny o pridelení súpisného čísla. Z uvedeného súdneho spisu tiež vyplýva, že žalobcovia neboli v ničom dobromyseľní, nekalým spôsobom pripravili rodičov žalobkyne 1 o rodinný dom, ktorý rodičia svojpomocne postavili ešte v roku 1962 samozrejme bez účasti žalobcov. Rovnako nepravdivé je aj tvrdenie žalobcov, že až do roku 2009 oni platili dane z pozemkov, o čom prikladajú platobný výmer obce P. č. XXX/XXXX. I. E. platila dane z pozemkov až do roku 2008, v roku 2009 bol platobný výmer vystavený na meno žalobcov, nakoľko boli v KN zapísaní ako vlastníci stavby súp. č. XXX, ktorá je na pozemkoch postavená. Od roku 2010 platí dane žalovaná, nakoľko ona je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti. Poukázala na notársku zápisnicu notárky Mgr. Oľgy Piskoríkovej, ku ktorej bol predložený geometrický plán č. XX/XXXX, listy vlastníctva č. XXX, XXX, XXX, XXX I. XXX, vedené pre k. ú. P., vyjadrenie obce P., prehlásenie dotknutých spoluvlastníkov a právnych nástupcov. Žalobcovia si ani v doterajších súdnych sporoch nikdy neuplatňovali vlastníctvo aj k pozemkom, na ktorých je rodinný dom postavený. Vo vzťahu k žalobcom nie je splnená ani jedna zákonná podmienka vydržania. V žalobe úmyselne neuvádzajú, kedy boli ako bezpodieloví spoluvlastníci rodinného domu súp. č. XXX v obci P. zapísaní do KN, uvádzajú iba rok 1999. Návrh na zápis bol podaný dňa 15.01.1999 a listina o určení súpisného čísla bola vydaná až dňa 22.01.1999. Pritom už dňa 23.07.2008 podala I. E. na súd určovaciu žalobu o určenie vlastníctva k rodinnému domu súp. č. XXX v obci P.. Poukázala na čestné prehlásenie I. E. zo dňa 12.06.2008. Čestné prehlásenie bolo napísané po márnej žiadosti I.

E. voči žalobcom o zrušenie neoprávneného zápisu vlastníctva k rodinnému domu súp. č. XXX v obci P.. Žalobcovia neboli v žiadnom prípade dobromyseľní, ak až do roku 2007 zamlčovali I. E., že už v roku 1999 si bez jej vedomia a vedomia jej manžela dali zapísať vlastníctvo rodinného domu, pričom dokonca obecnému úradu žalobca 2 uviedol, že vlastníkom rodinného domu je žalobca 2 a manželka žalobkyňa 1 a že dom bol postavený v roku 1969, pričom rodinný dom bol postavený už v roku 1962.

4. Uznesením 21C/63/2012 - 45 zo dňa 20.09.2012 súd zamietol návrh žalobcov na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 21C/70/2010. Krajský súd v Prešove uznesením 18Co/120/2012 - 52 zo dňa 29.11.2012 predmetné uznesenie potvrdil.

5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcov, žalovanej, prednesom právnych zástupcov sporových strán, výsluchom ďalej uvedených svedkov a oboznámením s listinnými dôkazmi založenými v spise.

6. Žalobkyňa 1 na pojednávaniach uviedla, že s manželom sa vzali v roku 1969. Dom ešte nebol dokončený, taktiež aj pozemky boli provizórne urobené. Od roku 1969 keď tam bývali až po 70. roky pracovali s manželom a jeho bratom na tých pozemkoch. Na pozemku postavili hospodárske budovy, kde použili aj materiál, ktorý si plánovali na novostavbu. Vtedy im rodičia povedali, aby nevymýšľali, že im pomáhajú, takže neboli proti hospodárskym budovám. Keď sa v roku 1998 začala v P. plynofikácia, tak im rodičia povedali, nech zavolajú p. J.Ú., aby im vymerala pozemky, bolo to s ich súhlasom, ešte aj otec ju tam usmerňoval ako má zamerať pozemky. Postupne žalobcovia pozemok zveľaďovali, robili ploty, urobili sa chodníky od domu až k hospodárskej budove. Potom tam vysadili ovocné stromy a kríky. Cez celý pozemok sa vykopal kanál na vedenie elektriny, keďže v hospodárskej budove nebola. V rokoch cca 1976 - 1977 postavili garáž na pozemku. Potom manžel postavil veľkú železnú bránu, postavil tam udiareň, na prášenie kobercov rebrinu a taktiež stĺpy na vešanie prádla. Bola vykopaná šachta a kopal sa kanál na prívod z WC do šachty, čo robili tiež oni. Na pozemku vpredu urobil bráničku, aj záhradku okolo domu. V odpovedia na otázky žalobkyňa 1 uviedla, že si myslia, že sú vlastníkmi pozemkov na základe toho, že si dali vytvoriť geometrický plán s ich súhlasom v roku 1998 a rodičia nemali námietky, že stavali a že robili na týchto pozemkoch. Pestovali tam ešte aj zeleninu a zemiaky. Pri sadení zemiakov im mama zo zdravotných dôvodov nepomáhala, mala problémy s nohami. Väčšinou pomáhali synovia. Od roku 1998 vznikli ohľadom užívania pozemkov nezhody a to na základe toho, že manžel dostal peniaze a odvtedy to matku zmenilo, nastal zlom a začali hádky. Manžel dostal asi v roku 2007 peniaze a hneď si kúpili auto. Sestra im bola na šesťdesiatke a vznikol spor medzi nimi a sestrou, že ju nevyplatili a že si kúpili auto. Až od tohto roku začalo naliehanie matky aby žalobcovia sestru vyplatili. Do roku 2007 nemal nikto žiadnu pripomienku, že užívajú nehnuteľnosti. Pracovali okolo rodinného domu stále. Na majetku rodičov hospodárili od roku 1969, nie výlučne, ale ťažké práce robil manžel, pretože otec určite nemohol vykonávať tieto práce. Mali aj brata D., ktorý v roku 2008 zomrel, niekedy ho zavolali, ale veľmi málo. Rodičia nevládali pracovať, manžel chodil za mamu na družstvo pracovať. Bola vtedy v pracovnom pomere v Š. vo R., E. I. R. H.. Bývali v P., v H.. Je jedno, kde mali trvalý pobyt. Na ďalšom pojednávaní dodala, že pri tej plynofikácii to bolo skutočne tak, že keď ich zavolali rodičia, otec vtedy ešte žil, že im ten dom dajú a že aby aj celú plynofikáciu hradili finančne. Nakoľko dovtedy nebol dom zapísaný, aby starosta dal to na nich a že všetko budú oni hradiť. Keď sa žalobkyňa 1 starostu opýtala, čo k tomu treba, povedal, že netreba nič, lebo dom nebol napísaný na nikoho, nebolo to vysporiadané. Tak to nechali tak. Celú plynofikáciu platili už oni a žili v tom, že je to ich až do dnešného dňa. A starajú sa o všetko okolo hospodárskych budov aj pozemku. Predtým na pozemku sadili zeleninu a zemiaky, ale teraz tam manžel kosí trávu pre zajace a hydinu. Takže starajú sa o pozemky aj naďalej, akurát tam nepestujú zeleninu, ktorá sa dnes už dá kúpiť v obchode.

