Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (10)Rozsudok_4T-92-2014.pdf
PDF · 111.06 KB
Case nature
Area
Subarea
4T/92/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava samosudcom Mgr. Michalom Pollákom v trestnej veci proti obžalovanému T. R., nar.: XX.XX.XXXX pre prečin porušovania ochrany rastlín a živočíchov podľa § 305 ods. 1 písm. c) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 03. 11. 2017, takto
rozhodol:
Obžalovaný:
T. R. nar. XX. XX. XXXX v Nitre trvale bytom Hlohovec, Slovenského národného povstania 874/25
sa podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku spod obžaloby podanej na neho prokurátorom Okresnej prokuratúry Trnava zo dňa 09.09.2014 sp. zn. 4Pv/467/13/2207-37 pre prečin porušovania ochrany rastlín a živočíchov podľa § 305 ods. 1 písm. c) Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že
v presne nezistenom čase v priebehu mesiaca máj 2013 v katastrálnom území mesta Hlohovec na ľavej strane nespevnenej cesty v smere od miestnej čističky odpadových vôd na pozemku s parcelným číslom 7100/1, na ktorom platí prvý stupeň ochrany v zmysle zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov neoprávnene, bez súhlasu príslušného orgánu a v rozpore s § 47 ods. 3, ods. 4, písm. a) zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov vyrúbal a s koreňovým balom vyvrátil celkovo 10 kusov stromov agáta bieleho (Robinia Pseudoacatia) s obvodmi kmeňov nad 40 cm meraných vo výške 130 cm nad zemou a vo výške 23 - 99 cm nad zemou vyrúbal krovité porasty (baza čierna, svíb biely, hloh jednosemenný) na ploche cca 50 m2, čím takto spôsobil pre Slovenskú republiku v zastúpení Obvodným úradom životného prostredia Trnava - pracovisko Hlohovec, Jarmočná 3, Hlohovec škodu vo výške 4.058,18 Eur
o s l o b o d z u j e,
pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný Ľuboš Nitran stíhaný.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Trnava podal dňa 11.09.2014 na tunajšom súde obžalobu na obvineného T. R. pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin porušovania ochrany rastlín a živočíchov podľa § 305 ods. 1 písm. c) Trestného zákona na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Po preskúmaní obžaloby súd vydal trestný rozkaz, proti ktorému obžalovaný podal odpor. Súd nariadil a vykonal hlavné pojednávanie, na ktorom vypočul obžalovaného T. R., svedka - poškodeného N. D., svedkyňu K. J., svedka S. C., svedka C. Z., svedka W. H., svedkyňu X.. H. I., svedka A. R., svedkyňu
K. H., svedka O. H., svedka K.. K. H., svedka K. D., svedkyňu D. H., svedka X.. T. C., svedka S. C., svedka K.. K. T. a oboznámil listinné dôkazy.
- Dokazovanie vykonané na hlavnom pojednávaní -
Obžalovaný T. R. na hlavnom pojednávaní uviedol, že sa nedopustil skutku, pre ktorý na neho bola podaná obžaloba. Priznal, že na pozemku s parcelným číslom 7100/1, k. ú. Hlohovec vyvrátil pomocou traktora koreňové baly agátov v období troch víkendov od marca 2013 do 14.04.2013, ale stromy už boli dávno vyrúbané. Pomáhali mu synovia A. R. a T. R.. Pred vykonávaním prác sa bol informovať na Obvodnom úrade a bolo mu oznámené, že stromy, ktoré majú vo výške 130 cm nad zemou obvod kmeňa do 40 cm, môže vyrúbať a nepotrebuje na to povolenie. Agáty, ktoré vypílil, mali obvod vo výške 130 cm nad zemou do 20 cm. V čase keď vypílil stromy, boli na susednom pozemku prítomní jeho mama, synovec W. H., jeho brat K. H. a ich najmladší brat T. H.. Vykonávaním prác si robil prístupovú cestu k chatke. Hrubšie časti stromov od priemeru 3 cm si odložil a haluzovinu spálil. Niektoré stromy, ktorých vypílenie sa mu v obžalobe kladie za vinu, vypílili iné osoby vrátane svedka W. H. a svedka K. H..
