Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_9C-55-2016.pdf
PDF · 88.92 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-9C/55/2016
Uznesenie
Okresný súd Kežmarok v spore žalobcu: SPOLOČENSTVO VLASTNÍKOV Rybničná 61/B, so sídlom Rybničná 61/B, 831 07 Bratislava, IČO: 31 811 434, právne zastúpeného JUDr. Ľubicou Vachálkovou, advokátkou so sídlom Kultúrna 20, 821 04 Bratislava, proti žalovanej: X. o zaplatenie 3.259,89 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd konanie z a s t a v u j e .
II. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov konania proti žalovanej v rozsahu 100 % .
III. Žalobcovi sa v r a c i a súdny poplatok za žalobu vo výške 189,30 eur prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s. - prevádzkovateľ systému, IČO: 36 631 124, so sídlom Partizánska cesta 9, 975 99 Banská Bystrica.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 17. 3. 2016 domáhal, aby súd žalovanej uložil povinnosť zaplatiť mu sumu 3.259,89 eur a nahradiť mu trovy konania. V žalobe tvrdil, že uplatnený nárok predstavuje žalovanou nezaplatené úhrady za služby spojené s užívaním jej bytu č. XXX na 1. nadzemnom podlaží bytového domu na ulici O. pozostávajúce z neuhradeného nedoplatku v zmysle vyúčtovania ku dňu 31. 5. 2015 a z nezaplatených mesačných zálohových platieb za obdobie 1-12/2015 a 1,2/2016.
2. Za podanú žalobu žalobca spolu s podaním žaloby zaplatil súdny poplatok vo výške 196,-eur.
3. Žalovaná sa k žalobe dňa 9. 6. 2016 vyjadrila písomne tak, že o dlhu sa dozvedela až od súdu z dôvodu, že uvedený byt obýva jej mama ako je uvedené aj vo výmeroch. Uviedla, že dňa 31. 5. 2016 sa so žalobcom dohodli na výške dlhu 3.268,67 eur ktorú uznáva s tým, že dohodli sa na úhrade dlhu v splátkach, vzhľadom na výšku dlžnej sumy.
4. Písomným podaním zo dňa 14. 9. 2016 žalobca súdu oznámil, že žalovaná uhradila z dlžnej sumy 3 splátky po 500,- eur v mesiacoch jún, júl a september 2016, preto žiada zaviazať ju už len k úhrade sumy 1.759,89 eur a k povinnosti nahradiť mu trovy konania. Písomným podaním zo dňa 26. 10. 2016 oznámil ďalšie 2 úhrady na žalovanú sumu po 500,- eur s tým, že spolu tak bolo zaplatených už 2.500,- eur.
5. V písomnom vyjadrení súdu doručenom dňa 10. 11. 2016 žalovaná potvrdila, že žalobcovi uhradila po začatí sporu sumu spolu 2.500,- eur o čom ako dôkaz predložila elektronický výpis z jej osobného účtu. V ďalšom písomnom vyjadrení zo dňa 27. 3. 2017 súdu oznámila, že dlžná suma bola žalobcovi uhradená v plnej výške, na dôkaz čoho predložila výpis z jej osobného bankového účtu v ktorom je ako uhradená žalobcovi vyznačená suma spolu 3.290,- eur zaplatená v 6 splátkach po 500,- eur (uhradených dňa 15. 6. 2016, dňa 24. 7. 2016, dňa 31. 8. 2016, dňa 29. 9. 2016, dňa 29. 10. 2016, dňa 29. 11. 2016) a jednej
splátke vo výške 290,- eur uhradenej dňa 29. 12. 2016. Podľa žalovanej teda na jej žalovaný dlh vo výške 3.259,89 eur uhradených bolo spolu 3.290,- eur.
6. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 3. 4. 2017 potvrdil úhradu sumy 3.290,- eur žalovanou v ňou tvrdených splátkach.
7. Po výzve súdu žalobca v písomnom podaní zo dňa 14. 9. 2017 súdu oznámil, že žalovaná dlh voči nemu uhradila v plnej výške, avšak neuhradila trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia, preto žiada zaviazať žalovanú k úhrade trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 196,- eur a trov právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby vo výške 255,86 eur.