7. Žalobca 2 na pojednávaniach uviedol, že sa cítil ako vlastník už keď sa so žalobkyňou 1 zobrali v roku 1969, pretože od toho roku rodičia sľubovali, že im to nechajú a že to bude ich. Dom nebol dokončený, pozemky neobrobené a všetky budovy na pozemkoch postavili oni a to v presvedčení, že tieto pozemky budú ich. Na základe toho aj do toho investovali. V J. T. si mali postaviť dom, ale nebohý svokor aj s manželkou mu povedali, že nech nestavia, že to bude ich. Materiál použil do domu. Nikdy neboli problémy s tým, že tam stavali. Bolo im povedané, že ako si to urobia také to budú mať. Potom sa urobila plynofikácia, osobne boli za nimi rodičia, či sú to ochotní zaplatiť, že to je aj tak ich. Zavolali starostu lebo bol potrebný list vlastníctva, dom teda urobili na nich. Na položené otázky žalobca 2 odpovedal, že pozemky na nich nenapísali preto, lebo neboli vysporiadané. Boli aj za p. J., pretože obaja rodičia im hovorili, že si ich majú vysporiadať. Táto im

vymerala pozemky, manželkini rodičia to nenamietali. Mama bola spracovaná p. E., teda ju presvedčila, aby dala pozemky žalovanej, lebo jej tvrdila, že ju nevyplatili. Žalovaná od nich nikdy nepýtala peniaze na vyplatenie. Na ďalšom pojednávaní dodal, že od roku 1969 tam pracovali. Až v roku 1998 si ich rodičia zavolali, aj neb. D. E. aj I. E., aby urobili plyn, že im dávajú dom a pozemky. Tieto pozemky ešte neboli vysporiadané, ani list vlastníctva nebol urobený. Dali to na žalobcov, zavolali si tam starostu, bol tam aj syn, obidvaja rodičia. Povedali im, že keď urobia ten plyn, už dávno im to sľubovali, od roku 1969, ako sa s manželkou zobrali. Porobili tam stavby, opravili dom, brány, bráničky, záhrady, odpady porobili, garáže postavili, udiareň, septik, prívod vody, odpady na trikrát sa robili, chodníky sa vybetónovali spolu s nebohým bratom. Ešte aj nebohému bratovi vraveli, že to bude patriť žalobcom. Kopali 30 m kanál na elektrické vedenie do hospodárskej budovy a celkove na dome sa izby porobili, kúpeľne, stará kúpeľňa, nová, komíny sa porobili, kuchyňa sa komplet urobila od podlahy, šachty robil žalobca 2 s bratom. Všetko sa zmenilo v roku 2008.

8. Žalovaná na pojednávaniach uviedla, že v roku 1969 bývala v rodinnom dome v P.. Rodinný dom bol v tom čase urobený a obytný. Bývala tam do roku 1971, kým sa nevydala. Pozemky v tom čase užívali aj jej nebohý brat aj s otcom, v tom čase bol brat mladý, otec robil na družstve a taktiež mama bola v dobrom zdravotnom stave. Nemôže poprieť, žeby žalobcovia nepomáhali. Pozemok užívali mama, otec a jej brat. Mama stále buď ráno alebo večer plela, pred prácou a po práci, keď robila na družstve. V odpovediach na otázky žalovaná uviedla, že od roku 1969 bola reč o dome, ale že pozemky okolo domu patria žalobcom, o tom reč nebola, lebo neboli vybavené. Rodičia sa nevyjadrovali, že by pozemky patrili žalobcom. Má vedomosť o tom, že bol vypracovaný geometrický plán p. J.. Dane za pozemky platila mama. Myslí si, že je to správne, že len matka sa stala vlastníčkou. Plynofikáciu postavili žalobcovia, ale financovala to matka, sestra vybrala peniaze. Na ďalšom pojednávaní dodala, že žalobcovia sa zobrali v roku 1969, bývali u nich v P. v rodinnom dome. Dom bol postavený, aj kúpeľňa bola urobená, len sa potom začalo robiť hore poschodie. Tu rozprávajú, že robili, ale nepovedali, že kto platil stravu. Pretože mama, otec robili tiež, brat robil a žalobcovia chodili len v sobotu. V sobotu prišli, kúsok popleli, pokosili trávu, trochu porobili. Aj ona chodila do P. pomáhať cez víkendy, je pravda, že žalobcovia robili viac, lebo oni chodievali pravidelnejšie. To čo hovorí žalobca 2, to robili, ale treba povedať, že peniaze dávala mama a tiež tam robili aj mama, aj otec, aj brat. Aj teraz, keď je mama pri sestre, tak napríklad jej tiež platí, aj žalovanej platila, myslí tým napr. aj veci súvisiace so súdnymi spormi a podobne. Všetko si poplatila mama sama, teda dala peniaze jej a ona to poplatila. Mama celý čas platila inkaso v P.. Bývali tam len 8 rokov a už sa začali súdiť, teda žalobkyňa 1 sa začala súdiť, lebo oni dovtedy bývali v H.. Žalobkyňa 1/ jej povedala, keď sa rozprávali v P., že ešte 2 roky a vydržali by to. To isté povedala aj mame. V roku 2015 prišla žalobkyňa 1 k mame a chcela od nej jeden z týchto pozemkov, ktoré sú predmetom žaloby, ale mama jej odmietla ten pozemok dať. Žalobcovia prišli bývať do P. v roku 2001 po smrti otca. Žalobkyňa 1 bola opatrovateľka mamy, lebo mama má choré nohy, takže je na vozíku. Brala za ňu aj opatrovateľské. Pozemky sú už niekoľko rokov žalovanej, pretože jej ich dala mama, ale nemohli a nemôžu na tie pozemky vstúpiť, lebo ich tam nepustia. Takže napr. aj prádlo museli ísť zavesiť k susedom na dvor. Na záver žalovaná uviedla, že každý tu o niečom rozpráva a nepozerá na mamu. Mama má 92 rokov a nemá kde bývať. Rodičia by ich v živote nevydedili tak, aby jeden dostal všetko a ostatní nič.

9. Svedok D. G. pri výsluchu uviedol, že žalobkyňa 1 je jeho mama, žalobca 2 otec a žalovaná je mamina sestra. Na sporných parcelách bývali jeho starí rodičia a oni pravidelne chodili do P.. Niekedy v P. bývali, potom sa rodičia odsťahovali do H. a po rokoch sa vrátili naspäť do P.. Práce okolo domov a na týchto parcelách, keď sa jednalo o nejaké ťažšie roboty, tie vykonávali oni. Netvrdí, že všetko, pretože tam starí rodičia bývali, to je jasné. Ale keď im to zdravotný stav nedovoľoval, ťažšie práce sa naplánovali na sobotu, keď to mohli robiť oni. Samozrejme, tie ľahšie práce si aj v priebehu týždňa vedeli urobiť starí rodičia sami. Aj keď bývali ešte v H., tak napríklad vozili krmivo pre zvieratá aj v týždni. Potom už keď bývali v P., tak sa už vykonávalo priamo. Keď sa robila plynofikácia v P., starý otec ešte žil, bolo to v roku 1998. Oni tam už bývali a prišiel starosta, ktorý chcel poriešiť, keď sa robí plyn, aby boli listy vlastníctva v poriadku. Pýtal sa rodičov, čo s tým domom a všetkým, čo s tým súvisí, bude. Starí rodičia jednoznačne povedali, že dom bude jeho rodičov, nech si to oni poriešia ako chcú. Podpísali sa nejaké listiny, začali sa robiť prípojky, nejaké výmery, všetko na náklady jeho rodičov. Odvtedy tam boli a priebežne sa všetko robilo. Aj čo sa týka hospodárstva, tam sa potom stromy, kríky menili, sadili. Pokiaľ ide o odchod rodičov z P. C. H., to bol svedok ešte malý chlapec, takže presný rok uviesť nevie a vtedy rodičia sa odsťahovali z P. C. H., ale definitívne po tom, keď sa robila tá prípojka, sa situácia obrátila a už ostali natrvalo v P..

