Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5C/53/2017

Uznesenie

Okresný súd Martin v právnej veci žalobcov: X/ Y.C. V., G.. X.XX.XXXX, K. B.. Š. XXXX/XX, XXX XX M., X/ Q. A., G.. X.XX.XXXX, K. A. XXXX/XX, XXX XX K. K., X/ U. C., G.. XX.XX.XXXX, K. M.. B. XXXX/ X, XXX XX M., právne zastúpení: AK JUDr. Silvia Tatarková, s.r.o. so sídlom Škultétyho 472/10, 036 01 Martin, IČO: 36 868 108, proti žalovanej: Q. K., G.. XX.XX.XXXX, K. W.I. XXXX/XX, XXX XX M., o návrhu žalobcov na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto

rozhodol:

I. Súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie v tomto znení: Súd zriaďuje záložné právo na nehnuteľnosti - K. Č.. X G. A. G. X. O. K. V. A.. Č.. XXXX, Z. Č.. XX, O. G. O.. P.. „. C. XXXX/X, V. O. J. O. Q. G. U. Z. XXX M., A. O. O. G. A. Č. Q. A. J. K. V. A.. Č.. XXXX Z. Z. XXXX/XXXXXX - Í., A. O. G. O. O.. Č.. XXXX/X, V. O. J. O. Q. G. U. Z. XXX M. Z. Z. XXXX/XXXXXX - Í., J. G. L. Č.. XXXX, U. M., U. M., C. Ú. M., v prospech žalobcov v rade 1/ až 3/, na zabezpečenie peňažnej pohľadávky žalobcov vo výške 15.903,- eur, a to až do úplného splatenia pohľadávky žalobcov v rade 1/ až 3/ žalovanou.

II. Žalobcom v rade 1/ až 3/ súd priznáva voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 20.10.2017 sa žalobcovia domáhali zriadenia zabezpečovacieho opatrenia spočívajúceho v zriadení záložného práva na nehnuteľnosti - K. Č.. X G. A. G. X. O. K. V. A.. Č.. XXXX, Z. Č.. XX, O.Ý. G. O.. P.. „. C. XXXX/X, V. O. J. O. Q. G. U. Z. XXX M., A. O. O. G. A. Č. Q. A. J. K. V. A.. Č.. XXXX Z. Z.C. XXXX/XXXXXX - Í., A. O. G. O. O.. Č.. XXXX/ X, V. O. J. O. Q. G. U. Z. XXX M. Z. Z. XXXX/XXXXXX - Í., J. G. L. Č.. XXXX, U. M.G., U. M., C. Ú. M., ktoré boli na základe mediačnej dohody uzavretej medzi žalobcami a žalovanou dňa 17.05.2017, po zrušení a následnom vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, prikázané do výlučného vlastníctva žalovanej, s tým, že žalovaná bola povinná zaplatiť žalobcom celkom 15 903,- eur v troch častiach, najneskôr do 17.05.2020, pričom práva splátka vo výške 5 301,- eur mala byť splatená najneskôr do 17.05.2018, druhá splátka mala byť splatená najneskôr do 17.05.2019 a tretia splátka mala byť splatená najneskôr do 17.05.2020. Následne bola medzi žalobcami a žalovanou, v nadväznosti na mediačnú dohodu, spísaná Notárska zápisnica č. N 187/2017, NZ 17221/2017, NCR1s 17574/2017 zo dňa 22.05.2017 obsahujúca vyhlásenie žalovanej o uznaní dlhu voči žalobcom celkom vo výške 15 903,- eur. V súlade s ustanoveniami mediačnej dohody boli vypracované zmluvy o zriadení záložného práva k vyššie špecifikovaným nehnuteľnostiam vo výlučnom vlastníctve žalovanej v prospech žalobcov. Žalovaná bez uvedenia dôvodu, napriek predchádzajúcemu prísľubu, zmluvy nepodpísala. Následne bolo zistené, že žalovaná sa snaží vyššie špecifikované nehnuteľnosti predať, aj napriek tomu, že v čase podpisu dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva uviedla, že v predmetnom byte chce bývať a týmto spôsobom, t.j. zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva a prikázaním predmetného bytu do jej výlučného vlastníctva, chce riešiť svoje existenčné problémy. Žalobcovia tak majú, v prípade predaja jediného majetku žalovanej, vyššie špecifikovaných nehnuteľností, obavy

pred zmarením prípadnej budúcej exekúcie, ktorá by bola vedená na podklade Notárskej zápisnice č. N 187/2017, NZ 17221/2017, NCR1s 17574/2017 zo dňa 22.05.2017. Jediným príjmom žalovanej je dôchodok, z ktorého by následne, po predaji bytu, nebolo možné uspokojiť pohľadávku žalobcov. Žalobcovia na preukázanie a podporu svojich tvrdení predložili súdu Notársku zápisnicu . N 187/2017, NZ 17221/2017, NCR1s 17574/2017 zo dňa 22.05.2017, Mediačnú dohodu uzavretú dňa 17.05.2017, výpisu z listu vlastníctva č. 5204, pripravenú Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, pripravený Návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností a fotokópie ponúk realitných kancelárií

2. Podľa § 343 Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.) zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. (2) Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. (3) Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

3. Podľa § 344 C.s.p. ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.

4. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

5. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

6. Podľa § 326 ods. 1 C.s.p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20160701> uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 7. Podľa § 326 ods. 2 C.s.p. k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

8. Podľa § 328 ods. 2 veta prvá C.s.p. o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20160701>.

9. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá C.s.p. súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

10. Podľa § 330 ods. 1 C.s.p. súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.

11. Podľa § 333 C.s.p. neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.

12. Podľa § 334 C.s.p. súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.

13. Súd v súvislosti s rozhodovaním o návrhu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi pripojenými do spisu.

14. Súd, v zmysle citovaného ust. § 344 C.s.p., pri posudzovaní návrhu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia postupoval analogicky tak ako pri posudzovaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. V zmysle vyššie citovaných ustanovení Civilného sporového poriadku podmienkami pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je existencia spôsobilého predmetu záložného práva, zriadenie záložného práva bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku a existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie. Žalobcovia boli povinní preukázať súdu potrebu zriadenia záložného práva na veci, ktorá je spôsobilým predmetom záložného práva a tiež existenciu obavy pred prípadným budúcim zmarením exekúcie. Žalobca musí v návrhu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia označiť dôkazy, ktorých sa dovoláva,

a to rovnako tie, ktoré osvedčujú uplatnený nárok, ako aj tie, ktoré osvedčujú existenciu obavy pred prípadným zmarením exekúcie. Zo samotnej povahy zabezpečovacích opatrení vyplýva, že nebudú zisťované alebo osvedčované všetky skutočnosti, ktoré by súd musel mať zistené, keby mal vydať konečné rozhodnutie, súd sa obmedzí len na osvedčenie tých najzákladnejších skutočností, aby mohol posúdiť, či tu existuje nárok, na zabezpečenie ktorého bude zriadené exekučné záložné právo z dôvodu existencie obavy pred zmarením exekúcie a či zriadením záložného práva bude zabezpečená peňažná pohľadávka veriteľov.

15. Súd o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a zabezpečovacieho opatrenia rozhoduje spravidla bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Charakter tohto procesného inštitútu obmedzuje procesnú aktivitu účastníkov, ako aj potrebu vykonania pojednávania a procesného dokazovania. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení a zabezpečovacom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu. Podľa § 343 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. Neodkladné opatrenie - zabezpečovacie opatrenie, je odôvodnené druhovou podobnosťou oboch inštitútov, ako aj princípom analógie podľa článku 4 a slúži k zabezpečeniu ochrany porušených alebo ohrozených práv strán sporu a je namieste ho použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu. Z charakteru neodkladného opatrenia a zabezpečovacieho opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Je však nutné, aby boli splnené základné predpoklady pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a to buď potreba neodkladnej úpravy pomerov alebo existencia reálnej obavy, že bude exekúcia ohrozená. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná

16. Žalobcovia ako potencionálni oprávnení v exekučnom konaní sa podanou žalobou/návrhom domáhajú zriadenia zabezpečovacieho opatrenia za účelom ochrany peňažnej pohľadávky voči žalovanej vzniknutej po zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva týkajúceho sa vyššie špecifikovaných nehnuteľností, ktoré boli prikázané do výlučného vlastníctva žalovanej, titulom finančného vyporiadania zo strany žalovanej voči žalobcom. Žalobcovia súdu dostatočne preukázali dôvodnosť a trvanie nároku, pokiaľ ide o naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov strán navrhovaným zabezpečovacím opatrením, osvedčili ohrozenie svojho práva (predajom nehnuteľností vo výlučnom vlastníctve žalovanej by došlo k zmareniu možnosti uspokojenia peňažnej pohľadávky žalobcov, ktorú žalovaná písomne uznala v Notárskej zápisnici č. N 187/2017, NZ 17221/2017, NCR1s 17574/2017 zo dňa 22.05.2017). Nariadenie zabezpečovacieho opatrenia spočívajúceho v zriadení záložného opatrenia je najefektívnejším prostriedkom ochrany súdu pred prípadným predajom vyššie špecifikovaných nehnuteľností a následným zmarením uspokojenia peňažnej pohľadávky žalobcov.

17. Súd sa stotožnil so skutkovými i právnymi dôvodmi návrhu, pričom pri rozhodovaní prijal záver, že žalobcovia osvedčili danosť práva (nároku) a súd nemal ani vážnejšie pochybnosti o potrebe neodkladnej úpravy. Návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia preto v celom rozsahu vyhovel. Za daných okolností súd považoval za odôvodnené zriadiť zabezpečovacie opatrenie v zmysle návrhu žalobcov, a to až do úplného splatenia pohľadávky žalobcov. Súd však zároveň poukazuje na ust. § 334 C.s.p., v zmysle ktorého súd na návrh neodkladné, analogicky aj zabezpečovacie opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.

18. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

19. Podľa § 255 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. (2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

20. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

21. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a žalobcom, ktorí mali v konaní plný úspech, priznal nárok na náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie práva v plnom rozsahu. O výške trov konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto uznesenia samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia na súde, ktorý ho vydal. Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.