Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cob/108/2017

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Vancu a členov senátu JUDr. Drahomíry Brixiovej a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v spore žalobcu: EKO SVIP, s.r.o. so sídlom v Sabinove, Ovocinárska 48, IČO: 36 449 717, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Bröstl & Čentík s.r.o., so sídlom Rázusova 1, Košice - Mestská časť Juh, IČO: 50 560 611, proti žalovanému: JUDr. Adriána Chymčáková, nar. 13.4.l970, bytom v Košiciach, Humenská 8/B, v konaní o náhradu škody, o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Košice II č.k. 35Cb/58/2016-114 zo dňa 21.7.2017 takto

rozhodol:

Z r u š u j e uznesenie a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia s eventuálnym návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou dňa 4.4.2016 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 30.803,88 eur s príslušenstvom, z titulu náhrady škody vo výške 29.704,30 eur a bezdôvodného obohatenia vo výške 1.099,58 eur, čo odôvodnil tým, že žalovaný ako jeho právny zástupca v konaní o zaplatenie 29.704,30 eur vedenom na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp.zn. 14Rob/274/2008 proti dlžníkovi (žalovanému) M., IČO: 00 329 819 nepodal odvolanie proti uzneseniu č.k. 14Rob/274/2008 - 31 zo dňa 31.10.2008, ktorým bolo konanie zastavené pre nezaplatenie súdneho poplatku a nadobudlo právoplatnosť dňa 2.12.2008, hoci od žalobcu dňa 21.12.2010 prevzal 1.099,58 eur vyžiadaných na zaplatenie súdneho poplatku v predmetnom konaní. Tým v zmysle ust. § 26 ods. 1 zák.č. 586/2003 Z.z. o advokácii spôsobil v súvislosti s výkonom advokácie žalobcovi škodu, nakoľko nároky uplatňované v uvedenom konaní sú už premlčané a bezdôvodne sa obohatil, nakoľko sumu poskytnutú na zaplatenie súdneho poplatku nevrátil. Konštatoval súd prvej inštancie, že žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe okrem iného vzniesol námietku premlčania s poukazom na skutočnosť, že žalobca dňa 18.10.2012 splnomocnil advokáta JUDr. Vladimíra Sidora, aby ho zastupoval v celom rozsahu vo všetkých veciach týkajúcich sa uplatnenia pohľadávok splnomocniteľa voči dlžníkovi - M. X., ktorý sa na základe písomnej žiadosti zo dňa 23.10.2012 adresovanej Okresnému súdu Spišská Nová Ves dozvedel, že konanie bolo právoplatne zastavené pre nezaplatenie súdneho poplatku.

3. Súd prvej inštancie poukázal na to, že následne žalobca podaním zo dňa 6.7.2017 žiadal, aby súd zriadil záložné právo v prospech žalobcu na nehnuteľnosť - byt č. XX nachádzajúci sa na 3. poschodí, vo vchode XX bytového domu so súpisným číslom XXX, postaveného na parcele registra KN „C“, číslo: XXXX, v katastrálnom území P., príslušnom podiele na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo výške XXX/XXXXX a spoluvlastníckom podiele na pozemku vo výške XXX/ XXXXX - evidovaného na LV č. XXXXX, vedenom Okresným úradom T., katastrálny odbor pre katastrálne územie P., obec T. - X., okres T. W., ktorá je vo vlastníctve žalovanej JUDr. Adriány

Chymčákovej, rodenej I., nar. XX.X.lXXX, trvale bytom Humenská 8/B, Košice, a to za účelom zabezpečenia pohľadávky spoločnosti žalobcu na náhradu škody a vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 30.803,88 eur s príslušenstvom, s eventuálnym návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia. Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia odôvodnil tým, že po podaní žaloby došlo zo strany žalovaného k scudzeniu, resp. k snahám o scudzenie, keď žalovaný odpredal byt č. 15 nachádzajúci sa na 8. poschodí bytového domu evidovaný na B., kat. úz. P. S. J. Č.. XX L. D. L. X. poschodí bytového domu evidovaný na B. Č.. Z., kat. úz. P. ponúka na predaj, z čoho vyvodil, že žalovaný sa po podaní žaloby začal zjavne účelovo zbavovať majetku, čo odôvodňuje existenciu dôvodnej obavy z budúceho ohrozenie exekúcie. Na podporu svojich tvrdení doručil žalobca súdu predmetné listy vlastníctva a inzerát na predaj uvádzaného bytu.