Po smrti starého otca v roku 2000 sa rodičia definitívne rozhodli, že sa vrátia z H. C. P.. Už si všetky záležitosti ďalej zariaďovali rodičia, starí rodičia do toho už nezasahovali. Na otázku, za akým účelom išli v roku 2001 bývať rodičia do P. svedok uviedol, že nie v roku 2001, išli tam skôr, mama určite, lebo stará mama mala zlý zdravotný stav, tak už tam chodili. Svedok podnikal v doprave, takže on tam bol definitívne ešte skôr ako rodičia, lebo tam parkoval aj s autami na dvore. Tak sa to proste bralo, že hospodária. Lebo sa gazdovalo a len jeho rodičia pomáhali, keď sa gazdovalo, aj čo sa týka prípravy dreva, krmiva, lebo to sa na ich autách vozilo. V hospodárskej budove sú stále hospodárske zvieratá, hospodári tam jeho otec. Hospodárilo sa stále, aj v tom roku 2000, keď zomrel starý otec. Nebol tam prihlásený na trvalý ani prechodný pobyt, ale fakticky tam býval.

10. Svedok Ľ. G. pri výsluchu uviedol, že žalobcovia sú jeho rodičia a žalovaná je sestra jeho mamy. Starí rodičia celý život vraveli, že všetko bude patriť jeho rodičom. Chodili tam každý víkend, dvakrát do týždňa, takže vedia najlepšie posúdiť, ako to tam fungovalo. Všetko čo bolo potrebné robiť, robili oni traja, nikto iný tam nechodil. Ani jedna sestra, ani druhá sestra. Oni chodili len keď bolo treba gratulovať alebo bola zabíjačka. Či išlo o odpady, plynofikáciu, všetko okolo domu robili oni. Čo si pamätá, tak od mala tam chodili cez víkendy robiť. V odpovediach na položené otázky svedok uviedol, že čo sa týka vlastníctva k pozemku okolo domu, kde bývajú rodičia, pokiaľ vie, starí rodičia vždy vraveli, že toto bude patriť T. I. D., nech robia na tom ako na svojom. Rodičia mali stavať dom a nestavali ho len preto, že starí rodičia povedali, že aby nestavali, že toto bude ich dom. A všetok materiál čo bol pripravený na stavbu nového domu, sa použil do tohto domu na prerábky. Okrem jeho mamy a dvoch dcér mali starí rodičia ešte syna. Starý otec tiež pomáhal, robili spoločne. Na otázku, či syn D. nepomáhal pri dome, svedok uviedol, že boli rodina, robili všetci spoločne. Ale čo sa týka jednej sestry, druhej sestry, nechodili pomáhať ich synovia. Vždy sa išlo niečo robiť, keď prišli oni. Keď neprišli, nerobilo sa nič.

11. Svedok J. G. pri výsluchu uviedol, že žalobcovia sú jeho rodičia a žalovaná je jeho teta, mamina sestra. Čo sa týka samotných parciel, záhrad, pozemkov k domu, čo si pamätá, pravidelne chodili do P., obhospodarovali pozemky, pomáhali pri budovaní chodníkov, robili sa šachty, kopal sa kanál na kábel do stodoly, robili sa šachty v prednej časti pri dome, odpadová šachta, ploty. Taktiež sa podieľali na orbe pozemkov, obrábaní tých pôd, sadení stromov, kríkov, chovali sa hospodárske zvieratá, budovala sa hospodárska budova. Taký podiel na tom mal jeho otec, keďže bol zručný, fyzicky schopný a samozrejme sa roky plánovalo, že sa bude stavať nový dom. Otec si zadovážil materiál. Neskôr starí rodičia prehovárali jeho rodičov, aby nestavali nový dom, aby sa zveľaďoval radšej rodičovský dom v P.. Samozrejme, postupom času otec investoval aj tam prostriedky, pomáhal mu jeho brat - murár, t. č. nebohý. Oni ako deti postupne ako rástli, pomáhali rodičom aj starým rodičom. Choval sa hospodársky dobytok, chodili pravidelne kosiť seno, zvážať seno. Mali autá, na ktorých zvážali seno, príp. drevo, keďže sa kúri drevom v dome. Potom rezali, káľali to drevo a ukladali drevo pri dome v stodole. Tieto činnosti vykonávali pravidelne, každú sobotu, podieľali sa v prípade potreby aj v týždni. Menšie práce si urobili aj starí rodičia, keďže boli doma, myslí tým ľahšie práce, lebo na tie ťažšie práce boli pripravení oni. Brali ako fakt, že tam idú. Čiže tam trávili piatok, sobotu, nedeľu, teda každý víkend, ešte aj cez prázdniny. Otec vozil krmivo z pivovaru, svedok chodil často šrotať. Maľovali, čistili ploty pravidelne. Hospodárska budova sa obíjala doskami, zatepľovalo sa to, postupne sa to stále opravovalo, zveľaďovali, stavali sa kurníky, otec zrekonštruoval maštaľ, keďže sa choval hovädzí dobytok, ošípané. Neskôr mali aj kone. A dodnes sa ešte chová a pestuje. Na položené otázky svedok uviedol, že pozemky v tom čase nepatrili nikomu, nebolo to prepísané, ošetrené. Ale starí rodičia chceli a priali si, aby dom a pozemky patrili jeho rodičom a potom samozrejme im, keďže sa o to starali. Na otázku, či starí rodičia urobili aj nejaký úkon, aby to rodičom patrilo a či by vedel časovo zaradiť ten úkon, svedok uviedol, že bolo to obdobie na konci roku 1998, kedy sa zavádzala plynofikácia v dome a potrebovali sa určiť vlastníci, aby to sedelo po právnej stránke, lebo musí tam byť uvedený vlastník. A tak starí rodičia trvali na tom a chceli, aby to bolo napísané na jeho rodičov.

