Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21Csp-30-2017.pdf
PDF · 101.55 KB
Case nature
Area
Subarea
21Csp/30/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš sudcom JUDr. Danielom Marciánom v spore žalobcu Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpený JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom Mýtna 48, P.O. BOX 205, 810 00 Bratislava, IČO: 37 927 795 proti žalovanému W. V., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom B. XXX, XXX XX B., o zaplatenie 882,66 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 674,34 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 674,34 eur od 20. 4. 2014 do zaplatenia.
II. Vo zvyšnej časti sa žaloba zamieta.
III. Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 52,80%, pričom o konkrétnej výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou na tunajší súd 14. 2. 2017 sa právny predchodca žalobcu - spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., so sídlom Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok, IČO: 35 923 130 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 882,66 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 882,66 eur od 20. 4. 2014 do zaplatenia.
2. Uvedený žalobný návrh právny predchodca žalobcu odôvodnil nasledovnými skutkovými a právnymi tvrdeniami. Právny predchodca žalobcu a žalovaný uzatvorili 17. 8. 2013 zmluvu o pôžičke evid. č. 20491203, na základe ktorej poskytol právny predchodca žalobcu žalovanému celkovú sumu pôžičky vo výške 1.138,80 eur, a to na kúpu spotrebného tovaru uvedeného v zmluve. Pri uzavretí zmluvy žalovaný uhradil akontáciu vo výške 99,90 eur, a na zvyšok kúpnej ceny spotrebného tovaru vo výške 999 eur poskytol žalobca žalovanému pôžičku vo výške uvedenej v zmluve o pôžičke. Žalovaný mal splácať pôžičku v pravidelných dvadsiatich štyroch mesačných splátkach po 47,45 eur. Do dňa spísania žaloby uhradil žalovaný celkovo sumu (s akontáciou) 242,25 eur. Vzhľadom na to, že žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku resp. jednotlivé splátky riadne a včas, t.j. v súlade so zmluvou, žalobca 26. 2. 2014 listom - predžalobná upomienka, vyzval žalovaného k úhrade dlžných splátok a upozornil ho na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru. Nakoľko k úhrade dlžných splátok zo strany žalovaného nedošlo, žalobca 19. 4. 2014 úver zosplatnil. Celkový dlh žalovaného ku dňu spísania žaloby predstavuje sumu 882,66 eur. Žalobca si takisto uplatnil zákonné úroky z omeškania z dlžnej sumy.
3. Na preukázanie uvedených skutkových tvrdení právny predchodca žalobcu ako dôkazy označil a priložil zmluvu o pôžičke evid. č. 20491203 zo 17. 8. 2013, všeobecné obchodné podmienky právneho
predchodcu žalobcu, prehľad splátok a úhrad žalovaného ku 31. 12. 2016 a predžalobnú upomienku právneho predchodcu žalobcu z 26. 2. 2014 (spolu s príslušnou doručenkou o jej prevzatí žalovaným.)
4. Žalovaný sa k žalobe a jej prílohám (napriek písomnej výzve súdu) písomne nevyjadril.
5. Uznesením tunajšieho súdu z 2. 8. 2017 sp.zn.: 21Csp/30/2017 - 46 súd pripustil, aby do konania namiesto právneho predchodcu žalobcu vstúpila ako žalobca spoločnosť Intrum Justitia Slovakia s.r.o. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 23. 9. 2017.
6. Nakoľko hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšovala 1.000 eur, pričom išlo iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, a nakoľko vzhľadom na absenciu vyjadrenia žalovaného možno skonštatovať, že skutkové tvrdenia strán nie sú sporné, súd podľa § 297 písm. b) Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov, ďalej len „CSP“) na prejednanie tohto sporu nenariadil pojednávanie. Dňa 2. 10. 2017 podľa § 219 ods. 3 CSP súd oznámil čas a miesto verejného vyhlásenia rozsudku, na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu. Rozsudok bol následne na tunajšom súde verejne vyhlásený dňa 2. 11. 2017.
7. Súd na zistenie skutkového stavu vykonal všetky žalobcom navrhnuté dôkazy (žalovaný žiadne dôkazy vykonať nenavrhoval.)
