Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Cb/29/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen, v konaní pred sudkyňou Mgr. Ľudmilou Ostroluckou, v právnej veci žalobcu FRISOMAT, spol. s r.o., IČO: 36 561 100, so sídlom Priemyselná 9/A, 917 01 Trnava, právne zastúpenému advokátom JUDr. Andrejom Garom, sídlo advokátskej kancelárie Štefánikova ul. č. 14, 811 05 Bratislava proti žalovanému ALADAR, s.r.o., IČO: 36 649 864, so sídlom J. Kozáčeka 8, 960 01 Zvolen právne zastúpenému WITT&KLEIM ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA S.R.O., IČO: 47 257 164, so sídlom Horná 65/A, 974 01 Banská Bystrica, o zaplatenie sumy 89.645,- Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaný m á n á r o k voči žalobcovi na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 02.08.2016, ktorá bola doručená súdu dňa 10.08.2016, domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 89.645,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 0,03 % za každý začatý deň omeškania zo sumy 26.445,- Eur odo dňa 01.02.2015 až do dňa 22.01.2016, zo sumy 22.445,- Eur odo dňa 23.01.2016 až do zaplatenia, zo sumy 67.200,- Eur odo dňa 01.10.2015 až do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvorili dňa 18.12.2013 Zmluvu o dielo č. 013/13-14 (ďalej len „zmluva o dielo“). Na základe zmluvy o dielo sa zaviazal zhotoviť dielo - viacúčelovú halu v obci Vígľaš, okres Zvolen pre žalovaného a žalovaný sa zaviazal mu zaplatiť odplatu za zhotovenie diela, a to vo výške, spôsobom a za podmienok stanovených zmluvou o dielo. Na základe tejto zmluvy o dielo poskytoval žalovanému dohodnuté plnenie a žalovaný toto plnenie od neho prijímal. Na základe predmetnej zmluvy o dielo a uskutočneného plnenia v zmysle zmluvy o dielo vystavil žalovanému faktúry č. 2015050 splatnú dňa 31.01.2015 na sumu vo výške 26.445,- Eur a faktúru č. 2016005 splatnú dňa 30.09.2015 na sumu vo výške 67.200,- Eur. Do dnešného dňa žalovaný uhradil z týchto faktúr len čiastkovú sumu vo výške 4.000,- Eur a to z faktúry č. 2015050 na základe čoho celková dlžná suma z týchto faktúr, ktorú je žalovaný povinný mu uhradiť, predstavuje sumu 89.645,- Eur. V zmysle bodu 9.6. článku 9. je žalovaný povinný mu zaplatiť i dohodnutý úrok z omeškania vo výške 0,03 % za každý začatý deň omeškania podľa špecifikácie v žalobe.

2. O žalobe žalobcu súd rozhodol platobným rozkazom sp.zn. 14Cb/29/2016-28 zo dňa 16.09.2016, ktorým žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel. Proti tomuto platobnému rozkazu žalovaný podal včas odpor zo dňa 05.10.2016, doručený súdu dňa 07.10.2016 s vecným odôvodnením.

3. Nakoľko proti platobnému rozkazu žalovaný podal včas odpor s vecným odôvodnením, súd uznesením sp.zn. 14Cb/29/2016-35 zo dňa 11.10.2016 tento platobný rozkaz v celom rozsahu zrušil podľa § 267 ods. 3 prvá veta Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), podľa ktorého ak čo

len jeden zo žalovaných podá včas odpor s vecným odôvodnením, súd zruší platobný rozkaz v celom rozsahu a nariadi pojednávanie. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 08.12.2016.

4. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že medzi ním a žalobcom bola dňa 18.12.2013 skutočne uzatvorená zmluva o dielo (ďalej len „zmluva o dielo“), na základe ktorej sa zaviazal žalobca pre neho zhotoviť dielo označené ako „VÍGĽAŠ - VIACÚČELOVÁ HALA“ (ďalej len „dielo“), za čo sa zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.237.868,- Eur včítane DPH. Tieto skutočnosti považoval za nesporné. Žalobca však opomenul uviesť v žalobe, že cena diela bola podľa bodu 5.1. článku 5. zmluvy o dielo je upravená ako „cena pevná, maximálna a nemenná“ a rovnako žalobca v žalobe opomenul uviesť, že celá cena diela (v rozsahu v akom bolo dielo žalobcom vyhotovené) bola riadne zaplatená. Na cenu diela vykonal úhrady spolu vo výške 1.213.159,80 Eur, keď poslednú úhradu vykonal dňa 27.11.2015 v sume 247.180,20 Eur. V tomto rozsahu nárok žalobcu na zaplatenie ceny diela zanikol ešte pred podaním žaloby na súd splnením. Po odpočítaní zaplatenej sumy na cenu diela potom možno dospieť k záveru, že nezaplatená cena diela je vo výške 34.708,20 Eur. Keďže cena diela bola dohodnutá ako pevná a nemenná, túto sumu za zhotovenie diela nemôže žalobca prekročiť. Možno mu tak priznať len sumu 34.708,20 Eur avšak aj to výhradne za predpokladu, že žalobca v konaní preukáže, že si riadne a včas splnil povinnosti, ktoré by ho oprávňovali na vystavenie faktúry s takouto odmenou. Žalobca v konaní nesie dôkazné bremeno. Nepostačuje na preukázanie ním tvrdených skutočností aby predložil len zmluvu o dielo a len faktúry. Je jeho povinnosťou nepochybne preukázať to, že si riadne a včas splnil zmluvné povinnosti a fakturované práce vykonal. Z predložených dôkazov žalobcom nevyplýva riadne dodanie zmluvne upraveného plnenia. Nie je jeho úlohou aby navrhoval dôkazy na podporu žalobcom tvrdených skutočností. Ale pre úplnosť dodal, že z hľadiska praxe sporových konaní týkajúcich sa stavebných činností sa za dôkaz môže považovať napríklad odsúhlasený súpis prác. Žalobca takýto dôkaz v konaní nepredložil. V tejto súvislosti poukázal na bod 6.3. a 6.4. článku 6. zmluvy o dielo. Z obsahu zmluvných dojednaní je tak zrejmé, že faktúry, ktoré predložil žalobca na preukázanie svojich tvrdení k žalobe hmotnoprávne nepostačujú na to, aby boli uhradené len na základe fakturácie. Tieto nepreukazujú oprávnenosť nároku. Pokiaľ ide o faktúru č. 2015050 táto odkazuje v predmete fakturácie na „zmluvu o dielo č. 013/13-14“, ale žalobcom v konaní predložená zmluva o dielo nemá žiadne číselné označenie. Preto treba prezumovať, že sa nejedná o faktúru, ktorá bola vystavená na základe zmluvy o dielo, o ktorú žalobca opiera svoj nárok. Druhá faktúra č. 2016005 v predmete fakturácie uvádza „za realizáciu prác na spevnení neúnosného podložia. Z tejto faktúry nie je zrejmé, či sa vzťahuje k predmetnej zmluve o dielo. Žalobca tak v konaní nepreukázal, že predmetné faktúry sa týkajú zmluvy o dielo, od ktorej odvodzuje nárok na úhradu. Navyše faktúra č. 2015050 neobsahuje ani len podpis žalobcu alebo ním poverenej osoby. Je otázne, či táto faktúra je skutočne aj obsahom účtovníctva žalobcu. Tiež žalobca nepreukázal ani pri jednej z faktúr ich doručenie. Preukázanie doručenia faktúr má však vplyv na vznik omeškania. Keďže žalobca nepreukázal doručenie faktúr, resp. kedy došlo k ich doručeniu, jeho nárok nemá oporu ani v uplatnených úrokoch z omeškania. Navyše faktúry predložené k žalobe nespĺňajú predpoklady uvedené v článku 6. bod 6.3., bod 6.4., bod 6.6. a bod 6.7. zmluvy o dielo. Z týchto dôvodov žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

5. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 09.03.2017, ktoré bolo doručené súdu dňa 13.03.2017 k odporu žalovaného uviedol, že v odpore žalovaný uznal sčasti jeho nárok na zaplatenie ceny diela, čo do sumy 34.708,20 Eur. Ďalej vzhľadom k tomu, že žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu neuviedol žiadne rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu a ani nevyvrátil jeho skutkové tvrdenia, ale iba konštatoval, že on tvrdené skutočnosti v žalobe nijako nepreukázal, odpor žalovaného považuje za vecne neodôvodnený. Mal za to, že žalovaný si nesplnil svoje povinnosti v zmysle § 150, § 151 a § 267 ods. 1 CSP, nakoľko nepoprel jeho tvrdenia týkajúce sa sporu, neuviedol pravdivo a úplne vlastné podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu a vecne neodôvodnil odpor. Prázdne konštatovanie unesenia dôkazného bremena jednou zo strán konania sa nepovažuje za splnenie povinností v zmysle § 150 a 151 CSP. K skutkovej stránke veci doplnil, že dňa 10.03.2016 sa uskutočnilo stretnutie pri ktorom za neho sa tohto stretnutia zúčastnil K. R. O. X.. U. A., U. Ž. X.. N. P. O. S. N.. Pri tomto stretnutí mu bol žalovaným odovzdaný výpis z jeho účtovníctva, z ktorého jednoznačne vyplýva, že žalovaný v účtovníctve eviduje obidve faktúry pričom ich eviduje s rovnakým dátumom splatnosti ako je uvedené v žalobe a rovnako eviduje aj čiastočnú úhradu faktúry č. 2015050 vo výške 4.000,- Eur. Okrem toho faktúra č. 2015050 bola čiastočne vo výške 4.000,- Eur uhradená žalovaným, pričom bola doručená žalovanému poštovou prepravou, podací lístok má číslo RP424368158SK. Prevzatie faktúry č. 2016005 žalovaný potvrdil osobne ku dňu 06.08.2015. Obidve faktúry boli žalovanému doručené bez vád. V zmysle článku 6. bod 6.8. zmluvy o dielo sa zmluvné strany dojednali, že v prípade chybne vystavených

faktúr je zhotoviteľ povinný nedostatky odstrániť do 3 pracovných dní od doručenia písomnej výzvy. Žalovaný ho však nikdy nevyzval, aby odstránil nedostatky faktúr. Žalovaný to v odpore ani netvrdí. Je tak presvedčený, že argumentácia žalovaného v tomto ohľade je len bezúspešným a vykonštruovaným bránením jeho práva zo strany žalovaného. Ďalej žalovaný v odpore netvrdí, že práce v zmysle obidvoch faktúr neboli vykonané, ale len namieta, že on ako žalobca nepreukázal vykonanie týchto prác. Opätovne tu zdôraznil, že žalovaný si nesplnil procesné povinnosti v tejto skutkovej časti konania v zmysle § 150 a 151 CSP. Z faktúry č. 2015050 jednoznačne vyplýva, že sa týka zmluvy o dielo, pričom ide o splátku ceny za dielo. Pokiaľ ide o faktúru č. 2016005 ohľadne tejto dopytoval bývalého svojho konateľa X.. T. I., ktorý v tomto kontexte odpovedal e-mailovou správou zo dňa 10.01.2017, z ktorej vyplýva, že práce v zmysle faktúry č. 2016005 na sumu vo výške 67.200,- Eur boli poskytnuté na základe vzájomnej dohody zmluvných strán a to jeho a žalovaného. Práce v zmysle faktúry č. 2016005 na sumu vo výške 67.200,- Eur boli na diele vykonané prostredníctvom subdodávateľa, ktorými boli spoločnosti TS Constuct s.r.o. a Limeconstruct SK s.r.o..

6. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 09.05.2017, ktoré bolo doručené súdu dňa 11.05.2017 uviedol, že z doterajšieho konania mu nie je zrejmé, aké konkrétne práce, ktoré sú predmetom sporu mal žalobca pre neho vykonať, v akom konkrétnom období mal žalobca pre neho tieto práce vykonať, na základe čoho je určená fakturovaná cena a na základe akého právneho titulu vykonal žalobca pre neho práce, ktorých zaplatenia sa v súdnom konaní domáha. Bez úplného a riadneho označenia týchto skutočností by nebolo z jeho strany v súlade s CSP, aby len „generálne“ vyhlásil, že všetky skutkové tvrdenia žalobcu popiera. Počas celého civilného sporového konania mu preto po riadnom zodpovedaní žalobcom týchto všetkých uvedených skutkových otázok zostáva právo dať súhlasné alebo nesúhlasné stanovisko. Z opatrnosti však popiera, že by žalobca vykonal pre neho akékoľvek práce na základe zmluvy o dielo v roku 2015. V odpore proti platobnému rozkazu neuviedol jednoznačne, že uznáva nárok žalobcu vo výške 34.708,20 Eur na zaplatenie časti ceny diela, keďže tu uviedol, že túto časť nároku možno žalobcovi priznať výhradne len za predpokladu, že preukáže, že si riadne a včas splnil povinnosti, ktoré by ho oprávňovali na vystavenie faktúry s takouto odmenou. V žiadnom prípade k relevantnému uznaniu v zmysle § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka ohľadne časti tohto nároku z jeho strany nedošlo, ako to prezentuje žalobca. So žalobcom sa stotožňuje len v tom, že každá zo sporových strán vzhľadom na princíp kontradiktórnosti civilného sporového konania nesie bremeno tvrdenia a bremeno dôkazu. Skutočnosti tvrdené žalobcom však musí preukazovať žalobca vzhľadom na stále aktuálnu negatívnu dôkaznú teóriu, kedy nemožno od neho požadovať aby preukazoval skutočnosti, o ktorých neexistujú dôkazy resp. ktorých opak, t.j. ich existenciu môže preukázať výhradne žalobca. Pokiaľ ide o vyjadrenie X.. T. I., z tohto sa javí, že sa jednalo o vykonanie prác na základe zmluvy o dielo, ktorá však upravovala cenu ako pevnú a nemennú a preto aj prípadné práce, ktoré by boli vykonané pri spevňovaní podložia v bývalom riečisku potoka, by boli vykonané v cene diela uvedenej v zmluve. Ak by sa malo jednať o práce naviac, ktoré mali byť zaplatené nad dohodnutú cenu diela uvedenú v zmluve o dielo museli by sporové strany s odkazom na článok 6. bod 6.13. a článok 13. bod 13.3. zmluvy o dielo uzatvoriť písomný dodatok k zmluve o dielo, bez ktorého by sa práce navyše ani nemohli začať. On však žiaden dodatok na práce naviac neuzatvoril a ak by sa malo jednať o práce podľa zmluvy o dielo, tak ich cena bola zahrnutá v celkovej cene diela a v tomto prípade by teda nebolo možné práce naviac fakturovať samostatnou faktúrou. Zmluvy, ktoré boli medzi žalobcom a jeho subdodávateľmi uzavreté sú z roku 2013 a 2014. Taktiež faktúry vystavené subdodávateľmi žalobcovi za nimi vykonané práce sú preukázateľne z roku 2014. Žalobca nepreukázal pre neho vykonanie akýchkoľvek prác v roku 2015, ktorých by sa mala týkať faktúra na čiastku 67.200,- Eur. Z pracovného denníka z posledného zápisu ohľadne stavby vyplýva, že dielo bolo odovzdané v stave vhodnom na užívanie dňa 09.12.2014. K ukončeniu stavebných prác na diele došlo už v roku 2014 a v roku 2015 neboli žalobcom vykonané na diele žiadne práce podľa zmluvy o dielo.

7. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 16.08.2017, ktoré bolo doručené súdu dňa 28.08.2017 uviedol, že na základe uznania časti jeho nároku v odpore žalovaného navrhuje rozhodnúť o tomto čiastočnom uznaní nároku žalovaným čiastočným rozsudkom na základe uznania nároku resp. čiastočným medzitýmnym rozsudkom. Nakoľko stavebné práce na diele boli ukončené dňa 09.12.2014 a dielo bolo žalovanému odovzdané v stave vhodnom na užívanie, tak ako to tvrdí žalovaný, považuje za nesporné, že všetky dohodnuté práce v zmysle zmluvy o dielo zo dňa 18.12.2013 boli ním riadne a včas vykonané. Článok bod 13.3 zmluvy o dielo zo dňa 18.12.2013 je mu známy a bol mu známy už v čase realizácie diela. Vychádzajúc z informácii svojho bývalého konateľa X.. T. I., zmluvné strany si už boli tohto času plne vedomé, že predmetné práce budú nad rámec uzatvorenej zmluvy o dielo zo dňa 18.12.2013 a

preto ústne uzatvorili ďalší samostatný právny úkon - zmluvu o dielo na realizáciu prác na spevnenie neúnosného podlažia. Z tohto dôvodu faktúra č. 2016005 na rozdiel od ostatných faktúr ním vystavených neobsahuje odkaz na zmluvu o dielo zo dňa 18.12.2013 č. 013/13-14. Tento právny úkon medzi ním a žalovaným považuje za platný a účinný, nakoľko sa zmluvné strany dohodli o všetkých podstatných častiach tejto samostatnej zmluvy o dielo. Pokiaľ žalovaný ohľadne uznania nároku sa odvoláva na ustanovenie § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka, a to na jeho prvú vetu, poukázal na zásadný rozdiel medzi uznaním záväzku podľa citovaného hmotnoprávneho ustanovenia a uznania nároku, ktorý predstavuje dispozičný procesný úkon strany v konaní pred súdom. V prípade uznania nároku strany prejavia hmotnoprávny úkon voči súdu, nie voči sebe navzájom. Ak teda žalovaný svojim úkonom, ktorý možno obsahovo posúdiť ako uznanie žalobou uplatneného procesného nároku tento nárok nerozporuje, môže žalobca navrhnúť vydanie rozsudku na základe uznania nároku podľa § 282 a nasl. CSP. Akékoľvek „podmienky“, ktorými žalovaný podmieňuje platnosť svojho uznania považuje za právne irelevantné, nakoľko zo samotného vyjadrenia žalovaného vyplýva, že ku dňu 09.12.2014 stavebné práce boli dokončené na diele a následne sa uskutočnilo odovzdanie diela v stave vhodnom na užívanie. On ako dodávateľ si splnil všetky povinnosti zo zmluvy o dielo zo dňa 18.12.2013. Splnil si ich riadne a včas. Od zhotovenia a odovzdania diela prešlo už 32 mesiacov, pričom žalovaný do dnešného dňa u neho nenotifikoval žiadne vady diela, nedorobky, či nedostatky, neodstúpil od zmluvy a dielo riadne užíva. V prípade, že by sa súd nestotožnil s jeho názorom o uznaní nároku a nevydal by rozsudok pre čiastočné uznanie nároku podľa § 282 a nasl. mal za to, že žalovaný uznal svoj nárok podľa § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka. Túto skutočnosť vyvodil z vyjadrenia žalovaného na stretnutí dňa 10.03.2016 na ktorom jednoznačne potvrdil, že v účtovníctve eviduje obe faktúry, eviduje ich s rovnakým dátumom splatnosti a eviduje aj čiastočnú úhradu faktúry č. 2015050 vo výške 4.000,- Eur. Dňa 22.01.2016 prijal čiastočnú úhradu žalovaného v sume 4.000,- Eur z faktúry č. 201550 na sumu v celkovej výške 26.445,- Eur. Až následne žalovaný spochybnil vystavené faktúry odvolávajúc sa pritom na nepreukázanie doručenia a nedostatok obsahových náležitostí faktúr. V zmysle článku 6. bod 6.8. zmluvy o dielo zo dňa 18.12.2013 sa strany dohodli, že v prípade chybne vystavených faktúr je zhotoviteľ povinný nedostatky odstrániť do 3 pracovných dní od doručenia písomnej výzvy. Žalovaný ho nikdy nevyzval na odstránenie takýchto nedostatkov. Dokonca takúto skutočnosť ani len netvrdí. Z predložených dôkazov jednoznačne vyplýva, že vykonané stavebné práce na diele boli pripravované a realizované počas obdobia rokov 2013 a 2014. K namietanému dátumu vystavenia faktúry č. 2016005 uviedol, že z hľadiska interných postupov spoločnosti a účtovníctva je čisto na jeho vlastnej úvahe, kedy a či vôbec sa rozhodne fakturovať za svoje služby. Práce vyfakturované žalovanému faktúrou č. 2015050 boli fakturované na základe zmluvy o dielo zo dňa 18.12.2013 a to v zmysle schváleného a odsúhlaseného výmeru prác, ktorý tvorí prílohu zmluvy o dielo zo dňa 18.12.2013. Na faktúru č. 2016005 boli realizované práce súvisiace so spevňovaním neúnosného podlažia. Stavebné práce fakturované faktúrou č. 2016005 boli realizované počas obdobia 01.01.2014-31.08.2014 a stavebné práce fakturované faktúrou č. 2015050 sa uskutočnili v priebehu roka 2014. Cena faktúry č. 2016005 bola určená ústnou dohodou zmluvných strán v zmysle zákona o cenách a cena faktúry č. 2015050 bola určená dohodou zmluvných strán v zmysle zákona o cenách podľa rozpočtu určeného na základe cenovej ponuky, ktorú vystavil a to zo dňa 11.11.2013 vo forme položkovitého záväzného úplného oceneného výkazu výmeru prác.