12. Svedkyňa Q. H., S.. E. pri výsluchu uviedla, že i keď sú menovci, nie je v príbuzenskom vzťahu ani so žalobcami ani so žalovanou. Bývali spolu v jednom dvore s rodičmi žalobcov, s E.. Svedkyňa mala 10 rokov, keď sa suseda vydala do ich dvora. Potom sa rozhodli, že postavia nový dom. Susedia ich predbehli, trošku skôr postavili. Nikdy nemali žiadne spory. Vie tie vzťahy, ako stavali, čo stavali, ako sa robilo. Oni išli asi rok skôr bývať a svedkyňa potom. Keď sa T. vydala, tak už dom bol postavený, ale záhradka ešte nebola, nestačili to spraviť. Spoločne pán E., mladý E., G. D., ktorý bol od fachu, porobili záhradky, nejaký čas tam aj bývali a potom odišli bývať do H.. Suseda bola veľmi pracovitá, robila na

družstve a oni z toho H. chodili každý piatok, veľmi dobre vychádzali, porobili záhradky, chlapci tam rástli, radi tam chodili. Svedkyňa tam chodila, dobre vychádzali do určitého času. Suseda bola pracovitá, ale nakoľko potom ochorela, boleli ju nohy, tak nemohla tak robiť v záhradke a chcela, aby T. to robila. Ona nemala k tomu vzťah. A tam došlo ku konfliktom. Už aj menej tam chodila, lebo bolo zle. Pán E. potom zomrel, mladý D. zomrel, teda brat, takže oni potom prišli bývať z H., teda bývali tam, už keď D. zomrel. Nakoľko už zle vychádzali, tak suseda odišla k dcére U. do H.. A to bolo zle, lebo D. mal voľnosť, rád si vypil a keď slávil päťdesiatku, tak zomrel. Potom chcela pani E., že by vyplatila T. U. nejaké peniaze, nemohli sa dohodnúť, ona ich nechcela vyplatiť. Nevie o tom nič bližšie, len vie, že vyplatiť ich nechcela. Suseda sa jej sťažovala, že ani o záhradku nemá záujem a ani peniaze nechce U. vyplatiť, pritom je to vdova s tromi deťmi. U. málo chodila, lebo mala sa čo obracať, ale prišla, keď bola väčšia robota. U. je pracovitá. E. robiť nechodila, lebo ona je v J. R.. Suseda bola veľmi pracovitá, obdivovala ju, lebo robila aj na družstve a do záhrady chodila už o 4.00 hod. ráno. Keby bola T. U. vyplatila, nemuseli tu dnes byť, lebo E. pôvodne nechcela. Ale potom teta urobila nejaké papiere na bývalom mestskom národnom výbore, bývalý starosta dal, tak prišla raz, aby svedkyňa išla preňho. Tak ho bola volať, aby prišiel o ten papier a už bolo. E. bolo smutno, že ju ani nepýtali, že či chce či nechce. Nevie, o čo sa tam jednalo. Žalobcovia už majú dom prepísaný bez toho, aby suseda a sused vedeli, to nevie ako sa mohlo stať. Lebo vie, že suseda o tom nevedela. Na položené otázky svedkyňa uviedla, že nevie, či si mohli žalobcovia myslieť od kedy sa zobrali, že ten dom a pozemky patria im, len vie, že suseda chcela, aby pomohli U., aby ju vyplatili. Na pozemkoch, na dvore, v záhrade a okolo zvierat môže povedať, že E. robili, D. robil, G.I. D. robil, chlapci boli malí a ako dorastali, možno aj oni robili. Rozumeli si veľmi so starým otcom tí chlapci, T. nerobila.

13. Svedkyňa E. U. pri výsluchu uviedla, že žalovaná aj žalobkyňa 1 sú sesternice jej nebohého manžela. Ona je suseda žalobcov. Vídala I. E., že ráno keď sa rozvidnievalo, už kopali a pleli. A keď bolo 6.30 hod., už mali chlieb v ruke, to boli raňajky a šli na družstvo. Z družstva rovno do záhradky, bez obeda, lebo jej ostalo ešte od rána doplieť. To bola ich práca, od apríla do októbra, kým sa všetko nepovyberalo, nespratalo. Keď neplela ona, tak kázala svojmu manželovi alebo synovi. Manžel aj syn sú už po smrti. Ako susedia mali veľmi dobré vzťahy, kým neprišiel problém, aký prišiel. Potom, keď susedu začali kolená bolieť, tak už stále menej a menej z tej pôdy nechávali, lebo už nevládali robiť a plieť. Ale niekedy ešte išla, lebo ju to zaujímalo a mala radosť z toho, keď videla, že je to opleté a očistené. Ešte mali aj vpredu záhradku, tú kopali už aj o jednej nohe a o palici. Teraz je to všetko nechané tak. Z jednej záhrady lúka, z druhej tiež lúka. Sem-tam v sobotu bolo počuť žalobkyňu 1 aj chlapcov, ale či kopali či nekopali, to nevie. A jej muž povedal, že „pozri, cetka už kopú“. Lebo pani E. nečakala na sobotu alebo nejakú príležitosť, ale robila stále, lebo to je robota na každý deň. Svedkyňa tam prišla bývať v roku 1965 a pani E. s manželom prišli asi rok - dva za nimi, asi v roku 1967. Presne roky si až tak nepamätá. To boli nové domy postavené. Zo začiatku, keď tam prišli bývať, boli tam len lúky, stavebný materiál. Takže oni aj E. si to obrobili. Pani E. mala deti - I.Ž., E., I. a syna D.. Nenavštevovali sa, porozprávali sa z dvora na dvor, ale veľa času nebolo. Svedkyňa mala malé deti, mala čo robiť. Žalobkyňa 1 odišla bývať do Popradu, ostala tam ešte E. P.Á., to je dcéra pani E. a syn D.. Dcéra E. sa odsťahovala do J. R., syn D. zomrel a toto je ďalšia dcéra, teda myslí tým tu prítomnú I. E., ktorá býva tiež v H.. Kedy prišla pani G. bývať do P., nevie, len vie, že mala dve deti a vtedy, keď mala tie dve deti, odišli bývať do H.. Kedy sa vrátili, to presne uviesť nevie. Ako pani E. ochorela na nohy, prišli už tam bývať. Ale aký to bol rok, uviesť nevie. Predtým tam sem - tam chodili a teraz tam už bývajú. Na položené otázky svedkyňa uviedla, že nevie, či si G. mohli myslieť, že tie pozemky patria im. Nevie, z akého ohľadu by im mali patriť. Zabezpečili ich oni, pani E. s mužom, prečo by žalobcom mali patriť, to nevie.

14. Právny zástupca žalobcov v závere uviedol, že sa domáhajú určenia vlastníckeho práva žalobcov k pozemkom špecifikovaným v žalobe z dôvodu, že podľa ich názoru toto vlastníctvo nadobudli vydržaním v zmysle § 134 OZ. Najneskôr koncom roka 1998 svoje právo k týmto pozemkom bolo na nich neformálne prevedené I. E. a D. E. a to z dôvodu, že bola nutná značná investícia do plynofikácie rodinného domu stojaceho na pozemkoch, ktorú si pôvodní vlastníci sami nemohli dovoliť. Na základe toho D.F. E. I. I. E. teda neformálne previedli vlastnícke právo k pozemkom na žalobcov. Neformálne preto, lebo v danom čase ani oni sami nemali toto vlastnícke právo vysporiadané. Neformálne bol prevedený aj dom na týchto pozemkoch, o čom svedčí skutočnosť, že od začiatku roka 1999 boli žalobcovia evidovaní ako bezpodieloví spoluvlastníci tohto rodinného domu v katastri nehnuteľnosti. Po smrti D. E. v roku 2000 sa nikto z dotknutých strán, teda ani žalovaná, ani I. E., ani E. P. nedomáhali toho, aby dom a najmä predmetné pozemky boli predmetom dedičského konania po neb. D. E.. Teda žalobcovia boli v

