Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_13Cob-180-2017.pdf
PDF · 180.16 KB
Case nature
Subarea
13Cob/180/2017
Uznesenie
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: Ferrit trade s.r.o., so sídlom Mojmírova 8, 040 01 Košice, IČO: 47 731 401, zastúpeného právnym zástupcom JUDr. Vladimírom Zeleňákom, advokátom, so sídlom H. XX, XXX XX Z., proti žalovanému: Cestné stavby Liptovský Mikuláš, spol. s r.o., so sídlom ulica 1. mája 724, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 31 563 732, zastúpenému zástupcom GRMAN & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 861 553, v spore o zaplatenie 387.894,80 Eur s príslušenstvom, o návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 9Cb/177/2016-616 zo dňa 18. apríla 2017, takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 9Cb/177/2016-616 zo dňa 18. apríla 2017 v napadnutom výroku I. o nariadení zabezpečovacieho opatrenia, m e n í tak, že návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v podaní zo dňa 24.03.2017 z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením okresný súd výrokom I. nariadil zabezpečovacie opatrenie, ktorým zriadil záložné právo v prospech žalobcu na nehnuteľnostiach žalovaného vedených Okresným úradnom, katastrálnym odborom Tvrdošín na LV č. XXX, Okres Tvrdošín, Obec C., Katastrálne územie C., a to: na pozemkoch parcely registra „C“ parcelné č. 1307/2 zastavané plochy a nádvoria o výmere 762 m2, parcelné č. 1421/1 ostatné plochy o výmere 20.686 m2, parcelné č. 1421/3 ostatné plochy o výmere 5.000 m2, parcelné č. 1421/4 ostatné plochy o výmere 2.700 m2, parcelné č. 1421/5 ostatné plochy o výmere 11.145 m2, parcelné č. 1421/6 ostatné plochy o výmere 6.775 m2, parcelné č. 1421/7 lesné pozemky o výmere 4.560 m2, parcelné č. 1429/5 lesné pozemky o výmere 2.261 m2, parcelné č. 1710 lesné pozemky o výmere 3.607 m2, na stavbe so súpisným č. XXX na parcele č. 1307/1 vedenej ako sociálne zariadenie a na stavbe so súpisným č. XXX na parcele č. 1402/3 vedenej ako sklad výbušnín, vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/1 k celku na zabezpečenie peňažnej pohľadávky žalobcu voči žalovanému vo výške istiny 410 070,80 Eur, ktorá pohľadávka vznikla žalobcovi nezaplatením dvanástich splatných pohľadávok vyúčtovaných faktúrami č. 0132016 zo dňa 11.05.2016 na sumu 33.369,60 Eur, č. 0152016 zo dňa 19.05.2016 na sumu 39.288,48 Eur, č. 0162016 zo dňa 30.05.2016 na sumu 40.974,25 Eur, č. 0192016 zo dňa 06.06.2016 na sumu 74.658,67 Eur, č. 0242016 zo dňa 17.06.2016 na sumu 28.885,16 Eur, č. 0282016 zo dňa 21.06.2016 na sumu 43.422,72 Eur, č. 0292016 zo dňa 24.06.2016 na sumu 22.703,21 Eur, č. 0062016 zo dňa 21.04.2016 na sumu 28.359,14 Eur (k úhrade 3 434,56 Eur), č. 0082016 zo dňa 28.04.2016 na sumu 88 584,41 Eur, č. 0072016 zo dňa 19.04.2016 na sumu 6.384,00 Eur, č. 0092016 zo dňa 05.05.2016 na sumu 6 .189,74 Eur, č. 0122016 zo dňa 11.05.2016 na sumu 22.176,00 Eur. Výrokom II. eventuálny návrh žalobcu zamietol. V odôvodnení okresný súd poukázal na samotný návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia podaný okresnému súdu dňa 27.03.2017 a za aplikácie ust. § 343 ods. 1, 2, 3, § 344, § 324 ods. 1, 3, § 326 ods. 1 a 2, § 329 ods. 1, 2, § 331 ods. 1, 3 CSP, § 151a, § 151d ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 34 ods. 1 Katastrálneho zákona dospel k záveru, že tomuto návrhu v rozsahu výroku I. je
potrebné vyhovieť, pričom vo vzťahu k eventuálnemu návrhu žalobcu, ktorým sa pre prípad nenariadenia zabezpečovacieho opatrenia domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, návrh zamietol, pretože návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia bolo v celom rozsahu vyhovené.
2. Okresný súd poukázal na to, že zabezpečovacie opatrenie spočíva v možnosti reálneho zabezpečenia peňažnej pohľadávky žalobcu ako veriteľa a zároveň potenciálneho oprávneného v exekučnom konaní. Tento inštitút slúži len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa záložným právom, a to za podmienky existencie obavy z ohrozenia exekúcie. Základným predpokladom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je preto obava, že exekúcia bude ohrozená. Okrem toho je potrebné hodnoverne osvedčiť dôvodnosť a trvanie uplatneného nároku, ktorému sa má súdom poskytnúť ochrana. Účelom zabezpečovacieho opatrenia má byť predovšetkým zvýšenie finálnej vymožiteľnosti práv, resp. peňažnej pohľadávky veriteľa a reštriktívne obmedzenie priestoru na špekulatívne zbavenie sa exekučne a inak postihnuteľného majetku dlžníka. Vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení sa v zmysle zákona zriaďuje záložné právo, avšak vzniká až zápisom do príslušného registra. K jeho výkonu môže žalobca pristúpiť až po právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým mu zabezpečovaná pohľadávka bola priznaná. Vzhľadom na účel a podstatu zabezpečovacieho opatrenia je rozsah dokazovania, na rozdiel od konania vo veci samej, značne zúžený. Povinnosť tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno v konaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia spočívajú najmä v povinnosti aspoň osvedčiť tvrdené skutočnosti. Táto povinnosť zaťažuje výlučne navrhovateľa (žalobcu). Z toho vyplýva, že charakter tohto procesného inštitútu obmedzuje procesnú aktivitu strán sporu, ako aj potrebu vykonania pojednávania a procesného dokazovania.
3. Okresný súd poukázal na to, že návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorý mu bol doručený dňa 27.03.2017, zaregistroval pod sp. zn. 9Cb/46/2017. Vzhľadom k tomu, že žalobca už skôr podal na okresný súd voči žalovanému viacero žalôb o zaplatenie peňažnej pohľadávky, bolo vedených viacero konaní týkajúcich sa tých istých strán sporu. Súčasne žalobca podal dňa 10.02.2017 návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorý bol vedený pod sp zn. 9Cb/23/2017. V záujme hospodárnosti konania boli veci vedené pod sp. zn. 9Cb/178/2016, 9Cb/179/2016, 9Cb/180/2016, 9Cb/181/2016, 9Cb/182/2016, 9Cb/183/2016, 20Cb/23/2016, 20Cb/24/2016, 9Cb/23/2017 spojené na spoločné konanie s vecou vedenou pod sp. zn. 9Cb/177/2016, pod ktorou sa spoločné konanie ďalej viedlo. Nakoľko aj predmetný návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vedený pod sp. zn. 9Cb/46/2017 sa týkal tých istých strán sporu, okresný súd spojil danú vec a zároveň aj ďalšie veci vedené pod sp. zn. 9Cb/1/2017 a 9Cb/2/2017 na spoločné konanie s vecou vedenou pod sp. zn. 9Cb/177/2016, pod ktorou sa spoločné konanie vedie. Osobitne okresný súd uviedol, že doposiaľ nebola s vecou sp. zn. 9Cb/177/2016 spojená vec sp. zn. 20Cb/1/2017 (spor o zaplatenie 22.176,00 Eur), nakoľko vydaný platobný rozkaz nebol ešte z dôvodu podania odporu zrušený.
4. Okresný súd uviedol, že aj druhým návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sa žalobca domáha zabezpečenia svojej peňažnej pohľadávky do výšky 410.070,80 Eur, a to zriadením záložného práva na nehnuteľnostiach žalovaného vedených na LV č. XXX. Podmienku pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, t.j. obavu, že exekúcia bude ohrozená, žalobca zdôvodnil tým, že žalovaný sa po podaní žalôb v jednotlivých vyššie označených sporových konaniach (teraz vedených pod sp. zn. 9Cb/177/2016), začal zbavovať svojho nehnuteľného majetku a robiť právne úkony, ktorými tento majetok zmenšuje, s cieľom previesť ho na tretie osoby. Zo spisového materiálu mal okresný súd zistené, že žalobca vystavil žalovanému viaceré faktúry (v počte 12), spolu znejúce na sumu 410.070,80 Eur. Podľa tvrdení žalobcu táto suma nebola zo strany žalovaného uhradená ani čiastočne. Z predloženej fotokópie Rámcovej kúpnej zmluvy č. 381032/15 zo dňa 02.01.2015 v spojení s jej Dodatkom č. 1 zo dňa 01.02.2016 mal okresný súd preukázané, že strany sporu uzavreli túto zmluvu za účelom dojednania rámcových podmienok obchodnej spolupráce (dodávok tovarov). Okresný súd sa oboznámil s predloženými výpismi z LV č. XXXX, LV č. XXXX, LV č. X, LV č. XXXX a LV č. XXX. Z výpisu z LV č. XXXX bolo preukázané, že výlučným vlastníkom zapísaných nehnuteľností je spoločnosť AGROKOMPLET JH s.r.o., so sídlom Trstené 120, Bobrovec, ktorá ich nadobudla Kúpnou zmluvou V 5282/2016, vklad povolený dňa 02.01.2017. Podľa výpisu z LV č. XXXX je výlučným vlastníkom zapísaných nehnuteľností spoločnosť GABAX s.r.o., so sídlom Vojtaššákova 846, 027 44 Tvrdošín, ktorá ich nadobudla Kúpnou zmluvou V 41/2017 zo dňa 09.02.2017. Ďalšími výpismi z LV č. XXXX a č. XXX mal okresný súd preukázané, že výlučným vlastníkom zapísaných nehnuteľností je žalovaný. Aktualizovaným výpisom z LV č. X platným ku dňu 22.03.2017 mal okresný súd potvrdené, že výlučným vlastníkom nehnuteľností sa na základe kúpnej zmluvy V 42/2017 zo dňa 14.02.2017 stala
spoločnosť 5K, spoločnosť s ručením obmedzeným, so sídlom Vojtaššákova 846, Tvrdošín. Tak, ako v predchádzajúcom návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zo dňa 07.02.2017 i v návrhu zo dňa 24.03.2017 žalobca niekoľkokrát prejavil obavu, že v prípade, ak bude v spore o zaplatenie peňažnej sumy úspešný, žalovaný sa pokúsi exekúciu zmariť tým, že vykoná úkony smerujúce k jeho nemajetnosti.
