Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21Csp/11/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš sudcom JUDr. Danielom Marciánom v spore žalobcu Orange Slovensko, a.s., so sídlom Metodova 8, Bratislava, IČO: 35697270, zastúpeného spoločnosťou Bobák, Bollová a spol., s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom v Bratislave, Dr. Vladimíra Clementisa 10, IČO: 35855673, so žalovaným D. Š., nar. X.X.XXXX, s trvalým pobytom X. XX, o zaplatenie sumy 164,48 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 69,98 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 69,98 eur od 13.9.2015 do zaplatenia.

II. Vo zvyšnej časti sa žaloba zamieta.

III. Žalovaný nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou na tunajší súd 19.1.2017 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 164,48 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 164,48 eur od 13.9.2015 do zaplatenia.

2. Uvedený návrh žalobca odôvodnil nasledovnými skutkovými a právnymi tvrdeniami. Žalobca uzavrel so žalovaným zmluvu č. A8251059, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú všeobecné podmienky. Na základe predmetnej zmluvy žalobca vypožičal žalovanému 1 ks SIM karty, ktorej bolo pridelené príslušné účastnícke telefónne číslo, a ktoré žalovanému umožňovali využívať telekomunikačné služby poskytované žalobcom. Žalobca sa voči žalovanému domáhal nároku na náhradu škody, ktorá mala vzniknúť žalobcovi za odpredané telekomunikačné zariadenie Orange Airbox vo výške 94,50 eur. Uvedená škoda predstavuje rozdiel medzi trhovou cenou telekomunikačného zariadenia a jeho akciovou cenou, t.j. škodu žalobcu, ktorú mal žalovaný žalobcovi spôsobiť tým, že získal uvedené telekomunikačné zariadenie za cenu zvýhodnenú oproti jeho trhovej cene tak, že podpisom príslušného dodatku k vyššie uvedenej zmluve sa zaviazal používať telekomunikačné služby pod dobu viazanosti a za tieto platiť, a následne porušil tento záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby (doby viazanosti) a platiť cenu za poskytnuté služby. Pri výpočte spôsobenej škody žalobca zohľadnil počet celých mesiacov, ktoré uplynuli od uzavretia dodatku k zmluve do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti. Akciová cena pri uvedenom telekomunikačnom zariadení predstavovala sumu 1 euro, pričom jeho obvyklá predajná trhová cena bola 109 eur, a žalobca si (po zohľadnení doby po ktorú žalovaný zotrval v zmluvnom vzťahu) uplatnil nárok na náhradu škody v sume 94,50 eur. Žalovaný žalobcovi nezaplatil cenu za niektoré poskytnuté telekomunikačné služby v úhrnnej výške 69,98 eur. Žalobca následne pokusom o pokonávku z 20.7.2015 žalovanému oznámil sumu neuhradených faktúr za poskytnuté telekomunikačné služby a sumu za telekomunikačné zariadenie, pričom ho vyzval, aby

uvedenú sumu uhradil do 12.9.2015. Na túto výzvu žalovaný nereagoval ani čiastočnou úhradou pohľadávky. Žalobca si tiež uplatňoval úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne z celkovej dlžnej sumy, a to odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie uvedenej v pokuse o pokonávku, t.j. od 13.9.2015.

3. Na preukázanie uvedených skutkových tvrdení žalobca ako dôkazy označil zmluvu č. A8251059 (vrátane jej neoddeliteľnej súčasti - všeobecných podmienok), príslušný dodatok k tejto zmluve, pokus o pokonávku z 20.7.2015 a príslušné faktúry k neuhradeným cenám za poskytnuté telekomunikačné služby.

4. Žalovaný sa (napriek výzve súdu) k žalobe a jej prílohám nijako písomne nevyjadril. Žalovaný síce zaslal tunajšiemu súdu vyjadrenie v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu (len formou mailom), na ktoré však, keďže nebolo ako podanie vo veci samej v lehote 10 dní dodatočne doručené v listinnej podobe resp. v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu, súd podľa § 125 ods. 2 Civilného sporového poriadku neprihliadal. Súd v tejto súvislosti dodáva, že v zmysle § 125 ods. 2 súd nesmel na takéto dodatočné doručenie žalovaného vyzývať.

5. Nakoľko hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšovala 1.000 eur, pričom išlo iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, a skutkové tvrdenia strán neboli sporné, súd podľa § 297 písm. b) Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z. v znení neskorších predpisov) na prejednanie tohto sporu nenariadil pojednávanie. Dňa 11.10.2017 tunajší súd podľa § 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku oznámil čas a miesto verejného vyhlásenia rozsudku, a to na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu. Rozsudok bol následne verejne vyhlásený 2.11.2017.