tom, že pozemky boli na nich neformálne prevedené koncom roka 1998. Nikto ich v užívaní žiadnym spôsobom nerušil. Od roku 2001 sa aj na požiadanie I. E. žalobcovia nasťahovali do predmetného domu, kde bývajú dodnes. Tieto pozemky užívajú ako svoje vlastné. I. E. bola ako vlastníčka predmetných nehnuteľností zapísaná do katastra nehnuteľností na základe notárskej zápisnice o vydržaní z roku 2009, pričom toto vydržanie žalobcovia považujú za nekorektné v tom, že opomína akékoľvek práva žalobcov a opomína akékoľvek práva, ktoré k predmetným pozemkom počas svojho života mal D. E. st.. Z toho dôvodu aj namietajú dobromyseľnosť nadobudnutia predmetných pozemkov žalovanou darovacou zmluvou prakticky obratom po ich vydržaní I. E.. Poukázal ešte na to, že I. E. naozaj bola v tom, že v predmetnom rodinnom dome po roku 1998 má mať iba právo bývania a teda nie vlastnícke právo, čo aj sama potvrdila vo svojej výpovedi dňa 1.10.2008 v konaní 13C/158/2008. Výpovedi I.Ž. E. ako svedkyni vzhľadom na jej vek neprikladajú relevantnú váhu.

15. Právna zástupkyňa žalovanej v závere uviedla, že žalobu žiadajú zamietnuť ako nedôvodnú, nakoľko jednak žalobcovia nie sú vlastníkmi týchto pozemkov, čo už sa preukázalo pri vlastníctve k rodinnému domu a jednak im ho nikto nedal. Na vydržanie sa vyžaduje, aby držiteľ s vecou nakladal ako s vlastnou a musí byť dobromyseľný, že mu vec patrí. Žalobcovia už zasadili začiatok vydržacej lehoty do roku 1998, kedy sa v dome robila plynofikácia, ale oni tam nebývali ani nemali dôvod sa domnievať, že je dom alebo pozemky ich. Do domu sa nasťahovali v roku 2001, keď žalobkyňa 1 bola poverená opatrovaním I. E., ktorá mala problémy s nohami. Čiže prišli tam ako opatrovatelia, resp. žalobkyňa 1 ako opatrovateľka so svojím manželom a nie ako vlastníci tohto rodinného domu, aj keď už v roku 1999 si nekalým spôsobom dali zapísať tento dom ako svoj, čo sa preukázalo, že zapísali si ho neoprávnene. Žalobcovia sa odvolávajú na to, že im rodičia sľúbili, že dom bude ich. Prekrúcajú prehlásenie I. E. z roku 2010, v ktorom ona prehlásila, že hovorilo sa v roku 1999, že im dom prepíše, ak ich so synom dochovajú a jej dve dcéry vyplatia z domu. To sa ale nestalo. Čiže darovanie alebo akýkoľvek iný spôsob nadobudnutia vlastníctva žalobcami či už k domu alebo k pozemkom malo podmienku, že I. E. a jej syn D. budú mať tam doživotné právo bývania. A keďže sa toto nestalo, tak nemohlo prejsť vlastníctvo, ani žiadnym iným spôsobom nemohli byť tieto nehnuteľnosti vlastníctvom žalobcov. Teda ak vychádza z toho, že v roku 1998 im niekto dal tieto pozemky, nie je tu objektívna dobromyseľnosť. Teda až od roku 2001 v dome bývali, pričom tam prišli bývať nie preto, že im ho rodičia dali, lebo im ho žiadnym zákonným spôsobom nedávali, ale preto, že žalobkyňa 1 sa stala opatrovateľkou I. E.. Teda ani jedna z podmienok, ktoré zákon vyžaduje pre vydržanie, nebola splnená, ani nakladanie s vecou ako s vlastnou, čo teraz robia, lebo vyhodili p. E. z domu a užívajú ho sami. A po druhé ani vydržacia lehota ani dobromyseľnosť tu v žiadnom prípade nie je. Zaujímavé, že žiadajú priznať aj pozemok pod domom, keď v dvoch súdnych rozhodnutiach je už určené, že spoluvlastníčkou domu je I.T. E. a v druhej polovici je dom v dedičskom konaní po neb. D. E. st. Ak majú takú domnienku, že je to ich, je to len subjektívna domnienka, ktorá sa neopiera o žiadny právny titul. Ako bolo povedané aj svedkyňou, na pozemkoch nikdy nepracovali, kde bola záhrada, tam pracovala výlučne len I. E.. Žalobcovia v záhrade nikdy nepracovali, keď v roku 2007 odišla I. E. ku dcére do H., odvtedy je záhrada neobrábaná. To že ju kosia, nie je dôvodom na vydržanie.

16. Vykonaným dokazovaním zistil súd nasledujúci skutkový stav.

17. K námietkam žalovanej ohľadne aktívnej a pasívnej legitimácie (písomné vyjadrenie k žalobe) súd uvádza, že aktívne legitimovaný na podanie žaloby o určenie vlastníckeho práva je ten, kto tvrdí, že je vlastníkom danej veci a až v konaní tento svoj nárok preukazuje. Pasívna legitimácia pri žalobe o určení vlastníckeho práva je daná tým, že žalovaná je zapísaná ako vlastník nehnuteľnosti v príslušnom katastri nehnuteľností. Podmienka aktívnej a pasívnej vecnej legitimácie preto v tomto konaní splnená bola.

18. K výpovedi svedkyne I. E. (čl. 127) súd vzhľadom na jej zdravotný (psychický) stav neprihliadol, nakoľko pre jej zjavnú dezorientáciu v časových a vecných súvislostiach spôsobenej pokročilým vekom nemala táto pre účely dokazovania žiadnu výpovednú hodnotu.

19. Nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania (parcela č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 692 m2, parcela č. XXXX/XX- orná pôda o výmere 96 m2 a parcela č. XXXX/XXX - orná pôda o výmere 269 m2) sú zapísané na liste vlastníctva č. XXX obec P., k. ú. P., kde ako vlastník v celosti je zapísaná žalovaná, titul nadobudnutia - darovacia zmluva R.-XXXX/XXXX. Právny vzťah k stavbe evidovanej na pozemku XXXX/XX je evidovaný na liste vlastníctva č. XXX. Na liste vlastníctva č. XXX obec P., k. ú. P. je zapísaná nehnuteľnosť - rodinný dom, súpisné číslo XXX postavený na parcele XXXX/XX, právny vzťah k parcele na ktorej leží stavba XXX, je evidovaný na

liste vlastníctva číslo XXX. Ako vlastníci sú zapísaní: 1. G. D. S.. G. a I.Ž. G. S.. E., P. XXX v 1 , titul nadobudnutia- Potvrdenie o sč. Z XXX/XX, poznámka - nehnuteľnosť patrí do dedičstva po neb. D. E., F.. XX.XX.XXXX, W.. XX.XX.XXXX, naposledy bytom P. XXX v podiele 1 k celku podľa rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. 21C 70/2010, Z XXXX/XX, titul nadobudnutia - rozsudok Okresného súdu Poprad o určenie, že spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam patrí do dedičstva s príslušenstvom č. k. 21C/70/2010 právoplatný dňa 01.08.2013, Z XXXX/XX; 2. E. I. S.. K., P. XXX v 1, titul nadobudnutia - rozsudok Okresného súdu Poprad o určenie vlastníckeho práva č. k. 13C/158/2008-68 právoplatný dňa 25.06.2009, Z XXXX/XX.