K rodinným pomerom uviedol, že v roku 2008 sa v dedičskom konaní vzdal svojich nárokov v prospech matky, ale následne ho oklamali a bolo mu povedané, že na pozemok, kde bola rodičovská chatka, už nesmie vstúpiť. V rámci rozvodového konania mu robil právne poradenstvo svedok K. T., ktorý bol priateľom synov jeho sestry - bratov Hrnčiarových. Tento sa dozvedel, že chce od ostatných spoluvlastníkov kúpiť ich spoluvlastnícke podiely na pozemkoch v tejto oblasti a v snahe podviesť ho, hovoril týmto spoluvlastníkom, že kupujúcim nebude on, ale bratia H..
Svedok - poškodený N. D. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v tejto veci podal svedok K. T. trestné oznámenie, o čom boli vyrozumení v júni 2013. Vykonal miestne šetrenie na označenom pozemku, na ktorom bol prítomný aj svedok K. T.. Prešiel celý pozemok. Cesta už bola vytvorená a nachádzala sa tam kopa zeminy, v ktorej boli konáre, ale nemožno vylúčiť, že aj nejaké pne stromov. Pne, ktoré neboli zahrnuté, boli kmeňmi agátov a boli staršie ako jeden rok, prípadne dva roky, alebo sa nedalo určiť, kedy boli stromy spílené. Vyrúbané kríky nevidel. Urobil o tom záznam, fotodokumentáciu a odstúpil vec Štátnej ochrane prírody Modra, Správa chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty. Nárok na náhradu škody si na hlavnom pojednávaní uplatnil vo výške 4.058,18 Eur.
Svedkyňa K. J. na hlavnom pojednávaní uviedla, že ju v roku 2012 listom oslovil pán Hrnčiar, ktorý prejavil záujem o zakúpenie jej pozemku. Zatelefonovala mu na číslo, ktoré jej v liste uviedol a išli sa pozrieť na jej pozemok. Tento bol husto zarastený agátmi. Neskôr ju kontaktoval obžalovaný, ktorý jej ponúkol lepšiu kúpnu cenu a pozemok mu odpredala. Keď sa o predaji dozvedela matka obžalovaného, chcela, aby zmluvu zrušila a predala pozemok pánovi H.. Na mieste nevidela žiadne samostatné stromy, stopy po pílení stromov ani terénnych úpravách.
Svedok S. C. na hlavnom pojednávaní uviedol, že spolu so sestrou - svedkyňou K. J. zdedili po otcovi pozemok, o ktorého odkúpenie prejavil záujem pán Hrnčiar. O. v roku 2012 sa tam boli pozrieť, avšak on zostal stáť pri ceste, lebo pri ceste boli kríky vysoké asi tri metre a ďalej vidieť nebolo. Neboli tam stopy po výrube ani terénnych úpravách. Z finančných dôvodov nakoniec predal pozemok obžalovanému.
Svedok C. Z., na hlavnom pojednávaní uviedol, že na predmetnom pozemku bol pred 30 - 40 rokmi. Dal spolu s K. Z. obžalovanému súhlas na vyčistenie pozemku. V prvej polovici roka 2013 bol u neho obžalovaný a povedal mu, že by mal záujem o odkúpenie jeho pozemku, a že na ňom plánuje vykonať terénne úpravy a vyrúbať kríky. Povedal obžalovanému, že ak bude pozemok predávať, bude prvý, ktorému ho ponúkne. Kvôli tomuto pozemku sa mu H.oví vyhrážali.
