Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2Co-507-2016.pdf
PDF · 119.13 KB
Case nature
Area
Subarea
2Co/507/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Slovinskej a sudcov JUDr. Ľuboša Kunaya a JUDr. Andrey Galdunovej v spore strán žalobkyne K.. K. J., W.. XX.X.XXXX, bývajúcej v V., V. Č.. XX, proti žalovaným 1. K.. R. J., W.. X.XX.XXXX, bývajúcemu U. J., W. Č.. XXX/XX, zastúpenému JUDr. Tatianou Jánošikovou, advokátkou, so sídlom v Košiciach, Rooseveltova č. 6 a 2. L.W. T., W.. XX.X.XXXX, bývajúcej v V.K., Z. Č.. XX, o určenie neplatnosti právneho úkonu, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie, č. k. 7C/230/2014-201 zo dňa 27.6.2016 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
P r i z n á v a žalovanému v 1. rade proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
Žalobkyni a žalovanej v 2. rade náhradu trov odvolacieho konania navzájom nepriznáva .
odôvodnenie:
1.Okresný súd Košice - okolie ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobkyne, ktorou sa domáhala určenia, že právny úkon, ktorým došlo k prevodu vlastníckeho práva k motorovému vozidlu zn. Škoda Roomster osobné Sport, VIN TMBMC25J175010751, s bývalým EČ: V. XXXBS zo žalovaného 1. rade na žalovanú 2. rade, je neplatný a uplatnila si náhradu trov konania. Súd zároveň zaviazal žalobkyňu povinnosťou nahradiť žalovanému v 1. rade trovy konania vo výške 223,74 € titulom trov právneho zastúpenia na účet právnej zástupkyne advokátky JUDr. Tatiany Jánošíkovej do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
2.Žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že predmetné motorové vozidlo nadobudli spolu so žalovaným v 1. rade za trvania ich manželstva z prostriedkov patriacich do ich bezpodielového spoluvlastníctva. Toto manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Košice - okolie sp. zn. 16C/170P/2001, právoplatným dňa 10.4.2012. Podľa jej dostupných informácií žalovaný 1. rade previedol pravdepodobne ešte dňa 20.7.2001 vlastnícke právo k motorovému vozidlu bez jej súhlasu na tretiu osobu - svoju sestru, žalovanú v 2. rade. Má podozrenie, že dôvodom prevodu bol v tom čase hroziaci rozvod manželstva a snaha žalovaného v 1. rade o výrazné zníženie majetku patriaceho do BSM. Domáha sa teda relatívnej neplatnosti predmetného právneho úkonu podľa § 40a v spojení s § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení v zmysle § 80 písm. c) O.s.p. odôvodnila záujmom na spravodlivom vysporiadaní všetkých vecí patriacich do BSM.
3.Žalovaný v 1. rade žiadal žalobu zamietnuť s odôvodnením, že prevod vozidla je bežný úkon a žalobkyňa vedela, že toto vozidlo bude meniť majiteľa. V priebehu konania vzniesol námietku premlčania práva žalobkyne na dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu. Aj žalovaná v 2. rade žiadala
žalobu zamietnuť s tým, že žalobkyňa podľa nej nebola potrebná pri prepise vozidla, pretože nebola majiteľkou ani spolumajiteľkou, o vozidlo sa nezaujímala a o zmene majiteľa vedela.
