Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_8C-181-2009.pdf
PDF · 125.91 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/181/2009
Rozhodnutie
Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudkyňou JUDr. Otíliou Dolákovou, v právnej veci žalobcu: H. J., trvalý pobyt D. O. Č.. XX, Bratislava, proti žalovanému: Slovenská republika zastúpená Národná rada Slovenskej republiky, Námestie Alexandra Dubčeka č. 1, 812 80 Bratislava, o náhrade škody a nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z. z., takto
rozhodol:
1. Súd žalobu žalobcu zamieta.
2. Súd žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 07. 07. 2009 domáhal proti žalovanému zaplatenia náhrady škody vo výške 330 000 eur a nemajetkovej ujmy vo výške 100 000 eur (po súdom pripustenom návrhu na zmenu žaloby v časti petitu dňa 15. 10. 2013, čl. 258, 263), a to podľa zákona č. 514/2003 Z. z. . Ďalej sa žalobca žalobou domáhal určenia, že základné ľudské právo žalobcu pokojne užívať svoj majetok chránené Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd bolo porušené a určenia, že základné práva žalobcu na zachovanie ľudskej dôstojnosti, na súkromný a rodinný život, na nedotknuteľnosť obydlia chránené Ústavou Slovenskej republiky boli porušené, a náhrady trov konania. Pôvodne spolu so žalobcom podala žalobu i jeho manželka D. J. a ich dve deti K. J. a G. J., ktorí však počas konania žalobu v celom rozsahu zobrali späť, preto súd konanie voči ním zastavil.
2. Žalobca v žalobe a počas celého konania uvádzal, že dňa 11. 03. 2005 sa uskutočnila dobrovoľná dražba rodinného domu, ktorého v tom čase bol vlastníkom na D. O. č. XX v U.. V čase dražby sa nenachádzal dlhodobo na území Slovenska, pretože od 21. 06. 2001 do 13. 10. 2005 sa s celou rodinou (manželka D. J. a dve deti K. J., rok narodenia XXXX, G. J., rok narodenia XXXX) nachádzal vo Švajčiarsku, kde požiadal spolu s rodinou o azyl. O dobrovoľnej dražbe rodinného domu sa dozvedel 11. 09. 2006, po tom, čo sa celá rodina vrátili z azylu späť na Slovensko. Podľa žalobcu dražba rodinného domu prebehla v rozpore s ustanovením § 10 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách (ďalej len „zákon o dobrovoľných dražbách“), pretože oznámenie o dražbe mu ako vlastníkovi predmetu dražby nebolo doručené do vlastných rúk. O dražbe rodinného domu sa dozvedel až po uplynutí trojmesačnej prekluzívnej lehoty na podanie návrhu na určenie neplatnosti dražby, preto sa už nemohol domáhať jej neplatnosti súdnou cestou. Žalobou sa žalobca domáhal náhrady škody a nemajetkovej ujmy podľa ustanovenia § 9 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z. z., ktorá mu bola spôsobená nesprávnym úradným postupom pri výkone legislatívnej činnosti tým, že pri legislatívnom procese schvaľovania zákona o dobrovoľných dražbách Národnou radou Slovenskej republiky dňa 10. 07. 2002 sa tento právny predpis nedal súladu s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Ak by bol tento právny predpis súladný s medzinárodnými zmluvami, nedošlo by k situácii ako v jeho prípade, že oznámenie o dražbe mu ako vlastníkovi predmetu dražby nebolo doručené do vlastných rúk a tak nevedel o dražbe rodinného domu, a keď sa o nej dozvedel, tak sa už nemohol domáhať jej neplatnosti súdnou cestou z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty na podanie takéhoto návrhu na súd. Ak
by zákon o dražbách ukladal povinnosť oznámenie o dražbe doručovať vlastníkovi predmetu dražby do vlastných rúk, nebolo by mu možné toto oznámenie doručiť, pretože v tom čase sa dlhodobo nachádzal vo Švajčiarsku, a dražba rodinného domu by sa tak nezrealizovala a on by neprišiel o rodinný dom. Národná rada SR, podľa žalobcu jej ústavnoprávny výbor, pri legislatívnom procese tvorby zákona o dobrovoľných dražbách porušili pravidlá, ktoré stanovuje ustanovenie § 59 písm. b) zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady SR a ustanovenie čl. 2 ods. 2 písm. b), ods. 4 zákona č. 19/1997 Z. z. o legislatívnych pravidlách tvorby zákonov, tým, že navrhovaná právna úprava nebola daná do súladu s Dohovorom o ochrane ľudských práv a slobôd. Tento nesprávny úradný postup Národnej rady Slovenskej republiky mu spôsobil nezákonný zásah do jeho práva na majetok, práva na dôstojný život, práva na súkromný a rodinný život, práva na nedotknuteľnosť obydlia, práva na spravodlivý súdny proces, preto sa domáhal proti žalovanému zaplatenia náhrady škody vo výške 330 000 eur (škoda za stratu obydlia predstavuje trhovú cenu rodinného domu) a nemajetkovej ujmy vo výške 100 000 eur. Žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody vyššie uvedeným nesprávnym úradným postupom podal Národnej rade SR dňa 11.11.2008, v ktorej žalobca požadoval náhradu škody a nemajetkovej ujmy spolu 50 000 000.- Sk (v žiadosti nešpecifikoval akú čiastku predstavuje škoda a akú nemajetková ujma). Národná rada SR na túto žiadosť zareagovala listom zo dňa 04. 03. 2009 tak, že jej nevyhovela, a preto sa žalobca domáha svojho nároku podľa zákona č. 514/2003 Z. z. súdnou cestou.
3. Žalobca sa počas konania k veci vyjadril i ďalšími rozsiahlymi podaniami doručenými súdu dňa 29. 09. 2011, čl. 69, dňa 18. 09. 2012, čl. 143, dňa 13. 12. 2012, čl. 163, dňa 22. 01. 2013, čl. 196, dňa 22. 05. 2017, čl. 403, dňa 05. 10. 2017, čl. 426.
4. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním doručeným súdu dňa 30. 07. 2009, 24. Počas konania sa žalovaný k veci vyjadril ďalšími rozsiahlymi podaniami doručenými súdu dňa 14. 09. 2012, čl. 131, dňa 18. 01. 2013, čl. 179, dňa 25. 01. 2013, čl. 241, dňa 28. 11. 2013, čl. 269, dňa 05. 10. 2017, čl. 433. Žalovaný uvádzal, že tento súdny spor je závažným precedensom, keďže súdy v SR ešte právoplatne meritórne nerozhodli o takomto type žaloby t. j. o žalobe, v ktorej sa žalobca domáha náhrady škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej mu prijatím zákona Národnou radou SR. V prípade vyhovenia tejto žalobe, čo i len čiastočne, by vznikol pre Slovenskú republiku veľmi nebezpečný stav, ktorý by umožňoval akejkoľvek osobe, ktorá by nesúhlasila s akýmkoľvek právnym predpisom stanovujúcim tejto osobe povinnosť, domáhať sa náhrady škody prijatím takéhoto zákona. V Slovenskej republike neexistuje judikatúra súdov týkajúca sa rozhodovania súdov o žalobách o náhrade škody spôsobenej žalobcovi prijatím zákona Národnou radou SR. Jediným rozhodnutím je rozhodnutie Najvyššieho súdu SR (č. k. 8Sžo 26/2015), ktorým súd konštatoval, že žaloba o náhrade škody spôsobenej neprávnym úradným postupom, ktorým má byť legislatívna činnosť Národnej rady SR je zjavne bezúspešná, keďže je vylúčená právna zodpovednosť parlamentu za prijatie nezákonného rozhodnutia schválením návrhu zákona. Podľa žalovaného výsledok legislatívnej činnosti Národnej rady SR nie je nezákonným rozhodnutím podľa zákona č. 514/2003 Z. z., keďže proces prijímania právnych predpisov nie je aktom individuálnej aplikácie práva a v tomto procese nevystupujú jednotlivci ako účastníci konania, čo potvrdzuje i ustanovenie §6 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z. účinného v čase vyhlásenia rozhodnutia súdu, podľa ktorého za nezákonné rozhodnutie sa nepovažuje výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone pôsobnosti podľa ustanovenia čl. 86 písm. a), d) Ústavy Slovenskej republiky. Podľa žalovaného legislatívna činnosť Národnej rady Slovenskej republiky nie je nesprávnym úradným postupom podľa ustanovenia § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. Nesprávny úradný postup predstavuje porušenie právnou normou predpísaného postupu štátneho orgánu týmto štátnym orgánom. Proces prijímania zákonov a najmä hlasovanie poslancov o zákone, nie je možné definovať ako postup upravený právnymi predpismi, porušením ktorých môže dôjsť k nesprávneho úradného postupu. Z ústavného rámca existencie a činnosti Národnej rady Slovenskej republiky nevyplýva úprava povinnosti a zodpovednosti poslancov zákonodarného zboru hlasov o nejakom zákone nejakým presne stanoveným spôsobom. Preto o procese prijímania zákonov nemožno uvažovať ako o úradnom postupe resp. neprávnom úradnom postupe. Tento názor, podľa žalovaného podporuje i aktuálna právna úprava ustanovenia § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., z ktorého vyplýva, že za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone pôsobnosti podľa ustanovenia čl. 86 písm. a), d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa ustanovenia čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky. Tento názor uviedol i Najvyšší súd Slovenskej republiky v uvedenom rozhodnutí, kde uviedol, že pochybenia Národnej rady Slovenskej republiky pri legislatívnom procese nemožno riešiť podaním žalobného návrhu, pretože legislatívny proces nie je vykonávaním
úradného postupu vo vzťahu ku konkrétnym účastníkom, a tak absentuje príčinná súvislosť medzi normotvornou činnosťou a škodou nevyhnutnou pre vznik zodpovednosti. Vo veci nároku žalobcu z titulu porušenia Dohovoru o ochrane ľudských práv mal žalovaný za to, že o nich nemôže rozhodnúť súd v konaní, v ktorom sa domáha žalobca náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. , pričom žiadne ľudské práva žalobcu neboli porušené, pretože výkon záložného práva podľa zákona o dobrovoľných dražbách nie je porušením ľudských práva. Žalovaný ďalej počas celého konania namietal premlčanie nároku na náhradu škody a nemajetkovej ujmy, ktorých sa žalobca v tomto konaní domáha. Podľa ustanovenia § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený o škode dozvedel. Dobrovoľná dražba rodinného domu sa uskutočnila dňa 11. 03. 2005, žalobca sa vrátil na Slovensko dňa 13. 10. 2005 do rodinného domu, ktorý bol predmetom dražby, kedy, ako to sám žalobca uvádzal v žalobe, zistil, že jeho majetok už vlastní iná osoba, a žalobu podal na súd žalobca až 07. 07. 2009. Preto je nepochybné, že žalobca, ktorý ako počas konania sám uvádzal, sa o škode dozvedel dňa 13. 10. 2005 pri príchode na Slovensko, podal žiadosť o predbežné prerokovanie týchto nárokov dňa 11. 11. 2008 a žalobu na súd dňa 07. 07. 2009, teda obe podania až po zákonnej trojročnej premlčacej lehote (13. 10. 2005 - 13. 10. 2008). Podľa žalovaného dňa 13. 10. 2005, kedy sa žalobca vrátil s celou rodinou na Slovensko, sa vrátil do predmetného rodinného domu, tak ako to uvádzal počas konania sám žalobca. Už v ten deň, vedel žalobca, že mu vznikla škoda, pretože rodinný dom bol podľa žalobcu zničený, a nemohol sa do neho dostať, a to ani po privolaní polície. Žalovaný ďalej namietal, že žalobcovi nemohla vzniknúť škoda v príčinnej súvislosti s prijatím zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách, a takúto príčinnú súvislosť ani žalobca nepreukázal. Ďalej žalovaný namietal, že žalobca relevantným spôsobom nepreukázal ani vznik škody, jej výšku. Žalobca nepredložil žiadny dôkaz o hodnote vydraženého majetku, nepredložil žiadny dôkaz k výške nemajetkovej ujmy.
5. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom žalobcu, oboznámením s listinnými dôkazmi predloženými obomi stranami počas celého konania a nachádzajúcimi sa s predmetnom spise.
6. Súd počas konania nepripustil návrh žalobcu na doplnenie dokazovania vypočutím ako svedka predkladateľa novely zákona o dražbách (nevedel presne uviesť meno a priezvisko predkladateľa, malo by asi ísť o JUDr. Š. F., ktorý bol vtedy ministrom spravodlivosti SR, ktoré tento zákon do parlamentu predkladalo), návrh žalobcu na vypočutie ako svedka JUDr. N. A., predsedu vlády, v čase prijatia novely zákona č. 514/2003 Z. z., ktorým sa vyňala Národná rada SR zo zodpovednosti za škodu spôsobenú neprávnym úradným postupom. Súd tieto návrhy žalobcu na doplnenie dokazovania nepripustil z dôvodu jeho nehospodárnosti, vzhľadom na predmet sporu. Súd počas konania ďalej nepripustil návrh žalobcu na doplnenie dokazovania vyžiadaním si z príslušného katastra nehnuteľností listu vlastníctva vydraženej nehnuteľnosti, pretože tieto listinné dôkazy sú verené prístupné a žalobca mal možnosť si ich počas konania zabezpečiť sám a tak predložiť súdu ako listinný dôkaz. Súd nepripustil tento návrh žalobcu na doplnenie dokazovania i z dôvodu, že skutočnosti týkajúce sa vlastníctva predmetného rodinného domu pred dražbou a po dražbe, nebolo medzi stranami sporné, nebolo sporné, že žalobca bol vlastníkom predmetu dražby. Ďalej súd nepripustil návrh žalobcu na doplnenie dokazovania nariadením znaleckého dokazovania súdom z odboru ekonomiky za účelom preukázania výšky žalovanej škody, ktorá mu vznikla súdnymi konaniami súvisiacimi s dražbou, návrhu žalobcu na nariadenie znaleckého dokazovania za účelom vyčíslenia ujmy jeho synovi, a to z dôvodu, že bolo vecou žalobcu, aby výšku žalovanej škody a ujmy, ktorá mala vzniknúť jeho synovi, súdu preukázal akýmikoľvek dôkazmi, vrátane prípadného znaleckého posudku, ktorý žalobca mohol súdu predložiť ako listinný dôkaz a po účinnosti Civilného sporového poriadku od 01. 07. 2016 ako súkromný znalecký posudok. 7. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci štát (účinného ku dňu podania návrhu na predbežné prerokovanie nároku) zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom.