8. V súlade s ustanovením § 124 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd uvedené písomné podanie žalobcu podľa obsahu posúdil ako späťvzatie žaloby v celom rozsahu, nakoľko je z neho zrejmá skutočnosť, že celá žalovaná istina bola žalovanou uhradená a na jej zaplatení preto žalobca ďalej netrvá a trvá už len na zaplatení trov konania. Keďže po späťvzatí žaloby čo do uplatneného nároku vo veci samej súdny spor nie je možné ďalej viesť len v časti trov konania, nakoľko s otázkou trov konania sa súd v takom prípade vysporiadava v rozhodnutí o zastavení konania (viď § 256 Civilného sporového poriadku), pristúpil súd k rozhodnutiu o späťvzatí žaloby a s ním spojenému rozhodnutiu o nároku na náhradu trov konania.
9. Žaloba žalobcu bola súdu doručená dňa 17. 3. 2016, teda ešte za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. - Občianskeho súdneho poriadku. Ten bol dňom 1. 7. 2016 nahradený zákonom č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pričom podľa prechodných ustanovení CSP, a to konkrétne § 470 ods. 1 ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Vzhľadom na uvedené sa počnúc dňom 1. 7. 2016 aj sporná vec riadila ustanoveniami CSP.
10. Podľa § 144 CSP žalobca môže vziať žalobu späť.
11. Podľa § 145 ods. 1 CSP ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
12. Podľa § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
13. Podľa § 146 ods. 2 CSP súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
14. Keďže žalobca svoju žalobu vzal v celom rozsahu späť skôr než sa začalo predbežné prejednanie sporu alebo pojednávanie (žaloba bola vzatá späť pred otvorením pojednávania) a teda súhlas žalovanej so späťvzatím žaloby sa nevyžadoval, nakoľko nejde ani o prípad podľa § 146 ods. 2 CSP, súd v prvom výroku tohto uznesenia postupujúc podľa § 144, § 145 ods. 1 a § 146 ods. 1 CSP konanie bez ďalšieho zastavil.
15. O trovách konania súd rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 a 2 CSP.
16. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
17. Z pojmu „procesné zavinenie“ použitého v ustanovení § 256 ods. 1 CSP jasne vyplýva, že z hľadiska zásady zodpovednosti za zavinenie ako inštitútu procesného práva rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania bez ohľadu na to, či samotná žaloba z hmotnoprávneho hľadiska by obstála alebo nie. Ak žalobca vezme žalobu späť a preukáže procesné zavinenie žalovaného na zastavení konania (z hľadiska vzťahu výsledku správania sa žalovaného k požiadavkám žalobcu, napríklad že dôvodom späťvzatia žaloby je uspokojenie nároku žalobcu žalovaným po začatí konania) je stranou, ktorá procesne zavinila zastavenie konania žalovaný. Ak ale žalobca vezme žalobu späť a nepreukáže že stranou, ktorá procesne zavinila zastavenie konania je
žalovaný, v zásade platí, že stranou, ktorá (svojim dispozitívnym úkonom - späťvzatím žaloby) procesne zavinila zastavenie konania je žalobca.
18. V danom prípade nemôže byť najmenších pochýb, že zastavenie konania procesne zavinila žalovaná svojim správaním po podaní žaloby, keď po podaní žaloby žalovanú sumu žalobcovi v celom rozsahu uhradila, čo bolo zistené jednak zo zhodného vyjadrenia strán ako aj z výpisov z účtu predložených samotnou žalovanou, preto nárok na náhradu trov konania vznikol protistrane, teda žalobcovi. Preto súd v súlade s § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodol v druhom výroku tohto uznesenia podľa § 256 ods. 1 CSP tak, že žalobca má nárok na náhradu trov konania proti žalovanej v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v súlade s ust. § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto uznesenia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. V uznesení o výške náhrady trov konania súd samozrejme zohľadní to, že súdny poplatok za žalobu, k zaplateniu ktorého žalobca žiadal zaviazať žalovanú bol žalobcovi týmto uznesením s výnimkou sumy 6,70 eur vrátený, preto do trov konania už môže patriť len jeho krátená časť vo výške 6,70 eur a takisto súd zohľadní to, že podľa zhodného tvrdenia strán žalovaná uhradila žalobcovi v priebehu sporu sumu vyššiu ako bola výška žalovanej istiny (žalovaná istina bola 3.259,89 eur a žalovanou uhradená bola suma 3.290,- eur, teda časť úhrady žalovanej bude započítaná na nárok na náhradu trov konania o ktorého konkrétnej výške súd rozhodne samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom).
19. Čo sa týka návrhu žalovanej, ktorá o nároku na náhradu trov konania žiadala rozhodnúť tak, že žiadnej strane nebude priznaný nárok na náhradu trov konania, k tomu súd uvádza nasledovné.
20. Žalovaná tento svoj návrh na rozhodnutie o trovách konania odôvodnila tým, že žalobca pred podaním žaloby nevyužil všetky dostupné prostriedky ju riadne informovať o výške dlhu, preto podanie žaloby bolo podľa žalovanej neopodstatnené, lebo o dlhu sa dozvedela až od súdu a ihneď potom začala situáciu riešiť a dlh v splátkach uhradila.
21. K uvedeným tvrdeniam žalovanej súd uvádza, že tieto nijako neodôvodňujú nepriznanie nároku na náhradu trov konania žalobcovi a nie sú spôsobilé spochybniť jasný zákonný nárok žalobcu na náhradu trov konania v plnom rozsahu. V tu súdenej veci je nepochybné, že zastavenie konania procesne zavinila žalovaná úhradou celej žalovanej sumy žalobcovi po podaní žaloby. Uvedené samo osebe v zmysle ust. § 256 ods. 1 CSP priamo založilo zákonný nárok žalobcu proti žalovanej na náhradu preukázaných, odôvodnených a účelne vynaložených výdavkov, ktoré mu vznikli v konaní v súvislosti s uplatňovaním jeho práva (§ 251 CSP). Nemôže byť pochýb, že v súvislosti s konaním žalobcovi výdavky vznikli v podobe trov právneho zastúpenia a nevrátenej časti zaplateného súdneho poplatku za žalobu. Preto bolo plne na mieste žalobcovi nárok na ich náhradu priznať. Posúdenie, či tieto trovy v celej uplatnenej výške možno považovať za preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené je vyhradené až štádiu rozhodovania o výške trov konania, ktoré bude nasledovať po právoplatnosti tohto uznesenia.
22. K návrhu žalovanej ďalej súd uvádza, že v zmysle § 257 CSP síce možno výnimočne náhradu trov konania nepriznať, na to však musia existovať dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré v súdenej veci žalovanou tvrdené neboli a žiadne také dôvody nezistil ani súd.
23. Za dôvody hodné osobitného zreteľa nemožno v okolnostiach súdenej veci považovať tvrdenie žalovanej, že žalobca nevyužil všetky dostupné prostriedky informovať ju o výške dlhu, resp. že ju pred podaním žaloby nevyzval na úhradu. Skutočnosť, že s užívaním bytu sú spojené na strane vlastníka bytu rôzne platobné povinnosti, ktoré treba plniť je dostatočne všeobecne známa. Povinnosť vlastníka bytu platiť úhrady za jeho užívanie vyplýva priamo zo zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Nemôže preto obstáť tvrdenie žalovanej že nevedela o dlhu. Priamo zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov totiž ukladá vlastníkom bytov povinnosť uhrádzať finančné prostriedky do fondu prevádzky, údržby a opráv a úhrady za plnenia. V prípade, že na správu domu je zriadené spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome ako je tomu v tomto prípade, tak táto zákonná povinnosť vlastníka je výslovne upravená v §7b ods.5 uvedeného zákona kde je uvedené, cit.: „Vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sú povinní uhrádzať finančné prostriedky do fondu prevádzky, údržby a opráv a úhrady za plnenia. Spoločenstvo zodpovedá za záväzky vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ktoré vznikli pri výkone správy, až do výšky splatených úhrad za plnenia alebo do výšky zostatku fondu prevádzky, údržby a opráv v príslušnom dome. Zodpovednosť za úhradu záväzkov voči dodávateľom služieb a tovaru, ktoré obstaráva spoločenstvo v rámci zmluvy o
spoločenstve, nesie vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome, iba ak nie sú kryté úhradami za plnenia alebo úhradami preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv spoločenstvu“.
24. Podľa § 10 ods. 1 uvedeného zákona vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sú povinní v súlade so zmluvou o spoločenstve alebo so zmluvou o výkone správy poukazovať preddavky mesačne vopred do fondu prevádzky, údržby a opráv, a to od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Výšku preddavku do fondu prevádzky, údržby a opráv určia vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome spravidla vždy na jeden rok vopred tak, aby sa pokryli predpokladané náklady na prevádzku, údržbu a opravy spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a priľahlého pozemku, ako aj výdavky na obnovu, modernizáciu a rekonštrukciu domu. Vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome vykonávajú úhrady do fondu prevádzky, údržby a opráv podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu; ak je súčasťou bytu balkón, lodžia alebo terasa, pre účely tvorby fondu prevádzky, údržby a opráv domu sa zarátava do veľkosti spoluvlastníckeho podielu 25 % z podlahovej plochy balkóna, lodžie alebo terasy. Pri určení preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv sú vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome povinní zohľadniť mieru využívania spoločných častí domu a spoločných zariadení domu vlastníkmi nebytových priestorov a garáží v dome.
25. Podľa § 10 ods. 6 a 7 uvedeného zákona úhrady za plnenia sú vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome povinní mesačne vopred uhrádzať na účet domu v banke. Pri rozúčtovaní úhrad za plnenia sa zohľadňuje miera využívania spoločných častí domu a spoločných zariadení domu vlastníkmi bytov alebo nebytových priestorov v dome. Okrem služieb a prác, ktoré vlastník bytu a nebytového priestoru v dome uhrádza priamo dodávateľovi, sa za plnenie spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru považuje najmä osvetlenie spoločných častí domu, odvoz odpadov, čistenie žúmp, užívanie výťahov, upratovanie, dodávka tepla a teplej vody, dodávka vody od vodárenských spoločností a odvádzanie odpadových vôd. Vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome, ktorý sa neužíva, sa nemôže domáhať upustenia od povinnosti uhrádzať preddavky do fondu prevádzky, údržby a opráv, úhrady za plnenia a platby za správu.
26. Žalovaná vlastníčkou (bezpodielovou spoluvlastníčkou) bytu sa stala ešte v roku 2013, ako to vyplýva z čiastočného výpisu z listu vlastníctva č. XXXX na čl. 5 spisu a dohody o pristúpení k zmluve spoločenstva vlastníkov zo dňa 2. 6. 2016 (čl. 26 spisu). Ako vlastník bytu bola preto zo zákona povinná platiť jednotlivé úhrady spojené s jeho užívaním a správou bez ohľadu na to, že v byte sama nebývala, keď mala tam podľa jej tvrdenia bývať jej mama Dagmar Koprlová. Bolo vecou komunikácie žalovanej a jej mamy zistiť, či sú niektorou z nich v skutočnosti uhrádzané plnenia za užívanie bytu, žalovaná nemohla mať žiaden ospravedlniteľný dôvod pre neuhrádzanie týchto platieb po takú dlhú dobu. Neobstojí ani tvrdenie o neinformovaní žalovanej o výške dlhu, lebo z vyúčtovania nedoplatku za rok 2014 predloženého žalobcom (čl. 9 spisu) vyplýva, že toto bolo poštou zaslané dňa 5. 6. 2015 a aj osobne prevzaté spolu s domovým poriadkom, čo je na ňom potvrdené podpisom. Ak žalovaná neinformovala žalobcu o zmene vlastníka bytu, keďže podľa zmluvy o pristúpení kupujúceho k zmluve o spoločenstve na čl. 7 spisu bola pôvodnou vlastníčkou bytu Dagmar Koprlová, a teda stále na zálohových predpisoch a vyúčtovaní nedoplatkov bola uvádzaná pani Koprlová, uvedené ide na ťarchu žalovanej, keďže žalobca vyúčtovanie doručil logicky tomu, kto s ním uzavrel zmluvu o pristúpení k zmluve o spoločenstve a o kom mal vedomosť že v byte skutočne býva (pani Koprlová). Žalovanú neospravedlňuje, ak podpísala pristúpenie k zmluve o spoločenstve až dňa 2. 6. 2016, hoci vlastníčkou bytu už bola takmer 3 roky a hoci v zmysle § 5 ods. 1 písm. g) zákona č. 182/1993 Z.z. vyhlásenie nadobúdateľa bytu alebo nebytového priestoru v dome o pristúpení k zmluve o spoločenstve vlastníkov malo byť súčasťou priamo zmluvy o prevode vlastníctva bytu.
27. Vzhľadom na uvedené žalovanou tvrdené dôvody nezbavujú ju povinnosti nahradiť žalobcovi trovy konania a súd nezistil žiaden zákonný dôvod na to, aby o nároku na náhradu trov konania mohol rozhodnúť inak, ako ho k tomu zaväzuje § 256 ods. 1 CSP. Preto priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania proti žalovanej v rozsahu 100 %.
28. Nakoľko k zastaveniu konania došlo pred prvým pojednávaním, podľa § 11 ods. 3 veta prvá zákona číslo 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov sa žalobcovi vracia zaplatený súdny poplatok za žalobu, v zmysle odseku 4 citovaného zákonného ustanovenia krátený o 6,70 eur.
29. V zmysle ust. § 11 ods. 6 citovaného zákona poplatok bude žalobcovi po právoplatnosti tohto uznesenia vrátený prostredníctvom príslušného prevádzkovateľa systému E-KOLOK, ktorým je Slovenská pošta, a.s.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho doručenia na Okresný súd Kežmarok.
V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.