Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozhodnutie_17C-114-2017.pdf
PDF · 97.21 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/114/2017
Rozhodnutie
Okresný súd Nové Zámky sudkyňou Mgr. Líviou Gombárovou v právnej veci žalobcu: Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Bratislava, Tomášikova 48, IČO: 00151653, právne zastúpený: JUDr. Pavel Novák, usadený euroadvokát, AK so sídlom Bratislava, Fazuľová 1, proti žalovanému: C. E., nar. XX.X.XXXX, bytom L. X., G. T. X, o zaplatenie 10.519,58 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 10.079,58 eur spolu s úrokom vo výške 16,90 % ročne zo sumy 6.938,20 eur od 22.08.2014 do zaplatenia a spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 10.143,32 eur od 22.08.2014 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
Súd konanie v časti o zaplatenie 440,- eur z a s t a v u j e .
Súd žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu 100 %, o ktorom bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným rozhodnutím.
Súd v r a c i a žalobcovi súdny poplatok vo výške 19,80 eur cestou Slovenskej pošty, a.s., Partizánska cesta 9, 975 99 Banská Bystrica, IČO: 36631124 do 30 dní odo dňa doručenia odpisu právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku.
odôvodnenie:
1.Žalobca sa svojím návrhom zo dňa 25.8.2014 domáhal voči žalovanej o zaplatenie 10.519,58 eur s príslušenstvom a to titulom porušenia zmluvného záväzku zo Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX uzatvorenej medzi žalobcom a žalovanou dňa 25.2.2011.
2. Súd žalobe vyhovel v plnom rozsahu vydaním platobného rozkazu dňa 25.4.2016 pod sp. zn. 4 Ro/368/2014-43, ktorý v zákonnej lehote podaným odporom napadla žalovaná, ktorá sa bránila tým, že po podaní žaloby vykonala nasledovné úhrady a to dňa 20.4.2015, 29.6.2015, 3.8.2015, 28.9.2015, 13.11.2015, 10.12.2015, 13.1.2016, 12.2.2016, 11.3.2016, 13.4.2016, 13.5.2016, 17.6.2016, 13.7.2016, 15.8.2016, 14.9.2016, 14.10.2016, 15.11.2016, 13.12.2016, 13.1.2017, 13.2.2017, 13.3.2017, 12.4.2017 celkom vo výške 330 eur a zároveň spochybňovala výšku úroku z dlžnej istiny vo výške 16,90 % ročne, ktorá mala byť podľa žalovanej v rozpore s § 53 odsek 4 písmeno k) z.č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník a zároveň žiadal o preskúmanie zmluvy o úvere podmienok poistenia zmluvy. Žalovaná žiadala o splácanie dlhu v splátkach po 80 eur mesačne. Zároveň súdu predložila fotokópie pokladničných dokladov. V dôsledku uvedeného súd uznesením zo dňa 16.5.2017 pod sp. zn. 4 RO/368/2014-64 platobný rozkaz zrušil.
3. K tvrdeniam žalovanej sa podaním doručeným súdu dňa 12.6.2017 vyjadril žalobca, keď potvrdzoval, že žalovaná po podaní žaloby t.j. po 21.8.2014 uhradila ku dňu 7.6.2017 na účet žalobcu sumu vo výške 440,- eur ako vyplýva z predloženého prehľadu transakcií, ktorú započítal na úhradu istiny pohľadávky
a v dôsledku uvedeného zobral žalobu v časti o zaplatenie 440,- eur, v dôsledku čoho súd konanie v uvedenej časti v zmysle § 145 odsek 2 CSP zastavil. Vo svojom vyjadrení žalobca nesúhlasil so splátkovým kalendárom, nakoľko v danom prípade by došlo k splateniu dlhu až po vyše 11 rokov, dôvodil, že v praxi rozhodovania súdov je ustálená doba splácania splátok v období 1-2 rokov. Čo sa týka tvrdení o rozpore uplatňovania riadneho úroku vo výške 16,90% z dlžnej istiny žalobca poukázal na ustanovenia § 273, 497, 369 odsek 1 Obchodného zákonníka a body 7.4.2 a 7.4.3 Všeobecných obchodných podmienok ako aj na rozhodnutie NS SR sp. zn. Cdo 57/2005, podľa ktorého zmluvou o úvere sa dlžník zaväzuje vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť úroky, pričom úroky sú súčasťou peňažného záväzku dlžníka, preto dôsledkom omeškania s ich platením je zo zákona vyplývajúca povinnosť platiť úroky z meškania. Vo vyjadrení zo dňa 11.9.2017 žalobca uviedol, že so žalovanou neuzavrel v zmysle zmluvy ako ani dodatku žiadne písomné dojednania, týkajúce sa poistenia poskytnutého úveru.
