Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (8)Rozsudok_9C-12-2017.pdf
PDF · 95.74 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/12/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, sudkyňa JUDr. Stanislava Semanová, v spore žalobcov: X/ H. V., W.. XX.X.XXXX, M. F. Q., N. XXX/XXX, H. V., W.. XX.XX.XXXX, M. F. Q., N. XXX/XXX E. X/ W. V., W.. XX.X.XXXX, M. F. Q., N. XXX/XXX, zastúpená zákonnou zástupkyňou A. V., W.. XX.XX.XXXX, M. F. Q., N. XXX/XXX, právne zastúpených JUDr. Ivetou Višňovskou, advokátkou so sídlom Radničné námestie 4, Spišská Nová Ves proti žalovanej: M. V., W.. XX.X.XXXX, M. F. F.Z. XXXX/XX, L. W. U., zastúpená splnomocnenou zástupkyňou R. L.V., W.. X.X.XXXX, M. F. L. W. U., M. XXXX/X, o zaplatenie 619,51 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcom v 1. až 3. rade spoločne a nerozdielne sumu 619,51 Eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobcovia v 1. až 3. rade majú voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobcovia žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 16.2.2017 žiadali zaviazať žalovanú zaplatiť im sumu 619,51 Eur a nahradiť trovy konania. Žalobu odôvodnili tým, že sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti a to 2-izbového bytu č. XX s príslušenstvom v obytnom dome súpisné číslo XXXX, orientačné č. X, W. G. M. U. L. W. U.. Vlastníctvo nadobudli na základe uznesenia Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 1D/27/2015 zo dňa 04.05.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňom 11.07.2015. Žalovaná užívala predmetnú nehnuteľnosť už pred nadobudnutím ich vlastníctva, do 17.01.2016, kedy na základe odovzdávacieho protokolu nehnuteľnosť odovzdala. Za užívanie nehnuteľnosti žalovaná uhrádzala len náklady spojené s touto nehnuteľnosťou. V čase, keď bol výlučným vlastníkom nehnuteľnosti pôvodný vlastník R. V., žalovaná uhrádzala nájomné vo výške 220,- Eur, z ktorého pôvodný vlastník uhrádzal uvedené náklady a to inkaso mesačne v priemere vo výške cca 40,- Eur, nájom Bytovému družstvu mesačne vo výške 107,65 Eur. Okrem týchto nákladov spojených s užívaním bytu, žalobkyňa tak uhrádzala pôvodnému vlastníkovi sumu cca vo výške 72,35 Eur. Keďže od 11.7.2015 sú podieloví spoluvlastníci vyššie uvedenej nehnuteľnosti, majú nárok na to, aby im žalovaná uhrádzala nájom obvyklý za rovnakú nehnuteľnosť. So žalovanou sa pokúšali o uzatvorenie kúpnej zmluvy k tejto nehnuteľnosti z dôvodu, že žalovaná prejavila záujem o jej kúpu, no nakoniec sa prevod vlastníctva nezrealizoval. Žalovaná sa na ich úkor bezdôvodne obohatila tým, že ich nehnuteľnosť užívala výlučne za náklady spojené s touto nehnuteľnosťou a neuhrádzala žiadnu finančnú čiastku, ktorá by bola vo výške ceny obvyklej za nájom takejto nehnuteľnosti. Preto požiadali realitnú kanceláriu o stanovenie odhadovanej trhovej ceny prenájmu nehnuteľnosti, ktorá uviedla, že odporúčaná trhová cena prenájmu ich nehnuteľnosti by bola vo výške 350,- Eur vrátane energií. Žalovaná suma pozostáva
zo sumy 100,- Eur za každý mesiac odo dňa nadobudnutia ich spoluvlastníckych podielov, t. j. od 11.07.2015 do 17.01.2016, kedy žalovaná predmetnú nehnuteľnosť žalobcom odovzdala.
2. Na základe žaloby a listinných dôkazov preložených žalobcami tunajší súd vydal dňa 12.4.2017 platobný rozkaz sp. zn. 9C/12/2017-26. Žalovaná podala proti platobnému rozkazu v zákonnej lehote odpor, preto bol platobný rozkaz uznesením sp. zn. 9C/12/2017-29 zo dňa 3.5.2017, podľa § 267 ods. 3 Civilného sporového poriadku, zrušený.
