Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7CoCsp/25/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senát JUDr. Eriky Madarászovej a členiek senátu JUDr. Marty Polyákovej a JUDr. Lenky Halmešovej, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava - Petržalka, IČO: 35 724 803, zastúpený: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava - Petržalka, IČO: 53 255 739, proti žalovanej: H. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom pri tehelni XXXX/X, U., o zaplatenie sumy 4 400,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Levice č. k. -167 zo dňa 22. júna 2021, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žalovanému voči žalobcovi nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu žalobcu zamietol a žalovanému nepriznal náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust., , bod 7 písm. b), ,, o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku, , , , ,, , , , ,, , a, ,, , o bankách, , o spotrebiteľských úveroch, , ako aj zisteným skutkovým stavom na základe čoho dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť. 2. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia poukázal na obsah žaloby ktorou sa žalobca domáhal, aby súd vydal platobný rozkaz, ktorým zaviaže žalovaného na zaplatenie sumy vo výške 4.400,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 5.200,- eur od 07.09.2018 do 21.12.2018, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 5.000,- eur od 22.12.2018 do 21.01.2019, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 4.800,- eur od 22.01.2019 do 26.03.2019, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 4.600,- eur od 27.03.2019 do 20.05.2019, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 4.400,- eur od 21.05.2019 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania. Svoj nárok odôvodnil tým, na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 15.06.2018 ( správne 06.09.2018), uzatvorenej medzi postupcom: Tatra banka, a. s. Hodžovo nám. 3, 811 06 Bratislava 1, IČO: 00 686 930 a žalobcom, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Postupca uzatvoril so žalovaným dňa 18.12.2013 Zmluvu č. XXXXXXXXXXXXXXXX, na základe ktorej postupca poskytol žalovanému peňažné prostriedky. Žalovaný neplnil v stanovených termínoch splátky, čím porušil svoju povinnosť podľa zmluvy. Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky sumu vo výške 5.200,- eur a pozostávala z istiny vo výške 5.200,- eur, z riadneho úroku vo výške 0,- eur, z úroku z omeškania vo výške 0,- eur a z poplatkov vo výške 0,- eur v súlade s prílohou k Zmluve o postúpení pohľadávok, kde postupca deklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v predmetnej prílohe je generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky. Žalovaný po postúpení pohľadávky vykonal úhrady vo výške 4 x 200,- eur. Dlžná suma tak predstavuje sumu vo výške 4.400,- eur, pričom pozostáva z neuhradenej istiny. Žalobca si tiež

uplatnil úrok z omeškania podľa a to počnúc dňom 07.09.2018, t. j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky. 3. V prejednávanej veci sa súd prvej inštancie v prvom rade zaoberal otázkou vecnej legitimácie strán sporu, ktorú súd skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta. Uviedol, že pasívnu vecnú legitimáciu mal za preukázanú, nakoľko ide o dlžníka zo zmluvného vzťahu, plnenie z ktorého zmluvného vzťahu je predmetom konania a túto žalobca preukázal predložením zmluvy o pôžičke. Poukázal na to, že žalobca svoju aktívnu vecnú legitimáciu odvodzoval z uzavretej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 06.09.2018. V prípade bankových pohľadávok je však potrebné okrem ustanovenia aplikovať aj ustanovenie o bankách, a žalobcu v tomto konaní zaťažovala povinnosť preukázať dodržanie podmienok uvedených v tomto ustanovení, keďže splnenie týchto podmienok je predpokladom platného postúpenia pohľadávky banky voči dlžníkovi na tretí subjekt. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že v konaní nebolo preukázané, že žalobcom uplatnená pohľadávka bola v čase jej postúpenia splatná, nakoľko konečná splatnosť úveru je v zmluve vymedzená tak, že dátum poslednej splátky je 72 mesiacov od prvej splátky, vo vybraný deň splatnosti, pričom z platobnej histórie žalovaného vyplýva, že prvá splátka bola splatná dňa 21.01.2014. Termín konečnej splatnosti úveru by tak bol nastal splátkou splatnou dňa 21.12.2019, avšak k postúpeniu pohľadávky došlo už v septembri 2018. Žalobca súdu spolu so žalobou predložil listinu s názvom „ZUNO odstupuje od zmluvy“ zo dňa 10.11.2016, ktorým pôvodný veriteľ oznámil žalovanému, že z dôvodu neuhradenia splátky pôžičky a po niekoľkých neúspešných pokusoch získať dlžnú sumu, musel zrušiť zmluvu o pôžičke v súlade s ods. 10.2.4 VOP a požiadať žalovaného o okamžité splatenie dlžnej sumy v súlade s odsekom 8.2.7 ÚOP, avšak žalobca ani na výzvu súdu nepreukázal, že sa tento jednostranný adresovaný právny úkon dostal do dispozičnej sféry žalovaného, ktorá skutočnosť je podmienkou jeho účinnosti. 4. Súd prvej inštancie prijal záver, že odstúpenie od zmluvy nevyvolalo právne následky obsiahnuté v , keď žalobca v konaní nepreukázal, že sa oznámenie o odstúpení od zmluvy dostalo do dispozičnej sféry žalovaného. V konaní tiež nebolo tvrdené a preukázané ani to, že by sa postupovaná pohľadávka stala pred jej postúpením splatnou iným spôsobom, napr. podľa s poukazom na . Keďže postúpenie predmetnej pohľadávky je neplatným právnym úkonom, žalobca nie je veriteľom žalovaného, a preto súd prvej inštancie žalobu pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v celom rozsahu zamietol. 5. V závere skonštatoval, že aj pre prípad, že by došlo k platnému odstúpeniu od zmluvy a bola by tak splnená aj otázka aktívnej legitimácie žalobcu, mal za to, že žalobcom uplatnený nárok je v zmysle s poukazom na a premlčaný. Pôvodný veriteľ žalovaného odstúpil od zmluvy listom zo dňa 10.11.2016 a od tohto dňa tak začala oprávnenému v zmysle plynúť tak objektívna (trojročná) ako aj subjektívna (dvojročná) premlčacia doba. V danom prípade začali obe plynúť naraz, dvojročná subjektívna premlčacia doba tak uplynula dňa 10.11.2018, v dôsledku čoho sa tak v danom prípade právo premlčuje uplynutím subjektívnej premlčacej doby a na ďalšie plynutie objektívnej premlčacej doby sa neprihliada. Keďže žaloba bola na Okresný súd Banská Bystrica doručená dňa 11.06.2019 ( správne 14.11.2019), teda až po uplynutí premlčacej doby, mal súd prvej inštancie za to, že aj v prípade splnenia vyššie uvedených podmienok, by bol nárok žalobcu premlčaný 6. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol napadnutý rozsudok zmeniť tak, že súd žalobe vyhovie. Odvolanie odôvodnil ust. s tým, že v konaní bolo celkom nesporne preukázané, že pred postúpením pohľadávky postupca dodržal všetky podmienky, ktoré mu ustanovenie ZoB ukladá, a teda nedošlo k porušeniu bankového tajomstva. Poukázal na to, že v konaní bolo preukázané, že žalovaný bol v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči postupcovi nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní a zároveň bolo preukázané, že žalovaný bol postupcom opakovane vyzvaný na úhradu omeškaných splátok a to okrem iných výziev najmä výzvou zo dňa 10.11.2016. Preto žalobca zastal názor, že mu vznikol nárok na úhradu uplatnenej sumy, spolu s príslušným úrokom z omeškania. Vo vzťahu k otázke aktívnej legitimácie žalobca uviedol, že predmetnú skutočnosť preukázal oznámením a postúpení pohľadávky zo strany postupcu, ako aj zmluvou o postúpení pohľadávok spolu s príslušnou časťou prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok. Žalobca mal za to, že postupca postupoval v prísnom súlade s ust. ZoB a k postúpeniu pohľadávky na žalobcu došlo platne. Okrem toho aj v prípade neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok, by žalobca mal na základe oznámenia o postúpení pohľadávky aktívnu vecnú legitimáciu na uplatňovanie pohľadávky v tomto konaní. Keďže účinkom oznámenia o postúpení pohľadávky je skutočnosť, že dlžník môže docieliť zánik záväzku plnením postupcovi, ako aj postupníkovi. Vo vzťahu k doručeniu odstúpenia od zmluvy žalobca uviedol, že predmetná výzva bola žalovanému riadne doručená, pričom toto tvrdenie žalobcu bola počas celého konania nesporným skutkovým tvrdením.

