Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6S/5/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Baranovej, členov senátu JUDr. Milana Končeka a JUDr. Juraja Tymka, v právnej veci žalobkyne P.. P. A., bývajúcej v A., X. XXXX/ X, právne zastúpenej Advokátskou kanceláriou KubalaLegal s.r.o., so sídlom Košice, Mlynárska 16, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu SR, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo 07.11.2016 č. 104245263/2016, takto jednomyseľne

rozhodol:

I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného zo 07.11.2016 č. 104245263/2016 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a právo na úplnú náhradu trov konania voči žalovanému.

odôvodnenie:

1. Daňový úrad Košice rozhodnutím z 09.09.2016 č. 103873182/2016 uložil žalobkyni pokutu vo výške 60,-- eur za správny delikt podľa § 154 ods.1 písm.b) zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov o správe daní (ďalej iba „“) za nesplnenie registračnej povinnosti v lehote 31.08.2016 ustanovenej podľa § 49a ods.2 zákona č. 595/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov.

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že pokuta bola uložená na základe oneskoreného podania žiadosti o registráciu pre daň z príjmov na Daňový úrad Košice dňa 02.09.2016, pričom žalobkyňa začala prenajímať nehnuteľnosť od 11.07.2016, preto bola povinná požiadať správcu dane o registráciu najneskôr do 31.08.2016.

3. Žalobkyňa podala proti rozhodnutiu odvolanie, v ktorom uviedla, že žiadosť o registráciu na príslušnom tlačive bola odoslaný poštou dňa 26.08.2016, o čom ako prílohu k odvolaniu priložila potvrdenie podacieho lístku. Poukázala na ustanovenie § 27 Daňového poriadku, ktoré upravuje počítanie lehôt. Pretože žiadosť o registráciu bola odovzdaná na poštovú prepravu dňa 26.08.2016, v tomto prípade lehotu do 31.08.2016 dodržala, preto tvrdenie správcu dane o oneskorenej žiadosti na registráciu dňa 02.09.2016 nie je pravdivé a uloženie pokuty nie je dôvodné. Žiadala, aby žalovaný toto rozhodnutie zrušil v celom rozsahu.

4. Žalovaný rozhodnutím zo 07.11.2016 č. 104245263/2016 potvrdil napadnuté rozhodnutie daňového úradu. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že po preskúmaní spisového materiálu zistil, že predložené potvrdenie o podaní zásielky na pošte v Spolkovej republike Nemecko, rovnako aj dokument o sledovaní zásielky DHL neobsahujú údaj o tom, kto je odosielateľom a kto je adresátom predmetnej zásielky, a komu bola táto zásielka dňa 02.09.2016 doručená. Predložením týchto dôkazov žalobkyňa hodnoverne nepreukázala, že zásielka bola podaná na pošte v Spolkovej republike Nemecko dňa 26.08.2016, obsahovala žiadosť o registráciu daňového subjektu adresovanú správcovi dane, a že si tak žalobkyňa splnila svoju registračnú povinnosť podaním odovzdaným na poštovú prepravu v lehote podľa § 49a ods.2 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov. Žalovaný zo spôsobu spracovávania daňových dokumentov správcom dane a na základe pečiatky a evidenčného čísla s čiarovým kódom (bar kód) správcu dane na žiadosti o registráciu daňového subjektu (ev.č. 2/01756412/2016) zistil, že predmetná žiadosť o registráciu daňového subjektu nebola správcovi dane doručená prostredníctvom poskytovateľa poštových služieb. Z týchto zistení vyplýva, že daňový subjekt nesplnil povinnosť požiadať správcu dane o registráciu v zákonom stanovenej lehote, t.j. dopustil sa správneho deliktu nesplnenia registračnej povinnosti v ustanovenej lehote podľa § 154 ods.1 písm.b) Daňového poriadku.

5. Žalobkyňa podala v zákonnej lehote žalobu na preskúmanie rozhodnutia žalovaného, ktorej navrhla, aby súd rozhodnutie žalovaného zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni trovy súdneho konania.

6. V žalobe žalobkyňa uviedla, že rozhodnutie Daňového úradu Košice, ako aj rozhodnutie žalovaného, považuje za nezákonné a vychádzajúce z nedostatočne zisteného skutkového stavu. Uviedla, že žiadosť o registráciu podľa ustanovenia § 49a ods.2 zákona č. 595/2003 Z.z. odovzdala na poštovú prepravu dňa 26.08.2016 v Nemeckej Spolkovej republike, čo žalobkyňa preukázala v odvolaní proti rozhodnutiu daňového úradu prostredníctvom kópie potvrdenia o odoslaní zásielky Einlieferungsbeleg Quittung (podací lístok), Sendungsnummer (číslo zásielky) RR924200010DE zo dňa 26.08.2016. Vzhľadom na to, že žalobkyňa nedisponovala, a ani nedisponuje obálkou, v ktorej bola doručená správcovi dane predmetná žiadosť o registráciu, žalobkyňa na preukázanie pravdivosti svojich tvrdení uvádzaných v odvolaní, navrhla žalovanému ako dôkaz vykonať porovnanie čísla zásielky uvedeného na obálke doručenej správcovi dane obsahujúcej žiadosť o registráciu s číslom obsiahnutým na podacom lístku predloženom žalobkyňou ako dôkaz v predmetnom konaní.

7. Žalobkyňa v žalobe poukázala na to, že v Nemeckej spolkovej republike na rozdiel od Slovenskej republiky sa na podacom lístku neuvádza odosielateľ a ani adresát zásielky z dôvodu ochrany osobných údajov. Preto jediným verifikačným údajom, prostredníctvom ktorého je možné overiť totožnosť zásielky podľa podacieho lístka, je číslo zásielky uvedené na obálke doručenej správcovi dane a jeho porovnanie s číslom na podacom lístku. Na tieto skutočnosti žalobkyňa upozornila žalovaného v podanom odvolaní. Žalovaný však bez uvedenia dôvodov tento rozhodujúci dôkaz nevykonal, a pri rozhodovaní o odvolaní žalobkyne proti rozhodnutiu daňového úradu sa obmedzil len na formálne posúdenie dôkazov predložených žalobkyňou.

8. Žalobkyňa v žalobe poukázala aj na to, že pri použití základných zásad logiky je zjavný omyl žalovaného, ktorý pri posudzovaní včasnosti splnenia registračnej povinnosti hovorí o tom, že správcovi dane bola žiadosť o registráciu doručená dňa 02.09.2016, pričom v ustanovení § 27 ods.5 hovorí o odovzdaní zásielky na poštovú prepravu. Z týchto pojmov vyplýva, že medzi odovzdaním zásielky a doručením vzniká časová medzera, ktorá je odôvodnená potrebou fyzického presunu zásielky od odosielateľa jeho príjemcovi prostredníctvom poštových služieb a poštovým poriadkom v tej-ktorej krajine. Žalovaný preto nesprávne vychádzal z dátumu, kedy mu bola doručená zásielka, pričom mal prihliadať na dátum, kedy bola predmetná zásielka odovzdaná na poštovú prepravu. Ak teda zásielka bola fyzicky doručená žalovanému dňa 02.09.2016, jednoznačne z toho vyplýva, že zásielka musela byť odovzdaná na poštovú prepravu pred uvedeným dátumom (t.j. 01.09.2016 a skôr), a to o to s väčším časovým predstihom, keďže išlo o doručovanie z Nemeckej spolkovej republiky. Žalobkyňa na preukázanie správnosti svojich tvrdení pripojila k odvolaniu tiež potvrdenie o sledovaní zásielky DHL č. RR92 42 00010 DE, z ktorého vyplýva sledovaný pohyb zásielky, ktorá obsahovala žiadosť o registráciu daňového subjektu. Z uvedeného dokumentu vyplýva, že predmetná zásielka bola v dispozičnej sfére správcu dane už dňa 31.08.2016, o čom bol správca dane oboznámený.