8. Súd vykonal dokazovanie výsluchom štatutárnych zástupcov žalovaného, výpoveďami svedkov, listinnými dôkazmi, keď zistil tento skutkový a právny stav:

9. Dňa 18.12.2013 bola uzatvorená medzi žalobcom ako zhotoviteľom a žalovaným ako objednávateľom Zmluva o dielo č. neuvedené, ktorá bola uzatvorená podľa § 536 a nasl. Obchodného zákonníka (ďalej len „zmluva o dielo“). Za žalobcu uzatvoril túto zmluvu X.. T. I., konateľ, za žalovaného S. N., J., X.. N. P., konateľ. V zmysle článku 3. bod 3.1 zmluvy o dielo predmetom zmluvy bolo dojednanie zhotovenia diela: „VÍGĽAŠ - VIACÚČELOVÁ HALA“, ktorá mala byť zhotovená v zmysle dokumentácie odovzdanej objednávateľom zhotoviteľovi. Z článku 2. bod 2.1. zmluvy o dielo vyplýva, že podkladom pre uzavretie zmluvy je cenová ponuka zhotoviteľa predložená do verejnej súťaže na predmet obstarávania: VÍGĽAŠ - VIACÚČELOVÁ HALA, s oceneným výkazom výmer a ponukovým rozpočtom spracovaná na základe projektovej dokumentácie s jej doplnkami, ktoré mal zhotoviteľ k dispozícii, a ktoré sú detailne zohľadnené v cenovej ponuke na základe oceneného výkazu výmer prác a poskytnutými informáciami, ktorá tvorila neoddeliteľnú súčasť zmluvy o dielo. V zmysle článku 4. bod 4.1. zmluvy o dielo zhotoviteľ sa zaviazal zhotoviť dielo v nasledovných termínoch: začatie diela bolo dojednané na deň nadobudnutia účinnosti zmluvy o dielo a dokončenie diela bolo dojednané do 18 mesiacov od jeho začatia. Cena diela bola dojednaná v článku 5., keď z tohto článku bod 5.1. vyplýva, že cena za

zhotovenie predmetu zmluvy bola stanovená dohodou zmluvných strán v zmysle zákona č. 18/1996 Z.z. o cenách a vyhlášky č. 87/1996 Z.z., a bola spracovaná na základe podstatných kvalitatívnych a dodacích podmienok určených v projektovej dokumentácii a cenovej ponuky zhotoviteľa zo dňa 27.11.2013 vo forme položkovitého záväzného úplného oceneného výkazu výmer prác, ktorý tvoril neoddeliteľnú prílohu č. 1 zmluvy o dielo. Cena bola dojednaná ako pevná, maximálna a nemenná na čiastku 1.247.868,- Eur včítane DPH. Platové podmienky boli dojednané v článku 6. zmluvy o dielo. Z tohto článku bod 6.3. vyplýva, že zhotoviteľ musí svoje práce vyúčtovať overiteľným a preukázateľným spôsobom. Vo faktúrach bude objednávateľom odsúhlasená cena a množstvo vykonaných prác v zmysle záväzného oceneného výkazu výmer prác, ktorý tvorí neoddeliteľnú prílohu č. 1 tejto zmluvy. Faktúra musí byť zostavená prehľadne a pritom sa musí dodržiavať poradie položiek a označenie, ktoré je v súlade s oceneným výkazom výmer podľa tejto zmluvy. Z tohto článku bod 6.4. vyplýva, že súčasťou faktúry je zástupcom objednávateľa potvrdený súpis vykonaných prác vo forme položkovitého rozpočtu s dodržaným poradím položiek po stavebných objektoch a profesiách v zmysle záväzného oceneného výkazu výmer, ktorý tvorí neoddeliteľnú prílohu č. 1 tejto zmluvy a zisťovací protokol podpísaný oboma zmluvnými stranami, rekapitulácia stavebných a prípadné iné doklady potrebné pre preukázanie druhu a rozsahu fakturovaných prác (napríklad vážne lístky a podobne). Objednávateľom poverená zodpovedná osoba vykoná zistenie do 5 pracovných dní. Potvrdené súpisy vykonaných prác a zisťovacie protokoly podpísané zodpovednými osobami oboch zmluvných strán budú slúžiť ako podklad k úhrade faktúr. V bode 6.7. tohto článku bolo dojednané, s akými náležitosťami zhotoviteľ vystaví faktúry, a to v zmysle zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty, keď faktúra v zmysle týchto dojednaní mala obsahovať okrem iného i označenie diela, ďalej objednávateľom potvrdený súpis vykonaných prác a dodávok, pečiatku a podpis oprávnenej osoby. Súčasťou faktúry v zmysle týchto dojednaní musia byť nasledovné dokumenty (podpísané stavebným dozorom a oprávneným zástupcom zhotoviteľa): faktúra, zisťovací protokol, krycí list, rekapitulácia a súpis vykonaných prác (doložený i v elektronickej podobe vo formáte Excel na CD/DVD). Lehota splatnosti faktúr bola dojednaná v bode 6.8. tohto článku, bola stanovená vzájomnou dohodou strán na 60 dní od dátumu doručenia faktúry do sídla objednávateľa uvedeného v záhlaví zmluvy, ak sa obe zmluvné strany nedohodnú inak. V zmysle bodu 6.11. tohto článku cena diela mala byť zúčtovaná v konečnej faktúre vystavenej zhotoviteľom po splnení zmluvnej dodávky. Právo vystaviť konečnú faktúru malo vzniknúť po kolaudácii diela a odstránení poslednej vady a posledného nedorobku na diele. Z bodu 6.13. tohto článku vyplýva, že v prípade, že sa počas realizácie diela ukáže potrebná zmena objemového alebo konštrukčného charakteru, resp. na viac prác oproti pôvodnému projektu stavby alebo ocenenému výkazu výmer, musia byť zaznamenané v stavebnom denníku a budú riešené v dodatku k zmluve. Naviac práce môžu byť zrealizované a uhradené až po podpísaní dodatku k zmluve zmluvnými stranami. Pri realizácii naviac prác bude vykonávať zhotoviteľ denné záznamy v stavebnom denníku, ak to ich charakter dovolí, uvedie v stavebnom denníku aj výmer naviac prác v zodpovedajúcich merných jednotkách. V stavebnom denníku ich odlíši od ostatných záznamov. Zodpovednosť za vady bola dojednaná v článku 7. zmluvy o dielo. Z článku 6. bod 6.8. zmluvy o dielo tiež vyplýva, že v prípade chybne vystavených faktúr je zhotoviteľ povinný nedostatky odstrániť do 3 pracovných dní od doručenia písomnej výzvy objednávateľa na odstránenie nedostatkov. Z článku 13. bod 13.3 zmluvy o dielo vyplýva, že meniť alebo doplňovať obsah tejto zmluvy je možné len formou písomných dodatkov, ktoré budú datované, číslované a podpísané štatutárnymi zástupcami obidvoch zmluvných strán. Zmluvné vzťahy neupravené touto zmluvou sa riadia ustanoveniami Obchodného zákonníka v zmysle tohto článku bod 13.6..

10. Faktúrou č. 2015050 zo dňa 08.12.2014 splatnou dňa 31.01.2015 žalobca ako dodávateľ fakturoval žalovanému ako odberateľovi „ďalšiu splátku podľa Zmluvy o dielo č. 013/13-14“ v sume 26.445,- Eur včítane DPH. Daňová povinnosť je datovaná dňom 08.12.2014. Faktúrou č. 2016005 zo dňa 05.08.2015 splatnou dňa 30.09.2015 žalobca ako dodávateľ fakturoval žalovanému ako odberateľovi „za realizáciu prác na spevnení neúnosného podlažia“ sumu 67.200,- Eur včítane DPH. Faktúra obsahuje stanovenie daňovej povinnosti dňa 30.06.2015. Faktúra 2016005 bola žalovanému doručená dňa 06.08.2015 (č.l. 90 spisu).

11. Z pohybov na účte žalobcu (ČSOB BusinessBanking 24) vyplýva, že od žalovaného bola na účet žalobcu dňa 22.01.2016 prijatá platba 4.000,- Eur.

12. Z výpisov z účtu žalovaného (Unicredit bank) zo dňa 30.04.2014, zo dňa 30.05.2014, zo dňa 30.09.2014 a zo dňa 30.11.2015 súd zistil, že žalovaný na účet žalobcu poukázal čiastky dňa 12.09.2014 84.000,- Eur, dňa 12.09.2014 75.084,- Eur, dňa 12.09.2014 182.895,60 Eur, dňa 24.04.2014 178.007,33

Eur, dňa 05.05.2014 sumu 140.094,40 Eur, dňa 12.05.2014 115.898,27 Eur, dňa 19.05.2014 150.000,- Eur, dňa 23.05.2014 40.000,- Eur a dňa 27.11.2015 247.180,20 Eur, spolu 1.213.159,80 Eur.

13. Podľa listiny označenej ako „Prijaté faktúry ALADAR s.r.o.“ (č.l. 91 spisu) vyplýva, že žalovaný ku dňu 10.03.2016 evidoval prijaté faktúry od žalobcu dňa 08.12.2014 č. 141100030 v čiastke 26.445,- Eur, keď k tomuto dňu k likvidácii bola suma 22.445,- Eur (splatná dňa 31.01.2015), dňa 28.02.2015 č. 151100002 na čiastku 247.180,20 Eur, keď z tejto k likvidácii k tomuto dňu bolo 0,- Eur (splatná 02.03.2015) a dňa 05.08.2015 č. 151100013 na čiastku 67.200,- Eur, z ktorej k tomuto dňu na likvidáciu bola evidovaná čiastka 67.200,- Eur (splatná dňa 30.09.2015).

14. Žalobca v konaní predložil vo forme mailovej správy, resp. stanoviska vo forme mailu zo dňa 10.01.2017 vyjadrenie T. I., keď v priebehu súdneho konania na základe vykonaného dokazovania vyplynulo, že nejde o stanovisko X.. T. I., bývalého konateľa žalobcu, o stanovisko ktorého žalobca požiadal, ale T. I., staršieho, otca bývalého konateľa žalobcu X.. T. I., ktorý v čase dodávky diela nebol konateľom žalobcu, pôsobil u žalobcu v postavení „obchodného zástupcu“, tak ako to uviedol v konaní ako svedok jeho syn X.. T. I., bývalý konateľ žalobcu, ktorý bol konateľom žalobcu v čase dodávky diela. Z tohto vyjadrenia vyplýva (č.l. 56-57 spisu), že práce v zmysle faktúry č. 2016005 na sumu vo výške 67.200,- Eur za realizáciu prác na spevnení neúnosného podlažia „boli reálne vykonané“, práce vykonávala dodávateľská firma. V stavebnom denníku by mal byť súhlas od investora na vykonanie nadprác. Išlo o práce naviac vyvolané dodatočným zistením pri prácach. Práce dodávala subdodávateľská firma, jej presný názov si nepamätal, ale tieto údaje by mali byť zaznamenané v stavebnom denníku a v dodávateľských faktúrach. K prácam vyfakturovaným podľa obidvoch sporných faktúr bol vedený stavebný denník podpisovaný stavebným dozorom, subdodávateľom, a aj generálnym dodávateľom. Špeciálne protokoly neboli, len si pamätal, že boli vykonané tlakové skúšky podložia, ktoré si nechal urobiť z vlastnej iniciatívy subdodávateľ.

15. Žalobca na preukázanie tvrdení, že práce fakturované faktúrou č. 2016005 žalovanému dodal v rámci subdodávky predložil subdodávateľské zmluvy uzatvorené medzi ním so spoločnosťami Limestone SK, s.r.o., Šurany, konkrétne Zmluvu o dielo č. pod FR-V/2014/001 zo dňa 25.04.2014 a TS Construct s.r.o., Zvolen a to konkrétne Zmluvu o dielo zo dňa 10.11.2013, zo dňa 05.12.2013 a zo dňa 01.10.2014. K preukázaniu predložil aj súvisiace faktúry s týmito zmluvami o dielo, konkrétne faktúry spoločnosti TS Construct s.r.o., Zvolen č. 1418014 zo dňa 31.12.2014 č. 1408014 zo 31.08.2014 a č. 1404013 zo dňa 30.04.2014 a spoločnosti Limestone SK, s.r.o., Šurany č. 2014/02009 zo dňa 18.02.2014, č. 2014/06021 zo dňa 09.06.2014, č. 2014/09106 zo dňa 15.10.2014 a č. 2014/05099 zo dňa 31.05.2014. Žalovaný na preukázanie tvrdení, že v roku 2015 na diele neboli vykonávané žiadne práce predložil z pracovného denníka diela - stavby (stavebný denník) posledný zápis, ktorý je datovaný dňa 09.12.2014 (č.l. 106-108 spisu). Z tohto zápisu vyplýva, že dňa 09.12.2014 došlo k odovzdaniu diela - stavby v stave vhodnom na užívanie. Tiež predložil fotodokumentáciu (č.l. 98-105 spisu), ktorou dokladoval tvrdenia, že asfaltovanie okolo diela - stavby sa podľa jeho tvrdení začalo dňa 09.11.2014 a skončilo dňa 14.11.2014.