Zdôraznil, že keďže tieto skutkové tvrdenia žalobcu neboli protistranou popretá, v zmysle ust. ich bolo podľa názoru žalobcu potrebné považovať za tzv. nesporné skutkové tvrdenia na základe čoho bolo v konaní potrebné uzavrieť, že je nesporným tvrdením. Žalobca ďalej zastal názor, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, nakoľko v konaní bolo nielen predloženými listinnými dôkazmi ale aj vykonanými skutkovými tvrdeniami preukázané, že žalovaný bol v čase postúpenia pohľadávky napriek písomnej výzve právneho predchodcu v omeškaní, pričom sporným nebolo ani tvrdenie ohľadom splatnosti celého postupovaného záväzku. Zároveň je podľa názoru žalobcu nevyhnutné podrobiť napadnutý rozsudok revízii aj v časti, v ktorej súd odôvodnil zamietnutie žaloby aj s odkazom na premlčanie a aplikáciu ust. . Uviedol, že ak by zmluva nikdy nevznikla, nemožno hovoriť o spotrebiteľskej zmluve ale o mimozmluvnom záväzku - bezdôvodnom obohatení, pričom v tomto prípade aplikácia ust. a neprichádza do úvahy, nakoľko tento sa vzťahuje len na spotrebiteľský charakter sporu. 7. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril. 8. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( , ďalej len „CSP“) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( a ) a viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie ( ) prejednal vec bez nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku pri splnení si povinnosti upravenej v ustanovení a po prejednaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne a odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa , potvrdil. 9. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa doručenou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy vo výške 4.400,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 5.200,- eur od 07.09.2018 do 21.12.2018, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 5.000,- eur od 22.12.2018 do 21.01.2019, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 4.800,- eur od 22.01.2019 do 26.03.2019, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 4.600,- eur od 27.03.2019 do 20.05.2019, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 4.400,- eur od 21.05.2019 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 26.06.2019 Platobný rozkaz sp. zn. , ktorý sa však žalovanému nepodarilo doručiť a následne Okresný súd Banská Bystrica postúpil Okresnému súdu Levice, ktorý následne rozhodol napadnutým rozhodnutím. 10. Keďže odvolací súd dospel k tomu, že rozsudok súdu prvej inštancie je správny dostatočne odôvodnený, nepovažuje vo svojom rozhodnutí za nutné v súlade s ustanovením opakovať tie isté dôvody, ktoré sú obsiahnuté v prvoinštančnom rozhodnutí, vrátane citácie právnych predpisov vzťahujúcich sa na tento prípad. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a konštatuje správnosť dôvodov, ktoré súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí uviedol. 11. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie vec správne právne posúdil v otázke nedostatku aktívnej legitimácie na strane žalobcu. Rovnako správne vyhodnotil právny vzťah medzi stranami sporu ako vzťah spotrebiteľský a zároveň postupoval správne, keď sa zaoberal otázkou aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, teda tým, či žalobca je účastníkom hmotno- právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru o absencii aktívnej legitimácie na strane žalobcu, keď síce žalobca predložil Zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 06.09.2018, ale nepreukázal splnenie zákonných podmienok pre postúpenie predmetnej pohľadávky pôvodného veriteľa Tatra banka, a. s. voči žalovanému ako dlžníkovi vyplývajúcich z ustanovenia zákona o bankách. 12. K námietkam odvolateľa odvolací súd dodáva, že ustanovenie o bankách neupravuje len ochranu bankového tajomstva, ale tiež práva klienta v súvislosti s postúpením pohľadávky, preto pokiaľ došlo k postúpeniu pohľadávky banky v rozpore s týmto ustanovením, je treba takýto právny úkon považovať za neplatný. Úpravou zákona o bankách mal zákonodarca na mysli oprávnenie banky postúpiť časť peňažného záväzku, s ktorým je dlžník po stanovenú dobu napriek písomnej výzve banky v omeškaní. Nie je v záujme spotrebiteľa, aby po uzavretí úverovej zmluvy s bankou táto kedykoľvek, počas trvania záväzkového vzťahu postupovala pohľadávku voči spotrebiteľovi tretej osobe, ktorý vyhlási mimoriadnu splatnosť pohľadávky a pritom nepodlieha dozoru a dohľadu NBS. Takéto konanie banky by sa priečilo účelu a zmyslu zákona o bankách, keďže poskytovanie úverov a ich správa je špecifickou, osobitne právnym predpisom upravenou činnosťou. Ustanovenie Zákona o bankách dovoľuje banke postúpiť jej pohľadávky voči klientovi za splnenia určitých podmienok, konkrétne aby bol ohľadom tejto pohľadávky klient v omeškaní aspoň 90 dní a aby ho banka na jej splnenie písomne vyzvala. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca v