Svedok W. Hrnčiar, krstný syn obžalovaného, na hlavnom pojednávaní uviedol, že je spoluvlastníkom predmetného pozemku spolu so Štefan Z. a ďalšími osobami. V. v máji 2013 vyrúbal na ploche asi 5 m x 60 m porast a medzi týmto porastom bolo 4 až 5 ks veľkých agátov s obvodom kmeňa 90 cm. Obžalovaný ich pílil motorovou pílou a pomáhal mu pri tom syn Dávid R. a ešte jeden muž, ktorého nepoznal. Tí odnášali odpílené časti na kopu. Vyrúbané kríky obžalovaný oblial naftou a zapálil. Spolu s K. H. meral odpílené stromy 130 cm od spodnej časti ich kmeňa a mali obvod 85 - 90 cm. Takýchto agátov tam bolo 4 až 5 kusov. Ostatné agáty boli tenšie, obvod mali vo výške 130 cm asi 30 cm. Hrubšie kmene neskôr popílil na metrové kusy a zahrnul hlinou. Terénne úpravy robil obžalovaný 3 až 4 víkendy.
Keď pílil obžalovaný stromy boli na mieste prítomní K. H., O. H., D. R., K. H., K. D. a K. B.. Oslovil obžalovaného, aby prestal s výrubom, avšak ten a mu vysmial. Políciu nezavolal, pretože babka D. R. mu povedala, aby to nechal tak. Kríky pílil obžalovaný odhadom na ploche 30 - 40 m2. Kmeňové obaly obžalovaný vyvrátil traktorom zo zeme a zahrnul hlinou. Svedok priznal, že aj on v tejto oblasti piloval stromy. Prvý krát mal povolenie z Mestského úradu avšak druhý krát povolenie nemal, tak za vypílenie menších agátov dostal pokutu vo výške 20 Eur. Bolo na neho podané trestné oznámenie za vypílenie agátov staršieho dáta, avšak tieto vypílil jeho dedko a obžalovaný mu pri tom pomáhal. Jeho brat svedok K. H. pílenie stromov obžalovaným fotil.
V prípravnom konaní svedok uviedol, že silných agátov vypílil obžalovaný 10 -11 kusov, menších agátov vysokých asi 6 - 7 metrov v počte 40 kusov a kríky vypílil na ploche 50 až 60 metrov štvorcových. K uvedenému rozporu svedok uviedol, že asi je pravda, čo povedal v prípravnom konaní.
Svedkyňa X.. H. I. na hlavnom pojednávaní uviedla, že Obvodný úrad Hlohovec požiadal štátnu organizáciu vo veci ochrany prírody o obhliadku a o stanovisko vo veci výrubu drevín na parcele č. 7100/1 v katastrálnom území Hlohovec. Ako dendrológ pracujúci pre uvedenú organizáciu vykonala obhliadku dňa 12.07.2013. Prešla len časť pozemku, na ktorom bol uskutočnený výrub na úseku dlhom asi 50 m a širokom 5 až 6 metrov. Bolo nájdených 10 kusov vyrúbaných alebo i s koreňovým balom vyvrátených drevín agátu bieleho a krovinaté porasty na ploche asi 50 m2, kde prevládala baza čierna, svib biely a hloch jednosemenný. Starší výrub, neuskutočnený v roku 2013, neevidovala ani nezapisovala. Z obhliadky urobila fotodokumentáciu, avšak neodfotila všetky pne a na fotografiách nepoužila meradlo. S poukazom na svoje vzdelanie nevie určiť čas výrubu, tento posudzovala len podľa odhadu - vizuálne. Čas výrubu vie určiť len znalec. Piliny po pílení na mieste výrubu nevidela. Nájdené pne odmerala vo výške rezu a to tak, že odmerala obvod a výšku pňa. Našla veľké množstvo vyrúbaných drevín, z ktorých väčšina mohla byť vyrúbaná bez súhlasu orgánu ochrany prírody a krajiny. Po vykonaní prepočtu zistila, že 10 kusov vyrúbaného agátu bieleho mali vo výške 130 cm väčší obvod ako 40 cm, a preto vypočítala spoločenskú hodnotu týchto drevín.