20. Notárskou zápisnicou č. N XX/XXXX, NZ XXXX/XXXX, NCRls XXXX/XXXX napísanou dňa 17.02.2009 v kancelárii notárky Mgr. Oľgy Piskoríkovej so sídlom v Poprade, Štefánikova 96/63 bolo osvedčené vyhlásenie o vydržaní v zmysle § 63 Zákona č. 323/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, podľa ktorej v bode I bolo osvedčené, že I. E., S.. K. vyhlásila, že užíva nerušene, dobromyseľne a v dobrej viere ako vlastné viac ako desať rokov pozemky v katastrálnom území P. zamerané geometrickým plánom č. XX/XXXX overeným Správou katastra H. dňa 05.02.2009 pod č. G1-82/09 a to parc. č. XXXX/ XX - orná pôda o výmere 96 m2, parc. č. XXXX/XXX - orná pôda o výmere 269 m2 a parc. č. XXXX/XX

- zastavané plochy a nádvoria o výmere 692 m2 v celosti. Účastníčka vyhlásila, že tieto nehnuteľnosti si v roku 1960 spolu so svojím nebohým manželom D.Á. E. (ktorý zomrel v roku 2000) vysporiadala s pôvodnými pozemnoknižnými spoluvlastníkmi neformálnymi kúpnymi zmluvami s tým, že následne nebol vykonaný príslušný zápis zmeny vlastníctva v pozemnoknižných zápisniciach v k. ú. P.. Tieto pozemky si majetkoprávne vysporiadali takouto formou so svojím nebohým manželom D. E. za účelom výstavby rodinného domu, ktorého výstavbu realizovali spoločne v roku 1962 a zároveň prehlásila, že za celú dobu užívania sa nikto nedomáhal vlastníctva k týmto nehnuteľnostiam, ani ich vydania. Vzhľadom k tomu, že sa jedná o užívanie trvajúce viac ako desať rokov, jeho nerušenosť a dobromyseľnosť, domáha sa vydania osvedčenia Vyhlásenia o vydržaní vlastníctva podľa § 134 Obč. zák.. Ako je uvedené v bode II notárskej zápisnice, účastníčka k svojmu prehláseniu predložila geometrický plán č. XX/XXXX, listy vlastníctva č. XXX, XXX, XXX, XXX, XXXX k. ú. P., vyjadrenie obce P. v zmysle ustanovenia § 63 ods. 2 Zák. č. 323/1992 Zb. v znení neskorších predpisov zo dňa 13.02.2009, prehlásenie dotknutých spoluvlastníkov a právnych nástupcov v zmysle § 63 ods. 1 Zákona č. 323/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.

21. Darovacou zmluvou uzavretou podľa § 628 a nasl. Občianskeho zákonníka zo dňa 26.03.2009 (vklad do katastra nehnuteľnosti povolený dňa 27.04.2009) darovala I. E., S.. K., F.. XX.XX.XXXX, Q. T. P. Č.. XXX žalovanej parcely KN-C č. XXXX/XX - kultúra - zastavané plochy a nádvoria o celkovej výmere 692 m2, č. XXXX/XX - kultúra - orná pôda o celkovej výmere 96 m2 a č. XXXX/XXX - kultúra - orná pôda o celkovej výmere 269 m2, zapísané na LV č. XXX pre obec P., k. ú. P. do jej výlučného vlastníctva. Ako je uvedené v bode III darovacej zmluvy, darkyňa a obdarovaná sú uzrozumené s tým, že na KN - C parcele č. XXXX/XX je postavená stavba (dom), ktorý ale nie je predmetom darovacej zmluvy.

22. Obecný úrad P. vydal dňa 22.01.1999 listinu č. XX/XX o určení súpisného čísla XXX pre stavbu postavenú v obci P., čís. kód XXXXXX, na parcele č. KN XXXX/XX o výmere 719 m2, parc. č. KN XXXX/ XXX o výmere 262 m2. V listine je uvedené, že vlastníkom rodinného domu je žalobca 1 a žalobkyňa 2 a že rodinný dom bol postavený v roku 1969. Žalobca 1 písomným podaním zo dňa 21.01.1999 adresovaným Okresnému úradu, odbor katastrálny Poprad žiadal o prevedenie zápisu do LV - zapísanie rodinného domu súp. č. XXX, k. ú. P., ktorý je postavený na parcele č. KN XXXX/XX.

23. Podľa osvedčenia o dedičstve 1D/1134/2000 (Dnot 215/2000) v dedičskej veci po neb. D. E., F.. XX.XX.XXXX, W.. XX.XX.XXXX dedičia zo zákona v prvej skupine (manželka poručiteľa I. E. a deti poručiteľa I. G., E. P., I. E. I. D. E.) uzavreli dohodu o vyporiadaní dedičstva, na základe ktorej dedičstvo po poručiteľovi prebral v celosti syn poručiteľa D. E. s povinnosťou vyplatiť ustupujúcim dedičkám I. G., E. P. I. I. E. z titulu náhrady za ich dedičské podiely každej 1-inu z výnosu resp. z akejkoľvek inej finančnej náhrady, ktorú v budúcnosti obdrží za predmetné nehnuteľnosti a to ihneď po poskytnutí náhrady. Nehnuteľnosti, ktoré sú predmetnom tohto konania ( ani rodinný dom súp. č. XXX) neboli prejednané v uvedenom dedičskom konaní (neb. D. E. nebol ich vlastníkom).

24. Podľa platobného výmeru č. XXX/XXXX zo dňa 27.05.2009 vystavenom na žalobkyňu 2 bola určená daň z nehnuteľnosti na rok 2009 a to daň z pozemkov za zastavané plochy a nádvoria vo výmere 499

m2 v sume 4,11 eur, ďalej daň zo stavieb za stavby na bývanie 130 m2, stavby na pôdohospodársku produkciu 78 m2, ostatné stavby 29 m2, spolu v sume 19,43 eur, teda daň celkom v sume 23,54 eur. Žalobcovia ďalej predložili príjmový doklad č. H. zo dňa 04.11.2009 vystavený na žalobkyňu 2 preukazujúci úhradu čiastky 8,49 eur za komunálny odpad.

25. V súvislosti s plynofikáciou rodinného domu č. XXX žalobcovia predložili rozhodnutie Okresného úradu v Poprade, odbor životného prostredia zo dňa 03.08.1999 o vydaní povolenia stavebníkovi D. G. a manželke I., S.. E. na realizáciu stavby „Plynofikácia rodinného domu súp. č. XXX a STL plynová prípojka“ na pozemku parc. č. XXXX/XX, k. ú. P.. Ďalej predložil zmluvu o dielo č. XX/XX zo dňa 10.06.1998 a na jej základe vystavenú faktúru č. 39-06-98 za vypracovanie projektovej dokumentácie plynofikácie rodinného domu na žalobcu 1 zo dňa 08.07.1998.