4.Súd v zmysle § 180 C.s.p. pojednával v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu, ktorý podaním doručeným súdu dňa 2.11.2017 ospravedlnil neúčasť na pojednávaní z dôvodu nenavyšovania nákladov právneho zastúpenia.
5.Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom žalovanej a oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to Zmluvou o splátkovom úvere a jej dodatkom, Všeobecnými obchodnými podmienkami, Oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti, výzvou, pokusom o zmier, výpisom z úverového účtu, úrokovými sadzbami, odporom s prílohami, prehľadom transakcií na úverovom účte a vyjadreniami a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
6. Žalobca a žalovaná dňa 25.2.2011 uzatvorili zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej splátkový úver vo výške 7.000,- eur. V zmysle čl. I. zmluvy boli uvedené podmienky poskytnutia úveru a to fixná úroková sadzba ku dňu uzatvorenia zmluvy 16,90 % p.a., úrok z omeškania 8 % ročne, so splatnosťou úrokov mesačne k poslednému dňu v mesiaci, so spracovateľským poplatkom 169,- eur uhradených pri uzatvorení zmluvy z prostriedkov úveru, poplatkom za správu úveru 2,99 eur mesačne odo dňa uzatvorenia zmluvy, s poplatkom za upomienku vo výške 25 eur, so splátkou od prvého čerpania úveru do 28.2.2011 vo výške 16,13 eur mesačne, k poslednému dňu kalendárneho mesiaca (splátka vo výške úrokov a poplatkov), od 20.3.2011 vo výške 124,71 eur mesačne k 20. dňu v kalendárnom mesiaci (splátka vo výške istiny, úrokov, úrokov z omeškania, poplatkov, nákladov banky spojených s úverom). Počet splátok bol dohodnutý vo výške 120,- eur od 20.3.2011 s konečnou splatnosťou úveru 20.2.2021, s RPMN vo výške 20,16 % a priemernou hodnotou RPMN vo výške 11,64 eur a celkovou čiastkou spojenou s úverom vo výške 15.147,19 eur. Úver bol poskytnutý bez poistenia. Podľa dodatku č. 1 k zmluve o úvere z 5.8.2011 sa zmluvné strany dohodli na zmene konečnej splatnosti úveru k 20.2.2021 a zmene splácania pohľadávky banky z poskytnutého úveru pričom pohľadávku tvorila istina, príslušenstvo , keď od 20.8.2011 do 20.1.2012 bol dlžník povinný splácať pohľadávku vo výške 32,- eur (oba zníženia splátok) pričom znížením splátok sa nerozumelo odpustenie splácania pohľadávky, od 20.2.2012 bol dlžník povinný splácať pohľadávku spôsobom dohodnutým v úverovej zmluve aby konečná splatnosť úveru bola dodržaná. Podľa čl. 7.3. Všeobecných obchodných podmienok (ďalej len „VOP“) pohľadávka z úveru, ktorá sa skladá z istiny, jej súčasti a príslušenstva, bude v čase do konečnej splatnosti kontokorentného úveru splácaná formou započítania tejto pohľadávky z úveru banky voči klientovi pohľadávke z účtu, a to v momente vzniku pohľadávky z účtu a v rozsahu v ktorom sa pohľadávky kryjú. V zmysle bodu 7.3.3. VOP splátka je uhradená včas, ak je pripísaná na účet banky najneskôr v deň splatnosti splátky. Podľa bodu 7.4.1 VOP zmluva o úvere určí výšku úrokovej sadzby, t.j. sadzby na základe ktorej sa vypočítajú úroky, ktoré je klient povinný platiť banke počas trvania úrokového obdobia do dňa