Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Ps/2/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudca JUDr. Radoslav BALÁŽ v právnej veci osoby, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná, C. J., X.. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX, R. Y., procesne zastúpenej Mgr. Milanom Krakom, vyšším súdnym úradníkom Okresného súdu Rožňava, na návrh Y. L., X.. XX.XX.XXXX, bytom H. XX, R. Y. za účasti Okresnej prokuratúry Spišská Nová Ves, o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony a ustanovenie opatrovníka, takto

rozhodol:

I. O b m e d z u j e sa C. J., X.. XX.XX.XXXX v spôsobilosti na právne úkony a to tak, že táto nie je spôsobilá:

· nakladať s hnuteľným a nehnuteľným majetkom, vrátane uskutočňovania jednostranných právnych úkonov alebo uzatvárania akýchkoľvek dvojstranných alebo viacstranných odplatných či bezodplatných právnych úkonov, predmetom ktorých je disponovanie s majetkovými hodnotami, prípadne akýmkoľvek iným spôsobom disponovať so svojím majetkom,

· preberať na seba ručiteľské záväzky alebo akékoľvek iné zabezpečovacie záväzky,

· preberať mzdu alebo iný obdobný príjem, dôchodok, nemocenské dávky, dávky v nezamestnanosti, štátne sociálne dávky a iné dávky sociálnej podpory alebo iné príjmy,

· rozhodovať o poskytovaní zdravotnej alebo sociálnej starostlivosti jej osobe,

· rozhodovať o svojej hospitalizácii v psychiatrickom zariadení alebo v zariadení sociálnej, zdravotnej a ústavnej starostlivosti,

· dávať informovaný súhlas o poskytovaní zdravotnej starostlivosti v zmysle § 6 zákona NR SR č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti,

· rozhodovať o mieste svojho pobytu, rozhodovať o svojom trvalom a prechodnom pobyte,

· konať pred štátnymi orgánmi, orgánmi verejnej správy, súdmi, finančnými inštitúciami, bankovými inštitúciami a inštitúciami poskytujúcimi služby, preberať poštové zásielky.

II. U s t a n o v u j e sa C. J., X.. XX.XX.XXXX za opatrovníka Y. L., X.. XX.XX.XXXX, ktorá je oprávnená a povinná v rozsahu obmedzenia opatrovankyňu zastupovať, spravovať jej majetok a dbať pri tom na pokyny súdu a je povinná najmenej dvakrát ročne k 30.06. a k 31.12. podávať správu o opatrovankyni a o nakladaní s jej majetkom.

III. Slovenská republika nemá právo na náhradu trov štátu spočívajúcich v trovách znaleckého dokazovania.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľka podala dňa 12.01.2016 na tunajšom súde návrh na obmedzenie C. J., X.. XX.XX.XXXX, bytom Y. XX, R. Y. ( ďalej aj ako „osoby, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná“) v spôsobilosti na právne úkony tak, aby bola pozbavená spôsobilosti na právne úkony v plnom rozsahu a zároveň vyjadrila súhlas, aby bola tejto osobe ustanovená za opatrovníčku.

2. Tento svoj návrh odôvodnila tým, že u C. J., o ktorú sa stará sa stále viac prejavujú príznaky Alzheimerovho typu. Podľa lekárskeho vyšetrenia odborným lekárom tieto príznaky nie sú prechodného typu. V dôsledku tejto choroby nie je schopná sa starať sama o seba a ani robiť právne úkony. Na pojednávaní konanom dňa 20.10.2017 pozmenila navrhovateľka návrh a požiadala, aby C. J. bola obmedzená v spôsobilosti nakladať so svojim majetkom a za týmto účelom uzatvárať zmluvy, prípadne iné právne úkony. Ďalej uviedla, aby bola obmedzená na akékoľvek nakladanie v podobe jednostranných úkonov, ručiteľských záväzkov, tiež obmedzená v nakladaní a poberaní dávok, ktoré sú jej vyplácané, rozhodovať o poskytovaní zdravotnej starostlivosti alebo sociálnej starostlivosti, preberať poštové zásielky, konať pred štátnymi orgánmi a inými orgánmi a tiež rozhodovať o mieste svojho pobytu.