8. Zo zmluvy o pôžičke č. 20491203 uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným 17. 8. 2013 súd zistil, že suma poskytnutej pôžičky predstavovala 899,10 eur, teda nie 1.138,80 eur ako tvrdil žalobca v žalobe. Z uvedenej zmluvy tiež vyplýva, že uvedená pôžička bola poskytnutá na zvyšok kúpnej ceny spotrebného tovaru uvedeného v zmluve (akontáciu vo výške 99,90 eur uhradil žalovaný pri podpise zmluvy.) Kúpna cena spotrebného tovaru uvedeného v zmluve predstavovala sumu 999 eur. V zmysle zmluvy mal žalovaný splácať poskytnutú pôžičku vo výške 899,10 eur v pravidelných dvadsiatich štyroch mesačných splátkach v sume po 47,45 eur. Predmetné splátky v zmysle zmluvných podmienok predstavovali peňažné čiastky dohodnuté medzi žalovaným a právnym predchodcom žalobcu za obdobie jedného mesiaca, ktorými žalovaný splácal celkovú čiastku skladajúcu sa z dohodnutého úroku, príslušnej časti istiny a poistného v prípade, ak klient požiada o poistenie schopnosti splácať splátky pôžičky. Zo zmluvy vyplynulo, že v danom prípade poistenie schopnosti splácať splátky pôžičky medzi žalovaným a právnym predchodcom žalobcu nebolo dojednané. V zmysle bodu 6. zmluvných podmienok zmluvy boli jednotlivé splátky splatné vždy 20. dňa príslušného kalendárneho mesiaca, pričom prvá splátka mala byť splatná nasledujúci mesiac po uzavretí zmluvy. Zmluva neobsahovala údaj o tom, aké čiastky zo súm jednotlivých splátok pripadajú na istinu a aké na úroky. V zmluve je uvedený termín konečnej splatnosti iba v podobe uvedenia mesiaca a roku (v podobe „08/2015“), teda nie vo forme konkrétneho dátumu (termínu), a nie je tam ani uvedená doba trvania zmluvy.
9. Z prehľadu splátok a úhrad žalovaného vyhotoveného žalobcom k 31. 12. 2016 súd zistil, že celková žalovaným uhradená suma (mimo akontácie vo výške 99,99 eur) ku 31. 12. 2016 je 142,35 eur.
10. Z predžalobnej upomienky právneho predchodcu žalobcu z 26. 2. 2014 vyplynulo, že žalovaného písomne vyzval na zaplatenie celej dovtedy dlžnej sumy (nedoplatku na splátkach) a to bezodkladne, pričom z priloženého dokladu o doručení tejto upomienky vyplýva, že bola žalovanému doručená 6. 3. 2014.
11. Takto zistený skutkový stav súd podrobil svojmu právnemu posúdeniu.
12. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení účinnom v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy o pôžičke, ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
13. Podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
14. Podľa § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.
15. Podľa § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
16. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130610.html>, r) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130610.html> a y) <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130610.html>.
17. Podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1964/40/> musí obsahovať aj túto náležitosť - výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
18. Podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1964/40/> musí obsahovať aj túto náležitosť - dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
19. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka (zákona č. 40/1964 Zb. v znení účinnom v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy o pôžičke, ďalej len „OZ“) ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
20. Podľa § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
21. Podľa § 103 OZ ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/20131001.html>), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
22. Podľa § 565 OZ ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
23. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (účinného v čase vyhlásenia tohto rozsudku, ďalej len „ZOS“) orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
24. Podľa § 517 ods.1 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
25. Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
26. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia o OZ (v znení účinnom v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy o pôžičke, ďalej len „nariadenie“) výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba A. D. O. platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
27. Vyššie uvedená zmluva o pôžičke, uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným 11. 8. 2013, spĺňa charakteristiku zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko v danom prípade išlo o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy vo forme pôžičky veriteľom v zmysle § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch (právnym predchodcom žalobcu) ako právnickou osobou, ktorá ponúka resp. poskytuje spotrebiteľské úvery v rámci svojej podnikateľskej činnosti, spotrebiteľovi v zmysle § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch (žalovanému) ako fyzickej osobe, ktorá pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci svojho podnikania alebo zamestnania.