6. Súd na zistenie skutkového stavu vykonal všetky žalobcom navrhnuté dôkazy (žalovaný žiadne dôkazy vykonať nenavrhol.)

7. Zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb č. A8251059 uzavretej 2.1.2015 medzi žalobcom a žalovaným (vrátane jej neoddeliteľnej súčasti - všeobecných podmienok) v spojení s dodatkom k tejto zmluve z 2.1.2015 (predmetný dodatok menil resp. aktivoval nový účastnícky program oproti pôvodnej zmluve - pozn. súdu) vyplynulo, že žalobca sa zaviazal poskytnúť žalovanému 1 ks SIM karty, ktorému bolo pridelené príslušné účastnícke telefónne číslo, a ktoré žalovanému umožňovali využívať telekomunikačné služby poskytované žalobcom, a žalovaný sa zaviazal platiť žalobcovi za poskytnuté telekomunikačné služby cenu v zmysle tejto zmluvy (v spojení s dodatkom.)

8. Z uvedeného dodatku k zmluve súd tiež zistil, že žalobca sa zaviazal predať žalovanému telekomunikačné zariadenie Orange Airbox za kúpnu cenu 1 euro, ktorého obvyklá predajná trhová cena bola 109 eur, pričom žalovaný sa zaviazal po dobu viazanosti užívať telekomunikačné služby poskytované žalobcom (zotrvať v zmluvnom vzťahu.)

9. Súd mal z faktúry č. 2280620076 preukázané, že žalobca vyfakturoval žalovanému cenu za poskytnuté telekomunikačné služby vo výške 34,99 eur so splatnosťou do 8.4.2015, a z faktúry č. 2284788601 cenu za poskytnuté telekomunikačné služby vo výške 34,99 eur so splatnosťou do 9.5.2015.

10. Z pokusu o pokonávku z 20.7.2015 vyplynulo, že žalobca žalovanému oznámil sumu neuhradených faktúr za niektoré poskytnuté služby vo výške 69,98 eur a sumu náhrady škody za odpredané telekomunikačné zariadenie v (úhrnnej) výške 94,50 eur, pričom ho vyzval, aby uvedené sumy uhradil do 12.9.2015.

11. Súd teda zistil nasledovný (celkový) skutkový stav. Žalobca uzavrel so žalovaným 2.1.2015 zmluvu o poskytovaní verejných služieb č. A8251059 (ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli všeobecné podmienky), ako aj 2.1.2015 dodatok k zmluve o poskytovaní verejných služieb č. A8251059. Na základe tejto zmluvy a jej príslušného dodatku žalobca vypožičal žalovanému 1 ks SIM karty, ktorej bolo pridelené príslušné účastnícke telefónne čísla, a ktoré žalovanému umožňovali využívať služby poskytované žalobcom, pričom žalovaný sa zaviazal platiť žalobcovi za poskytnuté telekomunikačné služby cenu v zmysle zmluvy (v spojení s dodatkom.) Na základe uvedeného dodatku sa tiež žalobca zaviazal predať žalovanému telekomunikačné zariadenie Orange Airbox za kúpnu cenu 1 euro, ktorého

obvyklá predajná trhová cena bola 109 eur, pričom žalovaný sa zaviazal po dobu viazanosti užívať telekomunikačné služby poskytované žalobcom (zotrvať v zmluvnom vzťahu.) Žalovaný žalobcovi nezaplatil cenu za niektoré poskytnuté telekomunikačné služby v úhrnnej výške 69,98 eur a tiež porušil zmluvnú povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu so žalobcom počas celej dohodnutej doby (tzv. doby viazanosti.). Žalobca následne pokusom o pokonávku z 20.7.2015 žalovanému oznámil sumu neuhradených faktúr za poskytnuté telekomunikačné služby a výšku požadovanej náhrady škody za odpredané telekomunikačné zariadenie, pričom ho vyzval, aby uvedenú sumu uhradil do 12.9.2015. Na túto výzvu žalovaný nereagoval ani čiastočnou úhradou pohľadávky.

12. Po zistení skutkového stavu, súd pristúpil k jeho právnemu posúdeniu.

13. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách (v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy a príslušného dodatku) zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby.

14. Podľa § 43 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách (v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy a príslušného dodatku) podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.