4.Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie a vec správne posúdil podľa § 40a veta prvá, § 49a, § 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2 Občianskeho zákonníka a zaoberal sa aj uplatnenou námietkou premlčania zo strany žalovaného v 1. rade, ktorú námietku posudzoval v zmysle ust. § 100 ods. 1, § 101 a § 122 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Poukázal na to, že právo oprávnenej osoby dovolávať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe a táto začína plynúť vždy dňom, kedy došlo k uzavretiu právneho úkonu. Dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu je hmotnoprávny úkon adresovaný ostatným účastníkom právneho úkonu, resp. všetkým účastníkom právneho úkonu. Oprávnená osoba sa môže v premlčacej dobe dovolať neplatnosti právneho úkonu mimo súdneho konania prejavom vôle adresovaným druhému účastníkovi právneho úkonu, resp. ak sa neplatnosti dovoláva tretia osoba dotknutá úkonom, všetkým účastníkom právneho úkonu. Je pravdou, že relatívnej neplatnosti právneho úkonu sa môže oprávnená osoba dovolať aj v občianskom súdnom konaní. V oboch prípadoch však účinky dovolania sa relatívnej neplatnosti nastavajú okamihom, keď tento prejav vôle dôjde všetkým účastníkom relatívne neplatného právneho úkonu. Súd prvej inštancie napokon uzavrel, že žalobkyňa sa dovolala voči žalovaným v 1. a 2. rade relatívnej neplatnosti žalobou podanou na súde 16.7.2014, ktorá bola doručená žalovanému v 1. rade dňa 25.7.2014 a žalovanej v 2. rade dňa 28.7.2014, pričom sa dovolávala neplatnosti právneho úkonu zo dňa 20.7.2011, ktorým žalovaný v 1. rade previedol vlastnícke právo k predmetnému motorovému vozidlu na žalovanú v 2. rade. Konštatoval, že trojročná premlčacia doba na dovolanie sa relatívnej neplatnosti tohto právneho úkonu začínala plynúť dňom, kedy došlo k uzavretiu tohto úkonu, teda 20.7.2011 a uplynula dňom 20.7.2014. Žalobkyňa sa dovolala relatívnej neplatnosti právneho úkonu po uplynutí trojročnej lehoty a žalovaný dôvodne vzniesol námietku premlčania. Vzhľadom na túto okolnosť, súd prvej inštancie už nemohol oprávnenej osobe právo priznať a žaloba bola zamietnutá.
5. O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods.1 O.s.p. s použitím § 151 ods.1 O.s.p. a zaviazal žalobkyňu nahradiť žalovanému trovy konania spočívajúce v trovách právneho zastúpenia advokátkou v zmysle vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení účinnom ku dňu vykonania úkonov právnej služby (žalobkyňa nemala úspech vo veci a žalovaný mal vo veci plný úspech). Súd prvej inštancie posudzoval aj účelnosť vynaložených trov právneho zastúpenia a nepriznal náhradu účtovanú za úkon právnej služby - nahliadnutie do súdneho spisu dňa 31.3.2016, pretože úkony súvisiace s prevzatím a prípravou zastúpenia zahŕňajú aj úkony advokáta vedúce k zadovažovaniu si informácií, listín a podkladov, potrebných na zastupovanie a to aj formou nahliadnutia do súdneho spisu za tým účelom. Priznaná bola náhrada a to odmena zástupcu žalovaného v 1.rade za tri úkony právnej služby (prevzatie, príprava, písomné podanie na súd z 21.6.2016 a zastúpenie na pojednávaní 27.6.2016), k tomu bol priznaný aj režijný paušál 3x 8,58 € podľa § 16 ods.3 vyhl. č. 655/2004 Z.z.