Podľa ustanovenia § 3 ods. 2 Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
8. Podľa ustanovenia § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, účinného od 01. 01. 2013, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb, za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady SR pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy SR a postup alebo výsledok postupu vlády SR pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy SR.
9. Podľa ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., účinného od 01. 01. 2013, pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenia vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd SR konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
10. Podľa ustanovenia § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. , účinného do 31. 12. 2009, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
11. Podľa ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. , účinného do 31. 12. 2009, právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.
12. Podľa ustanovenia § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia.
13. Súd na základe vykonaného dokazovania ustálil, že žalobca sa v konaní domáha náhrady škody vo výške 330 000 eur a nemajetkovej ujmy vo výške 100 000 eur, ktoré mu mali byť spôsobené nesprávnym úradným postupom Národnej rady Slovenskej republiky. Žalobca nesprávny úradný postup Národnej rady Slovenskej republiky (žalobca počas konania rôzne uvádzal raz ústavnoprávny výbor Národnej rady SR, potom zase hlasovanie poslancov) videl v tom, že v legislatívnom procese schvaľovania zákona o dobrovoľných dražbách Národnou radou Slovenskej republiky dňa 10. 07. 2002 sa tento právny predpis nedal do súladu s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Ak by bol právny predpis schválený v súlade s medzinárodnými zmluvami, nedošlo by k situácii ako v jeho prípade, že oznámenie o dražbe mu ako vlastníkovi predmetu dražby nebolo doručené do vlastných rúk a nevedel o dražbe rodinného domu, a keď sa o nej dozvedel, tak sa už nemohol domáhať jej neplatnosti súdnou cestou z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty na podanie takéhoto návrhu na súd. Ak by Národná rada Slovenskej republiky schválila zákon o dražbách v súlade s medzinárodnými zmluvami a zákon o dražbách by tak ukladal povinnosť oznámenie o dražbe doručovať vlastníkovi predmetu dražby do vlastných rúk, nebolo by mu možné toto oznámenie doručiť, pretože v tom čase sa dlhodobo nachádzal vo Švajčiarsku, a dražba rodinného domu by sa tak nezrealizovala a on by neprišiel o rodinný dom. Národná rada SR, jej ústavnoprávny výbor, pri legislatívnom procese tvorby tohto porušila pravidlá, ktoré určuje ustanovenie § 59 písm. b) zákona č. 350/1996 Z. z. o Rokovacom poriadku Národnej rady SR a ustanovenie čl. 2 ods. 2 písm. b), ods. 4 zákona č. 19/1997 Z. z. o Legislatívnych pravidlách tvorby zákonov, tým, že navrhovaná právna úprava nebola daná do súladu s Dohovorom o ochrane ľudských práv a slobôd. Podľa žalobcu vyššie uvedený postup Národnej rady Slovenskej republiky predstavuje nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzickej osoby, tak ako to definuje ustanovenie § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.
14. Súd z vykonaného dokazovania, najmä z Notárskej zápisnice o osvedčení priebehu dražby spísanej notárkou H.. J. R. zistil, že dňa 11. 03. 2005 bola Dražobnou spoločnosťou, a. s., Špitálska č. 10, 811 08 Bratislava, vykonaná na návrh záložného veriteľa D. F. dražba nehnuteľnosti, ktorého vlastníkom bol žalobca. Išlo o rodinný dom súp. č. XXX, po stavený na pozemku parc. č. XXXX, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. X. T., nachádzajúci sa na D. O. č. XX v U.. Z obsahu tejto notárskej zápisnice vyplýva, že dom mal v čase dražby nízku úroveň údržby, bol dlhé roky opustený, zdevastovaný, vyžadoval nutnú rekonštrukciu, bez ktorej by nebolo možné realizovať účel bývania. Podľa odhadu cena predmetu dražby podľa znaleckého posudku č. 22/2005 znalca H.. Z.. J. N. bola v čase dražby 3 000 000.- Sk. Vydražiteľom predmetu dražby sa stal D. F., za cenu 1 800 000 .- Sk. Dražbou bolo realizované záložné právo zriadené na zabezpečenie pohľadávky vyplývajúcej z úverovej zmluvy zo dňa 20. 09. 1990, pričom predmetné záložné právo bolo zaregistrované v katastri nehnuteľnosti ako prvé v poradí. Pohľadávka vyplývajúca z predmetnej úverovej zmluvy bola na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27. 12. 