3. Návrh navrhovateľka doložila listinným dokladom a to lekárskou správou H.. Z. Z. zo dňa 23.11.2015, podľa ktorej u menovanej osoby, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná, je konštatovaná diagnóza demencia Alzheimerovho typu. Z poslednej ambulantnej kontroly v roku 2013 bolo zistené, že jej stav bol veľmi vážny. A preto je odôvodnené konanie o obmedzení spôsobilosti na právne úkony.

4. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom navrhovateľky, pokusom o výsluch osoby, o ktorej spôsobilosti sa koná v tomto súdnom konaní, výsluchom súdneho znalca, ďalej oboznámením sa s listinnými dôkazmi, predovšetkým s vypracovaným znaleckým posudkom a na základe uvedeného zistil tento skutkový stav:

5. Zo znaleckého posudku č. 11/2016 súdneho znalca H.. Z. Z., znalca v odbore Zdravotníctvo a farmácia, Odvetvie: Psychiatria, mal súd preukázané, že menovaná C. J., X.. XX.XX.XXXX, trpí najmenej od roku 2009 demenciou, pričom v súčasnosti ide už o demenciu ťažkého stupňa. Ide o stav, ktorý vznikol na základe degeneratívnych zmien centrálnej nervovej sústavy s prispením dlhodobého etylizmu. V zdravotnej dokumentácii je dostatočne zachytený priebeh jej ochorenia, aj s vyšetreniami, ktoré dokumentujú jeho závažnosť. Jej stav je trvalého charakteru. C. J. trpí ťažkou demenciou. Je ležiaca, odkázaná na 24 hodinovú starostlivosť, nie je schopná vnímať svoju situáciu, nevie prejaviť svoju vôľu. Jej vyššie psychické funkcie sú vyhasnuté, nie je možné s ňou slovne (ani inou formou) komunikovať, je možné pozorovať iba zvyšky emócií. Jej existencia pozostáva prakticky iba z bazálnych životných funkcií a pudov. Jej stav umožňuje pozbavenie spôsobilosti na právne úkony v plnom rozsahu. Ďalej zo záverov znaleckého posudku vyplynulo, že stav C. J.Š. je natoľko vážny, že ju nie je možné vypočuť, pretože nie je schopná komunikácie so svojim okolím. Z rovnakých dôvodov nie je účelné ani doručovať jej rozhodnutie súdu. Z časti znaleckého posudku a to rozboru vyplynulo, že C. J. netrpela na vážnejšie ochorenia v dávnejšej minulosti. V roku 1998 jej bola vykonaná implantácia umelých očných šošoviek a v súvislosti s touto operáciou jej bol zistený nález ľahšej formy inchemickej choroby srdca. V neskoršom období sa objavujú zdravotné komplikácie, ktoré mali vzťah k nadmernému požívaniu alkoholu. V roku 2007 bola hospitalizovaná na chirurgickom oddelení na otras mozgu, ktorý utrpela pri páde. Už v tom čase boli zistené zmeny na centrálnej nervovej sústave - atrofia mozgu a poškodenie bielej hmoty mozgu. Z neurologických vyšetrení bolo zistené, že sa jednalo o znateľné poškodenie mozgu - encefalopatiu s podielom alkoholickej zložky. Pády v tomto období boli opakované v súvislosti s alkoholom. V októbri 2009 bola psychiatricky vyšetrená - išlo o poruchy pamäti a desorientáciu. V tom čase už bola od alkoholu odstavená. V tomto období jej bol diagnostikovaný syndróm demencie stredného stupňa. V priebehu pol roka sa jej stav zhoršil natoľko, že už išlo o ťažký stav demencie, nepoznávala svoje okolie, bola úplne desorientovaná, bezradná, nebola už schopná už zmysluplnej slovnej komunikácie. Jej stav sa progresívne zhoršoval v roku 2011. Utrpela opäť úraz hlavy, po ktorom bola hospitalizovaná. Od roku 2014 je už ležiaca, nereguluje moč a stolicu, musí byť kŕmená, plienkovaná, vyžaduje aj profesionálnu opateru. Pri vyšetrení je možné usudzovať takmer úplne

