Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/528/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudkýň JUDr. Andrey Galdunovej a JUDr. Anny Slovinskej v spore žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, sídlo Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, zastúpeného advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o, Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, proti žalovanému V. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XX, K., o zaplatenie 614,53 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku č.k. 15C/803/2015.35 z 5.9.2016 Okresného súdu Košice-okolie

rozhodol:

M e n í rozsudok tak, že žalovaný popri povinnosti zaplatiť 341,46 € s príslušenstvom je povinný zaplatiť žalobcovi aj 67,11 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 6.8.2012 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a v prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

P r i z n á v a žalobcovi proti neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie v rozsahu 32 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia ,ktorým sa konanie končí.

Priznáva žalobcovi proti neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia ktorým sa konanie končí.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice - okolie ako súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 15C/803/2015-35 z 5.9.2016 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 341,46 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 6.8.2012 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalobca má nárok na náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok a za jeden úkon právnej pomoci. Rozhodol tak o návrhu, ktorým žalobca žiadal žalovaného zaviazať na zaplatenie sumy 614,53 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 06.08.2012 do zaplatenia a uplatňoval si náhradu trov konania s odôvodnením, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27.11.2015 medzi postupcom spoločnosťou Consumer Finance Holding a.s. a žalobcom došlo k postúpeniu pohľadávky postupcu na žalovaného. Žalovaný uzatvoril s právnym predchodcom žalobcu zmluvu o pôžičke dňa 15.12.2011 na základe ktorej mu bola poskytnutá suma 670,71 € a túto mal splácať v pravidelných mesačných splátkach po 31,06 € s počtom splátok 20. Do podania žaloby uhradil z uvedenej sumy iba 67,11 €, preto pôvodný veriteľ zosplatnil celú pohľadávku a celkový dlh tak predstavuje sumu 614,53 €. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa spolu s § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1 a 5, § 54 ods. 1,2, § 3 ods. 1, § 39, § 41, § 457 Obč. zákonníka. V odôvodnení poukázal na to, že dobré mravy možno stotožniť so všeobecne spoločensky uznávanými zásadami konania v právnom styku (poctivosť, zneužívanie výkonu práv, rešpektovanie rovnosti účastníka občiansko-právnych vzťahov) a na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo 173/2003 (Zo súdnej praxe č. 62/2004) v zmysle ktorého za právny úkon priečiaci sa dobrým mravov v zmysle § 3 ods.1 treba považovať úkon, ktorý je všeobecne neakceptovateľný z hľadiska spoločnosti prevládajúcich mravných zásad a princípov vzájomných vzťahov medzi ľuďmi. Súlad právneho úkonu s dobrými mravmi treba posudzovať vždy komplexne so zreteľom na konkrétnu situáciu na oboch stranách sporu (nie len osoby vykonávajúce určité právo, ale aj osoby týmto úkonom dotknutej, s prihliadnutím na všetky okolnosti a nezávisle od vedomia a vôle (zavinenia) toho, kto právo alebo povinnosť vykonáva. Upriamil pozornosť aj na Nález Ústavného súdu SR sp.zn. PL ÚS 10/95 (Zbierka zákonov SR, čiastka 20 č. 51/1995), ktorým rozhodol o nesúlade ustanovenia § 13 vyhl.MS SR č. 45/1964 Zb. s ustanovením § 658 ods.1 OZ, kde okrem iného uviedol, že aj keď sú úroky z pôžičky (§ 658 ods.1 predmetom zmluvnej voľnosti medzi účastníkmi neznamená to, že možno dohodnúť úroky v akejkoľvek výške. Dohoda o úrokoch musí byť v súlade s ustanovením § 39 OZ, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom. Závisí preto od rozhodnutia súdu, aby v konkrétnom prípade ustálil, či výška dohodnutých úrokov je alebo nie je v súlade s dobrými mravmi. Ďalej dôvodil, že pri posúdení primeranosti dojednanej výšky úroku treba prihliadnuť na celkové okolnosti úkonu, jeho pohnútky a účel, ktorý sledoval. Predovšetkým však treba porovnať dojednaný úrok s úrokovou mierou obvyklou z praxe peňažných ústavou. Pokiaľ ide o úrok z úverovej istiny, súd prvej inštancie v danom prípade zistil, že priemerná úroková sadzba z úverov v období 12/2011 bola 10,87 % ročne, no v zmluve o pôžičke je uvedená sadzba 33,83 % ročne, čo je niekoľkokrát vyššie, než bola obvyklá úroková miera. Žalobcom požadované vysoké úroky sú podľa názoru súd prvej inštancie v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, preto je zmluva v tejto časti neplatná v zmysle § 39 a § 41 Občianskeho zákonníka. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobca poskytol žalovanému pôžičku vo výške 408,57 eur. Nakoľko žalovaný zaplatil sumu 67,11 eur, súd ho zaviazal na zaplatenie istiny vo výške 341,46 eur (408,57 eur - 67,11 eur) a nároky nad túto čiastku zamietol. Aplikujúc § 517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka spolu s § 3 a § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka platnom od 01.02.2013, nakoľko bol žalovaný v omeškaním s plnením, prvoinštančný súd ho zaviazal aj na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 06.08.2012 do zaplatenia. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 tak, že žalobcovi priznal nárok na plnú náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok a za jeden úkon právnej pomoci. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 .