28. Predmetná zmluva neobsahuje určenie, koľko zo sumy splátky pripadá na istinu a koľko na úroky, tak ako to vyžaduje ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch, čo má podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch za následok záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti daného spotrebiteľského úveru, a to od počiatku (uzavretia zmluvy.) Žalobcovi preto súd nemohol priznať nárok na uplatnené úroky (v rámci dojednaných splátok), ale len na sumu istiny, teda len na sumu, ktorú ako spotrebiteľský úver (vo forme pôžičky) poskytol právny predchodca žalobcu žalovanému. Z bodu 6. zmluvných dojednaní pritom vyplýva, že v jednotlivých splátkach je okrem príslušnej časti istiny spotrebiteľského úveru zahrnutý aj zmluvný úrok. K záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch však možno dospieť aj na základe preukázanej absencie náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyplývajúcej z ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko v zmluve nie je uvedená doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru vo forme konkrétneho dátumu (termínu.) Uvedenie mesiaca a roku konečnej splatnosti totiž súd nepovažuje za splnenie si povinnosti uviesť „termín“ konečnej splatnosti, pretože mesiac predstavuje určité dlhšie časové obdobie, a nie termín (dátum.) Zo znenia ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva, že sa vyžaduje uvedenie obidvoch údajov, teda nielen termínu konečnej splatnosti (ak by aj bol uvedený riadne), ale aj doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v opačnom prípade by to zákonodarca v tomto ustanovení takto výslovne kumulatívne neformuloval.
29. V tejto súvislosti súd tiež dodáva, že dojednanie o úrokoch vo výške 26,58 % ročne je v rozpore s dobrými mravmi, čím je podľa § 39 OZ absolútne neplatné, a preto v žalobe uplatnené úroky nemožno priznať. V rozpore s dobrými mravmi je totiž v zmysle judikatúry (napr. 21 Cdo/148/2004 (Najvyšší súd Českej republiky)) taká výška úrokov, ktorá podstatne prevyšuje úrokovú mieru, v čase ich dojednania obvyklú, stanovenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám uplatňovanými bankami pri poskytovaní úveru alebo pôžičiek. Keďže si tu žalobca neuplatňoval nárok na poplatky, výsledkom tohto právneho posúdenia (o tom, že dojednanie o úrokoch je absolútne neplatné) je záver, ktorý je prakticky zhodný s vyššie uvedeným záverom o bezúročnosti a bezpoplatkovosti tohto spotrebiteľského úveru v zmysle §11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch, teda že žalobca nemá nárok na uplatnené úroky, ale len na poskytnutú a nevrátenú a súčasne nepremlčanú sumu istiny spotrebiteľského úveru.
30. Keďže žalovaný dostal spotrebiteľský úver (pôžičku) vo výške 899,10 eur (v rozsahu zvyšnej časti kúpnej ceny spotrebného tovaru uvedeného v zmluve o pôžičke, ktorý nepokryla akontácia v sume 99,90 eur), ktorú sumu 899,10 eur mal žalovaný vrátiť právnemu predchodcovi žalobcu v pravidelných 24 mesačných splátkach (aj s príslušnými úrokmi), tak na jednu (v zmluve dojednanú) splátku pripadá istina vo výške 37,46 eur. Keďže súd vyslovil, že vzhľadom na bezúročnosť spotrebiteľského úveru od počiatku nemá žalovaný nárok na uplatnený úrok, žalovaný bol od počiatku povinný vrátiť právnemu predchodcovi žalobcu len sumu 899,10 eur (poskytnutý spotrebiteľský úver vo forme pôžičky), a to v splátkach, ktorých splatnosť vyplynula zo zmluvy (splatnosť jednotlivých splátok istiny je totožná so splatnosťou dojednanou v zmluve pre pôvodné splátky zahŕňajúce okrem istiny aj príslušný úrok.) Keďže žalovaný doteraz zaplatil na splátkach (zmluvne dojednaných) celkovo sumu 142,35 eur (mimo akontáciu v sume 99,90 eur), má sa za to, akoby zaplatil 3,80 splátok istiny, teda tri prvé celé splátky istiny vo výške po 37,46 eur, a časť z v poradí štvrtej splátky istiny v rozsahu 80 %, teda vo výške 29,97 eur (0,80 x 37,46 eur), a
teda zo štvrtej splátky istiny žalovaný nezaplatil sumu 7,49 eur. Táto štvrtá splátka istiny bola splatná v zmysle zmluvy k 20. 11. 2013.
31. Vzhľadom na to, že žaloba bola podaná na súd 14. 2. 2017, možno považovať za premlčané (v zmysle § 101 a § 103 OZ) všetky doteraz nezaplatené splátky istiny, ktorých splatnosť nastala pred dňom 14. 2. 2017 (14. 2. 2017 mínus tri roky ako všeobecná trojročná premlčacia lehota podľa § 101 OZ.) Premlčaná je teda nezaplatená časť štvrtej splátky istiny (splatná k 20. 11. 2013) vo výške 7,49 eur, ako aj všetky v poradí ďalšie nezaplatené splátky istiny (splátky istiny splatné 20. 12. 2013 a 20. 1. 2014 vo výške po 37,46 eur). Vzhľadom na to, že tieto splátky sú premlčané, pričom súd je v zmysle § 5b ZOS povinný na to prihliadať ex offo (aj bez námietky premlčania), nemožno uvedené premlčané sumy istiny v celkovej výške 82,41 eur (7,49 eur + 37,46 eur + 37,46 eur) žalobcovi priznať. Žalovaný je tak povinný vrátiť žalobcovi sumu poskytnutej istiny vo výške 899,10 eur po odpočítaní premlčanej časti istiny vo výške 82,41 eur, na ktorú žalobca nemá nárok, a samozrejme tiež po odpočítaní doteraz zaplatenej časti istiny vo výške 142,35 eur, teda je povinný žalobcovi vrátiť istinu vo výške 674,34 eur.
32. Žalobca si neuplatnil nárok na úroky z omeškania za obdobie od poskytnutia spotrebiteľského úveru do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti (19. 4. 2014), a preto súd v súlade s § 216 CSP (rešpektujúci rozsah jeho žalobného návrhu, ktorým je súd viazaný a ktorý nemôže prekročiť), nemohol žalobcovi priznať nárok na úroky z omeškania zo sumy nezaplatených a nepremlčaných splátok istiny splatných do času vyhlásenia mimoriadnej splatnosti (t.j. splátok istiny vo výške po 37,46 eur splatných 20. 2. 2014 a 20. 3. 2014.) Keďže si však žalobca uplatnil nárok na úroky z omeškania za obdobie od vyhlásenia mimoriadnej splatnosti (19. 4. 2014), pričom vyhlásením mimoriadnej splatnosti došlo k zrušeniu splatnosti splátok dojednanej v zmluve za obdobie po vyhlásení mimoriadnej splatnosti (na rozdiel od splatnosti splátok splatných pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti, nakoľko opačný názor by viedol k tomu, že by si mohol žalobca jednostranne predlžovať premlčaciu lehotu pri splátkach splatných pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti), súd priznal žalobcovi nárok na úrok z omeškania za uplatnené obdobie od 20. 4. 2014 ako dňa nasledujúceho po dni vyhlásenia mimoriadnej splatnosti) až do zaplatenia, a to v úrokovej sadzbe uplatnenej žalobcom (5,25 % ročne), nakoľko táto sadzba bola v súlade s § 517 ods. 2 OZ a § 3 ods. 1 nariadenia, teda o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba A. D. O. platná k prvému dňu omeškania (20. 4. 2014), avšak iba zo sumy súdom priznanej istiny (674,34 eur), a nie zo sumy uplatnenej žalobcom v žalobe (ktorá obsahuje aj čiastkové sumy, na ktoré súd žalobcovi nárok nepriznal.)
33. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku v spojení s § 262 ods. 1 a ods. 2 CSP tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 52,80 %, pričom dodal, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným rozhodnutím. V žalobnom petite uplatnená suma istiny bola 882,66 eur s príslušenstvom, pričom rozsudkom bol žalobcovi priznaný nárok na istinu iba vo výške 674,34 eur s príslušenstvom. Vzhľadom na uvedené možno povedať, že žalobca bol úspešný v rozsahu 76,40%, a teda žalovaný bol úspešný v rozsahu 23,60 %. Súd následne náhradu trov konania medzi strany pomerne rozdelil, a priznal žalobcovi, ako úspešnejšej strane sporu nárok na náhradu trov konania v rozsahu 52,80 % (76,40% - 23,60%).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Liptovský Mikuláš písomne v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku) v znení neskorších predpisov.