15. Podľa § 43 ods. 12 písm. b) zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách (v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy a príslušného dodatku) účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.

16. Podľa § 559 ods. 2 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy a príslušného dodatku) dlh musí byť splnený riadne a včas.

17. Žalobca so žalovaným uzavrel zmluvu (v spojení s jej príslušným dodatkom) o poskytovaní verejných služieb podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách. Žalovaný však v rozpore s ust. § 43 ods. 1 písm. a) a ods. 12 písm. b) zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, § 559 ods. 2 Občianskeho zákonníka a obsahom uvedenej zmluvy (a príslušného dodatku) nezaplatil žalobcovi v zmluve (a príslušnom dodatku) dojednanú cenu za niektoré poskytnuté telekomunikačné služby spolu vo výške 69,98 eur, preto súd v tejto časti vyhovel žalobe, a zaviazal žalovaného na úhradu tejto sumy žalobcovi.

18. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka (účinného v čase uzavretia zmluvy a príslušného dodatku) dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

19. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka (účinného v čase uzavretia zmluvy a príslušného dodatku), ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

20. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (účinného v čase uzavretia zmluvy a príslušného dodatku) výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba D. U. G. platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

21. Žalovaný sa podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka dostal do omeškania so zaplatením dlžnej sumy 69,98 eur deň po uplynutí dodatočnej lehoty splatnosti určenej žalobcom v pokuse o pokonávku z 20.7.2015, t.j. 13.9.2015. K tomuto dňu podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, predstavovala výška percentuálnej sadzby zákonného úroku z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka 5,05 % ročne, a preto súd priznal podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka žalobcovi zákonný úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne z dlžnej sumy 69,98 eur od 13.9.2015 do zaplatenia.

22. Vo zvyšnej časti, v ktorej sa žalobca domáhal náhrady škody vo výške 94,50 eur za poskytnuté telekomunikačné zariadenie, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Pokiaľ sa niekto domáha náhrady

škody, je povinný preukázať splnenie zákonných predpokladov pre vznik zodpovednosti za škodu. Predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú podľa § 420 Občianskeho zákonníka protiprávny úkon (porušenie právnej povinnosti), spôsobenie škody, príčinná súvislosť medzi nimi a zavinenie. Porušenie právnej povinnosti pritom nemusí vyplývať len z právneho predpisu, ale môže súvisieť aj s porušením zmluvy (zmluvnej povinnosti.) Žalobcovi mala vzniknúť škoda z dôvodu vzniknutého rozdielu medzi obvyklou trhovou cenou poskytnutého telekomunikačného zariadenia a jeho zníženou (akciovou) cenou (pri súčasnom žalobcovom nepreskúmateľnom zohľadnení počtu celých mesiacov, počas ktorých žalovaný zotrval v zmluvnom vzťahu so žalobcom.) Súd je však toho názoru, že za škodu nie je možné považovať, ak žalobca v rámci svojej obchodnej politiky predáva mobilný telefón za nižšiu cenu ako je jeho skutočná trhová cena, v očakávaní, že spotrebiteľ zotrvá v zmluvnom vzťahu po celú dobu viazanosti (išlo o dojednanú kúpnu cenu.) Vzniknutý rozdiel medzi skutočnou a akciovou cenou mobilného telefónu tak nie je následkom nejakého protiprávneho úkonu žalovaného (ako základného predpokladu pre vznik jeho zodpovednosti za škodu), ale je výlučne následkom ich zmluvného konsenzu. Žalovaný síce porušil zmluvnú povinnosť zotrvať po dohodnutú dobou v zmluvnom vzťahu, tento protiprávny úkon však nebol príčinou vzniku uvedenej majetkovej ujmy na strane žalobcu. Medzi touto majetkovou ujmou a porušením právnej povinnosti žalovaným tak chýba príčinná súvislosť. Z tohto dôvodu nárok na náhradu škody vo výške zľavy z kúpnej ceny mobilného telefónu neobstojí.

23. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

24. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

25. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

26. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku v spojení s § 262 ods. 1 tak, že žalovaný nemá nárok na náhradu trov konania. Z porovnania žalobného petitu a výroku tohto rozsudku je zrejmé, že úspešnejšou stranou sporu bol žalovaný, mal by preto mať nárok na zodpovedajúcu pomernú náhradu trov konania, avšak keďže žalovanému preukázateľne v konaní žiadne trovy nevznikli, súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku III. tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Liptovský Mikuláš písomne v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku) v znení neskorších predpisov.