konaní nepreukázal, že banka pred postúpením pohľadávky žalovaného riadne písomne vyzvala na splnenie záväzku a tento napriek tomu zostal v omeškaní so splatením svojho záväzku aspoň 90 dní a rovnako je správny záver súdu prvej inštancie, že žalobca nepreukázal doručenie oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 10. 11. 2016 žalovanému. Z obsahu spisu vyplýva, že na č.l. 16 spisu sa nachádza Oznámenie o postúpení pohľadávky právnym predchodcom žalobcu Tatra banka, a.s., zo dňa 13.09. 2018 adresované žalovanému. Doručenie tohto oznámenia žalovanému žalobca ani jeho právny predchodca nepreukázali. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný mal poskytnutý úver splatiť v 72 mesačných splátkach, pričom prvá splátka bola úveru bola splatná dňa 21.01.2014. Termín konečnej splatnosti úveru by bol nastal splátkou splatnou dňa 21.12.2019, avšak k postúpeniu pohľadávky došlo už v 6. septembra 2018, čo nesporne vyplýva z textu Zmluvy o postúpení pohľadávky. Z uvedeného vyplýva, že predmetom postúpenia boli aj doposiaľ nesplatené splátky, s ktorými žalovaný nebol v omeškaní, keďže konečná splatnosť úveru podľa zmluvy o úvere mala nastať až dňa 21.12.2019, čo je v rozpore s ust. § 92 ods. 8 zák. o bankách. Súd prvej inštancie správne právne posúdil aj vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru a odstúpenie od zmluvy zo dňa 10.11.2016 nazvaného ako „Zuno odstupuje od zmluvy“ ( č.l. 14 spisu) , ktoré súd posúdil ako neúčinný právny úkon, ktorý nevyvolal právne následky v zmysle ust. , pretože v konaní žalobca nepreukázal, že tento jeho úkon sa dostal do dispozičnej sféry žalovaného. V dôsledku toho prijal správny právny záver, že pokiaľ nebola zákonným spôsobom vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru, nie je možné urobiť záver o tom, že predmetný úver bol ku dňu postúpenia splatný. Z vyššie uvedených dôvodov záver súdu prvej inštancie v tom, že žalobca nepreukázal svoju aktívnu legitimáciu považoval odvolací súd za správny. 13. Záverom odvolací súd uvádza, že absolútnu neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky pre rozpor so zákonom ( ) posudzuje súd ex offo t.j. aj v prípade, že žalovaný túto neplatnosť právneho úkonu nenamietal. Správne preto postupoval súd prvej inštancie v tom, keď sa zaoberal tým, či sú splnené všetky zákonné podmienky v zmysle ust. zákona o bankách, ktoré ustanovenia sú kogentné a či došlo k riadnemu postúpeniu pohľadávky, aj keď túto skutočnosť žalovaný nenamietal.

14. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na právny záver Najvyššieho súdu SR prijatý v konaní vedenom pod sp. zb. , v ktorom sa uvádza, že : „ prípade, ak by neboli splnené podmienky podľa prvá veta ZoB pri postúpení bankovej pohľadávky na nebankový subjekt, jednalo by sa o postúpenie v rozpore so zákonom (v tomto prípade so zákonom o bankách), kedy je postúpenie pohľadávky v zmysle vylúčené/zakázané. Išlo by teda o neplatný právny úkon v zmysle “. ( Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zverejnený v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 8/2018 ako judikát R 60/2018 <https://spotrebitel.online/r60-18>). 15. Odvolací súd sa v tomto prípade stotožnil aj s názorom súdu prvej inštancie, že v danom prípade ide o pohľadávku premlčanú a súd prvej inštancie správne vec posúdil podľa . Z obsahu spisu vyplýva, že pôvodný veriteľ odstúpil od zmluvy dňa 10.11.2016 a od toho dňa začala veriteľovi plynúť premlčacia lehota subjektívna (dvojročná) aj objektívna (trojročná) v zmysle . Subjektívna premlčacia doba márne uplynula dňom 10.11.2018 , pričom žalobu žalobca podal na súde až dňa 14.11.2019 a keďže sa v danom prípade premlčuje právo uplynutím subjektívnej premlčacej lehoty na ďalšie plynutie objektívnej premlčacej doby sa neprihliada. Na základe uvedeného je treba nárok žalobcu považovať premlčaný. 16. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu podľa ust. , ako vecne správny potvrdil. 17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol v zmysle ustanovenia v spojení s tak, že žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pretože mu v súvislosti s týmto konaním žiadne trovy nevznikli. 18. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (, , ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).