4. Súd prvej inštancie citujúc ust. § 343 ods. 1 CSP, § 344, § 324 ods. 1, § 325 ods. 1 a § 328 ods. 1 poukázal na to, že cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná, alebo už bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Okrem základných predpokladov na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia je navrhovateľ povinný hodnoverne osvedčiť aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má zabezpečovacím opatrením, príp., neodkladným opatrením, poskytnúť ochrana. Uviedol, že súd nemôže nariadiť zabezpečovacie opatrenie, ak sa mu na základe predbežného právneho posúdenia nárok vo veci samej javí ako nedôvodný, čo by bolo v rozpore s podstatou a účelom zabezpečovacieho opatrenia. Hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania meritórneho nároku môže navrhovateľ dosiahnuť najmä relevantnými skutkovými tvrdeniami, listinnými dôkaznými prostriedkami a kvalifikovanou právnou argumentáciou. Pokiaľ ide o návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia po začatí konania, môže súd vychádzať aj z obsahu žaloby a z doteraz vykonaného dokazovania. Hodnoverné osvedčenie nároku vo veci samej musí na strane súdu viesť k záveru, že miera pravdepodobnosti vyhovenia žalobe je v danom štádiu konania vyššia než pravdepodobnosť jej zamietnutia. Vzhľadom na to, že návrh na nariadenie zabezpečovacieho zariadenia bol podaný až po začatí konania, pri posudzovaní dôvodnosti nároku súd vychádza z už doteraz vykonaného dokazovania, a to oboznámením sa s vyjadreniami strán sporu a predloženými listinnými dôkazmi, ako i obsahom pripojeného spisu Okresného súdu Spišská Nová Ves, sp.zn. 14Rob/274/2008, pričom primárne posudzoval žalovaným vznesenú námietku premlčania.

5. Súd prvej inštancie z pripojeného spisu zistil, že JUDr. Vladimír Sidor, ako splnomocnenec žalobcu na základe plnomocenstva zo dňa 18.10.2012 písomne požiadal Okresný súd Spišská Nová Ves listom zo dňa 23.10.2012 o vydanie rovnopisu platobného rozkazu v danom konaní a uznesenie o zastavení konania mu bolo odoslané 12.11.2012 tak, ako to v žalobe uvádza aj sám žalobca, týmto dňom sa žalobca mohol dozvedieť o tom, že konanie vo veci bolo zastavené. Z pripojeného spisu tiež vyplýva, že žalobca na zastupovanie v konaní o vymáhanie pohľadávok proti Obci X. splnomocnil i JUDr. Jaroslava Čolláka a to 11.11.2015, ktorý prostredníctvom advokátskej koncipientky nahliadol do spisu Okresného súdu Spišská Nová Ves dňa 27.11.2015.

6. Konštatoval súd prvej inštancie , že z hľadiska námietky premlčania bolo primárne nutné posúdiť, ktorý právny predpis bude aplikovaný. Vzťah Občianskeho a Obchodného zákonníka vymedzuje ustanovenie § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka, podľa ktorého právne vzťahy, ktoré nemožno riešiť podľa ustanovení Obchodného zákonníka sa riešia podľa občianskeho práva. Pre vzťahy, ktoré sú upravené Obchodným zákonníkom je typické, že ide o vzťahy podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním, vrátane tzv. absolútnych obchodov vymedzených v § 261 ods. 3 Obchodného zákonníka, pričom v ust. § 262 ods. 3 umožňuje, aby si zmluvné strany (bez zreteľa na ich charakter) dohodli, že ich vzťahy sa budú riadiť Obchodným zákonníkom a bez ohľadu na to, či ich zmluvné vzťahy typologicky inak zodpovedajú vzťahom upraveným v Obchodnom zákonníku.