6. Proti uvedenému rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie žalobkyňa z dôvodov podľa § 365 ods.1 písm. b/, f/ a h/ CSP. Uviedla, že konanie žalovaných považuje za hrubý prípad podvodu s cieľom poškodiť jej majetkové nároky s tým, že prevod sa udial po tom, čo ju žalovaný v 1.rade fyzicky napadol s následkom až práceneschopnosti a o tomto skutku bolo dosiaľ vedené trestné konanie na Okresnom súde Košice - okolie pod sp.zn. 5T 64/2012, kde je žalovaný v 1.rade obžalovaný z trestného činu ublíženia na zdraví. Súd prvej inštancie z dôvodu vznesenej námietky premlčania žalovaným v 1.rade zamietol jej žalobu, ale nezaoberal sa vôbec s argumentom, ktorý v konaní uviedla, a to že žalovaní na základe jej trestného oznámenia museli mať vedomosť o jej nesúhlase s predajom vodidla, keďže boli vypočutí na polícii, ktorá trestné oznámenie odmietla a odkázala vec na občianske súdne konanie. Za týmto účelom súdu predložila dôkaz a to uznesenie Okresného riaditeľstva PZ v Košiciach - okolie ČVS: ORP-778/OEK-KS-2011 zo dňa 29.12.2011, zároveň súdu uviedla dôvody, pre ktoré bola podaná žaloba až v roku 2014. Tvrdila, že zákon nepredpisuje formu dovolania sa relatívnej neplatnosti a ak právny úkon nemal písomnú formu, možno sa jeho relatívnej neplatnosti dovolávať aj ústne, prípadne inou formou, podstatou je namietanie, t.j. neuznávanie účinkov právneho úkonu adresovaného jeho účastníkom. Neštandardný bol podľa nej postup konajúcej sudkyne na pojednávaní, teda v čase, kedy už nebola zastúpená právnou zástupkyňou a neuvedomila si dôležitosť svojej odpovede, keď sa jej sudkyňa opýtala, kedy sa prvýkrát dovolala neplatnosti právneho úkonu. Odpovedala, že žalobou, čím ale mala na mysli súdne domáhanie sa svojho práva v tejto veci. Poukázala tiež na to, že žalobu podala ešte štyri dni pred uplynutím premlčacej lehoty na dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu a fakt, že súdu
sa podarilo doručiť žalobu žalovanému dňa 25.7.2014 a žalovanej v 2.rade 28.7.2014 nijako nemohla ovplyvniť a jej prehra v tomto konaní je teda čiastočne spôsobená aj procesným postupom súdu, čo považuje za krajne nespravodlivé. Tvrdila, že konajúci súd prvej inštancie sa žiadnym spôsobom nezaoberal možnosťou absolútnej neplatnosti namietaného právneho úkonu, na ktorú mal prihliadať z úradnej moci, hoci preukázané skutočnosti nasvedčovali tomu, že právny úkon je absolútne neplatný podľa § 39 Občianskeho zákonníka, pretože obchádza zákon v tom zmysle, že žalovaný v 1.rade si musel byť vedomý, že predaj vozidla nie je bežnou vecou, a preto je na taký úkon potrebný súhlas druhého manžela, ktorý mu v tom čase pre hospitalizáciu nemohla dať. Taktiež existuje rozpor s dobrými mravmi, keďže z okolností je zrejmé, že predajom vozidla žalovaných v 1.rade sledoval zúženie masy BSM pred jeho očakávaným zánikom a vyporiadaním. Žalovaní mali vedomosť o tom, že neuznáva tento právny úkon už pred podaním žaloby, poukázala aj na viacero rozhodnutí Ústavného súdu SR, v zmysle ktorých vo všeobecnosti nie je vylúčené, aby vznesenie námietky premlčania žalovaným mohlo byť považované za konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, pretože výkon žiadneho práva nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Vyslovila presvedčenie, že Okresný súd Košice -okolie prílišným formalizmom a neprípustne zužujúcou interpretáciou právnej normy bez zohľadnenia všetkých okolností prípadu dospel k záverom, ktoré sú extrémne nespravodlivé a teda zasahujúce do jej práv garantovaných Ústavou a Dohovorom. Súd mal posúdiť predmetný právny úkon cez prizmu dobrých mravom, pretože aj v tomto kontexte sa javí, že môže ísť o úkon priečiaci sa dobrým mravom a teda je neplatný. Na záver upriamila pozornosť odvolacieho súdu na skutočnosť, že žalovaný v 1.rade ale aj žalovaná v 2.rade vedela o podanej žalobe na súd skôr ako prevzali zásielku od tohto súdu vzhľadom k tomu, že podali v predmetnej veci písomné vyjadrenie došlé na Okresný súd Košice - okolie 8.8.2014, avšak vyjadrenia boli datované už 4.7.2014. Aj svedecké výpovede svedkov Ľ. T. E. Ľ. Š. sú datované 1.7.2014, teda predtým ako bola doručená žaloba žalovaným.
7. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril žalovaný v 1.rade, ktorý navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil a zaviazal žalobkyňu zaplatiť mu náhradu všetkých trov konania. Uviedol, že skutočnosti uvádzané žalobkyňou o údajnom fyzickom napadnutí žalovanej v 1. rade nemajú žiadnu právnu relevanciu pre prejednávanú vec a jediným účelom týchto s vecou nesúvisiacich a opakovane uvádzaných skutočností zo strany žalobkyne je vykresliť žalovaného v 1. rade pokiaľ možno čo v najnegatívnejšom svetle. Jej tvrdenia doposiaľ neboli preukázané, platí prezumpcia neviny a žalovaný viackrát vo svojich vyjadreniach uviedol, že žalobkyňa si tento skutok vymyslela. Aj jeden zo znalcov v znaleckom posudku v rámci trestného konania sa vyjadril tak, že nemožno vylúčiť ani účelové konanie zo strany poškodenej. Žalovaný v 1. rade sa ďalej vyjadroval k tvrdeniam žalobkyne, že sa dovolala relatívnej neplatnosti už v rámci podaného trestného oznámenia. Žalobkyňa v odvolaní uvádza viaceré nepravdivé tvrdenia, napr., že trestné oznámenia podala na oboch žalovaných, pretože v uznesení OR PZ Košiciach - okolie zo dňa 29.12.2001 je uvedené, že v trestnom oznámení žalobkyňa uviedla, že trestné oznámenia podáva na svojho manžela, teda len na žalovaného v 1. rade a oznámenie voči žalovanej v 2. rade nesmerovalo. Taktiež nie je pravdou, že by žalovaná v 2. rade bola predvolávaná alebo vypočúvaná v tejto súvislosti pred orgánmi činnými v trestnom konaní. Uvedené totiž vyplýva z odôvodnenia predmetného uznesenia o odmietnutí trestného oznámenia žalobkyne. Podaním trestného oznámenia podľa neho nenastali účinky dovolania sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu, a to s poukazom na to, že v trestnom oznámení ani neuviedla, že sa dovoláva relatívnej neplatnosti právneho úkonu a takéto oznámenie ani nebolo adresované žalovaným. Aj keď bol vypočúvaný vyšetrovateľom v súvislosti s trestným oznámením žalobkyne, trestné oznámenie žalobkyne mu nebolo rade pri výsluchu sprístupnené. Pokiaľ žalobkyňa tvrdí, že obaja žalovaní o podaní trestného oznámenia preukázane vedeli, mala túto skutočnosť preukázať už v konaní pred súdom prvej inštancie, žalovanej v 2. rade on podanie trestného oznámenia neoznamoval a tiež poukázal na to, že pre účinné dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu je potrebné, aby prejav vôle došiel všetkým účastníkom právneho úkonu, čo žalobkyňa v konaní nepreukázala. Čo sa týka priebehu pojednávania poukázal na skutočnosť, že súd pred skončením dokazovania vyslovil a odôvodnil právny názor o tom, že námietku premlčania považuje za dôvodnú, k tomu sa žalobkyňa výslovne vyjadrila, že porozumela uvedenému a nechce k tomu nič uviesť. Zároveň bola poučená podľa § 120 ods. 4 O.s.p. , nemala ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania a uviedla, že právo záverečnej reči nevyužíva. Preto súčasné tvrdenia žalobkyne o neštandardnom postupe súdu na pojednávaní považuje za účelové a neopodstatnené. Tvrdenie žalobkyne, že jej prehra v súdnom konaní bola spôsobená procesným postupom súdu, ktorý doručoval žalobu žalovaným neobstojí, pretože žalobkyňa mala celé tri roky na to, aby sa účinne dovolala relatívnej neplatnosti, bola však tri roky nečinná, v dôsledku čoho sa jej právo na účinné sa dovolanie premlčalo