Svedok A. R., syn obžalovaného, na hlavnom pojednávaní uviedol, že v čase skutku bol s obžalovaným na ich chatke v oblasti Pod Šomodou, kde robili prístupovú cestu, lebo jeho babka im zakázala chodiť cez jej cestu. Ako začali chodiť na ich chatu babka a jeho bratranci im robili zle. Na obžalovaného podávali trestné oznámenia a volali na nich políciu. Na žiadosť obžalovaného sa bol spýtať na Mestskom úrade v Hlohovci, aké stromy a kroviny môžu vyrúbať. Boli mu uvedené parametre stromov a kríkov, na ktoré treba povolenie. Obžalovaný sa išiel opýtať aj sám, aby si bol uvedenými parametrami istý. Potom začali s prácami a začali pozemok čistiť aj s pánom K. T.. Prišli za nimi bratranci a začali im nadávať, čo robia. Čistenie trvalo 3 až 4 víkendy. Na pozemku sa nachádzali aj staré pne po odpílených stromoch. Nikoho iného upravovať predmetný pozemok nevidel.
I. K. H., sestra obžalovaného, na hlavnom pojednávaní uviedla, že v máji 2013 videla obžalovaného v oblasti Pod Šomodou pilovať alej veľkých agátov za účelom vytvorenia prístupovej cesty. Obžalovaného videla zo vzdialenosti 3 až 5 metrov aj so synom A. R. a ešte jedným pánom. Videli to aj jej deti K., O., Richard a K., ktorý je kamarátom syna W.. Agáty boli dlhé 10 metrov a bolo ich 8 až 10 kusov. Neskôr obžalovaného videla píliť aj marhule, šípky a orechy. Veľké stromy mal položené pri chate a pílil ich na jednometrové kusy. S obžalovaným nekomunikuje, pretože oklamal jej rodičov.
Svedok O. H., synovec obžalovaného, na hlavnom pojednávaní uviedol, že videl ako si obžalovaný robil prístupovú cestu k pozemku, kde má chatu. Vypílil agáty, ktoré tam rastú asi 20 rokov v počte 10 kusov s výškou 10 - 12 metrov, obvodom pňov okolo 100 cm a nejaké kríky. Stromy pílil obžalovaný motorovou pílou a používal aj bager. Bol tam aj syn obžalovaného A. a ešte jedna osoba, ktorú nepozná.
Svedok X.. K. H., synovec obžalovaného, na hlavnom pojednávaní uviedol, že videl ako si obžalovaný s jeho synom a ešte jednou osobou, ktorú nepozná piluje stromy, ktoré išli paralelne s ich cestou ku chatke. Keď obžalovaný odišiel spolu s bratom Richardom išli pomerať predmetné stromy. Tieto mali obvod 85 cm a výška stromov bola 9 metrov. Takýchto stromov tam bolo 10 kusov avšak merali len 4 - 5 stromov. Cez víkend prišiel obžalovaný s bagrom a prekopával cestu a vyvracal pne s koreňmi. Vypílil väčšie množstvo krovitých porastov ako šípky, baza čierna, menšie orechy a agáty. Polial ich naftou a zapálil. Obžalovaný veľké stromy popílil, a keď zistil, že sa o to zaujíma životné prostredie, tak odtiaľ zmizli. S obžalovaným mal konflikt, pretože tento ho napadol, má s ním zlý vzťah.
Svedok K. D. na hlavnom pojednávaní uviedol, že keď išiel ku kamarátovi W. H. na kávu, videl obžalovaného píliť stromy. Boli tam s ním jeho syn A. a ešte nejaký pán a na mieste mal obžalovaný aj traktor - bager. Stromy pílil obžalovaný motorovou pílou a mali hrúbku kmeňov okolo 40 cm.
Svedkyňa D. R., matka obžalovaného, na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovaný na predmetnom pozemku, ktorý je v susedstve s jej pozemkom a chatkou, na jar roku 2013 vypílil motorovou pílou agáty a spravil si tam cestu bagrom. Videla ako vypílil agát, ktorý mal 5 - 6 metrov a tiež ako tento agát padol. Obžalovaný vypílil aj suché stromy, boli to malé agáty, vypílil aj živý orech, suché slivky a jednu mladú slivku na hranici pozemku a strom hloch. Bol tam s ním jeho najstarší syn a ešte jeden kamarát.
K rodinným pomerom uviedla, že s obžalovaným nemá dobrý vzťah. Po mužovej smrti sa jej deti v dedičskom konaní zriekli majetku. Obžalovaný zbil jej najstaršieho vnuka Michala H. a vyhrážal sa mu, pričom vnukovi bola volaná záchranka. Obžalovaný pri jednom incidente napadol aj svedkyňu tak, že ju udrel po líci. Riešila to aj polícia a odvtedy skončili.
Svedok X.. T. C., kamarát obžalovaného, na hlavnom pojednávaní uviedol, že má v predmetnej oblasti pozemok, ktorý je 2 - 3 pozemky ďalej. Na jar roku 2013 prišiel na chatu v jednu sobotu, všetko bolo ako obvykle a na ďalšiu sobotu tam boli na pozemku, ktorý začal obžalovaný obrábať, popílené stromy a bola tam malá kôpka dreva.
Svedok S. C., kamarát obžalovaného, na hlavnom pojednávaní uviedol, že asi pred tromi rokmi si obžalovaný spravil prístupovú cestu k svojmu pozemku, ktorý sa nachádza v lokalite Šomoda. Pozemok bol pred urobením príjazdovej cesty zarastený. Bola tam baza, agát a nejaké kroviny a kríky. Výrub stromov a krovín nevidel. Videl len kopu dreva v tvare konárov, ale nevie, čo všetko tam bolo. S obžalovaným sa bavil len o výrube krovín.
Svedok K.. K. T., na hlavnom pojednávaní uviedol, že k výrubu malo dôjsť niekedy v apríli - máji 2013. Informovali ho o tom synovci obžalovaného svedok Michal H., ktorý je jeho bývalý spolužiak a svedok W. H., ktorí výrub priamo videli. On sa na mieste výrubu a terénnych úpravách nachádzal asi 5 dní po výrube, keď bol na návšteve u H.. Predmetný výrub bol oznámiť a začalo sa trestné konanie. Obžalovaný mal zámer na uvedenom pozemku, kde bol výrub uskutočnený, užívať rekreačnú chatu a tieto stromy, ktoré tam vyrúbal súviseli s úpravami terénu k tomuto účelu. Toto sa dozvedel od obžalovaného na prelome rokov 2012 - 2013, keď riešil jeho majetkové záležitosti po rozvode s bývalou manželkou. Bol na mieste zisťovania so zástupcom životného prostredia Ing. D. a na miestnej obhliadke. Videl tam vyrúbané stromy agátov zhrnuté na jednej kope, aj vytrhané pne zo zeme. Tie zvyšky boli zhrnuté na jednu kopu pod pozemkom. Boli tam ešte zvyšky pňov, ktoré tento Ing. D. zameral, odfotografoval ich a fotografie sú súčasťou spisu. Pne boli hrubé, od kmeňa dolu mali min. 40 - 50 cm, niektoré boli aj hrubšie.
Z listinných a vecných dôkazov súd oboznámil: fotodokumentáciu stanovisko Správy chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty k spoločenskej hodnote vyrúbaných drevín zo dňa 19.07.2013 správy Obvodného úradu životného prostredia Trnava, pracovisko Hlohovec zo dňa 26.07.2013 odpoveď Mestského úradu Hlohovec na žiadosť o spoluprácu zo dňa 08.12.2013 postúpenie podnetu Mestským úradom Hlohovec zo dňa 28.05.2013 odpoveď Okresného úradu Hlohovec na žiadosť o spoluprácu zo dňa 21.02.2014 odpis RT lustrácia v STA lustrácia v Registri priestupkov
Zo stanoviska Správy chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty k spoločenskej hodnote vyrúbaných drevín zo dňa 19.07.2013 vyplýva, že obhliadka sa uskutočnila dňa 12.07.2013 na pozemku parcela registra KNC č. 7100/1, k. ú. Hlohovec, a leží mimo zastavaného územia obce. List vlastníctva nie je založený. Na pozemku platí prvý stupeň ochrany v zmysle zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov. Predmetné dreviny rástli ako náletová drevinová vegetácia. Vyrúbané dreviny boli nájdené na úseku dlhom 50 m o šírke 5 - 6 metrov. Celkovo bolo nájdených 10 kusov vyrúbaných, resp. i s koreňovým obalom vyvrátených drevín agátu bieleho a vyrúbané krovinaté
porasty na ploche cca 50 m2 (baza čierna, svib biely, hloh jednosemenný). Obvod kmeňov bol meraný vo výške 1,3 metra. Spoločenská hodnota vyrúbaných drevín a krovitých porastov v k. ú . Hlohovec je celkom 4.058,18 Eur.
