Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2To/47/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jozefa Janíka a sudcov JUDr. Petra Tótha a JUDr. Romana Hargaša v trestnej veci proti obžalovanému U. O., nar. XX.X.XXXX v Trenčíne a spol., pre pokračovací prečin podvodu podľa § 221 ods.1, ods.2 Tr.zák. a iné, prejednal na verejnom zasadnutí dňa 2. novembra 2017 odvolania obžalovaných U. O., H. M. a prokurátora Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom (ďalej len prokurátor) v neprospech obžalovaného U. O. do výroku o uloženom treste odňatia slobody, proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 6. októbra 2016, sp. zn. 1T/160/2013 a takto

rozhodol:

I. Podľa § 321 ods.1 písm.e), ods.3 Tr.por. napadnutý rozsudok sa u obžalovaného H. M. z r u š u j e vo výrokoch o uloženom treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu.

Na podklade § 322 ods.3 Tr.por. a podľa § 221 ods.2 Tr.zák. s použitím § 38 ods.2 Tr.zák. a § 56 ods.1 Tr. zák. sa

obžalovaný H. M. - nar. X.X.XXXX v S., trvale bytom T. nad Q., ul. F. č. XXXX/X

o d s u d z u j e

na peňažný trest vo výmere 2.000 (dvetisíc) Eur.

Podľa § 57 ods.3 Tr.zák. sa obžalovanému H. M. pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, ustanovuje náhradný trest odňatia slobody 6 (šesť) mesiacov.

II. Podľa § 319 Tr.por. sa odvolania obžalovaného U. O. a prokurátora z a m i e t a j ú , pretože nie sú dôvodné.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 6.10.2016, sp.zn. 1T/160/2013 boli uznaní za vinných a to obžalovaný U. O. v bode 1 až 4 z pokračovacieho prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, v bode 1 spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona a obžalovaný H. M. v bode 1 z prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že 1. U. O. spoločne s H. M. ponúkli na predaj F. P. v presne nezistený deň v mesiaci august 2011 v Novom Meste nad Váhom osobný automobil VW Touareg, rok výroby 2010, čiernej farby, v celkovej hodnote 27 000,- Eur, na základe čoho sa F. P. spoločne so svojim spoločníkom P. D. dohodli, že uvedené vozidlo kúpia, pričom týždeň potom, ako si F. P. prezrel uvedené vozidlo, vyplatil P. D. za prítomnosti F. P. v areáli spoločnosti V3 autoservis, s.r.o., U. O. sumu 10 000,- Eur ako zálohu za vyššie uvedené vozidlo, kde