9. Vzhľadom na uvedené žalobkyňa nepovažuje za správne tvrdenie žalovaného, že hodnoverne nepreukázala, že zásielka podaná na pošte v Nemeckej spolkovej republike dňa 26.08.2016 obsahovala žiadosť o registráciu daňového subjektu adresovanú správcovi dane, a že si tak splnila svoju registračnú povinnosť, a nesúhlasí ani s tým, že žiadosť o registráciu nebola doručená prostredníctvom poskytovateľa poštových služieb, lebo toto tvrdenie žalovaného sa nezakladá na pravde. Žalobkyňa odovzdala žiadosť o registráciu na pobočke Deutsche Post AG v meste F., ktorá je poskytovateľom poštových služieb v Nemeckej spolkovej republike. Nakoľko žiadosť o registráciu adresovanú Daňovému úradu Košice bola žalobkyňou odovzdaná na poštovú prepravu dňa 26.08.2016, považuje žalobkyňa lehotu na registráciu uvedenú v § 49a ods.2 zákona č. 595/2003 Z.z. za dodržanú.

10. Podľa žalobkyne obidva správne orgány postupovali v rozpore s ustanoveniami § 3 ods.1 - 3 a § 24 ods.4 Daňového poriadku, a v rozpore s ustanovením článku 2 ods.2 Ústavy SR, pretože rozhodnutia oboch správnych orgánov vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, a zároveň skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi, alebo v nich nemá oporu.

11. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo 07.03.2017 navrhol, aby súd žalobu zamietol a nepriznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania.

12. Poukázal na to, že na základe informácií z administratívneho spisu, najmä zo žiadosti o registrácii žalobkyne, nevyplýva, že predmetná žiadosť bola podaná, resp. doručená správcovi dane tak, ako to tvrdí žalobkyňa. Pri spracovaní daňových dokumentov správca dane označí prijatý dokument prezentačnou pečiatku a do dolnej časti dokumentu vľavo nalepí jedinečný evidenčný kód (bar kód). Nálepka s bar kódom sa skladá z dvoch častí (väčšia vodorovná časť a menšia zvislá časť), na ktorých je vyznačený rovnaký bar kód. V prípade, ak bol daňový dokument doručený osobne, obe časti nálepky s bar kódom sa nalepia na daňový dokument. Ak bol ale daňový dokument doručený poštou, väčšia (vodorovná časť) sa nalepí na daňový dokument, a menšia zvislá časť sa nalepí (zvislá časť) na obálku, aby bolo možné jasne priradiť daňový dokument k obálke, v ktorej bol doručený. V danom prípade boli obe časti nálepky s bar kódom nalepené na žiadosti o registráciu, na základe čoho je zrejmé, že predmetná žiadosť nebola doručená správcovi dane prostredníctvom poskytovateľa poštových služieb, tak ako to tvrdí žalobkyňa, ale osobne dňa 02.09.2016.

13. Žalovaný ďalej konštatoval, že na základe žalobkyňou predložených dôkazov nejakým spôsobom nespochybnil, že zásielka s číslom RR92420001DE bola podaná v Spolkovej republike Nemecko dňa 26.08.2016, a že v dňoch 29.08.2016 - 02.09.2016 dorazila do Slovenskej republiky a bola doručená adresátovi. Žalovaný spochybnil to, že adresátom predmetnej zásielky bol správca dane, nakoľko z predložených dôkazov nie je zrejmý odosielateľ, ani adresát predmetnej zásielky. Na základe týchto skutočností žalovaný považoval za nepreukázané doručenie predmetnej žiadosti žalobkyne správcovi dane v zákonom stanovenej lehote, a preto potvrdil rozhodnutie správcu dane o uložení pokuty.

14. Žalobkyňa sa k vyjadreniu žalovaného vyjadrila v podaní z 09.05.2017. Uviedla, že tvrdenie žalovaného, že žiadosť o registráciu pre daň z príjmov bola správcovi dane doručená osobne, je pre ňu úplne novým skutkovým zistením, nakoľko osobným doručením žiadosti neargumentoval ani správca dane vo svojom rozhodnutí z 09.09.2016, ani žalovaný v žalobe v napadnutom rozhodnutí. Túto argumentáciu žalobkyňa považuje za účelovú, nezakladá sa na pravde, a predstavuje len tendenčnú obranu žalovaného v spore. Opodstatnenosť tohto právneho názoru žalobkyne potvrdzuje okrem iného aj predkladacia správa správcu dane zo dňa 17.10.2016, v ktorej správca dane uviedol, že z potvrdenia o podaní zásielky na pošte, ktoré pripojila k odvolaniu, nevie posúdiť, či skutočne bola v obálke zaslaná žiadosť na registráciu fyzických osôb.