Zo správy Obvodného úradu životného prostredia Trnava, pracovisko Hlohovec zo dňa 26.07.2013 vyplýva, že na základe oznámenia Mgr. K. T., doručeného dňa 21.05.2013 bola vykonaná miestna obhliadka, pričom bol potvrdený zásah do prírodného prostredia. Na obhliadke dňa 06.06.2013 nebolo možné výrub bez pochybností potvrdiť, a preto sa obrátili so žiadosťou o odborné stanovisko na Štátnu ochranu prírody, Správu CHKO Malé Karpaty so sídlom v Modre. V zmysle ich stanoviska bolo vyrúbaných 10 kusov drevín agátu bieleho s obvodom kmeňa meranom vo výške 130 cm nad zemou presahujúcom 40 cm.
Z odpovede Mestského úradu Hlohovec na žiadosť o spoluprácu zo dňa 08.12.2013 vyplýva, že obžalovaný sa bol pred 18.05.2013 informovať na Mestskom úrade Hlohovec na podmienky výrubu drevín.
Z postúpenia podnetu Mestským úradom Hlohovec zo dňa 28.05.2013 vyplýva, že mesto Hlohovec nevydalo povolenie na výrob stromov na parcelách č. 6477, 6478 a 6479 v k. ú. Hlohovec.
Z odpovede Okresného úradu Hlohovec na žiadosť o spoluprácu zo dňa 21.02.2014 vyplýva, že parcela registra C KN č. 7100/1 nemá založený list vlastníctva v k. ú. Hlohovec, druh pozemku je evidovaný ako trvalý trávnatý porast a nie ako záhrada. Na parcele sa nenachádza záhradkárska osada. Vlastnícke právo k pôvodným parcelám registra E KN č. 6477, č. 6478, č. 6479 je evidované na LV č. 6768 a č. 1331 v k. ú. Hlohovec.
Z odpisu registra trestov obžalovaného vyplýva, že obžalovaný bol rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 13.04.2004, sp. zn. 4T/162/2003 odsúdený za trestný čin marenia výkonu úradného rozhodnutia na trest odňatia slobody vo výške 4 mesiace so skúšobnou dobou do 02.12.2005, dňa 31.01.2007 prišlo k jeho osvedčeniu a v súčasnosti na neho hľadí akoby nebol odsúdený.
Z lustrácie v registri priestupkov obžalovaného súd zistil, že obžalovaný sa od roku 2012 do 2015 dopustil 4 priestupkov na úseku cestnej premávky a dňa 06.09.2014 sa dopustil priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, keď sa vyhrážal fyzickou ujmou na zdraví synovcovi svedkovi Richardovi H. za to, že mu spravil na pozemku s motorovým vozidlom koľaje.
- Hodnotenie dôkazov -
Súd posudzoval všetky vykonané dôkazy z hľadiska ich závažnosti, prípustnosti a vierohodnosti a dospel k nasledovným záverom:
Dôkazy vykonané na hlavnom pojednávaní súd vyhodnotil ako prípustné a získané zákonným spôsobom, pričom z vykonaného dokazovania vyplýva, že priamymi účastníkmi skutkového deja boli obžalovaný T. R., svedok A. R., svedok W. H., svedkyňa K. H., svedok O. H., svedok X.. K. H., svedok K. D., svedkyňa D. R. a svedok S. C..