a premlčanie tohto práva je výsledkom výlučne vlastnej nečinnosti žalobkyne. V súvislosti s tvrdením žalobkyne o absolútnej neplatnosti právneho úkonu podľa § 39 Občianskeho zákonníka žalovaný v 1. rade uviedol, že neexistuje žiaden dôvod na takúto neplatnosť. Všetky tam uvádzané skutočnosti, ak by aj boli pravdivé a preukázané, by mohli znamenať iba relatívnu neplatnosť právneho úkonu a nie absolútnu neplatnosť, ako sa snaží žalobkyňa súd presvedčiť. V súvislosti s argumentáciou o dobrých mravoch a premlčaní poukázal žalovaný v 1. rade na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo/187/2006, uverejnený v č. 4/2008 Zo súdnej praxe, v ktorom súd vyslovil právny záver, že právne účinky dovolania sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu nastávajú okamihom, keď tento prejav vôle dôjde všetkým účastníkom relatívne neplatného právneho úkonu. Konštatovanie Ústavného súdu SR v zmysle, že nie je vylúčené, aby vznesenie námietky premlčania mohlo byť považované za konanie v rozpore s dobrými mravmi, nemožno vykladať tak, že každé vznesenie námietky premlčania je v rozpore s dobrými mravmi, ako si to vykladá žalobkyňa. Práve nepriznanie práva z dôvodu dôvodne vznesenej námietky premlčania je naplnením zmyslu inštitútu premlčania a súdna prax dávno ustálila, že dôvodné vznesenie námietky premlčania v občianskom súdnom konaní nemožno považovať za konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. V zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka použitím tohto ustanovenia tak nemožno reparovať už zaniknuté právo veriteľa na vymáhanie pohľadávky (rozsudok NS SR č.k. 1 Cdo 148/2004). Zdôraznil, že výlučne žalobkyňa zodpovedá za to, že jej prejav vôle, ktorým by sa dovolávala neplatnosti právneho úkonu nebol počas doby troch rokov doručený ostatným účastníkom namietaného právneho úkonu. Pokiaľ žalobkyňa tvrdí, že on sám vedel o podanej žalobe na súde skôr ako prevzal zásielku od súdu vzhľadom na jeho písomné vyjadrenie datované 4.7.2014 a vyjadrenie žalovanej v 2. rade s dátumom 2.7.2014, ako aj svedecké výpovede datované dňa 1.7.2014, tak túto skutočnosť vysvetlil tak, že v týchto podaniach je uvedený nesprávny dátum vyhotovenia, a to konkrétne údaj o kalendárnom mesiaci 07, pričom správne má byť údaj o mesiaci 08. Listiny neboli vyhotovené v mesiaci júl, ale až v auguste 2014, je tam uvedená aj spisová značka súdu, ktorá bola prípadu pridelená až dňa 16.7.2014, a preto je nemožné, aby boli tieto listiny vyhotovované ku konkrétnej spisovej značke ešte pred podaním žaloby, t.j. pred pridelením spisovej značky. Informáciu o tom, že žalobu podala na súde, ako aj údaj o čísle súdneho konania sa žalovaní dozvedeli prvýkrát až zo zásielok, ktoré im súd doručil, a to žalovaný v 1. rade 25.7.2014 a žalovaná v 2. rade 28.7.2014.
8. K podanému odvolaniu sa vyjadrila aj žalovaná v 2.rade, ktorá v celom rozsahu súhlasila s podaným vyjadrením zo strany žalovaného v 1.rade. Aj ona vysvetlila súdu, že jej vyjadrenie datované zo 4.7.2014 bolo písané 4.8.2014 a to tesne pred jeho podaním na súd a ide len o administratívnu chybu. Namietala tvrdenie žalobkyne, že by konala spolu so svojím bratom podvodným spôsobom a čo sa týka prípadu vedeného pod sp.zn. 5T/64/2012, ide o výmysel o žalobkyne ako nátlakovú akciu na jej brata s cieľom prepísať rodinný dom, ktorý s manželom ona vlastní.
9. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd spor prejednal na základe podaného odvolania podľa ust. § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku (CSP) bez nariadenia pojednávania. Po konštatovaní, že odvolanie bolo podané včas a oprávnenou osobou, preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré rozsudku predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a 380 CSP a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 2. novembra 2017, pričom verejné vyhlásenie bolo v zmysle ust. § 219 ods. 1, 3 CSP riadne oznámené.