5. Okresný súd skonštatoval, že pre úspešnosť návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené základné skutočnosti, ktoré sú potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ale i osvedčenie, že je daná obava ohrozenia budúcej exekúcie. Opätovne, stotožňujúc sa s dôvodmi uvedenými v návrhu, okresný súd prijal pri rozhodovaní záver, že žalobca osvedčil dôvodnosť a trvanie svojho nároku a súčasne aj existenciu obavy, že exekúcia jeho pohľadávky bude ohrozená (prevedenie nehnuteľností žalovaným na tretie subjekty). Preto v súlade so zákonnou právnou úpravou nariadil ďalšie zabezpečovacie opatrenie, ktorým zriadil záložné právo na iných nehnuteľnostiach žalovaného (dlžníka) za účelom zabezpečenia peňažnej pohľadávky žalobcu (veriteľa) vo výške 410.070,80 Eur.
6. Proti tomuto uzneseniu, a to v rozsahu, v ktorom okresný súd návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zo dňa 24.03.2017 vyhovel a nariadil zabezpečovacie opatrenie, v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný prostredníctvom zástupcu z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) a písm. h) CSP. Navrhol, aby Krajský súd v Žiline ako odvolací súd v súlade s § 388 CSP zmenil uznesenie súdu prvej inštancie a návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zo dňa 24.03.2017 ako nedôvodný zamietol. Žalovaný namietal, že napadnuté uznesenie trpí skutkovými vadami spočívajúcimi v tom, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov predložených žalobcom v rámci jeho návrhu k nesprávnym skutkovým zisteniam, a to, že existuje obava, že exekúcia pohľadávky žalobcu bude ohrozená. Žalovaný v prvom rade uviedol, že listinné dôkazy, na ktoré poukazuje v tomto odvolaní, sú už založené v súdnom spise v rámci tohto konania sp. zn. 9Cb/177/2016, pretože ich už raz predložil v rámci odvolania zo dňa 09.03.2017 voči prvému zabezpečovaciemu opatreniu a v rámci písomného vyjadrenia žalovaného zo dňa 27.04.2017 k vyjadreniu žalobcu k odvolaniu zo dňa 03.04.2017. V záujme toho, aby nedochádzalo k zbytočnému zahlcovaniu súdneho spisu tými istými dôkazmi, žiadal, aby boli uvedené listinné dôkazy predložené odvolaciemu súdu a zohľadnené odvolacím súdom aj v rámci tohto druhého odvolacieho konania.
6. Žalovaný poukázal na to, že pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je v zmysle § 343 a nasl. CSP nevyhnutné, aby žalobca zabezpečovacieho opatrenia okrem osvedčenia existencie nároku osvedčil i to, že bez zabezpečovacieho opatrenia by bola prípadná exekúcia ohrozená, pričom nebezpečie zmarenia exekúcie musí byť reálne a musí hroziť bezprostredne. Žalobca v návrhu na nariadenie druhého zabezpečovacieho opatrenia zo dňa 24.03.2017 neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by preukazovali splnenie základných zákonných predpokladov pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia podľa ust. § 343 ods. 1 CSP, t.j. existenciu hrozby, že exekúcia pohľadávok žalobcu bude ohrozená. Žalobca nepreukázal a ani len neosvedčil existenciu svojho nároku vo veci samej voči žalovanému. Napadnuté uznesenie bolo vydané pre zabezpečenie neexistujúcich pohľadávok žalobcu, ktoré zanikli na základe započítania vzájomných pohľadávok zo dňa 12.09.2016, zo dňa 21.09.2016 a zo dňa 23.09.2016. Pokiaľ by súd vo veci samej dospel k právnemu názoru, že žalovaný nebol oprávnený vykonať uvedené jednostranné zápočty pohľadávok v zmysle bodu 3.10 uzavretého Dodatku č. 1 k Rámcovej kúpnej zmluve zo dňa 2.01.2015, tak je zrejmé, že žalovaný má voči žalobcovi vzájomnú neuhradenú splatnú pohľadávku vo výške 435.472,10 Eur, ktorú si uplatnil vzájomnou žalobou v tomto súdnom konaní.
7. Podľa žalovaného žalobca v návrhu na nariadenie druhého zabezpečovacieho opatrenia zo dňa 24.03.2017 uvádza len tie isté skutočnosti ako v návrhu na nariadenie prvého zabezpečovacieho opatrenia zo dňa 7.02.2017. Žalobca nepreukázal a ani len neosvedčil, že by sa žalovaný účelovo zbavoval svojho majetku. Žalobcom uvádzané tvrdenia v návrhu zo dňa 24.03.2017 ohľadom zbavovania sa majetku žalovaným sú len domnienky. Žalobca nepreukázal, že by žalovaný od nariadenia prvého zabezpečovacieho opatrenia, t.j. od 28.02.2017 previedol akýkoľvek svoj majetok. Žalovaný totiž okrem riadneho odplatného predaja nepotrebných nehnuteľností v H. X. (H. J.) zapísaných na LV č. XXXX (pôvodne na LV č. XXXX) a nehnuteľností v N. zapísaných na LV č. X nepreviedol žiadny iný svoj majetok. Naopak, sám žalobca v návrhu na nariadenie druhého zabezpečovacieho opatrenia zo dňa 24.03.2017 uvádza a predloženým dôkazom, t.j. výpisom z LV č. XXX preukazuje,
že žalovaný po dni 7.02.2017, t.j. po podaní jeho návrhu na nariadenie prvého zabezpečovacieho opatrenia, nadobudol do vlastníctva ďalšie nehnuteľnosti. Sám žalobca teda preukázal, že sa žalovaný nezbavuje majetku a že neexistuje hrozba, že exekúcia pohľadávok žalobcu bude ohrozená, pretože žalovaný nadobudol dňa 20.02.2017 ďalší majetok, t.j. nehnuteľnosti v C. zapísané na LV č. XXX. Žalobca si tak vo svojom návrhu zo dňa 24.03.2017 protirečí, pretože na jednej strane účelovo tvrdí, že sa žalovaný zbavuje majetku a na druhej strane uvádza a preukazuje, že žalovaný nadobudol ďalší nehnuteľný majetok. Okresný súd napriek tomu, bez náležitého odôvodnenia na základe návrhu žalobcu na nariadenie druhého zabezpečovacieho opatrenia zo dňa 24.03.2017 dospel k nesprávnemu skutkovému zisteniu, t.j. že existuje obava, že exekúcia pohľadávok žalobcu bude ohrozená a nariadil v rozpore so zákonom druhé zabezpečovacie opatrenie. Žalovaný zároveň upriamil pozornosť na to, že už v rámci odvolania voči prvému zabezpečovaciemu opatreniu zo dňa 9.03.2017 predloženými listinnými dôkazmi preukázal nielen dôvodnosť a ekonomickú výhodnosť predaja nadbytočných a nepotrebných nehnuteľností žalovaného v H. X. zapísaných na LV č. XXXX (pôvodne na LV č. XXXX) a nehnuteľností v N. zapísaných na LV č. X, ale aj nadobudnutie iného ďalšieho nehnuteľného a hnuteľného majetku. Žalovaný preukázal, že obstaral a kúpil okrem iných vecí aj ďalšie nehnuteľnosti - lom Q. v obci C. zapísané v katastri nehnuteľností na LV č. XXX a LV č. XXXX v hodnote 1 049.259,88 Eur. Súd prvej inštancie už pri rozhodovaní o návrhu žalobcu na nariadenie druhého zabezpečovacieho opatrenia zo dňa 24.03.2017 mal k dispozícii všetky tieto listinné dôkazy predložené žalovaným v rámci jeho odvolania voči prvému zabezpečovaciemu opatreniu, napriek tomu bez zohľadnenia týchto žalovaným uvádzaných skutočností a predložených dôkazov neoprávnene nariadil ďalšie zabezpečovacie opatrenie.
8. Podľa žalovaného konanie žalobcu, t.j. podanie druhého návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zo dňa 24.03.2017 je zrejmým zneužívaním inštitútu zabezpečovacieho opatrenia. Zneužívanie tohto inštitútu žalobcom preukazuje to, že žalovaný v rámci procesnej obrany a podaného odvolania voči prvému zabezpečovaciemu opatreniu zo dňa 9.03.2017 preukázal nadobudnutie ďalšieho nehnuteľného majetku v C. v hodnote 1 049.259,88 Eur a žalobca okamžite podal dňa 27.03.2017 ďalší nedôvodný návrh na nariadenie druhého zabezpečovacieho opatrenia. Nariadené druhé zabezpečovacie opatrenie predstavuje nenáležitú súdnu ochranu neoprávnene poskytnutú žalobcovi. Ide o zrejmé šikanovanie a nedôvodný a neoprávnený zásah do vlastníckeho práva žalovaného, resp. sťaženie, či. bránenie v realizácii jeho podnikateľských plánov a podnikateľskej činnosti, čo je neprípustné a v rozpore so zákonom a konštantnou judikatúrou súdov. Nie je prípustné, aby kvôli pohľadávke žalobcu vo výške 410 070,80 Eur bolo nariadené zabezpečovacie opatrenie ku takmer všetkému nehnuteľnému a hnuteľnému majetku žalovaného, ktorého hodnota niekoľkonásobne prevyšuje hodnotu pohľadávky žalobcu v tomto súdnom konaní. Rovnako je neprípustné, aby ihneď, ako žalovaný nadobudne nový, resp. ďalší majetok, bolo následne ihneď nariadené ďalšie zabezpečovacie opatrenie, pričom je zrejmé, že žalovaný sa nezbavuje majetku, práve naopak, nadobúda ďalší majetok.
9. Žalovaný poukázal na to, že predaj nehnuteľností v H. X. (H. J.) zapísaných na LV č. XXXX (pôvodne na LV č. XXXX) a nehnuteľností v obci N. zapísaných na LV č. X vôbec nesúvisí s prebiehajúcim súdnym konaním sp. zn. 9Cb/177/2016 vedeným medzi žalobcom a žalovaným a nebol realizovaný žalovaným s cieľom zbavovať sa majetku, ako nepravdivo a účelovo tvrdí žalobca. Išlo o realizáciu dlhodobého podnikateľského plánu, resp. zámeru žalovaného. Predmetné nehnuteľnosti boli pre žalovaného prakticky nadbytočné a žalovaný sa ich snažil už dlhodobejšie odpredať. Predajom týchto nehnuteľností nedošlo k obmedzeniu výrobno-prevádzkovej kapacity a podnikateľskej činnosti žalovaného. Pokiaľ ide o nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX (pôvodne na LV č. XXXX), t.j. areál v mestskej časti H. J. v H. X., tak v predmetnom areáli bola v minulosti umiestnená a prevádzkovaná betonárka žalovaného, ale od roku 2013 sa už nepoužívala. Zvyšná časť areálu sa používala iba ako externé skladovacie priestory, čo bolo z hospodárskeho a finančného hľadiska neefektívne. Prevádzkové náklady žalovaného na uvedený areál v mestskej časti H. J. v H. X. boli za rok 2016 vo výške 8 867,01 Eur, čo v prípade, ak by ich žalovaný nepredal, generovalo každoročne stratu. Žalovaný predal tieto nehnuteľnosti na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 30.11.2016 spoločnosti AGROKOMPLET JH, s.r.o., so sídlom Trstené 120, Bobrovec, za kúpnu cenu vo výške 153 000 Eur (bez DPH). Kúpna cena za pozemky a súbor hnuteľných a nehnuteľných vecí je adekvátnou trhovou cenou, vzhľadom k tomu, že predmetný areál bol v prevažnej časti roka a v prevažnej časti rozlohy nevyužívaný, dlhodobo zaprataný nepotrebným odpadom, betonárkou a jej príslušenstvom, starými skladmi a budovy boli bez súpisných čísiel a bez kolaudačných rozhodnutí. Dohodnutá kúpna cena bola výhodnou a adekvátnou vzhľadom i na zlý, nebezpečný a život ohrozujúci technický stav a možné riziko enviromentálnej záťaže na predávaných nehnuteľnostiach. S týmto rizikom sa na vlastné náklady musel vysporiadať kupujúci.
Predaj predmetných nehnuteľností bol ziskovou operáciou, teda nešlo o účelové zbavovanie sa majetku. Zostatková cena nehnuteľností bola vo výške 69 000,88 Eur, zisk z predaja pri dohodnutej kúpnej cene 153 000 Eur predstavuje sumu 83 999,12 Eur. Na preukázanie dosiahnutého zisku z predaja týchto nehnuteľností žalovaný predložil v rámci odvolania voči prvému zabezpečovaciemu opatreniu výpis - zostavu z účtovnej evidencie žalovaného. Čo sa týka nehnuteľností zapísaných na LV č. X, t.j. administratívnu budovu v N., túto žalovaný využíval ako sídlo oravskej časti - pobočky žalovaného. Budova využívaná výlučne na administratívne účely bola minimálne 4 roky z 85 percent nevyužitá, ale náklady na vykurovanie a údržbu boli hradené v plnej miere. Na odstránenie tohto nepriaznivého stavu bola vybudovaná žalovaným prevádzka v obci Q. s novou na mieru prispôsobenou administratívnou časťou. To umožnilo sťahovanie administratívy žalovaného do týchto nových priestorov a nehnuteľnosti v N. sa stali nadbytočnými. Prevádzkové náklady žalovaného na nehnuteľnosti v N. boli za rok 2016 vo výške 12 318,96 Eur, ktoré v prípade, ak by žalovaný nehnuteľnosti nepredal, tak by predstavovali každoročne stratu. Všetky nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území v N. zapísané na LV č. X predal žalovaný za dohodnutú kúpnu cenu celkom vo výške 64 000 Eur bez DPH. Prevádzkovú budovu súpisné číslo XXX a pozemok, parcelu č. 1480/6, o výmere 343 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, nachádzajúce sa v katastrálnom území v N. zapísané na LV č. X predal spoločnosti 5K, spoločnosť s ručením obmedzeným, za kúpnu cenu 62 000 Eur bez DPH na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 21.12.2016, ktorej vklad bol povolený pod č. V-42/2017 dňa 14.2.2017. Pozemok, parc. č. 1480/1 o výmere 1.589 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria predal žalovaný spoločnosti GABAX, s.r.o., za kúpnu cenu vo výške 2 000 Eur bez DPH na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 21.12.2016, ktorej vklad bol povolený pod č. V-41/2017 dňa 14.2.2017. Predaj nehnuteľností v N. zapísaných na LV č. X bol ziskovou operáciou, nešlo o účelové zbavovanie sa majetku, keďže zostatková cena nehnuteľností bola vo výške 12 929,02 Eur. Zisk z predaja nehnuteľností pri dohodnutej kúpnej cene 64.000 Eur predstavuje sumu 51.070,98 Eur, čo žalovaný preukázal výpisom - zostavou z účtovnej evidencie. Žalovaný zvýraznil, že v prípade predaja nehnuteľností na LV č. XXXX a LV č. X išlo o riadny a odplatný predaj nehnuteľností tretím osobám, čo nemožno považovať za zbavovanie sa majetku, pretože žalovaný z predaja týchto nehnuteľností získal peňažné prostriedky, ktoré sa stali okamihom ich úhrady, t.j. išlo iba o transformáciu majetku. Súčasne sa tým zvýšila likvidita žalovaného a možnosti jeho ďalších investícií. Bez ohľadu na ekonomickú výhodnosť predaja týchto nehnuteľností je podľa žalovaného zrejmé, že obava, že exekúcia pohľadávok žalobcu bude ohrozená neexistuje a nemôže existovať v prípade, pokiaľ má žalovaný aj po predaji týchto nehnuteľností ďalší a iný majetok v hodnote prevyšujúcej hodnotu pohľadávok vymáhaných žalobcom v tomto konaní.
10. Žalovaný poukázal na to, že základným zákonným predpokladom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je v zmysle ust. § 343 ods. 1 CSP existencia obavy, že exekúcia bude ohrozená. Tento základný zákonný predpoklad nie je v tomto prípade splnený, pretože neexistuje žiadna obava, že exekúcia pohľadávky (pohľadávok) žalobcu bude ohrozená. Obava, že exekúcia pohľadávok žalobcu bude ohrozená, neexistuje a nemôže existovať v prípade, pokiaľ má žalovaný aj po predaji nehnuteľností na LV č. XXXX a LV č. X ďalší a iný majetok v hodnote prevyšujúcej hodnotu pohľadávok vymáhaných žalobcom v tomto konaní. Hodnota hmotného (nehnuteľného a hnuteľného) majetku žalovaného je podľa oficiálnej účtovnej závierky žalovaného za rok 2016 vo výške 4 669 750,82 Eur, z ktorého dôvodu žalovaný odmietal účelové a nepravdivé tvrdenia žalobcu k návrhu, že by sa zbavoval majetku a že by začal po začatí tohto súdneho konania robiť právne úkony, ktorými zmenšuje svoj majetok, s cieľom previesť ho na tretie osoby, a tým ukrátiť uspokojenie pohľadávok žalobcu. Žalobca nielenže predal nehnuteľnosti na LV č. XXXX a LV č. X, ale kúpil ďalší nehnuteľný a hnuteľný majetok. Žalovaný kúpil a nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX a LV č. XXXX dňa 20.02.2017, t.j. v období po podaní žaloby (žalôb) žalobcom na súd prvej inštancie. Všeobecná hodnota týchto nehnuteľností je 1 049 259,88 Eur, čo preukazuje faktúra č. FV-5/2014 a kúpna zmluva zo dňa 21.05.2014 a v nej dohodnutá výška kúpnej ceny, za ktorú žalovaný nadobudol tieto nehnuteľnosti. Vo vzťahu k uzavretiu tejto kúpnej zmluvy je podľa žalovaného rozhodujúcou skutočnosťou to, že žalovaný uhradil všetky dohodnuté splátky kúpnej ceny v zmysle splátkového kalendára a na základe toho nadobudol tieto nehnuteľnosti do svojho vlastníctva. Žalovaný iba od júna 2016 uhradil za účelom nadobudnutia vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam 9 splátok kúpnej ceny vo výške 487 314,96 Eur. Tieto nehnuteľnosti sú v hodnote, ktorá viac ako dvojnásobne prevyšuje výšku pohľadávok žalobcu uplatňovaných v tomto súdnom konaní. Z uvedeného neexistuje obava, že exekúcia pohľadávok žalobcu bude ohrozená.
11. Okrem uvedených nehnuteľností obstaral a kúpil žalovaný v období (od
júla 2016) aj ďalší hnuteľný majetok v hodnote 470 307,00 Eur, a to: a) Tiltrotátor TR200 pre Volvo EW160 v hodnote 17 520,00 Eur (bez DPH), čo preukazuje faktúra č. 30160159 zo dňa 7.07.2016 b) Tiltrátor TR 200 pre CATM 315D v hodnote 17 520,00 Eur (bez DPH), čo preukazuje faktúra č. 20160235 zo dňa 20.07.2016 c) Renault Distribútor, VIN VF640J86XGB003155, r. výroby 2016, v hodnote 123 440,00 Eur (obstarávacia cena) + 50 Eur (kúpna cena) = účtovná cena 123 490,00 Eur, čo preukazuje Zmluva o finančnom leasingu č. 3967 zo dňa 1.11.2016 d) Renault C460.32 P8x4 s hydraulickou rukou, VIN VF630S163GD001604, r. výroby 2016, v hodnote 159 300,00 Eur (obstarávacia cena) + 50 Eur (kúpna cena) + 66 Eur (náklady na prihlásenie vozidla) = účtovná cena 159 416,00 Eur, čo preukazuje Zmluva o finančnom leasingu č. 3975 zo dňa 1.11.2016 e) Váha pásová vložná na dopravník za drvičom v hodnote 5 271,00 Eur (bez DPH), čo preukazuje faktúra č. 160100341 zo dňa 22.08.2016 f) Kužeľový drvič KDC 23HP - sekundár lom Podspády v hodnote 147 090,00 Eur, čo preukazuje faktúra č. 80860174 zo dňa 23.11.2016. Podľa žalovaného rozhodujúcou skutočnosťou v tomto prípade je to, že ide o ďalší hnuteľný majetok, ktorý žalovaný nadobudol, resp. obstaral, teda v žiadnom prípade sa žalovaný nezbavuje majetku. Tieto hnuteľné veci žalovaný nadobudol do svojho vlastníctva s výnimkou motorových vozidiel, ktoré sú iba predmetom leasingu a ku ktorým ešte nenadobudol vlastníctvo), ktorých hodnota je 187 401 Eur.
12. Čo sa týka uzavretých leasingových zmlúv, tak žalovaný dosiaľ nenadobudol vlastnícke právo k predmetným veciam, za podstatné však považoval to, že ich obstaral v nedávnom období, a to ku koncu roku 2016, čo osvedčuje, že nemá tendenciu zbavovať sa majetku, ale naopak snahu získať a nadobudnúť ďalší majetok. Pokiaľ by mal žalovaný snahu zbavovať sa svojho majetku, tak by neuzatváral leasingové zmluvy a neobstarával tento ďalší hnuteľný majetok. Na základe uzavretých leasingových zmlúv má žalovaný právo používať uvedené hnuteľné veci pri svojej podnikateľskej činnosti a následne uhradením dohodnutého počtu leasingových splátok nadobudne žalovaný po ukončení leasingu vlastnícke právo k týmto hnuteľným veciam.
13. Žalovaný uviedol, že obstaral, resp. kúpil v poslednom, resp. nedávnom období od júla 2016 nehnuteľný a hnuteľný majetok celkom v hodnote 1 519.566,88 Eur. Z jeho strany išlo teda len o transformáciu majetku, t.j. speňaženie a predaj jedného majetku - nehnuteľností na LV č. X a LV č. XXXX a kúpu ďalších nehnuteľností v C. zapísaných na LV č. XXX a LV č.XXXX a kúpu a obstaranie výrobných a pracovných strojov a motorových vozidiel. Zvýraznil, že v plnom rozsahu prevádzkuje podnikateľskú činnosť a realizuje v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti zákazky najmä v oblasti stavebníctva. V roku 2016 dosiahol čistý obrat vo výške 9 265 112 Eur, zisk žalovaného za rok 2016 predstavuje 166 387 Eur, hodnota hmotného majetku žalovaného je vo výške 4 669 750,82 Eur. Žalovaný nemá žiadne neuhradené záväzky po lehote splatnosti s výnimkou sporných pohľadávok a riadne si plní povinnosti voči daňovému úradu, zdravotným poisťovniam a sociálnej poisťovni. V súčasnosti má rozpracované zákazky, ktoré neboli ukončené v roku 2016 v objeme cca. 1 331 000 Eur a už zakontrahované nové zákazky v objeme cca. 3 125 000 Eur a taktiež zákazky pre obce cez PPA projekty v objeme cca 1 400 000 Eur. V tejto súvislosti poukázal na to, že naopak žalobca dlhuje žalovanému sumu 435 472,10 Eur titulom splatnej pohľadávky, ktorú si žalovaný uplatnil v tomto súdnom konaní vzájomnou žalobou. Zároveň žalobca dlhuje spoločnosti DANICON HOLDING, a.s. takmer 1 mil. Eur z titulu neuhradenej kúpnej ceny za prevod cenných papierov vyplývajúcej zo Zmluvy o kúpe cenných papierov zo dňa 26.03.2015, čo preukazuje prebiehajúce súdne konanie vedené na Okresnom súde Košice I sp. zn. 30Cb/164/2016. Naopak, práve u žalovaného existuje obava, že exekúcia jeho pohľadávky vo výške 435 472,10 Eur, ktorú má voči žalobcovi, je ohrozená. Žalobca je spoločnosťou fungujúcou od roku 2014, ktorá nevlastní žiadne nehnuteľnosti, sídli v prenajatých priestoroch a má podľa verejne dostupných informácií iba 3 - 4 zamestnancov. Žalobca nevlastní žiadne výrobné a pracovné stroje ani iné bonitné hnuteľné veci. Podľa svojej účtovnej evidencie žalobca hospodáril v kalendárnom roku 2016 tak, že dosiahol obrat vo výške 756.119 Eur, strata žalobcu za rok 2016 predstavuje -81 783 Eur a tržby mu klesli o 76 %. Dlhodobý hmotný majetok žalobcu je len vo výške 16 804 Eur. Uvedené skutočnosti preukazujú, že u žalovaného existuje obava, že exekúcia jeho pohľadávky vo výške 435 472,10 Eur, ktorú má voči žalobcovi a ktorú si uplatnil vzájomnou žalobou, bude ohrozená.
14. Žalovaný zároveň poukázal na to, že súd pred nariadením neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia by mal venovať zvýšenú pozornosť tomu, či nenakladaním s vecami alebo právami, resp. zriadením záložného práva nedochádza k zásahu do vlastníckych práv žalovaného nad nevyhnutnú mieru. Nariadené zabezpečovacie opatrenie zriadením záložného práva by malo byť primerané, t.j. malo by postihovať majetok maximálne do výšky hodnoty zabezpečovanej pohľadávky, čo vyplýva z konštantnej judikatúry súdov. Všeobecná hodnota nehnuteľností a hnuteľných vecí a obchodného podielu žalovaného, ku ktorým okresný súd nariadil prvé zabezpečovacie opatrenie, je vo výške 3 805 766,04 Eur. Údajných dvanásť pohľadávok žalobcu, ktoré si žalobca uplatňuje, je vo výške 410 070,80 Eur, ku ktorým okresný súd nariadil i druhé zabezpečovacie opatrenie. Je zrejmé, že už nariadením prvého zabezpečovacieho opatrenia došlo k hrubému nepomeru medzi hodnotou majetku žalovaného vo výške 3 805 766,04 Eur a hodnotou žalobcom uplatňovanej pohľadávky vo výške 410 070,80 Eur. Nehnuteľnosti žalovaného na LV č. XXXX, LV č. XXXX, LV č. XXXX, ktoré vôbec nie sú zaťažené záložným právom banky, ani žiadnou inou ťarchou, vo vzťahu ku ktorým bolo zriadené záložné právo už prvým zabezpečovacím opatrením, majú hodnotu najmenej vo výške 565 741,86 Eur, ktorá presahuje výšku žalobcovej pohľadávky. Podľa žalovaného tak nebol daný a splnený základný zákonný predpoklad pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a súd prvej inštancie nemal vôbec nariadiť druhé zabezpečovacie opatrenie, a to návrh žalobcu na nariadenie druhého zabezpečovacieho opatrenia mal ako nedôvodný a neprimeraný v celom rozsahu zamietnuť. Prvým zabezpečovacím opatrením, ako aj druhým zabezpečovacím opatrením došlo k nedôvodnému a neprimeranému zásahu do vlastníckeho práva žalovaného nad nevyhnutnú mieru, ktorá skutočnosť je ďalším dôvodom pre zmenu napadnutého uznesenia a zamietnutie návrhu žalobcu na nariadenie druhého zabezpečovacieho opatrenia. Žalovaný mal za to, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol uznesenie okresného súdu v napadnutom rozsahu zmeniť a návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zo dňa 24.03.2017 ako nedôvodný zamietnuť, s priznaním náhrady trov konania.
15. K doručenému odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca v podaní zo dňa 27. júna 2017 prostredníctvom právneho zástupcu (č.l. 813 - 821 spisu). Žalobca sa nestotožnil s dôvodmi odvolania žalovaného a bol názoru, že napriek rozsiahlemu odvolaniu žalovaný nepreukázal existenciu skutkových vád napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, ani skutočnosti zakladajúce nesprávne právne posúdenie veci zo strany okresným súdom. Žalobca bol názoru, že pre úspešnosť návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené základné skutočnosti, ktoré sú potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ale i osvedčenie, že je daná obava ohrozenia budúcej exekúcie. Okresný súd stotožňujúc sa s dôvodmi v návrhu, prijal záver, že žalobca osvedčil dôvodnosť a trvanie svojho nároku a súčasne aj existenciu obavy, že exekúcia jeho pohľadávky bude ohrozená (prevedenie nehnuteľností žalovaným na tretie subjekty), z ktorého dôvodu v súlade so zákonnou právnou úpravou nariadil ďalšie zabezpečovacie opatrenie. Pokiaľ žalovaný namietal, že ním napadnuté uznesenie trpí skutkovými vadami, tak žalobca poukázal na to, že v návrhu uviedol len pravdivé údaje a skutočnosti, ktoré podložil dôkazmi. Žalobca preukázal výpismi z LV č. XXXX, LV č. XXXX, LV č. X a LV č. XXX, že žalovaný previedol na tretie osoby časť svojho nehnuteľného majetku, čo je dostačujúce pre existenciu obavy na strane žalobcu, že exekúcia jeho pohľadávky bude ohrozená. Tvrdenie žalovaného v rámci obrany, že aj prvé zabezpečovacie opatrenie bolo nariadené v rozpore so zákonom, a že došlo aj k hrubému nepomeru medzi hodnotou majetku žalovaného, ku ktorému súd prvej inštancie nariadil zabezpečovacie opatrenie a hodnotou žalobcom uplatňovanej pohľadávky v súdnom konaní, podľa žalobcu neobstojí najmä z dôvodu, že predmetom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia nebol celý majetok, pretože takmer celý majetok žalovaného, na ktorý súd nariadil prvé zabezpečovacie opatrenie zo dňa 7.2.2017, je zaťažený zriadením záložných práv v prospech bánk, resp. leasingových spoločností. Na strane žalobcu preto existuje obava, že z uvedeného dôvodu, s najväčšou pravdepodobnosťou by žalobca nebol uspokojený zabezpečením majetku na základe zabezpečovacieho opatrenia zo dňa 07.02.2017, a preto bol nútený podať návrh zo dňa 24.03.2017 na vydanie druhého zabezpečovacieho opatrenia. Žalobca, rovnako ako žalovaný poukázal na svoje vyjadrenie zo dňa 3. apríla 2017 k odvolaniu žalovaného zo dňa 9. marca 2017, proti uzneseniu súdu prvej inštancie sp. zn. 9Cb/177/2016-203 zo dňa 28. februára 2017, ako aj na svoje vyjadrenie zo dňa 31. mája 2017 k podaniu žalovaného z 27. apríla 2017, včítane príloh a dôkazov, ktoré tvoria súčasť predmetného spisu. Zotrval na tom, že zákonným spôsobom osvedčil existenciu svojho nároku, že je reálne ohrozená exekúcia pohľadávok, čo preukázal nielen dôkazmi o predaji nehnuteľného majetku žalovaného na tretie osoby, ale aj konkrétnymi krokmi zo
strany štatutárneho zástupcu žalovaného, po zmene vedenia spoločnosti v 06/2016. Nakoľko ohrozenie exekúcie naďalej pretrvávalo a žalobca zistil, že žalovaný nadobudol a vlastní ďalší majetok, ktorý doposiaľ nebol zabezpečený, využil svoje zákonné oprávnenie a podal návrh na vydanie druhého zabezpečovacieho opatrenia. Súd prvej inštancie pri nariadení prvého i druhého zabezpečovacieho opatrenia vychádzal zo zákonných predpokladov. I napriek tomu, že sa žalovaný snaží o konštrukciu, že tvrdenia žalobcu v jeho návrhu ohľadne zbavovania sa majetku žalovaným sú len domnienky, žalobca uviedol, že zbavovanie sa časti majetku žalovaným riadne preukázal výpismi z LV č. XXXX (pôvodne LV č. XXXX), k.ú. H. J. a LV č. X, k.ú. N.. Skutočnosť, že žalovaný po termíne 28.2.2017 už nepreviedol žiadny iný svoj majetok na tretie osoby, nemá podľa názoru žalobcu vplyv na podanie jeho návrhu z 28.2.2017. Čo sa týka majetku nadobudnutého žalovaným po podaní prvého návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zo dňa 07.02.2017, tak túto obranu považoval za nedôvodnú vzhľadom na skutočnosť, že predmetné nehnuteľnosti nadobudol žalovaný de jure, na základe povolenia vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 21.05.2014, čo žalobca hodnoverne preukázal. Názor vyslovený žalovaným, že návrh žalobcu na nariadenie druhého zabezpečovacieho opatrenia zo dňa 24.03.2017 je zrejmým zneužívaním inštitútu zabezpečovacieho opatrenia, je podľa žalobcu nesprávny a vychádza z nepochopenia tohto inštitútu. V žiadnom prípade tu nejde o nenáležitú súdnu ochranu a už vôbec nie o šikanovanie, či nedôvodný a neoprávnený zásah do vlastníckeho práva žalovaného. Tvrdenie žalovaného, že zabezpečovacími opatreniami bol zabezpečený majetok žalovaného, ktorý niekoľkonásobne prevyšuje hodnotu pohľadávky žalobcu, spochybnil žalovaný sám svojim tvrdením, že pri predaji svojho majetku postupoval trhovo, pričom svoj majetok odpredal za sumu podstatne nižšiu, ako bola ocenená znaleckým posudkom a nižšiu, ako ju evidoval vo svojom majetku. Žalobca zotrval na dôvodoch uvádzaných vo svojich predchádzajúcich vyjadreniach. Podľa žalobcu žalovaný hodnoverným spôsobom nepreukázal ani skutočnosť, že iný majetok, ktorý vlastní, postačuje na uspokojenie pohľadávok žalobcu i napriek tomu, že podľa oficiálnej účtovnej závierky žalovaného za rok 2016, účtovná hodnota majetku presahuje hodnotu vymáhanej pohľadávky. V tejto súvislosti zvýraznil, že v prevažnej miere sa jedná o majetok, ktorý je založený. Žalobca namietol správnosť tvrdení žalovaného, že v období od júla 2016 obstaral a kúpil hnuteľný majetok v hodnote 470 307 Eur, pretože v prípade tiltrátorov uhradil žalovaný v dotknutom období iba zlomky kúpnej ceny v rozsahu 2x 5 256 Eur a nie 35 040 Eur a v prípade finančných leasingov na motorové vozidlá Renault D a Renault C je tvrdenie o kúpe tohto majetku taktiež nezmyselné, pretože v oboch prípadoch ide o nájom vozidiel a finančný leasing, čo predstavuje záväzok žalovaného a nie jeho majetok. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že nadobudol ďalší majetok vo výške 429 996 Eur, ide o hnuteľné veci, ktoré žalovaný zaobstaral zmluvou o finančnom leasingu, a preto netvoria jeho majetok. Čo sa týka prevodu vlastníckeho práva žalovaného k nehnuteľnostiam a súvisiacim hnuteľným veciam a zariadeniam hlboko pod trhovú cenu, tak túto skutočnosť preukázal sám žalovaný predložením kúpnej zmluvy so spoločnosťou AGROKOMPLET JH s.r.o. a dodatkom č. 2 k predmetnej kúpnej zmluve, kde došlo k rozšíreniu prevodu majetku bez akéhokoľvek navýšenia kúpnej ceny, pričom táto kúpna zmluva sa týkala vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam evidovaným na LV č. XXXX (v súčasnosti LV č. XXXX) a hnuteľným veciam. Takéto konanie žalovaného je podľa názoru žalobcu v ostrom rozpore s platným právom. Dodal, že iba hnuteľné a nehnuteľné veci, špecifikované v dodatku č. 2 ku kúpnej zmluve majú vyššiu trhovú hodnotu, než bola zmluvne dojednaná kúpna cena 153 000 Eur za pozemky. Táto transakcia bola žalovaným vykonaná žalovaný po termíne 06/2016, kedy prestal uhrádzať tovary dodané žalobcom, čo je predmetom žaloby vo veci samej. Žalovaný po 06/2016 nekúpil nehnuteľný majetok v proklamovanej hodnote. Bol okolnosťami splátkového kalendára kúpnej zmluvy na nehnuteľnosť v k.ú. C. donútený k posledným splátkam kúpnej ceny, ktorej podstatná časť bola vyplatená od 05/2014 do 06/2016. Žalovaný vstupom do čerpania finančného leasingu nekúpil žiadny majetok, iba zvýšil svoj záväzok. Žalobca tvrdenia žalovaného o dlhu jeho subjektu popiera, pretože nezodpovedajú skutočnosti. Nariadením zabezpečovacieho opatrenia nedochádza k zásahu do vlastníckych práv žalovaného, ale ani k žiadnemu obmedzeniu jeho podnikateľskej činnosti. Čo sa týka majetku žalovaného, žalobca popieral relevanciu číselných hodnôt z dôvodu, že neobsahujú i číselné hodnoty úverov, ktorými sú jednotlivé špecifikované veci zaťažené. Podľa žalobcu je zjavná zámerná snaha žalovaného podať čo najvyššiu hodnotu majetku bez hodnoty jeho zaťaženia, t.j. bez reálnej hodnoty. Podľa žalobcu je vylúčená účelovosť a nedôvodnosť jeho návrhu žalobcu, s cieľom poškodiť žalovaného, prípadne oslabiť jeho trhové postavenie. Zároveň žalobca vylúčil využívanie informácií v obchodnom styku. Navrhol, aby odvolací súd uznesenie okresného súdu v odvolaním napadnutej časti ako vecne správne potvrdil.
16. K doručenému písomnému vyjadreniu žalobcu zo dňa 27. júna 2017 sa písomne vyjadril žalovaný prostredníctvom zástupcu v podaní zo dňa 22. augusta 2017 (č.l. 850 - 864 spisu). Žalovaný sa
v celom rozsahu pridržiaval skutkových a právnych tvrdení obsiahnutých v jeho odvolaní zo dňa 9.5.2017 preukazujúcich skutkové a právne vady napadnutého uznesenia. Žalovaný poprel všetky tvrdenia žalobcu uvedené v jeho písomnom vyjadrení zo dňa 27.6.2017 ako nepravdivé, účelové a neopodstatnené. Poukázal na to, že na rozdiel od žalobcu všetky ním neuvádzané skutočnosti riadne preukázal množstvom predložených listinných dôkazov. Podľa žalovaného žalobca si sám sebe protirečí, ak na jednej strane účelovo tvrdí, že sa žalovaný zbavuje majetku a že existuje a pretrváva hrozba ohrozenia exekúcie a na druhej strane žalobca poukazuje, že žalovaný po podaní návrhu na nariadenie prvého zabezpečovacieho opatrenia zo dňa 07.02.2017 a v priebehu tohto súdneho konania nadobudol ďalší nehnuteľný majetok. Z uvedeného je na mieste otázka, ako sa môže žalovaný účelovo zbavovať majetku, keď po podaní návrhu žalobcu na nariadenie prvého zabezpečovacieho opatrenia zo dňa 07.02.2017 a po začatí a v priebehu tohto súdneho konania nadobudol ďalší majetok v hodnote 1 049 259,88 Eur, keď má v zmysle oficiálnej účtovnej závierky za rok 2016 dlhodobý nehnuteľný a hnuteľný majetok v hodnote 4 669 750,82 Eur a majetok žalovaného medziročne vzrástol o 18,80 %, t.j. zo sumy 3 791 615 Eur na sumu 4 669 751 Eur. Podľa žalovaného pre existenciu obavy, že exekúcia pohľadávky žalobcu bude ohrozená, nie je postačujúce to, že žalobca výpismi z LV č. XXXX, LV č. XXXX, LV č. X a LV č. XXX preukázal, že žalovaný previedol časť svojho nehnuteľného majetku. Z konštantnej judikatúry súdov vyplýva, že za zbavovanie sa majetku sa nepovažujú odplatné ekvivalentné právne úkony, pri ktorých nedochádza k objektívnemu zmenšeniu majetku dlžníka. K zbavovaniu sa majetku a k ukráteniu uspokojenia pohľadávky veriteľa nemôže dôjsť ani vtedy, ak dlžník vlastní napriek predaju, resp. darovaniu časti majetku a ďalším svojim dlhom taký majetok, ktorý stačí k tomu, aby sa z neho veriteľ uspokojil (bližšie R NS ČR sp. zn. 21 Cdo 2791/99, sp. zn. 30 Cdo 2435/2006, sp. zn. 21 Cdo 2426/1999). Žalovaný preukázal v podanom odvolaní, že v prípade predaja nehnuteľností v H. X. v časti H. J., v N., išlo o ekonomicky výhodný riadny a odplatný predaj tretím nespriazneným osobám. Žalovaný preukázal, že z predaja týchto nehnuteľností dosiahol zisk vo výške 51 070,98 Eur a vo výške 83 999,12 Eur, a to oficiálnou zostavou zo svojej účtovnej evidencie. Tieto žalovaným uvedené údaje vyplývajú z oficiálnej a schválenej účtovnej závierky. Žalovaný z predaja týchto nehnuteľností získal peňažné prostriedky, ktoré sa stali okamihom ich úhrady súčasťou majetku žalovaného, t.j. išlo iba o transformáciu majetku. V prípade, že by aj tvrdenie žalobcu o ekonomickej nevýhodnosti predaja nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX a LV č. X v H. X. a v N. bolo pravdivé (čo žalovaný popiera), je zrejmé, že obava, že exekúcia pohľadávok žalobcu bude ohrozená, a nemôže existovať, pretože žalovaný vlastní okrem predaných nehnuteľností i ďalší nehnuteľný a hnuteľný majetok, ktorého hodnota niekoľkonásobne prevyšuje hodnotu pohľadávky žalobcu vo výške 410 070,80 Eur, čo žalovaný preukázal v podanom odvolaní. Ekonomická situácia a hospodárske výsledky žalovaného nepreukazujú existenciu hrozby, že exekúcia bude ohrozená, pričom ním uvádzané údaje sú riadne preukázané a vyplývajú zo schválených a zverejnených účtovných závierok. Žalobca bezdôvodne a bez predloženia akýchkoľvek dôkazov spochybňuje žalovaným uvádzanú hodnotu nehnuteľností a hnuteľných vecí, ku ktorým bolo nariadeným prvým zabezpečovacím opatrením zriadené záložné právo, ako aj hodnotu nehnuteľností a hnuteľných vecí, ktoré nadobudol v poslednom, resp. v nedávnom období, pričom žalovaný listinnými dôkazmi, t.j. znaleckými posudkami, kúpnymi zmluvami a faktúrami hodnotu týchto vecí preukázal. Naopak, žalobca riadne preukázanú hodnotu spochybňuje bez toho, aby predložil akékoľvek dôkazy preukazujúce opak. Tvrdenie žalobcu, že trhová hodnota majetku žalovaného nezodpovedá jeho účtovnej hodnote evidovanej v účtovníctve, je absurdné a nezmyselné a len preukazuje, že žalobca nerozumie problematike evidencie a odpisovania majetku a rozdielu medzi trhovou - všeobecnou hodnotou majetku a účtovnou hodnotou majetku po vykonaní odpisov. Taktiež odmietol neopodstatnené tvrdenia žalobcu, že trhová hodnota majetku žalovaného je minimálna, a to údajne z dôvodu, že ide o majetok, založený v prospech bánk, nebankových inštitúcií a leasingových spoločností. V tejto súvislosti poukázal na to, že samotným zriadením záložného práva sa neznižuje hodnota majetku žalovaného. Existencia záložného práva k majetku žalovaného neznamená, že tento majetok má minimálnu hodnotu. Zriadením záložného práva zostávajú nehnuteľnosti a hnuteľné veci naďalej vo vlastníctve žalovaného a hodnota týchto vecí sa samotným zriadením záložného práva neznižuje. Žalovaný súčasne v rámci podaného odvolania zo dňa 9.5.2017 preukázal predloženými listinnými dôkazmi, že len nehnuteľnosti žalovaného zapísané na LV č. XXXX, LV č. XXXX, LV č. XXXX, ktoré nie sú vôbec zaťažené záložným právom banky ani žiadnou inou ťarchou a ku ktorým bolo nariadené prvé zabezpečovacie opatrenie, majú hodnotu najmenej vo výške 565 741,86 Eur, t.j. hodnotu, ktorá presahuje výšku celkovej pohľadávky žalobcu vo výške 410 070,80 Eur. Podľa žalovaného už nariadením prvého zabezpečovacieho opatrenia došlo k hrubému nepomeru medzi hodnotou majetku žalovaného a hodnotou žalobcom uplatňovanej pohľadávky. Žalovaný odmietol účelové tvrdenie žalobcu, že nepodal informáciu o výške úverov, pretože nemá žiadnu povinnosť uvádzať výšku svojich
úverov, resp. výšku úverového rámca. Čo sa týka ekonomickej výhodnosti predaja nehnuteľností v N. a v H. X., zapísaných na LV č. XXXX a LV č. X, tak k námietkam žalobcu žalovaný poukázal na to, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, aká bola trhová cena nehnuteľností - pozemkov a aká bola trhová cena súboru hnuteľných a nehnuteľných vecí, špecifikovaných v dodatku č. 2 ku kúpnej zmluve zo dňa 30.11.2016. Podľa žalovaného žalobca nemôže tvrdiť, že žalovaný tieto nehnuteľnosti a hnuteľné veci predal pod cenu, pokiaľ nepredloží žiaden dôkaz o opaku. Žalovaný zotrval na svojom tvrdení, že okrem nadobudnutia nehnuteľností - lomu Q. v Obci C. v hodnote 1 049 259,88 Eur, obstaral a kúpil ďalší hnuteľný majetok v hodnote 470 307 Eur. Tvrdenie žalobcu o bezdôvodnom neuhradení cien dodaných tovarov považoval za neopodstatnené a zavádzajúce, nakoľko pohľadávky žalobcu voči žalovanému z titulu dodaného tovaru zanikli na základe vykonaného započítania vzájomných pohľadávok. Žalovaný by nerobil jednostranné zápočty svojich pohľadávok, pokiaľ by v čase vykonania jednostranných zápočtov existoval Dodatok č. 1 zo dňa 1.2.2016 k Rámcovej kúpnej zmluve zo dňa 2.1.2015 a nebol by účelovo antidatovaný bývalým vedením žalovaného, ktoré je personálne a záujmovo prepojené so žalobcom. Podľa žalovaného žalobca účelovo opomína, že žalovaný má existujúcu splatnú pohľadávku voči žalobcovi vo výške 435 472,10 Eur z titulu neuhradenej časti kúpnej ceny za prevod cenných papierov, ktorú si uplatnil vzájomnou žalobou v tomto súdnom konaní. Z doposiaľ vykonaného dokazovania vo veci samej je zrejmé, že predmetná pohľadávka žalovaného je oprávnená a dôvodná. Zároveň žalovaný poukázal na to, že uhrádza všetky svoje záväzky z prevádzkovania podnikateľskej činnosti tretím osobám s výnimkou sporných pohľadávok, ktoré dôvodne neuhradil. Navrhol uznesenie okresného súdu v napadnutej časti zmeniť a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť.
17. K doručenému písomnému vyjadreniu žalovaného zo dňa 22. augusta 2017 sa písomne vyjadril žalobca v podaní zo dňa 20 septembra 2017 (č.l. 871 - 872 spisu). Žalobca mal za to, že žalovaný vo vyjadrení zo dňa 22.08.2017 neuviedol žiadne nové skutočnosti ani neoznačil žiadne nové dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, preto sa nebude opakovane v tomto podaní vyjadrovať k jeho obsahu, nakoľko trvá v celom rozsahu na svojich návrhoch vo veci nariadenia zabezpečovacieho opatrenia a na všetkých svojich podaniach, vyjadreniach, či replikách podaniam žalovaného. Žalobca bol presvedčený, že osvedčil základné skutočnosti, ktoré boli potrebné pre záver súdu o pravdepodobnosti nároku žalobcu, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ale i osvedčenie, že je daná obava ohrozenia budúcej exekúcie. Navrhol uznesenie okresného súdu v napadnutom rozsahu ako vecne správne potvrdiť s priznaním náhrady trov konania.
18. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec bez nariadenia v medziach odvolacích dôvodov žalovaného podľa ust. § 379, § 380 ods. 1 CSP a uznesenie okresného súdu v napadnutom výroku I. zmenil podľa ust. § 388 CSP tak, že návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v podaní zo dňa 24.03.2017 zamietol. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
19. Podľa ust. § 379 CSP v spojení s ust. § 380 ods. 1CSP odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.
20. Za aplikácie vyššie citovaných ustanovení bolo napadnuté uznesenie okresného súdu preskúmavané v rozsahu odvolacích dôvodov žalovaného, obsiahnutých v písomne podanom odvolaní zo dňa 9. mája 2017.
21. Podľa ust. § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
22. Podľa ust. § 343 ods. 1, 2 CSP zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
23. Podľa ust. § 344 CSP ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
24. Podľa ust. § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
25. Podľa ust. § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
26. Podľa ust. § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
27. V prípade konania o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia krajský súd poukazuje i na znenie čl. 46 ods. 4 Ústavy SR, z ktorého vyplýva, že podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane ustanoví zákon.
28. Z ustanovenia § 343 ods. 1 CSP vyplýva, že základným predpokladom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, na ktoré sa primerane použijú ustanovenia o neodkladnom opatrení obsiahnuté v ust. § 324 a nasl. CSP, je obava veriteľa, že exekúcia bude ohrozená. Základným účelom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia preto je zvýšiť vymožiteľnosť peňažnej pohľadávky veriteľa a obmedziť priestor dlžníka na zbavenie sa majetku, ktorý by inak bolo možné exekúciou postihnúť. Zriadením zabezpečovacieho opatrenia súdom sa v podstate jedná o sudcovské záložné právo, ktoré by malo v prípade plurality záložných veriteľov garantovať záložnému veriteľovi relevantné poradie. K jeho výkonu však môže veriteľ pristúpiť až po právoplatnosti súdneho rozhodnutia, ktorým mu bude zabezpečovaná pohľadávka priznaná. Zmyslom a účelom zabezpečovacieho opatrenia, nariadeného na návrh veriteľa, je preto zabrániť, aby žalovaný, vo vzťahu ku ktorému má peňažnú pohľadávku, nepreviedol na iného svoj nehnuteľný majetok alebo aby v prospech iných osôb nezaťažil svoje nehnuteľnosti právami, a teda aby nehnuteľnosti nadobudla tretia osoba, ale ten, kto zriadenie záložného práva formou zabezpečovacieho opatrenia navrhol. Zákonnými predpokladmi na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia súdom sú: 1/ zabezpečovacie opatrenie možno zriadiť len na návrh, 2/ spôsobilý predmet záložného práva, ktorým môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty, 3/ zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať peňažnou pohľadávku, 4/ existencia obavy z budúceho marenia exekúcie.
29. Z charakteru zabezpečovacieho opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o potrebe jeho nariadenia. Žalobcom navrhované zabezpečovacie opatrenie sleduje zaistenie budúcej exekúcie voči žalovanému. Okrem existencie nároku musí však žalobca osvedčiť i to, že bez nariadenia zabezpečovacieho opatrenia by bola prípadná exekúcia voči žalovanému ohrozená, pričom obava, že exekúcia bude ohrozená, musí byť reálna a musí hroziť bezprostredne. Dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť ohrozený. Ani existencia dlhu ešte sama o sebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený, je predovšetkým také konanie žalovaného, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom exekúcie postihnúť alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery (rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Obo 144/97).
30. Krajský súd sa za účelom posúdenia odvolacích dôvodov žalovaného v potrebnom rozsahu oboznámil so spisovým materiálom. Z tohto bolo zistené, že žalobca sa podanými žalobami vedenými v konaní pred Okresným súdom Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 9Cb/177/2017 voči označenému žalovanému domáhal zaplatenia 410 070,80 Eur titulom ceny tovaru poskytnutého žalobcom, vyúčtovaného 12 samostatnými faktúrami na základe Rámcovej kúpnej zmluvy č. 381032/15 zo dňa 02.01.2015 v spojení s jej dodatkom. V priebehu konania žalobca v podaní zo dňa 24.03.2017 podal návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým žiadal v prospech žalobcu zriadiť záložné právo na nehnuteľnostiach žalovaného vedených Okresným úradom, katastrálnym odborom Tvrdošín na LV č. XXX Okres Tvrdošín, Obec C., kat. úz. C., špecifikovaných v petite žaloby na zabezpečenie svojej peňažnej pohľadávky, alternatívne nariadenia neodkladného opatrenia. Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, alternatívne neodkladného opatrenia žalobca zdôvodnil tým, že žalovaný po podaní žalôb v jednotlivých sporoch sa zbavuje svojho nehnuteľného majetku a začal robiť právne
kroky, ktorými zmenšuje svoj majetok s cieľom previesť ho na tretie osoby, v ktorej súvislosti poukázal na prevod nehnuteľností vedených na LV č. XXXX Okres Liptovský Mikuláš, Obec H. X., kat. úz. H. J. na nového vlastníka AGROKOMPLET JH, s.r.o., ktorej vklad bol povolený dňa 02.01.2017, prevod nehnuteľností vedených na LV č. X Okres Tvrdošín, Obec N., kat. úz. N., na nového vlastníka 5K, spoločnosť s ručením obmedzeným, so sídlom Tvrdošín, ktorej vklad bol povolený dňa 14.02.2017, prevod nehnuteľností vedených na LV č. XXXX, kat. územie N. na spoločnosť GABAX, s.r.o., so sídlom Tvrdošín, ktorej vklad bol povolený dňa 09.02.2017. Vzhľadom k tomu, že žalovaný sa stal na základe kúpnej zmluvy dňom 20.02.2017 výlučným vlastníkom nehnuteľností vedených na LV č. XXX Okres Tvrdošín, Obec C., kat. úz. C., špecifikovaných v návrhu, domáhal sa zriadenia záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam. Podľa žalobcu účel sledovaný, a to zabezpečenie jeho pohľadávky je možné dosiahnuť práve zabezpečovacím opatrením.
31. Krajský súd vo vzťahu k žalovaným podanému odvolaniu uvádza, že pri preskúmavaní napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania. Žalovaný vo vzťahu k druhej podmienke, a to osvedčeniu obavy, že exekúcia bude ohrozená, odvolacími dôvodmi namietal záver súdu prvej inštancie ohľadom osvedčenia tohto zákonného predpokladu. Okresný súd sa stotožnil s dôvodmi žalobcu uvedenými v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a mal za to, že žalobca preukázal existenciu obavy, že exekúcia bude ohrozená.
32. Odvolací súd sa nestotožnil s argumentáciou súdu prvej inštancie ohľadom preukázania druhej kumulatívnej podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia žalobcom, a to obavy, že exekúcia bude ohrozená. V tejto súvislosti uvádza krajský súd, že žalobca domáhajúci sa nariadenia zabezpečovacieho opatrenia musí v návrhu osvedčiť, že obava z ohrozenia je reálna, teda, že osoba, na majetok ktorej navrhuje zriadiť záložné právo zabezpečovacím opatrením, koná tak (robí faktické a právne úkony), že v konečnom dôsledku môže dôjsť k sťaženiu alebo znemožneniu ďalšieho konania a rozhodovania vo veci samej, resp. k zmareniu prípadného núteného výkonu rozhodnutia. Ohrozenie nároku, či už subjektívne alebo objektívne, musí byť konkrétne a navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia ho musí osvedčiť, nestačí len abstraktná (pravdepodobná) možnosť ohrozenia práv navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia. Chýbajúce osvedčenie ohrozenia práva navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia nemožno ničím nahradiť, lebo je základnou podmienkou pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Samotné tvrdenia žalobcu ako navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia, ktorými odôvodňoval nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, neosvedčili naliehavosť potreby požadovanej predbežnej úpravy a nepreukázali skutočnosť, že by v danom prípade existovala obava, že exekúcia bude ohrozená. Žalobca neposkytol súdu prvej inštancie tvrdenia a dôkazy, ktoré by jednoznačne osvedčili potrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku hrozby zmarenia exekúcie. Pokiaľ žalobca poukazoval na nakladanie s majetkom žalovaného, túto okolnosť žalovaný v podanom odvolaní nijako nespochybnil, pričom uviedol, že predmetný prevod majetku súvisel s podnikateľskou činnosťou, nebol uskutočnený bezplatne a v prospech spriaznených osôb. Žalovaný v podanom odvolaní vysvetlil, z akého dôvodu došlo k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa na LV č. XXXX (pôvodne na LV č. XXXX) v H. X. (H. J.) a LV č. X v kat. úz. N., a to z dôvodu ich nadbytočnosti a nepotrebnosti pre jeho podnikateľskú činnosť, vo väzbe na eliminovanie zbytočných nákladov. Je potrebné súhlasiť so žalovaným, že ak žalobca v podanom návrhu na nariadenie predbežného opatrenia potvrdil, že žalovaný v priebehu súdneho konania vyvolaného žalobami žalobcu nadobudol do svojho vlastníctva nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX a LV č. XXXX nachádzajúce sa v kat. úz. C., tak sám spochybnil svoje tvrdenie o účelovom zbavovaní sa majetku žalovaným. Žalovaný poskytol tvrdenia, doložené listinnými dôkazmi (prílohy k odvolaniu zo dňa 28. júla 2017 (č.l. 384 -559 spisu) že okrem predmetných nehnuteľností nadobudol i hnuteľný majetok v hodnote 470.307 Eur ako aj, že hodnota hmotného (nehnuteľného a hnuteľného) majetku žalovaného je vo výške 4 669 750,82 Eur.
33. Krajský súd vo vzťahu k dôvodu, ktorý uvádzal žalobca v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a to prevod nehnuteľností žalovaného na tretie osoby, uvádza, že to, že zo strany žalovaného v rámci výkonu vlastníckeho práva došlo k prevodu nehnuteľností na tretiu osobu, samo o sebe neznamená, že je tu osvedčená na strane žalobcu obava z ohrozenia budúcej exekúcie. Takéto nakladanie s predmetom vlastníctva žalovaným samo o sebe nevytvára nebezpečenstvo ohrozenia výkonu budúcej exekúcie. V konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nebolo osvedčené, že by predmetné úkony boli realizované za nevýhodných podmienok, resp. bezodplatne, že žalovaný za uvedené prevody neobdržal peňažné prostriedky, a preto realizácia samotných takýchto úkonov bez
ďalšieho nemôže osvedčovať reálnosť bezprostrednej a priamej hrozby, obavy žalobcu z ohrozenia exekúcie. Súhlasí krajský súd so žalovaným, že ak nebolo osvedčené niečo iné, tak žalovaný prevodom vlastníckeho práva získava do svojho majetku finančný ekvivalent, keďže nebolo osvedčené, že išlo o bezodplatné právne úkony alebo o právne úkony uzavreté za nevýhodných podmienok pre žalovaného. Krajský súd sa nestotožnil so záverom okresného súdu a tvrdením žalobcu, že samotný prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zo žalovaného na ďalšiu osobu je tou skutočnosťou, ktorá osvedčuje obavu o budúci výkon exekúcie, ktorý by mal byť týmto ohrozený. Samotná skutočnosť, že žalovaný realizuje svoje práva vlastniť a scudzovať majetok, neznamená nevyhnutne, že to robí s cieľom ohroziť budúcu exekúciu na majetok spoločnosti.
34. Odvolací súd súhlasí s názorom žalovaného, že na účely posúdenia, či určitá exekúcia môže byť ohrozená reálne alebo nie, nie je relevantné, aký hospodársky výsledok dosiahol v určitom účtovnom období dlžník, ale je podstatné, aký exekvovateľný majetok daný dlžník vlastní (t.j. aké sú aktíva dlžníka). Z predloženej Účtovnej závierky k 31.12.2016 žalovaného k odvolaniu (č.l. 737-748 spisu) a údajov sa v nej nachádzajúcich bolo zistené, ,,Strana aktív“ - Spolu majetok : 14 551 107, Dlhodobý hmotný majetok súčet: 10 106 350, 5 436 699, Stavby: 576 855, 355 504, Samostatné hnuteľné veci a súbory hnuteľných vecí: 7 597 892, 4 641 484, Dlhodobý finančný majetok súčet: 900 000, Obežný majetok: 3.480.965, 103 061, Zásoby súčet: 481 726, Dlhodobé pohľadávky: 364 808, Krátkodobé pohľadávky: 2 390 743, 103 061, z údaju „Výsledok hospodárenia za účtovné obdobie pred zdanením: 166 387, údaj ,,Výsledok hospodárenia za účtovné obdobie po zdanení“: 121 212. Z uvedených údajov tak bolo osvedčené, že žalovaný má dostatočne exekvovateľný majetok, ktorého skladba je rôznorodá, nehnuteľný majetok, hnuteľný majetok, pohľadávky, peniaze na účtoch.
35. Krajský súd ďalej uvádza, že ak súd rozhoduje o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým sa domáha žalobca obmedzenia dispozičných práv žalovaného s nehnuteľným majetkom, ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený, posudzuje nielen ohrozenie úhrady dlžnej čiastky, ale aj primeranosť ujmy žalovaného, ktorá by mu týmto obmedzením vznikla, a to aj z dôvodu dodržania zásady proporcionality, zmyslom ktorej je, aby zriadením záložného práva zabezpečovacím opatrením nebola spôsobená ujma na základných právach žalovaného a aby takáto ujma nebola neprimeraná sledovanému cieľu. Krajský súd súhlasí so žalovaným, že súdom zriadené záložné právo nezohľadnilo primeranosť nároku uplatneného žalobcom 410 070,80 Eur voči hodnote majetku- nehnuteľnosti v hodnote 1 049 259,88 Eur (kúpna zmluva na č.l. 344-354 spisu), preto vykazuje nepomer k tomuto majetku, ktorým bola peňažná pohľadávka zabezpečená. Z uvedeného nebola dodržaná požiadavka proporcionality.
36. Krajský súd konštatuje, že žalobca neosvedčil, že by sa žalovaný správal spôsobom uskutočňujúcim úkony, podľa ktorých by došlo k znižovaniu majetkovej bonity, resp. že by žalovaný úkonmi zasahoval do svojej majetkovej sféry spôsobom výrazne negatívne ovplyvňujúcim jeho majetkové pomery. Tento záver krajského súdu je v zhode i so záverom vyjadreným v rozhodnutí NS SR sp. zn. 5Obo 36/2008, sp. zn. 4Obo 75/2014. Nebolo ani osvedčené, že by žalovaný vykonával protiprávne úkony smerujúce k zmareniu, sťaženiu alebo znemožneniu budúcej exekúcie. Ohrozenie budúcej exekúcie musí mať reálnu podobu, pretože zabezpečovacie opatrenie ako procesno-právny inštitút zásadným spôsobom ovplyvňuje výkon práv žalovaného. V súvislosti so svojim konaním a rozhodovaním krajský súd poukazuje primerane i na rozsudok NS SR sp. zn. 2M Cdo 5/2005, v zmysle ktorého predbežné opatrenie možno nariadiť pre obavu, že by výkon súdneho rozhodnutia (exekúcia) bol ohrozený, aj keď rozhodnutie zatiaľ nebolo vydané, ale prebieha konanie, v ktorom by mohlo byť vydané. V takomto prípade však ide o celkom výnimočné opatrenie, ktoré musí byť odôvodnené mimoriadnymi okolnosťami prípadu, takže o to viac musia byť dané alebo aspoň osvedčené skutočnosti, ktoré odôvodňujú obavu, že by výkon rozhodnutia (exekúcia) bol ohrozený kumulatívne, že žalobca má pohľadávku alebo iný nárok a že mu tento nárok bude priznaný súdnym rozhodnutím.
37. Na základe uvedených zhodnotení tak krajský súd dospel k záveru, že neboli kumulatívne naplnené atribúty, ktorými je charakterizované zabezpečovacie opatrenie, pričom zo strany žalobcu nebola dostatočne osvedčená existencia obavy o ohrozenie budúcej exekúcie vyvolaná správaním sa žalovaného. Krajský súd preto pristúpil k zmene odvolaním napadnutého výroku I. uznesenia okresného súdu, a k zamietnutiu návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v podaní zo dňa 24.03.2017 postupom podľa ust. § 388 CSP.
38. Pokiaľ okresný súd v súvislosti s konaním o návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nerozhodoval o trovách prvoinštančného konania, následne ani krajský súd nerozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania, keď aj o takto vzniknutých trovách bude rozhodované okresným súdom v rámci rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Podľa ust. 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.