Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

TO-4Er/597/2002

Uznesenie

Okresný súd Topoľčany v exekučnej veci oprávneného: oprávneného: Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s., Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava, IČO: 00 151 700, proti povinnému: DRAIMEX, v.o.s., Narcisova 8, 943 01 Štúrovo, IČO: 34 104 712, o vymoženie sumy 175,93 eur, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Pavla Holíka, Záhradnícka 14, 811 07 Bratislava, takto

rozhodol:

I. Exekúcia sa z a s t a v u j e .

II. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

III. Oprávnený je povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške, o ktorej rozhodne po právoplatnosti tohto uznesenia vyšší súdny úradník samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Oprávnený podal u súdneho exekútora RNDr. Mgr. Jozefa Podmanického proti povinnému návrh na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - platobného rozkazu Okresného súdu Topoľčany sp. zn. Ro 1604/95 zo dňa 29.11.1995. Súdny exekútor požiadal na základe návrhu a exekučného titulu o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktoré mu Okresný súd Topoľčany udelil dňa 31.5.2002, na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť sumu 175,93 eur s 0,05% poplatkom z omeškania zo sumy 105,82 eur od 10.6.1995 do zaplatenia a zo sumy 70,11 eur od 10.9.1995 do zaplatenia, trov predchádzajúceho konania v sume 11,15 eur a všetkých účelne vynaložených trov exekúcie. Výkon funkcie súdneho exekútora zanikol a jeho náhradníkom je súdny exekútor JUDr. Pavol Holík. Súdny exekútor koná vo veci pod sp. zn. Ex 280/2001 (táto sp. zn. vyplýva zo žiadosti o udelenie poverenia a ďalších písomností nachádzajúcich a v exekučnom spise), resp. Ex 280/2002 (táto sp. zn. vyplýva z podnetu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie). Podľa návrhu na vykonanie exekúcie - tento bol spísaný 2.4.20021, podľa pečiatky exekútorského úradu na návrhu na vykonanie exekúcie predloženého k žiadosti o udelenie poverenia, mal byť návrh podaný 10.4.2002.

2. Súdny exekútor dal podaním zo dňa 15.8.2017 podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, pretože majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Uviedol, že vykonal rozsiahle šetrenie majetkových pomerov povinného a bolo zistené, že povinný nevlastní žiaden hnuteľný ani nehnuteľný majetok, dopravný inšpektorát neeviduje povinného ako vlastníka vozidiel, banky neevidujú účty povinnému s peňažnými prostriedkami, kataster nehnuteľností povinného neeviduje ako vlastníka žiadnych nehnuteľností, a teda nebolo možné vykonať exekúciu žiadnym zo spôsobov uvedených v Exekučnom poriadku.

3. Oprávnený podaním zo dňa 4.12.2016 exekútorovi oznámil, že obdržal jeho oznámenie, že po vykonaných úkonoch úradu smerujúcich k zisteniu majetku povinného a nevymožiteľnosti pohľadávky bolo zistené, že povinný nevlastní žiadny hnuteľný resp. nehnuteľný majetok, ktorý by postačoval aspoň na úhradu trov exekúcie. Uviedol, že oznámenie berie na vedomie a súhlasí s postupom v zmysle §

57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, t. j. aby súd exekúciu zastavil z dôvodu jej vyhlásenia za neprípustnú, t. j. nedostatku majetku postačujúceho aspoň na trovy exekúcie.

4. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov účinného do 31.3.2017 (ďalej v uznesení uvádzaný len ako Exekučný poriadok alebo EP s tým, že ide o znenie účinné do 31.3.2017) exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

5. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

6. Zastavenie exekúcie je procesný úkon (uznesenie) exekučného súdu smerujúci k trvalému upusteniu od vykonávania exekúcie vydaný po zistení neprípustnosti exekúcie, ktorá nastala v dôsledku zákonom predvídaných hmotnoprávnych aj procesnoprávnych skutočností zásadne po vydaní exekučného titulu, výnimočne aj pred jeho vydaním. Jedným z dôvodov pre zastavenie exekúcie je aj skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súd v zásade rozhoduje o zastavení exekúcie pre nemajetnosť povinného na podnet (návrh) - najmä súdneho exekútora.

7. Súdny exekútor navrhol zastavenie exekúcie. Z podnetu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie, exekučného spisu súdneho exekútora v tejto veci, súdneho spisu v tejto veci a tiež súdnych spisov vo veciach vedených na návrh oprávneného proti povinnému pod sp. zn. 6Er/599/2002 a sp. zn. 5Er/598/2002 (v ktorých sa nachádzajú aj exekučné spisy súdneho exekútora vykonávajúceho exekúciu sp. zn. Ex 278/2001 a Ex 281/2001) vyplýva, že súdnym exekútorom nebol zistený majetok povinného, ktorý by bolo možné speňažiť a možný výťažok by postačoval aspoň úhradu trov exekúcie. Povinný nie je vlastníkom nehnuteľností na území SR, motorového vozidla, účtu, nie je registrovaný v Sociálnej poisťovni, zásielky sa vrátili exekútorovi neprevzaté. Oprávnený so zastavením exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného súhlasil. Vzhľadom na to súd exekúciu zastavil, pretože majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie - podľa § 57 ods. 1 písm. h) a § 58 ods. 1 EP. Exekúcia sa začala 10.4.2002, kedy bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie, t. j. po 1.2.2002, preto bola exekúcia zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP a nie podľa § 57 ods. 1 písm. g) EP, ako to žiadal oprávnený.