10. Žalobkyňa použila odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/, f/, h/ CSP. Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané či vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP je v praxi vykladaný tak, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení súd vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil právny predpis iný, než ktorý použiť mal alebo ak síce použil správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP je naplnený, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Obsah práva na spravodlivý proces je pomerne široký a zahŕňa predovšetkým právo na prístup k súdu, právo na nezávislý
a nestranný súd, na zákonného sudcu, na prejednanie sporu v primeranej lehote, na poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, navrhovať dôkazy, vyjadrovať s ak nim, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na jeho preskúmanie, atď.. Porušenie akéhokoľvek čiastkového práva strany sporu postupom súdu predstavuje pochybenie súdu, o naplnenie odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP však pôjde len vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci realizáciu práv strany sporu dosiahne takú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že konanie sa nejaví ako spravodlivé. Všeobecný súd pritom musí súčasne vychádzať z materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov (vid. IV. ÚS 1/2002, II. ÚS 174/04, III. ÚS 117/07). Z práva na spravodlivé súdne konanie v tejto súvislosti vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05, II. ÚS 76/07.
11. V prejednávanej veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolacie dôvody nie sú naplnené. Rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý bol napadnutý odvolaním nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli a ani inak nevyšli za konania najavo alebo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor. Tiež nebolo zistené, že by na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval nesprávne zákonné ustanovenie alebo použité zákonné ustanovenie nesprávne vyložil. Súd vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, náležite zistil skutkový stav a vykonané dôkazy hodnotil v súlade so zákonom a z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam na ktorých založil aj svoje rozhodnutie, zo zisteného stavu vyvodil aj správny právny záver. Podľa názoru odvolacieho súdu napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je dostatočne odôvodnený a spĺňa kritériá riadneho odôvodnenia podľa § 157 ods. 2 O.s.p. (teraz § 220 ods. 2 CSP).
12. Odvolacie námietky žalobkyne boli už predmetom dokazovania pred súdom prvej inštancie, ktorý sa s nimi dôsledne vysporiadal pri rozhodovaní v danej veci. Ani ďalšie skutočnosti uvedené v odvolaní neumožňujú odvolaciemu súdu prijať iné závery a nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého výroku rozsudku, preto odvolací súd rozsudok napadnutý odvolaním ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.
13. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, ktoré je vyčerpávajúce, preto na neho v plnom rozsahu odkazuje. Na doplnenie odôvodnenia a pre zvýraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd uvádza nasledovné:
14. V súvislosti s porušením práva na spravodlivý proces žalobkyňa vytýkala súdu prvej inštancie, že neposudzoval platnosť predmetného právneho úkonu - prevod motorového vozidla ex offo z hľadiska absolútnej neplatnosti pre rozpor so zákonom a s dobrými mravmi. Tiež vytýkala súdu, že na vznesenú námietku premlčania prihliadol, čo je vzhľadom na okolnosti prípadu proti dobrým mravom.
15. Podľa právnej teórie relatívne neplatným je taký právny úkon, ktorého platnosť alebo neplatnosť závisí od toho, či osoba, ktorá je oprávnená relatívnu neplatnosť namietať toto svoje právo uplatní. Relatívna neplatnosť spočíva na vyvrátiteľnej právnej domnienke právneho úkonu. Nedostatky, v ktorých spočíva dôvod relatívne neplatnosti majú menšiu závažnosť a v prevažnej miere sa týkajú individuálnych záujmov konkrétneho subjektu, a preto neexistuje dôvod, aby v ich prípade nastali následky absolútnej neplatnosti právneho úkonu. Inštitút relatívnej neplatnosti je totiž prejavom dispozitívnosti právnych vzťahov, keďže konanie sa v tomto prípade ponecháva v plnom rozsahu na iniciatíve dotknutého účastníka. Právo dovolať sa relatívnej neplatnosti sa na rozdiel od absolútnej neplatnosti premlčuje v 3-ročnej premlčacej dobe podľa § 101 Občianskeho zákonníka odo dňa, kedy bolo možné toto právo vykonať po prvýkrát. V prípade, ak sa účastník relatívnej neplatnosti právneho úkonu nedovolá v premlčacej dobe, úkon naďalej trpí vadou, ale je potrebné je považovať za platný až do okamihu, kým sa jeho neplatnosti dotknutá osoba nedovolala.