7. V danej veci v nadväznosti na vyššie uvedené súd prvej inštancie vyvodil, že žalobca svoj nárok na náhradu škody odvíja od porušenia povinnosti žalovaného, ktorú mal spôsobiť v súvislosti s výkonom advokácie podľa ust. § 26 Zákona o advokácii. Žalobcom tvrdené porušenie povinnosti žalovaného malo mať za následok aj vznik zodpovednostného záväzkového vzťahu vo forme škody. Vzhľadom na to, keďže v danom prípade nemalo dôjsť k porušeniu povinností uložených Obchodným zákonníkom,

ale podľa Zákona o advokácii, naplnenie predpokladov tejto zodpovednosti treba posudzovať podľa všeobecnej právnej úpravy zodpovednosti za škodu, ktorou sú ustanovenia Občianskeho zákonníka, a to vrátane zániku práva domôcť sa plnenia v dôsledku vznesenia námietky premlčania. Uzavrel, že vzťah špeciálnej a všeobecnej úpravy platí aj pre vzťah Obchodného a Občianskeho zákonníka s tým, že postavenie špeciálneho predpisu pre vzťahy upravené v Obchodnom zákonníku má . Ak však ide o vzťah špeciálnej a všeobecnej právnej úpravy platí, že špeciálnu právnu úpravu možno aplikovať iba vtedy, ak táto špeciálna úprava ustanovuje inak. Ak však neustanovuje inak, je potrebné aplikovať všeobecnú právnu úpravu. Zastával názor, že v danej veci špeciálna právna úprava

- vo vzťahu k zákonu č. 586/2003 Z.z. o advokácii neustanovuje inak, preto na daný zodpovednostný záväzkový vzťah treba aplikovať všeobecnú právnu úpravu, ktorou pre danú vec je právna úprava obsiahnutá v ustanoveniach Občianskeho zákonníka.

8. Súd prvej inštancie citujúc ust. § 106 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, z hľadiska posudzovania začiatku plynutia subjektívnej dvojročnej lehoty mal za to, že v danom štádiu konania túto je možné stanoviť na deň 12.11.2012, kedy bol i podľa tvrdenia žalobcu zaslaný rovnopis uznesenia o zastavení predmetného konania pre nezaplatenie súdneho poplatku jeho vtedajšiemu splnomocnencovi JUDr. Vladimírovi Sidorovi, ktorý bol necelý mesiac pred udelením plnomocenstva dňa 18.10.2012 splnomocnený na zastupovanie v celom rozsahu voči dlžníkovi Obec X.. Ako účelové sa v tomto smere javí vyjadrenie žalobcu, že mu informácia o zastavení konania splnomocnencom nebola oznámená. Za tohto stavu, pri začiatku plynutia subjektívnej dvojročnej lehoty od 13.11.2012 a žalobe podanej dňa 4.4.2016, osvedčenie nároku vo veci samej žalobcom súd nevedie k záveru, že miera pravdepodobnosti vyhovenia žalobe je v danom štádiu konania vyššia než pravdepodobnosť jej zamietnutia, preto návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia s eventuálnym návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

9. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Zastával názor, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že v nadväznosti na ust. § 326 Civilného sporového poriadku musí návrh na nariadenie neodkladného opatrenia (a v zmysle 344 Civilného sporového poriadku aj návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia) popri náležitostiach žaloby podľa § 132 Civilného sporového poriadku obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a uvedenie, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. Splnenie uvedených podmienok súdom musí byť skúmané ad hoc a prísne individuálne s prihliadnutím na všetky okolnosti konkrétneho prípadu, a preto neakceptoval záver súdu, podľa ktorého, ak konajúci súd v danom štádiu konania je viac priklonený nedôvodnosti ako dôvodnosti uplatňovaného nároku vo veci samej záver na vydanie zabezpečovacieho resp. neodkladného opatrenia je z toho dôvodu potrebné a priori zamietnuť. Namietal, že súd sa pri hodnotení miery dôvodnosti žaloby vo veci samej nekriticky stotožnil s námietkou premlčania vznesenou žalovanou, pričom žiadnym spôsobom nevzal na zreteľ námietky žalobcu smerujúce proti prípadnej námietke premlčania ani argumentáciu žalobcu obsiahnutú v otázke premlčania žalobcu vo vyjadrení k tejto námietke v podaní zo dňa 5.5.2017. Súd bez presvedčivého vysvetlenia vychádzal z dvojročnej resp. trojročnej premlčacej doby, napriek tomu, že vzťahy advokáta a klienta sú za určitých podmienok spravované ustanoveniami Obchodného zákonníka, keďže ide o zmluvu o poskytovaní právnych služieb, kde príjemcom právnych služieb bol žalobca ako právnická osoba so statusom podnikateľa a vzhľadom na § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka je zrejmé, že Zmluva o poskytovaní právnych služieb medzi stranami sporu založila obchodno-záväzkový vzťah, a preto žalobca nevidí žiadny relevantný argument v prospech subsidiárneho posudzovania otázok náhrady škody spôsobenej advokátom podľa Občianskeho zákonníka, keďže materiálne ide medzi stranami sporu o obchodno- právny vzťah a nič nebráni aplikácii pravidiel Obchodného zákonníka na škodu, za ktorú je daná zodpovednosť primárne podľa Zákona o advokácii. Ak by aj malo byť premlčanie posúdené ako uvádza súd, uznesenie sa nevysporiadava so situáciou, že táto námietka premlčania predstavuje zjavné zneužitie práva, ktoré právny poriadok zakazuje (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka) a nepriznáva mu právnu ochranu, v dôsledku čoho musí byť vznesená námietka premlčania posudzovaná ako neprípustná. Súd svojim rozhodnutím de facto už prejudikoval, že takéto posúdenie neprichádza do

úvahy napriek tomu, že v spore nebolo ešte meritórne prejednané. Do času, kým nie je vo veci samej právoplatne rozhodnuté, nejde o istotu ohľadne nedôvodnosti žaloby vo veci samej, ale iba o domnienku resp. posúdenie aktuálnej šance žaloby na neúspech, ktorá však môže byť po vykonaní ďalších dôkazov súdom do značnej miery prehodnotená. Zastával žalobca názor, že je nevyhnutné, aby aj v prípadoch pochybnosti o dôvodnosti nároku uplatňovaného vo veci (nemá na mysli prípady, v ktorých je nedôvodnosť uplatňovaného nároku zjavná, ale prípady, v ktorých vec nie je možné pred vykonaním potrebných dôkazov zodpovedne posúdiť), v ktorých žalobcovi hrozí vznik závažnej ujmy, bolo z dôvodu právnej istoty neodkladné opatrenie nariadené. Obzvlášť v takýchto prípadoch je nevyhnutné prihliadať na pomer eventuálnych újm, ktoré môžu v prípade nariadenia či nenariadenia zabezpečovacieho resp. neodkladného opatrenia sporovým stranám vzniknúť. Práve v prípadoch zjavné nepomeru eventuálnych újm, ktoré môžu vzniknúť jednej či druhej strane v závislosti od toho, či bude alebo nebude nariadené zabezpečovacie resp. neodkladné opatrenie, ako to je to v tomto prípade, je potrebné túto okolnosť vziať na zreteľ a korigovať ňou neistotu súdu ohľadne „aktuálnej“ dôvodnosti nároku. Podľa názoru žalobcu je pritom evidentné, že nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nijakým spôsobom neobmedzí žalovanú (dokonca ani v prípadných dispozíciách s majetkom) a zároveň uvádza, že vzhľadom k tomu, že ide o jediný majetok žalovanej, vzhľadom aj na výšku pohľadávky a konanie žalovanej (prevod jednej nehnuteľnosti a snaha o prevod druhej nehnuteľnosti) nemožno v prípade nariadenia zabezpečovacieho resp. neodkladného opatrenia uvažovať o neprimeranom obmedzení práv žalovanej. Zdôraznil, že účelom zabezpečovacieho resp. neodkladného opatrenia je dočasná úprava práva povinnosti, ktorá nevylučuje, že o právach a povinnostiach účastníkov konania o zabezpečovacom resp. neodkladnom opatrení bude vo veci samej rozhodnuté inak, než v konaní o zabezpečovacom resp. neodkladnom opatrení. Vzhľadom na dočasný charakter žalovanej nemôže s poukazom na ust. § 334 a 335 Civilného sporového poriadku jeho nariadením vzniknúť žiadna ujma resp. jej prípadná ujma bude neporovnateľne nižšia ako tá, ktorá reálne hrozí žalobcovi v prípade, ak nebude zabezpečovacie resp. neodkladné opatrenie nariadené. Uviedol tiež, že si je vedomý toho, že súd nie je svojim predbežným právnym posúdením veci viazaný, pričom v ďalších fázach súdneho procesu môže svoj predbežný právny názor upraviť alebo úplne zmeniť. Ak však dôjde z dôvodu nenariadenia neodkladného resp. zabezpečovacieho opatrenia k scudzeniu poslednej nehnuteľnosti, ktorú žalovaná vlastní a ktorá je predmetom tohto zabezpečovacieho resp. neodkladného opatrenia tak aj v prípade následného prehodnotenia dôvodnosti žaloby vo veci samej stratí konanie vo veci samej akýkoľvek význam, nakoľko prípadné rozhodnutie vyhovujúce žalobe bude zo strany žalobcu fakticky nevymožiteľné. Rovnako zdôraznil, že žalovaná ďalší majetok na Slovensku nevlastní a podľa dostupných informácii na Slovensku už nežije a prichádza sem len na niekoľko dní v roku, ukončila tu svoje pôsobenie ako advokátka a trvalo žije v Španielsku. Keďže sa domnieval, že uvedenými skutočnosťami a predloženými dôkazmi sú preukázané všetky podmienky na nariadenie zabezpečovacieho resp. neodkladného opatrenia, navrhol napadnuté uznesenie zmeniť a zriadiť záložné právo v prospech žalobcu na nehnuteľnosť žalovanej v zmysle žalobného petitu, eventuálne, aby na podklade vyššie uvedeného súd nariadil neodkladné opatrenie, rovnako v zmysle uplatneného žalobného petitu a to až do právoplatného skončenia sporu.

10. Žalovaná sa k odvolaniu podanému žalobcom písomne v stanovenej lehote, ani do rozhodnutia odvolacieho súdu k odvolaniu nevyjadrila.

11. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 (ďalej len „CSP“) a v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 a dospel k záveru, že v danom prípade nie sú splnené podmienky pre potvrdenie ako ani pre zmenu napadnutého uznesenia, a preto aj v rámci zachovania dvojinštančnosti súdneho konania, napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

12. Žalobca v odvolaní proti uzneseniu namieta odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm.d/, f/, g/ a h/ t.j., že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

13. Po preskúmaní odôvodnenia napadnutého uznesenia, odvolací súd dospel k záveru, že žalobcom tvrdené odvolacie dôvody sú dané, pretože závery súdu prvej inštancie ( pre ktoré návrh zamietol) o vyššej pravdepodobnosti úspechu žalovaného v konaní sú predčasné, teda aby súd odôvodňoval neexistenciu práva, ktorému sa má poskytnúť ochrana tým, že vo veci samej bude zrejme žaloba zamietnutá a tým dopredu prejudikoval ako vo veci rozhodne.

14. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že vzťah medzi neodkladnými a zabezpečovacími opatreniami je vyjadrený v ustanovení § 324 ods. 3 a možno teda konštatovať, že ide o vzťah subsidiarity neodkladného opatrenia k zabezpečovaciemu opatreniu. Zabezpečovacie opatrenie má teda prednosť pred neodkladným opatrením. Neodkladné opatrenie je možné použiť až vtedy, ak sa sledovaný účel nedá dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Konanie o zriadení zabezpečovacieho opatrenia je ovládané dispozičnou zásadou a zabezpečovacie opatrenie tak možno nariadiť len na návrh. Ďalším predpokladom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je spôsobilý predmet záložného práva, ktorým môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty, zabezpečovacie opatrenie môže slúžiť len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky (nie za účelom zabezpečenia nepeňažného nároku), musí byť zrejmá konkrétna peňažná pohľadávka špecifikovaná tak, aby bolo možné identifikovať, že žalobcom uplatnený peňažný nárok trvá a je dôvodný, keďže bez osvedčenia dôvodnosti a trvania peňažného nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a vo vzťahu ku ktorému môže byť ohrozená exekúcia, nemôžu byť splnené podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Jedným z predpokladov pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je aj existencia obavy, že exekúcia bude ohrozená.

15. Z hľadiska povahy inštitútu zabezpečovacieho opatrenia aj napriek tomu, že ho možno nariadiť pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení (§ 324 ods. 1 v nadväznosti na § 344 zák.č. 160/2015 Z.z. - Civilného sporového poriadku) možno vyvodiť, že v prípade zabezpečovacieho opatrenia, ak sa návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia podáva pred začatím konania, bude nadväzovať aj konanie vo veci samej, ktorého predmetom bude získanie judikovanej peňažnej pohľadávky a to v intenciách § 343 ods. 3 CSP.

16. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je teda posilnenie postavenia veriteľa a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka, na zabezpečenie veriteľovej pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná, prípadne už bola judikovaná s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa.

17. Odvolací súd považuje tiež za potrebné zdôrazniť, že súd o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a zabezpečovacieho opatrenia rozhoduje spravidla bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania, teda súd nevykonáva dokazovanie ako také, ale len osvedčuje, či sú splnené podmienky na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia. Osvedčenie rozhodujúcich skutočností, teda v žiadnom prípade nie je možné stotožniť s dokazovaním. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení a zabezpečovacom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu. V prípade, ak sa pohľadávka neprizná (ak súd žalobu zamietne) v rozhodnutí vo veci samej obligatórne osobitným výrokom zabezpečovacie opatrenie súd zruší. Rovnako ho zruší aj v prípade, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené (napr. pohľadávka bude dobrovoľne uhradená).

18. V prejednávanej veci sa žalobca žalobou domáha peňažného nároku, a to nároku na náhradu škody z dôvodu porušenia povinnosti žalovaného, ktorú mal spôsobiť v súvislosti s výkonom advokácie podľa ust. § 26 Zákona o advokácii, keď zároveň tvrdí, že porušenie povinnosti žalovaného má za následok aj vznik zodpovednostného záväzkového vzťahu vo forme škody. V priebehu tohto konania žalobca podal aj návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia s eventuálnym návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a žiadal, aby súd zriadil záložné právo v prospech žalobcu na nehnuteľnosť, ktorá je vo vlastníctve žalovaného, a to za účelom zabezpečenia jeho tvrdenej pohľadávky na náhradu škody a vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 30.803,88 eur s príslušenstvom s eventuálnym návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, čo odôvodnil tým, že po podaní žaloby dochádza zo strany žalovaného k snahám o scudzenie nehnuteľnosti v jeho vlastníctve, keď ponúka na predaj nehnuteľnosť vo svojom vlastníctve, z čoho vyvodil, že žalovaný po podaní žaloby sa začal zjavne a účelovo zbavovať majetku, čo odôvodňuje existenciu dôvodnej obavy budúceho ohrozenia exekúcie.

19. Súd prvej inštancie návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia s eventuálnym návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol z dôvodu, že osvedčenie nároku vo veci samej žalobcom súd nevedie k záveru, že miera pravdepodobnosti vyhovenia žalobe je vyššia než pravdepodobnosť jej zamietnutia, keď zároveň konštatoval, že v danom prípade došlo k porušeniu povinnosti podľa Zákona o advokácii, kedy naplnenie predpokladov tejto zodpovednosti posudzoval podľa všeobecnej právnej úpravy zodpovednosti za škodu, ktorou sú ustanovenia Občianskeho zákonníka vrátane zániku práva domôcť sa plnenia v dôsledku vznesenej námietky premlčania, na ktorú po jej vznesení žalovaným aj prihliadol.

20. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že súd prvej inštancie vyvodil svoj záver o vyššie uvedenej pravdepodobnosti zamietnutia žaloby z písomných vyjadrení strán sporu, ktoré však nie sú a ani nemôžu byť úplné, pretože konanie vo veci samej doposiaľ neprebehlo.

21. Odvolací súd nespochybňuje skutočnosť, že pri rozhodovaní vo veci súd vychádza aj z dôkazov, ktoré sa v spise nachádzajú, avšak odôvodňovať neexistenciu práva, ktorému sa má poskytnúť ochrana tým, že vo veci samej zrejme bude žaloba zamietnutá, je potrebné považovať za predčasné, pretože záver o výsledku konania vo veci samej, o ktorý oprel aj svoje rozhodnutie, ktorým zamietol návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je prejudikovaním rozhodnutia vo veci samej bez toho, aby v súlade s platnou právnou úpravou súd vykonal dokazovanie vo veci samej.

22. Pokiaľ súd prvej inštancie konštatoval, že v danom prípade došlo k porušeniu povinnosti podľa Zákona o advokácii, a teda naplnenie predpokladov tejto zodpovednosti treba posudzovať podľa všeobecnej právnej úpravy zodpovednosti za škodu, ktorou sú ustanovenia Občianskeho zákonníka a to vrátane zániku práva domôcť sa plnenia v dôsledku vznesenia námietky premlčania, aj v tomto smere považuje odvolací súd závery súdu prvej inštancie za predčasné, a to vzhľadom aj na judikatúru súdov, ktorá okrem iného vychádza aj z toho, že pri posudzovaní, ktorý právny predpis je v takom prípade aplikovateľný, je potrebné vychádzať aj z povahy strán sporu (napr. rozhodnutie NS ČR z 26.10.2005 sp.zn. 25Cdo/2232/2004 a rozhodnutie NS ČR z 23.8.2011 sp.zn. 25Cdo/520/2009). Pokiaľ sa teda sa súd prvej inštancie uvedenou judikatúrou nezaoberal, ktorá prípadne môže ovplyvniť jeho závery, potom rovnako predčasne rozhodol a prejudikoval rozhodnutie vo veci.

23. Základným predpokladom prípustnosti a dôvodnosti zabezpečovacieho opatrenia, ale aj neodkladného opatrenia je tvrdenie a osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi stranami a nevyhnutnosť dočasnej úpravy právnych vzťahov medzi nimi alebo osvedčenie obavy, že exekúcia bude ohrozená t.j. osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. S poukazom na vyššie uvedené pri posudzovaní návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia je preto potrebné vychádzať z toho, či v tomto štádiu konania existuje na strane žalobcu právo, ktorému je potrebné poskytnúť ochranu a či tu existuje bezprostredne hroziaca ujma, že v prípade úspechu žalobcu by bola ohrozená exekúcia.

24. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil podľa ust. § 389 psím.b/ a c/ a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

25. Úlohou súdu po vrátení veci bude opätovne rozhodnúť o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia s alternatívou neodkladného opatrenia, pričom bude potrebné vychádzať predovšetkým z jeho účelu. Zároveň bude povinnosťou súdu posúdiť splnenie zákonných podmienok pre jeho nariadenie a v závislosti od výsledku tohto skúmania vo veci opätovne rozhodnúť a svoje rozhodnutie odôvodniť v súlade so zákonnými požiadavkami na odôvodnenie súdnych rozhodnutí.

26. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) /§ 428 C.s.p./.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).