26. I. E., S.. K., F.. XX.XX.XXXX v čestnom prehlásení zo dňa 12. júna 2008 uviedla, že rodinný dom číslo XXX v obci P. začala stavať spolu so svojím manželom D. E., F.. XX.XX.XXXX, W.. XX.XX.XXXX (zjavne sa jedná o pisársku chybu, nakoľko jej manžel menovaný D. E., nar. XX.XX.XXXX zomrel XX.XX.XXXX, ako vyplýva z osvedčenia o dedičstve), a to na základe rozhodnutia o povolení stavby, vydaného odborom výstavby a vodného hospodárstva, rady ONV v Poprade pod číslom výst. XXXX/XXXX zo dňa 01.11.1961. Výstavbu predmetného rodinného domu s manželom dokončili na prelome rokov 1965/1966, kedy sa do rodinného domu aj presťahovali a to spolu s deťmi. Od uvedeného roku spolu s manželom predmetný dom riadne užívala ako aj udržiavala, zveľaďovala, pričom do predmetného domu okrem iných stavebných úprav spolu s manželom zaviedli aj ústredné kúrenie a to v roku 1977 a to na základe povolenia na montáž ústredného kúrenia pod číslom výst. XXX/XX vydaného odborom výstavby a územného plánovania ONV v Poprade. Prehlásila taktiež, že nakoľko je matkou štyroch detí, nikdy by nepovolila a ani by nikdy nesúhlasila, aby predmetný dom bol zapísaný ako vlastníctvo iba jedného z jej detí, má na mysli dcéru I. G. a jej manžela D. G.. Môže s určitosťou prehlásiť, že tak neučinil ani jej nebohý manžel. Hovorilo sa v roku 1999, že im dom prepíše, ak ich so synom dochovajú a svoje dve sestry vyplatia z domu, to sa ale nestalo. Zapísanie domu v roku 1999 na dcéru a jej manžela sa ale uskutočnilo mimo nich a bez ich súhlasu. Ďalej uviedla, že jej najstaršia dcéra I. sa spolu so svojím manželom nasťahovali do ich rodinného domu po svadbe a to v roku 1969, pričom tam obaja ostali bývať do roku 1973 až 1974. Neskôr sa presťahovali do H., konkrétne do bytovky „F.“ na T. ulici XXXX/X, nakoľko dcéra I. sa zamestnala na Z. Š., Z. R. H.. Dcéra I. s manželom sa opätovne vrátili bývať do predmetného rodinného domu 06.01.2001 a to na základe jej predchádzajúceho súhlasu. Výslovne ďalej uviedla, že z jej prehlásenia je zrejmé, že k zapísaniu vlastníctva tohto rodinného domu na dcéru I. a jej manžela nikdy nedala súhlas a to ani formou ústnou ani písomnou a vzniknutú situáciu kategoricky odmieta. Jej čestné prehlásenie je prejavom jej slobodnej a vážnej vôle, bolo napísané vážne, zrozumiteľne, určite, nenapísala ho v tiesni ani za nápadne nevýhodných podmienok. Vlastnoručne ho podpísala v mieste a v deň overenia jej podpisu.

27. Podľa potvrdenia obce P. zo dňa 15.02.2010 (čl. 120) na daň z nehnuteľnosti za rok 2005, 2006, 2007 bol vystavovaný výmer na pani E. I.. Podľa potvrdenia obce P. zo dňa 11.08.2017 (čl. 125) daň z nehnuteľnosti za rodinný dom a zastavané plochy a nádvoria bola podľa ich evidencie uhradená za všetky roky. V programe Urbis je evidencia daní a poplatkov od roku 2004. Od roku 2005 bola daň z nehnuteľnosti až do roku 2017 uhradená v predpísanej výške. Rok 2005, 2006 a 2007 výmer bol vystavený na pani E. I., ktorá uhradila podľa daňového priznania za rodinný dom, hospodársku budovu a sypaň, rok 2008, 2009 bolo podané daňové priznanie pani G. I., na ktorú bol vystavený výmer, ktorá uhradila podľa daňového priznania za rodinný dom, hospodársku budovu a sypaň. Rok 2010 až 2017 pani G. I. platila za jednu polovicu rodinného domu a to 65 m2. Rok 2010 až 2017 pani E. I. platila za jednu polovicu rodinného domu. Rok 2010 až 2017 pani E. I. platila za zastavané plochy a nádvoria 692 m2.

28. Rozsudkom tunajšieho súdu 13C/158/2008 - 68 zo dňa 22.04.2009 (žaloba bola podaná 23.07.2008) vo veci žalobkyne I. E., F.. XX.XX.XXXX proti žalovaným: 1/ I. G. a 2/ D. G.Z. o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti bolo určené, že žalobkyňa je spoluvlastníčkou nehnuteľnosti a to rodinného domu súp. č. XXX postaveného na pozemku parcela č. XXXX/XX zapísaného na LV č. XXX pre katastrálne územie P. v jednej polovici. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol, a to v časti, v ktorej sa žalobkyňa domáhala určenia, že D. E., W.. XX.XX.XXXX je vlastníkom rodinného domu v jednej polovici. V tejto časti súd považoval žalobu za nedôvodnú z hľadiska nepreukázania naliehavého právneho záujmu, keďže D. E. zomrel, nemá teda spôsobilosť mať práva a povinnosti v zmysle § 7 Občianskeho zákonníka, nemôže sa

na základe rozhodnutia súdu stať vlastníkom nehnuteľnosti, rozsudok v tejto časti by bol nevykonateľný a teda právne postavenie žalobkyne by sa nezmenilo. Predmetný rozsudok bol potvrdený v jeho napadnutej časti, t. j. vo výroku o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách konania rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 5Co/205/2009 zo dňa 25.02.2010. Ako je v predmetnom rozsudku Krajského súdu v Prešove konštatované, stavebníkom rodinného domu bol nebohý D. E., manžel I. E. a s výstavbou sa začalo v roku 1961. Rodinný dom sa začal užívať v rokoch 1965 - 66. V rozhodnutí bývalého MNV v Poprade zo dňa 21.01.1997 o povolení zriadiť teplovodné kúrenie vystupuje ako vlastník D. E.. Žalovaní tvrdili, že v roku 1999 im nehnuteľnosť bola darovaná (listina o určení súpisného čísla a stavebné povolenie na plynofikáciu z roku 1999). V rozsudku je konštatovaný nedostatok písomnej formy darovacej zmluvy, nepreukázanie uzavretia darovacej zmluvy „neformálnym spôsobom“. Pri vydržaní neboli splnené podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva týmto spôsobom, pretože žalovaní predovšetkým nepreukázali existenciu právneho titulu držby, ktorým by mala byť neformálna darovacia zmluva a tiež nebola splnená podmienka nepretržitej dobromyseľnej držby po dobu desať rokov. Žalovaní v konaní nepreukázali, že by vlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam nadobudli zákonným spôsobom (v súlade s právnymi predpismi). Vlastnícke právo nemohli nadobudnúť na základe potvrdenia o súpisnom čísle ani tvrdenou darovacou zmluvou, kde absentuje písomná forma zmluvy o prevode nehnuteľností. Absentuje teda relevantný právny titul nadobudnutia vlastníckeho práva.

29. Rozsudkom tunajšieho súdu 21C/70/2010 - 91 zo dňa 06.09.2012 vo veci žalobkýň 1/ I. E., 2/ E. P., 3/ I. E. proti žalovaným 1/ I. G., 2/ D. G. o určenie rozsahu dedičstva s príslušenstvom bolo určené, že nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXX k. ú. P., rodinný dom súp. č. XXX na parcele č. XXXX/XX patrí do dedičstva po neb. D. E., zomr. XX.XX.XXXX v podiele jednej polovice k celku. Predmetný rozsudok bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove 2Co/140/2012-117 zo dňa 26.06.2013. Krajský súd v Prešove v citovanom rozsudku uviedol, že k vydržaniu žalovaní nepreukázali existenciu právneho titulu držby, ktorým by mala byť podľa nich darovacia zmluva a tiež nebola splnená podmienka nepretržitej dobromyseľnej držby desať rokov. Aj keby bola založená ich dobromyseľnosť v roku 1999 (január) vydaním listiny o určení súpisného čísla a následným zapísaním vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, vydržacia doba desať rokov nebola naplnená do roku 2009 (prvé hádky o vlastníctvo boli v roku 2007, 23.07.2008 bola podaná prvá žaloba vo veci 13C/158/2008). Žalovaní sa nasťahovali po období roku 1999 (čl. 119 predmetného spisu).

30. Podľa § 137 písm. c/ Civilného sporového poriadku žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

31. Naliehavý právny záujem je daný vtedy, ak existuje aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť; nie je pritom rozhodujúce, ako táto neistota vznikla (Rozsudok NS SR , sp.zn. 4 Cdo 49/20). Podľa citovaného zákonného ustanovenia a judikatúry je naliehavý právny záujem žalobcov v tomto konaní daný, nakoľko bez rozhodnutia by bolo ich postavenie naďalej neistým.

32. Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

33. Podľa § 134 ods. 2 Občianskeho zákonníka do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

34. Podľa § 134 ods. 4 Občianskeho zákonníka pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby.

35. Vydržanie je jedným zo spôsobov pôvodného nadobudnutia vlastníckeho práva. Jeho základnými predpokladmi, pokiaľ právny poriadok tento spôsob nadobudnutia vlastníctva pripúšťa, sú oprávnená držba, uplynutie zákonom určenej vydržacej doby, spôsobilý predmet držby, spôsobilý subjekt a dobrá viera (dobromyseľnosť) vydržateľa. Právne následky vydržania pritom nastávajú vtedy, ak sú splnené

všetky podmienky, ktoré právny poriadok pre takéto nadobudnutie vlastníctva vyžaduje. V dobe platnosti tzv. obyčajového práva na Slovensku a to do 31.12.1950 vlastnícke právo k nehnuteľnosti nadobudol vydržaním ten, kto mal nehnuteľnosti po dobu 32 rokov ako svoju pokojne v držbe. Vlastníctvo nemohol vydržať ten, kto nebol dobromyseľný pri začiatku svojej držby a teda vedel, že nehnuteľnosť nadobudol bezprávne. Od účinnosti Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb. a to konkrétne od 01.01.1951 do 31.03.1964 vlastníctvo k hnuteľnej i k nehnuteľnej veci mohol nadobudnúť ten, kto ju držal oprávnene a nepretržite po dobu 3 rokov u hnuteľných vecí a 10 rokov u nehnuteľností. Kto nadobudol oprávnenú držbu od oprávneného držiteľa, mohol si započítať vydržaciu dobu svojho predchodcu a vydržacia doba, ktorá začala plynúť pred 01.01.1951 sa podľa prechodných ustanovení zákona č. 141/1950 Zb. skončila najneskôr uplynutím desaťročnej lehoty počítanej od 01.01.1951, ak neuplynula už skôr.

36. Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. účinný od 01.04.1964 oproti uvádzanému skoršiemu právnemu stavu vydržanie vôbec neumožňoval a v podstate len rešpektoval vydržaním nadobudnuté vlastníctvo k veci alebo k právam do 31.03.1964. Až novela Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom č. 131/1982 Zb. s účinnosťou od 01.04.1983 opätovne zaviedla inštitút vydržania a súčasne umožnila pre vydržanie započítať dobu, po ktorú občan alebo jeho právny predchodca mal vec nepretržite v držbe s tým, že tento čas neskončí skôr, než uplynutím jedného roka od účinnosti tohto právneho predpisu. Ako vyplýva z ustanovenia §507a) ods. 3 tejto novely, do vydržacej doby uvedenej v § 135 ods. 1 bolo možné započítať aj dobu, po ktorú občan alebo jeho právny predchodca za zákonných podmienok mal vec v nepretržitej oprávnenej držbe.

37. Ďalšia novela Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom č. 509/1991 Zb. účinná od 01.01.1992 podstatne rozšírila spôsobilosť predmetu vydržania, umožnila vydržať pozemky do vlastníctva držiteľa (a nie štátu), umožnila vydržanie aj voči štátu ako i možnosť vydržať vlastnícke právo právnickou osobou.

38. Ako bolo v tomto konaní ako aj v konaniach 13C/158/2008 a 21C/70/2010 preukázané, žalobcovia sa nasťahovali po období roku 1999, pričom prvé spory ohľadne rodinného domu súp. č. XXX sa začali v roku 2007, 23.07.2008 bola podaná prvá žaloba vo veci 13C/158/2008. Neboli preto u nich splnené podmienky vydržania v zmysle dobromyseľnej držby (samotnej dobromyseľnosti) po dobu 10 rokov. Vykonaným dokazovaním súd nezistil dôvody, pre ktoré by parcely pod rodinným domom a okolo neho (zastavané plochy a nádvoria, orná pôda - ktorá bola v podstate užívaná ako záhrada resp. priľahlé pozemky všetkými členmi rodiny, ktorí v danom čase v dome bývali a sa o tieto parcely starali) sa mali spravovať iným právnym režimom ako rodinný dom, ohľadne ktorého boli právoplatne skončené dve súdne konania. V podstate boli produkované rovnaké dôkazy ako v týchto konaniach, výpovede sporových strán korešpondovali ich procesnému postaveniu a záujmu v tomto konaní, svedecké výpovede boli poznačené subjektívnym vnímaním žalobcov a žalovanej determinovaným predovšetkým rodinnými, príbuzenskými vzťahmi ako aj osobnými sympatiami. Z výpovedí je však zrejmé, že v období keď v rodinnom dome žili pani I. E. a jej neb. manžel D. E. sa o všetky nehnuteľnosti starali spoločne.

39. Súd ďalej nezistil dôvody, ktoré by spôsobili neplatnosť vydržania parciel pani I. E. (právnou predchodkyňou žalovanej) podľa citovaného Osvedčenia o vydržaní spísaného formou notárskej zápisnice, kde bolo preukázané, že predmetné parcely užívala najneskôr od roku 1961, vydržacia doba v zmysle citovanej právnej úpravy (novely Občianskeho zákonníka č. 131/1982 Zb.) uplynula najneskôr 01.04.1984 a následne ich darovala dcére - žalovanej.

40. Pokiaľ ide o námietku neplatnosti vyhlásenia o vydržaní z dôvodu, že opomína práva dedičov po neb. D. E. (manželovi pani I. E.), k ich opomenutiu ani nemohlo dôjsť, keďže do svojej smrti žiadnym spôsobom vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam nenadobudol.

41. Na základe horeuvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd žalobu zamietol.

42. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

43. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

44. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

45. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa citovaných zákonných ustanovení tak, že priznal úspešnej žalovanej voči žalobcom právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.