vyhasnutie vyšších psychických funkcií, jej existencia je prakticky redukovaná na pudové potreby, z nanajvýš rudimentmi emočného prežívania.

6. V rámci svojej výpovede znalec zotrval na záveroch svojho znaleckého posudku a uviedol, že menovaná vzhľadom na jej stav nie je schopná komunikovať ústne ani písomne. V prípade takejto osoby je dosť ťažké povedať, či dotyčná niekoho vníma, a keď vníma navrhovateľku, či ju vníma ako dcéru, alebo len reaguje na jej hlas. Menovaná nie je schopná vôbec sa podpísať, nevníma svoje okolie. Nedokáže vôbec rozhodovať ani o svojom zdravotnom stave a ani o poskytovaní jej zdravotnej starostlivosti.

7. Súd sa pokúsil o účastnícky výsluch menovanej C. J., X.. XX.XX.XXXX dňa 26.10.2017 kedy sa pokúsil o komunikáciu s menovanou, pričom menovaná nereagovala, je ležiaca, otvárala ústa ale nerozprávala. Keďže menovaná nereagovala na položené otázky, nie je schopná komunikovať, preto, vzhľadom na uvedené prejavy súd u menovanej upustil od jej výsluchu a konštatoval, že si splnil zákonnú povinnosť vzhliadnutia dotyčnej osoby.

8. Podľa výpovede navrhovateľky táto je dcérou osoby, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná. C. J. je ležiacim pacientom, ktorý vôbec nekomunikuje, je plienkovaná, musí byť kŕmená a umývaná na lôžku a občasne za jej pomoci je aj osprchovaná. Menovaná je absolútne nesamostatná. Ďalej navrhovateľka uviedla, že jej matka ju ešte vníma, avšak nijako sa ku nej neozýva. Ostatných príbuzných už ani nepozná. Neovláda žiadnu hodnotu peňazí a v podstate už nič nevníma.

9. Mesto Spišské Vlachy vo vyplnenom dotazníku odporučilo ustanoviť osobe, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná, za prípadného opatrovníka navrhovateľku. Podľa jeho správy o povesti menovanej navrhovateľky táto býva v spoločnej domácnosti s C. J. na adrese Y. XX, R. Y.. Je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie na Úrade práce sociálnych vecí a rodiny.

10. Podľa § 10 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak fyzická osoba pre duševnú poruchu, ktorá nie je len prechodná, alebo pre nadmerné požívanie alkoholických nápojov alebo omamných prostriedkov či jedov je schopný robiť len niektoré právne úkony, súd obmedzí jeho spôsobilosť na právne úkony a rozsah obmedzenia určí v rozhodnutí.

11. Podľa § 27 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zákonným zástupcom fyzickej osoby, ktorú súd rozhodnutím pozbavil spôsobilosti na právne úkony alebo ktorej spôsobilosť na právne úkony súd rozhodnutím obmedzil, je súdom ustanovený opatrovník.

12. Podľa § 395 ods. 1 zákona č, 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok (ďalej len ako „CMP“), ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti..

13. Podľa § 231 písm. a) CMP, v konaní o spôsobilosti na právne úkony súd rozhoduje o obmedzení spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony.

14. Podľa § 232 CMP, na konanie o spôsobilosti na právne úkony je miestne príslušný súd, v ktorého obvode má bydlisko ten, o koho spôsobilosti sa koná.