16. Žalobkyňa podala žalobu o určenie neplatnosti právneho úkonu v zmysle § 40a Občianskeho zákonníka, až ňou sa dovolala relatívnej neplatnosti predmetného právneho úkonu. Všetky skutkové okolnosti, ktoré popísala na odôvodnenie svojej žaloby taktiež svedčia o tom, že napĺňajú práve znaky relatívnej neplatnosti právneho úkonu s poukazom na ust. § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Prípady
relatívnej neplatnosti sú v § 40a uvedené taxatívne, ich rozšírenie prostredníctvom výkladu alebo analógie nie je prípustné a z toho a contrario vyplýva, že všetky ostatné dôvody neplatnosti sú dôvody absolútnej neplatnosti právneho úkonu. Skutočnosť, že žalobkyňa namietala neplatnosť predmetného právneho úkonu z toho dôvodu, že manželovi nedala súhlas na prevod vlastníctva osobného motorového vozidla, je dôvodom relatívnej neplatnosti právneho úkonu uvedenom v § 40a Občianskeho zákonníka a nemohlo teda ísť o absolútnu neplatnosť právneho úkonu z ňou uvádzaných dôvodov. Nedošlo teda k porušeniu práva žalobkyne na spravodlivý proces, keď súd nevzhliadol absolútnu neplatnosť predmetného právneho úkonu.
17. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že dovolať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu je možné na súd aj mimo súdne, pričom z tohto dovolania a z prejavu osoby, ktorá relatívnu neplatnosť uplatňuje, musí byť zrejmé, že uplatňuje námietku relatívnej neplatnosti právneho úkonu, ako aj dôvod, ktorého ju uplatňuje, t.j. v čom vidí vadu právneho úkonu. Relatívna neplatnosť musí byť uplatnená výslovne a konkludentné uplatnenie nie je možné. Právne účinky dovolania sa relatívnej neplatnosti nastanú dňom doručenia ostatným, resp. všetkým účastníkom právneho úkonu, ktorí budú v prípade sporu žalovanými, pričom ide o nerozlučné spoločenstvo. Skutočnosť, že osoba vyhlási, že vie o dôvode relatívne neplatnosti na jej úspešné uplatnenie nestačí. Dovolanie sa neplatnosti právneho úkonu je hmotnoprávny úkon, ktorý musí byť adresovaný všetkým účastníkom dotknutého právneho úkonu. Uplatnenie relatívnej neplatnosti sa stane perfektným, keď prejav vôle toho, kto je neplatnosťou právneho úkonu dotknutý a kto sa neplatnosti domáha dôjde účastníkovi (všetkým účastníkom) právneho úkonu. Prejav vôle dôjde adresátovi hneď, ako sa ocitne vo sfére jeho dispozície. Tým sa rozumie, že adresát nadobudol konkrétnu možnosť zoznámiť sa s obsahom prejavu vôle napr. doručením tohto prejavu vôle formou listu do poštovej schránky advokáta alebo oznámením o uložení zásielky na pošte. Právne účinky nastávajú len vtedy, ak uplatnenie relatívnej neplatnosti došlo všetkým účastníkom a to okamihom, v ktorom prejav vôle došiel poslednému z nich.
