Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_11Csp-5-2022.pdf
PDF · 110.6 KB
Case nature
Area
Subarea
11Csp/5/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Zuzanou Pribulovou v právnej veci sporu žalobcu: 365.bank, a.s., IČO: 31 340 890, Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, zastúpený: Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o., IČO: 47 232 471, Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, proti žalovanému: W. K. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P., o zaplatenie 3.293,15 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Konanie sa v časti o zaplatenie sumy 3.167,87 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 2.479,15 eura od 08.04.2022 do zaplatenia z a s t a v u j e .
II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 107,28 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 2.479,15 eura od 25.11.2020 do 07.04.2022, a to do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
III. Vo zvyšku sa žaloba z a m i e t a .
IV. Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 98%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou upomínaciemu súdu dňa 12.11.2021, postúpenou tunajšiemu súdu dňa 11.02.2022, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 3.293,15 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 2.479,15 eura od 25.11.2020 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania.
2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa 22.06.2018 uzatvorili žalobca v právnom postavení veriteľa a žalovaný v právnom postavení dlžníka Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli o.i. Obchodné podmienky pre spotrebiteľské úvery. Na základe zmluvy žalobca poskytol žalovanému peňažné prostriedky v sume 3.000,- eur. Žalovaný sa v zmysle zmluvy zaviazal vrátiť žalobcovi istinu a zaplatiť mu úroky, poplatky a iné peňažné plnenia podľa zmluvných dokumentov. Žalovaný neplnil úver riadne a včas. V dôsledku omeškania žalovaného s plnením úveru, žalobca upozornil žalovaného na možné vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru a nakoľko žalovaný na upozornenie nereagoval, vyhlásil dňa 24.11.2020 úver za predčasne splatný. Po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru žalovaný dlžnú sumu z úveru neuhradil, a to ani len čiastočne. Jednotlivé splátky žalovaného do zosplatnenia úveru sú uvedené v Aktuálnom stave úveru, v časti „Zaplatené splátky“, vyhotovenom z bankového informačného systému žalobcu. Žalobca pred podaním žaloby prostredníctvom právneho zástupcu opätovne vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy. Žalovaný však žiadnu ďalšiu splátku úveru neuhradil. Žalobca si uplatňuje voči žalovanému aj zákonné úroky z omeškania. V súlade so zmluvnými dokumentami vznikla žalovanému povinnosť zaplatiť za poskytnutý úver žalobcovi aj úroky. V zmluve bola dojednaná úroková sadzba vo výške 10 % ročne. V súlade s
Obchodnými podmienkami je žalobca v prípade, ak sa úver stane predčasne splatným, oprávnený ďalej úročiť nesplatenú istinu úveru úrokom dojednaným v zmluve. V súvislosti s úročením nesplatenej istiny úveru po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru žalobca poukazuje i na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo/42/2020 zo dňa 16.06.2020 a uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 8Cdo/125/2018 zo dňa 18.06.2020. Žalobca prostredníctvom amortizovaného výpisu preukazuje, že za riadneho plnenia povinností by žalovaný zaplatil úroky z istiny v súhrnnej výške 1.362,86 eura. Žalobca prepisom z listiny „Aktuálny stav úveru“ preukazuje aj súhrnnú výšku platieb započítaných na úroky, t. j. 570,19 eura. Žalobcovi tak vzniká nárok na úroky z istiny vo výške 792,67 eura ako rozdiel medzi súhrnnou výškou úrokov, ktoré by žalovaný zaplatil pri riadnom plnení a už zaplatenými úrokmi. Na základe vyššie uvedených skutočností je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi nasledovné dlžné sumy: istinu vo výške 2.479,15 eura; vyčíslený zmluvný úrok z istiny vo výške 792,67 eura; vyčíslený zákonný úrok z omeškania vo výške 3,33 eura (ide o úrok z omeškania od momentu poskytnutia