Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24Csp-85-2017.pdf
PDF · 85.08 KB
Case nature
Area
Subarea
24Csp/85/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr. Zuzanou Čisovskou vo veci žalobkyne: V..S. D., T.. XX.X.XXXX, H. D. Y., P. XXXX/XX, zastúpenej: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA VAĽO & PARTNERS s.r.o., so sídlom v Prešove, Konštantínova 3, IČO: 36 868 434 proti žalovanému: Rapid life životná poisťovňa, a.s., so sídlom v Košiciach, Garbiarska 2, IČO: 31 690 904, od 4.7.2017 v nútenej správe, výkonom ktorej je poverená správkyňa JUDr.Irena Sopková, Hlavná 25, Košice, v konaní o zaplatenie sumy 5.476,50 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 5.476,50 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 24.4.2017 až do zaplatenia, v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Priznáva žalobkyni náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 24.4.2017 domáhala, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť jej sumu 5.476,50 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od doručenia žaloby na súd až do zaplatenia, titulom poistného plnenia, ktoré bol žalovaný povinný zaplatiť jej z dôvodu, že dňa 14.3.2015 nastala poistná udalosť dožitia, dojednaná v poistnej zmluve UDP-K č.4018400013 uzavretej dňa 14.3.2000, v znení Dodatku č.1 zo dňa 14.5.2002. Poistné plnenie bolo dojednané vo výške 164.985 Sk, t.j. 5.476,50 EUR. Žalovaný svoju povinnosť zaplatiť poistné plnenie napriek písomnej výzve žalobkyne zo dňa 11.5.2015 doposiaľ nesplnil, čím sa dostal do omeškania s plnením dlhu.
2. Žalovaný sa bránil tvrdením, že poistná zmluva je pre rozpor so zákonom absolútne neplatná podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka a preto žalobe chýba právny základ. Rozpor so zákonom videl v absencii podstatnej obsahovej náležitosti poistnej zmluvy, ktorou je poistné. V čase uzavretia poistnej zmluvy malo byť poistné uvedené v zmluve v súlade s ust. § 9 ods.3 a § 11 ods.3 zákona č.24/1991 Zb. o poisťovníctve stanovené tak, aby vyhovovalo zákonnému kritériu, ktorým bola požiadavka, aby kalkulácie a sadzby poistného v štátom schvaľovanom obchodnom pláne, z ktorého žalovaný pri uvádzaní údaju o výške poistného do poistnej zmluvy musel vychádzať, zaručovali dlhodobú splniteľnosť záväzkov v obchodnom pláne. V protokole z roku 2007 Národná banka Slovenska konštatovala, že poistné je v rozpore s ust. § 31a zákona č.95/2002 Z.z. ako aj s ust. § 35 zákona č.8/2008 Z.z.. O nezákonnom poistení žalovaného utvrdzovalo aj Ministerstvo financií SR svojimi následnými kontrolami (protokol zo dňa 4.6.1999). Z odborného vyjadrenia NBS zo dňa 2.12.2013 vyplýva, že v čase pred rokom 2002 sa sadzby poistného schvaľovali príslušným orgánom štátu. Poistná zmluva je tzv.regulovanou zmluvou, pričom výška poistného bola bez zavinenia zmluvných strán určená v rozpore so zákonom, verejnoprávnym subjektom v rámci postupu podľa zákona z oblasti verejného práva. Z uvedeného vyplýva, že poistné v poistnej zmluve bolo od počiatku určené v rozpore so zákonom a teda, bolo
neplatné. Neplatnosť jednej z podstatných náležitostí poistnej zmluvy má za následok neplatnosť celej poistnej zmluvy.
3. Podľa ust. § 274 zákona č.160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a) na návrh žalobcu rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak
a) sa žalovaný nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalovaný poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a
b) žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.
4. V predmetnej veci súd rozhodol rozsudkom pre zmeškanie, pretože boli splnené procesné podmienky uvedené vo vyššie citovanom ustanovení § 274 CSP.
5. Žalovaný sa nedostavil na pojednávanie, nariadené na 2.11.2017, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní bol poučený o následku nedostavenia sa, vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie. Predvolanie bolo doručené poverenej zástupkyni žalovaného dňa 10.10.2017. Žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami a zároveň, žalobca, ktorý sa na pojednávanie riadne dostavil, navrhol, aby súd rozhodol rozsudkom pre zmeškanie.
6. Podľa ust. § 275 CSP, odôvodnenie rozsudku pre zmeškanie obsahuje len stručnú identifikáciu procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre zmeškanie.
7. Právny dôvod vydania rozsudku pre zmeškanie vychádza z nižšie citovaných zákonných ustanovení:
8. Podľa ust. § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom do 31.12.2002, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.
9. Podľa ust. § 788 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom od 1.1.2003, poistná zmluva obsahuje najmä
a/ výšku poistnej sumy, v prípade poistenia osôb výšku zaručenej poistnej zmluvy, b/ výšku poistného, jeho splatnosť a či ide o jednorazové poistné alebo bežné poistné, c/ poistnú dobu, d/ údaj o tom, či je dohodnuté, že v prípade poistenia osôb sa bude oprávnená osoba podieľať na výnosoch poisťovateľa a akým spôsobom, e/ práva a povinnosti poisťovateľa, poisteného a toho, kto s poisťovateľom uzaviera poistnú zmluvu, f/ výšku odkupnej hodnoty, ktorú poisťovateľ vyplatí v prípade poistenia osôb, pri predčasnom ukončení poistenia.