16. Z čestného vyhlásenia spoločnosti TS construct, s.r.o., Zvolen zo dňa 09.05.2017 vyplýva, že táto spoločnosť v roku 2015 nevykonávala žiadne, resp. akékoľvek činnosti, t.j. nevykonávala ani akékoľvek stavebné práce v priestoroch a/alebo na majetku a/alebo v prospech spoločnosti ALADAR s.r.o., Zvolen, a to ani v podobe priamej dodávky služieb a/alebo tovaru a ani v podobe subdodávky služieb a/alebo tovaru prostredníctvom tretej osoby, t.j. ani prostredníctvom spoločnosti FRISOMAT, spol. s r.o., Trnava.

17. K stavbe, ktorá bola predmetom diela bolo vydané kolaudačné rozhodnutie Obcou Vígľaš, spoločný Obecný úrad Vígľaš, Č.j.: V2014/97SP/HS-rozh. dňa 10.12.2014, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 11.12.2014.

18. Daňový úrad Banská Bystrica listom zo dňa 12.10.2017 žalovanému na jeho žiadosť zo dňa 03.10.2017 predložil Zápisnicu o miestnom zisťovaní číslo: 101817976/2017 zo dňa 23.08.2017. Z tejto vyplýva, že Daňový úrad Banská Bystrica vykonal dňa 23.08.2017 u daňového subjektu FRISOMAT spol. s r.o., Trnava miestne zisťovanie. Daňový subjekt v rámci tohto zisťovania predložil zmluvu o dielo č. 013/13-14 zo dňa 18.12.2013, evidenciu DPH za zdaňovacie obdobie júl 2015, opravné daňové priznanie za zdaňovacie obdobie júl 2015, počítačový výstup - zoznam vystavených faktúr s úhradami pre odberateľa spoločnosť ALADAR s.r.o. - od 15.12.2013 do 30.06.2014, od 08.12.2014 do 05.08.2015, výstupnú faktúru č. 20160005 zo dňa 31.07.“2017“ pre odberateľa ALADAR s.r.o.. Daňový subjekt sa

pri zisťovaní vyjadril nasledovne. Faktúra č. 2016005 z 31.07.2015 nebola uhradená. K faktúre nevedel daňový subjekt predložiť súpis vykonaných prác, nedostali ho od ich dodávateľa TS contruct, s.r.o.. Nakoľko medzičasom došlo k zmene konateľov u daňového subjektu, daňový subjekt sa nevedel vyjadriť k tomu, prečo k predmetnej faktúre neexistuje a nebol priložený súpis prác. Faktúra bola spoločnosti ALADAR s.r.o., doručená o čom svedčí podpis tejto spoločnosti resp. jej konateľa na tejto faktúre a podľa daňového subjektu by mala byť v účtovníctve daňového subjektu ALADAR s.r.o.. Z faktúry č. 2016005 daňový subjekt neodviedol DPH, predmetná faktúra sa nenachádza v evidencii DPH za žiadne obdobie. Stavebný denník, protokol o odovzdaní diela a meno stavbyvedúceho týkajúce sa stavby haly Vígľaš spoločnosť FRISOMAT spol. s r.o. nevie predložiť. Návrhy alebo námietky smerujúce proti obsahu zápisnice neboli. Za spoločnosť FRISOMAT zápisnicu podpísala Alžbeta Mikulková splnomocnená zástupkyňa a Ing. Marek Novosad konateľ spoločnosti.

19. Štatutárny zástupca Ž. X.. N. P., R.. XX.XX.XXXX, T. D. R. H. XXXX/XXX, K. - U., konateľ žalovaného uviedol, že žalobcom predloženú písomnú zmluvu o dielo za žalovaného ako konateľ spoločnosti podpísal. Stavba, ktorá bola predmetom diela bola ukončená do roku 2014, dielo podľa zmluvy bolo odovzdané niekedy koncom roku 2014, nebol si istý. Pri odovzdávaní diela nebol, a ani nevie, či o tom existuje písomný protokol. Pokiaľ ide o okolnosti uzatvorenia predmetnej písomnej zmluvy o dielo k tomu uviedol, že celú záležitosť riadil druhý konateľ I.R. N.. Ani k fakturácii podľa zmluvy o dielo sa nevedel vyjadriť, pretože to neriadil. Bol účastný jediného stretnutia pri ktorom bol účastný X.. I., U. I. T. O. D.. X.. U. A. O. K. R. nepozná. Nevedel sa vyjadriť zo strany žalovaného ani k plateniu ceny diela. Pokiaľ ide o sumu 4.000,- Eur, ktorú spoločnosť žalovaného zaslala žalobcovi v januári 2016, k účelu tejto platby uviedol, že spoločnosť žalobcu mala ešte dorobiť nejaké práce, límce na dverách a podobne. Preddavkovo na tieto práce žiadala zálohu 4.000,- Eur. Napriek tomu, že táto záloha bola uhradená, spoločnosť žalobcu tieto práce nedorobila, tieto práce doposiaľ nie sú dokončené. Nejaké práce boli dodané, nie však všetky. Nevedel sa vyjadriť za spoločnosť žalovaného, či reklamovala nejaké vady diela. X.. I. pozná, ale nerokoval s ním ohľadne uzatvorenia zmluvy o dielo. Stretol sa s ním len raz. K tvrdeniu žalobcu, že medzi ním a žalovaným malo dôjsť k uzavretiu ďalšej ústnej zmluvy o dielo na práce naviac sa nevedel vyjadriť, dodal, že nebola uzatvorená ústna zmluva o dielo, bola vystavená nejaká faktúra pol roka po kolaudácii diela, účtovníčka ich spoločnosti ohľadne tejto faktúry nevedela nič, vzala ju do účtovníctva a odrátala DPH. Žalovaný však DPH naspäť vrátil štátu. Či je táto faktúra teraz v účtovníctve žalovaného, k tomu sa nevedel vyjadriť. K faktúre č. 2015050, ktorú označil za „malú“ uviedol, že u spoločnosti žalovaného sa mali dorobiť na diele nejaké brány, límce okolo brán, časť týchto prác bola urobená, časť nebola urobená. Táto faktúra v účtovníctve žalovaného sa však nachádza. Nevedel sa vyjadriť, či je v súčasnosti uhradená alebo nie. Na túto faktúru bola zálohovo uhradená čiastka 4.000,- Eur. Z tejto faktúry si žalovaný pravdepodobne uplatnil DPH. Táto faktúra sa týka zmluvy o dielo, ktorú za žalovaného podpísal so spoločnosťou žalobcu. Na predmetné dielo spoločnosť žalovaného dostala finančné prostriedky z fondov približne v čiastke 490.000,- Eur. Pokiaľ ide o druhú faktúru č. 2016005, z tejto si žalovaný uplatnil DPH, následne bola po kontrole z daňového úradu DPH z tejto faktúry štátu vrátená. Daňová kontrola bola vykonaná ohľadne tejto faktúry i u spoločnosti žalobcu, žalobca túto faktúru nemal ani v účtovníctve. Túto informáciu má od pracovníčok z daňového úradu.

20. Štatutárny zástupca žalovaného K.. K. O., R.. XX.XX.XXXX, T. D. K.. W. XXXX/XX, U., konateľ žalovaného k veci uviedol, že písomnú zmluvu o dielo on za žalovaného neuzatváral. V rámci konania zmluvu o dielo videl po prvýkrát. Halu tiež videl, keď bola postavená. Nezúčastnil sa žiadnych jednaní ohľadne uzatvorenia zmluvy o dielo, ani preberania diela, ani platenia ceny diela podľa etáp, mal vedomosť o faktúre č. 2016005, ktorú označil za „väčšiu“, pokiaľ ide o faktúru č. 2015050, ktorú označil za „menšiu“, o tejto získal vedomosť len v rámci konania, keď mal ísť vypovedať na súd. Účtovníctvo vo firme žalovaného majú na starosti účtovníčky, účtovníctvo vedú na základe pokynov Jozefa Pápaya. Nikdy sa osobne nestretol so žiadnym zástupcom zo spoločnosti FRISOMAT. Nestretol sa ani s X.. I.. Nevie nič ani o uzavretí ďalšej zmluvy o dielo ohľadne prác naviac, ktoré boli fakturované faktúrou na čiastku 67.200,- Eur. Toto tvrdenie počul v rámci konania po prvýkrát. So spoločnosťou FRISOMAT o dodávke týchto prác naviac nerokoval. Ani stretnutia v marci 2016 sa osobne nezúčastnil. Pokiaľ ide o nejakú reklamáciu uviedol, že bol problém s nejakou rampou pri vstupe, on však žiadnu reklamáciu vád neriešil. Nebol pri preberaní diela a nemal ani prehľad o financovaní diela. Nevedel sa vyjadriť ani k uplatneniu DPH z týchto 2 faktúr. Pokiaľ ide o väčšiu faktúru, čudovali sa s druhým konateľom X.. P., že táto bola vystavená pol roka po kolaudácii. Tiež sa čudovali, prečo jej prebratie podpísal Jozef Pápay.

21. Svedok X.. T. I., R.. XX.XX.XXXX, T. D. K. D. XXXX/XX, R. U. v svedeckej výpovedi uviedol, že bol konateľom žalobcu od 2012, 2013 v období 3 rokov. Zmluvu o dielo, ktorá bola uzatvorená písomne so spoločnosťou žalovaného za spoločnosť FRISOMAT podpísal on. Uzavretie tejto zmluvy o dielo dojednával s S. N.. V minulosti konateľom firmy FRISOMAT bol aj jeho otec, ktorý má rovnaké meno a priezvisko. Nie je však nositeľom titulu Ing.. Ohľadne zmluvy jednal len I. S. N., K.. O. O. X.. P. stretol v rámci konania po prvýkrát. Overoval si, kto má konať za spoločnosť ALADAR, bol to K.. O. O. X.. P., J. I. J.. S. N. bol poverená osoba. Jeho otec sa s X.. P. O. K.. O. však stretol. Pri diele spoločnosť žalobcu bola generálnym dodávateľom diela, v subdodávke to robili subdodávatelia. Fakturácia prebiehala na základe súpisu vykonaných prác. Najskôr sa súpis posielal Jozefovi Pápayovi a po jeho schválení sa posielal aj poštou alebo osobne. Práce prebiehali etapovito. Po vykonaní etapy diela sa vyhotovil súpis prác. Ten sa odsúhlasil. Má vedomosť, že spoločnosť FRISOMAT, ktorej už nie je konateľom, vedie dve neuhradené faktúry. Po nahliadnutí do faktúry č. 2015050 uviedol, že k tejto faktúre na 100 % bol vystavený súpis prác. Určite bol i odsúhlasený a na základe toho bola vystavená predmetná faktúra. K úhrade sumy 4.000,- Eur zo strany žalovaného sa nevedel vyjadriť. S S. N. ohľadne DPH nič neriešili. Súpis prác by mal byť súčasťou faktúry, teda by mal byť k nej pripnutý. Určite by tento súpis prác mal byť u FRISOMAT-u. Okrem tejto písomnej zmluvy o dielo za FRISOMAT s ALADAR-om neuzatváral žiadnu ďalšiu zmluvu o dielo. Po nahliadnutí do faktúry č. 2016005 uviedol, že aj k tejto faktúre by mal existovať súpis vykonaných prác a to na 100 %. Nevedel sa vyjadriť kto presne túto dodávku v subdodávke robil. Po nahliadnutí do fotodokumentácie v spise (č.l. 101) uviedol, že spoločnosť FRISOMAT začala vykonávať práce podľa projektovej dokumentácie. Začalo sa robiť podložie ako aj cesta. Zistili, že podložie je nevyhovujúce, muselo sa spevniť, znovu vybágrovať a naniesť tam ďalšie kamenivo, makadam a podobne. Robili to v subdodávke. Oni však boli generálnym dodávateľom. Možnože ohľadne toho boli nejaké ústne dohody, ale nič iné sa neriešilo. V zmluve o dielo bolo dojednané, že dielo bude dodané kompletne včítane tejto cesty a prístupových plôch, avšak sa nepočítalo s tým, že tam bude neúnosná pôda. Uvedené bolo oznámené Jozefovi Pápayovi, ktorý im prikázal, že to musia nejako spraviť. Nepamätal sa, či to bolo zaevidované do stavebného denníka, ale asi bolo. Predpokladali tiež, že to bude stáť nejaké peniaze navyše. Určite o tom niečo napísali. Nepamätal sa, či hovorili konkrétne o cene navyše. Nedala sa ani nijako určiť, keď sa nevedelo o aké podložie ide. Za toto však fakturácia bola v rámci tej istej zmluvy o dielo. Nastala však zmena, v zmluve o dielo sa dohodlo síce, že cena bude pevná, ale keď sa mimoriadne niečo udeje, ako sa udialo toto, teda mimoriadne okolnosti, za toto malo byť zaplatené mimo dohodnutej ceny diela podľa písomnej zmluvy. Faktúra č. 2016005 sa týka tohto prípadu, teda realizácie prác na spevnení neúnosného podlažia. Vtedy S. N. sa vyjadril, že peniaze nie sú problém.