úveru do momentu vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru); zákonný úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.479,15 eura od 25.11.2020 do zaplatenia; poplatky v sume 18,- eur. Na výzvu súdu žalobca v doplnení žaloby uviedol, že pre účely špecifikácie nároku a preukázania výpočtu uvádza tabuľku - prepis Aktuálneho stavu úveru, ktorá obsahuje platby žalovaného a ich spôsob započítania od čerpania úveru do vyhotovenia žalobného návrhu. Žalovaný čerpal úver jednorazovo na účet vo výške 3.000,- eur. Nárok žalobcu na zaplatenie istiny 2.479,15 eura bol vyčíslený jednoduchou matematickou operáciou, kedy od výšky poskytnutej čiastky žalobca odčítal žalovaným zaplatené splátky započítané na istinu, aktuálne v súhrnnej výške 520,85 eura. Celkový nárok žalobcu na úroky z istiny od poskytnutia úveru do konečnej splatnosti úveru za predpokladu riadneho a včasného splácania je možné vypočítať súčtom splátok započítaných na úroky podľa bodu 2.3 zmluvy, kde je de facto uvedený amortizovaný výpis alebo odčítaním istiny od celkovej čiastky na zaplatenie, nakoľko si k úveru žalovaný nepožiadal o poistenie schopnosti splácať úver a poskytnutie úveru bolo bez ďalších poplatkov (4.362,86 - 3.000 = 1.362,86). Súhrnný nárok žalobcu na úroky z istiny predstavuje čiastku 1.362,86 eura. Žalobca od uvedenej čiastky odčítal reálne zaplatené splátky započítané na úroky, t.j. sumu 570,19 eura a dopracoval sa tak ku skutočnej výške nároku na úroky z istiny vo výške 792,67 eura. Úrok z omeškania vyčísloval žalobca za omeškanie jednotlivých splátok od poskytnutia do predčasnej splatnosti úveru podľa nasledovného matematického vzorca: výška úroku za príslušný interval = výška dlžnej istiny, resp. omeškanej splátky x úroková sadzba / 100 / 365 (počet dní v kalendárnom roku) x počet dní v príslušnom intervale. Poplatky v súhrnnej výške 18,- eur predstavujú: poplatok za upozornenie pred výzvou zo dňa 28.10.2020 vo výške 9,- eur a poplatok za výzvu na zaplatenie úveru s príslušenstvom vo výške 9,- eur. Poplatky 18,- eur predstavujú skutočné náklady veriteľa spojené s vymáhaním úveru. Veriteľ si účtoval poplatok v zmysle sadzobníka poplatkov účinného od 01.07.2020 str. 4. Žalobca pred poskytnutím úveru a uzatvorením samotnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere konal v súlade so všeobecne záväznými platnými predpismi a skúmal platobnú schopnosť žalovaného nasledovným spôsobom: deklarovaný pracovný pomer a príjem žiadateľa banka overila z externého nezávislého zdroja (Sociálna poisťovňa) a akceptovala jeho príjem vo výške 950,- eur; v rámci posudzovania mala banka k dispozícii kompletné informácie o úverových záväzkoch klienta (výdavky) zo spoločného úverového registra informácií; žiadateľ si uvádzal rodinný stav rozvedený a žiadne vyživované deti; finančná analýza, platná v tom čase, bola vyhovujúca pre poskytnutie úveru vo výške 3.000,- eur na 8 rokov s mesačnou splátkou vo výške 45,46 eura.
3. Žalobca ako dôkazy predložil predpis splátok, kópiu obálky, Aktuálny stav úveru ku dňu 31.10.2021, Podací hárok č. EPH256746981, Podací hárok č. EPH219183907, Podací hárok č. EPH216068417, Sledovanie zásielok, Upozornenie - Výzvu na splatenie dlžnej časti úveru zo dňa 28.10.2020, Predžalobnú výzvu zo dňa 27.10.2021, Výzvu na úhradu dlžnej sumy zo dňa 24.11.2020, Zmluvu o spotrebiteľskom úvere dobrá pôžička č. 1845260960 zo dňa 22.06.2018, Žiadosť o spotrebiteľský úver zo dňa 21.06.2018, Sadzobník poplatkov pre fyzické osoby účinný od 01.07.2020, Výpis z registra klientskych informácií, Všeobecné obchodné podmienky, Obchodné podmienky pre spotrebiteľské úvery.
4. Žalovanému bola žaloba s prílohami doručená, k tejto sa nevyjadril, skutkové tvrdenia nepoprel, dôkazy neoznačil.
5. Podaním doručeným súdu dňa 06.05.2022 zobral žalobca žalobu späť v časti o zaplatenie sumy 3.167,87 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 2.479,15 eura od 08.04.2022 do zaplatenia, a to z dôvodu, že žalovaný v priebehu konania zaplatil dňa 07.04.2022 sumu 3.167,87 eura, ktorú sumu žalobca započítal vo výške 2.497,15 eura na istinu a vo výške 670,72 eura na úroky z istiny.
6. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť.
7. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
8. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
9. Súd v súlade s citovanými ustanoveniami konanie vo vyššie uvedenej časti (odsek 5.) vo výroku I. zastavil, keď nebolo potrebné zisťovať stanovisko žalovaného k späťvzatiu, keďže k nemu došlo skôr ako sa začalo pojednávanie.
10. Podľa § 290 CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.
11. Súd vykonal dokazovanie listinami predloženými žalobcom, keď pojednával v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu, ktorý svoju neprítomnosť ospravedlnil a súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti (č.l. 85) a v neprítomnosti žalovaného, ktorý mal predvolanie doručené (č.l. 82 a 90), svoju neprítomnosť neospravedlnil, o odročenie pojednávania nežiadal, pričom súd zistil nasledovný skutkový stav:
12. Žalobca (pod pôvodným obchodným menom Poštová banka, a.s.) ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa 22.06.2018 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere dobrá pôžička č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej veriteľ poskytol žalovanému úver vo výške 3.000,- eur s úrokovou sadzbou vo výške 10% ročne, RPMN vo výške 10,50% a priemernou hodnotou RPMN vo výške 9,05%, pričom celková čiastka, ktorú má klient zaplatiť, bola uvedená vo výške 4.362,86 eura. Úver bol dojednaný bez poistenia. Žalovaný sa zaviazal splácať úver v 96 mesačných splátkach vo výške 45,46 eura, pričom posledná splátka mala byť vo výške 44,16 eura. Prvá splátka bola splatná dňa 15.07.2018 a termín konečnej splatnosti úveru bol dojednaný na 15.06.2026. Žalovaný sa dostal so splácaním úveru do omeškania, z ktorého dôvodu veriteľ úver predčasne zosplatnil ku dňu 24.11.2020.
13. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
14. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
15. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „OBZ“), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
16. Podľa § 502 ods. 1 OBZ, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
17. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „ZoSÚ“) (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo
na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa; 1) tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. 18b) Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský úver podľa osobitného predpisu, 1a) niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu 1b) a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov 1c) týkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.
18. Podľa § 2 písm. d) ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
19. Podľa § 9 ods. 9 ZoSÚ, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok, poplatky alebo akékoľvek iné plnenie, ktoré nie sú ustanovené zákonom alebo uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
20. Podľa § 52 ods. 1 a 2 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (1) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. (2)
21. Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
22. Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
23. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
24. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
25. Právny vzťah založený predmetnou zmluvou je právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou a je nevyhnutné posudzovať ho podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka (§ 497 a nasl.) a právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (§ 52 a nasl. OZ, zákona č. 129/2010 Z.z.), keďže žalobca pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako veriteľ s poukazom na predmet podnikania a žalovaný vystupoval ako spotrebiteľ, pretože mu bol poskytnutý úver za iným účelom ako za účelom výkonu zamestnania, povolania alebo podnikania (§ 2 písm. a) a b) zák.č. 129/2010 Z.z.). S poukazom na vyššie uvedené a vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat legi generali, podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou v danom prípade sú ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z., má prednosť pred všeobecnou úpravou, súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi zmluvy podľa ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