15. Žalobkyňa ďalej uviedla, že tvrdenie žalovaného, podľa ktorého zo spôsobu nalepenia nálepiek na žiadosť žalobkyne o registráciu pre daň (obe časti nálepky s bar kódom nalepené na žiadosti o registráciu), je zrejmé, že žiadosť bola správcovi dane doručená osobne, nezakladá nevyvrátiteľnú domnienku správnosti, a ako argument nie je postačujúce na preukázanie pravdivosti tohto tvrdenia. Správnosť tohto tvrdenia žalovaného podľa žalobkyne významným spôsobom spochybňuje skutočnosť, že v administratívnom spise absentuje aj obálka, v ktorej žalobkyňa doručila správcovi dane odvolanie zo dňa 27.09.2016 proti rozhodnutiu správcu dane. Správca dane v predkladacej správe však konštatoval, že odvolanie bolo podané na pošte v Nemecku dňa 29.09.2016, a bolo podané v zákonom stanovenej lehote. Z uvedeného podľa žalobkyne je zrejmé, že pri doručovaní predmetného odvolania žalobkyne voči rozhodnutiu správcu dane došlo k pochybeniu v procese spracovania a archivácie obálky, v ktorej bolo doručené predmetné odvolanie. V nadväznosti na tieto skutočnosti argumentácia žalovaného nemá podľa názoru žalobkyne oporu v skutkovom a právnom stave veci.

16. Žalobkyňa nahliadnutím do administratívneho spisu zistila, že sa v ňom nenachádza obálka, v ktorej doručila správcovi dane žiadosť o registráciu pre daň, preto s prihliadnutím na jej ustálenú argumentáciu od začiatku správneho konania, zastáva názor, že príčina absencie obálky v súdnom, resp. administratívnom spise môže spočívať v opakovanom pochybení zamestnanca podateľne správcu dane, ktorý predmetnú obálku prijal a obálku vyhodil, alebo žalovaný úmyselne zatajil, resp. nesprístupnil obálku, v ktorej bola žiadosť o registráciu žalovanému doručená za účelom zmarenia hlavného dôkazu v prebiehajúcom konaní.

17. Ďalej uviedla, že spochybnenie odosielateľa predmetnej zásielky nepovažuje za relevantné, pretože nik iný ako odosielateľ, v danom prípade žalobkyňa, nemôže disponovať podacím lístkom k zásielke. Adresáta zásielky spochybňuje žalovaný aj napriek tomu, že mu žiadosť o registráciu bola doručená dňa 02.09.2016, a to presne v súlade s tým, čo tvrdí žalobkyňa, a čo vyplýva aj už zo zmieneného potvrdenia o sledovaní zásielky DHL č. RR924200010DE.

18. Žalobkyňa ako podporný argument na preukázanie pravdivosti svojich tvrdení uviedla, že dlhodobo žije v zahraničí, a konkrétne od 11.07.2016 v meste F., ktoré je fyzicky vzdialené od sídla správcu dane viac ako 1360 km. Podľa názoru žalobkyne je v rozpore so základnými princípmi logiky, aby si pri potrebe doručenia žiadosti o registráciu zvolila osobné doručenie, a navyše po lehote, uvedenej v ustanovení § 49a ods.2 zákona č. 595/2003 Z.z.

19. Žalobkyňa poukázala aj na rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 27.04.2017 sp. zn. 6S/6/2017, ktorým súd v rovnakej skutkovej a právnej veci vyhovel žalobe žalobkyne, ktorým bol manžel žalobkyne, a rozhodnutie žalovaného zrušil. V tejto súvislosti žalobkyňa poukázala aj na uznesenie Ústavného súdu SR z 22.11.2011 č.k. IV.ÚS 499/2011-25, v ktorom Ústavný súd SR definoval princíp právnej istoty. Z uznesenia Ústavného súdu SR vyplýva, že nerešpektovanie princípu právnej istoty musí byť prítomné v každom rozhodnutí orgánu verejnej moci v prípade, ak sa rozhoduje o tej istej právnej otázke za rovnakej alebo analogickej skutkovej situácie.