22. Žalobca v konaní predložil fotografie zo stretnutia „zo dňa 10.03.2017“ (č.l. 200-202), keď súd má za to, že žalobca zrejme mylne uviedol, že ide o stretnutie zo dňa „10.03.2017“, keď žalobca v konaní poukazoval na stretnutie dňa 10.03.2016, kedy mali konatelia žalovaného vedomosť o prítomnosti oboch faktúr v účtovníctve žalovaného na budúcu úhradu, čo potvrdili výpisom z účtovníctva žalovaného.

23. Svedok S. N., R.. XX.XX.XXXX, T. D. U. XXX/XXA, C. v svedeckej výpovedi uviedol, že realizáciu stavby vykonávala spoločnosť FRISOMAT. Cena diela sa platila podľa vystavených faktúr. Išlo to etapovito, keď bola ukončená určitá etapa výstavby, práce sa odsúhlasovali stavebným dozorom. Viedol sa stavebný denník. Keď FRISOMAT fakturoval cenu diela, bol k faktúram pripojený krycí list ako aj súpis vykonaných prác. Stavebný dozor bol na stavbe preto, aby súpis prác odkontroloval, teda či to bolo urobené. Zmluva o dielo sa robila na začiatku, bol k nej projekt, cena diela bola dohodnutá v zmluve. Celé dielo bolo zaplatené okrem tzv. malej faktúry, kde dal pokyn len na čiastočnú úhradu. Túto sumu asi nemal dať uhradiť, mal ju dať uhradiť až po ukončení prác. Išlo o faktúru za dodávku rampy. Rampa nebola dodaná. Tá suma 4.000,- Eur na túto faktúru bola uhradená preto, lebo FRISOMAT žiadal, aby ALADAR uhradil aspoň DPH na túto faktúru, a že potom sa dorobia rampy. Je síce pravdou, že rampy neskôr boli dodané, ale nie tak ako to malo byť. Aspoň sa však mohli používať. Stavba bola skolaudovaná v decembri roku 2014. Po kolaudácii bolo dohodnuté, že rampy budú dodané. Kolaudovať sa to dalo aj bez týchto rámp. Následne boli dve rampy domontované ale nie kompletne. Mohli sa aspoň používať. Bolo to dva týždne po tom, čo dal pokyn na čiastočnú úhradu malej faktúry. V súčasnosti už prehľad v účtovníctve žalovaného nemá. Zmluvu o dielo podpísal s X.. P.. K.. O. bol tiež investor, ale on na dielo nechodil vôbec. Druhú tzv. väčšiu faktúru prevzal niekedy v septembri 2015. Prebral ju od vtedajšieho konateľa firmy FRISOMAT. Dal ju do účtovníctva. K tejto faktúre nebol priložený súpis prác. Vôbec nevie, čo je to za faktúru. V tom čase sa vrátil z nemocnice, v nemocnici bol od začiatku roku 2015 viackrát,

bolo to aj v roku 2016, bol hospitalizovaný na psychiatrickom oddelení. Po kolaudácii diela okrem rámp s FRISOMAT-om nedojednával nič.

24. Podľa § 132 ods. 1 CSP, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.

25. Podľa § 132 ods. 2 CSP, opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy.

26. Podľa § 132 ods. 3 CSP, žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.

27. Podľa § 137 písm. a/ CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o splnení povinnosti.

28. Podľa § 139 CSP, žalobca môže počas konania so súhlasom súdu meniť žalobu.

29. Podľa § 140 ods. 1 CSP, zmena žaloby je návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo alebo sa uplatňuje iné právo.

30. Podľa § 140 ods. 2 CSP, zmenou žaloby je i podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe.

31. Podľa § 141 CSP, ak zmena žaloby nastala pred jej doručením žalovanému, koná súd o zmenenej žalobe bez rozhodovania o pripustení zmeny žaloby okrem prípadu, keď súd rozhoduje podľa § 143 ods. 2.

32. Podľa § 143 ods. 1 CSP, súd nepripustí zmenu žaloby, ak by výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe.

33. Podľa § 143 ods. 3 CSP, ak súd nepripustí zmenu žaloby, pokračuje v konaní o pôvodnej žalobe.

34. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

35. Podľa § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

36. Podľa § 150 ods. 2 CSP, na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

37. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

38. Podľa § 151 ods. 2 CSP, ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

39. Podľa § 267 ods. 1 CSP, odpor proti platobnému rozkazu sa musí vecne odôvodniť. Ustanovenie § 129 sa pri nedostatku vecného odôvodnenia nepoužije. V odôvodnení žalovaný opíše rozhodujúce skutočnosti, o ktoré opiera svoju obranu proti uplatnenému nároku. K odporu pripojí listiny, na ktoré sa odvoláva, prípadne označí dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. O tom musí byť žalovaný v platobnom rozkaze poučený.

40. Podľa § 267 ods. 2 písm. c/ CSP, súd uznesením odmietne odpor, ktorý bol podaný bez vecného odôvodnenia; o tomto následku musí byť žalovaný poučený v platobnom rozkaze.

41. Podľa § 282 CSP, ak žalovaný uzná nárok uplatnený žalobcom alebo jeho časť, rozhodne súd na návrh žalobcu rozsudkom pre uznanie nároku.

42. V konaní súd skôr než posúdil žalobcov nárok po hmotnoprávnej stránke veci, zaoberal sa riešením procesných námietok a návrhov žalobcu.

43. Žalobca žalobou zo dňa 02.08.2016, ktorá bola doručená súdu dňa 10.08.2016 v konaní uplatnil nárok voči žalovanému na zaplatenie ceny diela vyfakturovanej faktúrami č. 2015050, ktorá sa stala splatnou dňa 31.01.2015 v sume 22.445,- Eur (po čiastočnej úhrade žalovaným tejto faktúry v čiastke 4.000,- Eur) a č. 2016005, ktorá sa stala splatnou dňa 30.09.2015 v sume 67.200,- Eur. V žalobe uviedol, že nárok na zaplatenie ceny diela vyfakturovanej týmito faktúrami vyplýva zo Zmluvy o dielo č. 013/13-14, ktorá bola uzatvorená medzi ním ako zhotoviteľom diela a žalovaným ako objednávateľom diela dňa 18.12.2013. Na základe tejto zmluvy o dielo sa zaviazal zhotoviť dielo - viacúčelovú halu v obci Vígľaš, okres Zvolen pre žalovaného. Žalovaný sa zaviazal zaplatiť mu za to odplatu vo výške, spôsobom a za podmienok stanovených touto zmluvou o dielo. Dielo žalovanému dodal, a za uskutočnené plnenie vystavil v zmysle zmluvy o dielo predmetné faktúry.

44. O takto podanej žalobe žalobcu rozhodol súd platobným rozkazom sp.zn. 14Cb/29/2016-28 zo dňa 16.09.2016, ktorým žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel. Proti tomuto platobnému rozkazu žalovaný podal včas odpor zo dňa 05.10.2016, ktorý bol doručený súdu dňa 07.10.2016. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu okrem iného namietal, že v zmysle zmluvy o dielo zo dňa 18.12.2013, ktorej uzavretie so žalobcom potvrdil na predmet diela „že dohodnutú cenu diela podľa tejto zmluvy o dielo, ktorá bola dojednaná ako cena pevná, maximálna a nemenná“ žalobcovi uhradil v čiastke 1.213.159,80 Eur, a preto žalobcovi by bolo možné priznať výhradne sumu 34.708,20 Eur avšak len za predpokladu, že žalobca preukáže v konaní, že si riadne a včas splnil svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o dielo a že fakturované práce vykonal, keď samotné faktúry nie sú o tom dôkazom, pričom nie je jeho úlohou, aby navrhoval dôkazy na tvrdenia žalobcu avšak poukázal na to, že za dôkaz môže v zmysle zmluvy o dielo slúžiť napríklad odsúhlasený súpis prác. Samotné faktúry sami o sebe nepreukazujú oprávnenosť nároku žalobcu na zaplatenie ceny diela v zmysle predmetných faktúr, keď faktúra č. 2015050 odkazuje v predmete fakturácie na „zmluvu o dielo č. 013/13-14“ a faktúra č. 2016005 odkazuje v predmete fakturácie na „za realizáciu prác na spevnení neúnosného podlažia“. Z takéhoto označenia predmetu plnenia nie je zrejmé, či sa faktúry vzťahujú práve k predmetnej zmluve o dielo. Na základe tejto skutočnosti, ktorú uviedol žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu, súd nemohol inak vyhodnotiť tento odpor, než odpor podaný včas, oprávnenou osobou a s vecným odôvodnením. Preto i rozhodol, že tento platobný rozkaz v plnom rozsahu zrušuje uznesením sp.zn. 14Cb/29/2016-35 zo dňa 11.10.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 08.12.2016. Pokiaľ teda žalobca aj po vydaní tohto uznesenia poukazoval v konaní na to, že odpor žalovaného nie je vecne odôvodnený a teda, že súd ho mal odmietnuť podľa § 267 ods. 2 písm. c/ CSP, ako odpor bez vecného odôvodnenia, túto námietku žalobcu i ďalej v konaní súd vyhodnotil ako nedôvodnú a neopodstatnenú, žalovaný vecne namietal v odpore nedostatky fakturácie ohľadne vo faktúrach označeného predmetu plnenia, ktorý nezodpovedal dojednaniam zmluvy o dielo zo dňa 18.12.2013, konkrétne v článku 6. bod 6.3. a bod 6.4.. Tiež vecne namietal, že plnil na zmluvu o dielo sumu 1.213.159,80 Eur oproti dohodnutej cene diela 1.247.868,- Eur, tým neuznal a nesúhlasil s úhradou ceny diela v sume 54.936,80 Eur, a pokiaľ ide o sumu 34.708,20 Eur, mal za to, že túto sumu síce do dojednanej ceny diela doposiaľ neuhradil, avšak žalobca predloženými faktúrami nepreukázal dodávku diela. Žalovaný na podporu tvrdení o zaplatení časti ceny diela pripojil k odporu doklady o úhradách ceny diela. Za týchto skutkových okolností uvedených v odpore mal súd za to, že odpor žalovaného je vecne odôvodnený a preto platobný rozkaz podľa § 267 ods. 3 prvá veta v plnom rozsahu zrušil, keď podľa tohto zákonného procesného ustanovenia, ak čo len jeden zo žalovaných podá včas odpor s vecným odôvodnením, súd zruší platobný rozkaz v celom rozsahu a nariadi pojednávanie. V odôvodnení odporu žalovaný opísal rozhodujúce skutočnosti, keď uviedol, že časť ceny diela v rozsahu 1.213.159,80 Eur uhradil, pripojil k tomu listinné dôkazy - doklady o úhradách a správne vecne vytkol v odpore, že žalobca v žalobe neuviedol skutkové okolnosti riadnym spôsobom týkajúce sa predmetu plnenia, ktorého cena bola fakturovaná predmetnými faktúrami a ani nepripojil k žalobe dôkazy na tieto skutočnosti, keď samotné faktúry takýmito dôkazmi nie sú. Za takéhoto stavu nebola iná možnosť, než vyhodnotiť odpor žalovaného za vecne odôvodnený riadne s procesnými dôsledkami uvedenými v § 267 ods. 3 prvá veta CSP.

45. Vyššie uvedené platí aj vo vzťahu k námietke žalobcu, že žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu výslovne nepoprel jeho skutkové tvrdenia v žalobe, preto tieto by sa mali považovať v zmysle § 151 ods. 1 za nesporné, a keďže ich nepoprel, v podstate ani neuviedol vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, a preto keby aj poprel jeho tvrdenia v žalobe, avšak neuviedol vlastné skutkové tvrdenia, bolo by popretie neúčinné. V zásade však namietal, že žalovaný nepoprel výslovne jeho skutkové tvrdenia v žalobe, a preto by sa mali považovať za nesporné.

46. V sporovom konaní súd nevykonáva dôkazy na preukázanie nesporných skutkových tvrdení strán. Nesporné skutkové tvrdenia si súd osvojí ako zistený skutkový stav, z ktorého vychádza v meritórnom rozhodnutí. To neplatí iba výnimočne, ak existuje dôvodná pochybnosť o pravdivosti nesporných skutkových tvrdení (§ 186 ods. 2 . Popretie (žalobcom) skutkových tvrdení žalovaného je prostriedok procesného útoku. Popretie (žalovaným) skutkových tvrdení žalobcu je prostriedok procesnej obrany. Popretie skutkových tvrdení protistrany podlieha sudcovskej a zákonnej koncentrácii konania (§ 153 a § 154 . Z ustanovenia § 151 vyplýva, že stranu sporu zaťažuje procesné bremeno popretia skutkových tvrdení protistrany. Na popretie skutkových tvrdení sa kladú určité kvalitatívne nároky. Pre kvalitu popretia skutkových tvrdení však platia rovnaké požiadavky ako pre predkladanie skutkových tvrdení (§ 150 ods. 1 . Rovnako ako skutkové tvrdenia, aj popretie skutkových tvrdení musí byť substancované. Ak strana sporu neunesie bremeno popretia skutkových tvrdení protistrany, nastupuje ako procesný následok uplatnenie domnienky, že skutkové tvrdenia protistrany sú nesporné. Popretie skutkových tvrdení protistrany musí byť výslovné. Nepostačuje všeobecné vyhlásenie napríklad o tom, že žaloba je úplne neodôvodnená, z ktorého by bolo možné vyvodiť iba konkludentný nesúhlas strany so skutkovým stavom tvrdeným protistranou. Výslovné popretie skutkových tvrdení protistrany môže mať podobu a/ vyhlásenia, že konkrétne skutkové tvrdenie protistrany nie je pravdivé, a súčasne predloženia iného skutkového tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, b/ iba predloženia iného skutkového tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, c/ iba vyhlásenia, že konkrétne skutkové tvrdenie protistrany nie je pravdivé. Pri interpretácii ustanovenia § 151 prichádza do úvahy, že súd môže postupovať podľa § 150 ods. 2 aj vo vzťahu k strane, ktorá popiera skutkové tvrdenia protistrany. Súd je oprávnený vyzvať na doplnenie skutkových tvrdení, a to aj za tým účelom, aby korigoval nedostatočne substancované popretie skutkových tvrdení protistrany. Inými slovami, ak strana poprela skutkové tvrdenia protistrany, avšak neuviedla vlastné tvrdenia substancovane (teda tvrdenia podstatné a rozhodujúce), súd ju môže na doplnenie predmetných tvrdení vyzvať.

47. K tejto vznesenej námietke zo strany žalobcu súd zastáva názor, že nie je dôvodná a stotožňuje sa so žalovaným, že každá zo sporových strán vzhľadom na princíp kontradiktórnosti civilného sporového konania nesie bremeno tvrdenia a bremeno dôkazu. V zásade bolo tak predovšetkým povinnosťou žalobcu jednak uviesť pravdivo a úplne všetky rozhodujúce skutočnosti ohľadne uplatneného nároku a tieto skutočnosti aj preukázať. Žalobca tak bol povinný v konaní vzhľadom na už uvedený princíp kontradiktórnosti civilného sporového konania riadnym spôsobom v žalobe špecifikovať, čo bolo predmetom plnenia v rámci označenej zmluvy o dielo a predmetom následnej fakturácie ceny za dielo vzhľadom na obsah zmluvy o dielo, ktorá bola uzatvorená medzi stranami dňa 18.12.2013. Vzhľadom na dojednanú cenu diela v zmluve o dielo žalobcovi muselo byť zrejmé, pokiaľ ide o neuhradené dve sporné faktúry, že sa týmito faktúrami fakturuje časť ceny diela. Formálny odkaz len na faktúry bez riadneho označenia predmetu plnenia a následnému predmetu fakturácie podľa názoru súdu nemohol vyvolať inú obranu žalovaného, len tú, ktorú vzniesol, keď už v odpore proti platobnému rozkazu tvrdil, že zaplatil podľa zmluvy o dielo zo dňa 18.12.2013 cenu diela vo väčšom rozsahu ako to tvrdil žalobca v žalobe, a tú, že podľa pripojených faktúr, bez riadnej konkretizácie predmetu plnenia „nevie“ čo má plniť, za aké práce na diele v zmysle zmluvy o dielo zo dňa 18.12.2013, keď účinne vzniesol i pochybnosť a poprel tak skutkové tvrdenie žalobcu v žalobe, že faktúra č. 2016005 súvisí so zmluvou dielo, ktorú žalobca označil v žalobe. Sám žalobca uvedomujúc si tento skutkový stav v priebehu konania zmenil žalobu pokiaľ ide o skutkové tvrdenia vo vzťahu k tejto faktúre tak, že predmet plnenia a cena plnenia v zmysle tejto faktúry sa netýka zmluvy o dielo zo dňa 18.12.2013. Tiež žalovaný už v odpore proti platobnému rozkazu namietal, že žalobca nepreukázal dodávku predmetu plnenia v zmysle obidvoch faktúr. Tým poprel skutkové tvrdenia žalobcu, že dielo riadne dodal. Nie je potom pre súd zrejmé, akú účinnejšiu obranu mal žalovaný v konaní zvoliť, keď žalobca po skutkovej stránke v žalobe neozrejmil predmet plnenia a formálne poukázal na to, že plnenie bolo dodané, pričom z listinných dôkazov pripojených k žalobe tak ako správne poukazoval žalovaný tieto žalobcom tvrdené skutočnosti nevyplývali. I keď procesná povinnosť popretia skutkových tvrdení protistrany zakotvená v § 151 sa javí prísna a formálna, aj v tomto prípade je však prípustný určitý korektív zo strany súdu v zmysle koncepcie materiálneho civilného

procesu (zásada spravodlivej a účinnej ochrany práv vyplývajúca z článku 2 základných princípov civilného procesu).

48. Napokon súd nemal splnenú ani procesnú podmienku na vydanie rozsudku na základe čiastočného uznania nároku v zmysle § 282 CSP. Podľa § 282 CSP, ak žalovaný uzná nárok uplatnený žalobcom alebo jeho časť, rozhodne súd na návrh žalobcu rozsudkom pre uznanie nároku. Žalobca v konaní žiadal vydať rozsudok pre čiastočné uznanie nároku s poukazom na to, že žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu uznal jeho nárok na zaplatenie ceny diela zo zmluvy o dielo zo dňa 18.12.2013 v rozsahu 34.708,20 Eur. Podľa § 213 CSP, ak niektorý z viacerých žalobou uplatnených procesných nárokov alebo časť uplatneného procesného nároku sa v priebehu konania stali nespornými, môže súd rozhodnúť o tomto procesnom nároku alebo o jeho časti čiastočným rozsudkom. Uznanie nároku je procesným úkonom žalovaného, čo v praxi znamená, že toto uznanie je účinné jedine vtedy, keď sa urobí vo vzťahu k súdu. Ak žalovaný uzná nárok hmotnoprávnym úkonom voči svojmu žalobcovi, berie súd túto skutočnosť do úvahy pri rozhodovaní veci a posúdi ju podľa okolností konkrétneho prípadu, napríklad ako uznanie dlhu, či uznanie záväzku. Uznanie nároku voči súdu je možné uskutočniť vo všetkých procesných formách predpísaných zákonom pre podania strán, podstatný je obsah tohto úkonu. Môže byť nazvaný aj inak, prípadne môže byť v konkrétnom podaní obsiahnutý bez výslovného označenia, že ide o uznanie nároku. V zmysle výkladového pravidla článku 11 ods. 1 civilného procesu bude rozhodujúci obsah, nie forma úkonu. K rozsudku na základe uznania nároku (časti nároku) tak môže dôjsť jedine na základe konkrétneho procesného prejavu žalovaného v konaní, a to v ktoromkoľvek štádiu konania, a to na návrh žalobcu. Takéto uznanie procesným úkonom voči súdu je potrebné odlíšiť od uznania záväzku z hmotnoprávnych predpisov, konkrétne ustanovenia § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná. V rámci odporu žalovaného voči platobnému rozkazu nešlo o hmotnoprávny úkon uznania záväzku resp. jeho časti v zmysle tohto zákonného ustanovenia, na návrh žalobcu však v konaní bolo potrebné súdom posúdiť, či prejav žalovaného v odpore proti platobnému rozkazu bolo možné posúdiť ako uznanie nároku žalobcu žalovaným na zaplatenie časti ceny diela v sume 34.708,20 Eur, a teda či procesne bolo možné rozhodnúť o tomto nároku rozsudkom pre uznanie tohto čiastočného nároku. Z obsahu odporu žalovaného proti platobnému rozkazu súd však takéto účinné uznanie nevyvodil. Žalovaný síce v odpore uviedol, že žalobcovi je možné priznať zo zmluvy o dielo, ktorú označil žalobca v žalobe, čiastku 34.708,20 Eur, avšak výhradne za predpokladu, že žalobca preukáže riadnu dodávku diela, a teda, že si riadne a včas splnil zmluvné povinnosti a fakturované práce v zmysle faktúr vykonal. Na základe tohto prejavu žalovaného v odpore proti platobnému rozkazu súd nevyhodnotil tento prejav žalovaného ako výslovný bezvýhradný uznávací prejav tohto čiastočného nároku žalobcu, a preto o tomto čiastočnom nároku nerozhodol rozsudkom pre uznanie v zmysle § 282 CSP. Žalovaný v odpore aj ohľadne tohto nároku žiadal, aby žalobca preukázal dodávku diela. Túto spochybnil v odpore proti platobnému rozkazu. Za týchto okolností potom súd nemal splnené procesné podmienky na vydanie rozsudku pre čiastočné uznanie nároku.