26. Žalobca a žalovaný uzavreli zmluvu, ktorá má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovenia § 2 písm. d) ZoSÚ, na základe uzatvorenej zmluvy žalobca poskytol žalovanému
spotrebiteľský úver a žalovaný sa zaviazal vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Keďže zmluva uzavretá medzi stranami sporu má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovenia § 1 ods. 2 a § 2 písm. d) ZoSÚ, musí obsahovať náležitosti ustanovené zákonom pre takéto zmluvy podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy). Po preskúmaní zmluvy dospel súd k záveru, že predmetná zmluva obsahuje všetky náležitosti požadované ustanovením § 9 ods. 2 ZoSÚ. Žalobca tiež v konaní preukázal, že si splnil svoju povinnosť podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť žalovaného ako spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, keď zároveň žalovaný skutkové tvrdenia žalobcu v tomto smere ani nepoprel, a preto sa stali nespornými. Z uvedeného vyplýva, že žalobca má v zásade nárok na úroky a poplatky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
27. V konaní bolo preukázané, že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola uzavretá zmluva o úvere, na základe ktorej zmluvy žalobca poskytol žalovanému peňažné plnenie a žalovaný sa zaviazal vrátiť žalobcovi poskytnuté peňažné prostriedky spolu s dohodnutým úrokom. Žalovaný si svoju povinnosť zo zmluvy o úvere nesplnil, pričom z dôvodu omeškania so splácaním úveru žalobca úver predčasne zosplatnil ku dňu 24.11.2020. Z istiny úveru vo výške 3.000,- eur uhradil žalovaný celú sumu, a síce sumu 520,85 eura do podania žaloby a sumu 2.479,15 eura po podaní žaloby, a teda žalobca už nemá nárok na zaplatenie istiny, v ktorej časti aj žalobu zobral späť. Žalobca si v žalobe uplatnil vyčíslený úrok z úveru v celkovej sume 792,67 eura, z ktorého si po čiastočnom späťvzatí uplatnil len sumu 121,95 eura. Súd mal za to, že žalobca v konaní preukázal nárok na vyčíslený úrok z úveru v celkovej sume 792,67 eura (uplatnený žalobou pred čiastočným späťvzatím) ako rozdiel medzi celkovým úrokom z úveru od poskytnutia úveru do konečnej splatnosti úveru (1.362,86 eura) a úhradami žalovaného do podania žaloby započítanými na úrok z úveru (570,19 eura). Z dôvodov uvedených odseku 29. rozsudku mal súd však za to, že plnenie žalovaného po podaní žaloby vo výške 3.167,87 eura malo byť započítané okrem nesplatenej istiny úveru vo výške 2.479,15 eura vo zvyšku v sume 688,72 eura na vyčíslený úrok z úveru (792,67 eura); t.j. žalobca má nárok na úrok z úveru v sume 103,95 eura, ktorý mu súd priznal.
28. Keďže žalovaný peňažný záväzok včas a riadne nesplnil, vznikol žalobcovi nárok požadovať od žalovaného aj úrok z omeškania, keďže ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu. Žalobca preukázal nárok na vyčíslený úrok z omeškania za omeškanie jednotlivých splátok od poskytnutia úveru do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru v celkovej sume 3,33 eura, ku ktorej sume predložil spôsob výpočtu v doplnení žaloby, a preto súd žalobe v tejto časti vyhovel. K predčasnému zosplatneniu úveru došlo dňa 24.11.2020, čo nebolo medzi stranami sporné. Žalovaný sa tak dostal do omeškania so zaplatením celého peňažného dlhu odo dňa nasledujúceho po zosplatnení úveru, t.j. odo dňa 25.11.2020, od ktorého dátumu má žalobca nárok na zaplatenie úroku z omeškania, a to vo výške o 5 percentuálnych bodov viac, ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Žalobca tak má okrem vyčísleného úroku z omeškania v sume 3,33 eura nárok aj na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5% (5 + 0,00 %) ročne zo sumy istiny 2.479,15 eura od 25.11.2020 do zaplatenia, t.j. do dňa 07.04.2022, ktorý nárok mu súd priznal.
29. Žalobca si žalobou okrem istiny úveru uplatnil aj nárok na zaplatenie poplatkov v celkovej sume 18,- eur, a to poplatok za upozornenie pred výzvou v sume 9,- eur a poplatok za výzvu na zaplatenie úveru s príslušenstvom v sume 9,- eur. V tejto časti súd považoval žalobu za nedôvodnú, a to z nasledovných dôvodov. Súd predovšetkým poukazuje na to, že v predloženej zmluve sa v odseku 3.1 (Poplatky súvisiace s poskytnutým úverom) uvedené poplatky nenachádzajú. V zmysle § 9 ods. 9 ZoSÚ však veriteľ nemôže od spotrebiteľa požadovať poplatky, ktoré nie sú ustanovené zákonom alebo uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Keďže uvedené poplatky nie sú ustanovené zákonom a neboli ani uvedené v zmluve, žalobca nemá ani nemal nárok na ich zaplatenie. Hoci žalobca uviedol, že uvedené poplatky sú účtované v zmysle predloženého Sadzobníka poplatkov účinného od 01.07.2020, uvedené v konaní nepreukázal, keďže na strane 4 (ale ani inde v sadzobníku) sa uvedené poplatky nenachádzajú. Okrem toho súd poukazuje na to, že žalobca ani nepreukázal, že by uvedený sadzobník, prípadne iný sadzobník, bol súčasťou uzatvorenej zmluvy, a že by vôbec bol žalovanému pri podpise zmluvy akýkoľvek sadzobník odovzdaný alebo s ním bol žalovaný preukázateľne oboznámený. Súd tiež dáva do pozornosti, že predložený sadzobník je z roku 2020, kým zmluva bola uzavretá v roku 2018, a teda uvedený sadzobník sa súčasťou predmetnej zmluvy ani nemohol stať. Poctivému prístupu veriteľa s odbornou starostlivosťou zodpovedá taký postup, keď priamo v zmluve je spotrebiteľ poučený o poplatkoch, ktoré voči nemu môžu byť uplatnené, a to uvedením výšky týchto poplatkov priamo v zmluve
alebo odkazom na presné ustanovenia sadzobníka, ktorý preukázateľne bol spotrebiteľovi odovzdaný pri podpise zmluvy a stal sa neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. V konaní nič takéto preukázané nebolo, čím žalobca neuniesol dôkazné bremeno o tvrdenom nároku na zaplatenie uvedených poplatkov. Uvedené poplatky nemožno pritom ani považovať za služby, a už vôbec nie za služby, ktoré by poskytovali žalovanému určitý prospech, a za ktoré by bol žalovaný povinný platiť. Súd tiež dodáva, že žalobca si týmto spôsobom účtuje v podstate sankciu - paušálnu náhradu charakterovo podobnú zmluvnej pokute a v dôsledku toho, že poplatky mali byť prípadne uvedené len v sadzobníku bez možnosti ovplyvnenia zo strany žalovaného, nespĺňajú zákonom danú podmienku písomnej formy obojstranného súhlasu (dohody) zmluvných strán, pretože tu absentuje prejav vôle žalovaného (§ 544 ods. 2 OZ). Ak mali podľa žalobcu poplatky 18,- eur predstavovať skutočné náklady veriteľa spojené s vymáhaním úveru, žalobca náklady spojené s vymáhaním úveru v uvedenej výške ničím nepreukázal. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov žalobca nemal nikdy nárok na zaplatenie uvedených poplatkov, a teda plnenie v sume 18,- eur nemohlo byť započítané ako plnenie uvedených poplatkov, ale malo byť započítané na plnenie vyčíslených úrokov z úveru. Z uvedeného dôvodu súd priznal žalobcovi úrok z úveru v sume 103,95 eura, keďže plnenie žalovaného v sume 688,72 eura po podaní žaloby je potrebné započítať na vyčíslený úrok z úveru 792,67 eura (viď odsek 27. rozsudku).
30. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd vo výroku II. rozsudku zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 107,28 eura (103,95 eura + 3,33 eura) spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 2.479,15 eura od 25.11.2020 do 07.04.2022 a vo zvyšku (v sume 18,- eur) žalobu vo výroku III. rozsudku ako nedôvodnú zamietol.
31. Podľa § 232 ods. 2 a 3 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. (2) Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. (3)
32. Vzhľadom na výšku istiny s príslušenstvom, ku ktorej zaplateniu zaviazal súd žalovaného, určil súd žalovanému na splnenie dlhu primeranú dlhšiu lehotu 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
33. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
34. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. (1) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. (2)
35. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
36. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
37. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. (2)
38. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania súd aplikoval ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 256 ods. 1 CSP, keď žalovaný procesne zavinil zastavenie konania v časti sumy 3.167,87 eura (plnil žalobcovi po podaní žaloby), pričom vo zvyšnej časti bol žalobca úspešný v sume 107,28 eura, z čoho vyplýva hrubý úspech žalobcu 99% a hrubý úspech žalovaného 1%, a teda konečný čistý úspech žalobcu je 98% (99-1). To v konečnom dôsledku znamená nárok žalobcu voči žalovanému na náhradu účelne vynaložených trov celého konania v rozsahu 98%, o čom súd rozhodol vo výroku IV. rozsudku. V konaní pritom nebol tvrdený a súd sám nezistil žiaden dôvod na aplikáciu ustanovenia § 257 CSP. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. a), m) CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).