20. Súd v konaní podľa § 190 a nasl. Správneho súdneho poriadku preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, oboznámil sa so spisom a ďalšími listinnými dôkazmi predloženými žalobkyňou, a v merite veci rozhodol bez pojednávania vyhlásením rozsudku dňa 02.10.2017 tak, že žalobu zamietol.

21. Podľa ustanovenia § 49a ods.2 zákona č. 595/2003 Z.z. o daní z príjmov fyzická osoba, ktorá nie je registrovaná podľa ods. 1, je povinná v lehote do konca kalendárneho mesiaca po uplynutí mesiaca, v ktorom na území Slovenskej republiky začala vykonávať inú samostatnú zárobkovú činnosť alebo v ktorom na území Slovenskej republiky prenajala nehnuteľnosť okrem pozemku, požiadať správcu dane o registráciu.

22. Podľa ustanovenia § 3 ods.1 až 3 Daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

23. Podľa ustanovenia § 24 ods.2 zákona č. 563/2009 Z.z. Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

24. Podľa ustanovenia § 24 ods.4 zákona č. 563/2009 Z.z. Daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

25. Podľa ustanovenia § 27 ods.5 zákona č. 563/2009 Z.z. Daňového poriadku lehota je zachovaná, ak je v posledný deň lehoty vykonaný úkon u správcu dane alebo podanie odovzdané na poštovú prepravu alebo prijaté elektronickými prostriedkami a urobené v súlade s § 13 ods.5 na adresu elektronickej podateľne, ktorú prevádzkuje finančné riaditeľstvo, alebo na adresu elektronickej podateľne správcu dane, ktorým je obec. Ak nemožno doručiť podanie do elektronickej podateľne z dôvodov na strane správcu dane, lehota sa považuje za zachovanú, ak je podanie doručené najbližší nasledujúci pracovný deň po odstránení prekážok na strane správcu dane. Rovnako je lehota zachovaná, ak najneskôr v piaty pracovný deň je podanie urobené podľa § 13 ods.6.

26. V pochybnostiach sa považuje lehota za zachovanú, ak sa nepreukáže opak (ustanovenie § 27 ods.6 Daňového poriadku).

27. Úlohou súdu v tomto konaní bolo, či žalobkyňa ako fyzická osoba, ktorá nie je registrovaná podľa ustanovenia § 49a ods.1 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“), si splnila registračnú povinnosť uvedenú v ustanovení § 49a ods.2 zákona o dani z príjmov v lehote do konca kalendárneho mesiaca po uplynutí mesiaca, v ktorom na území Slovenskej republiky prenajala nehnuteľnosť, a teda, či požiadala správcu dane o registráciu v zákonom stanovenej lehote.

28. Podľa právneho názoru súdu žalovaný vo veci žalobkyne postupoval príliš formálne, keď hodnotil dôkazy, ktoré žalobkyňa predložila pre posudzovanie včasnosti splnenia si registračnej povinnosti a ktoré pripojil k odvolaniu podávanému proti prvostupňovému rozhodnutiu (potvrdenie o odoslaní zásielky zo dňa 26.08.2016 č. RR924200010DE, potvrdenie o sledovaní zásielky DHL č. RR924200010DE a doklad preukazujúci prepojenosť Deutsche Post a DHL) a z ktorých jednoznačne vyplýva, že ak zásielka žalobkyne bola podaná na pošte v Spolkovej republike Nemecko dňa 26.08.2016 (piatok), dňa 29.08.2016 (pondelok) dorazila do Slovenskej republiky, kedy bol štátny sviatok, dňa 31.08.2016 (streda) bola pripravená v schránke príjemcu k vyzdvihnutiu a oznámená Daňovému úradu Košice, ktorý si ju vyzdvihol dňa 02.09.2016 (piatok), keďže dňa 01.09.2016 bol štátny sviatok, potom súd má za to, že zásielka žalobkyne bola podaná včas v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 27 ods.5 Daňového poriadku. To by však žalovaný na základe žalobkyňou pripojených dôkazov mohol zistiť jedine vykonaním dokazovania, napr. prostredníctvom medzinárodných informácií, dožiadaním u príslušnej inštitúcie v Spolkovej republike Nemecko, čo žalovaný ani prvostupňový správny orgán nevykonal.