splatenia úveru. Podľa čl. 7.4.2 VOP úver s úročí denne odo dňa poskytnutia úveru vrátane do dňa predchádzajúceho dňu splatenia úveru vrátane. Klient bol povinný zaplatiť banke úroky z úveru za príslušné úrokové obdobie, t.j. časové obdobie dohodnuté v zmluve o úvere spôsobom v nej dohodnutým. Podľa 7.4.4 VOP pokiaľ bol klient v omeškaní so splácaním úveru alebo jednotlivých splátok úveru bola banka oprávnená požadovať okrem úrokov, tiež úroky z omeškania z dlžnej čiastky. V zmysle čl. 7.6 písmeno a) VOP ak dôjde k porušeniu zmluvnej povinnosti alebo zmluvného dojednania zo strany klienta alebo ak bol klient v omeškaní so splatením splátky úveru, ktoré trvá viac ako 3 mesiace banka bola oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, t.j. požadovať splatenie pohľadávky zo zmluvy o úvere a klient bol povinný splatiť pohľadávku zo zmluvy o úvere v lehote, ktorú banka určila v oznámení o mimoriadnej splatnosti.
7. Listom zo dňa 28.5.2014 žalobca vyzval žalovanú na úhradu dlžnej sumy vo výške 3.467,14 eur do 15 dní od doručenia výzvy s upozornením, že v opačnom prípade pristúpi žalobca k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti pohľadávky a pohľadávku si bude uplatňovať súdnou cestou. Z oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti z 27.6.2014 mal súd preukázané, že žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť poskytnutého úveru v zmysel bodu 7.6.1. písm. a) VOP ku dňu 24.6.2014, keď pohľadávka žalobcu ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti predstavovala 10.265,28 eur a vyzval žalovanú na úhradu pohľadávky do 15 dní prevzatia oznámenia.
8. Z predloženého výpisu z úverového účtu, prehľadu o transakciách a predložených pokladničných dokladov mal súd preukázané, že žalovaná čerpala dňa 25.2.2011 úver vo výške 6.831,- eur, od poskytnutia úveru do 15.8.2014 vykonala úhrady vo výške 532,83 eur a po podaní žaloby t.j. po 21.8.2014 vykonala úhrady vo výške 440,- eur.
9. Žalovaná na pojednávaní konanom dňa 3.11.2017 nárok žalobcu po čiastočnom späťvzatí žaloby uznala čo do základu a výšky, ktorú skutočnosť potvrdila svojím podpisom, pričom žiadala o možnosť úhrady dlžnej sumy v splátkach po 10,- eur mesačne s poukazom na skutočnosť, že je invalidnou dôchodkyňou trpiacou onkologickým ochorením s invalidným dôchodkom vo výške 134,- eur mesačne, pričom si privyrába brigádnicky a jej mesačný príjem z tejto činnosti je vo výške 60,- eur.
10. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 52 odsek 1 Občianskeho zákonníka účinného od 1.1.2011 do 29.6.2011 (ďalej len OZ) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 odsek 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 odsek 4 OZ spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 53 odsek 1,5,6,7,8 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.
Ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
Podľa § 53b odsek 1 OZ ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi za odplatu, sankcie za omeškanie s plnením záväzku spotrebiteľa spolu nesmú byť vyššie, ako ustanoví vykonávací predpis.