10. Podľa ust. § 788 ods. 3 Občianskeho zákonníka, súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.
11. Podľa ust. § 9 ods.1 zákona č.24/1991 Zb. o poisťovníctve, v znení účinnom v čase uzavretia poistnej zmluvy, na podnikanie a na zmenu predmetu podnikania poisťovne alebo poisťovacieho spolku so sídlom na území Slovenskej republiky udeľuje povolenie na základe žiadosti orgán dozoru nad poisťovníctvom pre územie Slovenskej republiky (ďalej len "dozorný orgán"). O žiadosti sa rozhoduje v správnom konaní najneskoršie do troch mesiacov po jej predložení. Ministerstvo financií Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo") môže v závislosti od situácie na poistnom trhu určiť minimálnu výšku časti základného imania v peňažnej forme potrebnú na udelenie povolenia, ktorú oznámi v Obchodnom vestníku.
12. Podľa ust. § 9 ods.3 citovaného zákona, povolenie nemožno vydať, ak zo žiadosti alebo jej podkladov, prípadne z ďalších overených informácií dozorný orgán zistí, že žiadateľ nespĺňa dostatočné
odborné predpoklady na výkon predmetu podnikania v poisťovníctve, že záujmy poistených nebudú zodpovedajúcim spôsobom zabezpečené alebo že žiadateľ nebude schopný v zodpovedajúcej miere dlhodobo plniť svoje záväzky z poistných vzťahov.
13. Podľa ust. § 11 ods.1 citovaného zákona, v žiadosti o udelenie povolenia na vykonávanie podnikania podľa § 6 a 7 sa musí uviesť právna forma, názov a sídlo poisťovne alebo poisťovacieho spolku, rozsah a spôsob vytvorenia základného majetku a predmet podnikania a priložia sa stanovy alebo štatút, obchodný plán činnosti a všeobecné poistné podmienky; poisťovne aj potvrdenie o zložení kaucie podľa § 10.
14. Podľa ust. § 11 ods.2 citovaného zákona, z obchodného plánu činnosti musia byť zrejmé predpokladané výsledky hospodárenia v prvých troch rokoch, najmä aké finančné prostriedky bude mať poisťovňa k dispozícii na účely plnení vyplývajúcich z poistných zmlúv a na vytvorenie poistných fondov.
15. Podľa ust. § 11 ods.3 citovaného zákona, súčasťou obchodného plánu činnosti poisťovne, ktorá bude vykonávať poistenie pre prípad smrti alebo dožitia (životné poistenie), sú tiež údaje o sadzbách poistného vrátane ich kalkulácie, tabuľky pravdepodobnosti, z ktorých vychádza kalkulácia a veľkosť úrokovej sadzby.
16. Podľa ust. § 17 citovaného zákona, dozoru podliehajú právnické a fyzické osoby, ktoré podnikajú v poisťovníctve na území Slovenskej republiky alebo ktoré majú na území Slovenskej republiky svoje sídlo alebo bydlisko. Dozor vykonáva Ministerstvo financií Slovenskej republiky. Úlohy vyplývajúce z tohto zákona vykonáva dozorný orgán výhradne vo verejnom záujme.
17. Podľa ust. § 790 písm. b/ Občianskeho zákonníka, poistiť možno najmä fyzickú osobu pre prípad jej telesného poškodenia, smrti, dožitia sa určitého veku alebo pre prípad inej poistnej udalosti (poistenie osôb).
18. Podľa ust. § 816 Občianskeho zákonníka, z poistenia osôb má poistený právo, aby mu bola vyplatená dohodnutá suma alebo ak by mu bol vyplatený dohodnutý dôchodok alebo aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak u neho nastane poistná udalosť.
19. Podľa ust. § 797 ods.3 Občianskeho zákonníka, plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.
20. Podľa ust. § 517 ods.1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
21. Podľa ust. § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
22. Podľa ust. § 3 nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení účinnom od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
23. Podľa ust. § 262 ods.1 zákona č.160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
24. Podľa ust. § 255 ods.1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
25. O nároku na náhradu trov súd rozhodol podľa zásady úspechu v konaní v zmysle ust. § 255 ods.1 CSP. Žalobkyňa mala v konaní plný úspech, preto jej súd priznal náhradu trov konania proti žalovanému
v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.2 CSP).
Poučenie:
Odvolanie proti tomuto rozsudku nie je prípustné, okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia (§ 356 CSP).
Ak žalovaný z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, súd na návrh žalovaného tento rozsudok uznesením zruší a nariadi nové pojednávanie. Návrh na zrušenie rozsudku môže žalovaný podať do 15 dní odkedy sa o rozsudku pre zmeškanie dozvedel.
Odvolanie možno podať proti výroku o náhrade trov konania a to v lehote 15 dní odo dňa doručenia, prostredníctvom súdu, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeru, v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods.1 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 ods.2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 ods.3 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 364 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( § 366 CSP).