sa U. O. zaviazal, že im do jedného mesiaca vozidlo dodá, avšak osobný automobil do dnešného dňa nedodal a nevrátil ani vyplatenú zálohu, pričom U. O. spoločne s H. M. po prevzatí zálohy ubezpečovali F. P., že všetko dajú do poriadku, avšak už v čase prevzatia zálohy vedeli, že peniaze použijú na vlastné účely a že osobný automobil nedodajú, čím uviedli F. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. P. nad Q., S. XXXX/XX a P. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. P. nad Q., T. č. XXX/XX, do omylu a spôsobil im škodu vo výške 10 000,- Eur, 2. U. O. v presne nezistený deň v mesiaci august 2011 v Novom Meste nad Váhom v areáli spoločnosti V3 autoservis, s.r.o., prevzal od F. P. za prítomnosti P. D. sumu vo výške 2 500,- Eur ako zálohu za osobný automobil BMW 320d touring, ktorého kúpna cena bola 4 500,- Eur, pričom uvedené vozidlo mal dodať na druhý deň od prevzatia zálohy s tým, že vybaví aj prepis vozidla, avšak osobný automobil do dnešného dňa nedodal a nevrátil ani vyplatenú zálohu, pričom U. O. už v čase prevzatia oboch záloh vedel, že osobné automobily nedodá, čím uviedol F. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. P. nad Q., S. XXXX/XX a P. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. P. nad Q., T. XXX/XX do omylu s spôsobili im škodu vo výške 2 500,- Eur, 3. dňa 10.07.2012 v A. Meste nad Váhom sa U. O. potom, ako od P. M. prevzal zálohu vo výške 3 000,- Eur ústne zaviazal, že mu do dvoch týždňov od prevzatia zálohy dovezie z Nemecka osobné motorové vozidlo značky VW Touran, 1,9 TDi, rok výroby 2003, striebornej farby, v celkovej hodnote aj s prepisom 7 000,- Eur, avšak osobný automobil do dnešného dňa nedodal a nevrátil ani vyplatenú zálohu, pričom už v čase prevzatia zálohy vedel, že osobný automobil P. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. W. XXX nedodá, čím ho uviedol do omylu a spôsobil mu škodu vo výške 3 000,- Eur, 4. dňa 15.11.2012 v areáli spoločnosti VIDLIČKA, s.r.o., v Novom Meste nad Váhom sa U. O. potom, ako od P. X. prevzal sumu 2 400,- Eur ako zálohu za tovar, ktorý si dňa 14.11.2012 P. X. za jeho prítomnosti vybral v Nitre v obchodnom dome NAY a ASKO v celkovej sume minimálne 5 500,- Eur ústne zaviazal, že mu dodá vybraný tovar do druhého dňa od prevzatia zálohy, avšak tovar do dnešného dňa nedodal a nevrátil ani vyplatenú zálohu, pričom už v čase prevzatia zálohy vedel, že tovar P. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. F. XXX nedodá, čím ho uviedol do omylu a spôsobil mu škodu vo výške 2 400,- Eur. Boli za to odsúdení:

Obžalovaný U. O. podľa § 221 ods. 2 Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 3 roky s tým, že podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona okresný súd obžalovanému podmienečne odložil výkon trestu odňatia slobody a podľa § 51 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona obžalovanému určil skúšobnú dobu v trvaní 4 roky s probačným dohľadom nad jeho správaním v skúšobnej dobe. Podľa § 51 ods. 1, ods. 4 písm. c) Trestného zákona bola obžalovanému uložená povinnosť poškodeným v skúšobnej dobe nahradiť spôsobenú škodu. Obžalovaný H. M. podľa § 221 ods. 2 Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 2 roky s tým, že podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona okresný súd tomuto obžalovanému podmienečne odložil výkon trestu odňatia slobody a podľa § 51 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona mu určil skúšobnú dobu v trvaní 2 roky s probačným dohľadom nad jeho správaním v skúšobnej dobe. Podľa § 51 ods. 1, ods. 4 písm. c) Trestného zákona bola obžalovanému uložená povinnosť poškodeným v skúšobnej dobe nahradiť spôsobenú škodu. Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku bola obidvom obžalovaným uložená povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť škodu poškodenému F. P., nar. XX.XX.XXXX v S., trvale bytom A. P. nad Q., S. XXXX/XX, vo výške 5 000,- Eur a poškodenému P. D., nar. XX.XX.XXXX v D., trvale bytom A. P. nad Q., T. XXX/XX, vo výške 5 000,- Eur. Podľa § 287 ods.1 Trestného poriadku bola obžalovanému U. O. uložená povinnosť poškodenému F. P., nar. XX.XX.XXXX v S., trvale bytom A. P. nad Q., S. XXXX/XX, nahradiť škodu vo výške 1 250,- Eur, poškodenému P. D., nar. XX.XX.XXXX v D., trvale bytom A. P. nad Q., T. XXX/XX, vo výške 1 250,- Eur, poškodenému P. M., nar. XX.XX.XXXX v S., trvale bytom S. W. XXX, vo výške 3 000,- Eur a napokon poškodenému P. X., nar. XX.XX.XXXX v S., trvale bytom N. F. XXX, vo výške 2 400,- Eur. Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože ho ihneď po jeho vyhlásení včas podanými odvolaniami napadli obžalovaní U. O. i H. M. pre nesprávnosť výrokov o vine, treste i náhrade škody a prokurátor v neprospech obžalovaného U. O. pre nesprávnosť výrokov o uloženom treste odňatia slobody.