2004 postúpená zo Slovenskej konsolidačnej a. s. na D. F., ktorý bol ako záložný veriteľ navrhovateľom dražby. Veriteľ, ktorý v súlade so zákonom zriadil záložné právo na zabezpečenie svojej pohľadávky má zákonný nárok na jeho realizáciu v prípade nesplatenia pohľadávky zabezpečenej týmto záložným právom. Dlžník, žalobca, nebol schopný splatiť svoj záväzok pod dobu 15 rokov od poskytnutia úveru. Podľa ustanovenia § 17 ods. 5 písm. a) zákona o dobrovoľných dražbách účinného v čase realizovania dražby, oznámenie o dražbe sa vlastníkovi dražby zasielalo, tak ako to umožňovalo ustanovenie § 10 tohto zákona, ktoré rozlišovalo pojem zasielanie a doručovanie do vlastných rúk písomností. Dražbu podľa ustanovenia § 21 ods. 3 Zákona o dražbách nenapadla na súde žiadna osoba neplatnosťou. 15. Súd vo všeobecnosti uvádza, že Národná rada Slovenskej republiky je jediným ústavodarným a zákonodarným orgánom Slovenskej republiky. Je orgánom štátnej moci a od jej primárneho postavenia v republike je odvodené postavenie ostatných štátnych orgánov. Ako volený orgán reprezentuje suverenitu štátu a ľudu. Pôsobnosť národnej rady je určená jej ústavným postavením v systéme výkonu moci. Člení sa na pôsobnosť v oblasti zákonodarstva, pôsobnosť v oblasti kontroly, pôsobnosť v oblasti vnútornej a zahraničnej politiky. Zákonodarnú pôsobnosť vykonáva Národná rada Slovenskej republiky tým, že prerokúva a uznáša sa na ústave, ústavných zákonoch, ostatných zákonoch a kontroluje, ako sa dodržiavajú. Svojimi právnymi normami realizuje vzťahy vznikajúce vo všetkých oblastiach spoločenského, politického a hospodárskeho života Slovenskej republiky. Spôsob tvorby zákonov, podrobnosti o postupe pri ich príprave, prerokúvaní a ich forme upravujú legislatívne pravidlá tvorby zákonov, publikované v Zbierke zákonov SR pod č. 19/1997 Z. z. Zákonodarnú iniciatívu majú výbory, poslanci národnej rady a vláda Slovenskej republiky. Zákonodarný proces sa v národnej rade realizuje prostredníctvom troch čítaní, z ktorých popri hlasovaní je ťažiskové druhé čítanie vo výboroch a na schôdzi národnej rady. V prvom čítaní po všeobecnej rozprave, v ktorej sa nepredkladajú návrhy na zmeny, národná rada vráti návrh zákona navrhovateľovi na dopracovanie, zastaví pokračovanie v rokovaní o návrhu zákona, postúpi návrh zákona do druhého čítania. V druhom čítaní môže národná rada rokovať najskôr po uplynutí 48 hodín od doručenia spoločnej správy výborov alebo informácie spoločného spravodajcu. Podanie pozmeňujúceho alebo doplňujúceho návrhu je podmienené súhlasom najmenej 15 poslancov. V treťom čítaní môže poslanec navrhnúť len opravu legislatívnotechnických a jazykových chýb. Iné pozmeňujúce a doplňujúce návrhy môže predložiť najmenej 30 poslancov. V treťom čítaní národná rada návrh zákona schvaľuje. Zákonodarný proces v národnej rade podrobne upravuje desiata časť zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (§ 67 až § 97).
16. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil, že dňa 17. 06. 2002 bol do Národnej rady Slovenskej republiky predložený návrh Vlády SR (Ministerstvo spravodlivosti SR) na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o dobrovoľných dražbách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1623), a to na základe Uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 338/2001 k návrhu legislatívneho zámeru komplexných zmien právnej úpravy záložného práva. Súčasťou tohto návrhu bola i Doložka zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie.
17. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky navrhol ako výbory Výboru Národnej rady Slovenskej republiky hospodárske záležitosti a Ústavnoprávnemu výbor Národnej rady Slovenskej republiky s lehotou na prerokovanie 09. 07. 2002. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky navrhol ako gestorský výbor Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky s lehotou na prerokovanie 10. 7. 2002. Dňa návrh zákona prerokovali výbory určené predsedom Národnej rady Slovenskej republiky a to Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a dňa 09. 0. 2002 Výbor Národnej
rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a opäť dňa 10. 07. 2002 Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorský výbor. Súd v tejto súvislosti všeobecne uvádza, že výbory sú iniciatívne a kontrolné orgány národnej rady. Ich hlavnou úlohou je podrobne prerokovať návrh zákona, ktorý im národná rada pridelila. Národná rada prideľuje návrh zákona spravidla dvom alebo trom výborom pričom jeden z nich určuje ako gestorský výbor. Gestorský výbor prostredníctvom svojho člena, ktorý je označovaný ako spoločný spravodajca výborov, informuje národnú radu o stanoviskách výborov k návrhu zákona a o ich návrhoch na jeho zmenu a doplnenie. Výbory majú právo zákonodarnej iniciatívy (oprávnene predkladať návrhy zákonov), na svoje schôdze môžu pozývať členov vlády, vedúcich iných orgánov štátnej správy a generálneho prokurátora a vyžadovať od nich správy, vysvetlenia a potrebné podklady.
18. Na schôdzi č. 61 dňa 02. 07. 2002 o 14: 44 hod., pod číslom hlasovania 353, sa hlasovalo o Návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o dobrovoľných dražbách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1623). Hlasovanie o návrhu uznesenia, s výsledkom návrh prešiel, prítomní 86, hlasujúci 82, za hlasovalo 62, proti hlasovalo 1, zdržalo sa hlasovania 19, nehlasovalo 4, neprítomní 64.
19. Na schôdzi č. 61 dňa 03. 07. 2002 o 11:50 hod., číslo hlasovania 457, názov hlasovania Vládny návrh zákona o dobrovoľných dražbách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1624) - prvé čítanie, Hlasovanie o tom, aby bol návrh zákona prerokovaný v druhom čítaní, výsledok hlasovania - návrh prešiel, prítomní 114, hlasujúcich 112, za hlasovalo 105, proti hlasovalo 0, zdržalo sa hlasovania 7, nehlasovalo 2, neprítomní 36.
20. Na schôdzi č. 61 dňa 03. 07. 2002 o 11:51 , číslo hlasovania 458, názov hlasovania - Vládny návrh zákona o dobrovoľných dražbách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1624) - prvé čítanie. Hlasovanie o pridelení návrhu zákona výborom a určení lehoty na prerokovanie, výsledok hlasovania - návrh prešiel, prítomní 116, hlasujúcich 115, za hlasovalo 107, proti hlasovalo 0, zdržalo sa hlasovania 8, nehlasovalo 1, neprítomní 34. 21. Na schôdzi č. 61 dňa 10. 07. 2002 o 17:25 hod., číslo hlasovania 590 , názov hlasovania - Vládny návrh zákona o dobrovoľných dražbách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1624) - druhé čítanie. Hlasovanie o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy výborov - body 1 až 18, 20 až 32, 34 až 37, 39, výsledok hlasovania návrh prešiel, prítomní 89, hlasujúcich 88, za hlasovalo 86, proti hlasovalo 0, zdržalo sa hlasovania 2, nehlasovalo 1, neprítomní 61.
22. Na schôdzi poslancov č. 61 dňa 10. 07. 2002 o 17: 26 hod., číslo hlasovania 591, názov hlasovania Vládny návrh zákona o dobrovoľných dražbách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1624)
- druhé čítanie. Hlasovanie o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy výborov - body 19, 33, 38, výsledok hlasovania návrh neprešiel, prítomní 94, hlasujúcich 91, za hlasovalo 12, proti hlasovalo 57, zdržalo sa hlasovania 22, nehlasovalo 3, neprítomní 56.
23. Dňa 10. 07. 2002 o 17 : 27 hod. na schôdzi č. 61 bol prijatý zákon o dobrovoľných dražbách, po hlasovaní č. 592 s názvom hlasovania - vládny návrh zákona o dobrovoľných dražbách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1624) - tretie čítanie. Hlasovanie o návrhu zákona ako o celku, s výsledkom hlasovania - návrh prešiel, prítomní 95, hlasujúci 94, za hlasovalo 88, proti hlasovalo 0, zdržalo sa hlasovania 88, nehlasovalo 1, neprítomní 55. 24. Zákon bol dňa 30. 07. 2002 odoslaný do Zbierky zákonov. V Zbierke zákonov vyšiel dňa 14. 09. 2002, čiastka 204/2002, číslo 527/2002.
25. Žalobca za úradný postup Národnej rady Slovenskej republiky (žalobca počas konania rôzne uvádzal raz Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky potom zase hlasovanie poslancov) považoval legislatívny proces schvaľovania zákona o dobrovoľných dražbách Národnou radou Slovenskej republiky dňa 10. 07. 2002, a za nesprávny ho považoval v tom, že tento právny predpis nebol prijatý v súlade s Dohovorom o ochrane ľudských práv a slobôd. Podľa žalobcu Národná rada Slovenskej republiky pri legislatívnom procese tvorby zákona o dobrovoľných dražbách porušila pravidlá, ktoré určuje ustanovenie § 59 písm. b) zákona č. 350/1996 Z. z. o Rokovacom poriadku Národnej rady SR a ustanovenie čl. 2 ods. 2 písm. b), ods. 4 zákona č. 19/1997 Z. z. o Legislatívnych pravidlách tvorby zákonov, tým, že návrh tohto zákona nebol daný do súladu s Dohovorom o ochrane ľudských práv a slobôd. Podľa žalobcu takýto postup Národnej rady Slovenskej republiky predstavuje
iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzickej osoby, tak ako to definuje podľa ustanovenia § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.