49. Ako poslednú procesnú otázku súd v konaní riešil procesný návrh žalobcu na zmenu žaloby ohľadne časti nároku, ktorý žalobca pôvodnou žalobou zo dňa 02.08.2016 doručenou súdu dňa 10.08.2016 uplatnil ako nárok na zaplatenie ceny diela zo zmluvy o dielo č. 013/13-14 zo dňa 18.12.2013 vyfakturovanej faktúrou č. 2016005, ktorá sa stala splatnou dňa 30.09.2015 v sume 67.200,- Eur. Žalobca po procesnej obrane žalovaného v odpore proti platobnému rozkazu v tom, že predmetná faktúra nesúvisí so zmluvou o dielo, ktorú žalobca označil v žalobe sa vo svojom vyjadrení zo dňa 09.03.2017, ktoré bolo doručené súdu dňa 13.03.2017 a ktoré bolo vyjadrením k odporu žalovaného v rámci ustanovenia § 167 ods. 3 CSP, uviedol ďalšie skutkové tvrdenia, „že práce v zmysle faktúry č. 2016005 na sumu vo výške 67.200,- Eur boli poskytnuté na základe vzájomnej dohody zmluvných strán“. V tomto smere navrhol vykonať aj dôkazy výpoveďami svedkov Š. J., ktorý vykonával stavebný dozor na stavbe diela, X.. U. A., ktorý bol stavbyvedúci a manažérom stavby, X.. T. I., bývalého svojho konateľa, X.. O. U., I., N. T., zodpovedného zástupcu subdodávateľa, ktorým bola spoločnosť TS Construct, s.r.o., S. K., zodpovedného zástupcu subdodávateľa, ktorým bola spoločnosť Limestone SK, s.r.o., K. D., zodpovedného zástupcu subdodávateľa, ktorým bola spoločnosť TS Construct, s.r.o., prípadne navrhol vykonať tiež obhliadku diela. Súčasne žiadal vypočuť konateľov žalovaného K.. K. O. O. X.. N. P., ktorých vypočutie prichádzalo do úvahy ako vypočutie strany sporu (nie svedka). Z tohto vyjadrenia žalobcu ešte súdom nebolo možné vyvodiť, ako doplňujúce tieto skutkové tvrdenia môžu mať vplyv na predmet sporu. Až po vyjadrení žalovaného zo dňa 09.05.2017, ktoré bolo doručené súdu dňa

11.05.2017, a ktoré žalovaný vykonal v zmysle § 167 ods. 4 CSP, teda po vyčerpaní prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany žalobca vo vyjadrení zo dňa 16.08.2017, ktoré bolo doručené súdu dňa 28.08.2017, teda viac ako rok po podaní žaloby na súde, zmenil skutkové tvrdenia ohľadne nároku na zaplatenie sumy 67.200,- Eur vyfakturovanej faktúrou č. 2016005, ktorou bola fakturovaná suma 67.200,- Eur s tým, že síce touto faktúrou vyfakturoval cenu diela ale nie v zmysle zmluvy o dielo zo dňa 18.12.2013, čo tvrdil v žalobe, ale v zmysle ďalšieho samostatného právneho úkonu, ďalšej zmluvy o dielo, ktorá bola uzatvorená medzi stranami na ďalšie samostatné dielo - realizáciu prác na spevnenie neúnosného podlažia. Tento právny úkon považoval za platný a účinný nakoľko sa zmluvné strany dohodli o všetkých podstatných častiach tohto neformálneho právneho úkonu, tejto zmluvy o dielo. Zmenu týchto skutkových tvrdení zo strany žalobcu ohľadne tohto nároku súd vyhodnotil ako podstatnú zmenu rozhodujúcich skutočností a doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe v zmysle § 140 ods. 2 v zmysle ktorého zmenou žaloby je i podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe. Výslovne síce žalobca neuviedol, že ide o procesný úkon zmeny žaloby ohľadne časti tohto nároku, ale z obsahu tohto procesného úkonu táto skutočnosť bola zrejmá. Za zmenu žaloby totiž treba považovať aj procesný úkon, ktorým žalobca, hoci požaduje rovnaké plnenie, tak následne činí na základe iných skutkových okolností, než tých, ktoré uviedol v žalobe (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1M ObdoV 19/2007). Preto v zmysle § 142 CSP, súd rozhodoval o tomto procesnom návrhu žalobcu a rozhodol o ňom v zmysle § 143 ods. 1 tak, že nepripustil zmenu žaloby žalobcu ohľadne zmenených skutkových tvrdení pre uplatnenie nároku na zaplatenie čiastky 67.200,- Eur. Po nepripustení zmeny žaloby ďalej konal o pôvodnej žalobe vychádzajúcej zo skutkových tvrdení, že predmetnou faktúrou žalobca vyfakturoval cenu diela v zmysle zmluvy o dielo zo dňa 18.12.2013. Súd mal za to, že výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe. Predmetný dôvod sa opiera o hospodárnosť konania, ktorý sa prejavuje jednak v tom, že pokiaľ výsledky doterajšieho konania môžu byť dostatočným predpokladom aj pre konanie o zmenenej žalobe (posúdenie vždy závisí od konkrétneho prípadu) bolo by nehospodárne nútiť žalobcu uplatňovať si iný nárok, vyšší nárok alebo nárok na základe ďalších relevantných skutočností v novom konaní. Hospodárnosť možno vidieť aj v tom, že ak výsledky doterajšieho konania a dokazovania nie sú dostatočným predpokladom pre konanie o zmenenej žalobe, zmena predmetu sporu by bola vo vzťahu k doterajšiemu konaniu nehospodárna a mohla by konanie zbytočne predĺžiť. Cieľom úpravy je zamedziť zneužitie zmeny žaloby na prieťahy konania. Žalobca zmenu žaloby predložil súdu tak ako súd už dôvodí po roku od podania žaloby a po vyčerpaní procesných prostriedkov v zmysle § 167 ods. 2, 3 a 4 CSP. Žalovaný v rámci tohto procesného postupu, repliky a dupliky sa k týmto skutkovým novým a zmeneným tvrdeniam žalobcu nevyjadroval. Pritom išlo o úplne iné skutkové tvrdenia ohľadne tohto nároku oproti pôvodnej žalobe. V rámci konania štatutárni zástupcovia žalovaného sa vyjadrili, že nemajú vedomosť o takejto ďalšej zmluve o dielo. Po ich vyjadrení súd rozhodol o zmenenej žalobe žalobcu tak, že jej zmenu nepripustil, keďže žalobca už pri podaní žaloby na súd si mal ozrejmiť z akých skutkových dôvodov je nevyhnutné nárok uplatniť, riadnym spôsobom tieto skutkové tvrdenia popísať v zmysle § 150 CSP. Nešlo o žiadne nové skutkové rozhodujúce skutočnosti, ktoré by vyvstali v priebehu súdneho procesu. Žalobca zmenil skutkové tvrdenia ohľadne tohto nároku po procesnej obrane žalovaného, ktorý namietal, že nevidí súvis fakturácie tejto sumy so zmluvou o dielo zo dňa 18.12.2013. Ohľadne tohto nároku by bolo treba viesť rozsiahle dokazovanie, keďže išlo podľa zmenených skutkových tvrdení žalobcu o nárok vyplývajúci z inej ústnej zmluvy o dielo, ku ktorej navyše žalobca pri zmene žaloby uviedol len toľko, čo malo byť predmetom diela, žiadne ďalšie skutkové okolnosti za akých malo dôjsť k uzavretiu tejto ďalšej zmluvy o dielo neuviedol, neuviedol, kedy mala byť uzatvorená táto ďalšia ústna zmluva o dielo, kto ju mal za strany sporu uzatvoriť, aká bola dojednaná za dielo, a teda aké sú obsahové náležitosti tejto zmluvy o dielo. Žalobca teda nedostatočne skutkovo popísal aj zmenenú žalobu. Súd v zmysle § 150 síce môže v zmysle ods. 2 strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností, ale túto možnosť súdu nemožno zamieňať s povinnosťou strany sporu uvedenou v § 150 ods. 1 CSP, ktorou je povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Z týchto dôvodov súd zmenu žaloby ohľadne časti nároku žalobcu nepripustil.

50. Po vyriešení týchto procesných námietok žalobcu súd posúdil nárok žalobcu po hmotnoprávnej stránke a dospel k záveru, že žalobca nárok nepreukázal.

51. Podľa § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

52. Podľa § 536 ods. 2 Obchodného zákonníka, dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti. Podľa § 536 ods. 3 Obchodného zákonníka, cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia.

53. Podľa § 538 Obchodného zákonníka, zhotoviteľ diela môže poveriť jeho vykonaním inú osobu, ak zo zmluvy alebo z povahy diela nevyplýva nič iné. Pri vykonávaní diela inou osobou má zhotoviteľ zodpovednosť, ako by dielo vykonával sám.

54. Podľa § 546 ods. 1 Obchodného zákonníka, objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo určiteľná a zmluva je napriek tomu platná (§ 536 ods. 3), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok.

55. Podľa § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka, objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním diela.

56. Podľa § 554 ods. 1 Obchodného zákonníka, zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať dielo jeho riadnym ukončením a odovzdaním predmetu diela objednávateľovi v dohodnutom mieste, inak v mieste ustanovenom. Týmto zákonom. Ak je miesto odovzdania iné miesto, než je uvedené v odsekoch 2 a 4 vyzve zhotoviteľ objednávateľa, aby prevzal dielo.

57. Podľa § 13 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je podnikateľ fyzická osoba, koná osobne alebo za neho koná zástupca. Právnická osoba koná štatutárnym orgánom alebo za ňu koná zástupca.

58. Podľa § 133 ods. 1 Obchodného zákonníka, štatutárnym orgánom spoločnosti je jeden alebo viac konateľov. Ak je konateľov viac, je oprávnený konať v mene spoločnosti každý z nich samostatne, ak spoločenská zmluva neurčuje inak.