Podľa § 54 odsek 1,2 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 517 ods.2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 10c Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení od 1.1.2015 ak záväzkový vzťah vznikol pred 1.2.2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31.1.2013 aj za dobu omeškania po 31.1.2013. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení od 1.7.2010 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 11.V danom prípade súd dospel k záveru, že návrh je po čiastočnom späťvzatí žaloby podaný dôvodne. Je pravdou, že záväzkový vzťah medzi žalobcom a žalovanou vyplývajúci zo zmluvy o splátkovom úvere bol uzatvorený podľa § 497 a nasledujúce Obchodného zákonníka. Z tohto pohľadu by sa mohlo javiť, že ide o výlučne obchodný záväzkový vzťah, takzvaný absolútny obchod. Pred touto úpravou má však prednosť všeobecná úprava spotrebiteľských vzťahov, pokiaľ prichádza vôbec do úvahy v zmysle § 52 a nasledujúce OZ, Spotrebiteľskou zmluvou je akákoľvek súkromnoprávna zmluva, ktorá sa vyznačuje definičnými znakmi uvedenými v § 52 ods. 1 OZ, bez ohľadu na to, či je upravená Občianskym zákonníkom, Obchodným zákonníkom alebo iným zákonom a teda ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách je potrebné použiť aj na právne vzťahy, ktoré vznikajú aj na základe iných zákonov z oblasti súkromného práva. Medzi spotrebiteľské zmluvy môžeme zásadne zaradiť len zmluvy, ktoré majú odplatný charakter. V tejto veci bola veriteľom Slovenská sporiteľňa a.s., teda dodávateľ podľa § 52 ods. 3 OZ a dlžník je spotrebiteľom podľa § 52 ods. 4 OZ, pretože pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Pri týchto úvahách je potrebné konštatovať, že citovaná zmluva musí na svoju platnosť spĺňať predpoklady uvedené v § 9 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu 1.1.2011. Posudzovaním bolo zistené, že uvedené náležitosti zachované sú a preto označenú zmluvu zo dňa 25.2.2011 je potrebné považovať za platnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere, pričom súd nezistil žiadne neprijateľné podmienky, teda podmienky, resp. ustanovenia, ktoré by spôsobovali značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (§ 53 OZ).
Čo sa týka v podanom odpore žalovanou namietanej skutočnosti zmluvných úrokov zo zmluvy o splátkovom úvere vo výške 16,90% ročne, súd na danom mieste poukazuje, že zmluvné úroky sú osobitnou peňažnou náhradou súvisiacou s poskytnutím finančných prostriedkov a nie sankciou spojenou s nesplnením záväzku. Podľa informácií NBS SR v období februára 2011 bola priemerná ročná úroková miera pri spotrebiteľských úveroch poskytnutých rezidentom eurozóny vo výške 9,20 %. Výška úroku 16,90 % ročne vyplývajúca a uvedená vo vyššie uvedenej zmluve nie je považovaná za rozpornú s dobrými mravmi, keď súdna prax považuje úroky vo výške 25 % ročne za primerané. Na tomto mieste súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co/67/2008 ako aj rozsudok Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 13.11.2014 sp. zn. 10C/127/2014, pričom ani údaje z výpisu priemerných úrokových mier, ktorý sa však týka všetkých spotrebiteľských úverov poskytnutých v eurozóne, nezohľadňuje rozdiely vo finančnej situácii jednotlivých spotrebiteľov, nereflektuje na rozlišovanie zabezpečených a nezabezpečených úverov. Vyššie uvedený úver nebol zabezpečený a ani poistený.