26. Žalovaný počas celého konania namietal, že legislatívna činnosť Národnej rady Slovenskej republiky nie je nesprávnym úradným postupom podľa ustanovenia § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. Nesprávny úradný postup predstavuje porušenie právnou normou predpísaného postupu štátneho orgánu týmto štátnym orgánom. Proces prijímania zákonov a najmä hlasovanie poslancov o zákone, nie je možné definovať ako postup upravený právnymi predpismi, prípadným porušením ktorých môže dôjsť k nesprávneho úradného postupu. Z ústavného rámca existencie a činnosti Národnej rady Slovenskej republiky nevyplýva úprava povinnosti a zodpovednosti poslancov zákonodarného zboru hlasov o nejakom zákone nejakým presne stanoveným spôsobom. Preto o procese prijímania zákonov nemožno uvažovať ako o úradnom postupe resp. neprávnom úradnom postupe.
27. Súd po ustálení právnej argumentácie oboch strán v tejto časti žaloby, má za to, že žalobcom namietaný postup Národnej rady Slovenskej republiky nie je nesprávny úradný postup podľa ustanovenia § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo nesprávnym úradným postupom. je zrejmé, že situácie výkonu verejnej moci takto uvedené sú vymedzené tak presnými pojmovými znakmi, že nemôžu zakladať zodpovednosť štátu za nepriaznivé majetkové následky spôsobené uplatnením zákona prijatého Národnou radou Slovenskej republiky. Úradný postup môže byť vo všeobecnosti vnímaný ako postup orgánu verejnej moci, ktorého účelom je aplikácia práva, a ktorý prevažne v akt aplikácie práva vyústi. Pod pojmom nesprávny úradný postup je možné rozumieť porušovanie povinností pri uskutočňovaní jednotlivých úkonov v rámci konania, najmä ich nesprávne vykonanie alebo ich vykonanie bez splnenia zákonných podmienok, či iný zásah do práv a chránených záujmov, vrátane nekonania orgánu verejnej moci. Uplatnenie právomoci Národnej rady Slovenskej republiky prijímať zákony je uplatnenie zákonodarnej právomoci parlamentu, nie je úradným postupom, pretože jeho účelom nie je aplikácia práva, ani nevyúsťuje do žiadneho aktu aplikácie práva. Naopak, vyústením uplatnenia zákonodarnej právomoci Národnej rady Slovenskej republiky je začlenenie zákona do právneho poriadku Slovenskej republiky, teda vznik práva. Podľa názoru súdu tak Národná rada Slovenskej republiky nemôže byť zodpovedným subjektom za jej zákonodarnú (proces tvorby a prijímania zákonov) právomoc ako zákonodarného orgánu, pričom preskúmavanie zákonov z hľadiska ich súladu s Ústavou Slovenskej republiky patrí do právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti má súd za to, že v danej veci nie je splnená už prvá zákonná podmienka potrebná pre úspešné uplatnenie predmetného nároku a to existencia nesprávneho úradného postupu.
28. Súd uvádza, že pre úspešné uplatnenie náhrady škody podľa vyššie uvedených ustanovení zákona je potrebné súčasné (kumulatívne) splnenie všetkých zákonných podmienok - existencia nesprávneho úradného postupu, vznik škody a príčinná súvislosť medzi vzniknutou škodou a namietaným nesprávnym úradným postupom. V danej veci nie je splnená už prvá podstatná a základná podmienka - existencia nesprávneho úradného postupu, a tak nie je daný už samotný prvotný právny základ, preto súd žalobu v tejto časti, aj z tohto dôvodu rozsahu zamietol. Vzhľadom na vyššie uvedené konštatovanie súdu neexistencii právneho základu t. j. nepreukázaní žalobcu existencii neprávneho úradného postupu, sa súd už ďalej nezaoberal ustálením a vyhodnotením i ďalších zákonných podmienok.
