Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_12P-67-2016.pdf
PDF · 82.92 KB
Case nature
Area
Subarea
12P/67/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda sudkyňou JUDr. Evou Bíróovou v rodinnoprávnej veci starostlivosti súdu o maloletého B. T., L.. XX.XX.XXXX, dieťa v konaní zastúpené procesným opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, dieťa rodičov: matka - D. T., L.. XX.XX.XXXX, P. J. J., X. XX, P.. Č.. Š., Y. XX a otec - K. K., L.. XX.XX.XXXX, P. J. J., C. X, t. č. vo výkone TOS, Ústav pre výkon TOS W., o návrhu matky na úpravu výkonu práv a povinností rodičov k mal. dieťaťu, takto
rozhodol:
Súd maloletého B. T., L.. XX.XX.XXXX zveruje do osobnej starostlivosti matke, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.
Otec je povinný platiť na výživu mal. B. sumu 50 eur mesačne, vždy do 20. dňa mesiaca vopred k rukám matky, počnúc dňom 15.12.2015.
Dlh na zročnom výživnom vznikol otcovi za obdobie od 15.12.2015 do 31.10.2017 v sume 1.127,42 eur. Súd otcovi povoľuje dlh na výživnom splácať spolu s bežným výživným v splátkach po 50 eur mesačne, pod stratou výhody splátok, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.
odôvodnenie:
(1) Návrhom zo dňa 15.12.2015 sa matka maloletého dieťaťa domáhala úpravy výkonu práv a povinností rodičov k dieťaťu tak, aby súd maloletého zveril do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazal k plateniu výživného sumou 150 eur mesačne od podania návrhu. Návrh odôvodnila tým, že s otcom dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti, dieťa je v súčasnosti u otca a otec ho odmieta vrátiť matke. (2) K návrhu sa vyjadril otec maloletého písomne podaním z 10.11.2016 tým, že s návrhom zveriť dieťa matke súhlasí, výživné navrhol s poukazom na to, že je v súčasnosti vo výkone TOS (keď predtým nebol zamestnaný, ani evidovaný na úrade práce a živila ho jeho matka) a jeho príjem v súčasnom pracovnom zaradení neprevyšuje matkou požadovanú sumu, upraviť súdom.
(3) Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom rodičov, oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutočný stav veci:
(4) Matka vypovedala, že má príjem zo zamestnania v riadnom pracovnom pomere (od decembra 2016) vo výške 500 eur mesačne, popri tom pracuje na dohodu za 98 eur mesačne. Za obdobie od januára do apríla 2017 vykázala (výpismi z účtu) zo zamestnania príjem v priemere 414,45 eur, k tomu za rovnaké obdobie príjem z dohody v priemere 102,81 eur mesačne. Je nemajetná, býva s dieťaťom u svojej matky. Dieťa je zdravé, chodí do škôlky, s výdavkami na stravnom a poplatku 50 eur mesačne. Dieťa je v kontakte so starými rodičmi zo strany otca, ktorí za otca platia výživné 30 eur mesačne. Svoju výpoveď doplnila dňa 02.11.2017 tým, že v súčasnosti pracuje od mája 2017 ako administratívna pracovníčka, v blízkosti škôlky, ktorú dieťa navštevuje a spoločne denne cestujú autom. Cestovné vychádza na 50 eur
mesačne, škôlka ju stojí 55 eur mesačne vrátane stravného, zvýšené výdavky na maloletého uviedla v súvislosti s jeho očkovaním proti žltačke, ktorá je v súčasnosti v Bratislave rozšírená. Naďalej býva u matky, o žiadnych nedoplatkoch, tvrdených otcom, nemá vedomosti, na bývanie prispieva sumou 100 eur mesačne. Podľa výplatných lístkov za obdobie od júna do augusta 2017 mala matka príjem v priemere 880,36 eur mesačne. Ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá.
