Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Ca/7/2017

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava I sudkyňou JUDr. Denisou Cvikovou v spore žalobcu: LITA, autorská spoločnosť, so sídlom Mozartova 9, 810 01 Bratislava, IČO: 00 420 166, právne zastúpeným JUDr. Dagmar Kubovičovou, advokátom, Nám. Biely kríž 3, Bratislava proti žalovanému: Hotel ARCUS, s.r.o., so sídlom Moskovská 5, 811 08 Bratislava, IČO: 36 794 767 o zaplatenie 676,- eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 676,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 676,- eur od 01.01. 2016 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Súd priznáva žalobcovi voči žalovanému nárok na plnú náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 11.04.2017 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 676,- eur spolu s príslušenstvom titulom bezdôvodného obohatenia a nahradiť mu trovy konania.

Žalobca uviedol, že oprávnením na výkon kolektívnej správy práv č. 2/2004 vydaným Ministerstvom kultúry SR dňa 11.05.2010 pod č.k. MK-663/2010-70/6165 nadobudol postavenie organizácie kolektívnej správy v zmysle zákona č. 618/2003 Z.z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom. Žalobca ako organizácia kolektívnej správy, vykonával kolektívnu správu majetkových práv autorov a iných nositeľov práv k literárnym, dramatickým, hudobnodramatickým, choreografickým, audiovizuálnym, fotografickým dielam, dielam výtvarného umenia, architektonickým dielam a dielam úžitkového umenia. Podľa ods. II písm. b) uvedeného Oprávnenia vykonával žalobca dobrovoľnú kolektívnu správu okrem iného aj v odbore verejného prenosu akýmikoľvek technickými prostriedkami. Postavenie organizácie kolektívnej správy má žalobca aj v zmysle novej právnej úpravy platnej od 01.01.2016, t.j. v zmysle zákona č. 185/2015 Z.z., a to na základe Oprávnenia Ministerstva kultúry SR č.k. MK-1587/2016-232/10423 vydaného dňa 18.08.2016. Žalobca si uplatňoval nároky zo zodpovednosti za neoprávnené zásahy do práv autorov v roku 2015, pričom hmotnoprávnym predpisom, podľa ktorého sa posudzujú nároky žalobcu uplatňované touto žalobou, je autorský zákon č. 618/2003 Z.z. . Žalovaný je prevádzkovateľom ubytovacieho zariadenia Hotel Arcus, na adrese Moskovská 5, Bratislava, pričom sa jedná o zariadenie zaradené podľa § 3 vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. 277/2008 Z.z. do kategórie hotel 3*. Žalobca má za to, že žalovaný v roku 2015 realizoval v ním prevádzkovanom ubytovacom zariadení ďalší verejný prenos, a to prostredníctvom 13 kusov zvukovoobrazových zariadení umiestnených v izbách ubytovacieho zariadenia. Žalobca mal tiež za to, že zo strany žalovaného došlo k zásahu do výhradných autorských práv autorov zastúpených žalobcom, a to neoprávneným vykonávaním ďalšieho verejného prenosu, keď žalovaný realizoval ďalší verejný prenos bez súhlasu autorov. Na základe uvedeného vznikol žalobcovi voči žalovanému nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalovaný ako prevádzkovateľ ubytovacieho zariadenia poskytuje svojim zákazníkom ubytovacie služby, kedy v izbách určených pre hostí poskytuje zákazníkom

v rámci vybavenia ubytovacích jednotiek aj zvukovoobrazové zariadenie (TV). V zmysle právnych predpisov, judikatúry, právnej teórie a praxe sa poskytovanie signálu prostredníctvom technických zariadení pre klientov ubytovacích zariadení považuje za verejný prenos diel. To znamená, že ak má žalovaný vo svojej prevádzke umiestnené zvukovoobrazové zariadenia vybavené príjmom, tak týmto samotným dochádza k ďalšiemu verejnému prenosu. Pokiaľ chcel žalovaný realizovať verejný prenos prostredníctvom zvukovoobrazových v roku 2015, tak bolo jeho povinnosťou mať uzatvorené hromadné licenčné zmluvy s organizáciami kolektívnej správy, ktoré zastupujú autorov a nositeľov práv, a teda mať súhlas na používanie predmetov ochrany, ktoré sú súčasťou televízneho vysielania. Žalobca v rámci svojej činnosti zastupuje autorov audiovizuálnych diel (ide najmä o režiséra, autora dialógov a autora scenára audiovizuálnych diel), autorov literárnych diel, dramatických, hudobnodramatických, choreografických a pantomimických diel (diela daných autorov sú často použité ako preexistentné pre tvorbu audiovizuálnych diel alebo sú priamo zaradené do vysielania, ide aj o autorov prekladu a úpravy dialógov pre dabing audiovizuálnych diel), autorov výtvarných diel, fotografií a úžitkového umenia (v prípade animovaných audiovizuálnych diel, diel kostýmových výtvarníkov, alebo diel ktoré sú priamou súčasťou vysielania) a architektonických diel (v danom prípade najmä scénografov). Žalobca pritom zastupuje nielen slovenských autorov, ale na základe recipročných zmlúv so zahraničnými organizáciami kolektívnej správy a na základe osobitných poverení zastupuje aj zahraničných autorov z celého sveta. Žalobca je jedinou organizáciou kolektívnej správy v SR, ktorá je na základe priameho mandátu vyplývajúceho z oprávnenia Ministerstva kultúry SR a zmlúv o zastupovaní, oprávnená vykonávať správu majetkových práv autorov a iných nositeľov práv k literárnym, dramatickým, hudobnodramatickým, choreografickým, audiovizuálnym, fotografickým dielam, dielam výtvarného umenia, architektonickým dielam a dielam úžitkového umenia. Žalobca na svojej www stránke uverejňuje zoznamy nositeľov práv, ktorých na zmluvnom základe zastupuje. V roku 2015 žalobca zastupoval na základe zmlúv o zastupovaní 2.933 slovenských nositeľov práv. Žalobca zakladá do spisu zoznamy nositeľov práv v SR zastupovaných žalobcom na zmluvnom základe a zakladá aj zoznam zahraničných organizácii kolektívnej správy práv, s ktorými má žalobca recipročné zmluvy o zastupovaní. Žalobca uzatvára so všetkými nositeľmi práv rovnaké typizované zmluvy o zastupovaní, ktoré sú verejne dostupné na www stránke žalobcu, rovnako ako je to pri hromadných licenčných zmluvách, ktoré, ako nižšie uvádzame, zakladá žalobca do spisu. Typizované zmluvy sa menia len v prípade zmeny právnej úpravy, a tak aktuálne sa na www stránke žalobcu nachádza zmluva o zastupovaní vypracovaná podľa aktuálnej právnej úpravy. Z vyššie uvedeného je nesporné, že žalovaný bol povinný mať uzatvorenú hromadnú licenčnú zmluvu so žalobcom na používanie predmetov ochrany ďalším verejným prenosom, ktorú však neuzatvoril. Žalovaný pred začatím používania predmetov ochrany verejným prenosom nezíska! súhlas nositeľov práv zastupovaných žalobcom. Žalovaný nezískal súhlas ani len jediného z autorov diel literárnych, dramatických, hudobnodramatických, choreografických, audiovizuálnych, fotografických, výtvarných, architektonických a diel úžitkového umenia, napriek tomu s týmito dielami nakladať formou verejného prenosu diel. Žalovaný sa tak dopúšťal neoprávneného používania autorských diel, keďže zasahoval do práv autorov bez súhlasu autorov alebo nositeľov práv, resp. žalobcu ako ich zástupcu. S touto skutočnosťou je priamo spojená povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie. Pre vznik nároku organizácie kolektívnej správy na domáhanie sa vydania bezdôvodného obohatenia je potrebné preukázanie povinnosť používateľa mať uzatvorenú hromadnú licenčnú zmluvu. Preukazovanie konkrétnych autorov a konkrétnych predmetov ochrany, ktoré boli súčasťou vysielaní v roku 2015 je nereálne, objektívne nemožné a nezmyslené, čomu svedčí aj ustálená judikatúra. Práve pre vylúčenie takýchto situácii s cieľom zabezpečenia ochrany práv autorov je zavedený inštitút kolektívnej správy, hromadnej licenčnej zmluvy a tiež právna osobitná právna úprava nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia a právna úprava výšky bezdôvodného obohatenia v prípade neoprávnených zásahov do autorských práv. Žalobca má za to, že zo strany žalovaného došlo k zásahu do výhradných autorských práv a to neoprávneným vykonávaním ďalšieho verejného prenosu, keď žalovaný realizoval ďalší verejný prenos bez súhlasu autorov. Predmetom žaloby je vydanie bezdôvodného obohatenia, kedy jeho výška sa odvíja od obvyklej odmeny obvyklej v čase, keď došlo zo strany žalovaného k neoprávnenému zásahu do žalobcom kolektívne spravovaných práv. Obvyklá odmena môže byť len taká, za akú v rozhodnom období skutočne boli poskytované licencie iným používateľom a za akú používatelia získavali licenciu. Žalobca uzatvoril 218 hromadných licenčných zmlúv, kedy pri všetkých zmluvách bola odmena dohodnutá podľa Sadzobníka žalobcu, čo ju robí odmenou obvyklou. Žalobca pri určení výšky obvyklej odmeny vychádzal zo Sadzobníka žalobcu a z počtu technických zariadení podľa údajov samotného žalovaného zverejnených na jeho www stránke. Na základe uvedeného si žalobca uplatnil voči žalovanému nárok na vydaníe bezdôvodného obohatenia za neoprávnené použitie diel, za obdobie od 01.01.2015 do 31.12.2015. Sumu uplatňovaného bezdôvodného obohatenia žalobca vyčíslil

na 676 €, a to podľa Sadzobník licenčných odmien (za 1 rok). Žalobca pred podaním žaloby vyzýval žalovaného k vydaniu bezdôvodného obohatenia, a to aj prostredníctvom právneho zástupcu, avšak žalovaný dobrovoľne nevydal žalobcovi bezdôvodné obohatenie.

2. Konajúci súd uznesením č.k. 25Ca/7/2017-28 zo dňa 07.08.2017 uložil žalovanému povinnosť, aby sa v lehote 30 dní od doručenia uznesenia písomne vyjadril k žalobe, uviedol vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súčasne súd žalovaného poučil , že ak žalovaný súdom uloženú povinnosť bez vážneho dôvodu nesplní, súd môže aj bez nariadenia pojednávania rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie ( § 273 . Predmetné uznesenie bolo žalovanému doručené do vlastných rúk dňa 07.09.2017 .

3. Podľa § 137 Civilného sporového poriadku žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

Podľa § 273 Civilného sporového poriadku súd môže aj bez nariadenia pojednávania rozhodnúť o žalobe podľa § 137 písm. a) rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak a) uznesením uložil žalovanému povinnosť v určenej lehote písomne vyjadriť sa k žalobe a v tomto svojom vyjadrení uviesť rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva, a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a žalovaný túto povinnosť bez vážneho dôvodu nesplnil, b) v uznesení podľa písmena a) poučil žalovaného o následkoch nesplnenia takto uloženej povinnosti vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a c) doručil uznesenie podľa písmena a) žalovanému do vlastných rúk.

Podľa § 275 Civilného sporového poriadku odôvodnenie rozsudku pre zmeškanie žalovaného obsahuje stručnú identifikáciu procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre zmeškanie.

4. Súd rozhodol v spore strán predmetom, ktorého bolo uloženie povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 676,- eur s príslušenstvom (§ 137 písm. a) rozsudkom pre zmeškanie podľa § 273 Civilného sporového poriadku, pretože žalovanému bolo dňa 07.09.2017 doručené uznesenie tunajšieho súdu č.k. 25Ca/7/2017-28 zo dňa 07.08.2017 , ktorým súd uložil žalovanému v lehote 30 dní, t.j. do 07.10. 2017 vyjadriť sa písomne k žalobe a v tomto svojom vyjadrení uviesť rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva, a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Žalovaný povinnosť uloženú mu súdom nesplnil, ani do rozhodnutia súdu týmto rozsudkom pre zmeškanie. V uznesení tunajšieho súdu č.k. 25Ca/7/2017-28 zo dňa 07.08.2017 bol žalovaný poučený o následkoch nesplnenia takto uloženej povinnosti, vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie. Teda podľa súdu boli kumulatívne splnené všetky podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného podľa § 273 Civilného sporového poriadku vrátane návrhu žalobcu na rozhodnutie o jeho žalobe rozsudkom pre zmeškanie. Súd v zmysle citovaných zákonných ustanovení Civilného sporového poriadku rozhodol vo veci rozsudkom pre zmeškanie tak, že žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 676,- eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 676,- eur od 01.01.2016 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

5. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

6. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku teda podľa úspešnosti žalobcu v konaní tak, že žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na plnú náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti výroku I. tohto rozsudku odvolanie nie je prípustné okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia (§ 356 ods. 1 písmeno b Civilného sporového poriadku). Ak žalovaný z ospravedlniteľných dôvodov zmeškal lehotu na podanie vyjadrenia podľa § 273 písm. a), môže podať do 15 dní odkedy sa o rozsudku pre zmeškanie dozvedel, návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie spolu s vyjadrením. Ak súd, ktorý rozsudok pre zmeškanie vydal, návrhu vyhovie, rozsudok pre zmeškanie uznesením zruší a začne vo veci opäť konať (§ 277 Civilného sporového poriadku). V prípade, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 Zákona. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti). Proti výroku II. tohto rozsudku o náhrade trov konania je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava I, písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 Civilného sporového poriadku) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolacie dôvody). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku)..