15. Podľa § 233 ods. 1 CMP, návrh na začatie konania môže podať blízka osoba, poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, poskytovateľ sociálnych služieb alebo ten, kto má na veci právny záujem.

16. Podľa § 234 CMP, návrh na začatie konania musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí podania opísanie skutočností odôvodňujúcich zásah do spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony a zdôvodnenie, že iné menej obmedzujúce opatrenia nie sú možné alebo opísanie skutočností odôvodňujúcich zmenu obmedzenia spôsobilosti na právne úkony alebo skutočností odôvodňujúcich navrátenie spôsobilosti na právne úkony.

17. Podľa § 236 CMP, účastníkmi konania o spôsobilosti na právne úkony sú navrhovateľ a ten, o koho spôsobilosti na právne úkony sa koná.

18. Podľa § 239 CMP, Ten, o koho spôsobilosti sa koná, má v konaní spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu.

19. Podľa § 241 ods. 1 CMP, súd vyslúchne osobu, o ktorej spôsobilosti sa koná.

20. Podľa § 241 ods. 2 CMP, súd výsluch uskutoční spôsobom, ktorý je vhodný a primeraný s ohľadom na zdravotný stav. Ak je výsluch na ujmu zdravotného stavu, možno od výsluchu upustiť. Súd v takom prípade osobu, o ktorej spôsobilosti sa koná, vzhliadne.

21. Podľa § 248 ods. 1 CMP, konanie o obmedzení spôsobilosti na právne úkony je spojené s konaním o ustanovení opatrovníka podľa § 272 až 277.

22. Podľa § 272 ods. 2 CMP, v uznesení, ktorým ustanovuje opatrovníka, súd vymedzí rozsah opatrovníckych práv a povinností v súlade s účelom, na ktorý bol opatrovník ustanovený.

23. Podľa § 248 ods. 2 CMP, ak súd rozhodne o obmedzení spôsobilosti na právne úkony, vo výroku rozsudku vymedzí rozsah, v akom spôsobilosť osoby na právne úkony obmedzil, a ustanoví jej opatrovníka.

24. K inštitútu obmedzenia spôsobilosti na právne úkony treba zdôrazniť, že jeho zákonná úprava a doterajšia prax súdov je determinovaná ústavným a medzinárodnoprávnym rozmerom, ktorý je pre rozhodovaciu činnosť všeobecných (vnútroštátnych) súdov podstatným, keďže pri interpretácii ustanovenia § 10 Občianskeho zákonníka je vždy potrebné vziať do úvahy ústavný rozmer obmedzovania spôsobilosti na právne úkony, ktorým je predovšetkým rešpektovanie súkromia a ľudskej dôstojnosti fyzickej osoby (človeka). V medziach ústavného významu práv človeka pri ich zbavení, alebo obmedzení sa ex constitutione primárne sleduje záujem dotknutého človeka a až následne záujem verejný či tretích osôb. Nie je prípustné, aby v týchto prípadoch došlo k preferovaniu verejného záujmu a záujmu tretích osôb na úkor záujmu dotknutej osoby. K obmedzeniu človeka v spôsobilosti na právne úkony možno pristúpiť až vtedy, ak sa vyčerpali všetky menej represívne prostriedky, opatrenia (napr. trestného, priestupkového, či administratívneho práva) alebo, ak už sa iné obmedzenia nedajú použiť (resp. sa stali neúčinnými). Z uvedeného potom vyplýva, že obmedzenie spôsobilosti na právne úkony prichádza do úvahy až vtedy, ak je použitie iných prostriedkov vylúčené alebo je zjavné, že ich účinnosť nebude mať žiaden dopad na postihnutú osobu. (porovnaj Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 313/2015 zo dňa 28.11.2012, tiež Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8 Cdo 276/2014 zo dňa 8.10.2014).

25. Inak povedané, dôvod pre obmedzenie spôsobilosti na právne úkony obstojí vtedy, ak je z objektívneho hľadiska nepochybné, že ide o prípad, ktorý vylučuje schopnosť uskutočňovať konkrétne právne úkony. Samotné zistenie takéhoto dôvodu na obmedzenie spôsobilosti nestačí. Ďalším predpokladom je, preukázanie skutočností, že zistený dôvod vylučuje schopnosť človeka uskutočňovať konkrétne právne úkony. Zodpovedať túto otázku iba na základe znaleckého posudku spravidla nebude možné bez toho, aby súd zároveň nevykonal aj ďalšie (navrhované, resp. ex offo) dokazovanie a toto náležite aj vyhodnotil. Znalecký posudok je v takom konaní síce závažným dôkazom, nesmie však byť dôkazom jediným a nemôže nahrádzať nedostatok skutkových zistení. Znalecký posudok musí súd navyše hodnotiť, nie preberať doslovne, a to vrátane tvrdení, že vyšetrovaný nie je schopný chápať význam súdneho konania alebo súdneho rozhodnutia. (porovnaj Nález Ústavného súdu ČR sp. zn. II. ÚS 194/11 zo dňa 22.11.2012, tiež Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8 Cdo 276/2014 zo dňa 8.10.2014).

26. Pri jej riešení teda súd vychádza zo skutkových zistení nielen na základe posudku znalca, ale tiež v súvislosti s ostatnými výsledkami dokazovania. Súd preto v konaní o spôsobilosti na právne úkony musí vykonať aj iné dôkazy (a to najmä výsluch postihovaného človeka), a dôkazy smerujúce k posúdeniu jeho mnohovrstevných sociálnych a právnych interakcií (vzťah medzi postihovanou osobou a inými osobami v spoločnosti, osobitne vo vzťahu k osobe, ktorá iniciuje konanie o spôsobilosti na právne úkony), majetkových, rodinných a pod. Potrebné je posudzovať schopnosť uskutočňovať právne úkony s prihliadnutím na všetky individuálne pomery osoby, ako aj na sociálnu stránku prostredia v ktorom existuje. Iba súhrnným hodnotením všetkých týchto okolností možno dospieť k záveru, či sú splnené podmienky na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony.

27. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že osoba, o ktorej spôsobilosti sa koná v tomto súdnom konaní - C. J., X.. XX.XX.XXXX, trpí najmenej od roku 2009 demenciou, pričom v súčasnosti ide už o demenciu ťažkého stupňa. Ide o stav, ktorý vznikol na základe degeneratívnych zmien centrálnej nervovej sústavy s prispením dlhodobého etylizmu. Ide o stav trvalý. Menovaná nie je schopná vzhľadom na svoj duševný stav rozhodovať o mieste svojho pobytu, o tom, s kým chce žiť, rozhodovať o svojich spoločenských aktivitách. Nie je schopná rozhodovať o potrebe sociálnej a zdravotnej starostlivosti, o hospitalizácii a o podávaní depotných preparátov, liekov a pod., dávať informovaný súhlas o poskytovaní zdravotnej starostlivosti v zmysle § 6 zákona NR SR č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, nie je spôsobilá preberať, otvárať a čítať poštu, vybavovať si osobné záležitostí s úradmi, vykonávať samoobslužné činnosti, predovšetkým samostatne sa stravovať, obliekať a vykonávať ostatné rutinné denné záležitosti bez pomoci druhej osoby, nie je spôsobilá vykonávať správu vlastníctva nehnuteľností alebo hnuteľných vecí a peňazí a nakladať s nimi, uzatvárať jednostranné právne úkony (napr. spisovať závet), dvojstranné príp. viacstranné právne úkony, predovšetkým uzatvárať zmluvy akéhokoľvek druhu, od jednoduchých (napr. nákup v obchode) až po zložité transakcie (napr. uzatvárať kúpne, darovacie, záložné zmluvy, zmluvy o prenájme, pôžičke a úvere a ostatné zmluvy, kde je predmetom majetkové či finančné plnenie.

28. Tieto závery znalca osvedčuje aj výpoveď navrhovateľky.

29. Aj súd sa pokúsil o komunikáciu s C. J., pričom menovaná nijakým spôsobom nereagovala, bola ležiaca, otvárala ústa a nerozprávala. Z tohto dôvodu súd upustil od jej výsluchu. Súd má zato, že z hľadiska bežného fungovania v prirodzenom prostredí menovaná nedokáže riadne fungovať.

30. Tieto skutočnosti nasvedčujú, že táto osoba, v prípade ak by nedošlo k jej obmedzeniu v spôsobilosti na právne úkonu v rozsahu, ako ja vyššie naznačené, by mohla byť ovplyvniteľná inými osobami, ľahko zneužiteľná, sama by teda zrejme nedokázala takéto jej ovplyvňovanie vôbec zaznamenať a už vonkoncom nie sa mu účinne brániť.

31. Podľa vyjadrenia súdneho znalca je zdravotný stav C. J.S. taký závažný a nezvrátiteľný, že preto odporučil C. J. obmedziť v spôsobilosti na právne úkony.

32. Na základe uvedeného preto dospel k záveru, že tento zdravotný stav menovanej C. J. odôvodňuje jej obmedzenie v spôsobilosti na právne úkony v rozsahu, ktorý súd bližšie vymedzil vo výroku I tohto rozsudku.

33. Súd ustanovil C. J. za opatrovníka navrhovateľku, ktorá prejavila záujem o výkon uvedenej funkcie, ktorá je jej dcérou a preto sa javí ako osoba, ktorá túto funkciu bude vykonávať v prospech C. J..

34. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

35. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.

36. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

37. O trovách konania účastníkov konania súd v danom konaní nerozhodoval , nakoľko zo strany účastníkov konania nebol podaný návrh na rozhodovaní o nich, pričom podľa § 57 súd môže o nich v mimosporových konaniach rozhodovať len na návrh.

38. Podľa § 251 ods. 1 CMP, trovy dôkazov platí štát.

39. Podľa § 251 ods. 2 CMP, ten, kto podá zjavne bezdôvodný návrh na začatie konania o spôsobilosti na právne úkony, je povinný nahradiť ujmu, ktorá vznikla osobe, o ktorej spôsobilosti sa konalo, jej zástupcovi alebo štátu.

40. V predmetnej veci podala návrh na obmedzenie C. J. v spôsobilosti na právne úkony navrhovateľka. Zo záverov znaleckého posudku súdneho znalca H.. Z. Z., vypracovaného v tomto konaní a v súvislosti s ktorým vznikli trovy štátu, vyplynulo, že menovaná trpí demenciou a v súčasnosti už ide o demenciu ťažkého stupňa. Tento zdravotný stav menovanej podľa uvedených záverov odôvodňuje túto obmedziť v určitých právnych úkonoch súdnym znalcom bližšie popísaných v jeho výpovedi na pojednávaní. Je teda zrejmé, že návrh podaný navrhovateľkou nebol zjavne bezdôvodný, a teda tento ako taká nemôže byť v zmysle § 251 ods. 2 zaviazaná nahradiť trovy štátu, ktoré v tomto konaní vznikli a ktoré spočívajú v priznanej odmene súdnej znalkyni. Vzhľadom na uvedené preto súd rozhodol tak, že štát (Slovenská republika ) nemá právo na náhradu uvedených trov štátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Spišská Nová Ves písomne v štyroch vyhotoveniach . (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015, Civilný sporový poriadok/ ďalej len ako „ CSP“/).

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. (§ 127 a § 363

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. ( § 365 ods. 1

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. (§ 62 ods. 1 .

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 .

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. . (§ 62 ods. 2

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. (§ 62 ods. 3

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.