(5) Otec vo svojej výpovedi pred dožiadaným súdom dňa 04.07.2017 uviedol, že nesúhlasí so zverením dieťaťa do starostlivosti matke, navrhol ho zveriť do starostlivosti starej matky z jeho (otcovej) strany, pričom bližšie sa k tomu nechcel ďalej vyjadriť. Nepáči sa mu, ako matka a jej matka a sestra žijú, má informácie, že im pre dlhy hrozí deložovanie. V priebehu roka 2015 mal príjem 500 eur mesačne, pracoval príležitostne, nebol evidovaný na úrade práce, nepoberal žiadne dávky. Na dieťa prispieval sumou 200 eur mesačne, čo však nevie zdokladovať, naposledy začiatkom roka 2016. Jeho mesačný príjem vo výkone TOS predstavuje 20 eur mesačne. Ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá. Výpoveď doplnil písomným podaním z 09.08.2017 tým, že navrhuje a zároveň súhlasí, aby súd dieťa zveril do starostlivosti matke. Poukázal na návštevu maloletého spolu s matkou otca, kedy sa maloletý vyjadril, že aj matku aj starú matku zo strany otca má veľmi rád, podľa otca však prevyšuje záujem, aby bol v starostlivosti svojej matky. Podľa výkazu pracovných odmien mal otec príjem za obdobie od novembra 2016 do júna 2017 spolu 347 eur, čo predstavuje v priemere 43,37 eur mesačne. Ďalším písomným podaním zo dňa 19.09.2017 otec opakovane uviedol, že súhlasí so zverením maloletého do starostlivosti matke s prihliadnutím na úzko súvisiace práva a povinnosti matky dieťaťa a citové väzby dieťaťa a matky.
(6) Kolízny opatrovník v správe zo šetrenia výchovného prostredia zo dňa 15.11.2016 uviedol, že matka s maloletým bývajú v dvojizbovom byte, v spoločnej domácnosti so starou matkou a sestrou matky maloletého. Majú vyhradenú jednu izbu, riadne a účelne zariadenú. Matka má vytvorené dobré podmienky na zabezpečenie zdravého fyzického, sociálneho a psychického vývoja maloletého dieťaťa.
(7) Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane. (§ 36 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine)
(8) Ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. (§ 65 ods.1 zák. o rodine) (9) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. (§ 62 ods. 1 až 5 zák. o rodine) (10) Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. (§ 75 ods.1 zák. o rodine) (11) Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 77 ods. 1 zák. o rodine)
(12) Výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. (§ 76 ods. 1 zák. o rodine)
(13) Odôvodnené potreby dieťaťa sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami a možnosťami rodičov, ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú však reálne možnosti a schopnosti rodičov väčšie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu sú prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Teda pri určení výživného treba vychádzať zo zásady, že životná úroveň dieťaťa má byť úmerná životnej úrovni rodičov. Je potrebné, aby rodičia poskytovali podľa svojich schopností a možností toľko prostriedkov na výživu detí, aby z nich boli uspokojené osobné potreby dieťaťa, pokiaľ ide o výživu, ako i potreby na prehlbovanie vzdelania, rozvoj záujmov a záľub, na prípravu na povolanie. Súd sa pri určovaní výšky výživného riadi základnými pravidlami, a to odôvodnenými potrebami oprávnenej osoby a schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi povinnej osoby. Odôvodnené potreby oprávnenej osoby závisia od veku, zdravotného stavu, schopnosti živiť sa sám a postarať sa o seba. Na strane povinného súd skúma faktické príjmy, ale prihliada tiež na to, čo je objektívne možné, aby zarobil (podľa veku, zdravotného stavu, kvalifikácie, odbornosti, situácie na trhu práce, pracovných skúseností), majetkové pomery, tiež počet, druh a výšku ďalších vyživovacích povinností.
(14) V danom prípade ide o dieťa vo veku X rokov, navštevuje predškolské zariadenie, výrazne zvýšené výdavky matka (okrem škôlky) na jeho starostlivosť nemá. V otázke zverenia dieťaťa jednému z rodičov, v danom prípade matke, nebol zistený žiadny dôvod, pre ktorý by dieťa nemalo ostať v starostlivosti matky a preto súd zveril maloletého do jej osobnej starostlivosti, keďže sa o dieťa riadne starala aj doposiaľ.
(15) Vyživovaciu povinnosť otca súd upravil (bez ohľadu na čas jeho výkonu väzby a trestu, pretože ani v takomto prípade vyživovacia povinnosť rodiča nezaniká, pričom daný stav si otec spôsobil sám) s prihliadnutím (základné) odôvodnené potreby dieťaťa predškolského veku.
(16) Vyživovaciu povinnosť otcovi súd zvýšil spätne, a to od podania návrhu. Otcovi od podania návrhu do rozhodnutia o výživnom vznikol na výživnom dlh za obdobie 22 mesiacov a 17 dní za mesiac december 2015.
(17) Podľa § 232 ods. 4 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z. z. - CSP) ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
(18) Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP) do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu (§ 362 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) - § 363 CSP. Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 ods. 1 CSP) len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 CMP) Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením. (§ 44 CMP) Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok)