Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Cb/304/2009

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v Bratislave, v konaní pred sudcom JUDr. Karolom Rihákom, v právnej veci žalobcu: Byty Plus spol. s r.o. , Janotova 14-16, 841 05 Bratislava , IČO: 35 967 781, zastúpená JUDr. Ivana Tomšová, P. Horova 13, 841 08 Bratislava, proti žalovanému: Stavebné bytové družstvo Bratislava IV, Polianky 9, 841 01 Bratislava, IČO: 00 169 731, zastúpený JUDr. Jozef Drvár, advokát, Belinského 16, 851 01 Bratislava, o zaplatenie 3 840,07 eura s príslušenstvom takto

rozhodol:

Žaloba sa v celom rozsahu z a m i e t a .

Súd priznáva žalovanému náhradu trov konania vo výške 100%, ktorú je povinný zaplatiť žalovaný.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 26.05. 2009 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu istinu vo výške 3 840,07 eura s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný ako správca vykonával správu bytového domu na W. ulici XX-XX do XX.XX.XXXX, kedy sa zmluvný vzťah skončil výpoveďou zo strany vlastníkov a bytov v dome. Od 1.1.2007 vykonáva správu v uvedenom bytovom dome žalobca. Žalovaná suma pritom predstavuje zostatok neprevedených finančných prostriedkov, ktoré mal žalovaný vrátiť na účet domu.

2. Súd vydal vo veci platobný rozkaz č. k. 53 Rob/73/2009-69, zo dňa 26.08.2009, voči ktorému podal žalovaný odpor. V odpore okrem iného uviedol, že žalovaná suma je dlhom jednotlivých vlastníkov, preto namietol nedostatok svojej pasívnej vecnej legitimácie. V ďalšom podaní zo dňa 09.12.2010 žalovaný namietol aj premlčanie práva žalobcu, resp. vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome na Beniakovej ulici XX-XX. na vydanie bezdôvodného obohatenia ( ak k nemu došlo) v osobitnej dvojročnej premlčacej lehote. Žalovaný po 31.12.2006 už nemal vykonávať žiadne aktivity pre spomínaný bytový dom a v lehote ustanovenej v zákone č. 182/1993 Z. z. , 30 dní pred skončením výkonu správy, najneskôr však v deň skončenia výkonu správy mal previesť zostatok peňažných prostriedkov na účte vlastníkov bytov a nebytových priestorov (ktorý žalovaný ako správca spravoval, na účet nového správcu, žalobcu). Ten mal riešiť od 01.01.2007 všetky záležitosti týkajúce sa disponovania s peňažnými prostriedkami vlastníkov, riešiť problematiku vymáhania nedoplatkov, resp. vracania preplatkov apod.

3. Žalobca námietku premlčania, ktorú vzniesol odporca vo svojom citovanom podaní, neuznal. Žalovaný ukončil výkon správy domu 31. 12. 2006, avšak v súvislosti s ukončením správy domu si neplnil svoje povinnosti, ktoré mu ukladá predposledná veta § 8a, ods. 2, zákona č. 367/2004 Z. z. ( pozn. súdu, zrejme mal na mysli zák. č. 182/1993 Z. z.). Správu o činnosti výkonu správy domu, odovzdanie materiálov, ktoré súvisia so správou domu, vyúčtovanie použitia fondu opráv domu žalovaný odovzdal protokolom zo dňa 2.12.2007, čiastočne v súlade s čl. IV Protokolu 19.7.2007. Svoje vyčíslenia však viacnásobne menil a opravoval, naposledy 21.8.2008, kedy oznámil, že do vyúčtovania r. 2006 nezahrnul náklady na

poistné domu. anuitu a daň. Vzhľadom na uvedené podľa názoru navrhovateľa subjektívna premlčacia lehota na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 107, ods. 1 Občianskeho zákonníka začína plynúť prinajmenšom od tohto dátumu. Kedže návrh v predmetnej veci bol podaný na súd 26.05.2009, subjektívna ako aj objektívna premlčacia lehota na vydanie bezdôvodného obohatenia v súlade s § 107, ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka bola zachovaná.

4. Vzhľadom k vznesenej námietke premlčania, bolo povinnosťou súdu primárne sa zaoberať touto otázkou. Súd považuje námietku premlčania vznesenú žalovaným za dôvodnú a enunciát tohto rozsudku nadväzuje výlučne na úspešne vznesenú námietku premlčania.

5. Súd sa môže len domnievať, že sudca, ktorý bol zákonným sudcom v tejto veci pred súčasným zákonným sudcom mal na otázku vznesenej námietky premlčania iný názor ako súčasný zákonný sudca, nakoľko v konaní bolo nariadené znalecké dokazovanie za účelom zistenia správnej výšky nevyčerpaného zostatku na účte fondu opráv domu Beniakova XX-XX, zistenie výšky nedoplatkov a preplatkov atď.

Súd posudzoval zistený skutkový stav podľa nasledovných ustanovení zákona:

Podľa § 100 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka. Nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na vkladných knižkách alebo na iných formách vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 8a ods. 2 tretia veta zák. číslo 182/1993 Z. z. účinného v rozhodnom čase, ak správca končí svoju činnosť, je povinný 30 dní pred jej skončením, najneskôr v deň skončenia činnosti, predložiť vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome správu o svojej činnosti týkajúcej sa tohto domu a odovzdať všetky písomné materiály, ktoré súvisia so správou domu vrátane vyúčtovania použitia fondu prevádzky, údržby a opráv a úhrad za plnenia. Zároveň je povinný previesť zostatok majetku vlastníkov na účtoch v banke na účty nového správcu alebo spoločenstva.

6. V prejednávanej veci nebolo medzi stranami sporu nebolo spornou skutočnosťou, že predmetom konania je vydanie prípadného bezdôvodného obohatenia, ktoré malo vzniknúť na strane žalovaného tým, že tento nemal vydať v nadväznosti na § 8a ods. 2 tretia veta zák. číslo 182/1993 Z. z. zostatok majetku vlastníkov na účtoch v banke na účty nového správcu alebo spoločenstva, po skončení výkonu správy v bytovom dome na Beniakovej ulici číslo XX-XX v Bratislave.

7. Je zrejmé, že rozhodujúcim faktorom pre posúdenie namietnutého premlčania práva je určenie začiatku plynutia premlčacej doby. Podľa názor súdu je týmto dátumom 6. marec 2007, kedy bola žalovaným prevedená suma 35 824,84 Sk. Posúdenie otázky či uvedená suma bola prevedená v správnej výške alebo nie, je nepodstatné pre začatie plynutia premlčacej doby. Žalobca od tohto dátumu vedel, že ak uvedené plnenie nebolo podľa jeho názoru plnené v správnej výške musí vykonať kroky, aby žalovaný previedol majetok vlastníkov bytov a nebytových priestorov na účet nového správcu. Nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia sa premlčuje v subjektívnej a objektívnej dobe (§ 107 ods. 1,

2 Obč. zák.). Pre počiatok behu dvojročnej subjektívnej premlčacej doby je rozhodný deň, kedy sa ten, na úkor koho bolo získané bezdôvodné obohatenie, v konkrétnom prípade preukázateľne dozvie o tom, že došlo na jeho úkor k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal. V prejednávanej veci dňa 7.marca 2007 začala žalobcovi plynúť subjektívna premlčacia lehota na uplatnenie práva. Žalobca ako nový správca označeného bytového domu mohol a mal zistiť a ustáliť správnu sumu, ktorá mala byť predchádzajúcim správcom prevedená na účet nového správcu resp. vlastníkom bytov. Túto sumu mohol zistiť na základe zistení od vlastníkov bytov a nebytových priestorov v akej výške platili zálohové platby za služby spojené z užívaním bytu a ostatné platby adresované predchádzajúcemu správcovi za posledné obdobie pred vypovedaním zmluvy. Z historických vyúčtovaní týchto platieb za predchádzajúci rok 2005 a započítaním zálohových platieb za rok 2006 mohol žalobca ustáliť sumu, ktorá mala byť žalovaným vyplatená po ukončení výkonu správy a túto uplatniť na súde tak, aby nedošlo k premlčaniu tohto práva. Súd si uvedomuje, že uvedeným spôsobom nie je možné dospieť k absolútne presnej, matematicky, účtovne zdôvodniteľnej sume prípadného nároku, avšak aj v žalobe uplatnená suma pozostáva z výsledku jednoduchej matematickej operácie sčítania a odčítania základných premenných, z ktorých žalobca pri uplatňovaní nároku vychádzal. Súd si je taktiež vedomý relatívnej zložitosti ustálenia presnej sumy, ktorú má ,,dosluhujúci,, správca previesť novému správcovi v obdobných situáciách, nakoľko celková suma je tvorená niekoľkými samostatnými položkami, samostatne účtovateľnými a vedenými správcom.

8. Súd vzhľadom na uvedené má za to, že uplatnený nárok bol na súde uplatnený po uplynutí subjektívnej dvojročnej premlčacej dobe určenej § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá začala plynúť 7. marca 2007 a skončila 6. marca 2009, pričom žaloba bola súdu doručená 26.05.2009. Z uvedených dôvodov teda musel žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

9. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len a žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech priznal náhradu trov konania vo výške 100 %. V zmysle § 262 ods. 2 o výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Bratislava IV do 15 dní odo dňa jeho doručenia, v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie proti rozsudku musí obsahovať všeobecné náležitosti každého podania podľa § 127 (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) a náležitosti odvolania podľa § 363 (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha)

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že (§ 365 ods. 1 : a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozsudkom, možno navrhnúť vykonanie exekúcie.