29. Žalovaný počas konania ďalej konania namietal i premlčanie nároku na náhradu škody a nemajetkovej ujmy, ktorých sa žalobca v tomto konaní domáha. Podľa ustanovenia § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený o škode dozvedel. Dobrovoľná dražba rodinného domu sa uskutočnila dňa 11. 03. 2005, žalobca sa vrátil na Slovensko dňa 13. 10. 2005 do rodinného domu, ktorý bol predmetom dražby, kedy, ako to sám žalobca uvádzal v žalobe, zistil, že jeho majetok už vlastní iná osoba, a žalobu podal na súd žalobca až 07. 07. 2009. Preto je nepochybné, že žalobca, ktorý ako počas konania sám uvádzal, sa o škode dozvedel dňa 13. 10. 2005 pri príchode na Slovensko, podal žiadosť o predbežné prerokovanie týchto nárokov dňa 11. 11. 2008 a žalobu na súd dňa 07. 07. 2009, teda obe podania až po zákonnej trojročnej premlčacej lehote (13. 10. 2005 - 13. 10. 2008). Podľa žalovaného dňa 13. 10. 2005, kedy sa žalobca vrátil s celou rodinou na Slovensko, sa vrátil do predmetného rodinného domu, tak ako to uvádzal počas
konania sám žalobca. Už v ten deň, vedel žalobca, že mu vznikla škoda, pretože rodinný dom bol podľa žalobcu zničený, a nemohol sa do neho dostať, a to ani po privolaní polície. Žalobca s touto námietkou žalovaného nesúhlasil. Uvádzal, že na premlčanie sa v danej veci má aplikovať ustanovenie § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a nie ustanovenie § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., tak ako to uvádzal žalovaný. Poukazoval, že o škode sa dozvedel až 11. 09. 2006, keď mal k dispozícii doklady o dražbe, dovtedy nevedel o škode. Súd po vyhodnotení argumentácie oboch strán má za to, že námietka premlčania vznesená žalovaným je dôvodná. Súd má za to, že na premlčanie nároku v danej veci je potrebné aplikovať ustanovenie § 19 ods. 1 prvá veta zákona č. 514/2003 Z. z., ktorý je špeciálnym právnym predpisom popri všeobecnom Občianskom zákonníku, a vtedy má prednosť právna úprava premlčania podľa špeciálneho právneho predpisu. Podľa ustanovenia § 19 ods. 1 prvá veta zákona č. 514/2003. Z. z. právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode (nemusí vedieť, ktorý subjekt škodu spôsobil, stačí ak má vedomosť o škode). Žalobca sa vrátil zo Švajčiarska na Slovensko dňa 13. 10. 2005, tak ako to uvádzal sám žalobca. Vrátil sa v uvedený deň do vydraženého domu, kedy zistil, že je zdevastovaný, nemohol sa do neho dostať, volal i políciu a vtedy zistil, že vlastníkom rodinného domu je už iná osoba. Súd má za to, že žalobca nepreukázal súdu, že sa o škode dozvedel až 11. 09. 2006, tak ako to uvádzal počas celého konania. Ako aj vyplýva z rozhodnutia Okresného súdu Bratislava IV č. k. 18C 59/2007 zo dňa 31. 03. 2009, kde sa žalobca domáhal vydania rodinného domu, žalobca sa o celej situácii, o škode, preukázateľne dozvedel dňa 13. 10. 2005, takže premlčacia trojročná lehota mu začala plynúť najskôr dňa 14. 10. 2005 a najneskôr 01. 11. 2005 (čas na zistenie čo sa stalo, získanie dokladov) a skončila najneskôr 01. 11. 2008. Žalobca podal žiadosť o predbežné prejednanie náhrady škody dňa 11. 11. 2008, teda po zákonnej lehote trojročnej lehote, preto má súd za to, že žalobcom uplatnený nárok je premlčaný, a preto súd žalobu žalobcu v tejto časti zamietol. 30. Žalobca sa žalobou domáhal v súvislosti s danou vecou, aj určenia, že základné ľudské právo žalobcu pokojne užívať svoj majetok chránené Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd bolo porušené a určenia, že základné práva žalobcu na zachovanie ľudskej dôstojnosti, na súkromný a rodinný život, na nedotknuteľnosť obydlia chránené Ústavou Slovenskej republiky boli porušené. Vo veci nároku žalobcu z titulu porušenia Dohovoru o ochrane ľudských práv mal žalovaný za to, že o nich nemôže rozhodnúť súd v konaní, v ktorom sa domáha žalobca náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. , pričom žiadne ľudské práva žalobcu neboli porušené, pretože výkon záložného práva podľa zákona o dobrovoľných dražbách nie je porušením ľudských práva. V tejto časti žaloby súd žalobu žalobcu zamietol, pretože má za to, že nie je v právomoci všeobecného súdu rozhodovať o tejto časti žaloby, pretože o tejto skutočnosti je podľa ustanovenia čl. 127 ods. 1, 2 Ústavy, má právomoc rozhodovať jedine Ústavný súd SR, a nie všeobecný (civilný) súd.
31. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti, tak súd žalobu žalobcu z dôvodu premlčania uplatneného nároku a nepreukázania existencie nesprávneho úradného postupu prvá časť žaloby), zamietol. Súčasne zamietol i druhú časť žaloby, a to z dôvodu nedostatku všeobecného súdu rozhodovať o porušení práva, tak ako sa ho domáhal žalobca v žalobe. 31. Súd o trovách konania rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 Civilného sporové poriadku tak, že priznal úspešnému žalovanému, keďže súd žalobu žalobcu zamietol, nárok na náhradu trov konania v celej výške.
32. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 C. s. p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
33. Podľa ustanovenia § 262 ods. 2 C. s. p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.