3. V odpore žalovaná potvrdila, že na účet pôvodného vlastníka bytu R. V. uhrádzala mesačne sumu 220,- Eur mesačne. Okrem úhrad mesačných poplatkov spojených s užívaním bytu, šlo o splátky na obnovu príslušenstva bytu a to na základe ústnej dohody s menovaným, s ktorým boli v rodinnom vzťahu a byt mala v budúcnosti odkúpiť. Od kedy sú vlastníkmi bytu žalobcovia, riadne uhrádzala zálohy na služby spojené s užívaním bytu. Medzi ňou a žalobcami nikdy nebola uzavretá nájomná zmluva písomne, ani ústne. Pokiaľ dohodou strán nie je presne stanovená výška nájomného, vlastník nemá nárok na odmenu za nájom. Nemohlo tak u nej vzniknúť bezdôvodné obohatenie. Žiadala preto žalobu zamietnuť.
4. V replike žalobcovia uviedli, že tvrdenia žalovanej v odpore sú zmätočné, zavádzajúce a žiadnym spôsobom nepreukázané.
5. V duplike žalovaná uviedla, že zo sumy uhrádzanej v prospech R. V. nie je možné posúdiť, čo táto suma zahŕňa. Znova zdôraznila, že pokiaľ nebola uzavretá nájomná zmluva, nemohla sa na úkor žalobcov bezdôvodne obohatiť.
6. Právny zástupca žalobcov na pojednávaní poukázal na to, že žalovaná užívala nehnuteľnosť bez právneho titulu a teda sa bezdôvodne obohatila. Po nadobudnutí bytu do podielového spoluvlastníctva žalobcov sa títo pokúšali o ústnu dohodu so žalovanou ohľadom toho, či žalovaná ostáva naďalej bývať v predmetnom byte a za akých podmienok. Keďže k dohode nedošlo, uskutočnilo sa dňa 3.11.2015 stretnutie ich stretnutie, kde žalovaná osobne prevzala výzvu na vypratanie predmetnej nehnuteľnosti. V dohodnutom termíne však žalovaná byt žalobcom neodovzdala. Žalovaná mala záujem byt odkúpiť, avšak nemala na to finančné prostriedky a začala si vybaviť hypotekárny úver. Toto trvalo dlhšie a preto následne medzi stranami sporu došlo k dohode, že z bytu odíde žalovaná ku dňu 17.1.2016. Dovtedy teda byt žalovaná užívala bez akéhokoľvek právneho titulu. Zo strany žalovanej nebolo preukázané z čoho suma 220,- Eur pozostávala.
7. Splnomocnená zástupkyňa žalovanej uviedla, že žalovaná užívala byt niekoľko rokov predtým než sa jeho vlastníkmi stali žalobcovia. Vlastníkom bytu bol nebohý R. V., ktorý bol jej bratom. Po smrti R. V. bola medzi žalovanou a žalobcami dohoda, že v byte ostane bývať, bude si plniť všetky poplatky spojené s užívaním bytu a že tento byt od žalobcov odkúpi. Keďže vybavovanie úveru zo strany žalovanej trvalo dlhšie, žalobcovia sa rozhodli začiatkom mesiaca december 2015, že už nebudú čakať a že byt žalovanej nepredajú. Následne sa dohodli na odovzdaní bytu dňa 17.1.2016. Medzi stranami sporu nebola uzatvorená žiadna nájomná zmluva, nebola dohodnutá výška nájmu, ani doba nájmu. Potvrdenie realitnej kancelárie má len informatívny charakter. Pokiaľ by žalobcovia potom čo sa stali vlastníkmi bytu, povedali žalovanej že od nej požadujú odplatu za užívanie bytu, táto by mala možnosť sa rozhodnúť sa, či v byte ostáva alebo nie. Medzi nimi však nebola uzatvorená žiadna zmluva a to písomne ani ústne, a neexistuje ani žiadna zápisnica. V sume 220,- Eur, ktorú žalovaná zasielala nebohému R. V. splácala rekonštrukciu bytu a to z dôvodu, že tento byt odkúpi do svojho vlastníctva. Potom, čo sa žalobcovia stali vlastníkmi nehnuteľnosti ako jej vlastníci mali sami uhrádzať služby spojené s užívaním bytu. Tieto služby však uhrádzala výlučne žalovaná. Je tak zrejmé, že medzi nimi bola ústna dohoda o týchto platbách, bez akéhokoľvek ďalšieho navýšenia.
8. Súd vykonal dokazovanie, oboznámil sa s listinnými dôkazmi a to výpisom z listu vlastníctva, výpismi z účtov, odovzdávacím protokolom, stanovením ceny nájmu, kúpnou zmluvou, výzvou na vypratanie nehnuteľnosti a zistil nasledovné:
9. Žalobcovia v 1. až 3. rade sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX v katastrálnom území Spišská Nová Ves a to 2 - izbového bytu č. XX s príslušenstvom, nachádzajúcom sa na X. poschodí bytového domu súpisné č. XXXX, orientačné č. X, stojacom na parcele registra „C“ č. XXXX/X, s podielom na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach domu a spoluvlastníckym podielom k pozemku 222/10000. Každý zo žalobcom v 1. až 3. rade je podielovým spoluvlastníkom uvedených nehnuteľností v podiele 1/3. Vlastnícke práva k nehnuteľnosti nadobudli žalobcovia v 1. až 3. rade na základe uznesenie Okresného súdu Spišská Nová Ves č. 1D/27/2015-25 zo dňa 11.7.2015.
10. Medzi sporovými stranami nebolo sporné, že žalovaná užívala predmetné nehnuteľnosti t.j. byt vo vlastníctve žalobcov v období od 1.7.2015 do 17.1.2016. V uvedený deň t.j. 17.1.2016 bol pri odovzdaní bytu zo strany žalovanej žalobcom spísaný odovzdávací protokol. V konaní tiež nebolo sporné, že žalovaná v období od 1.7.2015 do 17.1.2016 t.j. v čase, keď užívala byt žalobcov uhrádzala všetky poplatky spojené s užívaním tohto bytu. Žalovaná po nadobudnutí vlastníckych práv žalobcov k nehnuteľnosti prejavila záujem o kúpu predmetného bytu. Žalobcovia s predajom bytu žalovanej súhlasili, o čom svedčí aj písomne pripravená kúpna zmluva týkajúca sa týchto nehnuteľnosti zo strany žalobcov. K podpísaniu a teda uzavretiu kúpnej zmluvy nedošlo z dôvodov na strane žalovanej.
11. V konaní tiež nebolo sporné, že žalovaná užívala predmetný byt dlhodobo t.j. aj pred nadobudnutím vlastníckych práv žalobcov k tejto nehnuteľnosti. Byt užívala so súhlasom právneho predchodcu žalobcov v 1. až 3. rade, nebohého R. V.. Spornou nebola ani skutočnosť, že právnemu predchodcovi žalobcov žalovaná uhrádzala mesačne sumu 220,- Eur. Z tejto sumy, z účtu nebohého R. V. boli uhrádzané poplatky spojené s užívaním bytu. V mesiaci október 2014 vo výške 107,65 Eur a inkaso v sume 48,52 Eur, v mesiaci december 2014 vo výške 107,65 Eur a inkaso vo výške 36,52 Eur, v mesiaci január 2015 v sume 107, 65 Eur a inkaso 48,52 Eur.
12. Podľa oznámenia spoločnosti EVERESTREALITY, s.r.o., Spišská Nová Ves, nájom dvojizbového bytu v Spišskej Novej Vsi by mal predstavovať sumu približne 350,- Eur vrátane energií pre dvoj až troj člennú domácnosť.
13. Podľa § 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.
14. Podľa § 686 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájomná zmluva musí obsahovať označenie predmetu a rozsahu užívania, výšku nájomného a výšku úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu alebo spôsob ich výpočtu. Mala by tiež obsahovať aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Ak sa nájomná zmluva neuzavrela písomne, vyhotoví sa o jej obsahu zápisnica.
15. Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
16. Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
17. Predmetom tohto konania je vydanie bezdôvodného obohatenia zo strany žalovanej za užívanie bytu vo vlastníctve žalobcov a to za obdobie od 11.7.02015 do 17.1.2016. V konaní nebolo sporné, že v uvedenom období žalovaná predmetný byt skutočne užívala. Tiež nebolo sporné, že vlastníkmi tohto bytu v uvedenom období boli žalobcovia v 1. až 3. rade.
18. Z dokazovania je zrejme, a v podstate táto skutočnosť taktiež medzi stranami sporu nebola sporná, že medzi žalobcami v 1. až 3. rade a žalovanou nebola uzavretá nájomná zmluva týkajúca sa nájmu bytu užívaného žalovanou. Taktiež je zrejme, že okrem poplatkov spojených s užívaním bytu a poplatkov za energie, žalovaná v uvedenom období neplatila žiadane úhrady za užívanie bytu.
19. Žalovaná teda užívala byt žalobcov v období od 11.7.02015 do 17.1.2016 bez právneho dôvodu a to vzhľadom na neexistenciu nájomnej zmluvy resp. inej dohody medzi stranami sporu. Plnenie
bez právneho dôvodu je jednou zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia. Prejavuje sa v tom, že medzi zúčastnenými osobami chýba od počiatku právny vzťah, ktorý by zakladal právny nárok na predmetné plnenie a môže spočívať napríklad v tom, že bolo niečo dané alebo bolo v prospech niekoho konané. Plnením bez právneho dôvodu je aj užívanie cudzej nehnuteľnosti bez nájomnej zmluvy, či iného titulu oprávňujúceho užívať cudziu vec. Prospech vzniká tomu, kto realizuje užívateľské oprávnenie bez toho, aby za to platil úhradu. Tento užívateľ nie je schopný spotrebované plnenie v podobe výkonu práva užívania cudzej veci vrátiť a preto je povinný nahradiť bezdôvodné obohatenie peňažnou formou.