59. Žalobca v konaní žalobou uplatnil nárok na zaplatenie časti ceny diela v sume 89.645,- Eur z titulu zmluvy o dielo zo dňa 18.12.2013. V konaní zmenil skutkové tvrdenia ohľadne časti tohto nároku čo do sumy 67.200,- Eur s tým, že síce ide o nárok na zaplatenie ceny diela ale z inej zmluvy o dielo, ktorá mala byť uzatvorená medzi stranami sporu ústne, ako samostatný ďalší právny úkon nezávislý na zmluve o dielo zo dňa 18.12.2013. Zmenu týchto skutkových tvrdení súd vyhodnotil ako zmenu žaloby, ktorú nepripustil. Sám žalobca tak v konaní spochybnil svoj nárok na zaplatenie sumy 67.200,- Eur s príslušenstvom z titulu ceny diela vyplývajúcej zo zmluvy o dielo zo dňa 18.12.2013, keď v konaní bolo nepochybné, čo napokon uznal i samotný žalobca po obrane žalovaného, že táto suma fakturovaná faktúrou č. 2016005 so zmluvou o dielo zo dňa 18.12.2013 nesúvisí. Žalobca tak v konaní nepreukázal nárok na zaplatenie sumy 67.200,- Eur s príslušenstvom, z titulu zmluvy o dielo zo dňa 18.12.2013, keď potom súd žalobu žalobcu v tejto časti zamietol ako skutkovo nesprávnu. Po nepripustení zmeny žaloby ohľadne tohto nároku potom nebol dôvod vykonávať dokazovanie na existenciu a opodstatnenosť tohto nároku žalobcu v zmysle procesného návrhu žalobcu výpoveďami svedkov Š. J., X.. U. A.R., X.. O. U., N. T., S. K., K. D., ktorý okruh svedkov na preukázanie tohto svojho nároku žalobca rozšíril na T. I. (I.), W. C., keď tiež nebol procesný dôvod na vykonanie žalobcom navrhnutej prípadnej ohliadky diela na dodávku tohto diela, ktoré nebolo predmetom zmluvy o dielo zo dňa 18.12.2013. Žalobca uplatnil nárok žalobou na zaplatenie sumy 67.200,- Eur z nesprávnych skutkových dôvodov, keď po nepripustení zmeny žaloby ohľadne tohto nároku nebol dôvod zo strany súdu viesť dokazovanie ohľadne tejto časti nároku, a vyhodnocovať tvrdenia strán, či ústna zmluva ohľadne tohto nároku bola uzatvorená alebo nebola uzatvorená, čo bolo jej predmetom, prípadne aká bola cena diela podľa tejto ďalšej samostatnej zmluvy o dielo, či dielo bolo dodané podľa tejto ďalšej samostatnej ústnej zmluvy o dielo riadne a včas, či zaň bola uhradená cena diela, prečo sporná faktúra bola prevzatá žalovaným, a z nej odvedená DPH a prečo bola vrátená, tiež z akých dôvodov sa faktúra nenachádza v účtovníctve samotného žalobcu.

60. Pokiaľ ide o cenu diela, resp. časť ceny diela vyfakturovanú faktúrou č. 2015050, ktorou bola fakturovaná žalobcom žalovanému cena diela v celkovej výške 26.445,- Eur, avšak z ktorej žalobca

uplatnil len sumu 22.445,- Eur, po čiastočnej úhrade žalovaným na túto faktúru sumy 4.000,- Eur, na základe vykonaného dokazovania bolo súdom zistené, že predmetná faktúra sa týka zmluvy o dielo zo dňa 18.12.2013. Žalovaný v odpore síce namietal, že predmetná faktúra sa odvoláva na zmluvu o dielo s uvedením čísla zmluvy o dielo, pričom zmluva o dielo uzavretá medzi stranami sporu nie je opatrená žiadnym číslom, v konaní bolo inak nepochybne zistené z výsluchu štatutárneho zástupcu žalovaného X.. N. P., že predmetná faktúra sa týka písomnej zmluvy o dielo zo dňa 18.12.2013, čo vyplynulo i z výpovede svedka X.. T. I., a napokon i z výpovede svedka S. N.Á.. Táto faktúra sa nachádza v účtovníctve žalovaného. Napokon žalovaný, tak ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, na túto faktúru aj plnil a to sumu 4.000,- Eur, čo bolo v konaní nesporne zistené. Preto žalobca uplatnil nárok na zaplatenie z tejto faktúry len čo do sumy 22.445,- Eur. Ani nárok na zaplatenie tejto časti ceny diela v zmysle zmluvy o dielo zo dňa 18.12.2013 v čiastke 22.445,- Eur s príslušenstvom súd žalobcovi nepriznal.

61. Zmluvu o dielo zo dňa 18.12.2013 súd posúdil za absolútne neplatný právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, ako právny úkon, ktorý odporuje zákonu, konkrétne ustanoveniu § 133 ods. 1 Obchodného zákonníka v tom, že zmluvu o dielo za žalovaného okrem štatutárneho zástupcu žalovaného X.. N. P., konateľa spoločnosti uzatvoril i S. N., v zmluve o dielo označený ako druhý štatutárny zástupca žalovaného, konateľ spoločnosti, keď v čase uzatvorenia zmluvy o dielo konateľmi spoločnosti, a teda štatutárnymi orgánmi spoločnosti žalovaného boli X.. N. P. O. K.. K. O., keď títo boli oprávnení konať v mene žalovaného ako konatelia spoločne. Títo sú konateľmi žalovaného s takouto formou konania odo dňa 18.09.2013, keď takáto forma konania za spoločnosť žalovaného bola upravená u spoločnosti žalovaného i v čase uzavretia predmetnej zmluvy o dielo.

62. Ak by predmetná zmluva o dielo zo dňa 18.12.2013 bola i platným právnym úkonom, žalobca nepreukázal nárok na zaplatenie zvyšnej časti ceny diela v čiastke 22.445,- Eur s príslušenstvom. Platobné podmienky ohľadne ceny diela boli dojednané v článku 6. zmluvy o dielo zo dňa 18.12.2013. Z tohto článku bod 6.3. vyplýva, že zhotoviteľ musí svoje práce vyúčtovať overiteľným a preukázateľným spôsobom. Vo faktúrach bude objednávateľom odsúhlasená cena a množstvo vykonaných prác v zmysle záväzného oceneného výkazu výmeru prác, ktorý tvorí neoddeliteľnú prílohu č. 1 tejto zmluvy. Faktúra musí byť zostavená prehľadne a pritom sa musí dodržiavať poradie položiek a označenie, ktoré je v súlade s oceneným výkazom výmer podľa tejto zmluvy. Z tohto článku bod 6.4. ďalej vyplýva, že súčasťou faktúry je zástupcom objednávateľa potvrdený súpis vykonaných prác vo forme položkovitého rozpočtu s dodržaným poradím položiek po stavebných objektoch a profesiách v zmysle záväzného oceneného výkazu výmer prác, ktorý tvorí neoddeliteľnú prílohu č. 1 tejto zmluvy a zisťovací protokol podpísaný oboma zmluvnými stranami, rekapitulácia stavebných prác a prípadne iné doklady potrebné pre preukázanie druhu a rozsahu fakturovaných prác (napríklad vážne lístky a pod.). Potvrdené súpisy vykonaných prác a zisťovacie protokoly podpísané zodpovednými osobami oboch zmluvných strán budú slúžiť ako podklad k úhrade faktúr. Objednávateľom poverená zodpovedná osoba vykoná zistenie do 5 pracovných dní. Z tohto článku bod 6.7. zmluvy o dielo vyplýva, aké náležitosti mali mať vyúčtovacie faktúry. Tieto mali obsahovať okrem iného označenie diela, ďalej objednávateľom potvrdený súpis vykonaných prác a dodávok, pečiatku a podpis oprávnenej osoby, keď súčasťou faktúry mali byť dokumenty podpísané stavebným dozorom a oprávneným zástupcom zhotoviteľa a to okrem faktúry i zisťovací protokol, krycí list, rekapitulácia a súpis vykonaných prác, ktorý mal byť doložený i v elektronickej podobe. Že takýto spôsob fakturácie v zmysle zmluvy o dielo prebiehal medzi stranami zmluvy vyplýva z výpovede svedka T. I., bývalého konateľa žalobcu, ako i z výpovede svedka S. N., ktorý podľa vyjadrení štatutárnych zástupcov žalovaného bol poverený riadením všetkých prác, ďalej konaním v mene spoločnosti žalovaného ohľadne úhrad ceny za dielo a odsúhlasovania dodávky diela po etapách. Títo sa na tomto procese nezúčastňovali. V tomto rozhodujúcou bola skutočnosť objasnená a preukázaná výpoveďou svedka X.. T. I., ktorého v konaní navrhol vypočuť žalobca, ktorý ohľadne predmetnej faktúry pred súdom potvrdil, že k tejto faktúre bol na 100 % vykonaný súpis prác. Tento bol odsúhlasený stranami. Žalobca v konaní k predmetnej faktúre nepredložil v zmysle článku 6. bodu 6.3., bodu 6.4. a bodu 6.7. žiadne dôkazy, nepredložil súpis prác odsúhlasený stranami, najmä objednávateľom, z faktúry podľa obsahu nemožno zistiť aké práce žalobca žalovanému touto faktúrou fakturoval. Žalovaný v konaní spochybnil dodávku prác podľa predmetnej faktúry. Žalobca tak ani v prípade platnej zmluvy neuniesol dôkazné bremeno preukázania tohto nároku. Nič na tejto skutočnosti nemení okolnosť, že tak ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, žalovaný na túto faktúru čiastočne plnil sumu 4.000,- Eur, ktorá skutočnosť v konaní bola preukázaná a to jednak výpisom z účtu žalobcu z ktorého vyplýva, že žalovaný dňa 22.01.2016 uhradil žalobcovi čiastku 4.000,- Eur, ako i z účtovnej evidencie žalovaného, a napokon i z výpovede svedka Jozefa Pápaya. Tento potvrdil, že žalovaný na

túto faktúru uhradil čiastku 4.000,- Eur a to za účelom úhrady aspoň DPH, čo od neho žiadal žalobca. Je síce pravdou, tak ako poukazoval žalobca v konaní, že v zmysle § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka, ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ale len za okolností, že možno usudzovať, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku. Uvedené však ale neznamená, že by sa žalovaný v konaní nemohol účinne brániť, že zvyšok záväzku nie je dôvodný, len sa presúva dôkazné bremeno preukázania na žalovaného zo žalobcu. Žalovaný v konaní preukázal, že žalobca predmetnú faktúru nevystavil v súlade s dojednaniami v zmluve o dielo zo dňa 18.12.2013, keď k faktúre nepredložil dôkazy, aké práce boli fakturované, v akom rozsahu, nepredložil odsúhlasený súpis vykonaných prác, keď možno prisvedčiť žalovanému, že samotná faktúra nie je dôkazom o preukázaní dodávky diela. Navyše keď z konania vyplynulo, že k predmetnej faktúre bol vystavený odsúhlasený súpis prác, tak ako uviedol svedok X.. T. I., bývalý konateľ žalobcu. Z týchto dôvodov súd žalobu žalobcu zamietol aj ohľadne tohto nároku.

63. Nakoľko súd žalobcovi nepriznal nárok na zaplatenie sumy 89.645,- Eur, nepriznal z tejto sumy ani nárok na zaplatenie úrokov z omeškania, tak ako žalobca žiadal v zmysle zmluvy o dielo zo dňa 18.12.2013.

64. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca mal v konaní neúspech, žalovaný úspech, žalovaný mal úspech v plnom rozsahu, preto má nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania v plnom rozsahu, t.j. v rozsahu 100 %.

65. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

66. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 355 ods. 1, § 362 ods. 1 .

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 .

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 . Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 . Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 . Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej značky (§ 127 .

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 . Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 .

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 .

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a/ sa týkajú procesných podmienok, b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 .

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov).