Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

CA-10P/10/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Čadca sudcom JUDr. Michalom Mravcom vo veci starostlivosti o maloletého - W. B., nar. X.X.XXXX bytom u matky, v konaní zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Čadci, dieťa rodičov: matka - I. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Č., Y. XXX/XX, štátna príslušníčka SR, zast. AK JUDr. Peter Strapáč, PhD., s.r.o. so sídlom Čadca Májová 1582 a otec - T. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. XXX, t.č. ÚVTOS N. N., štátny príslušník SR, o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu a určenie výživného , takto

rozhodol:

I. Súd z v e r u j e maloletého W. B., nar. XX.XX.XXXX, do osobnej starostlivosti a výchovy matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.

II. Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého W. B., nar. XX.XX.XXXX, sumou vo výške 120,- € mesačne, vždy do 20. dňa v mesiaci, k rukám matky, počnúc dňom 08.05.2016.

III. Nedoplatok výživného za čas od 08.05.2016 do 02.11.2017 vo výške 2.760,- € súd p o v o ľ u j e otcovi maloletého splácať v splátkach vo výške po 50,- € mesačne, splatných spolu s bežným výživným, počnúc prvou splátkou výživného, nasledujúcou po právoplatnosti tohto rozsudku, až do úplného zaplatenia, pod následkom straty výhody splátok, v prípade omeškania so zaplatením čo i len jednej splátky, alebo jej časti.

IV. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Čoho sa navrhovateľka domáhala: Navrhovateľka žiadal zveriť maloletého W. B., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, zaviazať otca plnením vyživovacej povinnosti v sume 120,-€ mesačne a upraviť styk otca s maloletým W. B. tak, že otec bude oprávnený stretávať sa s maloletým každú prvú sobotu v mesiaci v čase od 14:00 do 16.00 hod. za prítomnosti matky v mieste bydliska matky.

2. Aké skutočnosti navrhovateľ v návrhu tvrdila: Navrhovateľka v návrhu tvrdila, že s otcom maloletého nežije v spoločnej domácnosti od 04.06.2016, pričom bola nútená opustiť spoločnú domácnosť z dôvodu fyzického násilia zo strany otca. Od opustenia spoločnej domácnosti sa otec o maloletého zaujímal iba sporadicky, ozval sa asi štyrikrát, výživné neplatí vôbec. Žije s maloletým u rodičov, pričom s maloletým má jednu izbu. Náklady na maloletého sú plienky 30 až 35 €, maloletého musí dokrmovať Sunarom a príkrmami, taktiež má výdavky na oblečenie, nakoľko maloletý rastie. Jej príjem je vo výške 226€ a prídavky na dieťa. Nemá vedomosť o príjme otca, je však vyučený murár, ide o mladého človeka, ktorý je schopný pracovať a zamestnať sa.

3. Dôkazy označené, predložené navrhovateľkou: rozhodnutie Centra právnej pomoci, rodný list, elektronickú komunikáciu, potvrdenie o poberané prídavku na dieťa, potvrdenie o poberaní rodičovského príspevku.

4. Ako sa vyjadril otec: otec vo svojom vyjadrení zo dňa 26.10.2017 uviedol, že súhlasí so zverením maloletého do osobnej starostlivosti matky, nesúhlasí s navrhovanou výškou výživného, nakoľko je vo výkone trestu odňatia slobody, kde nie je pracovne zaradený a je t.č. bez príjmu. Navrhol výživné vo výške 35,-€, pričom po návrate z výkonu trestu odňatia slobody bude iniciovať zvýšenie výživného na maloletého. Požiadal o vykonanie pojednávania v neprítomnosti.

5. Kolízny opatrovník uviedol: Kolízny opatrovník v správe zo dňa 2.11.2017 uviedol, že matka je t.č. na rodičovskej dovolenke, jej príjem je vo výške 236,-€, iný príjem nemá, na výživu maloletého otec neprispieva žiadnym spôsobom, dieťa nemá zdravotné problémy, ktoré by vyžadovali zvýšené výdavky. Matke finančne vypomáhajú rodičia. Výdavky matky sú: 40,- € príspevok na bývanie, 23,-€ životná poistka + šetrenie, 32,-€ - životná poistka matky, 10,- € telefón 10- 15€ plienky.

7. Na pojednávaní súdu dňa 23.2.2017 a 30.03.2017 účastníci uviedli:

Matka maloletého zotrvala na podanom návrhu uvádzajúc, že s otcom maloletého nežili v spoločnej domácnosti, tvorili pár, buď boli u jeho rodičov v P., alebo u jej rodičov. Od narodenia maloletého jej otec prispel sumou 50,-€ a keď sa maloletý narodil tak mu kúpil nejaké oblečenie. Odkedy je vo výkone trestu neprispel nijakým spôsobom, ani jeho rodičia, prestali s ňou úplne komunikovať. Príjmy a výdavky popísala v návrhu. Pomáhajú jej rodičia, bez nich by to nezvládla. Otec sa jej vyhrážal fyzickou likvidáciou. Chce mať od otca pokoj.

Zástupca kolízneho opatrovníka zotrval na písomnej správe, navrhol, aby maloletý bol zverený do osobnej starostlivosti matky a výživné aby bolo určené vo výške najmenej 120,-€. . 8. Súd ďalej vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spisovom materiáli, a na základe takto vykonaného dokazovania mal preukázaný nasledovný skutkový stav:

Otec maloletého je od 8.3.2017 vo výkone trestu odňatia slobody, nie je pracovne zaradený.

Matka maloletého je na rodičovskej dovolenke, jej jediným príjmom je rodičovský príspevok a prídavky na dieťa v sume 236,-€.

9. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k nasledovným právnym a skutkovým zisteniam:

Podľa § 36 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Zb. Zákona o rodine v znení neskorších predpisov, ďalej len Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine: (2) Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

10. Záujmom dieťaťa nepochybne je, aby bolo predovšetkým v starostlivosti obidvoch rodičov a ak kto nie je možné, potom toho z rodičov, ktorý má k tomu lepšie predpoklady, okrem iného uznáva rolu a dôležitosť druhého rodiča v živote dieťaťa a je presvedčený, že aj ten druhý je dobrým rodičom.

11. Na psychiku dieťaťa veľmi pôsobí nekomunikatívnosť rodičov pri jeho odovzdávaní, jedná sa o výrazný nežiadúci jav pre osobnostný vývoj aj duševné zdravie maloletých detí. Je preto treba v záujme

dieťaťa tento negatívny stav zmeniť. Pokiaľ zlyhanie v podobe nedostatku vzájomnej kvalifikovanej komunikácie nie sú rodičia schopní napraviť sami, je treba v záujme dieťaťa autoritatívny zásah štátnej moci. Akákoľvek osobná starostlivosť predpokladá zo strany rodičov predovšetkým toleranciu, spoločnú vôľu a schopnosť spolu komunikovať a spolupracovať a najmä nezapájať deti do svojich vzájomných problémov.

12. Dohoda o právach dieťaťa vyhlásená výnosom Federálneho ministerstva zahraničných vecí ČSFR č. 104/1991 Zb. vo svojom čl. 3 ods. 1 ustanovuje, že záujem dieťaťa musí byť prvým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa dieťaťa, či už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniam sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.“ Orgánom štátu je podľa čl. 18 ods. 1 určená povinnosť vynaložiť všetko úsilie k tomu, aby bola uznaná zásada, že obidvaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Rodičia alebo v niektorých prípadoch zákonní zástupcovia majú prvotnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí byť pritom záujem dieťaťa.

13. Rovnako listina vo svojom čl. 32 ods. 1 v spojení s ods. 4 ustanovuje, že rodičovstvo a rodina sú pod ochranou zákona. Starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov, deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov môžu byť obmedzené a neplnoleté deti môžu byť od rodičov odlúčené proti ich vôli iba rozhodnutím súdu na základe zákona.

14. Ustanovenie § 26 Zákona o rodine ukladá súdu, aby pri rozhodovaní o zverení dieťaťa do výchovy rodičov sledoval predovšetkým záujem dieťaťa s ohľadom na jeho osobnosť a najmä vlohy, schopnosti a vývojové možnosti so zreteľom na životné pomery rodičov. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na starostlivosť obidvoch rodičov a udržiavanie pravidelného osobného styku s nimi, právo druhého rodiča, ktorému nebude dieťa zverené na pravidelné informovanie o dieťati. Súd má prihliadnuť rovnako na citovú orientáciu a zázemie dieťaťa, výchovné schopnosti a zodpovednosť rodičov, stabilite budúceho výchovného prostredia, ku schopnosti rodičov dohodnúť sa na výchove dieťaťa s druhým rodičom, k citovým väzbám na súrodencov, prarodičov a ďalších príbuzných a tiež k hmotnému zabezpečeniu zo strany rodičov, vrátane bytových pomerov.

15. Podľa ust. § 25 ods. 1,2,4 Zákona o rodine: (1) Rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. (2) Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. (4) Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.

Podľa § 31 ods. 1, 2 Zákona o rodine: (1) Rodičia zastupujú maloleté dieťa pri právnych úkonoch, na ktoré nie je spôsobilé. (2) Žiadny z rodičov nemôže zastupovať svoje maloleté dieťa, ak ide o právne úkony, pri ktorých by mohlo dôjsť k rozporu záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom alebo medzi maloletými deťmi zastúpenými tým istým rodičom navzájom; v takom prípade súd ustanoví maloletému dieťaťu opatrovníka, ktorý ho bude v konaní alebo pri určitom právnom úkone zastupovať (ďalej len „kolízny opatrovník“).

Podľa § 32 ods. 1 až Zákona o rodine: (1) Rodičia sú povinní spravovať majetok maloletého dieťaťa s náležitou starostlivosťou.

16. Obaja účastníci navrhli zverenie maloletého do osobnej starostlivosti matky. Záujmom dieťaťa nepochybne je, aby bolo predovšetkým v starostlivosti obidvoch rodičov, a ak to nie je možné, potom toho z rodičov, ktorý má k tomu lepšie predpoklady, okrem iného uznáva rolu a dôležitosť druhého rodiča v živote dieťaťa a je presvedčený, že aj ten druhý je dobrým rodičom. Naviac, otec maloletého je vo výkone trestu odňatia slobody pre násilnú trestnú činnosť, nie je teda na mieste aby bol maloletý zverený do starostlivosti otca, ktorý o neho nejavil záujem.

17. Podľa ust. § 62 ods.1,2,3,4 a 5 Zákona o rodine: (1) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. (2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. (3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 13) (4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. (5) Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa ust. § 75 ods.1 Zákona o rodine: (1) pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa ust. § 76 ods. 1, 2 Zákona o rodine: (1) Výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

(2) Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.

Podľa ust. § 78 ods.1 Zákona o rodine: (1) Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

18. Pri rozhodovaní o určení výživného na maloleté dieťa otcovi ako rodičovi, ktorému nebolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti, súd aplikoval vyššie citované ustanovenia § 62 a násl. Zákona o rodine.

19. Otec maloletého je vo výkone trestu odňatia slobody, bez príjmu, výživné na maloletého neuhrádza vôbec, matka maloletého je na rodičovskej dovolenke, jej príjem predstavuje iba rodičovský príspevok a prídavok na dieťa v sume 236,-€

20. Súd vychádzajúc z takto zistených pomerov oboch rodičov maloletého diťaťa, za súčasného oboznámenia sa so spisovým materiálom a listinnými dôkazmi predloženými matkou a zabezpečených súdom rozhodol tak, že na výživu maloletého W. zaviazal otca platiť sumou 120,- € mesačne vždy do 20. dňa v mesiaci počnúc dňom 8.5.2016.

21. Pri nízkom príjme matky, vzhľadom na pomery súd nemohol opomenúť nízky (t.č. žiadny) príjem otca. V čase rozhodovania súdu maloletý nenavštevuje predškolské zariadenie, za takýchto pomerov je suma výživného 120,- € na maloletého W. mesačne nevyhnutným príspevkom potrebným zo strany otca dieťaťa na zabezpečenie jeho riadnej výživy. Súd poznamenáva, že nezistil také prekážky, ktoré by otcovi bránili v plnení jeho zákonnej vyživovacej povinnosti.

22. Otec maloletého, ktorý je na neho odkázaná svojou výživou, je vo výkone trestu odňatia slobody. V nadväznosti na uvedené potom nejestvuje žiaden akceptovateľný dôvod, pre ktorý by súd túto okolnosť, že otec maloletého dieťaťa je vo výkone trestu odňatia slobody. Naopak súd takéto konanie vyhodnotil v zmysle § 75 ods. 1 druhá veta Zákona o rodine ako konanie, ktorým sa otec detí bez dôležitého dôvodu vzdal možnosti zabezpečenia si primeraného legálneho príjmu, z ktorého by mohol uspokojovať nároky

svojho dieťaťa prinajmenšom vo výške 120,-€ mesačne. Z uvedených dôvodov súd preto určil výživné tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

23 Pokiaľ ide o nedoplatok výživného za čas od narodenia maloletého W. do rozhodnutia súdu vo veci samej (t.j. od 08.05.2016 do 02.11.2017) vo výške 2.760,-€, súd povolil otcovi splácať po 50 € mesačne.

24. Pokiaľ ide o styk otca s dieťaťom, o tomto súd nerozhodoval, vzhľadom na vyjadrenie matky na pojednávaní súdu a tiež vzhľadom na skutočnosť, že otec je vo výkone trestu odňatia slobody a je nereálne, aby sa s maloletým stýkal, naviac, z dôkazov predložených matkou vyplýva, že otec má sklony k násiliu, a je preto nežiadúce, aby sa otec s maloletý stýkal.

25. Trovy konania: O trovách konania súd rozhodol tak, že žiadny z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania (§ 52 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Žiline prostredníctvom Okresného súdu Čadca v troch vyhotoveniach (1x súd, 1x účastník konania, 1x kolízny opatrovník). V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, uvedie sa, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. (Podľa položky 21 sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona o súdnych poplatkoch, ak nebude odvolanie doručené v potrebnom počte, súd bez ďalšej výzvy vyhotoví kópie odvolania na náklady odvolateľa vo výške 0,50 €/1 strana.)

Ak účastník konania nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže druhý účastník konania podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku (§ 120 ods. 3 .

Odvolanie podľa § 62 ods. 1 možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa § 62 ods. 2 odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.