20. Žalovaná nehnuteľnosť v podielovom spoluvlastníctve žalobcov užívala bez platnej nájomnej zmluvy resp. iného titulu. To, že medzi stranami sporu neexistovala žiadna dohoda bolo potvrdené aj splnomocnenou zástupkyňou žalovanej. Z uvedeného dôvodu súd dospel k záveru, že na strane žalovanej vzniklo bezdôvodné obohatenie, ktoré spočívalo v užívaní cudzej nehnuteľnosti bez platenia nájomného spojeného s jej užívaním.
21. Na uvedenom závere nič nemení ani skutočnosť, že žalovaná mala záujem kúpiť predmetný byt a žalobcovia mali záujem jej tento byt predať, o čom svedčí aj pripravené vyhotovenie kúpnej zmluvy predložené zo strany žalobcov. Pokiaľ by totiž aj došlo k odpredaju bytu žalovanej žalobcami, do doby nadobudnutia vlastníckeho práva k bytu žalovanou, žalovaná by užívala byt bez právneho titulu.
22. Taktiež na záver, že na strane žalovanej vzniklo bezdôvodné obohatenie, nemá vplyv posúdenie vzťahu medzi právnym predchodcom žalobcov t.j. predchádzajúcim vlastníkom bytu R. V. a žalovanou. Súd však konštatuje, že v konaní nebolo preukázané, aby medzi týmito subjektmi bola uzavretá platná nájomná zmluva. Nájomná zmluva, ktorá bola súdu predložená na nahliadnutie nebola totiž podpísaná W. R. V. t.j. prenajímateľom bytu a teda je absolútne neplatnou. Tvrdenie žalovanej, že ani nebohému R. V. neuhrádzala nájomné za užívanie bytu, ale len splátky za rekonštrukciu bytu, ktorú vykonal Ján Kráľ ako jeho vlastník, nebolo v konaní zo strany žalovanej žiadnym spôsobom preukázané. Súd pritom poukazuje na to, že nadobudnutím vlastníckych práv žalobcov k predmetnému bytu vznikol nový právny vzťah. Ak teda žalovaná ostala po smrti R. V. naďalej užívať byt bez akéhokoľvek právneho titulu, získala majetkovú hodnotu na úkor žalobcov
23. Pokiaľ sa týka určenia výšky bezdôvodného obohatenia, majetkovým vyjadrením prospechu žalovanej, ktorý získala užívaním bytu žalobcov je suma, ktorá zodpovedá čiastkam vynakladaným obvykle v danom mieste a čase na užívanie veci aj s prihliadnutím k druhu právneho dôvodu (zmluvného typu), ktorým sa spravidla právo užívania veci vzhľadom k jeho rozsahu a spôsobu zakladá. Najčastejšie ide o nájomnú zmluvu, kedy sa výška náhrady porovná s obvyklým nájomným, ktoré by bol nájomca za obvyklých okolností povinný plniť, ak by vec užíval na základe platnej nájomnej zmluvy.
24. Na strane žalovanej došlo k bezdôvodnému obohateniu, nakoľko byt užívala v období od 11.7.2015 do 17.1.2016 bez právneho dôvodu. Žalovaná bola povinná plniť žalobcom v uvedenom období za užívanie bytu sumu vo výške, ktorá zodpovedá obvyklému nájomnému ako aj plnenia spojené s užívaním bytu. Poplatky spojené s užívaním bytu žalovaná uhrádzala. Pri určení výšky obvyklého nájomného súd vychádzal zo žalobcami predloženého oznámenia realitnej kancelárie, ale aj zo sumy, ktorú žalovaná uhrádzala nad rámec poplatkov spojených s užívaním bytu v čase keď vlastníkom bytu bol nebohý R. V.. Sumu 100,- Eur mesačne požadovanú žalobcami tak súd považuje za primeranú a preto podanej žalobe aj pokiaľ sa týka výšky žalovanej istiny vyhovel. Suma priznaná žalobcom tak predstavuje nájomné za 20 dní mesiaca júl 2015 t.j. 64,60 Eur, mesiace august až december 2015 po 100,- Eur mesačne a za 17 dní mesiaca január 2016 t.j. 54,91 Eur.
25. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
24. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
27. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
28. O trovách konania rozhodol súd podľa citovaných ustanovení. Žalobcovia boli v konaní úspešní, preto im bola priznaná náhrada trov konania v plnom rozsahu. O výške trov súd rozhodne samostatným rozhodnutím po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Spišská Nová Ves písomne v troch vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 Civilného sporového poriadku)
V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. (§ 127 a § 363 Civilného sporového poriadku)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. ( § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. ( § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.