Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2Co-180-2017.pdf
PDF · 89.35 KB
Case nature
Area
Subarea
2Co/180/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudkýň JUDr. Anny Slovinskej a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobcu Stavebné bytové družstvo II, Košice, Bardejovská 3, Košice, IČO : 00 171 294, zastupujúceho ako správca bytového domu podľa § 8b zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu Húskova 3 v Košiciach, proti žalovanému I. T., L.. XX.X.XXXX, bytom T.Š.- G., G. XX, zastúpenému R. C., J. T.-Š., Ž. XX, o zaplatenie 94,31 € s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku 20C/318/2015-87 z 28.6.2016 Okresného súdu Košice II
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Žalovaný nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a žalobcovi sa ich náhrada nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie rozsudkom žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 94,31 € s 9 % ročným úrokom z omeškania od 18.6.2012 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania 16,50 € titulom súdneho poplatku a to všetko do 3 dní po právoplatnosti rozsudku.
2. Vychádzal zo žaloby, ktorou sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 94, 31 € s prísl. titulom nedoplatku z vyúčtovania nákladov za dodané služby a poskytnuté plnenia spojené s užívaním bytu za obdobie od 1.6.2011 do 31.12.2011. Vzal do úvahy obranu žalovaného, ktorý namietal, že žalobcovi žiadanú sumu uhradil ešte 25.1.2012 v súvislosti s prevodom vlastníckych práv k bytu na inú osobu. Zistil, že žalobca je správcom bytového domu Y. Č.. X E. T. a vlastníkom bytu č. 8 do 24.2.2012 bol žalovaný a vo vzťahu k nemu bolo vyhotovené vyúčtovanie nákladov za dodané služby a poskytnuté plnenia spojené s užívaním bytu za rok 2011, ktoré mu bolo doručené 30.5.2012 a podľa tohto nedoplatok za obdobie od 1.6.2011 do 31.12.2011 predstavoval 94,31 €. Citoval vybrané ustanovenia zákona č. 182/1993 Z.z., ako aj články zmluvy o výkone správy, z ktorej vyplýva aktívna legitimácia žalobcu v spore. Uznal, že žalovaný síce žalobcovi bankovým prevodom uhradil dňa 25.1.2012 sumu 95,72 €, avšak tá bola zahrnutá do vyúčtovania za rok 2012 a je podľa neho logické, že v januári 2012 žalovaný nemohol vedieť výsledok vyúčtovania nákladov za rok 2011, keďže toto vyúčtovanie vyhotovil žalobca až v apríli 2012 a žalovanému ho doručil 31.5.2012. Z uvedeného vyplýva, že aj samotný žalobca sa o výške nedoplatku žalovaného dozvedel až pri vykonanom vyúčtovaní platieb za dodané služby a plnenia za rok 2011 a platba z 25.1.2012 sa evidentne nestratila, ale bola zaúčtovaná v platbách prijatých žalobcom od žalovaného za rok 2012 a za toto obdobie sa premietla aj vo vyúčtovaní nákladov. Z toho vyplývajúci preplatok vo výške 67,83 € si žalovaný aj preukázateľne prevzal. Vyhodnotil aj námietku premlčania vznesenú žalovaným a aplikujúc na ňu § 100 a § 101 Obč.zákonníka bola toho názoru, že premlčacia lehota by uplynula 16.6.2015 a keďže žaloba na súde bola podaná 19.5.2015, nárok premlčaný nie
je. S prihliadnutím na uvedené žalobe vyhovel a žalovaného zaviazal uhradiť aj úroky z omeškania vyplývajúce z platnej právnej úpravy. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p..
3. Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalovaný, navrhol ho zmeniť a žalobu zamietnuť a to z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d/, f/, g/ a h/ CSP. Vytkol žalobcovi, že nesprávne započítaval jeho mesačné zálohové platby, aj keď boli omeškané len o pár dní a len v dôsledku toho mu ako neuhradené boli vykázané zálohové platby za dva mesiace roku 2011. Svoj dlh však zaplatil v súvislosti s prevodom bytu na dcéru dňa 25.1.2012 a o iných dlhoch nevie. Aj vzhľadom na uvedené vzniesol námietku premlčania uplatňovaného nároku, keďže mesačné zálohové platby boli splatné v júli a decembri 2011. Namietal ďalej, že žalobca evidentne nechcel znížiť žalovanú pohľadávku, hoci tak mohol urobiť jednoduchým zápočtom a v podstate tak maximalizoval svoj profit z príslušenstva pohľadávky. Mal za to, že záväzky vlastníkov bytov nie sú len jedného druhu a nie sú splatné len raz za rok z titulu vyúčtovania služieb za predchádzajúci rok, ale niektoré zo záväzkov sú splatné aj priebežne počas celého kalendárneho roka. Premlčanie je nutné vyhodnocovať jednotlivo u každej zálohovej platby odo dňa, kedy sa mohla každá jedna zálohová platba prvýkrát vymáhať a tak je uplatnený nárok premlčaný. Ak žalobca svojvoľne pripísal jeho platbu z 25.1.2012 na iný účel, než ju určil on a potom mu túto sumu vrátil, stalo sa tak bez jeho súhlasu.
4. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že povinnosťou vlastníka bytu je uhrádzať preddavky do príslušných fondov a úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu mesačne vopred na účet domu, čo žalovaný nesplnil. Predmetom žalobného návrhu bolo vyúčtovanie nákladov za dodané služby za rok 2011 a z neho vyplývajúci nedoplatok vo výške 94,31 €, ktoré vyúčtovanie žalovanému bolo doručené 31.5.2012. Úhrada zo dňa 26.1.2012 spomínaná žalovaným vo výške 95,72 € bola realizovaná pred výsledkom vyúčtovania za rok 2011, ktorý bol známy až v máji 2012, a preto táto úhrada nemôže byť úhradou predmetného nedoplatku. Navyše táto platba sa prejavila v preplatku vo výške 67,83 €, ktorý preplatok si žalovaný prevzal na pošte.
5. Žalovaný vo vyjadrení ku stanovisku žalobcu mal za to, že argumentácia žalobcu je len zopakovaním jeho rigidného, formalistického a spotrebiteľov poškodzujúceho prístupu a trval na svojich odvolacích námietkach.
6. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu danom ust. § 379 a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
7. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 2.11.2017 v pojednávacej miestnosti č.dv. 202, II.poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 26.10.2017 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle § 219 ods. 1, 3 CSP.
8. Žalovaný namieta odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. d/, f/ , g/ a h/ CSP.
9. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že uvedené odvolacie dôvody nie sú naplnené. V čase rozhodovania súdu prvej inštancie sa uplatňoval ešte zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, ktorý od 1.7.2016 nahradil zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok.
10. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
11. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.
12. Rozhodnutiu vo veci samej nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov sporových strán nevyplynuli, ani nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 133 až 135 O.s.p. účinných v čase jeho rozhodovania alebo, že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne
zákonné ustanovenie alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Rozsudok v časti týkajúcej sa veci samej nie je ani nepreskúmateľný a nebola zistená ani iná vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
13. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre zistenie skutkového stavu, vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa § 132 O.s.p. účinného v čase jeho rozhodovania, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, pričom rozsudok aj náležite odôvodnil, preto ho odvolací súd ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
14. Správne sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP), keďže ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci. Ani odvolacie námietky žalovaného nemali vplyv na vecnú správnosť rozsudku a nie sú spôsobilé privodiť jeho zmenu.
15. Žalovaný okrem iného namietal existenciu vady, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d/ CSP), vo svojom podaní ju však nekonkretizoval. Pritom tento odvolací dôvod dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Odvolací súd nezistil žiadne pochybenia v postupe súdu, v dôsledku ktorých by došlo k nesprávnemu výslednému rozhodnutiu.
16. Predmetom konania, tak ako bol tento definovaný v žalobe bol nárok žalobcu na úhradu nedoplatku z vyúčtovania nákladov za dodané služby a poskytnuté plnenia spojené s užívaním bytu č. 8 na Y. A. Č.. X E. T. za rok 2011, vyčísleného vo vyúčtovaní z 30.4.2012 na 94,31 €. Vyúčtovanie žalovanej prevzal 31.5.2012. Súd prvej inštancie presvedčivo vysvetlil, ako žalobca nakladal s platbami realizovanými žalovaným v januári 2012 a žalovaný nepreukázal, aby po doručení vyúčtovania (t.j. po 31.5.2012) nedoplatok z neho vyplývajúci uhradil. Žiada sa pritom zdôrazniť, že súd je viazaný návrhom, a to nielen v jeho výške, ale aj v skutkovom vymedzení, keďže každý nárok je definovaný nielen sumou, ale aj dôvodom.
17. Vo všeobecnosti pritom užívateľ (vlastník) bytu je povinný uhrádzať mesačné preddavky za služby a poskytnuté plnenia, úhrady do fondu prevádzky, údržby a opráv, ako aj preddavky na náklady ÚK, TÚV a SV, keď skutočná výška cien a záloh na jednotlivé služby (plnenia) sa zúčtuje vždy za kalendárny rok, najneskôr s vyúčtovaním vykurovacieho obdobia. Preddavky sú teda plneniami predbežnými, ktoré podliehajú vyúčtovaniu. Podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR publikovanej pod R 78/2004 napr. nájomca nie je v omeškaní s úhradou za plnenia spojené s užívaním bytu pred vykonaním vyúčtovania týchto platieb, pred vyúčtovaním táto úhrada nie je ani splatná a prenajímateľovi nevzniká ani nárok na poplatok z omeškania. Vyúčtovanie úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu môže privodiť splatnosť nedoplatku plynúceho z tohto vyúčtovania len vtedy, ak obsahuje všetky predpísané náležitosti a je v ňom uvedená cena vykonanej služby v správnej výške.
18. Súd prvej inštancie v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia ozrejmil, prečo žalovaný nedoplatok vyplývajúci z vyúčtovania vyhotoveného 30.4.2012 nemohol uhradiť v januári 2012, ako aj to, ako jeho platby žalobcom boli zaúčtované. Nakoľko žalovaný, ako už bolo uvedené, nepreukázal zaplatenie sporného nedoplatku po doručení vyúčtovania, je preskúmavané rozhodnutie vecne správne. S prihliadnutím na lehotu na plnenie, odvíjajúcu sa od doručenia vyúčtovania ( 31.5.2012) a dátum podania žaloby (19.5.2015) nárok žalobcu premlčaný nie je, ako to správne vyhodnotil súd prvej inštancie.
19. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný nebol v odvolacom konaní úspešný, preto mu nevznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Žalobca si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil.
20. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerov hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).