Obžalovaný U. O. v písomných dôvodoch odvolania prostredníctvom obhajcu namietal správnosť napadnutého rozsudku vo výrokoch o vine, treste i náhrade škody. V súlade so svojou obhajobou prednesenou už pred súdom prvého stupňa poukazoval na to, že žalované skutky nespáchal a tieto sa nestali. Podľa jeho názoru sa ani vykonaným dokazovaním prvostupňového súdu vo všetkých

skutkoch kladených mu za vinu v bodoch 1) až 4) napadnutého rozsudku dostatočne nepreukázali tvrdenia poškodených, teda skutočnosť, že mal spáchať skutky tak, ako sú mu kladené za vinu. Vo všetkých stíhaných skutkoch bol usvedčovaný len tvrdeniami poškodených a to bez akýchkoľvek ďalších vierohodných podporných dôkazov. Jedná sa teda len o tvrdenia týchto poškodených proti jeho tvrdeniu ako obžalovaného. Vo všetkých prípadoch pritom poškodení uviedli vznik škody nemalých finančných hotovostí, pričom ani jeden z poškodených si nenechal údajné prevzatie zálohy z jeho strany písomne potvrdiť, či inak zdokladovať. Pokiaľ sa týka skutku pod bodom 2), aj keď sa s poškodeným F. P. o uvedenom vozidle rozprával, nikdy mu nesľúbil jeho predaj a rovnako ako u skutku pod bodom 1) sa jedná len o zavádzajúce tvrdenie poškodeného proti jeho tvrdeniu bez akýchkoľvek podporných dôkazov. Poškodeným v tomto skutku je F. P., pričom údajné prevzatie finančnej hotovosti mu potvrdzuje len jeho kamarát P. D., údajný poškodený zo skutku kladeného mu za vinu v bode 1). Nezhody vo výpovediach poškodených a vypočutých svedkov sú taktiež viditeľné u skutku pod bodom 4) a to konkrétne vo výpovedi poškodeného P. X. a jeho matky T. X. ohľadne údajného prevzatia finančných prostriedkov na kúpu spotrebného tovaru do domácnosti. On spáchanie všetkých štyroch skutkov popiera, pretože zo strany poškodených sa jedná o vykonštruované obvinenia, ktorými chcú zámerne poškodiť jeho osobu. Všetky poškodené osoby sa pritom dobre poznajú a jeho krivé obvinenia vychádzajú z doposiaľ nevyrovnaných vzťahov z nedávnej minulosti, ktoré ho s poškodenými doteraz spájajú z ich spoločnej podnikateľskej činnosti. Vzájomná prepojenosť poškodených je zrejmá aj z toho, že všetci podali trestné oznámenie proti jeho osobe v ten istý deň. Na podklade týchto dôvodov navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok vo vzťahu k jeho osobe v celom rozsahu a aby vec vrátil súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie. Súčasne na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu navrhol, aby krajský súd zamietol odvolanie prokurátora ako nedôvodné.

Obžalovaný H. M. v písomnom odôvodnení svojho odvolania prostredníctvom svojho obhajcu namietal správnosť napadnutého rozsudku vo vzťahu k jeho osobe vo všetkých jeho výrokoch s poukazom na to, že pokiaľ okresný súd v napadnutom rozsudku zakladal jeho vinu na výpovediach poškodených F. P. a P. D., išlo o dôkazy získané nezákonným spôsobom, pretože vzhľadom na obsah zápisníc o trestnom oznámení, ktoré obidvaja poškodení podali aj na neho, je zrejmé, že pri podávaní trestných oznámení nevypovedali len o skutočnostiach, ktoré sami vnímali, ale ich výpovede boli ovplyvnené prítomnosťou druhého z nich, čo je nepochybne v rozpore s Trestným poriadkom. Pokiaľ bol dôkaz získaný nezákonným spôsobom, nezákonné sú tiež samotné výsluchy poškodených P. D. a F. P. a jedná sa pritom o takú vadu konania, ktorú nemožno napraviť žiadnym spôsobom a preto na výpovede týchto poškodených nemal súd prvého stupňa pri hodnotení dôkazov vôbec prihliadať. Okresný súd okrem toho v odôvodnení svojho rozsudku vôbec neuviedol ako sa vyrovnal s jeho obhajobou a prečo nevyhovel návrhu na vykonanie ďalších dôkazov a aj z tohto pohľadu je rozhodnutie okresného súdu nepreskúmateľné. Poukázal na rozpory v tvrdeniach svedkov, ktorí ho zo spáchania trestného činu mali údajne usvedčiť i na skutočnosť, že poškodení podali trestné oznámenie takmer dva roky po tom, ako sa mal skutok stať. Okrem toho je odôvodnenie napadnutého rozsudku nepreskúmateľné v časti týkajúcej sa nároku poškodených P. D. a F. P. na náhradu škody a v rozpore so zákonom je aj z iného dôvodu. Keďže jeho konaním nebolo preukázané naplnenie skutkovej podstaty prečinu podvodu podľa § 221 ods.1, ods.2 Tr.zák., za nezákonné považuje aj rozhodnutie o náhrade škody, navrhol preto aj v súlade s jeho konečným návrhom na krajskom súde, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok podľa § 321 ods.1 písm.a), písm.b), písm.d), písm.d), písm.f) Tr.por. vo vzťahu k jeho osobe v celom rozsahu a alternatívne, aby buď sám vo veci rozhodol tak, že ho spod obžaloby oslobodí podľa § 285 písm.b) Tr.por., alebo aby vec vrátil súdu prvého stupňa na jej nové prejednanie a rozhodnutie.

Prokurátor v písomnom odôvodnení odvolania podaného v neprospech obžalovaného U. O. namietal správnosť napadnutého rozsudku len vo výroku o treste. Podľa jeho názoru po vyhodnotení všetkých rozhodujúcich skutočností, po zhodnotení spôsobu spáchania činov, ich následkov, zavinenia obžalovaného a najmä s poukazom na jeho osobu, keď v minulosti už bol päťkrát súdne trestaný pre trestné činy podvodu vždy podmienečnými trestami odňatia slobody (napriek tomu, že v skúšobnej dobe sa vždy osvedčil), ktoré evidentne neviedli k jeho náprave, ale naopak svedčia o sklonoch obžalovaného U. O. k spáchaniu podvodov a pritom aj v súčasnej dobe je trestne stíhaný pre závažné trestné činy majetkovej povahy, z uvedených dôvodov nie sú u obžalovaného U. O. splnené predpoklady na uloženie podmienečného trestu odňatia slobody či alternatívneho trestu. Navrhol preto, aby odvolací krajský súd zrušil podľa § 321 ods. 1 písm. d), písm.e) Tr. por. napadnutý rozsudok vo výroku o treste u obžalovaného U. O. a aby podľa § 322 ods. 3 Tr. por. uložil tomuto obžalovanému podľa § 221 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák. nepodmienečný trest odňatia slobody v dolnej polovici zákonom stanovenej trestnej

sadzby a na výkon trestu aby obžalovaného zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolaní obžalovaných a prokurátora podľa § 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por., na podklade podaných odvolaní, ktoré mu spolu so spisom boli predložené dňa 20. júna 2017, na verejnom zasadnutí konanom dňa 2. novembra 2017 postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť všetkých odvolaniami napadnutých výrokov rozsudku, t. j. výrokov o vine a treste, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že čiastočne dôvodné je len odvolanie obžalovaného H. M. a naproti tomu odvolania obžalovaného U. O. a prokurátora nie sú dôvodné. Nezistil pritom chyby, ktoré neboli odvolaniami vytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa vykonal všetky potrebné dôkazy v rozsahu nevyhnutnom na objasnenie skutkového stavu veci a tieto správne vyhodnotil jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti tak, ako mu ukladajú ustanovenia § 2 ods. 10 a 12 Tr. por. a dospel ku správnym skutkovým zisteniam i právnym záverom. Okresný súd svoje skutkové zistenia správne oprel nielen o výpovede obžalovaných U. O. a H. M., ale predovšetkým o usvedčujúce svedecké výpovede poškodených P. D., F. P. (vo vzťahu ku skutkom pod bodom 1 a 2), P. M. (skutok pod bodom 3) i P. X. (skutok pod bodom 4), tiež o výpoveď svedkyne T. X. (včítane rekognície, v rámci ktorej táto svedkyňa opoznala obžalovaného U. O. ako osobu, ktorej jej syn 15.11.2011 odovzdal sumu 2.400 €), výpis z účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX, podľa ktorého bol 10.7.2012 uskutočnený výber 3.000 € v Tatrabanke, obsah „SMS“ správ zo dňa 20. až 22.8.2012, zápisnicu o vydaní veci, ako aj ďalšie dôkazy, na ktoré v odôvodnení napadnutého rozsudku podrobne poukázal. Svoje skutkové zistenia podrobne, vecne správne a presvedčivo odôvodnil v napadnutom rozsudku a na ich podklade dôvodne neakceptoval obhajobné tvrdenia obžalovaných U. O. a H. M., pretože boli v rozpore s ostatnými vo veci vykonanými dôkazmi, z nich najmä s už uvedenými svedeckými výpoveďami všetkých štyroch poškodených a listinnými dôkazmi. Odvolací súd po preskúmaní veci vzhľadom na uvedené dôvody dospel k rovnakým skutkovým zisteniam ako okresný súd, pretože dôkazy, ktoré vykonal okresný súd, na ktoré podrobne poukázal v odôvodnení napadnutého rozsudku a o vierohodnosti ktorých nie sú žiadne pochybnosti, vytvárajú ucelenú reťaz dôkazov, ktoré jednoznačne a nepochybne usvedčujú obžalovaného U. O. zo spáchania žalovaných skutkov uvedených vo výroku napadnutého rozsudku pod bodmi 1 až 4 a obžalovaného H. M. zo spáchania žalovaného skutku uvedeného vo výroku napadnutého rozsudku pod bodom 1. Odvolacie námietky obžalovaných vo vzťahu ku skutkovým zisteniam nepovažoval preto za dôvodné a neakceptoval ich.

Vychádzajúc zo správne zisteného skutkového stavu okresný súd nepochybil ani pri právnom posúdení konania obžalovaného U. O. pod bodmi 1, 2, 3 a 4 ako pokračovacieho prečinu podvodu podľa § 221 ods.1, ods.2 Tr.zák. spáchaného v bode 1 spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr.zák. a obžalovaného H. M. pod bodom 1 ako prečinu podvodu podľa § 221 ods.1, ods.2 Tr.zák. spáchaného spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr.zák. zhodne s obžalobným návrhom, pričom svoje závery aj v tomto smere v napadnutom rozsudku tiež zodpovedajúcim spôsobom odôvodnil. Odvolací súd dospel nielen k rovnakým skutkovým zisteniam, ale aj k rovnakým právnym záverom ako okresný súd, preto ani v tomto smere nezistil dôvody na zmenu napadnutého rozsudku a ani v tomto smere odvolacie námietky obžalovaných U. O. a H. M. nepovažoval za opodstatnené.

Okresný súd však pochybil pri určení druhu trestu a jeho výmery u obžalovaného H. M.. Obžalovanému totiž uložil podľa § 221 ods. 2 Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 2 roky s tým, že podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil a podľa § 51 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona mu určil skúšobnú dobu v trvaní 2 roky s probačným dohľadom nad jeho správaním v skúšobnej dobe. Podľa § 51 ods. 1, ods. 4 písm. c) Trestného zákona bola obžalovanému uložená povinnosť poškodeným v skúšobnej dobe nahradiť spôsobenú škodu. Na taký postup, vzhľadom na povahu spáchaného iba jedného prečinu, jeho závažnosť, spôsob jeho spáchania, jeho následok a povahu účasti obžalovaného H. M. na jeho spáchaní - najmä vzhľadom na jeho menej aktívnu účasť v porovnaní so spoluobžalovaným U. O. - ako aj na osobu obžalovaného, jeho pomery, nezistenú žiadnu priťažujúcu okolnosť a napokon i na možnosti jeho nápravy, predovšetkým však na dobu viac ako 6 rokov, ktorá od spáchania skutku uplynula a počas ktorej sa obžalovaný nedopustil žiadneho protiprávneho konania, však neboli z

hľadiska zásad stanovených pre ukladanie trestu v ustanovení § 34 ods. 1, ods. 4, ods. 5 písm.a) Tr. zák. splnené zákonné podmienky. Obžalovaný H. M. svojím konaním síce porušil Trestným zákonom chránený záujem spoločnosti na majetku občanov, keď spoločným konaním so spoluobžalovaným U. O. sa dopustil podvodného konania a na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že poškodeného F. P. i P. D. uviedol do omylu a spôsobil tak na ich majetku väčšiu škodu, závažnosť jeho konania v tejto trestnej veci je však vzhľadom na oveľa aktívnejšie konanie spoluobžalovaného U. O. nižšia a naviac sa prejednávaného protiprávneho konania dopustil - ako je už spomenuté vyššie - v dávnejšej minulosti s tým, že od jeho spáchania až doposiaľ nebolo u neho zistené žiadne iné ďalšie konanie v rozpore so zákonom. Okresný súd sa týmito dôležitými okolnosťami vo vzťahu k ukladaniu trestu obžalovanému H. M. vôbec nezaoberal a neuviedol ani žiadne okolnosti, pre ktoré na tieto skutočnosti neprihliadal. Vzhľadom na uvedené okolnosti, charakterizujúce povahu spáchaného prečinu a možnosti nápravy obžalovaného ako páchateľa, neboli splnené podmienky na uloženie prísneho podmienečného trestu odňatia slobody s probačným dohľadom, pretože tento druh trestu je zrejme neprimeraný - prísny. Pri správnom postupe mal preto okresný súd, vzhľadom na právny záver o vine, ukladať obžalovanému H. M. miernejší, najprimeranejšie iný druh alternatívneho trestu. Vzhľadom na uvedené dôvody odvolací súd na podklade dôvodne podaného odvolania obžalovaným H. M. v tomto smere zrušil podľa § 321 ods.1 písm. e), ods. 3 Tr.por. napadnutý rozsudok vo výroku o treste u tohto obžalovaného a pochybenie okresného súdu napravil sám postupom podľa § 322 ods. 3 Tr. por. tak, že obžalovanému H. M. uložil podľa § 221 ods.2 Tr. zák. s použitím § 38 ods.2 Tr. zák. a § 56 ods.1 Tr.zák. peňažný trest vo výmere 2.000 € s tým, že podľa § 57 ods.3 Tr.zák. obžalovanému H. M. pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, ustanovil náhradný trest odňatia slobody 6 mesiacov. Takto stanovený trest u obžalovaného H. M. podľa odvolacieho súdu zodpovedá všetkým zákonným hľadiskám stanoveným pre ich ukladanie v zmysle § 34 ods. 1, 4 a 5 Tr. zák., konkrétnej miere závažnosti spáchaného trestného činu vyplývajúcej z jeho povahy a spôsobu spáchania, miere účasti obžalovaného na jeho spáchaní, ako aj jeho pomerom a možnostiam nápravy z hľadiska účelu trestu, jeho individuálnej i generálnej prevencie, pričom uložený peňažný trest v takto stanovenej výmere je súčasne dostatočným vyjadrením morálneho odsúdenia obžalovaného spoločnosťou.

Naproti tomu, trest odňatia slobody uložený obžalovanému U. O. podľa § 221 ods. 2 Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona vo výmere 3 roky s tým, že podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona okresný súd tomuto obžalovanému podmienečne odložil výkon trestu odňatia slobody a podľa § 51 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona obžalovanému určil skúšobnú dobu v trvaní 4 roky s probačným dohľadom nad jeho správaním v skúšobnej dobe a podľa § 51 ods. 1, ods. 4 písm. c) Trestného zákona mu bola uložená aj povinnosť poškodeným v skúšobnej dobe nahradiť spôsobenú škodu, je trestom primeraným. Zodpovedá všetkým zákonným hľadiskám stanoveným pre ich ukladanie v zmysle § 34 Tr. zák., konkrétnej miere závažnosti spáchaného pokračujúceho prečinu, vyplývajúceho z jeho povahy a spôsobu spáchania, nezisteným poľahčujúcim ani priťažujúcim okolnostiam, ako aj pomerom obžalovaného a možnostiam jeho nápravy z hľadiska účelu trestu, jeho individuálnej i generálnej prevencie tak, ako na ne poukázal v napadnutom rozsudku okresný súd, pričom uložený trest odňatia slobody v takto stanovenej výmere je súčasne dostatočným vyjadrením morálneho odsúdenia obžalovaného spoločnosťou, keď pritom naviac bolo potrebné vziať do úvahy dobu 5 rokov, ktorá od spáchania trestného činu uplynula a pritom zo strany obžalovaného neboli zistené okolnosti, ktoré by zapríčinili prieťahy v prejednávanej trestnej veci.

Prokurátorom navrhovaný nepodmienečný trest odňatia slobody obžalovanému U. O. by preto bol neprimerane prísny, minul by sa prevýchovným účinkom a prevažovala by len represívna stránka trestu. Okresný súd, vzhľadom na okolnosti dôvodne a vecne správne uvedené v odôvodnení napadnutého rozsudku, vyvodil preto vecne správny záver, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu obžalovaného U. O. ako páchateľa nie je výkon trestu odňatia slobody nevyhnutný, pretože účel trestu za splnenia podmienok uvedených v ustanoveniach § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. a § 51 ods. 1, ods.2 Tr. zák. i § 51 ods.1, ods.4 písm.c) Tr.zák. možno dosiahnuť aj podmienečným odkladom výkonu trestu odňatia slobody s probačným dohľadom. Trest odňatia slobody v rozsahu uloženom obžalovanému okresným súdom zodpovedá totiž zákonným požiadavkám proporcionality trestu - jeho primeranosti a spravodlivosti, dostatočne odradzuje ostatných potenciálnych páchateľov od páchania trestných činov a u ostatných členov spoločnosti posilňuje pocit právnej istoty a spravodlivosti, preto môže v dostatočnej miere plniť funkcie generálnej a individuálnej prevencie trestu.

Odvolací súd teda nezistil žiadne zákonné dôvody na zmenu uloženého trestu odňatia slobody, ani na zmenu spôsobu jeho výkonu v neprospech obžalovaného U. O., preto v tomto smere nepovažoval odvolacie námietky prokurátora za dôvodné a neakceptoval ich.

Z hľadiska doteraz uvedených dôvodov je zrejmé, že odvolací súd nepovažoval odvolacie námietky obžalovaných U. O. a H. M. (u tohto obžalovaného len pokiaľ sa týka výroku o vine) a prokurátora za opodstatnené, nezistil dôvody na zmenu napadnutého rozsudku vo výroku o vine u obžalovaného H. M. a vo výrokoch o vine a treste u obžalovaného U. O. prospech obžalovaných, na podklade nimi podaných odvolaní a ani dôvody na zmenu napadnutého rozsudku vo výroku o treste v neprospech obžalovaného U. O. na podklade odvolania prokurátora, preto odvolania obžalovaných U. O. a prokurátora ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietol a o odvolaní obžalovaného H. M. rozhodol spôsobom uvedeným vo výroku tohto rozsudku, pretože v časti týkajúcej sa uloženia trestu tomuto obžalovanému bolo jeho odvolanie dôvodné.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.