Obžalovaný a vo veci vypočutí svedkovia zhodne uviedli, že obžalovaný vykonával terénne práce na parcele č. 7100/1 v katastrálnom území Hlohovec, na ktorom platí prvý stupeň ochrany v zmysle zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, a to vypílením stromov agátov a krovinatých porastov. V tejto časti vyhodnotil súd výpovede obžalovaného a svedkov ako vierohodné. Rozpory v ich výpovediach nastali len v časti rozmerov vypílených stromov a rozlohy a druhu vypílených krovinatých porastov, pričom práve ich určenie je podstatné pre právnu kvalifikáciu stíhaného skutku ako trestného činu.
Výpoveď obžalovaného súd v tejto časti vyhodnotil ako čiastočne vierohodnú, pretože možno reálne predpokladať, že sa obžalovaný svojou výpoveďou snaží spochybniť právnu kvalifikáciu skutku ako trestného činu.
Výpoveď svedka A. R. súd vyhodnotil tiež ako čiastočne vierohodnú pre jeho blízky rodinný pomer k obžalovanému a účasti na vykonaných terénnych úpravách.
Výpovede svedkov W. H. a X.. K. H. súd vyhodnotil ako čiastočne vierohodné, nakoľko majú s obžalovaným negatívny vzťah, primárne prameniaci z rodinného konfliktu týkajúceho sa majetku, ktorý bol predmetom dedičského konania po smrti otca obžalovaného. Svedok X.. K. H. mal s obžalovaným dokonca fyzický konflikt a svedok W. H. bol priestupkovo riešený za výrub stromov a bolo na neho podané aj trestné oznámenie.
Výpovede ostatných priamych svedkov, ktorí sa vyjadrovali k rozmerom vypílených stromov sú taktiež čiastočne spochybnené, pretože uvádzali rozmery stromov odhadom v snahe verifikovať porušenie zákona obžalovaným (svedkovia O. H., K. H., K. D., D. R.) a k obžalovanému majú negatívny vzťah.
Výpovede svedka S. C. a nepriamych svedkov súd vyhodnotil ako vierohodné, nakoľko nemali záujem skresľovať zistený skutkový stav (svedkovia N. D., X.. H. I., K.. K. T.) alebo sa k samotnému výrubu nevedeli priamo vyjadriť (svedkovia K. J., S. C., C. Z., X.. T. C.).
- Výrok o vine -
Prečinu porušovania ochrany rastlín a živočíchov podľa § 305 ods. 1 písm. c) Trestného zákona sa dopustí ten, kto, čo aj z nedbanlivosti, v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi na ochranu prírody a krajiny alebo so všeobecne záväznými právnymi predpismi na ochranu exemplárov reguláciou obchodu s nimi vo väčšom rozsahu poškodí alebo zničí prírodný biotop.
Podľa § 47 ods. 3, ods. 4, písm. a) zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov sa na výrub dreviny vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody, ak tento zákon neustanovuje inak. Súhlas na výrub dreviny sa môže v odôvodnených prípadoch vydať len po posúdení ekologických a estetických funkcií dreviny a vplyvov na zdravie človeka a so súhlasom vlastníka alebo správcu, prípadne nájomcu, ak mu takéto oprávnenie vyplýva z nájomnej zmluvy, pozemku, na ktorom drevina rastie, ak žiadateľom nie je jeho vlastník, správca alebo nájomca a po vyznačení výrubu dreviny. Súhlas na výrub dreviny sa nevyžaduje na stromy s obvodom kmeňa do 40 cm, meraným vo výške 130 cm nad zemou, a súvislé krovité porasty v zastavanom území obce s výmerou do 10 m2 a za hranicami zastavaného územia obce s výmerou do 20 m2.