2. Proti uvedenému rozsudku podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie iba v časti zamietnutia žaloby o zaplatenie 67,11 € s prísl. z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V odôvodnení uviedol, že sa nebráni právnemu posúdeniu poskytnutého úveru ako bezúročného a bez poplatkov, avšak má za to, že súd nesprávne matematicky dlžnú sumu vyčíslil. Žalobca rovnako ako v žalobnom návrhu poukázal na to, že kúpna cena v tomto konkrétnom prípade činila 475,68 € a žalovaný uhradil akontáciu v sume 67,11 €, preto následne mu bola poskytnutá suma vo výške 408,57 €, z ktorej žalovaný už nič neuhradil. Z uvedeného je teda podľa žalobcu zrejmé, že žalovanému bola poskytnutá pôžička bez úroku a bez poplatkov v sume 475,68 € a z tejto sumy žalovaný uhradil 67,11 €. Dlžná suma tak predstavuje 408,57 €. Súd prvej inštancie v danom prípade zohľadnil zaplatenú akontáciu 2 x, nakoľko akontácia je zahrnutá v sume úhrad zo strany žalovaného, ktorú súd odpočítal od sumy 408,57 €, čo je už suma pôžičky ponížená o akontáciu. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd napadnutú časť rozsudku v zmysle § 388 zmenil tak, že žalovaného popri povinnosti vyplývajúcej z rozsudku Okresného súdu Košice-okolie zo dňa 5.9.2016 č.k. 15C/803/2015-35 zaviaže na zaplatenie sumy vo výške 67,11 € s prísl. a opätovne rozhodne o trovách konania.

3. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

4. Krajský súd v Košiciach na základe podaného odvolania vec podľa ust. § 385 ods. 1 prejednal (za ktorým účelom nariadil odvolacie pojednávanie v súlade s § 385 a preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v medziach odvolania, t.j. v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1,2 (vymedzenom odvolacími dôvodmi a námietkami uvedenými v odvolaní) a § 379 CSP, spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

5. Odvolací súd zdôrazňuje, že prvý výrok rozsudku (ktorým pola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť 341,46 € s príslušenstvom) nebol odvolaním napadnutý a nadobudol právoplatnosť. Odvolaním bol napadnutý iba zamietavý výrok, a aj z neho iba časť týkajúca sa zaplatenia sumy 67,11 eur s príslušenstvom, ktorá bola predmetom preskúmavania (zvyšná časť zamietavého výroku tiež nadobudla právoplatnosť).

6. Žalobca podané odvolanie odôvodnil tým, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, t.j. podľa § 365 ods. 1 písm.h/ a odvolací súd posudzujúc odvolanie podľa obsahu má za to, že použil aj odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm.f/ CSP, t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.

7. K odvolaciemu dôvodu podľa ust.§ 365 ods.1 písm. h) (ust. § 205 ods.2 písm.f/ O.s.p. účinného do 30.6.2016) odvolací súd poukazuje na to, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje súd právne závery a aplikuje konkrétnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii právnej normy na zistený skutkový stav, ku ktorému môže dôjsť vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad. Súd prvej inštancie v danom prípade skutkové zistenia podradil pod správne hmotnoprávne predpisy a vyvodil z nich správne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania, preto tento odvolací dôvod nebol naplnený.

8. Odvolací dôvod podľa ust.§ 365 ods.1 písm. f) (§ 205 ods.2 písm.d/ O.s.p. účinného do 30.6.2016) je daný v prípade nesprávneho postupu súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne nevyšli počas konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo vyšli v konaní najavo inak súd vyhodnotil tak, že to vyvolávalo logický rozpor. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust.§ 191 ods. 1,2 (ust. § 132 O.s.p.) alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim zust. § 192,193 a 205 (ust. § 133 až 135 O.s.p.), pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke.

9. Odvolací súd v tomto konkrétnom prípade dospel k záveru, že bol naplnený tento odvolací dôvod, keďže súd prvej inštancie síce vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a vykonané dôkazy hodnotil podľa ust. § 191 ods. 1,2 CSP, t.j. každý dôkaz hodnotil jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomných súvislostiach, avšak neprihliadol starostlivo na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, a v hodnotení jednotlivých dôkazov bol zistený logický rozpor, resp. v odvolaní namietaná matematická nesprávnosť. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku z hľadiska skutkových záverov zistil, že skutkové zistenia súdu prvej inštancie nezodpovedali vykonaným dôkazom a súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli alebo v konaní nevyšli najavo.

10. Odvolací súd mal z obsahu spisu preukázané, že kúpna cena tovaru ,na kúpu ktorého žalobca požičal žalovanému peniaze predstavovala sumu 475,68 € a žalovaný pri uzatvorení zmluvy dňa 15.12.2011 uhradil akontáciu v sume 67,11 €. V zmluve o pôžičke zo dňa 15.12.2011 (tak, ako sa nachádza na č.l.3,4 spisu) jasne vyplýva kúpna cena 475,68 €, akontácia 67,11 €, pôžička - (finančné plnenie) 408,57 €, celkové náklady spotrebiteľa 195,03 € a celková cena pôžičky bez poistenia tak činí 603,60 € (celková suma pôžičky spolu s poistením činí 621,20 €). Nakoľko aj z prehľadu splátok a úhrad vyplýva zo strany žalovaného iba jediná platba 67,11 € dňa 15.12.2011 - akontácia, dôvodná je preto námietka žalobcu, že súd prvej inštancie úhradu tejto čiastky zohľadnil 2 x, nakoľko akontáciu odpočítal od zaplatenej kúpnej ceny (475,68 € - 67,11 € = 408,57 €) a zároveň ju opakovane odpočítal aj od sumy 408,57 € považovanej za sumu pôžičky (408,57 - 67,11 € = 341,46 €).

11. Na pojednávaní konanom dňa 2.11.2017, ktoré odvolací súd nariadil na prejednanie odvolania, sa žalovaný vyjadril tak, že okrem akontácie uhradenej pri kúpe tovaru neuhradil z poskytnutej pôžičky už žiadnu inú splátku ani jej časť.

12. Odvolací súd má za to, že žalovaný pri kúpe tovaru v hodnote 475,68 € uhradil iba akontáciu 67,11 €, preto suma zodpovedajúca neuhradenej poskytnutej pôžičke bez úrokov a bez poplatkov činí 408,57 €, ktorú je žalovaný povinný žalobcovi uhradiť spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 6.8.2012 do zaplatenia.

13. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zamietavého výroku žaloby o zaplatenie 67,11 € s prísl. zmenil tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

14. Odvolací súd v súlade s § 396 ods.2 nanovo rozhodol o trovách konania na súde prvej inštancie, zohľadniac, že pri rozhodovaní súd prvej inštancie vychádzal z pomeru úspechu a neúspechu sporových strán, ktorý sa zmeňujúcim výrokom odvolacieho súdu tiež zmenil. V danom prípade si žalobca uplatňoval voči žalovanému nárok na zaplatenie sumy 614,53 €, z ktorého bol v časti zaplatenia 408,57 € úspešný a v časti 205,96 € úspešný nebol, t.j. pomer úspechu a neúspechu žalobcu je 66 % ku 34 %. V zmysle ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1,2 a § 262 ods. 1,2 odvolací súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie vo výške 32 % (66 % - 34 % = 32 %). V odvolacom konaní bol žalobca plne úspešný, preto odvolací súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške. O výške týchto trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

15. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerov hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 .

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 .