Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12P-67-2017.pdf
PDF · 88.84 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
NM-12P/67/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom samosudkyňou Okresný súd Nové Mesto nad Váhom samosudkyňou JUDr. Ing. Erikou Trtalovou vo veci starostlivosti súdu o maloletú F. L. P., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny F. E. F. R., dieťa rodičov: matky E. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. E. XXX/XX, E., št. občianky Slovenskej republiky a otca S. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX/X, E., št. občana Slovenskej republiky, t. č. v ÚVTOS O., v konaní o úpravu práva povinností rodičov k maloletému dieťaťu, takto
rozhodol:
I. Maloletá F. L. P.S., nar. XX.XX.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti matky. Obaja rodičia ju budú zastupovať a spravovať jej majetok.
II. Otec je povinný prispievať na výživu maloletej F. L. P., nar. XX.XX.XXXX mesačne sumou 150,- Eur s účinnosťou od 23.09.2017 a to vždy do 15. dňa v každom mesiaci vopred k rukám matky maloletého dieťaťa.
III. Otec je povinný zaplatiť nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 23.09.2017 do 30.11.2017 vo výške 340,- Eur do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku k rukám matky maloletého dieťaťa.
IV. Stretávanie otca s maloletou F. L. sa neupravuje.
V. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka maloletej F. L. sa podaným návrhom domáhala, aby súd zveril maloletú do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazal povinnosťou prispievať na výživu maloletej sumou 150,- Eur mesačne, a to od podania návrhu. V dôvodoch návrhu uviedla, že s otcom maloletej bývali v spoločnej domácnosti u jeho matky. Počas spolužitia bol otec maloletej vo výkone trestu pre rôzne krádeže, z ktorého sa vrátil v januári 2017. Od uvedenej doby začali medzi nimi vznikať nedorozumenia a hádky, viackrát sa snažila odísť, s čím nesúhlasil. Zo spoločnej domácnosti sa odsťahovala dňa 16.09.2017 k svojim rodičom. Ďalej uviedla, že v súčasnosti je bez finančných prostriedkov, jediným jej príjmom sú rodinné prídavky na maloletú. Otec maloletej bol zamestnaný, dosahoval mesačný príjem cca 600,- Eur v čistom. Maloletá navštevuje materskú školu, kde hradí mesačné náklady 45,- Eur. Počas spolužitia po finančnej stránke zabezpečoval potreby maloletej jej otec a ona zabezpečovala osobnú starostlivosť. V súčasnosti sa otec maloletej nachádza vo vyšetrovacej väzbe pre nebezpečné vyhrážanie, kde bol vzatý dňa 17.09.2017. V súčasnosti spolu s otcom nežijú v spoločnej domácnosti, nehospodária spolu a všetky výdavky na maloletú znáša sama.
2. Otec maloletej sa k návrhu matky nevyjadril.
3. Kolízny opatrovník v písomnej správe o šetrení pomerov uviedol, že otec maloletej si vyživovaciu povinnosť zatiaľ neplní. Matka s maloletou žijú so starými rodičmi v trojizbovom prenajatom byte, kde hradia poplatok za prenájom vo výške 270,- Eur, matka na prenájom neprispieva, ale do domácnosti kupuje potraviny. K dispozícii majú jednu izbu, celá domácnosť je udržiavaná na dobrej hygienickej úrovni. Maloletá navštevuje od novembra 2016 materskú školu, za ktorú mesačne hradia 45,- Eur. Zdravotný stav maloletej si nevyžaduje kontroly v odborných ambulanciách, podstúpila výber nosnej mandle. Matka je od 16.10.2017 zamestnaná vo firme S. J., J..S..Z.., E.. Otec maloletej pracoval naposledy vo firme W., J..S..Z.., E., kde bol pracovný pomer ukončený nástupom otca do výkonu trestu odňatia slobody. Od 18.09.2017 zabezpečuje starostlivosť o maloletú výlučne matka, pomáha jej stará matka. O dieťa je postarané po všetkých stránkach. Vzhľadom k tomu, že spolužitie rodičov bolo už v minulosti problematické a matka nemá záujem o jeho pokračovanie po návrate otca z výkonu trestu, odporučili návrhu matky na zverenie maloletej do jej osobnej starostlivosti vyhovieť. Výživné odporučili určiť v sume primeranej potrebám dieťaťa a príjmu otca, ktorý dosahoval u posledného zamestnávateľa.
4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením návrhu, rodným listom dieťaťa, potvrdeniami úradu práce, správou o šetrení pomerov, záznamom lustrácie sociálnej poisťovne, výsluchom matky a zistil tento skutkový stav veci:
5. Maloletá F. L. pochádza zo vzťahu E. V. a S. P., ktorí v súčasnosti nežijú v spoločnej domácnosti. Výživné zo strany súdu doposiaľ určené nebolo.
6. Matka vo svojej výpovedi uviedla, že spolužitie s otcom maloletej bolo problematické, často sa hádali, až to vyústilo do momentu podania trestné oznámenia za nebezpečné vyhrážanie. Počas spolužitia sa dcére veľmi málo venoval a veľa času trávil mimo domácnosti. S partnerom sú 5 rokov, keď mala dcéra 1 rok nastúpil na výkon trestu za krádeže. Ešte pred nástupom mal problémy s drogami. Z dôvodu, že nemal záujem o stretnutia, nežiada upraviť stretávanie sa otca s maloletou. Pokiaľ ide o jej príjem, predpokladá, že by mal byť vo výške cca 500,- Eur.
7. Kolízny opatrovník uviedol, že matka zabezpečuje riadnu starostlivosť o dieťa a výživné v navrhovanej výške sa javí ako primerané potrebám maloletého dieťaťa a možnostiam otca, ktorý si sám zapríčinil, že prišiel o zamestnanie, preto je dôvodné vychádzať z pôvodného posledného príjmu.
8. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
9. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
10. Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.
11. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
12. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
13. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
14. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
15. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
16. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
17. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti, alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
18. Podľa § 75 ods. 1, 2 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
19. Uspokojovanie základných potrieb maloletého dieťaťa, ale aj iných potrieb nevyhnutných pre jeho telesný a duševný rozvoj si vyžaduje náklady, ktoré má predovšetkým pokryť výživné od rodičov. Výživné má byť také, aby z neho mohli byť hradené potreby dieťaťa, súvisiace s jeho výchovou, štúdiom, zdravotným stavom, ale i záujmami. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Miera uspokojovania potrieb dieťaťa je limitovaná schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi jeho rodičov. Súd pri rozhodovaní o výživnom vychádza zo zásady, že výživné sa určuje vždy podľa stavu, ktorý existuje v čase vydania súdneho rozhodnutia. Pri rozhodovaní o výživnom, vychádza súd zo zásad pre určenie výživného stanovených v § 62 Zákona o rodine. Predovšetkým platí, že povinnosť vyživovať dieťa patrí medzi základné povinnosti rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti sa vychádza zo schopností, možností a majetkových pomerov každého rodiča, prihliada sa aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará, pričom výživné má prednosť pred inými výdavkami rodiča a súd neberie do úvahy pri skúmaní možností a schopností, ako aj majetkových pomerov rodiča výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
20. Z vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že je potrebné rozhodnúť o úprave práv a povinností k maloletej F. L. z dôvodu, že v súčasnosti rodičia spoločne nezabezpečujú starostlivosť o maloletú, o ktorú sa výlučne stará matka maloletej. Keďže v starostlivosti matky neboli zistené nedostatky a riadne vykonáva starostlivosť, bola maloletá F. L. zverená do osobnej starostlivosti matky a otcovi bola uložená vyživovacia povinnosť. Otec si v súčasnosti vyživovaciu povinnosť neplní. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o maloleté dieťaťa osobne stará. Otec maloletého dieťaťa v čase predchádzajúcom nástupu na výkon trestu odňatia slobody bol zamestnaný a jeho priemerný čistý mesačný zárobok predstavoval sumu cca 500,- Eur - 700,- Eur. V súčasnosti je otec vo výkone trestu odňatia slobody.
21. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný
vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva princíp potencionality príjmov, ktorý je inštitútom výrazne ochraňujúcich záujmy oprávneného a umožňuje súdu hodnotiť nielen životné okolnosti a pomery povinného, ktoré sú reálne dané, ale aj tie, ktoré by za určitých podmienok mohli existovať. Okolnosťou, pre ktorú súd vychádza z princípu potenciality, je podľa ustálenej judikatúry i nemožnosť vykonávať akékoľvek zamestnanie, resp. doterajšie zamestnanie z dôvodov na strane povinného, čím sa povinná osoba (v danej veci otec) pripraví o pravidelný príjem, z ktorého by mohol platiť súdom určené výživné. Následkom aplikácie princípu potencionality je, že súd pri určovaní výšky výživného vychádza z potencionálneho príjmu povinného (otca), t. j. príjmu, ktorý by povinný dosahoval v prípade, že by riadne pracoval. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ povinný (otec) nemá dostatočný príjem na plnenie si vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu, je povinnosťou súdu skúmať dôvody takéhoto stavu. Pokiaľ sa rodič svojím zavineným konaním, pre ktoré mu bol uložený trest odňatia slobody, zbavil objektívnej možnosti plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu, nie je možné túto skutočnosť pričítať na ťarchu dieťaťa, ktoré podľa článku 32 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd majú základné právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Opačný výklad ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine a ustanovení o výživnom by viedol k absurdným dôsledkom, podľa ktorých by sa rodič, ktorý sa dopustil konania, za ktorý mu bol uložený trest odňatia slobody, mohol zbaviť týmto spôsobom vyživovacej povinnosti. Z týchto dôvodov súd s poukazom na ustanovenie § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri posudzovaní pomerov povinného (otca) vychádzal z jeho predpokladaného príjmu, ktorý by mohol dosahovať v prípade, že by riadne pracoval, t. j. z príjmu cca 500,- Eur - 700,- Eur mesačne. Súd je toho názoru, že i v súčasnosti by otec, v prípade, že by riadne pracoval a nebol vo výkone trestu odňatia slobody, mohol dosiahnuť minimálne rovnaký príjem ako v čase pred nástupom na výkon trestu odňatia slobody, ktorý by mu umožnil platiť výživné pre maloleté dieťa v súdom určenej výške s účinnosťou od podania návrhu.
22. Zároveň súd vyčíslil nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 23.09.2017 do 30.11.2017 vo výške 340,- Eur, ktoré je otec povinný uhradiť do 15. dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.
23. Vzhľadom k tomu, že rodičia nežiadali upraviť stretávanie otca s maloletou F. L., rozhodol súd o úprave stretávania sa otca s maloletou tak, že ho ponechal na vzájomnej dohode rodičov bez zásahu zo strany súdu.
24. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 52 C.m.p. v spojení s § 57 C.m.p., pretože ani jeden z účastníkov si neuplatnil právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je potrebné podať v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
Účastníci, ktorí sa vzdali svojho práva podať odvolanie, nemajú právo podať odvolanie proti tomuto rozsudku.
Odvolanie môže podať účastník v neprospech ktorého bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, a to pri peňažnom plnení možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku /§ 38 ods. 2 Exekučného poriadku/ a pri nepeňažnom plnení možno podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia v zmysle § 376 CMP).