18. Aj odvolací súd zastáva názor, že žalobkyňa pred podaním žaloby na súd sa relevantným spôsobom relatívnej neplatnosti účinne nedovolala, pretože z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by toto dovolanie sa bolo adresované žalovaným ako účastníkom dotknutého právneho úkonu (podanie trestného oznámenia na konanie žalovaného v 1. rade nie je účinným dovolaním sa tejto neplatnosti). Súd prvej inštancie ustálil teda správne okamih právnych účinkov dovolania sa relatívnej neplatnosti okamihom, až keď tento prejav vôle dôjde účastníkom relatívne neplatného právneho úkonu. Aj odvolací súd s poukazom na uznesenie ORPZ v Košiciach - okolie zo dňa 29.12.2011 ČVS:ORP-778/OEK- KS -2011 (č.l. 120 spisu) dospel k záveru, že z tohto dôkazu predloženého žalobkyňou nevyplýva, že by adresovala dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu žalovanému v 1.rade a už vôbec nie žalovanej v 2.rade. Podanie trestného oznámenia na žalovaného v 1.rade v súvislosti s prevodom predmetného motorového vozidla, ktoré bolo adresované polícii neznamená, že bolo adresované účastníkovi tohto právneho úkonu.
19. Odvolací súd uveril logickému vysvetleniu žalovaných ohľadne datovania ich vyjadrení k žalobe, t. j., že by pred podaním žaloby na súd takéto vyjadrenia písali, lebo objektívne dňa 4.7.20154 a 8.7.2014 nemohli vedieť číslo konania veci súdom pridelené, keď vec v tom čase ešte na súde evidovaná nebola.
20. Zo strany konajúceho súdu nedošlo k pri jeho postupe v konaní v súvislosti s doručovaním žaloby žalovaným k porušeniu práva žalobkyne na spravodlivý proces. Žaloba došla na konajúci súd dňa 16.7.2014, konajúci súd vyhotovil referát na doručenie žaloby žalovaným dňa 22.7.2014 (pritom dňa 19. a 20.7.2014 bola sobota a nedeľa), konal teda promptne a nemožno mu dávať za vinu, že do sféry dispozície žalovaným došla až pár dní po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty, ktorú zákon stanovuje na dovolanie sa relatívnej neplatnosti.
21. Podľa názoru odvolacieho súdu v tomto prípade nejde o taký výnimočný prípad posudzovaný cez prizmu dobrých mravov, že by súd nemal prihliadať na vznesenú námietku premlčania práva, ak keď skutočne k jeho premlčaniu došlo. Podľa judikatúry vznesenie námietky premlčania zásadne dobrým mravom neodporuje, môžu však nastať situácie, kedy uplatnenie námietky premlčania je výrazom zneužitia práva na úkor účastníka, ktorý márne uplynutie premlčacej doby nezavinil a voči ktorému by za takejto situácie zánik nároku v dôsledku uplynutia premlčacej doby bol neprimerane tvrdým postihom v porovnaní s rozsahom a charakterom ním uplatňovaného práva a s dôvodmi, pre ktoré svoje právo včas neuplatnil. Uplatnenie námietky premlčania je možné posúdiť ako v rozpore s dobrými mravmi len
výnimočne, lebo inštitút premlčania prispieva k istote v právnych vzťahoch a je inštitútom zákonným a použiteľným k akémukoľvek právu, ktoré sa podľa zákona premlčuje. ( 25 Cdo 2366/2013 NS ČR, 21 Cdo 85/2010 NS ČR, a i.). V súlade so zásadou bdelým patrí právo mohla sa žalobkyňa včas dovolať relatívnej neplatnosti právne účinným spôsobom, lebo v konaní nepreukázala, že tak skutočne bez svojej viny nemohla urobiť.
22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1,2 CSP v spojení s § 225 ods. 1 CSP. Žalobkyňa nebola so svojím odvolaním úspešná, úspešný žalovaný v 1. rade má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, pričom o ich výške rozhodne súd prvej inštancie. V konaní bola úspešná aj žalovaná v 2. rade, jej však preukázateľne trovy odvolacieho konania nevznikli, preto vo vzťahu žalobkyne a žalovanej v 2. rade odvolací súd navzájom nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
23. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody bol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdený vrátane výroku o náhrade trov konania (proti ktorému konkrétne námietky zo strany odvolateľa vznesené neboli).
24. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerov hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).