29. Včasnosť splnenia si registračnej povinnosti žalobkyne podľa názoru súdu by nebola vôbec sporná, pokiaľ by prvostupňový správny orgán si bol ponechal obálku od zásielky, resp. pokiaľ by si bol urobil fotokópiu obálky od predmetnej zásielky a túto pripojil k podaniu žalobkyne.

30. Ako vyplýva z vyššie citovaného ustanovenia § 27 ods.6 Daňového poriadku, pokiaľ žalovaný nevykonal dokazovanie uvedené v bode 13 tohto rozsudku a žalobkyni na základe ním predložených dôkazov nepreukázal opak, potom mal postupovať v zmysle tohto zákonného ustanovenia a považovať lehotu za zachovanú, a teda mal mať za to, že žalobkyňa si svoju registračnú povinnosť splnil včas, pretože kto iný ako žalobkyňa by si plnila registračnú povinnosť za žalobkyňu, ak nie žalobkyňa.

31. Podľa názoru súdu nemôže byť na ťarchu žalobkyne to, že žalovaný od predmetnej zásielky si nezachoval obálku, z ktorej by bolo jednoznačne zistiteľné, kto zásielku odovzdal na poštovú prepravu a komu bola zásielka určená.

32. Z dôvodov vyššie uvedených súd akceptoval argumentáciu žalobkyne uvedenú v jej žalobe a v jeho vyjadrení k vyjadreniu žalovaného, pretože táto argumentácia bola logická a argumentácia žalovaného v žalovanom rozhodnutí a vo vyjadrení k žalobe (bod 1 a 3 tohto rozsudku) nebola pre súd logická, a preto nebola ani prijateľná. Podľa názoru súdu nezákonnosť žalovaného rozhodnutia spôsobila obálka od podania žalobkyne, ktorou si plnila svoju registračnú povinnosť, podaním zásielky na poštovú prepravu v Spolkovej republike Nemecko včas 26.08.2016, a ktorú obálku žalovaný si nepripojil k tomuto podaniu žalobkyne, resp. vzhľadom na jej veľkosť a tvrdosť si nevyhotovil z nej fotokópiu, ako v prípade zásielky s odvolaním žalobkyne proti prvostupňovému rozhodnutiu Daňového úradu Košice.

33. Preto súd z vyššie uvedených dôvodov, považujúc žalobné námietky žalobkyne za dôvodné, žalobou napadnuté rozhodnutie zrušil podľa ustanovenia § 191 ods.1 písm.e) SSP, pretože zistenie skutkového stavu orgánu verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, a preto vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie.

34. Úlohou žalovaného v ďalšom konaní vzhľadom na všetky okolnosti prípadu žalobkyne, najmä nedostatky pri manipulácii s obálkou od zásielky, ktorou si žalobkyňa plnila svoju registračnú povinnosť, bude buď postupovať podľa ustanovenia § 27 ods.6 Daňového poriadku a považovať lehotu na splnenie si registračnej povinnosti žalobkyne v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 27 ods.5 Daňového poriadku za zachovanú, alebo vykonať ďalšie dokazovanie, ako je to vyššie v bode 13 tohto rozsudku naznačené, za účelom zistenia u príslušnej inštitúcie v Spolkovej republike Nemecko na základe dôkazov, ktoré žalobkyňa pripojila k odvolaniu proti rozhodnutiu Daňového úradu Košice, za účelom zistenia skutkového stavu veci v smere, že žalovaný buď preukáže žalobkyni opak, ak mal pochybnosti o tom, či si registračnú povinnosť splnila žalobkyňa, alebo preukáže, že si túto povinnosť žalobkyňa nesplnil.

35. Súd žalobkyni ako úspešnému účastníkovi konania priznal právo na úplnú náhradu trov konania v súlade s ustanovením § 167 ods.1 SSP.

36. O výške náhrady trov konania súd rozhodne v súlade s ustanovením § 175 ods.2 SSP.

37. Senát krajského súdu v predmetnej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods.4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, ako aj označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 Správneho súdneho poriadku (ďalej len "sťažnostné body") sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), podpis a spisová značka konania.

Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm.g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.