8. Z judikatúry Ústavného súdu SR (napr. I. ÚS 398/2012, III. ÚS 185/2012, ale aj z názorov právnej vedy (napr. JUDr. Marek Števček, PhD., Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta, „Postavenie a funkcia inštitútu súdneho exekútora v systéme orgánov ochrany práva Slovenskej republiky v kontexte hrozby tzv. súkromnej justície“) vyplýva, že súdny exekútor poverený exekučným súdom na vykonanie exekúcie tvorí súčasť súdnej moci, má postavenie orgánu verejnej moci, je „predĺženou rukou súdu.“. Poverený súdny exekútor oznámil súdu v podnete na zastavenie exekúcie, že šetrením zistil, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Exekučný súd je toho názoru, že takéto oznámenie exekútora (ktoré je obsahom podnetu) je dostatočným „dôkazom“ pre exekučný súd o nemajetnosti povinného. Exekučný súd si nemusí overovať tvrdenia inej zložky justičného systému. Opačný prístup by viedol k absurdným záverom a bol by v rozpore so zásadou hospodárnosti súdneho konania. Exekútor má postavenie účastníka konania len vtedy (v zmysle § 37 ods. 1 EP), ak sa rozhoduje o jeho trovách exekúcie, inak je orgánom verejnej moci, podobne ako napr. notár poverený súdom konať ako súdny komisár, ktorý nesie zodpovednosť za ním vydané písomnosti, či stanoviská, a to obzvlášť ak môže byť podkladom pre rozhodovanie súdu. Exekútor nemá právomoc rozhodovať o zastavení exekúcie, na to je oprávnený iba exekučný súd, avšak nesie zodpovednosť za podklady pre toto rozhodnutie, ktoré súdu ako orgán verejnej moci predkladá.

9. Pri rozhodovaní súd prihliadal aj na účelnosť, efektívnosť a hospodárnosť exekučného konania. Súd podotýka, že pre rozhodovanie o zastavení, resp. nezastavení, exekúcie je určujúci stav a majetkové pomery povinného ku dňu rozhodovania, resp. vydania rozhodnutia. Nie je preto možné vziať do úvahy eventuálnu zmenu majetkových pomerov povinného v budúcnosti, ak takýto predpoklad nie je možné reálne vyvodiť zo zistených skutočností (teoretická zmena pomerov je daná vždy). V tejto veci exekútorom nebol zistený majetok, na ktorom by bolo možné účelne vykonávať exekúciu, pričom pri rozhodovaní súd nemohol za rozhodujúcu skutočnosť posúdiť to, že povinný je stále zapísaný v Obchodnom registri. Skutočnosť, že obchodná spoločnosť je zapísaná v Obchodnom registri, t. j. že nezanikla, totiž neodôvodňuje záver, že je aj fungujúcou spoločnosťou, ktorá vykonáva činnosť a skutočne podniká a má aj majetok, z výťažku ktorého by bolo možné uspokojiť aspoň trovy exekúcie.

Tento záver podporuje aj skutočnosť, že od vzniku spoločnosti (v roku 1994) neboli do zbierky listín povinného založené žiadne listiny, vrátane účtovnej závierky.

10. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

11. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

12. Podľa § 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

13. Podľa § 256 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (CSP), ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

14. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

15. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

16. O trovách konania súd rozhodol podľa 9a ods. 1 EP, § 256 ods. 1 tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania, pretože ani jedna zo strán zastavenie konania nezavinila. Keďže žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania o výške náhrady trov konania podľa § 262 ods. 2 rozhodované nebude.

17. O trovách exekúcie súdneho exekútora súd rozhodol podľa § 9a ods. 1 EP, § 196 EP, § 200 ods. 1, § 200 ods. 5 EP, § 203 ods. 2 prvá veta EP a § 262 ods. 1 tak, že oprávneného zaviazal zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie. Exekúcia bola zastavená z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, preto bol na zaplatenie náhrady trov exekúcie súdnemu exekútorovi zaviazaný oprávnený - podľa § 203 ods. 2 prvá veta EP. Súdny exekútor má nárok na náhradu trov exekúcie vrátane trov, ktoré vznikli pôvodnému exekútorovi RNDr. Mgr. Podmanickému, pretože výkon funkcie pôvodného exekútora zanikol a jeho náhradník pokračuje vo vykonávaní exekúcie a súčasne je účastníkom exekučného konania v časti, v ktorej sa rozhoduje o trovách exekúcie, namiesto pôvodného súdneho exekútora. Takto súd rozhodol podľa § 16a ods. 3, 5 a 6 Exekučného poriadku. Súdny exekútor JUDr. Holík pokračuje vo vykonávaní neskončených exekúcií v intenciách ustanovenia § 16 ods. 7 Exekučného poriadku - na základe pôvodného poverenia vydaného pre súdneho exekútora RNDr. Mgr. Podmanického, pričom vykonáva exekučnú činnosť vo svojom mene. O výške náhrady trov exekúcie rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu m o ž n o podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Topoľčany, ktorý napadnuté uznesenie vydal. Odvolanie môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Popri všeobecných náležitostiach podania (podľa § 127 Civilného sporového poriadku treba v podaní uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a treba uviesť aj spisovú značku konania, ktorého sa týka, ak je urobené v prebiehajúcom konaní) sa v odvolaní musí uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Každé listinné podanie, ktoré budete adresovať v priebehu konania súdu, adresujte v takom počte rovnopisov, aby jeden rovnopis zostal na súde a každá z ostatných sporových strán mohla dostať ďalší rovnopis.