V konaní nebolo sporné, že žalobca a žalovaná uzatvorili vyššie uvedenú zmluvu o splátkovom úvere č. 0235013375 a ani skutočnosť, že žalovaná uvedený úver čerpala dňa 25.2.2011 a následne nebola sporná ani žalovaná pohľadávka po čiastočnom späťvzatí žaloby, keď žalovaná na pojednávaní konanom dňa 3.11.2017 nárok žalobcu uznala čo do základu a výšky, v dôsledku čoho súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia. Žalovaná zároveň žiadala o plnenie v splátkach po 10,- eur mesačne. Podľa § 232 odsek 3,4 CSP lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
Ustanovenie § 232 odsek 3 CSP upravuje lehotu na plnenie povinností, ktorú súd v rozsudku uložil. Bude sa týkať iba sporových konaní o uloženie určitej povinnosti. V zásade platí, že ak je v rozsudku uložená povinnosť plniť, je strana, ktorej bola táto povinnosť uložená, povinný splniť ju do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Len v odôvodnených prípadoch môže súd určiť lehotu dlhšiu, kratšia lehota prípustná nebude. Dlhšiu lehotu súd stanoví podľa okolností daného prípadu. Peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach. Odôvodnenosť týchto prípadov sa bude posudzovať podobne ako pri určení dlhšej lehoty. Hľadiskami pre úvahu súdu, či má žalovanému, ktorého platobnú povinnosť určil, priznať výhodu splátok, bude najmä výška priznaného plnenia, platobná schopnosť žalovaného, aj v spore prejavená snaha o plnenie záväzku, možnosť žalobcu domáhať sa plnenia jednotlivých splátok v prípade ich nedodržania a skutočnosť, či by prípadné zdržanie v plnení súdom ustanovenej povinnosti nedodržaním jednotlivých splátok nebolo v riešenom prípade vzhľadom na pomery žalobcu príliš ťaživé.
Súd sa zaoberal žiadosťou žalovanej o plnenie v splátkach. Dôvody jej žiadosti sú uvedené v predchádzajúcej časti odôvodnenia a rovnako aj jej pomery sú konkretizované vyššie. Pri zohľadnení predpokladov uvedených v § 232 odsek 3 CSP a za situácie, keď žalovaná má mesačný príjem celkom vo výške 194,- eur pri výške splátky 10 eur, ktorú je schopná splácať mesačne, nesúhlasu žalobcu so splácaním pohľadávky v splátkach a v neposlednom rade aj na skutočnosť, aby medzi dlhom žalovanej a výškou určených splátok nebola neprimeranosť, dospel súd k záveru, že nemožno žalovanej priznať možnosť splácať dlh v splátkach predovšetkým s poukazom na jej platobnú schopnosť, keď jej mesačný príjem nedosahuje ani 200 eur a z tohto príjmu nie je schopná platiť dlh v splátkach do dvoch rokov a predovšetkým na nepomer medzi výškou splátky, ktorú bola žalovaná schopná hradiť a dlžnou sumou.
12. Žalovaná sa dostala do omeškania s plnením peňažného dlhu podľa § 517 ods.2 OZ v spojení s § 3 cit. Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení od 1.7.2010. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania od 22.8.2014, t. j. až po spísaní žalobného návrhu kedy už bola žalovaná preukázateľne v omeškaní s plnením peňažného dlhu a preto ju súd zaviazal aj na zaplatenie úrokov z omeškania.
13.O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 odsek 1 C.s.p. s poukazom na § 262 odsek 1 C.s.p. pretože žalobca bol v konaní v plnom rozsahu úspešný.
14. Žalobca zaplatil súdny poplatok zo žaloby vo výške 631,- eur . O vrátení súdneho poplatku kráteného o 6,70 eur, súd rozhodol podľa § 11 ods. 3, 4 zák. č. 71/92 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, pretože žaloba sa vzala späť pred otvorením pojednávania.
Poučenie:
Proti 1. až 3. výroku rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Proti 4. výroku rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd ( § 55 odsek 1 z.č. 233/1995 Z.z ).