Predmetom právneho posúdenia súdu bolo ustáliť počet vypílených stromov s obvodom kmeňa nad 40 cm vo výške 130 cm nad zemou a rozlohu vypílených krovinatých porastov. Súd pri svojich záveroch vychádzal primárne z výpovedí svedkov N. D. a X.. H. I., ktorí vykonali obhliadku miesta výrubu. Svedok N. Blažek uviedol, že na obhliadke pozoroval len staršie pne agátov, ktorých vek presahoval jeden rok, alebo sa ich vek nedal určiť. C. kroviny nepozoroval. Svedkyňa X.. H. I. uviedla, že starší výrub neevidovala a evidovala len výrub z jari 2013, avšak sama uviedla, že nedisponuje odbornými vedomosťami, na základe ktorých by vedela bez pochybností určiť čas vypílenia stromu s poukazom na stav jeho pňa, pretože toto vie určiť len znalec. Rovnaké závery možno aplikovať aj na vyrúbané krovinaté porasty. K vyhotovenej fotodokumentácii a stanoviska je potrebné uviesť, že keďže na fotodokumentácii absentuje meradlo, ktoré by verifikovalo zistené rozmery pňov, z ktorých pri výpočte svedkyňa vychádzala, jej výpočty nemožno považovať za objektívny dôkaz postačujúci pre určenie počtu vypílených stromov s obvodom kmeňa nad 40 cm vo výške 130 cm nad zemou a rozlohu vypílených krovinatých porastov.
Svedkovia X.. K. H. a W. H. uviedli, že zmerali obvody pňov vyrúbaných stromov agátov vo výške 130 cm a na 4 - 5 stromoch ich obvod presahoval 40 cm. Svedok X.. K. H. sa vyjadril, že stromov s podobnými rozmermi tam bolo dokopy asi 10 kusov, avšak svedok W. H. uviedol, že akýchto stromov tam bolo len 4 - 5 kusov, čím vznikli rozpory v ich výpovediach ohľadne počtu vypílených stromov. Plochy vyrúbaných krovinatých porastov svedkovia nezmerali. S poukazom na vyššie uvedené a negatívny vzťah svedkov k obžalovanému, však možno považovať ich výpovede v tejto časti len za čiastočne vierohodné. Ostatní vo veci vypočutí svedkovia sa síce vyjadrovali k rozmerom vyrúbaných stromov, ale tieto uvádzali len odhadom. S poukazom na uvedené nemožno rozmery stromov uvádzané svedkami považovať za relevantné pre objektívne určenie rozmerov vypílených stromov alebo ustálenia rozlohy krovinatých porastov, ktoré mali byť obžalovaným vypílené.
Keďže na základe vykonaného dokazovania neboli bez rozumných pochybností preukázané rozmery vypílených stromov, čas ich výrubu a ani plocha a druh vyrúbaných krovinatých porastov, súd s poukazom na zásadu in dubio pro reo oslobodil obžalovaného spod podanej obžaloby, nakoľko nebolo dokázané, že konkrétna osoba v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi na ochranu prírody a krajiny alebo so všeobecne záväznými právnymi predpismi na ochranu exemplárov reguláciou obchodu s nimi vo väčšom rozsahu poškodila alebo zničila prírodný biotop, v dôsledku čoho súd konštatuje, že nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý bola podaná obžaloba.
Súd neodkázal poškodeného s uplatneným nárokom na náhradu škody na civilný proces, keďže si nárok na náhradu škody riadne a včas neuplatnil. V prípravnom konaní sa dňa 19.09.2013 vyjadril tak, že za Slovenskú republiku uplatňuje nárok na náhradu škody vo výške 4.058,18 Eur a žiada, aby súd v odsudzujúcom rozsudku uložil obžalovanému povinnosť túto škodu nahradiť, avšak vo svojej následnej výpovedi dňa 15.05.2014 po poučení podľa § 46 ods. 3 Trestného poriadku prehlásil, že si nebude uplatňovať náhradu žiadnej škody, čím negoval predchádzajúce uplatnenie práva na náhradu škody. Keďže podľa § 46 ods. 3 Trestného poriadku je poškodený povinný návrh na náhradu škody uplatniť najneskoršie do skončenia vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania a z návrhu musí byť zrejmé, z akých dôvodov a v akej výške sa nárok na náhradu škody uplatňuje, nie je možné uplatnenie nároku na náhradu škody priamo na hlavnom pojednávaní považovať za uplatnené včas a teda v súlade so zákonnou úpravou.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Oprávnená osoba sa môže vzdať práva podať odvolanie. Odvolanie má odkladný účinok.